43. schôdza

Skúsite si to čeknúť, prosím, tam s organizačným.
Pán minister, prečítajte si aj otázky od koalície inak. Viete, tam tiež sa veľmi nelíšia obsahovo.

Vážené dámy a páni, skončil som teda pri tom a budem teraz odpovedať novým začiatkom.
Na to, aby ste mohli tieto otázky klásť, predovšetkým by ste museli vybaviť nejakou vlastnou osobnou integritou a vlastnou nejakou úrovňou, že, áno, v takejto situácii vždy konám rovnakým spôsobom. A preto som začal hovoriť o tom, že váš predseda kryje európske podvody a v zásade ešte aj v televíznej relácii hovorí, že až to bude doriešené, potom to budeme riešiť. To ale už je exekuované. Exekuuje to Európska únia, vážené dámy a páni, a Progresívne Slovensko sa k tomu stavia, že to sa nič nedeje, pretože to sú oni, oni krytí novinármi, oni krytí Denníkom N, SME-čkom a Aktualitami. Dokiaľ tam sa nič nepovie, je všetko v poriadku. Povedzte mi, ako ste vysporiadané s tým, potrebujete sa poradiť? Ja vás nechám, nech sa páči. Pán Dostál, chcete niečo poradiť všeobecne alebo sa hanbíte to povedať verejne?
Čiže ešte raz. Čiže ja by som povedal iba toľko, že veľmi dôležité je, aby ste si vstúpili do tej svojej vlastnej integrity a skúsili začať od seba, od svojho prahu. Zvolajte si možno predsedníctvo, zvolajte si možno váš nejaký orgán, ktorý máte, snem a požiadajte pána predsedu, že aby bolo Progresívne Slovensko opäť dôveryhodné, bolo by dobré, keby tie peniaze vrátil. Pretože takisto je dôležité, aby tieto veci boli vyšetrené.
Ja si pamätám prípad, kedy bol človek odsúdený, že podvádzal v rámci nejakého úverového podvodu napriek tomu, že celý úver splatil, napriek tomu, že do koruny splatil úroky aj istinu, aj všetko, ale našlo sa následne, že v rámci prehlásenia ručiteľa nebol ten príjem úplne presne taký, ako mal byť, tak ho odsúdili a išiel sedieť na niekoľko mesiacov za úverový podvod.
Čiže aj v tomto prípade je evidentné, že sa dopustil zneužitia európskych fondov a tým pádom je dôležité, aby to bolo vyšetrené. A vy by ste mali pri takýchto otázkach o tom, že či niekto mal alebo sa nemal s niekým baviť, ako prví si žiadať čistotu vo vašej vlastnej strane a odtiaľ keď začnete, potom sa môžme baviť. Pretože úprimne povedané, pamätám si veľmi dobre, ako ste sa zaštiťovali pánom Reyndersom. Chodili ste k nemu vyplakávať, chodili k nemu návštevy do Európskej rady a chodili ste riešiť, ako Slovensko zle postupuje v súvislosti s právnym štátom. A potom sa ukázalo, že váš najbližší priateľ v Európskej komisii, pán Reynders, bol zrazu predvedený a obvinený z prania špinavých peňazí.
Čo vy ste za partiu? Vy bez toho, aby sa niekde niečo ukradlo alebo podviedlo, neviete fungovať? A keď sa také stane nejakému vášmu človeku, tak sa k tomu bojíte priznať a bojíte sa to odsúdiť? Veď môžete teraz v doplňujúcej otázke, pani Jurík, môžte v doplňujúcej otázke povedať, odsudzujem konanie predsedu Progresívneho Slovenska za to, že zneužíval eurofondy. Môžete to kľudne urobiť. Možno je to lepšia alebo horšia rada ako pána Dostála, ale v každom prípade to môžte urobiť a to je ten princíp, ktorý by sme tu mali v rámci Slovenska uplatňovať.
