43. schôdza

sekundu, len si to zoscrolujem, lebo ich tu mám viacero. Áno...

Pani poslankyňa, takto, myslím si, že za pár sekúnd máme 20.00 h a ten konkrétny prípad (reakcia poslankyne Bihariovej), asi teda to bude lepšie, lebo začnete, ja vás preruším, práve skočilo 20.00 h. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do deviatej hodiny. Prajem vám pekný večer ešte.

(Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)

Dobré ráno, ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, neviem či úplne dokončím čo som začala, pretože prechádzam z Windowsu na Mac a tam kým nájdem to, čo som mala včera začaté, tak myslím, že môžem začať odznova. V každom prípade, pokúsim sa len naozaj to, čo som včera hovorila možno 15 zhrnúť do nejakých štyroch minút, aby bolo jasné, na čo nadväzujem a aby malo nejakú logickú niť to, čo budem hovoriť nasledovne. Ja som sa snažila vyhnúť tomu, aby som rozpravu začala takou tou zjednodušenou až banalizujúcou kritikou, že teda možno aj odpovedajúcou na tú najväčšiu otázku, s ktorou sme častokrát my ako poslanci, poslankyne ale možnože aj zástupcovia vlády konfrontovaní, že či ten horalkový paragraf pomôže alebo nepomôže a ja som teda nechcela začať takým tým pouhým vyšteknutím, že nie úplne pomôže, ale chcela som vám dať taký širší kontext, že čo všetko sa pokazilo a v čom je ten horalkový paragraf, resp. jeho vypustenie eventuálne znovuzavedenie len takým jedným zle zapätým gombíkom na košeli. Včera som sa tu pokúšala vysvetliť takú tú komplexnosť trestného práva. Hovorila som o tzv. vitrínkových hodnotách, možno to tu ešte aj dnes spomeniem, preto len na objasnenie, čo to znamená. V trestnom práve a to je tá jeho zložitosť a to je tá jeho krása, musí dbať zákonodarca na to, aby bol zohľadnený záujem štátu na jednak potrestaní páchateľa, pretože porušil nielen teda nejaké práva a oprávnené záujmy poškodenej osoby, ale aj hodnoty, ktoré si štát ctí natoľko, že ich chráni najprísnejšími normami a sankcionuje najprísnejšími trestami aké sú prípustné len v rámci trestného práva. Po druhé musí dbať na to teda, aby boli obhájené a zastúpené, alebo nejakým spôsobom satisfikované aj oprávnené požiadavky poškodenej osoby, koniec-koncov v zmysle európskeho práva má právo na domáhať sa účinného vyšetrenia v danej veci. Má právo na nejaký typ satisfakcie minimálne aj keby nešlo o náhradu škody, tak už len v tom zmysle, aby bol páchateľ spravodlivo potrestaný. No a tú tretiu vec, ktorú musí vziať zákonodarca na zreteľ, mimoriadne ťažkú v tom celom je, že ak aj teda príde k tomu okamihu trestania, spravodlivého trestania, tak napriek tomu, že on nemôže, že dva zuby za dva zuby, takýmto spôsobom uvažovať, lebo to by bola rovnováha, to sa robí v občianskom konaní, že teda ak ste niečo ukradli, toľko musíte vrátiť. Tuná musí dať nejakou mierou prísnejší trest než to, čo tá osoba, osoba páchateľa spáchala, než tá ujma, ktorú spôsobila, ale musí sa pritom zastaviť na striktnej hranici limitovanej základnými ľudskými právami páchateľa. Čiže toto je tá obrovská alchýmia, ktorú každý pokus o trestnú reformu musí sprevádzať. Toto sú hodnoty, od ktorých sa nedá upustiť, s týmto neustále lavírujeme na lekárenských váhach. Plus som teda ešte včera spomenula, že okrem toho, okrem týchto vitrínkových axióm, ktoré každý zákonodarca ak sa púšťa do trestnej reformy musí mať na pamäti, je viac než žiadúce, aby trestnej reforme predchádzala aj nejaká, nejaký rešerš alebo danie si na stôl všetkých možných dostupných dát, ktoré nám hovoria o určitom type kriminality, o jej pôvodcoch, možno aj nejakých good practices zo zahraničia, akým spôsobom sa, keď sme sa tu teda bavili tak dlho o restoratívnej justícii, ako sa s takýmto typom páchateľa dá následne pracovať, čo sa ukazuje ako neúčelné atď., atď. No a toto sú dve dimenzie, jednak teda tá axiomatická a jednak taká tá praktická, odborná, ktorá bola bez debaty a bezpochybne opomenutá pri prijímaní trestnej reformy tak, ako sme ju zažili v roku, teda počínajúc rokom 2023 v tých zimných mesiacoch, až teda po rok 2024, myslím že to bol 8. júl, kedy Ústavný súd teda priznal trestným kódexom účinnosť. No a v dôsledku toho, práve kvôli takto pripravovanej trestnej reforme, práve kvôli takto zvolenému prístupu, ja som to včera nazvala, že je to orný hák, sa vlastne na viacerých miestach začne prejavovať presne ten efekt, ktorý dnes môžeme vidieť na vypustenom horalkovom paragrafe, že sa to v zásade v niektorom momente začne ukazovať ako chyba a je úplne jedno, možno politicky to nie je jedno, na koho sa to zvalí, lebo momentálne sa to zvaľuje na opozíciu, ale vecne je jedno a teraz poprosím na chvíľku, ja si asi budem musieť odbehnúť po myš, pretože môj touch pad nefunguje, tak ak dovolíte... Ospravedlňujem sa. No a ja som teda včerajšiu rozpravu zakončila tým, že pripomeniem pár takých konkrétnych príkladov, aj ich dopadov, ako sa takýto prístup pri tvorbe legislatívy prejavil. A teraz budem musieť väčšinu z nich teda vypustiť, lebo si ich z hlavy nepamätám a ako som povedala môj Mac ešte nie je úplne so mnou celkom synchronizovaný, ale môžem to ilustrovať teda na niekoľkých prípadoch, aspoň tie, čo si pamätám, ktoré ukazujú, že sa nie teda kampaňou opozície, ale napríklad oslabením účinkov alebo základných funkcií trestného práva vytvorilo právne prostredie, ktoré je doslova motivujúce pre páchateľov. A teraz nemyslím len páchateľov, ktorí kradnú v obchodoch. My sme to tak nazvali eufemicky, že horalkové krádeže, ako keby tu naozaj išlo o lentilky. Napokon veď tí zlodeji kradnú aj drahú