43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch, ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia, minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konania, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku.
Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som bol starosta, mali sme, mali sme obecný podnik, ktorý bol v podstate sociálny podnik, lebo správal sa presne tak, ako sa potom nastavili tie parametre sociálneho podnikania. A prišli za mnou ľudia z ministerstva, ktorí teraz sú, ktorí už teraz sú na zamestnaní niekde inde a veľmi múdri, schopní ľudia, že idú pripravovať zákon o sociálnom podnikaní, že či by som sa nechcel s mojim tímom do prípravy zapojiť. Tak keď som videl o aké persóny sa jedná, tak som si povedal, samozrejme akože s vami do toho idem. Na začiatok by som ešte pochválil pána ministra Richtera, bo potom čo mali kauzu s Tomanovej sociálnymi podnikmi, tak našiel tú politickú odvahu, keď už všade v Európe boli sociálne podniky, aby sa aj u nás do toho pustili, hoci ten, ten biľag si ten SMER niesol na sebe z tých rozkradnutých sociálnych podnikov pani Tomanovej. A keďže to bolo dávno, tak len tak zhrniem o čom boli podniky pani Tomanovej, sociálne, taký kontext, hej. Ministerka Tomanová dala dotácie ôsmim pilotným sociálnym podnikom. Po dvoch rokoch z ôsmich podnikov fungovali už len štyri. Nešlo o to, ani podľa zákona, keďže mali fungovať minimálne päť rokov s tým, že od štátu dostali podporu, kde podmienka bola dvadsať osem mesiacov. Európska komisia tvrdila, že podniky sú majetkovo a personálne prepojené so svojimi odberateľmi. To znamená, že oni založili podnik, vymysleli si svojho odberateľa a umelo akože niečo vyrábali. Tieto podniky dostali v úvodnej fáze preplatených 95 % nákladov a teda 24 miliónov euro, 24 miliónov euro. Zistilo sa, že podniky si organizovali predražené školenia, drahé reklamy, drahé autá alebo mali fiktívnych zamestnancov a v tej dobe, podotýkam v tej dobe v Banskej Bystrici napríklad manažment mal plať 40 euro na hodinu, čo vychádzalo mesačne 6 640 euro. V roku 2011 začala polícia trestné stíhanie v súvislosti s finančnými príspevkami, ale išlo to do stratena. Celé sa to potom nejak zahmlilo a videli sme to na správaní ministrov, že vedeli čo sa v tých podnikoch deje, pretože napríklad v roku 2008, kedy mal Ján Počiatek ako minister financií požiadať Brusel o preplatenie 11,3 milióna, nakoniec požiadal len o preplatenie 356 tisíc. Čiže už ani to Ministerstvo financií nechcelo tie peniaze od Európskej únie, lebo vedelo, že by bol len problém, že Brusel by to zamietol a nepreplatil a bola by z toho ďalšia mediálna kauza. Takže toľko k histórii.
Tento zákon, som si myslel, hej, lebo teraz počúvame, že idú sa aj vyrovnávacie príspevky meniť, tento zákon mal meniť DPH pre sociálne podniky z päť percent na devätnásť percent. Prečo, keď tento zákon fungoval sedem rokov, vlastne problém začal de facto až toho roku. Tak dôvodom bola tá, že v júli 2024 vypadla zo zákona podmienka, že podnik môže s nízkou DPH predávať tovar alebo služby iba fyzickým osobám, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Čiže dovtedy, dovtedy mohol predávať len týmto podnikom, potom všetkým. Toto bol jeden hlavný dôvod. A druhý hlavný dôvod bol, že od 1. januára 2025 sa znížila DPH z desať na päť percent. To znamená, neviem kto pripravoval tie dve zmeny, ale určite nemal žiadnu skúsenosť, ani neviem ako to nazvať hlúposť alebo naozaj bol nejak prepojený s tými čo neskôr chceli kradnúť. Ani si to nedovolím na to pomyslieť. lebo človek, ktorý by to nastavoval a pozná prostredie sociálnych podnikov, tak musel počítať s tým, že sa niečo také stane. Ja som na to upozornil na tlačovej besede niekedy v septembri a upozornil som preto, lebo nielen sociálne podniky, ktoré boli čestné a ktorí mi hovorili, že nastáva tam problém. Naraz sa narýchlo, viete, zaregistrovať sociálny podnik je niekoľko mesačná