43. schôdza

Pardon. Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vyjadrím sa zatiaľ len k skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja som to už včera uviedol aj na výbore. Zvolili sme presne tú istú stratégiu ako pri reforme posudkovej činnosti, ktorú napokon sa podarilo v rovnakom režime schváliť a prijať ústavnou väčšinou a som rád, že posudková činnosť funguje, ešte tento týždeň budem informovať o tom, ako stíhame lehoty za mesiac september, ale ako sa, ako hovorí klasik o tom potom. Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, teda tak ako som povedal, zvolili sme radšej rovnaký režim ako pri reforme posudkovej činnosti, pretože sme chceli vytvoriť čo najväčší a najdlhší priestor na odbornú diskusiu či už v pracovnej skupine alebo v iných skupinách. Musím povedať, že to prinieslo svoje ovocie opäť, pretože drvivá väčšina komunity poskytovateľov sociálnych služieb podporuje túto reformu práve kvôli tomu, že boli vydiskutované vlastne všetky otázky a môžem vás aj aktuálne informovať, že bola vydiskutovaná aj tá posledná, ktorá sa týkala kumulácie formálnej, teda súbehu formálnej a neformálnej starostlivosti, platforma rodín nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bude predložený tlieska, tak pevne verím, že sa podarilo nájsť v týchto ťažkých časoch konsenzus. Dva roky sa to teda pripravovalo. Ako som povedal, vytvorili sme čo najväčší priestor pre pracovnú skupinu, do ktorej sme pozvali aj opozičných poslancov, do pripomienkového procesu sa napokon zapojila z opozičných strán len SaS, kde sme aj vyhoveli čiastočne pripomienke k tomuto návrhu zákona. Ja si takto predstavujem diskusiu o tak dôležitých veciach ako je reforma financovania sociálnych služieb, ktorá je napojená na Plán obnovy, ale keďže je napojená na Plán obnovy, tak pokiaľ by sme ju neschválili k 01.01., teda splatnosťou k 01.01.2026, tak by jednoducho hrozilo Slovensku nenaplnenie míľnika a tým pádom by sa ohrozila platba z Plánu obnovy a zároveň by hrozila aj sankcia dokonca o výške 480 miliónov eur. Takže v taktom prípade by nastala hospodárska škoda, čím je splnený aj dôvod, aj zákonný dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale ako som povedal, to racio bolo niekde inde. Pevne verím, že všetky strany, ktoré prijali túto stratégiu a túto väčšiu možnosť diskutovať, to ocenili, pretože, dobrý deň, pretože túto reformu napokon podporuje Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, Komora opatrovateliek Slovenskej republiky, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, Sociofórum, Fórum pre občanov so zdravotným postihnutím a ako som povedal aktuálne už aj platforma rodín a zároveň samozrejme viete dobre, že už bol odstránený aj rozpor s SK8, teda s vyššími územnými celkami. Toto bol dôvod, prečo sme do poslednej chvíle rokovali teda na odborných kruhoch a ja vás môžem len požiadať o porozumenie, pochopenie a samozrejme podporu tejto dôležitej reformy napojenej na Plán obnovy. Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo členke výboru pre sociálne veci poslankyni Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1187 z 01. decembra 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1133) na prerokovanie výboru pre sociálne veci do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 41. schôdzi a uznesením č. 140 z 02. decembra ´25 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 43. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Poslankyňa Petrík, Turčanová, Hajko. Za poslanecký klub poslankyňa Petrík.

Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Sme tu dnes k téme veľmi dôležitej z môjho pohľadu. Dobré ráno, Veronika. Máme pred sebou veľmi dôležitý zákon. Dokonca ako aj pán minister povedal, je to míľnik Plánu obnovy, ktorý mal pôvodne priniesť 510 miliónov eur do tak potrebnej a tak krvácajúcej oblasti, akou sú na Slovensku sociálne služby. Teraz už prináša len 300 miliónov, aj keď teda vďaka Bohu aj za to, ale teda o tom budem hovoriť asi ani len ja viac v druhom čítaní. Sociálne služby sú veľmi široký pojem a pre mnohých ľudí je to pomerne abstraktný pojem, pod ktorým si vlastne ani nevedia predstaviť o čo ide, pokým sa sami nedostanú alebo ich blízki pokým sa nedostanú do životnej situácie, kedy tieto služby začnú nevyhnutne potrebovať. A preto považujem za dôležité aj v tejto rozprave, aj keď sme teda v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní za potrebné vôbec vysvetliť, o aké služby ide a prečo je špeciálne dôležité, aby boli akékoľvek návrhy zákonov predkladané v tejto oblasti, schvaľované v štandardnom legislatívnom procese a dovolili dostatočnú diskusiu so všetkými zúčastnenými stranami. Nielen teda rôznymi organizáciami a inštitúciami odbornými, ale aj s poslancami a poslankyňami v parlamente. Pretože tu ide vyslovene o životy ľudí, o životy tých najzraniteľnejších našich najstarších spoluobčanov alebo zdravotne či inak znevýhodnených ľudí. Takže veľmi krátko by som chcela aj vysvetliť tento pojem aj pre tých, ktorí nás možno počúvajú doma, lebo aj takí ľudia sú, ktorých zaujíma to, čo sa deje v pléne Národnej rady. Takže sociálne služby to je komplexný systém poskytovania rôznych typov podpory a pomoci a starostlivosti, ktoré sú zamerané na zabezpečenie skvalitnenia života osôb, ktoré sa nachádzajú v rôznych životných situáciách a potrebujú pomoc. A či už je to z dôvodu zdravotného, sociálneho alebo iného znevýhodnenia a tieto služby majú za cieľ zachovať alebo zlepšiť ich samostatnosť, ich vôbec dôstojné prežívanie či dožitie, integráciu do spoločnosti. Starajú sa o nich v rôznych formátoch sociálni pracovníci a pracovníčky, opatrovateľky, zdravotníci, takisto dobrovoľníci, ktorí pracujú priamo s klientmi buď v rôznych prostrediach ako sú napríklad domovy sociálnych služieb, denné centrá, stacionáre alebo teda v teréne, ale aj priamo doma formou opatrovania. Sociálne služby sú zároveň na Slovensku dlhodobo štátom zanedbávané. Práca v nich je slabo zaplatená, a aj preto sú personálne poddimenzované. V tejto oblasti pracujú prevažne ženy a tieto ženy nemajú priestor si vziať ani dovolenku alebo napríklad dôkladne vyležať chorobu doma a nieto ešte ísť napríklad protestovať, aj keby to bolo úplne na mieste, lenže oni nemôžu, lebo inak by sa nemal kto postarať o klientov buď v zariadeniach sociálnych služieb, lebo tak málo ich v tomto sektore pracuje a niet sa čo teda čudovať, lebo práca je to naozaj psychicky aj fyzicky náročná a za také nízke platy to už robia pomaly naozaj len tí ľudia, čo to považujú za svoje poslanie, a aj títo alebo skôr tieto postupne starnú, a keď odídu do dôchodku, bude táto situácia ešte kriti ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte veľmi zaujímavé vystúpenie, ale rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Možno by to bolo zaujímavejšie, keby ste pokračovala v tom, keď sa bude rokovať priamo zákon. Prosím, skúste sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja sa snažím. Myslím si, že to má svoj kontext, pán predsedajúci. Takže tento stav. Ja len teda dokončím, že tento stav, naozaj veľmi rýchlo, dolieha aj na samotných klientov, o ktorých je táto reforma, a o ktorej rokujeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Tento stav, ktorý som opísala, tento kritický stav dolieha na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb, v pobytových službách je momentálne takpovediac plnka, 14 000 ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky a preto aj počet opatrovateliek na Slovensku je nízky. 