elektroniku, kradnú mobily, aj teda drahšie veci do hodnoty 699 eur, čo je pre niekoho celkom možno aj mesačný príjem. No ale teda vrátim sa k tej motivácii, že to samotné prostredie tak ako je nadstavené, my si môžeme tu politicky prevaľovať vinu, že kto ako motivoval páchateľov. Faktom proste je, že tá sankčná politika tak, ako ju máme nadstavená je momentálne motivujúca sama o sebe per se, či sa nám to páči alebo nie. Skúsim teda jeden príklad, ktorý si tak trochu pamätám z hlavy. To bol prípad, veď ja ho tu možnože aj mám, to bol prípad, ktorý sa týkal teda nie horalkovej kriminality, ale týkal sa, tam šlo o myslím že, áno, išlo o daňový podvod. Tam teda len pripomínam, že sa zvýšila hranica trestnosti z 2660 eur na 20 000 eur. Do sumy 20 000 eur to je iba správny delikt. A mali sme teda prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie, áno toto bol subvenčný podvod, tam sa snažili páchatelia fingovať podmienky na získanie dotácie na baliacu linku vo výške 120 000 eur, pričom teda vyšli s trestom 5000 eur preto, že sa použila touto vládou zavedená poľahčujúca okolnosť, že ak sa vyšetrovanie vedie príliš dlho, tak súd na to prihliadne. Teraz mi povedzte, že byť teda v tej mentalite páchateľa, alebo v tom jeho mentálnom nastavení, tak prečo by si nemohol povedať, že to neskúsi. Je jedno, čo mu povie opozícia, proste je to nadstavené tak, že jemu tam ten nízky peňažný trest navyše, ktorý aj keby mu hrozil, aj ktorý mu bol udelený sa ani nezapisuje do registra trestov. Čiže prečo by si to on nelajstol. Čiže toto je tá motivačná časť, ktorá páchateľov zvádza k tomu, že poďme to aspoň skúsiť. Takisto aj tie a to som teda načala už na konci svojej rozpravy, tie zásady ukladania trestov. Ono nie je pravda, že veď my sme pri napríklad tomto type trestných činov, o ktorých sa teda bavíme a ktoré tento predkladaný novelizačný návrh rieši, nejak nemenili sadzby a neviem čo, no ale menili sme zásady ukladania trestov tak, že viete niekedy bolo v tej praxi tak zaužívané, že obhajca musel vlastne kvázi presvedčiť prečo by nemal teda ten sudca dať trest odňatia slobody. Dneska je to naopak. Dneska sudca musí vlastne povysvetľovať do aleluja prečo napriek tomu, že teda lex ratio ho k tomu doslova núti, aby použil všetky možné iné tresty a teda sudca sa napriek tomu dopracoval k rozhodnutiu, že uloží trest odňatia slobody. Takže tá paradigma je úplne opačná, že niekedy sa ten trest odňatia slobody nechcem povedať, že dával automaticky, aj vtedy sme tu mali alternatívne tresty, ale pri určitom type takýchto škôd a takýchto typov deliktov bolo v praxi proste ani myslím že odsúdeniahodné, že dávali trest odňatia slobody. No a teraz je to tak, že vlastne ten sudca je s tým ako sú naformulované a ja vám to tu aj odcitujem, zásady ukladania trestov, doslova tak akože pošťuchnutý zákonodarcom k tomu, len aby preboha neuložil trest odňatia slobody. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená a teraz počúvajte, páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia, spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. To znamená, že my sme tu dali vlastne sudcovi odkaz, že pokiaľ je to ako len možné, vyhnite sa trestu odňatia slobody. Čiže aj keby mohol byť a budeme sa tváriť teda, že sme teraz na akademickej pôde a abstrahujem od všetkých politických dôvodov, ktoré zákonodarcu viedli k takejto, takto nastavenému pravidlu, tak ani v takej tej čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody, pretože tým pádom zaniká ako keby ten damoklov meč, že ten páchateľ si jednoducho
=====

...čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda, aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody pretože tým zaniká ako keby ten Damoklov meč, hej, že ten páchateľ si jednoducho povie, že však kým by vlastne prišlo k tomu, že ja by som naozaj išiel na tvrdo sedieť, tak mi dajú, hej, šesť možných iných ľahších a znesiteľnejších trestov. Už aj to, a znovu to súvisí so zásadami trestu, so zásadami ukladania sankcií, súvisí to, že ako sme my vyšponovali tú kategóriu trestných činov, kedy už teda sudca obligatórne, hej, musí dať trest odňatia slobody. Včera som to tu, dnes tiež znovu spomínala, to tu aj myslím, že to je na tejto schôdzi zaradené, predkladám návrh, aby sa teda minimálne v tejto časti táto vec odstránila, aby bolo možné, že sudca uloží, teda uloží trest domáceho väzenia aj páchateľovi takého trestného činu, za ktorý by inak teda hrozil desaťročný trest odňatia slobody. Lebo to už sú potom naozaj, to už sa tu nebavíme o majetkovej delikvencii, horalkových zákonoch, tu sa bavíme o závažnej, brutálnej, násilnej, častokrát s následnom smrti, kriminalite. A my ak teda v duchu filozofie, teda nastavenej sankčnej politiky pristupujeme na to, že môžeš toto všetko robiť, aj tak ešte je stále v hre, že skončíš len s náramkom, tak potom mi príde o to väčšmi nepoctivé a nekorektné, že ak sa páchatelia, byť si vedomí teda toho, že reálne im ani v takto vážnej trestnej činnosti nemusí hroziť trest odňatia slobody. Mi príde maximálne nezodpovedné hovoriť, že tak ak sa toho aj dopustia, je to preto lebo Bihariová im v pléne povedala, že môžete vyjsť len s náramkom. No nie. Problém nie je v tom, že Bihariová im to tu povedala. Ten problém je v tom, že zákonodarca to tak umožnil. Hej, čiže a obdobne to v obdobnej logike to platí aj pri tých horalkových zákonoch. Nie je chyba tých, čo na to upozornili. Aj keby teda ozaj povedali slovo, že kradnúť sa oplatí, problém je v tom, že je to nastavené tak, že sa to oplatí. Chápete, že tuto je ten problém.
