43. schôdza

Vážený pán kolega Svoboda, vy ste neboli včera na sociálnom výbore, ktorý bol večer o ôsmej. Keby ste tam boli, tak by ste sa dnes cítili rovnako podvedený ako ja. Na sociálnom výbore včera totiž pán predseda Richter, aj pán minister Tomáš požiadali, aby novela zákona o sociálnych službách a sociálnych podnikoch, aby mohla prejsť skráteným legislatívnym konaním. Rozprávali sme sa tam včera o tejto novele, máme k nej nejaké výhrady a dúfali sme, že aspoň nejaká debata k tomu bude. A dnes, oni to zrejme tušili už včera, dnes ste tu vlastne novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, myslím že 112/2018 vy ste to prilepili k úplne inému zákonu. Čiže pán Svoboda, vážené kolegyne, kolegovia, tu sa stalo nielen to, že to chcú dať v skrátenom konaní, tu sa stalo to, že chcú vôbec úplne obísť takmer diskusiu. Nám vlastne umožnia diskutovať k tejto veci iba v ústnej rozprave a iba chvíľku, a iba popri zákone o DPH. Vážení, oni úplne idú na drzovku, na hulváta teraz. Pán Svoboda, vy ste prečítali niečo o čom nemáte ani šajnu a podľa mňa je väčšina poslancov v tejto snemovni podvedená, lebo ani nedostane priestor reálne diskutovať ani len v skrátenom konaní o tejto veci, o takej vážne veci. My vystúpime ešte aspoň v 10-minútovej rozprave a skúsime to objasniť. Ale pán Erik Tomáš, vy ste včera na nás apelovali, že by sme boli féroví a že by sme spolu v nejakej súhre, ale vy ste teraz urobili fakt na hulváta. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. V úvode mi dovoľte poďakovať pánovi ministrovi za prípravu tohto materiálu. Myslím však celé body, ktoré sú v spoločnej správe. Akurát aj my v Strane vidieka, musím napraviť pána ministra preto, že pôvodne povedal, že kolegovia z HLAS-u budú mať asi výhrady a tak to nebude HLAS alebo Strana vidieka kde ma vyrušujú dva body v tej spoločnej správe. A to je 2 a 21 o ktorých chceme vecne diskutovať, pretože vnímam tú diskusiu aj v rámci opozície aj koalície veľmi vecnú. A chcem sa poďakovať všetkým kolegom. Vidíme tu a priznávam, to čo povedal pán minister, a pomenoval to správne, že v sociálnych podnikoch je množstvo problémov. Niektorí tento systém zneužívajú, zapájajú sa do obchodných verejných súťaží, predávajú zákazky a množstvo iných podozrení, ktoré treba dokázať a vysvetliť. A chýba mi k tomu taká podrobnejšia analýza. Čiže vidím tu komerčné subjekty a verzus verejnoprospešné, ktoré sú v samosprávach, ktoré evidujem ako sociálno-verejnoprospešné účely, či už odpadové hospodárstva, údržba priestorov, sociálne služby pre obyvateľstvo a tak ďalej. Vnímam tu aj diskusiu alebo podnety aj zo strany ZMOS-u, ktoré ešte dnes vydali asi, videli že rokujeme o tomto bode, tlačovú správu pre TASR aj SITA. A tak isto tu vnímam aj ohrozenie rozpočtov pre ich rozpočty pre budúci rok, pretože mi tu chýba prechodné obdobie vo vzťahu, keď už vysúťažili tieto sociálne podniky nejaké súťaže, tak sa tam dostali do rozporu, pretože ten rozdiel 14 % im nikto nevie nijakým
=====

....a tam Erik Tomáš. Ja vás mám za pracanta, za človeka, ktorý sa snaží v tej sociálnej oblasti pracovať vecne, odborne, dlhodobo a tak ďalej. Včera ste predstavili tri žiadosti na skrátené legislatívne konanie. Jedna z nich bola aj táto a dnes sa dozvieme, že ani to skrátené legislatívne konanie nebude, že to bum prilepíte na iný zákon a schváli sa to s sakom prask veľmi rýchlo. Problém s vyrovnávacími, s vyrovnávacími príspevkami, tým vyrovnávacím príspevkom tu v tejto sále rozumie len, len toľko ľudí, koľko sa zmestí na dve ruky, ale tie vyrovnávacie príspevky v zásade slúžia na to, aby ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom obmedzení, ohrození, znevýhodnení, aby boli schopní pracovať a dostať nejakú mzdu, aby to bolo konkurencieschopné, aby sa to nezrútilo. Toto dotuje štát a teraz otázka je, lebo tie vyrovnávacie príspevky sú, majú viaceré, sú tzv. umiestňovací vyrovnávací príspevok, potom vyrovnávací príspevok na mzdu a potom je vyrovnávací príspevok aj na to, že keď máte, povedzme, vozíčkara, tak viete za tie peniaze, to už je tretí balík, upraviť prostredie, ale teraz sa bavíme o vyrovnávacom príspevku na mzdy. Ten vyrovnávací