záležitosť. Naraz v priebehu pár dní sa dal nejaký sociálny podnik zaregistrovať, ktorý mal nejakého vyvoleného majiteľa. A druhá podstatná vec bola, že do stavebných súťaží v našom regióne sa hlásili sociálne podniky a tí podnikatelia vedeli, že keď nemajú ten sociálny podnik, že kvôli tej DPH nemôžu ísť súťažiť férovo v tej súťaži. Lebo ten sociálny podnik síce mal vyššiu cenu zákazky, ale keď započítaval tú výhodu v DPH, tak vlastne tá cena bola výhodnejšia a tým pádom to dostal ten sociálny podnik. Tu treba povedať, že pri tom výberom konaní je podmienka, ale to nie je v zákone o sociálnom podnikaní, ale v zákone o verejnom obstarávaní, že sociálny podnik, ktorý ide do verejnej súťaže musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených, nielen sociálne, ale musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených. A bola mi predložená verejná súťaž, kde táto podmienka, vlastne nikto ju nekontroloval, že v tých propozíciách tej verejnej súťaže to nebola podmienka, aby toto sociálne podniky doložili. No a tým pádom mohli ísť do tej súťaže všetky sociálne podniky bez toho, aby tú podmienku naplnili. Ale predstavte si, že by ten sociálny podnik naplnil tú podmienku, že mal tých zdravotne znevýhodnených a získal by tú zákazku. No neexistujú páky na to alebo neexistovali a neexistujú stále páky na to, aby ste vy ho skontrolovali alebo nemáte podmienku ako on má udržať tých zdravotne znevýhodnených. Čiže ten sociálny podnik, keď chce špekulovať, on ich kľudne na to obdobie zamestná, kým sa tá verejná súťaž vyhodnotí a potom jednoducho ich prepustí. A že to fungovalo a hovorí o tom, že tie sociálne podniky potom dávali subdodávky do klasickým podnikom, ktorí nemuseli plniť nič. Čiže sociálny podnik v rámci toho, že bol zvýhodnený to vyhral a potom tú subdodávku dal klasickému, klasickému podniku. Teraz v tej novele zákona, ktorá bola daná do pripomienkového procesu, v sociálnych podnikoch bola podmienka, že ten podnik sociálny 80 % zákazky musí robiť sám. A zase ďalšia hlúposť, ktorú, ktorú niekde od zeleného stola na ministerstve urobili. Lebo viete, sociálny podnik, keď chce robiť akúkoľvek zákazku stavebnú, tak ten materiál vždy stojí viacej ako dvadsať percent. Čiže on vlastne by tým pádom všetky sociálne podniky, aj tie obecné, boli odstavené od stavebných zákazok. Ale tých príkladov by som mohol ísť strašne veľa, ale nemám, nemám toľko času, takže idem sa, idem sa venovať podstatným veciam.
Tento problém s depeháčkou sa dal riešiť, sa dal riešiť niekoľkými spôsobmi. Nestotožňujem sa celkom s tým, že teraz zoberieme, urobíme, zvýšime DPH na päť a na devätnásť percent a tým pádom máme problém vyriešený. To, viete, to ako keby mi pripadá, ako keby nejaká sliepka znášala málo vajec, tak ju zabijeme a tým pádom máme problém vyriešený. No dobre, ale žiadne vajíčka ďalšie mať nebudeme. Čiže áno, upozornil som na to a doteraz trvám na to, že to DPH sa zneužívalo. Ale zneužívalo sa preto, že sa uvoľnili podmienky na DPH, tuto je tie dva body o ktorých som hovoril čo robilo ministerstvo financií v roku 2024. To je jeden z tých bodov. Čiže my sme uvoľnili podmienky na DPH. To znamená, že tie podmienky vôbec nemali byť uvoľnené alebo mali byť urobené tak, aby sa to nezneužívalo. A tak isto bolo potrebné urobiť zmenu v zákone o verejnom obstarávaní. Ja si myslím, že podstatná zmena v zákone o verejnom obstarávaní by to vyriešila, lebo celé zneužívanie DPH začína, kde je ten pes zakopaný v tom, že tie sociálne podniky vyhrávajú tie verejné súťaže neférovým spôsobom. To znamená, že naozaj sa treba zamerať na to, že by v tej verejnej súťaži boli férové podmienky a naozaj, aby sa tá cena brala, tá cena brala bez DPH. A preto majú najväčšie problémy mestá, obce a samosprávy, lebo mestá, obce a samosprávy nie sú platitelia DPH, ich zaujíma konečná cena, nie cena bez DPH a preto aj v tých verejných súťažiach tie sociálne podniky uspeli hlavne tam.