Áno, vlastne to sa týka trestov, hej, ale máme tu teda aj mnohé tie iné inštitúty, ktoré absolútne preklopili sankčnú politiku, trestnú politiku štátu v prospech páchateľa. A to ešte teraz rozmýšľam, že keby že sa presunieme do ešte procesného, hej, práva, že tam je toho ešte viacej. Ja som si vypichla len tie niektoré, ktoré sa týkajú teda toho, čo je v trestnom zákone, ale áno, patria sem aj tie inštitúty, ktoré sa výraznou, teda tým, že sa novelizovali, tak sa výraznou mierou ich aplikácia preklopila tak, že viac pomáhajú osobe páchateľa. Čiže jednak sú to trestné sadzby, jednak sú to hranice škody, jednak je to teda charakter zločin-prečin, kedy viaceré skutky sú po novom sú len teda prečinom, čo znamená nielenže sú rýchlejšie premlčateľné, ale tam potom sú veľmi dôležité aj tie aspekty procesu, hej, že ktorý OČTK, ktorý poverený príslušník ich bude riešiť. Lebo ich bude riešiť ako som včera povedala, bude ich riešiť poverený príslušník na obvode. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý teda hovorí v prospech nekoncepčnosti tej pripravovanej reformy, že my sme jednoducho nepomysleli alebo pomysleli a bolo to zákonodarcovi jedno, že my tu nemáme na to kapacity, personálne kapacity na to, aby ak prevalíme určitý typ dovtedy trestného konania do priestupkového, teda do priestupkovej roviny, tak tie priestupkové orgány nebudú mať kapacitu, aby sa s tým vysporiadali. Zároveň to bude platiť aj na osoby poškodené, byť si vedomé, že toto bude len priestupok, tak to ani nebudú ohlasovať. Presne jak to tu, neviem či to tu niekto spomenul, myslím, že to bol profesor Čentéš toto hovoril, nie, tu v tomto pléne, že aký zmysel má pre obchodníka, aby nahlasoval po x-krát krádež, ja neviem, hej nejakej elektroniky pod sumu 700 euro, keď jemu ten zamestnanec musí z prevádzky odísť na teda policajnú stanicu, tam to spísať, vedieť, že sa aj tak nikto nevypátra. Vediac aj tak, že tá satisfakcia, ktorá by prišla nevykompenzuje tú spôsobenú ujmu a ten zamestnávateľ, tá firma, vlastne nemá pol dňa alebo koľko to bude trvať, toho zamestnanca. Hej, čiže ešte viacej prerobí, ešte viacej stratí. A spolu s týmto je tu teda ešte ďalší rozmer, že ako sa s takýmto typom drobnej kriminality, ak aj teda odídem od roviny priestupkovej, ale prejdem do tej roviny prečinovej, budú vysporiadavať poverení príslušníci. Oni tým takisto budú zahltení a si povedia, že no týmto sa tu ja mám zapodievať, hej, že z pohľadu toho možno čo robili dovtedy, že sú zamorení proste v úvodzovkách bagateľnou kriminalitou, nemajú na to kapacitu. Ten trestný čin je ťažko objasniteľný. Sú personálne poddimenzovaní a on si povie, že tuto ja teraz akože mám ísť, hej, riešiť za 701 euro, hej, každú hodinu niečo. Tak sa vám na to proste vykašle. A v súhrne, to čo sa stane, hej, je že neohlasujú potom ani poškodené osoby pri priestupkoch, neohlasujú poškodené osoby pri prečinoch. Je veľmi teda, hej, naivné domnievať sa, že akou veľkou intenzitou a nasadením to riešia OČTK a dostávame sa k jednému najhoršiemu fenoménu v trestnou práve, to je latencia. Že nám sa brutálne zvýši latencia. To znamená, že my zrazu stratíme prehľad, čo sa reálne v tom ktorom typy kriminality deje pretože štatistiky, medzi štatistikou a realitou sa brutálne roztvoria nožnice. Hej, čiže štatistiky budú vykazovať niečo úplne iné, v zásade priaznivejšie, než to čo sa reálne deje v sociálnej realite. To trestné právo už nielen teda že stratilo odstrašujúci efekt, ale už nemá ani takú tú regulatívnu funkciu lebo každé právo vždy teda reaguje na to, čo sa stane v objektívnej realite. Tak právo proste nasadí určitý typ nástrojov na to, aby to uregulovalo. No v tomto prípade, keď sa bude zákonodarca riadiť štatistikami, no tak si povie, však nemáme čo veľmi regulovať. Hej, však všetko v podstate je tak ako v znesiteľných normách. Tak nepotrebujeme my prijímať nejaké iné úpravy v trestnom práve. Toto presne isté som zažila analogicky pri trestných činoch extrémizmu, kde prosím pekne my sme mali v roku 2000, možno nech neklamem, 2009, 2010, sme mali že nápad trestného činu spáchaného online, že v počte nula, hej. A to už bol rok, kedy sme my mali úplný bum s facebookovými skupinami, kde to bolo úplné eldorádo a tým pádom samozrejme, že keď sme mali na to príslušnú, hej, pracovnú skupinu na ministerstve vnútra, tak tí policajti ináč hovorili, že čo vy vlastne po nás chcete, hej, vy mimovládky. Čo máme vlastne robiť? Však tu máme nula, hej. Až potom teda, keď sa to presunulo na špecializované OČTK, sa zrazu zistilo, že no tak my tu máme sakra veľký problém s extrémistickou kriminalitou páchanou online pretože na to teda, hej, začali byť špecializované kapacity, zdvihol sa nápad a aj tá latencia sa vlastne znížila. A tuná vlastne cez viaceré tie typy kriminality my ideme presne tým pôvodným, tou pôvodnou cestou, kedy sa znovu budeme tváriť, že nič sa také strašné nedeje. Ak sa náhodou deje, tak to je nejaký mediálny ošiaľ, prípadne tu niekto urobil kampaň. Budeme tu presne jak sme to mali nedávno. Tuto tlačovky pani Maškarovej je súboj o štatistiky, že teda či nám to klesá, či nám to stúpa a či niekto hysterizuje. A ostaneme úplne, úplne odtrhnutí od toho, čo tých ľudí naozaj trápi, s akými naozaj deliktami sa potýkajú a kde by mal teda zákonodarca rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu.