príspevok na mzdy bol viazaný na priemernú mzdu, nielen na priemernú mzdu, ale na cenu práce priemernej mzdy. Na cenu práce, to znamená plus odvody, čiže, ten vyrovnávací príspevok mohol byť niečo nad 2000 eur a teraz z toho tí, ktorí boli na úrade práce, mohli dostať mesačne 50%, tí, čo boli zdravotne znevýhodnení s papierom 75%, tí, čo boli zdravotne znevýhodnení z iných dôvodov 60% a tí, čo boli ohrození, napríklad tí, čo prišli z výkonu trestu alebo majú, sú sociálne vylúčení, ale sú schopní pracovať, tak tí 25% a tí u zdravotne znevýhodnených nie je predpoklad, že oni sa, že oni budú o mesiac alebo o rok lepšie pracovať. Oni majú taký zdravotný postih, že to nedokážu. Naopak u tých, ktorí prídu z úradu práce alebo z výkonu trestu alebo z detského domova, tam je predpoklad, že sa za dva roky naučia a tí zdravotne znevýhodnení, tí nie a teraz predstavte si, že oni majú, že má podnik zamestnáva 100 takýchto ľudí, vozíčkarov alebo zdravotne znevýhodnených a má pripravený výrobný program, objednaný, dohodnutý, zazmluvnený na rok, na dva, na tri a predpokladal, že dostane na každého zo svojich zamestnancov 75% z 2000, to je 1500 zhruba, hej? Teraz to limitujete, nie priemernou mzdou a nie cenou práce za priemernú mzdu, ale iba výškou minimálnej mzdy, čiže 915 eur. Idete, skočíte z 1500 na 915, o 600 eur mínus, ale oni sa to dozvedia tri týždne pred koncom roka. Veď to tie, veď to tie podniky, ktoré reálne zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením úplne odpíše. Rozumiem pán minister, vašim argumentom, neviem, či tu je ešte pán minister práce sociálnych vecí a rodiny, že nemáme toľko peňazí, že nemôžme donekonečna štedro platiť príspevky, že treba nájsť nejaký kľúč na obmedzenie, ale takto drasticky za tri týždne zase odpálite niekoľko desiatok dobrých podnikov, ktoré dobre pracujú a zase vás vyzývam, vy musíte citlivý model zaviesť a nájsť taký kľúč, aby tieto podniky neľakli. Hlavne, čo sa týka zdravotne znevýhodnených a spôsob, ako akým ste to tu doručili a ako krátko sa o tom budeme baviť a ako, ako málo argumentov zaznie a ako nás veľmi krasomluvou odpinkáte, to je proste, to je proste nehoráznosť pán minister a fakt vás mám za seriózneho človeka, veľmi rád si s vami sadnem na kávu. V mnohom sa nechám poučiť, nerozumiem tak sociálnym veciam ako vy zďaleka a roky mi bude trvať, aby som sa dostal tam, kde vy, ale žiadam vás, aby ste ako sociálny demokrat v tomto prípade boli citlivejší a minimálne našli nejaký prechodný model spôsob riešenia tak, aby neboli sociálne podniky ohrozené a hlavne také, ktoré zamestnávajú ľudí, ktorí si nikdy nebudú vedieť pomôcť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, že dovysvetľuješ všetkým, že tie príspevky, ktoré dostávame, že to nie je príspevok, ktorý dostáva sociálny podnik a on ho vyrobí alebo vie urobiť z toho výplatu, ale že tam musí dať aj svoj podiel práce a svoj podiel zisku, ale chcem ťa doplniť, že si pekne vysvetlil, že problém s DPH bol v tom, že ministerstvo ju znížilo z 10 % na 5 % a tie nožnice sa rozšírili, ale veľmi dôležité, veľmi dôležité ešte jedna vec tam bola a ja si myslím, že toto bol ešte väčší dôvod na využívanie tej DPH-čky, že sociálne podniky mohli dodávať len fyzickým osobám, sociálnym podnikom a subjektom verejnej správy. Ešte raz, fyzickým osobám, sociálnym podnikom a subjektom verejnej správy. Proste nikto s tou DPH-čkou nevedel z tých troch subjektov špekulovať a keď sa toto zrušilo a zvýšila sa tá DPH alebo ten rozdiel DPH sa zvýšil, to bol presne ten model pre tých, ktorí sa v tom vyznajú a nie tie sociálne podniky zneužívajú tú DPH, ale tí, tí, ktorí, ktorí vlastne sú v tom druhom kroku v tom reťazci, že berú od tých sociálnych podnikov tie subdodávky, lebo ten sociálny podnik, on nevie vystaviť nejakú budovu, keď doteraz žiadnu bodu nestaval. On len vyhrá tú súťaž a posunie ju a posunie ju ďalej a presne tak ako Malatinec hovoril, my na tej úsečke, na tej úsečke, sme urobili jednu dieru na konci s bagrom, že sme zrušili to DPH a tam je toľko možností, ktoré sme nejakým spôsobom nevyužili, lebo jednoducho toto je najjednoduchšie, toto urobme a však sociálne podniky majú dosť bodka.