Viete, ja keď som si prečítal novelu zákona, ktorá bola daná do pripomienkového konania o sociálnych podnikov, prvé čo ma napadlo, že desať egyptských rán pre sociálne podniky. Som povedal, že keď toto sa príjme, sociálne podnikanie na Slovensku končí, hej. A už raz sa to rozkradlo a skončilo na Slovensku to, keď som hovoril o sociálnych podnikov Tomanovej. Ale našťastie v tom pripomienkovom konaní veľa problematických bodov z toho vypadlo a ostalo tam len zopár problematických bodov. Ale jednu vec si treba uvedomiť. Predstavte si, že sociálne podniky to nie sú podniky, kde niekto im dá príspevok a ono fungujú, ako sa to tu prezentuje, aj pán minister to prezentoval, že prečo by mal dostávať príspevky do výšky priemernej mzdy a nie do výšky minimálnej mzdy. To nie je o tom, že ten štát im zaplatí, zaplatí ten príspevok. Viete, to je o tom, že z toho príspevku, nie z tej sumy, ktorá sa tu deklaruje nejaké percento ide do toho sociálneho podniku a ten sociálny podnik pre toho zamestnanca musí vytvoriť na tú časť mzdy peniaze z vlastných zdrojov, z vlastnej podnikateľskej činnosti, aj na odvody musí vytvoriť ešte peniaze z podnikateľskej činnosti. To znamená, že ten sociálny podnik nemôže byť virtuálny, on skutočne musí podnikať, skutočne musí niečo vyrábať a produkovať, lebo inak by, inak by to nefungovalo, inak by nemal na tie mzdy. A pamätáte sa v minulosti, že strašne veľa peňazí sa tu neefektívne míňalo, že napríklad sa robilo školenie na počítače pre ľudí, ktorí majú základnú školu alebo nemajú žiadne vzdelanie a my sme dali firme, ktorá robila množstvo peňazí na počítače. Už dopredu sme vedeli, že to nemá žiadny zmysel. A v Európe sa osvedčili sociálne podniky, že my toho človeka zamestnáme, tým, že musí niečo vytvárať, to znamená musí zamestnať sa naozaj v skutočnej robote, musí to byť skutočný biznis. No a potom, keď ten človek, ten podnikateľ samozrejme vytvára podmienky, aby aj z toho človeka niečo dostal, nejaký zisk, ale ten človek v prvom rade musí zarobiť sám na seba. No a potom takýto človek je najskôr pripravený na otvorený trh práce. Toto funguje. Preto sú tie sociálne podniky. A my máme problém, že pokiaľ zamestnáme sociálne znevýhodneného dlhodobo zamestnaného, že buď si ho ten sociálny podnik nechá alebo takých ľudí, ktorí sa neuplatnia, tak jako pošle na úrad práce a títo neuspejú. A my máme problém, že ako keby nevieme tých ľudí posúvať na ten medzitrh práce, čo samozrejme treba riešiť a úplne iné problémy ako to, čo rieši, čo rieši a ako rieši minister sociálnych vecí vo svojom zákone, lebo to sú totálne byrokratické veci, nastavenie kontrol, znemožňovania skutočného podnikania sociálnym podnikom. Ale viete čo, ja sa nečudujem, ja sa nečudujem, že on netuší ako fungujú sociálne podniky, ako funguje biznis plán, lebo nikdy on nezamestnával ľudí, nikdy sa nemusel postarať, nikdy sa nemusel postarať o to, že z čoho dá tým ľuďom výplatu, z čoho mu zaplatí odvody. A človek, ktorý podnikal, ktorý zamestnával ľudí, ktorý viedol sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak, svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť naplánovali na 1. 1., to znamená na 1. január budúceho roku. A teraz si predstavte, že...