Ešte posledná vec, čo tam je také, ale rozmýšľam, že či to možno nenechám pre druhé čítanie lebo sú tam aj také viaceré praktické veci, že však sme sa o tom chvíľku včera s pánom ministrom bavili, že viete, toto je úprava, ktorá by mala byť v súbehu s pripravovaným priestupkovým zákonom lebo oni spolu na seba nadväzujú. A my sa tu teda dostávame do situácie kedy tento , trestná novela začne platiť hneď po schválení, pričom teda rieši priestupkovú recidívu. Ale priestupkový zákon v tej verzii, ktorý už má byť kompatibilný s touto verziou, začne platiť v máji, hej. A tam sa práve upravujú aj tie drobné obecné služby, kde tiež to teda vytvára kopec otázok, že kto ich bude kontrolovať, kto ich bude manažovať, na koho finančné plecia to padne, ale teda v dobrej viere predpokladám, že to sa snáď ešte nejak vycibrí. Tu len teda dávam do pozornosti, že proste pripravenosť na úpravu trestného práva nie je zrovna silnou stránkou tejto vlády a iba ilustračne teda uvádzam aj to, že sú nesynchronizované dva právne predpisy, ktoré majú spolu súvisieť, ale bude medzi nimi, ak dobre rátam, neviem päťmesačná lehota, kedy jeden už bude, teda trestný zákon už účinný a priestupkový zákon bude teda ešte len v procese. Zatiaľ teda ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som nepriniesla všetky tie sľúbené prípady, tak ako som vám už včera sľúbila, ale myslím, že aj z toho čo som stihla a povedala je zrejmé, že problém toho celého nie sú momentálne len horalky. Problém je nekoncepčnosť, tak ako bol celý trestný zákon, trestný poriadok pripravovaný. Bez akých základných predpokladov bol pripravovaný a najmä teda, že on naozaj vytvoril to právne prostredie, v ktorom sa byť kriminálnik oplatí. A to nie preto, lebo to niekto povedal, ale preto, lebo tak sú proste nastavené pravidlá trestania. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bihariová, celé tvoje vystúpenie bolo vlastne o nekoncepčnosti tohto návrhu, ale ja si myslím, že to nie je o nekoncepčnosti tohto návrhu lebo my celú túto schôdzu, ktorú vedieme, každý jeden materiál bol o nekoncepčnosti. A potom z toho vyplývajú takéto problémy, že sa to predlžuje alebo sa to vôbec neschvaľuje. Uvediem konkrétny príklad. Po mojej výzve ministrovi sociálnych vecí, aby zastavil zneužívanie v sociálnych podnikoch, tak mi odkázal, že klamem a keď jeho kolega, minister Taraba, povedal to iné, tak obra...pardon, keď jeho kolega Taraba povedal to isté, tak obrátil rétoriku a predložil návrh, ktorý po masívnom odpore sám oklieštil a poslal do parlamentu. Napokon sa o ňom ani v pléne nerokovalo, o tom návrhu, pretože z celého jeho návrhu zostalo len jediné opatrenie, a to je zníženie vyrovnávajúceho príspevku. Aj to nakoniec stroskotalo, keď jeho vlastní poslanci stiahli tento návrh z rokovania a spolu so zvýšením DPH pre sociálne podniky, ktoré tiež neschválili. Domček sa rozsypal. A ja sa pýtam, a toto nie je babráctvo? A napriek tomu všetkému ma minister obviňuje, že pri tomto jeho zbabranom procese mením názory. To je neuveriteľné. Ale bodka na záver bola, čo na to minister financií. No povedal, že on nebude horúce gaštany za neho ťahať z ohňa alebo inými slovami, tak sa to nerobí do psej matere.

Ďalší pekný adventný deň vám želám pán Žiga a myslím, že pán Ledecký riešil problém, nie svoje frustrácie. Svoje frustrácie tu rieši pán Susko, ktorý predložil zákon, ktorý je veľmi zlý a svojou frustráciou vlastne kompenzuje svoju frustráciu tým, že predkladá tento zákon. Myslím, to je môj názor. A v čase adventu môže mať každý názor. Aj vy. Takže ja sa zastanem pána Ledeckého. Veľmi. Ja len chcem povedať, že presne pani Bihariová, hovorila presne o tom horalkovom zákone a pán Susko včera nám vkladal do úst veci, ktoré sme nikdy nepovedali a dával nám za chybu, že sme my zodpovední za túto kalamitu, za túto katastrofu, ktorú spôsobil on svojim zákonom. Takže ja len chcem povedať, áno, my sme chceli zmenu horalkového zákonu, ale preto, aby ľudia nešli za horalku do väzenia, ale aby aj ľudia, ktorí majú doma majetok a obchodníci sa nemuseli báť, keď im niekto desaťkrát ukradne 699-eurové vŕtačky. Takže pani..., ja reagujem na pani Bihariovú, takže pani Bihariová, máte pravdu, pán Susko nehovoril pravdu. Včera zavádzal, fabuloval a klamal. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len, že mi prišlo veľmi vtipné, keď zrovna predstaviteľ tejto koalície hovorí niekomu z opozície, nech si tu nerieši nejaké svoje boliestky, keď vy nerobíte nič iné, iba to. (Potlesk.) Ale, ďakujem Iren za tvoje vysoko odborné vystúpenie. Ja si myslím, že aj škoda, že niekto takto vystupuje o ôsmej večer a potom ráno, keď ho to nikto nepočúva a neviem, že keby aj počúvali, že či by úplne všetkému čo si tam hovorila a čisto právnickým jazykom, rozumeli, ale je to škoda. Hovorila si hlavne teda o tej nekoncepčnosti a ja si myslím, že presne takto by mala prebiehať tá diskusia vôbec o novele trestného zákona, že odborníci, ako si aj ty a ďalší, z trestného práva by si mali sadnúť a možno by sme sa vyhli tomu, čo momentálne...