25 000 opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí. Väčšinou v Rakúsku a v Nemecku a preto je obzvlášť dôležité, aby štát prišiel už konečne so systémovou zmenou, ktorá celý tento stav zvráti, inak na to v blízkej budúcnosti naozaj škaredo doplatíme a nie nadarmo sa teda stala reforma financovania sociálnych služieb míľnikom Plánu obnovy, ktorý musíme do konca roka 2025 aspoň formálne legislatívne naplniť. A dopadlo to ako vždy opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu podrobne prebral s každou dotknutou organizáciou či inštitúciou, ktoré aj dnes vo svojom úvodnom slove vymenoval. Ale zároveň ju prebral aj s nami v parlamente. V mediálnych vyjadreniach od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť a diskutovať a preto to ťahal až takto do poslednej chvíle a teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo. Ja si ale myslím, že čas a priestor na diskusiu sa dal vytvoriť aj tak, že nebolo potrebné znásilňovať legislatívny proces. Veď, pán minister, ako ste sám veľakrát aj uviedli, pracovná skupina na ministerstve pracovala vyše roka, neboli to dva roky, bolo to, myslím, vyše roka, aj keď pravdou je, že moja kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá v nej za Progresívne Slovensko sedela, sa nej zúčastnila presne dvakrát, pretože raz ste ju dokonca, myslím, zabudli pozvať. Takže, ak táto skupina pracovala vyše roka a všetko klapalo, ako hovoríte, prečo ste teda, to je táto moja zásadná otázka tu v rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, prečo ste teda s týmto zákonom neprišli do parlamentu o pár mesiacov skôr. Napríklad, ja neviem, v septembri mohli ste prísť s prvým čítaním, v októbri druhým, potom by sa nestalo, že tu teraz všetci napriek uzatvorenému MPK v napätí sme čakali na vašu tlačovku s premiérom, ktorá bola len teraz minulý piatok, čo nové sa zasa dozvieme a v akej podobe nakoniec tento zákon roka v oblasti sociálnych vecí uvidíme. Ako chcete, aby sme my v parlamente za tento zákon hlasovali, pán minister, keď ste nám dali v podstate víkend na to, aby sme sa s tak náročnou legislatívou, ktorá novelizuje trinásť zákonov v tej finálnej podobe oboznámili len pár dní dozadu. A naozaj to všetko by bolo úplne v poriadku aj vaša tlačovka s pánom premiérom, aj možno tie dohody na záver. Ja tomu úplne rozumiem, všetko by bolo v poriadku, keby ten zákon išiel v štandardnom režime a nie takto narýchlo, lebo 01.014.2026 je potrebné mať formálne schválenú legislatívu, aby ste uspokojili Európsku komisiu a vy ešte, ešte k tým dôvodom sa dostanem, ale vy ste v podstate povedali, že, že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate ...
===== ... že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate uvrhli tento celý zákon do nejakého ohrozenia hospodárskeho, keď ste ho posunuli až na december. Mohli ste to v pohode urobiť skôr. Mohli ste pracovnú skupinu uťať o pár mesiacov skôr a začať so všetkými vyjednávaniami s dotknutými organizáciami jednoducho skôr. Sám ste na tlačovej konferencii priznali, že ste na poslednú chvíľu urobili ešte pomerne veľa a významných zmien. Tak isto ste to spomenuli aj dnes. Mnohé z nich sú samozrejme na prospech veci, ale o to tu teraz nejde. Teraz sme tu kvôli SLK, čiže skrátenému legislatívnemu konaniu a ja vám, pán minister, vyčítam, že všetky tieto rozhovory a dohody ste mohli urobiť aj skôr alebo priniesť celý zákon do parlamentu skôr, aby sa o všetkých týchto zmenách nemuselo rokovať takto narýchlo. Aj my preto s kolegyňou Veslárovou budeme mať v druhom čítaní k tomuto zákonu aj nejaké pozmeňujúce návrhy a mrzí nás, že možno práve kvôli tomu, že ste tento dôležitý zákon, ktorý má pomôcť zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k odľahčeniu náporu klientov, že ste ho nakoniec dotlačili až do SLK, tak zaň možno nebudeme môcť hlasovať.