=====

Sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť, naplánovali na 1. 1. to znamená na prvý január budúceho roku. A teraz si predstavte, že ten sociálny podnik zamestnáva 100 zdravotne znevýhodnených ľudí. Máme také podniky na Slovensku, čisto len zdravotne znevýhodnených. Robia nejaké káblové zväzky alebo niečo iné. A teraz ten sociálny podnik mal postavenie ten biznis plán tak, ja od dodávateľov dostanem nejaké peniaze, ja mám nejaké pracovné zmluvy kde zamestnávam tých znevýhodnených ľudí, ja dostanem nejaký príspevok vyrovnávací, ja mám nejaké DPH a to celé mám tak nastavené, že proste ten biznis plán mi nejakým spôsobom funguje. A tie dodávateľské zmluvy sú minimálne zvyčajne na ten rok. Teraz si predstavte, že vy mu schválite od 1. 1. zvýšenie DPH. Vy mu schválite od 1. 1. zníženie vyrovnávacieho príspevku. Od 1. 1 bude tu platiť, že podnikateľ, čo sa týka aj sociálnych podnikov, že od 1.1. podnikatelia neplatia 10 dní do Sociálnej poisťovne keď je niekto na maródke, ale sa platí 14 dní. A si uvedomte, že ten podnik má 100 zdravotne znevýhodnených, že tá maródovosť je tam vysoká, to je ďalší zásah. Ďalší zásah je byrokratické pravidlá, ktoré sa zavádzajú od 1. 1. a ja neviem ako ten sociálny podnik môže prežiť. No keď sa nad tým zamyslíte, tak asi nemôže prežiť. A teraz mi povedzte čo má ten podnikateľ robiť, čo má tým ľuďom povedať, že dobre tak máte pracovné zmluvy, ale od 1. 1. vám znížim plat. Ako? Však máš pracovnú zmluvu. Čo má povedať tomu dodávateľovi, sorry, ale musím mi zvýšiť plat za dodávky, lebo mi sa zmenili pravidlá v sociálnom podniku. Však ten dodávateľ tak isto má nejaký biznis plán. To viete, najväčší problém, naozaj, najväčší problém toho zákona je, že my to všetko ideme urobiť od 1.1. a tým pádom ideme zabiť sociálne podnikanie na Slovensku. Proste neprežijú. My to rozložme v čase. A nerobme všetko, robme len čas vecí. No a teraz jedna podstatná vec. Minister sociálnych vecí, pán minister sociálnych vecí, sociálny demokrat, tu hovoril práca namiesto dávok. A tí ľudia nebudú brať dávky, ale budú zamestnávaní v sociálnych podnikoch. To bolo pred rokom, teraz už to asi neplatí, pretože tie sociálne podniky idú zakapať, to je prvá vec.
Druhá vec, v zákone ktorý predložil hovorí, že nemajú na to eurofondy, lebo je to financovanie z eurofondov, a ročne na budúci rok im chýba 17 miliónov eurofondov. No tak nech mi niekto vysvetlí, že my tu máme čerpanie eurofondov na Slovensku na najnižšej úrovni z Európskej únie, asi na úrovni 10 % momentálne, a nemáme peniaze z eurofondov na vykrytie takéhoto dôležitého vyrovnávacieho príspevku. A viete čo je ešte horšie, nám treba 17 miliónov na budúci rok, 17 miliónov. V akčnom pláne pre Rómov je naplánovaných, alebo bolo naplánovaných, lebo to znížili, ale bolo naplánovaných 10,5 milióna na informatívne stretnutia pre sociálne podniky. A na ten jeden podnik vychádzalo 38 tis. euro. Tak oni majú 10,5 mil. na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ... ide na Slovensku, ale to informatívne budú robiť len myslím že v 100 aj niečo, majú na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ale nemajú na vyrovnávací príspevok ktorý je systematicky rozdelený pre všetkých. A strašnej organizácii pre sociálne podniky na úplne vymyslené veci nesystematické dali 6,6 milióna na projekt strešnej organizácii. Čiže dokopy je to viac, dokopy je to viac ako potrebujeme na celý rok na vyrovnávací príspevok. Takže, preboha, prestaňte nesystematicky rozdávať tie peniaze svojich kšefty a tam tie peniaze máte, tam tie peniaze máte. Takže ja neviem čo viacej k tomu povedať. Ja si počkám, ak v ústnej rozprave príde pozmeňujúci návrh a určite sa prihlásim aj do ústnej rozpravy presne k tomuto návrhu lebo som presvedčený, som presvedčený, že keď to urobíte tak ako plánujete, že všetko zarežete naraz, tak sociálne podnikanie na Slovensku výrazne ale výrazne pôjde smerom dole.

Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela využiť, že je tu pán bývalý minister Richter, aj keď teraz je v debate s iným pánom minister, ale pán Richter, k vám idem prehovárať, môžeš si sadnúť, aby som mohla pokračovať, prosím, vo faktickej. Pán minister Richter, k vám idem prehovárať, pretože keď je niečo čo ste naozaj urobili dobre, tak to bol zákon o sociálnych podnikoch. Už vtedy som (Reakcia z pléna.) áno, som rada že ste to počuli, už vtedy sme vlastne to hodnotili veľmi pozitívne, že po tom ..., ktorý spravila pani Tomanová, že ste k tomu pristúpili konštruktívne. Zavolali ste tam odborníkov, ten zákon 6, 7 rokov fungoval a naozaj pomáhal. Sama som mala maličký sociálny podnik krajčírsku dielňu, kde boli štyri onkopacientky, ktoré síce naozaj tri dni v týždni neboli schopné prísť do práce, ale aj tak sme vedeli vygenerovať aký taký zisk aby sme mohli im aspoň prilepšiť k tomu, k tomu čo zažívali. A mňa veľmi mrzí, že vlastne touto novelou ideme to dobré čo sa spravilo zničiť, lebo prakticky týmito zmenami pochováme tie sociálne podniky, ktoré tu fungovali, naozaj boli poctivé a zamestnávali ľudí, ktorí sú ťažko zamestnateľní. Tie ženy predtým, nech pracovali vlastne v našej krajčírskej dielni dvadsať rokov nepracovali, nebolo kde, keď vedeli že vlastne ako onkopacientky, ako pacientky na dialýze vlastne dva, trikrát do týždňa nebudú schopné prísť do práce. Nikto ich nechcel zamestnať. A napriek tomu v takom sociálnom podniku dokázali generovať maličký ale zisk, ktorý sa im potom odrazil na zlepšení životnej úrovne. Čiže úplne úprimne vás, chcem vysloviť voči vám, ktorý ste asi mali k tomu nejaký pozitívny zámer, aby ste neprispievali k takejto zmene, ktorá tu prišla cez pána Erika Tomáša a naozaj poškodí sociálne podnikanie na Slovensku, kde máme veľkú skupinu ťažko zamestnateľných ľudí a potrebujeme ich riešiť.

Pán poslanec Dubovický, nech sa páči.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja presne to by som povedal, že ako pán poslanec Ledecký, že práve ľudia, ktorí či boli alebo sú súčasní starostovia a primátori, mestskí poslanci, práve vedia a vedia rozprávať o tých benefitoch v tých sociálnych podnikoch. A o tomto, o tomto celý čas je, že účinnosť tohto zákona, ktorá prakticky likviduje tie sociálne podniky je od 1. 1. 2026. Ja samozrejme súhlasím, že treba určitým spôsobom bojovať povedzme s tými daňami alebo s neplatcami a tak ďalej, ale keď si len pozrieme register, že koľko miliónov eur nám dlhujú rôzne fiktívne firmy a nevieme vymáhať tie peniaze od nich, tak našli sme spôsob ako zobrať ďalšie peniaze fungujúcim sociálnym podnikom. Takže s týmto ja mám osobne problém. A najhoršie je na tom, že fakt že tá účinnosť tohto zákona je od 1. 1. 2026 bez nejakého obdobia kedy by sa mohli tie obce, samosprávy pripraviť bez toho, aby to bolo vôbec s nimi odkonzultované v minulosti. Takže jedna vec, čo možnože fakt tej vláde vyšlo je vytvorenie práve takýchto sociálnych podnikov, ktoré dávali zmysel, ktoré dokázali dlhodobo alebo dokázali zamestnať dlhodobo nezamestnaných, znevýhodnené osoby, tak momentálne ideme, ideme riešiť ako ich zrušiť. A samozrejme súhlasím, že máme kopec iných zákonov ktoré vieme opraviť aby nedochádzalo k tým daňovým únikom v rámci sociálnych podnikoch, ale opäť kvôli hŕstke sociálnych podnikov sme paušalizovali alebo generalizovali sme ich všetky, tak sme pripravení práve tieto podniky zrušiť, čo sa mi zdá absolútne nefér.