Ďakujem za slovo, ďakujem veľmi pekne za reakcie. Áno ono jak to tu zaznelo a často krát sa to tu aj spomenulo v predošlom dni, že veď aj vy mnohí ste chceli zrušenie horalkového §. To je presne to, že sa môžeme baviť o tom, že či by naozaj nemal byť vypustený. Je to legitímna debata ale to čo je rozdiel je, že sa to nesmie udiať v súbehu s tými všetkými ostatnými zásahmi ako som včera povedala, že to je rez motorovou pílou do právneho teda odvetvia, v ktorom sa majú robiť zásahy na, na lekárenských váhach. Keby to možno nebolo sprevádzané aj teda zníženými sadzbami aj zníženými teda dobou premlčania a všetkými tými ostatnými a nehovorím, že majú nevyhnutne vplyv práve na tento §, ale v súbehu a v celku, keby sa nebola tá trestná politika tak prechýlila v prospech páchateľa, že, že ten to a ešte nehovorím o tom, že prišlo k reformám inštitucionálnym, že sa teda zmenila aj tá, aj tá inštitucionálna báza OČTK, ktorý majú tento typ nie len horalkový ale celkovo teda. Tento typ spoločenského problému akým je, akým je trestná delikvencia postihovať, tak by sme nemuseli dnes mať izolovanú debatu o horalkovom zákone, lebo ako som povedala včera toto neni osamelý legislatívny incident. Toto nie je bag the future. A to je ten rozdiel. To je esenciálna povaha vady, hej? Ktorú nesie celé, celé trestné oba trestné kódexy od začiatku tejto reformy a my ich ešte len postupne budeme objavovať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Síce ste za mnou ale nejak to spolu zvládneme. Pána spravodajcu tu máme? Aha, tak vidím, vidím, že tu máme také vlastné pravidlá zasadacieho poriadku alebo aký predsedajúci také pravidlá sa dodržiavajú? No už to nechám na vás pán predsedajúci. Trošku ale myslím, že na mieste, na mieste akože naozaj, hej? Tak skrátite nám rozpravu a ani sa (nezrozumiteľne vyslovené) nedodržiavajú pravidlá, ktoré tu máme, no. Dobre. Tak nemôžem reagovať potom na pána ministra, lebo neviem, že ako prijímal moje návrhy. Tak dozadu sa môžem pozerať, tak takto ste si to nastavili pán predsedajúci. Nie je to slušné ale slušnosť asi nepatrí do spôsobu politiky tejto vlády, tak už sme si na to asi začíname zvykať. Bohužiaľ. Dobre. Dostali sme sa do prvého čítania skrátenej rozpravy naozaj veľmi nedôstojne. Musím k tomu povedať niečo, niečo na úvod. Veľmi ma mrzí pán minister v prvom rade, že som tu nebola prítomná včera. Chcela som byť osobne prítomná pri vašom vystúpení ale vzhľadom na to ako ste si naozaj procesne dohodli tento spôsob rozpravy, tak akokoľvek by sme aj niektorí poslanci chceli potom byť prítomní, tak proste niektoré veci sa ľudsky nedajú. Každý máme svoje rodiny a musíme si niektoré veci tak vyhodnotiť a, že nakoniec aj tam kde chceme byť nemôžeme byť. A je to naozaj na škodu veci. Takže viem, že ste ma spomínali včera pán minister. Ja niečo som samozrejme na niečo budem reagovať ale mrzí ma to, že nedošlo k normálnej diskusii, že keď teda vystúpite nie sme tu prítomní. Takže mňa to tiež mrzí. Takto to nemá vyzerať. Takto to nemá vyzerať nie je to dobré. A tým sa dostávam k podstate. Hanebná novela trestných kódexov bola prijatá vlastne takto rok, trištvrte dozadu. Vy ste prišli s Mikulášom 6. decembra 2023, 2024. Síce ste to chceli mať zo dňa na deň, nevyšlo to. Ľudia sa búrili v uliciach. My sme tu robili maximum čo sme mohli. aby sme mohli dať priestor na diskusiu, uvedomenie si s čím ste prišli 6. decembra zo dňa na deň zrušiť úrad špeciálnej prokuratúry. Nanovo nastaviť zásadne skresať dole trestné sadzby, skrátiť čas vyšetrovateľom, aby vyšetrovatelia vyšetrovali. Nás tu upozorňovali, že čo spôsobíte osobitne pre trestné činy znásilnení voči ženám, dievčatám. Nič, na nič ste nepočúvali. Proste zadanie bolo jasné. Treba to rýchlo, treba to zásadne zmeniť. S nikým sa o tom nerozprávať. Nerozprávali ste sa ani s vyšetrovateľmi ani s prokurátormi, s nikým. Neopýtali ste sa ani okresných úradov na ktorých, na ktoré samozrejme spadli tie krádeže, ktoré ste zobrali z trestného práva a teraz rok a trištvrte na rýchlo chcete niečo prijať, zmeniť skrátenou diskusiou v parlamente. Takto naozaj nevyzerá boj proti kriminalite a takto nevyzerá naozaj seriózna zodpovedná trestná politika. No nevyzerá, nevyzerá. Pretože ste počuli zo všetkých strán, zo všetkých strán ste to počuli, že sú krádeže. Zo všetkých strán ste to videli, počuli a napriek tomu sem prídete po roku, trištvrte zase pod pazuchou s návrhom bez žiadnej diskusie. Nekomplexné riešenie bez podporných opatrení. Na rýchlo chcete, aby to bolo prijaté a takto proste nevyzerá seriózna zodpovedná politika. Nevyzerá. Týždeň tu diskutujeme v parlamente o zrušení nezávislosti úradu, ktorý funguje. K tomu ste si dali ako prioritu vládna koalícia. Ale diskutovať tu týždeň o tom, že je tu agresivita spojená s kriminalitou, tak o tom sa vám diskutovať nechce. Ako nezdá sa vám, že toto je proste scestné? Že my tu proste týždeň venujeme diskusii o rušení úradu, ktorý funguje. To, že idete zrušiť jeho nezávislosť, na ktorý sa oznamuje, oznamuje korupcia, tak ešte nám hrozia samozrejme aj teraz finančné sankcie zo strany Európskej komisie. Uvidíme ako to dopadne s platbami. Vy to uvidíte pán minister ako to dopadne s platbami z plánu obnovy a odolnosti. Už teraz za chvíľku či vôbec nejaká platba bude, ktorá má prísť v decembri. Ja som sama zvedavá. Prajem Slovenskej republike všetky milióny z plánu obnovy a odolnosti ale vláda robí všetko preto, aby proste tieto peniaze nedostala. Takže venujeme sa tu úplne iným veciam a nie tým čo ľudí trápi a nie tým čo by vás malo trápiť ako ministra spravodlivosti. Pretože ak niečo je kľúčové pre ministra spravodlivosti je to určite boj proti kriminalite. Mali by ste mať premyslenú predstavu čo idete urobiť preto, aby sme bojovali úspešne proti kriminalite. Takže napriek tomu, že tu vyše roka sledujete krádeže, agresivitu, tak vy sem prídete po roku trištvrte, zvalíte to na opozíciu a mainstreamové média, že tie si tu niečo navymýšľali a preto ľudia začali kradnúť a prídete sem na rýchlo s nejakým riešením, o ktorom