Keď chcete byť elitári, keď sa chcete povyšovať nad ostatných, lebo vy hovoríte, že ste múdrejší, inteligentnejší, rozhľadenejší, to všetko a máte, si myslíte, že máte právo kádrovať každého jedného, tak potom začnite, prosím, absolútne od seba. Ale to od seba začína tým, že sa vysporiadate napríklad s pánom predsedom a s jeho europodvodmi. To je asi dôležité, bez toho nemá význam hovoriť a ísť ďalej. To je, si myslím, najpodstatnejšie, že sa postavíte k tomu a postavíte sa aj k Slovensku a poviete, prepáčte, my sme nahovorili pána Reyndersa, stretávali sme sa s ním a hovorili sme o tom, že aké sú obrovské problémy v právnom štáte na Slovensku a potom v zásade bol zrazu odsúdený za pranie špinavých peňazí. To je ale akože zábavné. Tak prečo na toto nie ste schopní zareagovať, aby ste konečne si urobili v tom poriadok? A to isté platí teraz. Včera, tuším, to ešte pokračovalo v tej Európskej únii, pani Mogherini. (Reakcia z pléna.) To je úplne jedno, odkiaľ ona je, ale reprezentuje práve túto vašu liberálno-NGO-kovú spoločnosť. No odtiaľ nás vylúčili práve preto, že sme nepodporovali pani Mogherini, viete? Chceli ste byť dobrí, nie ste. Základný problém, že práve tento váš liberálny a mimovládkarský sektor je ten, ktorý má dnes najväčšie problémy s podvodmi. Čiže skúsme začať od seba. Ak chcete niekedy niekoho kádrovať, skúste začať naozaj od seba a napríklad práve aj od vášho pána predsedu. (Reakcia z pléna.) Môžte, nie.

Ďakujem pekne a ďakujem pekne aj za vašu priateľskú radu, pán minister. My sa asi veľmi dobre nepoznáme, ale ja teda nemám vo zvyku počúvať to, čo mi nejaký muž povie alebo čo mi poradí. Ale ďakujem. (Smiech v sále.)
To vaše vystúpenie sa nieslo v takom duchu, že podľa seba súdim teba, pretože vy ak máte pocit, že nám tu komunikačné alebo mediálne posiela otázky, tak ako sa to robí v strane SMER, že buď váš synovec z úradu vlády alebo teda vaše mediálne pošlú otázky tuto koaličným poslancom a oni ich potom pekne vypodpisujú, lebo aspoň vo štvrtok počujeme konečne ich hlasy, tak vás ubezpečujem, že u nás to tak nefunguje a že poslankyne aj poslanci Progresívneho Slovenska sú skutočne schopní položiť otázky aj sami.
A chcela by som vás poprosiť aj, aby ste tu nerobili z hodiny otázok nejaký holubník, lebo už dosť čo sem nechodia ministri a ja teda už začínam veriť na náhody, pretože je skutočne náhoda, že všetci ministri, ktorým sme naschvál položili túto identickú otázku, tak tu nie sú a zastupuje ich zrovna tak dobrý rétor a advokát. Tak to musí len náhoda, to sa podľa mňa inak nemohlo stať.
Ale chcela by som ešte reagovať, čo sa týka nášho kolegu pána Hellebrandta, tak Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ukončilo trestné stíhanie voči nemu nakoľko bol preukázateľne neinfekčný. A ja si vyprosím skutočne, aby ste tri dni potom, čo sme si pripomenuli Medzinárodný deň boja proti HIV a AIDS, takýmto spôsobom šírili strach a stigmu, nie voči tomu ochoreniu, ale voči ľuďom, ktorí ním trpia. Takže toto bolo skutočne nedôstojné z vašej strany.
A v mojej doplňujúcej otázke by som vás chcela požiadať o prečítanie odpovede pána ministra Kamenického, lebo tak to má byť. Ďakujem. (Potlesk.)

Neviem, kde je napísané, že prečíta. Ja ju viem z hlavy, preto som vám ju povedal.
