43. schôdza

Ďakujem, Anžeka, chcela som sa ti poďakovať, že si sa venovala tiež pripomienkam hlavne odkázaným rodinám a veľmi citlivo a empaticky si hovorila o tom, čo vnímať ako problém v tomto návrhu zákona. Ďakujem ti.

Ďakujem veľmi pekne. Patrí sa zareagovať a budem len reagovať na nejaké vznesené a otvorené otázky, ktoré tu ešte teda zostali. Začnem od konca. Pani poslankyňa Škopová, prepáčte, ale považujem vaše vystúpenie za teda výrazne nepripravené a buď teda pramení z toho, že neovládate tú problematiku alebo nemáte aktuálne informácie. V každom prípade použili ste tri argumenty, na ktoré chcem zareagovať. Hovoríte, že vraj sa idú rušiť limity, maximálne limity na zariadenia sociálnych služieb. Toto reforma vôbec nerieši. V tejto reforme žiadne limity a rušenia limitov nie je. Zaznamenali ste nejaké otvorené listy na jedenej strane organizácie, ktoré ma vyzývajú na zrušenie maximálneho limitu, na druhej ...
=====

... o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374/2019 Z. z., zákona č. 94/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z., zákona č. 488/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 376/2024 Z. z. a zákona č. 25/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 19b ods. 2 písm. a) sa slová "vo výške 50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom" nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
2. V § 19b ods. 2 písm. b) prvom bode sa slová „vo výške 75 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
3. V § 19b ods. 2 písm. b) druhom bode sa slová „vo výške 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
4. V § 19b ods. 2 písm. c) sa slová „vo výške 25 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však 55 % z minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
5. V § 19b odsek 3 znie:
" bod (3) Maximálna výška vyrovnávacieho príspevku podľa odseku 2 zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálna výška vyrovnávacieho príspevku sa pomerne kráti.”
6. V § 19b ods. 5 sa slová "50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však 55 % z minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”
7. Za § 36 sa vkladá 37, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 37
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1) Pri poskytovaní vyrovnávacieho príspevku na základe dohody o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku podľa 19b v znení účinnom do 31. decembra 2025 sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.
(2) Úrad práce vybaví žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa 19b za obdobie do 31. decembra 2025, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2025, podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.
(3) Úrad práce vybaví žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa 19b za obdobie po 31. decembri 2025 podanú pred 1. januárom 2026 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti v čistopise schváleného zákona.
Nový čl. V nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti v čistopise schváleného zákona.
Pán predsedajúci, skončil som a zároveň odporúčam toto na osobitné hlasovanie.

Pán poslanec Svoboda, prečo, prečo to robíte. Však to je prílepok, to je zjavný prílepok. Vy ste ti toho určite vedomí § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Rokujeme o návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, vy ste prilepilo k tomu nový čl. 5, ktorým sa novelizuje zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Nesúvisí to s návrhom zákona. Prečo to robíte? Upozorňujem týmto pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho, že o tomto návrhu nemožno dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4, lebo nespĺňa náležitosti podľa ods. 3 keďže ide o prílepok. A meníte tým systém, toto nie je nejaká drobná zmena ktorú opravujete, že ste na niečo zabudli pri novelizácii na minulej schôdzi. Týmto spôsobom sa dotknete fungovania sociálnych podnikov a niektoré z nich možno kľaknú kvôli tomu.
