43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda.
No nedá mi, Jani, ja sa vyjadrím aj k tej situácii pred tvojim vystúpením, a tam môžem povedať len, že nemôžeš vyrušovať, keď tu nie si. Preto vyrušovala opozícia a nie koalícia. A ja dúfam, že aj naši hostia, hostky na balkóne to videli, ako potom sem nacupkali poslušne poslanci a poslankyne koalície, len aby hlasovali a inak sa tu nenachádzajú. No k tvojmu vystúpeniu, ty si tam opisovala vlastne, ako prebieha aj tento zákon a aké boli tie fázy a mne vlastne tie fázy prijímania tohto zákona veľmi pripomínajú päť fáz smútku podľa Kübler-Rossovej, a síce, najskôr sme boli vo fáze popierania. Niekoľko mesiacov táto koalícia popierala, že by kriminalita rástla, hoci na to upozorňovali obchodníci, samosprávy aj samotní ľudia. Potom sme sa dostali do fázy hnevu. V tejto fáze sa hľadá vinník, vyjadruje sa frustrácia. No a to presne zhmotňuje aj tá dôvodová správa pána ministra spravodlivosti, pretože vraj tu prebieha opozičná kampaň kradnúť sa oplatí. Ale nie, nie, kradnúť sa oplatí je práve signál, ktorý naopak vysiela táto koalícia napríklad aj tým, že zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov. Ďalšia fáza je vyjednávanie. Snaha dohodnúť sa sám so sebou, osudom či Bohom. Hovorí sa pri nej, keby som bol urobil. No vo vašom prípade je to skôr, keby som bol neurobil tresnú novelu, tak by sme tu nemuseli byť. Štvrtá fáza – smútok. Pocit prázdnoty, uvedomenie sa, to je dúfam fáza, ktorú máte všetci pred sebou. No a posledná fáza – prijatie. Prijatie reality, pomalý návrat k životu. Tak sa, prosím, vráťte späť na zem, vráťte sa do Európy, vráťte sa na Slovensko. Poopravujte, čo ste zbabrali, a ešte lepšie, už viac nebabrite. Toto je skutočne jeden veľmi smutný zákon ešte smutnejšieho pána ministra spravodlivosti.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste hovorili o programovom vyhlásení vlády, kde sa vláda a táto koalícia zaviazala aj o bezpečnosť. Toto je ich vyhlásenie a ja si myslím a som presvedčený o tom, že, áno, je tu bezpečne, ale pre nich, pre ich ľudí, pre ľudí, ktorí si teraz naozaj s takým pocitom bezpečia môžu povedať, kradnúť sa oplatí, veď čo nám urobia? Všetko je nastavené tak, že aj keď niečo sa stane, tak ako sme to videli pri poslancovi Kmecovi, v iných krajinách by takýto človek už bol odvolaný, stratil by mandát, vzdal by sa mandátu a odišiel by z parlamentu, stiahol by sa z verejného života, keby sa objavili takéto kauzy. Oni sa cítia bezpečne. A viete, ako sa hovorí, že v bezpečnom prostredí je veľa, alebo takto, v bezpečnom prostredí sú ľudia kreatívni a vidíme ich kreativitu. Veď vymeníme Ferenčáka a dáme tam toho, tomu dáme taký post, prinesieme taký zákon, ktorým vlastne zrušíme úrad, aby sme to mali ešte viac pod kontrolou. Čiže im nejde o bezpečnosť obyčajných ľudí na Slovensku, im od začiatku aj v tom programovom vyhlásení vlády bolo jasné, že im ide o bezpečnosť svoju. A preto sú takí kreatívni, preto tak rýchlo všetko chcú. Veď skoro každý jeden zákon dávajú v SLK. A teraz keď už im tí voliči dávajú najavo, že sa im to nepáči v rôznych prieskumoch a hovoria, že aj oni sami, tí voliči SMER-u, HLAS-u, SNS, si prajú, aby táto vláda skončila, tak rýchlo musíme urobiť niečo, aby sme poslali signál... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pani poslankyni Hanuliakovej, a chcem využiť ten luxus, keďže je tu o čosi viac koaličných poslancov, aby si vypočuli faktickú na vašu rozpravu. Áno, mali ste pravdu, že minister Susko, respektíve minister spravodlivosti by mal byť takou výkladnou skriňou, čo sa týka legislatívy. Ale čoho sme svedkami? Pred dvoma rokmi, kedy sa schvaľoval zákon o znižovaní trestov za korupciu, sme to pripomínali každou faktickou. Ja som tu sedem hodín rečnil, až potom okolo pol druhej za mnou prišiel Robert Fico, kde ma chcel prerušiť, ale chcem sa venovať pánovi ministrovi. V minulom volebnom období bol to naozaj taký hodinár, rozoberal každý jeden návrh zákona, každú jednu procedúru, každé jedno SLK-čko a ministerstvo spravodlivosti počas tejto vlády, štvrtej vlády Roberta Fica, prináša sem ďalšie a ďalšie skrátené legislatívne konania, ktoré potom zase opravujú ďalším skráteným legislatívnym konaním. A ja by som sa chcel teraz obrátiť na môjho kolegu Jula Jakaba, aby vyčíslil, aby sa pokúsil vyčísliť všetky tie straty, ktoré na Slovensku sú vďaka novele, ktorú presadila táto vládna koalícia, aby vyčíslil a potom žeby sme nejakým zákonom zosobnili v ďalšom volebnom období všetku tú ušlú škodu, všetok ten ušlý zisk tým, ktorí schválili tento zákon, ktorý umožnil zlodejom kradnúť všetok ten tovar a produkty z obchodov, kde obchodníci naozaj musia s reťazami viazať pulty, aby sa nekradlo. A jasné, že tí ľudia majú jasný príklad v tom, keď vidia vládnucich politikov, ako kradnú, tak niektorí sa učili, až sa naučili kradnúť a teraz to robia vo veľkom. Obrovská hanba pre túto vládnu koalíciu. Ja verím tomu, že vládni a koaliční poslanci si vstúpia do svedomia a budú do budúcna konať tak, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dôvody skráteného legislatívneho konania, ako som si všimla, sa priamo premietajú potom do celého návrhu zákona, o to je to obludnejšie, že my vlastne počas celého prerokovania tohto návrhu zákona ku krádežiam, čo na jednej strane sme všetci tu radi, že sa to konečne rieši, je to tu na stole, tak budeme masírovaní tým, že riešime to preto, lebo opozícia prišla s nejakou kampaňou. A toto je na tom to obludné, a preto sa tu tomu aj toľko venujeme, že zjavne predkladateľ, minister spravodlivosti, si dal záležať na tom, aby tu bola verejná mienka masírovaná nielen dôvodmi pre skrátené legislatívne konanie, ale aj pre celý návrh zákona, že tie krádeže, ktoré sa tu riešia, sa riešia len preto, že opozícia povedala, že tá hanebná novela trestných kódexov vytvorila priestor pre krádeže. Ako toto je naozaj na tom obludné. To znamená, že my až do konca budeme počúvať určite aj v úvodnom slove tuto od pána ministra v rámci prvého čítania, že musel sem prísť preto, lebo opozícia tu spustila s mainstreamovými médiami kampaň, že sa kradnúť oplatí. A toto je naozaj na tom absurdné, že tu podpredseda parlamentu, bývalý policajný prezident, vystupuje verejne a tvrdí, že proste tu nie je nárast krádeže, že to si tu opozícia vymýšľa, nakoniec sem príde návrh zákona, ktorý proste rieši teda to, o čom hovorí premiér, že je umelý problém, ale konečne my sme radi, že to tu je, ale proste budeme celú dobu tu počúvať od koalície, že to sme si vlastne my vymysleli. A toto je proste tak šialené, že proste ten stret s realitou táto vládna koalícia proste nie je schopná prijať. To je hrozné.