Ale čo je dôležité, pani poslankyňa, päť minút som sa vám snažil vysvetliť, aby ste skúšali merať rovnakým metrom, päť minúť. A vy poviete, že bolo nedôstojné z mojej strany, aby som povedal, že to, čo spáchal pán Hellebrandt, to je obludné. Rozumiete? A vy mi hovoríte, že mali by sme snímať stigmu. Koľko ľudí zomrelo na AIDS? Veď to bola najväčšia hystéria v 80. rokoch. Ja si to veľmi dobre pamätám, keď 1. december vznikol.
A dnes, choďte to vysvetliť tej sestričke, poďte natočiť video, raz tam choďte a choďte s tou sestričkou natočiť video, ako prežila prvých 48 hodín, keď zistila, že sa popichala ihlou, ktorou robila s pacientom, ktorý bol nakazený HIV. (Reakcia z pléna.) To vás ukľudní, že? To vy by ste už, vy, čo ste vyrastali v zlatých lyžičkách, v živote ste nezažili, čo je problém, viete? To je najväčšie, vy ste ešte neboli konfrontovaní s traumou alebo s nejakým vážnym problémom, ktorý je. Až by ste to vy zažili, by ste toto nerozprávali, pretože tie vaše, aj to, čo som počul, čo ste rozprávali akože smerom k tým osadám, hej? Ako ste bojovali za zrušenie našej reformy, ktorú sme začali robiť ešte v roku 2023, ktoré začali byť funkčné, ktoré vzdelávali, učili Rómov pracovať, ktorým hľadali pracovné miesta? Akože ani pán Tankó nemôže za to, že je v parlamente alebo sa sám prepracoval, alebo sám tvrdo drel? O tom sa bavíme. Každý dostane príležitosť, aby pracoval. Bol som včera zhodou okolností na kontrolnom dni na Kukurici, 60 % tam pracuje Rómov. A čo prečo, že chceli byť akože doma vyvalení a nič nerobiť alebo chceli zlepšiť svoj život a pracovali na tom a dostali príležitosť? Ako viete, vy práve používate tie stereotypy, ktoré ako platia na všetkých. Oni za to nemôžu, kde sú, za to môže niekto iný, najlepšie my. A keď urobíme vlastne reformu v rámci osád a potom ju predchádzajúca vláda zruší, vy ste ticho. Ale jediný útok, ktorý máte, je práve ten SMER. Preto hovorím, že ste v panike, preto hovorím, že každú tému, ktorú ste vytiahli v posledných týždňoch, vám ju vaši vlastní novinári a vaši vlastní fanúšici otrieskali o hlavu. Akože vypočuť si, Arpád Soltész ma nenávidí na smrť, ale to, čo dal, to sa priznám, to by sa mi nechcelo počúvať. Ak tu má byť, vy by ste sa mali nad tým zamyslieť, že čím to je. Pretože vy budete útočiť na poslancov SMER-u, že oni si píšu otázku, ktorú od niekoho dostali. Jedenásť ministrov, sedemdesiatdva otázok rovnakých do písmena. Čo to reprezentuje vo vašej strane? Akože nedostatok nejakej kreativity? Alebo o čom to je? (Potlesk.)
Pozrite sa, pani poslankyňa, ja vám poviem, že poďme ďalej, poďme sa ďalej opýtať na to, že sú tu traja poslanci, myslím minimálne traja, pani bývalá poslankyňa Ledecká, dneska Marcinková, je tu pani Kolíková a je tu váš pán poslanec Valášek, ktorí založili a fungovali v strane Za ľudí, ktorú založil a predsedal jej odsúdený daňový podvodník pán Kiska. Povedzte mi, ten človek evidentne spolupracoval s pánom Kiskom, keď sa už vedelo, že bol daňový podvodník. Váš pán poslanec a je stále poslanec, váš pán poslanec komunikoval s týmto zločincom, ktorý okradol Slovenskú republiku na daniach a je teraz u vás. Tak ja sa vás chcem opýtať, povedzte mi, ako sa vyrovnávate s tým? Je obhájiteľné, že pán Valášek je poslancom napriek tomu, že komunikoval a bol v jednej a tej istej strane s odsúdeným daňovým podvodníkom Andrejom Kiskom? Je to obhájiteľné?