To zdôvodnenie, ktoré tam dávate je nedostatočné a ak ste ho chceli predložiť, tak je tu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, ktorý tu ešte ostal od predchádzajúceho bodu, tak on to mal predkladať, on sme mal prísť do parlamentu s tým návrhom, ak je to také dôležité. On to mal prísť vysvetliť. Ak je to také súrne tak mal dať návrh na skrátené legislatívne konanie, ak kvôli tomu hrozia štátu značné hospodárske škody. Ale vy už nemáte žiadne zábrany, vy pri novelizácii zákona o označeniach pôvodu výrobkov meníte zákon o cestnej premávke ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán predsedajúci. Musím sa rovnako pridať k svojmu predrečníkovi o tom, že meníte systém sociálnej ekonomiky totálnym prílepkom, ktorý vôbec nesúvisí s predkladaným zákonom. Ja som veľmi rada, že tu je aj pán minister Tomáš, pretože by ma naozaj zaujímalo čo mienite robiť so sociálnou ekonomikou ktorá má čoraz väčší podiel v rámci Európy, ďakujem že ma počúvate, ktorá má čoraz väčší podiel, lebo sa podieľa dokonca na inováciách, na zručnostiach. Vy ste zrušili pomoc ľuďom, ktorí nepoberajú žiaden príjem a teraz nemajú dávky. A miesto toho, aby ste podporili ich prevýchovu a na to, aby dokázali sa zamestnať. Miesto toho vy rušíte sociálne podniky práve v tých častiach Slovenska kde je to najrizikovejšie, kde títo ľudia sa nebudú mať kde zamestnať a vy kľudne proste im dáte vyššiu DPH, zoberiete im vyrovnávací príspevok a vlastne úplne likvidujete podniky ktoré sú možná jediným zamestnávateľom v malých okresoch na východe Slovenska. Tak sa ja naozaj pýtam, čo vy mienite robiť so sociálnou ekonomikou v najbližšom čase a neviem či sa spýtam správne, lebo vlastne by som sa mala pýtať ministra Kamenického, ale keďže ste tu aj vy pán minister, tak vy sa nad tým zamyslite, že či naozaj toto je spôsob akým chcete presadzovať zákony. Ako chcete pomáhať tejto krajine, že sústavne ničíte legislatívny proces a ničíte ľudí, ktorí v tejto krajine žijú a sú odkázaní na rozhodnutia tejto vlády. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Svoboda, no skutočne rokujem o zákona o dani z príjmu, hej. To že tam boli sociálne podniky, to bolo akoby v poriadku, lebo sa jednalo o DPH, hej, takže to bolo okej. Ale toto je fakt akože úplne že jasný prílepok, úplne, úplne že mimo. A už to tu bolo povedané, toto nie je nejaká malá zmena, nejaká drobnosť, niečo čo proste treba upraviť, že sa dá mávnuť rukou. Toto je podľa mňa že systémová zmena, ktorá v kombinácii so zmenami s DPH, ktorú ste tiež rubli jedným smerom a teraz ju rúbete opačne, fakt spôsobí veľké problémy sociálnym podnikom. A ďalšia vec, úplne nerozumiem, veď sedí tu minister sociálnych vecí, má tu zákon do ktorého sa to dá ďaleko že s menším, s menšou akože tou rozdielnosťou vložiť, ale proste nakoniec sa to tu nechá na pána ministra financií. Tak neviem, že či si to ministri rozdelili, že teda tie akoby že pozitívne zmeny bude v sociálnej sfére bude prezentovať minister sociálnych vecí a to také drsnejšie a problémové nechá sa na pána ministra, aj keď sa to týka sociálnych podnikov. No skutočne že vec sami ste to kritizovali keď Igor Matovič tu chodil so skrátenými, s prílepkami, s kadečím, dnes to úplne bez hanby a bez akéhokoľvek limitu proste robíte úplne že do nemlátom.
A kolegovia na to upozorňujú, ktorí teda majú bližšie k tým sociálnym podnikom. Takéto zmeny proste zo dňa na deň bez debaty, bez odsúhlasenia, bez diskusie s interes, zainteresovanými, toto skutočne môže spôsobiť veľké problémy. Ja už len doplním jednu vec, aj sociálne podniky sú súčasťou ekonomiky. Ak im bude hroziť zánik to zasa len spôsobí problémy aj ekonomike, aj verejným financiám, aj zamestnanosti.
Ďakujem.