sám hovoríte, že nie je ideálne a nie je dobré. A nie len to. Veď sám vo svojich vyjadreniach rozprávate, že to riešenie, ktoré ste priniesli, tak bude znamenať vlastne ďalšie finančné náklady. Ľudia budú zase za drobné krádeže vo výkone trestu odňatia slobody. Takto by to nemalo byť, ale ste k tomu dotlačený. Musí to tak byť. A keď si pozrieme finančnú doložku no tak je tam nič. Toto opatrenie nemá žiadny dopad na rozpočet. No tak ja teraz neviem čo ste doniesli úprimne. Tak priniesli ste návrh, ktorý bude znamenať nejaký dopad na rozpočet a môže to znamenať, že tí ľudia skončia. Páchatelia trestnej činnosti, ktorí sa nebudú chcieť, len to, že spadnú do toho trestného procesu im to nebude stačiť a bude treba nejaké tvrdšie riešenie, tak ako ho vy navrhujete, tak, tak nemáte žiadny dopad na rozpočet. Tak ja neviem, že, že ako vlastne chcete potom realizovať to opatrenie, s ktorým ste prišli. Alebo je to preto, že je to na rýchlo, že je to nepremyslené celé? Tak takto si nepredstavujem, že štát robí trestnú politiku. Pretože štát má celý aparát na to, aby analyzoval dáta, priniesol dobré riešenie po diskusii a osobitne ak sa bavíme o takéto dá sa povedať v niečom zásadné zmeny aj keď je to veľmi jednoduché to riešenie, ktoré ste priniesli, tak aspoň po nejakej diskusii. Po nejakej diskusii. Či sú to vyšetrovatelia. Prinajmenšom vyšetrovatelia ale aj tie okresné úrady. Po nejakej diskusii. Prečo to nemohlo ísť v riadnom pripomienkovom konaní? To je pre mňa otázka. To je pre mňa otázka. Prečo po roku trištvrte vy sem prídete, neviete si priznať chybu a prídete sem s riešením o ktorom sám rozprávate, že nie je dobré. Takže prvý problém je, že ste tu presadili niečo o čom ste vedeli, že bude problém a stálo vám to za to. Problém vznikol, vy si ho nepriznáte a zase prídete s rýchlim riešením namiesto toho, aby ste sa proste venovali naozaj komplexnému riešeniu pre boj s kriminalitou. Od drobnej kriminality samozrejme je dôležité, aby ste mali dobré riešenie. Nie ste ochotní prijať ani realitu, nie ste ochotní prijať ani zodpovednosť. A potom takto vyzerá, vyzerajú tie riešenia, s ktorými sem prichádzate. Zvaľovať vinu na iných a nedoniesť dobré riešenie. Toto riešenie je skutočne alibistické. A to čo ja som ak som ak ste použili nejaké moje vyjadrenia, tak to ja čo som považovala za správne je áno. Pri takej hanebnej novele trestných kódexov uvažovať nad tým aké opatrenie zaviesť, aby ľudia za drobné krádeže nekončili vo výkone trestu odňatia slobody. Áno, ale to by znamenalo, že sem musíte prísť s nejakým zásadným nejakým opatrením iným. Na to sme vás upozorňovali. Aj ja som vás tu upozorňovala. Že vy žiadne nemáte, žiadne. Že vy ste len posunuli hranicu 700 eur a všetky protiprávne činnosti proti majetku do 700 eur sú proste nechávate proste prepadnúť do priestoru, ktorý je nepostihnuteľný. Že to sa proste, že to idete urobiť. Na to sme vás tu všetci upozorňovali. Ja som upozorňovala vás, upozorňovala som ministra vnútra. Vtedy som upozorňovala aj generálneho prokurátora, že tu sa treba ozvať, že tu sa treba ozvať. Generálny prokurátor sa dnes k tomu stavia aspoň teraz jasne. Vy sa k tomu neviete jasne postaviť. A to sem prinášate to riešenie. To riešenie, ktoré ste priniesli je naozaj narýchlo a nie je ani dostatočne dobré. Lebo prečo čakať tri krát, keď niekto ukradne vec, aby ste to začali riešiť? Prečo čaká tri krát? To ja si nemyslím, že je správne, lebo

... to sem prinášate to riešenie, to riešenie, ktoré ste priniesli je naozaj narýchlo, a nie je ani dostatočne dobré. Lebo prečo čakať trikrát, keď niekto ukradne vec, aby ste to začali riešiť? Prečo čakať trikrát? To ja si nemyslím, že je správne. Lebo tá prvá krádež, druhá krádež, proste takto ako ste ju nastavili, tak vlastne s tým človekom sa vôbec nepracuje. Nemáte tu absolútne žiadne výchovné opatrenia v tom návrhu, nič. Ja čakám, že tu vystúpite a poviete nám ako budete s tým človekom, s tým páchateľom pracovať. Keď teda spadne do trestného systému bude odsúdený za tú drobnú krádež, kto s ním bude ako pracovať? Lebo to, čo ste ponúkli je skutočne len to čo bolo, len mäkšie a nič viac, a nič viac. Nemáme tu ľudí, ktorí by pracovali s odsúdenými. To znamená, že človek bude odsúdený za druhú krádež a ja počúvam, že potom mu chcete dať do ruky asi metlu. A to by vám tu povedal, a ja verím tomu, že pán poslanec Ledecký a aspoň vo faktickej vystúpi a vysvetlí vám, že ľudia, ktorí páchajú tieto drobné krádeže ako veľmi im pomôže potom tá metla s verejnoprospešnými prácami. Lebo to určite nie je riešenie. Toto nie je to výchovné opatrenie. Dať metlu do ruky páchateľovi trestnej činnosti za drobné krádeže nie je to riešenie.
A určite nie bundy, ktoré nám tu navrhuje pán poslanec Glück. To musíte proste vedieť, že aj vidieť sami, že toto je proste smiešne, to nie sú tie riešenia.
To, čo nám priniesol pán minister spravodlivosti nám priniesol niečo, čo nefungovalo. A tí ľudia naozaj skončili za drobné krádeže vo výkone trestu odňatia slobody. Teraz to len trošku posunul. Povedal nie za druhýkrát, keď pokradne, ale tretíkrát keď pokradne, pôjde vlastne do výkonu trestu odňatia slobody. Áno, bude to najprv podmienečný trest. Však nech sa k tomu vyjadrí, ja budem rada keď bude reagovať. Ale vlastne to, čo nám priniesol minister spravodlivosti je to, kľudne ma opravte pán minister, ak sa mýlim, za tri krádeže človek spadne do trestného systému.
To znamená, áno potom s ním bude vedený celý trestný proces, bude odsúdený. Keď prvýkrát bude odsúdený za tretiu krádež, nie nedostane hneď na tvrdo výkon trestu odňatia slobody. To je takmer nepravdepodobné, že by dostal. Dostane podmienečný trest. Lenže ten podmienečný trest v dnešných podmienkach funguje tak, že s tým človekom nikto nepracuje. To znamená on tým prejde. Dostane na papieri, že má podmienečný trest, má skúšobnú dobu v ktorej sa má slušne správať, nepáchať priestupky. A ak spácha, no tak samozrejme prepadne nám do výkonu trestu odňatia slobody, ale z ničoho nevyplýva, že by ste s tým človekom pracovali. Z ničoho.