Pani redaktorka, pani poslankyňa, už som zvyknutý novinárom odpovedať, pani poslankyňa, ešte raz, vy chcete súdiť niekoho, kto komunikoval s človekom, ktorý následne bol odsúdený za brutálne zločiny, hej? Čo ja si pamätám, bol odsúdený a bol daný do väznice a vo väznici neviete komunikovať a následne spáchal samovraždu. Keď sme si pozreli všetky tie komunikácie, mali sme pocit, že sú o práci, nie o predmete tohto trestného činu. A ja sa vás teda opýtam, keď chcete súdiť ľudí a ešte som zabudol na jednu dôležitú vec. Pán Valášek nielen že bol s pánom Kiskom a zakladal s ním politickú stranu, ale on vlastne bol Miroslavom Lajčákom vymenovaný za veľvyslanca. Ako sa k tomuto postavíte?

Ďakujem pekne. Budem teda pokračovať v tom, čo som hovoril.
Čiže v rámci prenesenej tej vašej otázke, ktorú ste dali o tom, že každý by sa mal zamyslieť, či je obhájiteľné, aby mohol pokračovať vo verejnom živote v prípade, že sa stýkal a komunikoval s človekom, ktorý bol odsúdený za trestnú činnosť, tak sa vrátim k tomu pánovi Valáškovi.
A tuto, keď nemáte odpoveď, pretože momentálne je tu ticho v tejto sále, samozrejme, tak je to presne o tom, že musíte začať zametať najprv pred vlastným prahom. A ja chápem, že ste na tom strašne zle, keď si musíte Pročka zavolať, aby vám prišiel pomôcť do prvého radu (povedané so smiechom, potlesk), áno, no. Svedčí to o vašej vysokej výbave, vážené dámy a páni v Progresívnom Slovensku, ale to vtieranie nepomôže, oni vás proste nechcú, pán Pročko.
No ale v každom prípade proste platí, že to je nejaký, to je nejaké postavenie, z ktorého by ste chceli z výšky rozprávať na ostatných, ktorých by ste chceli odsudzovať, pretože sa správali neúctivo alebo nejakým iným spôsobom. Proste nemáte, vo vašej vlastnej výbave máte odpúšťanie všetkým svojim ľuďom, tí neurobili nič, neukradli eurofondy, pán Šimečka, neukradol dane pán Kiska, všetci tí sú najbližší spolupracovníci, tak treba fungovať. A obhajujete čurillovcov, ktorí majú na svedomí ľudské životy, ktorí týrali ľudí, ktorí týrali ľudí. Viete, neviem, ako by sa vám fungovalo vo väzbe za nezákonné obvinenie. To je taká drobná vec, kedy si môžte z toho robiť srandu, pochopiteľne, ale ono v zásade v jednej chvíli každý má šancu si také niečo vyskúšať, pretože keď postaví taký štát, ktorý zneužíva právo proti ostatným, pretože bojujú proti tým, ktorí majú nejaký iný názor, pretože pamätám si tú zúrivú tlačovku, kde ste hovorili, nebudeme liečiť tých, ktorí sa nedajú očkovať, pretože očkovanie musí byť povinné. Vy to proste máte v krvi. To je to, prečo hovorím, že ste polofašistická strana, pretože vy musíte nanútiť každému to, čo si myslí, a keď si to myslieť nebude, tak ho chcete potrestať. A najlepšie čo najviac, najlepšie čo najviac. A to je základným znakom prečo nie ste demokratická strana, prečo sa snažíte vždy zneužiť nejaký inštitút na to, vo svoj prospech.