Vážený pán kolega Svoboda, vy ste neboli včera na sociálnom výbore, ktorý bol večer o ôsmej. Keby ste tam boli, tak by ste sa dnes cítili rovnako podvedený ako ja. Na sociálnom výbore včera totiž pán predseda Richter, aj pán minister Tomáš požiadali, aby novela zákona o sociálnych službách a sociálnych podnikoch, aby mohla prejsť skráteným legislatívnym konaním. Rozprávali sme sa tam včera o tejto novele, máme k nej nejaké výhrady a dúfali sme, že aspoň nejaká debata k tomu bude. A dnes, oni to zrejme tušili už včera, dnes ste tu vlastne novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, myslím že 112/2018 vy ste to prilepili k úplne inému zákonu. Čiže pán Svoboda, vážené kolegyne, kolegovia, tu sa stalo nielen to, že to chcú dať v skrátenom konaní, tu sa stalo to, že chcú vôbec úplne obísť takmer diskusiu. Nám vlastne umožnia diskutovať k tejto veci iba v ústnej rozprave a iba chvíľku, a iba popri zákone o DPH. Vážení, oni úplne idú na drzovku, na hulváta teraz. Pán Svoboda, vy ste prečítali niečo o čom nemáte ani šajnu a podľa mňa je väčšina poslancov v tejto snemovni podvedená, lebo ani nedostane priestor reálne diskutovať ani len v skrátenom konaní o tejto veci, o takej vážne veci. My vystúpime ešte aspoň v 10-minútovej rozprave a skúsime to objasniť. Ale pán Erik Tomáš, vy ste včera na nás apelovali, že by sme boli féroví a že by sme spolu v nejakej súhre, ale vy ste teraz urobili fakt na hulváta. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. V úvode mi dovoľte poďakovať pánovi ministrovi za prípravu tohto materiálu. Myslím však celé body, ktoré sú v spoločnej správe. Akurát aj my v Strane vidieka, musím napraviť pána ministra preto, že pôvodne povedal, že kolegovia z HLAS-u budú mať asi výhrady a tak to nebude HLAS alebo Strana vidieka kde ma vyrušujú dva body v tej spoločnej správe. A to je 2 a 21 o ktorých chceme vecne diskutovať, pretože vnímam tú diskusiu aj v rámci opozície aj koalície veľmi vecnú. A chcem sa poďakovať všetkým kolegom. Vidíme tu a priznávam, to čo povedal pán minister, a pomenoval to správne, že v sociálnych podnikoch je množstvo problémov. Niektorí tento systém zneužívajú, zapájajú sa do obchodných verejných súťaží, predávajú zákazky a množstvo iných podozrení, ktoré treba dokázať a vysvetliť. A chýba mi k tomu taká podrobnejšia analýza. Čiže vidím tu komerčné subjekty a verzus verejnoprospešné, ktoré sú v samosprávach, ktoré evidujem ako sociálno-verejnoprospešné účely, či už odpadové hospodárstva, údržba priestorov, sociálne služby pre obyvateľstvo a tak ďalej. Vnímam tu aj diskusiu alebo podnety aj zo strany ZMOS-u, ktoré ešte dnes vydali asi, videli že rokujeme o tomto bode, tlačovú správu pre TASR aj SITA. A tak isto tu vnímam aj ohrozenie rozpočtov pre ich rozpočty pre budúci rok, pretože mi tu chýba prechodné obdobie vo vzťahu, keď už vysúťažili tieto sociálne podniky nejaké súťaže, tak sa tam dostali do rozporu, pretože ten rozdiel 14 % im nikto nevie nijakým
=====