Ďakujem.

Pán poslanec Majerský František. Ďakujem pekne pán predseda.

Kolega Vladko Ledecký, myslím, že nikto v tejto sále nie je väčší odborník na sociálne podniky a sociálne podnikanie ako ty na Slovensku. Založil si, pomáhal si založiť mnohé sociálne podniky v obciach, ktoré presne ako si rozprával aj v rozprave, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí by sa nikde inde nezamestnali. A ráno sme tu počuli pána ministra Erika Tomáša ako hovorí o tom, že treba pomáhať tým najslabším a pomáhať tým a ako budú hlasovať jednotlivé kluby pri jeho návrhoch zákona. Ak ma dnes prísť obhájiť vec ktorú ide urobiť cez prílepok k zákonu, keďže za chvíľočku ho prečíta pozmeňujúcim návrhom ďalší kolega z HLAS-u, tak tu nie je. Nie je tu, nechce o tom hovoriť, lebo to škodí. Veď my ideme dnes zase rýchlo, bez diskusie, cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok zmeniť funkciu a funkčné sociálne podniky ktoré tu zamestnávali ľudí, ktorých nikto nechce na trhu zamestnávať. Onkologické pacientky, ženy ktoré by sa nikde inde nemohli zamestnať, tak to ideme dnes zrušiť. Prečo? Nikto nám tu nepovedal, môžeme si to rozprávať v pléne Národnej rady čo chceme, otázku ani odpoveď na to nedostanete. Ten kto tu má prísť obhájiť tak tu teraz nie. Ráno mal silné reči o sociálnych veciach a teraz keď má hovoriť o sociálnych podnikoch tak tu nie je. Tak aká kultúra, aké zvýhodňovanie, aká pomoc tým najslabším. Žiadna. Tak sa neschvaľujú zákony, že prídu cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a ideme to celé zarezať a zmeniť. Ja som zvedavý čo k tomu povie pán minister Erik Tomáš, lebo to čo teraz urobiť idete zrušiť, zničiť funkčné sociálne podniky v tejto krajine, ktoré roky zamestnávali tých najslabších.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Ledecký, no ja som taký trochu prekvapený, lebo tak som si myslel, že po tej divočine, ktorú tu od začiatku schôdze zažívame a teda lámanie legislatívneho procesu cez koleno, skrátené legislatívne konanie k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov pri ktorom nie sú žiadne dôvody ani na ten zákon, ani na to skrátené legislatívne konanie, teda keď nehovoríme o procese. Potom skrátené legislatívne konanie k "horalkovému" paragrafu na ktoré možno aj by boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale sú naformulované tak, že sa každý príčetný človek musí chytiť za hlavu, tak som si myslel, že konečne ideme rokovať o nejakých vecných zákonoch z dielne ministerstva hospodárstva, ministerstva financií a teda tá debata, že sa upokojí a sú to návrhy, ktoré nie sú v skrátenom legislatívnom procese. No ale ešte aj k nim prichádzajú prílepky, ktoré tu budú predložené v ústnej rozprave a opäť sa bude lámať cez koleno legislatívny proces. A navyše to nie sú nejaké drobnosti. Lebo niekedy tie prílepky sú také, že lepia nejaký problém, ktorý sa vyskytol a treba ho urýchlene riešiť, ale toto ak dobre rozumiem tej diskusii, ktorá tu prebieha, bude mať ďalekosiahle dôsledky na sociálne podniky. A je to vec, ktorá, ak by sa mala urobiť, tak určite nie takým spôsobom, že sa to zlomí cez koleno prílepkom v druhom čítaní, dokonca v ústnej rozprave podaným sa budú meniť zásadným spôsobom podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov. No takže, ani teraz oddych od ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)