A najväčším tým dôkazom, keď sa bavíme o tej demokracii, vážené dámy a páni, však spomeňme si, kto prvý po roku 1989 použil vodné delá proti demonštrantom? Tieňový minister Progresívneho Slovenska pán Spišiak! Zatlieskame mu za to (potlesk), lebo to bol svetový rekord! To znamená, že toto je presne to, čo vy si robíte. Vy jednoducho máte záujem ľudí zavrieť do ich malej škatuľky, kde nesmú uvažovať slobodne, pretože akonáhle príde iný názor, vytiahnete vodné delá a obušky. To ste robili v roku 2011, myslím, že to bolo na prelome rokov, áno, 2011-2012, keď vyšla na povrch Gorila. A vtedy ste začali demonštrantov a vtedy bol pán Spišiak prezidentom Policajného zboru. A to je tá DNA, ktorú máte. A vy tohto človeka, ktorý ako prvý od roku ´89 použil vodné delá proti demonštrantom, urobíte tieňovým ministrom vnútra. Ja vám k tomu srdečne gratulujem. Pán Lipšic, pán Lipšic bol minister. Nooo, vidíte to, to je náhodička. A za odmenu, samozrejme, tunak pán Valášek, poslanec Progresívneho Slovenska, hlasoval, aby sa zmenil zákon, aby sa mohol odsúdený zločinec stať špeciálnym prokurátorom. Keď sme to v Európe pánovi Reyndersovi, dnes stíhanému za pranie špinavých peňazí, ako komisárovi pre právne veci hovorili, on povedal, že to neni možné, že tomu neverí a že si vymýšľame a on si vyprosí, aby sme neklamali, že neexistuje krajina na svete, kde by mohol byť, odsúdený zločinec za zabitie sa mohol stať špeciálnym prokurátorom. A nielen to, že by sa mohol stať špeciálnym prokurátorom, lebo sú krajiny, kde sa volí prokurátor, hej, v rámci normálnych volieb, tak ako poslanci, volia sa prokurátori, ale parlament dokonca zmenil zákon nato, aby sa prokurátorom mohol stať, pretože to bolo vylučované. Čiže vy budete niekedy hovoriť v prípade napríklad prejednávania zákona alebo toho Úradu o ochrane oznamovateľov, že sa znásilňuje právo, že niekto rieši niečo, lebo si chce uzurpovať nejakú moc? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, ja by som napríklad rada okrem teda odpovedí na otázky, ktoré ste vôbec neprečítali, chcela vedieť, že či príprava na takého vystúpenie vám trvá dlho alebo to idete tak z hlavy, lebo teda akože ja som si poctivo zapisovala ten váš mesidž box, a teda k Benešovi, panike, hystérii, ovládajú nás, ja to tu zopakujem, prišiel Reynders, Za ľudí, Valášek, Kiska, daňový podvodník, Lipšic, čurillovci, väzba, hystéria, kryjú, N-ko, Šimečkova rodina, samozrejme, vodné delá, iný názor, očkovanie, Gorila, Spišiak. To akože to máte takto aj zoradené v tom mesidž boxe alebo ste si to sám tak zoradili? No možno nám dajte teda tie rady, že ako si pripraviť takéto úžasné vystúpenie na Hodinu otázok, kde takýmto úžasným spôsobom, úplne precízne zodpovedáte na naše položené otázky. To by ma naozaj zaujímalo od takého úžasného rétora ako ste vy.
No a keď ste sa tu teda pýtali na tú otázku, že či je teda morálne a správne, že si má vstúpiť do svedomia niekto, kto sa teda stýkal s niekým odsúdeným za trestnú činnosť, tak ja by som sa teda aj vás spýtala, Dušan Kováčik právoplatne odsúdený raz, neprávoplatne druhý raz, je morálne a správne, že vy ste stále ministrom, keď špeciálny prokurátor, ktorý bol aj za vašej vlády, je momentálne odsúdený za korupciu a vy ste sa s ním stýkali všetci, ktorí ste tam vtedy boli? Možno odpovedajte.

Áno, pani poslankyňa, veľmi dobrá otázka, veľmi dobrá otázka. Konečna jedna, normálne musím povedať že lucídna otázka z vašej strany, že či je morálne, že ja som minister obrany, keď v minulosti som sa stretával s človekom, ktorý dnes je odsúdený za nejaký trestný čin, áno? Zamýšľam sa nad tým, zamýšľam sa nad tým, je to problém.