Ďakujem, pán poslanec Martin Šmilňák za tvoj odborný a emotívny príspevok. Naznačil si síce, že nemáš toľko skúseností ako pán minister, ale myslím si, že tému sociálnych podnikov si uchopil dobre a ja som tiež bola v šoku, keď som si myslela a z kancelárie pozerala plénum, že sa rokuje o parlamentnej tlači 1023, ktorým je zmena zákona o DPH. To, že tu použije vládna koalícia bieleho koňa, dovolím si povedať, pána Slobodu, ktorý predloží pozmeňujúci návrh, ktorým je celý zákon, ktorý mal ísť v skrátenom legislatívnom konaní o sociálnych podnikoch, je do neba volajúce. Naozaj do neba volajúce. Ďakujem.

Pán poslanec Šmilňák, ďakujem za vysvetlenie, ja konečne teraz som tomu porozumel. Vláda dala do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ale bojí sa, že ani tým skráteným legislatívnym konaním by to neprešlo tak, aby to mohlo nadobudnúť účinnosť od začiatku školského, kalendárneho roka, tak to podstatné opatrenie, ktoré je tam obsiahnuté, stanovanie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku dáva teraz samostatne prílepkom k absolútne nesúvisiacemu zákonu o dani z pridanej hodnoty. K tomu by som mal teda dve poznámky. Prvá poznámka je, že vlastne pán minister Erik Tomáš tu doplatil na svojho straníckeho šéfa Matúša Šutaja Eštoka, ktorého pomsta Úradu na ochranu oznamovateľov je pre neho a pre celú vládnu koalíciu prioritou a keďže opozícia sa nevzdala bez boja a obsiahlo sa zapojila do rozpravy, tak sa to natiahlo všetko tak, že teraz hrozí dokonca, že aj návrh, ktorý dala vláda ako návrh na skrátené legislatívne konanie vôbec nebude prerokovaný na tejto schôdzi. Tak to teda by som sa poďakoval svojmu straníckemu šéfovi na vašom mieste, pán minister, že teda dôležitejšia je pomsta predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov ako zmeny v sociálnych zákonoch a druhá vec, to stanovenie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku je tam uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie ako dôvod, prečo sa má, má dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Keď to bude schválené ako prílepok tu, tak potom odpadne akýkoľvek dôvod na to, aby ten zákon ako celok išiel...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán kolega Šmilňák, ďakujem za tvoje vystúpenie. No, zasa sa v podstate len ukazuje, že ten spôsob riadenia krajiny, že bez úvahy a hneď, proste, že to celé má následky. Ja teda, ja som to aj dnes povedal, ja som presvedčený, že teda malo by to byť skôr 19 ako päť, keď sa vrátim k tej DPH-čke, lebo proste, lebo aj to je nejaká proste konkurencieschopnosť ekonomiky, ale presne, keď sa v jednom momente sa ide toto meniť, áno, boli zvyknutí na desať, chvíľku bolo päť, teraz zrazu 19, hej? A do toho vlastne ďalšie zmeny a do toho vlastne platné, ja neviem, pár, pár dní pred koncom roka, do toho, samozrejme sú nejaké zmluvy, ktoré niekedy skutočne vedia byť aj na dva, na tri roky dopredu, proste skutočne, že nemá to tú systematickosť, nemá to ten taký nejaký zmysel, aby to niekam išlo a ono je paradox je ten, že presne takéto ad hoc zmeny na poslednú chvíľu prílepkom v ústnej rozprave druhého čítania, jednoducho vo finále, ale najmenej poškodia tomu podvodníkovi a najviac poškodia práve tomu zodpovednému, fakt fungujúcemu férovému sociálnemu podniku, no. Tak hovorím, veľmi pekne si to vyjadril. Ďakujem.

Pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne. Pánovi Ledeckému, pán Ledecký Vlado, ďakujem ti za doplnenie. Ja, ja sa snažím to načítať a ty si doplnil to, že akým subjektom mohli sociálne podniky dodávať a že toto sa zvoľnilo a že tam nastal problém a väčší priestor na špekulácie. Kolegyňa Turčanová jasne pomenovala, ja pri všetkej úcte ku každému, ku každému poslancovi, ale keď poslanec, ktorý nemá šajnu o agende ide dávať pozmeňujúci návrh na nejaký pokyn, tak to tak to vyzerá ako biely kôň. Aj keď nerád ja takto nálepkujem ľudí, ale pomenoval si to pomerne presne. Kolega Dostál, presne tak. Obišli, obišli takým, takým špekulantským spôsobom. Ja, keď sa ma pýtajú, že ako je v Národnej rade poviem, že každý deň sa naučím niečo nové. No a teraz som sa naučil väčšiu špekuláciu. Ako sa dá ešte skrátené legislatívne konanie skrátiť? Alebo obísť, hej? Čiže, ale nerád, nerád sa učím takéto finty aj verím, že ich nebudem v budúcnosti potrebovať ani používať. Kolega Viskupič, áno. Ja viem, že si ekonóm. V zásade, ten rozdiel 19 a 23 dáva zmysel, lebo zvýhodňuje čiastočne a nie je tam tá veľká medzera. Problém je v tom, že pred rokom a mesiacom ich DPH na izolačné služby bola 10, potom klesla na 5 a oni sa potešili a zariadili a teraz im z 10 za tri týždne vybehne na 19 a toto už neunesú a hlavne vtedy, keď majú zazmluvnené veci, keď sľúbili, že dodajú nejaký tovar alebo službu a ten sa predraží a kto ten rozdiel zaplatí? Ten, ten podnik alebo tá obec, ktorá ho zriadila, veď to ich, veď to ich môže zničiť. Takže suma sumárum, počarovali ste im s DPH-čkou a teraz im beriete aj časť vyrovnávacích príspevkov, čo veľmi tie sociálne podniky môže ohroziť. Dal by som si pozor a našiel nejaký balans asi. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, ako vždy, postavím sa veci čelom a preto som tu zostal po svojich zákonoch, aby som sa vyjadril k tej téme, lebo nie je to o pánovi poslancovi, ktorý predkladá pozmeňujúci návrh. Tak, vážene kolegyne, vážení kolegovia, nalejme si čistého vína, to je niečo neuveriteľné, čo vy tu dokážete predvádzať a dovolím si povedať, že dokonca hanebné. História slovenskej politiky si toto nepamätá, najmä, čo predvádza strana SaS. Strana SaS, konkrétne tu prítomný pán Ledecký, spolu v dvojici, v dvojičke s pani Bajo Holečkovou, celú jeseň vyzývali Erika Tomáša, aby urobil poriadok v systéme sociálnych podnikov, lebo je tam obrovské množstvo podvodov, ba dokonca na hrane, na hranie trestného oznámenia začali upodozrievať mňa, alebo stranu HLAS z nejakých skrytých biznisov v oblasti sociálnych podnikov. Erik Tomáš a ministerstvo práce už malo v tom čase rozpracovaný návrh zákona, novely zákona o sociálnych podnikoch a sociálnej ekonomike, ale keďže tuto strana SaS ústami svojej poslankyne Bajo Holečkovej vyzvala Erika Tomáša, aby predložil tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak som to urobil a včera som sa na výbore, pán Šmiľňák dozvedel, že čo si to ja vlastne dovoľujem predkladať niečo také v skrátenom legislatívnom konaní, ale toto nie je všetko, dámy a páni, toto nie je všetko. 28. októbra, pretože pán Ledecký chcel chronológiu a ešte ma obviňoval včera z nejakých klamstiev vraj. 28.10., ten Erik Tomáš, po konzultácii s Alianciou pre sociálnu ekonomiku, opakujem, po konzultácii so strešnou organizáciou sociálnych podnikov, po konzultáciách s Najvyšším kontrolným úradom, predkladá novelu zákona, ktorá má riešiť systém fungovania sociálnych podnikov do medzirezortného pripomienkového konania, so všetkými zmenami, ktoré tam sú, vrátane pán Ledecký...