A na záver by som rada venovala pár minút analýze Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá je len myslím len spred niekoľkých mesiacov a ktorá veľmi jasne pomenúva ako táto vláda pracuje a znásilňuje legislatívny proces. Celá táto analýza sa týka skráteného legislatívneho konania. Ja ju zhrniem, aby sme si vedeli predstaviť ako vlastne táto vláda alebo v podstate táto koalícia v parlamente pracuje. Čiže je tam taká štatistika za posledné tri roky koľko tlačí alebo koľko zákonov bolo prerokovaných v roku 2023, 24 a 25. Takže v roku 2023, čo bol ten rok kedy väčšinu toho roka vládla ešte minulá vláda, bolo v SLK navrhnutých alebo bolo prijatých 15 tlačí. Čiže v 15-tich prípadoch bolo uplatnené skrátené legislatívne konanie v roku 23. V roku 2024 to bolo 30 prípadov. To je dvojnásobne viac ako v roku 2023. A v roku 2025, čo je aktuálny rok a ešte sme ho neskončili a tam ešte nie sú započítané tieto skrátené legislatívne konania, ktoré budeme mať na debate ešte teraz, to bolo v 20-tich prípadoch. Takže z týchto údajov vyplýva, že to naozaj skutočne môže byť považované za zneužívanie, pretože tieto čísla sú neprimerane vysoké vzhľadom na prísne zákonné kritériá, ktoré tu máme oficiálne. Pripomeňme si, že zákon v rokovacom poriadku Národnej rady dovoľuje použiť skrátené konanie len v troch špecifických situáciách. Ja ich opäť zopakujem, aby sme ich vedeli. A to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti a hrozba značných hospodárskych škôd. A ja sa teda pýtam, že čo z tohto platí pre tento zákon konkrétne, pán minister. No dozvedeli sme sa, že to je tá hrozba hospodárskych škôd, ale to je váš zlý časový manažment, to nie je, to nie je problém tohto zákona ani jeho legislatívneho procesu. Takže ja by som asi vám možno navrhla do rokovacieho poriadku pridať ešte štvrtý bod a to je ohrozenie finančných prostriedkov z Európskej komisie, hej, že to je tiež vec, ktorú vy očividne často používate, že teda okej, tak keď to nestihneme, tak nám Európska komisia nedá peniaze a ešte nám dá aj pokutu. No tak si tam dajte aj tento štvrtý bod, aby sme nemuseli stále potom vymýšľať umelé dôvody prečo dávať zákony do skráteného legislatívneho konania. Toto sú z môjho pohľadu alarmujúce štatistiky, najmä teda ten rok 2024 a 30 prípadov. A ja musím povedať, že tieto alarmujúce štatistiky len dokresľujú celkový obraz o stave legislatívy na Slovensku. Tam je možno dôležité povedať, že naozaj k tej diskusii by malo prichádzať aj v parlamente. A tu sa reálne dramaticky znižuje priestor na debatu v parlamente. A teraz, všetko čerpám naozaj z analýzy RÚZ, čiže to nie sú nejaké len moje pocity ako poslankyne, ale to sú fakty, štatistiky. Jeden z najzaujímavejších údajov sa týka harmonogramu práce parlamentu, kde sa hovorí, že napríklad v rokoch 21 a 22 sa konalo sedem riadnych schôdzí ročne, v rokoch 24 a 25 počet klesol na šesť schôdzí ročne a plán na rok 26 ukazuje len päť riadnych schôdzí, hej. Čiže my sa na týchto piatich riadnych schôdzach máme baviť o všetkých tých zákonoch, ktoré sú dôležité pre životy občanov. Čiže čo to teraz znamená? Znamená to, že je to menej schôdzí pri rovnakom alebo vyššom počte zákonov a to vytvára akýsi lievik, kde sa tie zákony musia prerokovať v kratšom čase. A to vytvára pomerne veľký časový tlak a zvyšuje potom aj napríklad riziko chýb v zákonoch, čo už sme toho boli svedkami tu, hej, že teda tie sa musia potom ďalšími novelami znovu otvárať a dookola opravovať a naozaj toto sme videli v tomto volebnom období už niekoľkokrát.