Ale viem, že som zlyhal ešte viac. Omnoho viac som zlyhal vo chvíli, kedy som sa nechal vymenovať do funkcie ministra daňovým podvodníkom. (Potlesk.) Priznám sa vám, že toto je jedna z vecí, ktorá mi niekedy nedá spať a snažím sa s ňou vyrovnať. A máte pravdu, že keď sa mňa pýtate túto otázku, tak je to veľmi dôležité, že, áno, že to som považoval asi za taký najčernejší bod svojej kariéry, že teda nevediac, lebo som nebol dobre informovaný a viem, že to neplatí, keď som nevedel, ale nevedel som, že v tomto prípade jednoducho na čele štátu ako prezident Slovenskej republiky je človek, ktorý zneužil daňové prostriedky a jednak si zaplatil väčšiu kampaň, pamätám si, že vás rozčuľovalo, že nejaký iný kolega má nejaké nezrovnalosti vo volebnej kampani v rámci peňazí, no pán Kiska prekročil ten limit o milión, a nielenže ho o milión prekročil, za čo by mal zaplatiť 10 miliónov pokutu, to bola jedna z vecí, ktorú tam mal, ale navyše mal v zásade jednak odstúpiť, ale tie peniaze si dal ešte do firmy. To znamená, ukradol nielen dane, ale aj DPH. A jeho najväčším problémom, pána Kisku, bolo, že na to prišiel daňový úrad, lebo dva mesiace mu kontrolovali, a varoval ho, že toto je problém. A on napriek tomu, napriek tomu v tom pokračoval ďalej a to bol, tá je kauza, za ktorú bol odsúdený. On nebol odsúdený za to, že viete, dane, keď zaplatíte a oľutujete, zaplatíte 100 %, tak je, tak sa tá vec stane. Ale on v tom pokračoval napriek tomu, že ho upozornili, že to robiť nemá. A teda to, že ma človek, ktorý bol daňovým podvodníkom, vymenoval do funkcie ministra vnútra v tom čase, tak je to určite teda čierna kaňka na mojom životopise. Máte pravdu, ja sa nad tým pravidelne zamýšľam.
Ale veľmi dôležité je, že teda, už keď sme sa o tom bavili, spomeňme si, že tuto prišiel pán poslanec Spišiak a ja som vás neohováral, len hovorím to, čo som vždy hovoril, že vlastne ste boli prvý, ktorý použil vodné delá na demonštrantov v roku 2011. Ale je treba povedať, že vás, samozrejme, Hamran predčil, pretože ten použil aj projektily umelohmotné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Musím vám ukončiť vystúpenie, pán minister, uplynul čas.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR
Toľko mám čo povedať ešte našej opozícii. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Ale keby sme nemali interpelácie, tak mohli by sme možno pokračovať, ale čas určený...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR
Nemám ešte dve minúty?

Vážená členka, členovia vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som interpeloval troch z tu prítomných členov vlády.