To znamená, že áno je možné že sa nám zase začnú zapĺňať väznice ľuďmi, ktorí páchajú drobnú takúto majetkovú trestnú činnosť, a že neurobíme nič pre to, aby proste nám to spadlo sem. A potom samozrejme, že je to finančne nákladné, ten človek sa zacyklí priamo vo výkone trestu odňatia slobody. Nemôžem povedať, že hneď by sa naučil, že to bude znamenať, že už sa nám tam nevráti, pre niekoho možné áno, ale pre mnohých možno skôr ich to naučí nejakým iným novým zručnostiam, že nám tam potom už zostanú v tom trestnom systéme. Proste s tými ľuďmi treba naozaj pracovať, ale na to treba ľudí. To pán minister veľmi dobre vie. Veľmi dobre to vie, a preto pre mňa je nepochopiteľné, že sem prichádza s návrhmi minister spravodlivosti, ktoré majú finančné dopady, ale nerieši pre boj s kriminalitou ľudí, ktorých v systéme potrebuje.
To sú tí ľudia, ktorí vám dohliadajú nad odsúdenými. To sú tí ľudia tých nemáme. Máme tu tragické prípady, ktoré sú aj preto, že nemáme ľudí, ktorí by pracovali s odsúdenými, ktorí nie sú vo väzniciach, ktorí nie sú vo výkone trestu odňatia slobody. Majú napríklad podmienečné tresty. Majú nejaké obmedzenia. Majú domáce väzenie, ale keď sa s tými ľuďmi nepracuje, nemôžete čakať, že prestanú páchať trestnú činnosť. A určite domáce väzenie nie je na mieste za závažnú trestnú činnosť tzv. bielych golierov s vysokými finančnými dopadmi. No, tak tí keď budú proste doma. No tak to chcem vidieť, ako títo ľudia naozaj to pre nich bude odstrašujúce, aby nepáchali trestnú činnosť. To určite nie. Ale pri týchto drobných krádežiach to sú vlastne ľudia pri ktorých nemôžete riešiť ani peňažné tresty. Pretože nemajú z čoho zaplatiť. Preto ten doplnok, ktorý tu je k samotnému návrhu, že vlastne tá náhrada škody tej krádeže má byť riešená odňatím vodičského preukazu. No tak to je v tomto výsmech. Tí ľudia žiadne autá nemajú. Títo naozaj nemajú vodičský preukaz. Tu ako náhrada škody, ktorá by mala pre nich byť nejaké zastrašenie, že môže im byť odňatí vodičský preukaz, to určite nie je cesta. To určite nie je cesta pre tieto krádeže v obchodoch.
Tí nemajú z čoho. S tými ľuďmi naozaj treba pracovať. A čo najskôr, čo najskôr pri páchaní tej trestnej činnosti. A to je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že rok a trištvrte minister spravodlivosti sa tvári, že nič nevidí. Rozpráva o tom, že vlastne kriminalita nie je. Tuto pán podpredseda parlamentu s dátami, ktoré sú z trestných činov majetkových tu s nimi pracuje, že ako sa nám znižuje kriminalita. No jasne, že sa nám znižuje keď nám to prepadlo do priestupkov. Tak samozrejme, že je potom tých krádeží, ktoré sú v trestnom čine.
Veď to aj vy musíte rozumieť, že keď proste nastavíte, že ten trestný čin je od nejakej vyššej hranice. No tak samozrejme, že ich budeme mať menej. Ale to neznamená, že máme menej tej protiprávnej činnosti. Len je nepostihnuteľná, len nám spadla proste niekde inde do priestupkov, kde na to systém absolútne nebol pripravený, absolútne nebol. Rok a trištvrte ste to nechali takto. A potom sem minister spravodlivosti príde s tým, čo tu bolo a áno čo sme kritizovali. Žiadne dobré riešenie to nie je. Je to lepšie ako nič, ale toto je hanba, že po roku trištvrte sem príde minister spravodlivosti s takýmto návrhom. A ja čakám kedy príde a povie proste, čo je to komplexné riešenie. Aby sa nám nepáchala, aby nám nepáchali takúto trestnú činnosť a bolo to odstrašujúce. Lebo ja sa domnievam, netreba čakať trikrát. S tým človekom treba pracovať čo najskôr. Už druhá krádež by mala byť mementom toho, že treba niečo robiť. Nečakať, že trikrát vlastne toho človeka. Veď to je aj záťaž pre celý systém, aby sme riešili tri krádeže a až potom ho riešili v tom trestnom práve. A takto ako je to nastavené, ako to má pán minister je potom otázka, keď to bude štvrtá krádež, čo sa potom udeje? Či už je to v rámci trestného práva, alebo zase nám spadne do priestupkov? Preto my máme aj návrh a ja budem dávať aj pozmeňujúci návrh k tomu, že aby bolo úplne zrejmé akonáhle ten človek padne do trestného systému už tam zostane. Už, keď pokračuje v tej trestnej činnosti, teda proti majetkovej protiprávnej činnosti, že už nám ostane v tom trestnom systéme. Už tam ho sledujeme.
A tam s ním pracujeme, ale nemôže to ostať na tom, že sudca má len vlastne v zásade možnosť, že dá mu podmienečný odklad. To znamená, že odloží ten výkon trestu odňatia slobody, alebo mu ho dá natvrdo. Toto sú naozaj, toto je hanba, že s týmto prichádza minister spravodlivosti po roku trištvrte. To je naozaj hanba. Lebo to je skutočne potom vizitka toho, že mimo akéhokoľvek aparátu štátu sa tu vytvára trestná politika.
Ten materiál, s ktorým prišiel 6. decembra pán minister určite nebol robený s riadnym aparátom na ministerstve spravodlivosti, za to dám ruku do ohňa.
Toto by ľudia na ministerstve spravodlivosti neurobili, neurobili. A keby s nimi naozaj riadne konzultovali, tak by ho upozornili na všetky diery, ktoré tam mal. Ale to samozrejme pán minister nechcel. Obišiel celý aparát na ministerstve spravodlivosti. Tu skutočne je zjavné, že tu sa pripravujú podklady s ľuďmi, ktorí proste v tom nemajú riadnu skúsenosť a odbornosť. Takto sa trestná politika nerobí. A o tom je riadne pripomienkové konanie, že takéto návrhy, proste ktoré sem majú prísť do parlamentu tak prejdú nejakou diskusiou.