Ďalšia zaujímavá štatistika hovorí o plánovaní, o pláne legislatívnych úloh vlády na ten nasledujúci rok. To číslo alebo ten dátum kedy bol schválený tento plán je vždy veľmi tesne pred koncom roka. Plán na rok 2024 bol zverejnený až 18. decembra v roku 2023, to beriem, lebo to bol volebný rok vtedy. To bolo len pár mesiacov kedy vláda vládla a tak isto koaliční poslanci sedeli na svojich stoličkách. Ale bolo to 18. decembra, veľmi, veľmi tesne pre Vianocami. Plán na rok 2025 bol zverejnený 4. decembra v roku 24 a teraz plán na rok 2026 bol zverejnený 17. novembra 25. Dobre, to už sme trošku ako keby posunuli dopredu. Ale naozaj len veľmi málo, to sú konkrétne tri týždne. A to naozaj je hraničný termín, pretože toto neskoré zverejňovanie legislatívneho plánu znemožňuje firmám pripraviť sa na zmeny v podnikateľských plánoch. A nielen firmám. Skrátka celkovo v spoločnosti, neziskovým organizáciám, všetkým dotknutým organizáciám a inštitúciám a ľuďom, ktorí budú dotknutí novou legislatívou. Pokiaľ sa to schvaľuje takto neskoro a pod takýmto tlakom, tak to môže mať len negatívne dopady na vôbec kvalitu tejto legislatívy. Takže týmto by som skončila. Myslím si, že táto štatistika hovorí veľa o tom ako pracuje táto vláda a akým spôsobom znásilňuje legislatívny proces. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Pani poslankyňa Veslárová.

Ďakujem za slovo. Paradoxne sa tento návrh zákona prerokováva dnes, dnes je Medzinárodný deň osôb so zdravotným znevýhodnením. Ja ešte doplním pani poslankyňu Petrík v jej príspevku. Ja som bolo pozvaná za PS dvakrát na pracovnú skupinu k reforme financovania sociálnych služieb, raz v roku 2024 a raz v roku 2025. K reforme posudkovej činnosti sme za PS vôbec neboli prizvaní a ja by som chcela týmto požiadať, aby sa to do budúcna zmenilo, lebo tieto návrhy zákonov naozaj rapídne menia životy zdravotne znevýhodnených a myslíme si, že máme k tomu čo povedať. Takže do budúcna tieto návrhy zákonov si zaslúžia riadne legislatívne procesy a riadne medzirezortné pripomienkové konania. Ďakujem.

Pani poslankyňa Turčanová.

Ďakujem, pani poslankyňa Simona, že si pripomenula, že reforma mala nastavené míľniky už v roku 2021, kedy sa dohodlo, že pôjde z Plánu obnovy a odvtedy teda sme vedeli, že bude hrozba sankcie 480 miliónov, ak sa to nestihne. Tak isto sa tu chcem poďakovať, že si spomenula, že pracovná skupina bola len dvakrát, čo potvrdila teraz aj pani poslankyňa Veronika Veslárová. Vrátila by som sa ešte keď mám chvíľočku v tej faktickej aj k tým míľnikom, pretože pán minister včera povedal, že vlastne až keď prišiel v roku 23, tak vlastne musel začať veci riešiť, lebo nič nebolo urobené. Tak ja som si to preverovala trošku cez moje kontakty, tak to bolo tak, že v roku21 sa to schválilo, nastavili sa míľniky a nastavila sa aj postupnosť míľnikov. Prvá mala byť inšpekcia. Tá aj bola zrealizovaná pri nástupe tejto vlády. Druhá mala byť posudková činnosť, tá bola rozpracovaná, zasadali pracovné skupiny. My sme tam, ako už bolo povedané, prizývaní neboli. Tam sa to tiež menilo a míľnik sa posúval. No a úplne treba s pravdou povedať, že míľnik financovania bol posunutý teda, aby účinnosť bola až za tejto vlády, ale tam bolo to nastavené tak, že peniaze mali ísť za klientom vo všeobecnosti, teda ešte aj na pobytovky. A tu zásadným spôsobom táto vláda začala toto meniť, túto reformu financovania. A z toho dôvodu musel byť aj posúvaný míľnik. A preto sme dnes v štádiu v akom sme, že máme poslednú schôdzu v tomto roku a vieme, že 1. 1. 26 musí byť zákon platný, inakšie strácame 480 miliónov. Ďakujem.

Pán poslanec Dubovický.