Pani poslankyňa Hanuliaková, správne si poukázala na to, že toto nie je novinka, že na tú krízovú situáciu a nárast drobných krádeží sú vládni politici upozorňovaní už veľmi dlho. A správne si hovorila aj o tom, aké absurdné je to zdôvodnenie a ja by som teda zacitoval z toho odôvodnenia skráteného legislatívneho konania, o ktorom budeme už o pár minút hlasovať: „V ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná," zdôrazňujem slovo dezinformačná, „a cielená kampaň s označením kradnúť sa oplatí, šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom" zdôrazňujem slovo mylným a zavádzajúcim, „informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné." No to je koncentrovaná absurdnosť. Ak by totiž tá kampaň, ak by nejaká kampaň existovala vôbec, bola dezinformačná a to informovanie, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné, bolo mylné a zavádzajúce, tak by sme tu žiadny nárast drobných krádeží nemali, pretože páchatelia drobných krádeží by boli postihovaní, zatváraní do väzenia a tých ostatných by to odradzovalo od páchania drobných krádeží. Keďže sa to tak nedeje a keďže na rozdiel od minulosti, keď niekto druhýkrát sa dopustí drobnej krádeže, tak nespácha trestný čin, ani keď tretíkrát, ani keď štvrtýkrát, ani keď piatykrát, ani keď desiatykrát, práve preto tu máme ten nárast drobných krádeží a tento návrh zákona je priznaním si, že vláda spravila chybu. Iba to odmieta otvorene... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, a ďakujem aj pani kolegyni Hanuliakovej za jej vystúpenie a chcel by som využiť moment, že zacitovala starostu Ružinova pána Chrena na poukázanie, na konkrétny príklad toho, ako sa rozhodnutia tu vládnej väčšiny premietajú do reálneho života. Lebo nejde len o drobné krádeže, v prípade Ružinova ide o drogovú kriminalitu. Že tam vznikla situácia po schválení novely Trestného zákona, kde v súbehu s ňou blízko obchodného centra je záložňa a tam sa presťahoval drogový gang a funguje tam taká kriminálna obehová ekonomika. A teraz výsledkom po dvoch rokoch je, že máme nárast drogovej kriminality v časti Bratislavy, kde je väčšina obyvateľov mladé rodiny. Čiže tam máme striekačky po zemi, kde sa hrajú deti na ihriskách, je tam, každý deň tam musí byť mestská polícia. A to hovorím iba preto, aby som vám ukázal, že vaše rozhodnutia majú reálne dôsledky. Ja viem, že ste si chceli zmenou Trestného zákona predovšetkým pustiť svojich ľudí z basy, ale takto to má konkrétne, možno nezamýšľané, možno zamýšľané dopady.
Veľmi krátko sa ale vyjadrím aj k tej dôvodovej správe a súhlasím aj s tým, čo tu už bolo povedané, pán Krúpa to hovoril, pán Prostredník, že aké je to nezmyslené, absurdné viniť médiá alebo opozíciu z toho, že tá drobná kriminalita rastie, lebo sa o tom dozvedeli tí páchatelia tej kriminality, že zrazu tú motiváciu majú. No tak naozaj ste chceli prijať zákon, aby sa o ňom nikto nedozvedel, aby sa tí páchatelia tej trestnej činnosti o ňom nedozvedeli a teda sa nič nezmenilo v ich motivácii, že mali sme o tom byť všetci byť ticho, že sa zmenila tá výška na tých 700 euro? Keby sme o tom boli všetci ticho, tak možno by sa nič nezmenilo, aj keď si myslím, že páchatelia si to vedia prečítať, no ale keď ste nechceli, aby sa čokoľvek menilo, tak ste proste nemuseli meniť tieto časti Trestného zákona. Veď to je taká absurdita do neba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Pán poslanec Vančo, nech sa páči. Pán poslanec Vančo tu nie je.
Pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Janka, ty si hovorila o tom, že všetci naokolo sú problém, len nie, samozrejme, Trestný zákon, ktorý táto vláda pretlačila vlastne hneď, ako začala vládnuť, v skrátenom legislatívnom konaní. Ale dneska si myslím, že už nie je pochýb o tom, že zmeny v Trestnom zákone sa dotkli presne tak, ako sme predpovedali, bežného života každého človeka a to evidentne bez ohľadu na to, kde býva. Ale to, čo mňa osobne najviac znepokojuje a čo pokladám za naozaj veľmi dôležité, aby to odznelo tu a z tohto miesta, je, že v našej spoločnosti sa stále aj v komunikácii o tomto probléme objavuje naratív, že Rómovia a Rómky a najmä tí, ktorí žijú v podmienkach koncentrovanej chudoby, sú bezpečnostným rizikom. A po tejto ceste kráčame už naozaj konzistentne veľmi dlho. Ale ak štát, politici, primátori a starostovia rámcujú chudobu ako hrozbu z dôvodu obavy o vlastné bezpečie, tak tým vlastne prenášajú zodpovednosť z verejných inštitúcií na ľudí, ktorí sú sami obeťami systémových zlyhaní a generačnej chudoby. A opäť sa tu politicky vytvára len priestor na populizmus a na radikalizáciu, ale obávam sa, že práve strane SMER tento naratív vyhovuje v snahe práve získať voličov extrémnej pravice. Mne nejde o to, aby som ospravedlňovala konanie jednotlivcov, tých ľudí, ktorí žijú v chudobnom prostredí, a ani tu nejde o snahu zmenšovať vážnosť tohto existujúceho problému, ale my sa naozaj musíme sústrediť na skutočné problémy, ktoré sú spôsobené vami, nie opozíciou, nie Rómami, ale vami, tým, že ste chceli ochrániť svojich ľudí a že ste konsolidáciou prehĺbili chudobu. A nevyťahovať tu rómsku kartu, ktorá síce môže byť dobrou mediálnou stratégiou, ale jej efekt má naozaj krátkodobý potenciál.

Pani poslankyňa Škopová.