Ja nepoviem, kedy sa niečo zrazu stalo na druhý deň treba reagovať, že sem príde minister a povie, mám na to rýchle riešenie treba to urobiť a takto. Ale my tu rok a trištvrte sledujeme krádeže a potom zo dňa na deň vlastne tu máme prijať nejaký návrh ktorý neprešiel žiadnou poriadnou diskusiou a nie je komplexný. Proste je to naozaj narýchlo riešenie o ktorom aj minister vie, že nie je dobrý a že potrebuje k tomu ľudí. A keď si pozrieme finančnú doložku, tak tam máte nič, nič. Ale popri tom sem prišiel pán minister s tým, že treba nových verejných funkcionárov v Justičnej akadémii. To ste tu schválili. Treba novú dotačnú schému jeden milión teraz rozdeľoval pán minister vysokým školám, minister spravodlivosti. Ja sa potom pozriem, pán minister na čo presne sa dali tie peniaze. Lebo nie je to tak jednoznačné, že by to išlo iba na tých ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. Nie je to tak zrejmé z tej dotačnej schémy vôbec, že by na to, len na to mali ísť peniaze, že vzdelávať ľudí, ktorí potom budú pracovať len pre justíciu, ako tí ktorí odhliadajú nad odsúdenými.
Takto nie je napísaná tá dotačná schéma. Nie je to zrejmé a ja sa určite budem na to presne pýtať. Koľko každé euro, ako bolo použité? Ale milión máte. To máte. Ale na tých ľudí, aby ste ich prijali do systému to nemáte, to nemáte. Lebo tú dotačnú schému, pán minister, kde som vás počula, vašu pripomienku, že to bude na to určené. No tak ma naozaj prekvapili kritériá, že kritériá pre tie školy sú podľa toho koľko má škola študentov. No tak nie je to podľa toho, koľko sa prihlási na ten špeciálny kurz, koľko študentov sa prihlási na kurz, ktorí budú potom pracovať ako budúci tzv. probační, mediační úradníci. Tí teda, ktorých potrebuje minister spravodlivosti. Nie, nie to je podľa toho koľko má tá škola študentov.
No zhodou okolností právnická fakulta pod vedením dekana Burdu na tom vyzerá najlepšie. A už sa aj pán dekan vyjadril, že samozrejme na základe tých kritérií, ako sú dané, tak ja by som mal byť najúspešnejší. No tak takto keď je to povedané, nie je vôbec zrejmé, že ten milión proste pôjde do systému justície, že skutočne pôjde len na to, aby tu boli ľudia, ktorí budú dohliadať nad odsúdenými. Nie je to tak postavené. Nie je to tak postavené. Vôbec to z toho nie je zrejmé. Tu proste kľúčovo chýbajú ľudia v systéme. Tu chýbajú stovky ľudí, aby ste mali predstavu. Stovky ľudí tu chýbajú, a minister na nich nemá. Ale má viac verejných funkcionárov v Justičnej akadémii. Už má schválené, že môže dávať jubilejné platy sudcom. To áno, to tu prišlo to ste schválili. To ste schválili, dotačná schéma, nech sa páči milión, ale na ľudí, na ľudí ktorých potrebuje na dohľad nad odsúdenými nemá.
A keby ich mal, tak by sem prišiel s normálnym opatrením. A to opatrenie je, že proste tí ľudia by prešli nejakým výcvikom, nejakým výchovným naozajstným opatrením, aby nepáchali ďalej trestnú činnosť. Lebo je na mieste naozaj mať také opatrenia, že nehrozíte tým ľuďom hneď trestom odňatia slobody, že správaj sa poriadne, keď nie, pôjdeš do výkonu trestu. Ale s tými ľuďmi naozaj robíte. To je naozaj cesta a to sa naozaj osvedčilo.
Pán minister má moduly tzv. moduly šance na návrat. Má tam moduly špeciálneho výcviku pre odsúdených, ktorým by mali ľudia prejsť. A ukázalo sa v iných krajinách, že toto je cesta. Že keď tým s tými ľuďmi robíte. A ja nehovorím o krátkodobých trestoch, my to aj priamo navrhujeme. To sú proste ten trest ktorý by mal byť, nemusí sa to rovno volať trest výcviku, ale jednoducho malo by to byť riadnou súčasťou tej trestnej politiky. Že keď je človek odsúdený, tak nejakým výcvikom musí prejsť, že hneď nepadne do toho výkonu trestu odňatia slobody. Hneď nesedí v tej base, ale že prejde tým múrom tej väznice, tou bránou a vidí, vidí čo ho tam čaká keď bude ďalej páchať trestnú činnosť. Ale, že mu dáte šancu. Že mu vysvetlíte ako ten štát funguje. Práve pre týchto páchateľov drobnej trestnej činnosti treba mu ukázať, môže byť zacyklený nevie, možno potrebuje nejakú pomoc štátu. Kde tá pomoc štátu existuje, za akých okolností. A ukázať mu, vysvetliť mu že keď takto bude pokračovať ďalej, tu skončí. Tie moduly minister má. Boli pripravené ešte počas toho, ako som bola ministerka spravodlivosti. Tie moduly tam má. Vedel by ich spustiť do pol roka určite. A to je naozaj to riešenie, ktoré by tu tu bolo nápomocné. Lebo tí ľudia ktorí páchajú túto drobnú trestnú činnosť, nestačí, že im budete hroziť skončíš vo výkone trestu odňatia slobody, nie to určite nestačí. S tými ľuďmi musíte pracovať. Nie rovno ich dať do toho výkonu trestu odňatia slobody, ale dať im možnosť, dať im tú šancu, že prejde cez tú bránu, vidí ako to tam vyzerá. Musí prejsť nejakým výcvikom niekoľko hodín, najmenej sto hodín dáva zmysel, a to sa naozaj osvedčilo v tých krajinách. Nie je to také drahé ako výkon trestu odňatia slobody a je šanca, že ten človek sa vám proste nevráti k tomu páchaniu trestnej činnosti a bude to pre neho dostatočne odradzujúce a bude tomu rozumieť, čo má robiť, aby nepáchal ďalej trestnú činnosť. Dáte mu naozaj šancu. Ale tu nič také nie je. Nie je tu na ľudí a nie je tu systém takýchto opatrení. Nie je tu nič. Je tu nula. Je tu návrat k tomu, čo bolo, čo vieme, že nie je dobré, a medzitým prešiel rok a trištvrte. Príde sem minister spravodlivosti, ktorý sa vyhovára na opozíciu. Ale veď je to predsa úplne jasné, keď nemáte postih za protiprávnu činnosť, prečo by ľudia dodržiavali zákon? Keď neviete vlastne ich donútiť, tí čo nedodržiavajú zákon, že budú za to potrestaní. Tak sa nastavila právna úprava narýchlo, takto pre rokom trištvrte, do 700 eur je to nepostihnuteľné...
=====