....a tam Erik Tomáš. Ja vás mám za pracanta, za človeka, ktorý sa snaží v tej sociálnej oblasti pracovať vecne, odborne, dlhodobo a tak ďalej. Včera ste predstavili tri žiadosti na skrátené legislatívne konanie. Jedna z nich bola aj táto a dnes sa dozvieme, že ani to skrátené legislatívne konanie nebude, že to bum prilepíte na iný zákon a schváli sa to s sakom prask veľmi rýchlo. Problém s vyrovnávacími, s vyrovnávacími príspevkami, tým vyrovnávacím príspevkom tu v tejto sále rozumie len, len toľko ľudí, koľko sa zmestí na dve ruky, ale tie vyrovnávacie príspevky v zásade slúžia na to, aby ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom obmedzení, ohrození, znevýhodnení, aby boli schopní pracovať a dostať nejakú mzdu, aby to bolo konkurencieschopné, aby sa to nezrútilo. Toto dotuje štát a teraz otázka je, lebo tie vyrovnávacie príspevky sú, majú viaceré, sú tzv. umiestňovací vyrovnávací príspevok, potom vyrovnávací príspevok na mzdu a potom je vyrovnávací príspevok aj na to, že keď máte, povedzme, vozíčkara, tak viete za tie peniaze, to už je tretí balík, upraviť prostredie, ale teraz sa bavíme o vyrovnávacom príspevku na mzdy. Ten vyrovnávací príspevok na mzdy bol viazaný na priemernú mzdu, nielen na priemernú mzdu, ale na cenu práce priemernej mzdy. Na cenu práce, to znamená plus odvody, čiže, ten vyrovnávací príspevok mohol byť niečo nad 2000 eur a teraz z toho tí, ktorí boli na úrade práce, mohli dostať mesačne 50%, tí, čo boli zdravotne znevýhodnení s papierom 75%, tí, čo boli zdravotne znevýhodnení z iných dôvodov 60% a tí, čo boli ohrození, napríklad tí, čo prišli z výkonu trestu alebo majú, sú sociálne vylúčení, ale sú schopní pracovať, tak tí 25% a tí u zdravotne znevýhodnených nie je predpoklad, že oni sa, že oni budú o mesiac alebo o rok lepšie pracovať. Oni majú taký zdravotný postih, že to nedokážu. Naopak u tých, ktorí prídu z úradu práce alebo z výkonu trestu alebo z detského domova, tam je predpoklad, že sa za dva roky naučia a tí zdravotne znevýhodnení, tí nie a teraz predstavte si, že oni majú, že má podnik zamestnáva 100 takýchto ľudí, vozíčkarov alebo zdravotne znevýhodnených a má pripravený výrobný program, objednaný, dohodnutý, zazmluvnený na rok, na dva, na tri a predpokladal, že dostane na každého zo svojich zamestnancov 75% z 2000, to je 1500 zhruba, hej? Teraz to limitujete, nie priemernou mzdou a nie cenou práce za priemernú mzdu, ale iba výškou minimálnej mzdy, čiže 915 eur. Idete, skočíte z 1500 na 915, o 600 eur mínus, ale oni sa to dozvedia tri týždne pred koncom roka. Veď to tie, veď to tie podniky, ktoré reálne zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením úplne odpíše. Rozumiem pán minister, vašim argumentom, neviem, či tu je ešte pán minister práce sociálnych vecí a rodiny, že nemáme toľko peňazí, že nemôžme donekonečna štedro platiť príspevky, že treba nájsť nejaký kľúč na obmedzenie, ale takto drasticky za tri týždne zase odpálite niekoľko desiatok dobrých podnikov, ktoré dobre pracujú a zase vás vyzývam, vy musíte citlivý model zaviesť a nájsť taký kľúč, aby tieto podniky neľakli. Hlavne, čo sa týka zdravotne znevýhodnených a spôsob, ako akým ste to tu doručili a ako krátko sa o tom budeme baviť a ako, ako málo argumentov zaznie a ako nás veľmi krasomluvou odpinkáte, to je proste, to je proste nehoráznosť pán minister a fakt vás mám za seriózneho človeka, veľmi rád si s vami sadnem na kávu. V mnohom sa nechám poučiť, nerozumiem tak sociálnym veciam ako vy zďaleka a roky mi bude trvať, aby som sa dostal tam, kde vy, ale žiadam vás, aby ste ako sociálny demokrat v tomto prípade boli citlivejší a minimálne našli nejaký prechodný model spôsob riešenia tak, aby neboli sociálne podniky ohrozené a hlavne také, ktoré zamestnávajú ľudí, ktorí si nikdy nebudú vedieť pomôcť. Ďakujem pekne za pozornosť.