Začnem interpeláciou na pána ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý v rámci výkonu svojej pôsobnosti zastupoval zruba 3/4 členov vlády na hodine otázok, ktorá sa práve skončila. Dovolím si vám dať do pozornosti znenie rokovacieho poriadku, ktorý v § 131, myslím ods. 7, uvádza, že na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Musia byť prítomní všetci členovia vlády. Na hodine otázok bol prítomný pán premiér Fico, pán minister spravodlivosti Susko, pani ministerka kultúry Šimkovičová a potom už iba pán minister obrany Kaliňák, ktorý zastupoval všetkých ostatných členov vlády, ktorým boli položené otázky. (Reakcia z pléna.) Vy ste tu ale neboli na hodine otázok, pán (reakcia z pléna), no nesedeli ste na svojom mieste, nesedeli ste na svojom mieste, dobre, dobre. Ospravedlňujem sa, pán minister Migaľ, ale teda zhruba za 3/4 vlády tu bol poverený odpovedať pán minister Kaliňák, ale v rokovacom poriadku sa píše, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Určil, teda neviem, čo to boli za odôvodnené prípady, ale v rámci výkonu svojej funkcie pán minister obrany odpovedal na otázky, ktoré tu boli položené a odpovedal aj na otázky poslancov, poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa týkali tragédií v Mašličkove a v Kozárovciach. Teda on na to odpovedal premiér, ale teda vrátil sa k tomu aj pán Kaliňák, a teda reagoval, že je asi prejavom nesamostatnosti poslancov Progresívneho Slovenka, že 20-krát položili tú istú otázku na premiéra, 28-krát a označil to za prejav nedostatku kreativity a prejav paniky v Progresívnom Slovensku. Tak ja by som sa chcel spýtať pána ministra Kaliňáka, že prejavom čoho je skutočnosť, že poslanci SMER-u položili 39-krát premiérovi otázku týkajúcu sa Benešových dekrétov, 34-krát poslanci SMER-u tú istú otázku týkajúcu sa Protestu proti progresivizmu v Košiciach a 28-krát otázku týkajúcich sa údajnej snahy prekryť Šimečkovej dotačné podvody? To je teda tiež, pán minister Kaliňák, prejav nesamostatnosti poslancov SMER-u, prejav nedostatku kreativity a prejav paniky, ktorá dnes panuje v SMER-e z pohľadu na vývoj preferencií alebo prejav čoho? To by ma zaujímalo, lebo keď ste taký znalec a ohodnotili ste to, ako poslanci Progresívneho Slovenska opakovane kladú tie otázky, tak naozaj ma veľmi zaujíma, ako vy ako skúsený politik vnímate to, že v násobne väčšej miere to robia poslanci vašej vlastnej strany.
Rovnako by ma zaujímalo, ako vnímate skutočnosť, že pán minister vnútra Šutaj Eštok neprišiel na hodinu otázok, hoci celý deň tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý predkladá? Budeme rokovať o ňom do polnoci. Budeme o ňom možno rokovať aj zajtra a moja otázka, ktorú som mu položil, na ktorú by ste odpovedali vy, ak by na ňu prišlo, sa týkala práve ochrany oznamovateľov a protestu Generálnej prokuratúry v súvislosti s tým, že pán minister vnútra preradil jedného z policajtov bez vyžiadania si súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Generálna prokuratúra voči tomu dala protest. Čiže téma, ktorá bezprostredne súvisí s návrhom zákona, o ktorom tu rokujeme väčšinu schôdze a pán minister vnútra sa nechal zastúpiť vami, ministrom obrany, predchádzajúcim ministrom vnútra. To je teda tiež prejav nesamostatnosti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka alebo prejav nedostatku jeho kreativity, alebo prejav paniky v HLAS-e? To by ma zaujímalo.
Druhá otázka alebo druhý okruh otázok chcem adresovať na pána ministra spravodlivosti Suska a súvisí tiež s návrhom zákona, ktorým sa má zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A tie otázky sme kládli v rozprave, pokúšali sme sa ich klásť na ústavnoprávnom výbore, pokúšali sme sa ich klásť v pléne, a nedostávame na ne primeranú odpoveď. V odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa tvrdí, že zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že ste pred týždňom na hodine otázok odpovedali na otázky kolegýň z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, ale teda podľa môjho názoru ste nijako nevysvetlili, v čom teda je problém, že viaceré inštitúcie zabezpečujú alebo rôzne inštitúcie zabezpečujú ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Lebo ide o dve agendy, ktoré navzájom sa neprekrývajú alebo sa prekrývajú iba minimálne. Teda v čom je problém, že tam existuje inštitucionálna roztrieštenosť, aké to má praktické dopady na ochranu oznamovateľov a ochranu obetí a čo sa môže zlepšiť tým, ak sa to dá do jednej inštitúcie, keď zároveň ochrana obetí naďalej bude roztrieštená, lebo časť z tej problematiky naďalej bude riešiť ministerstvo spravodlivosti, časť bude prenesená na novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, časť bude naďalej riešiť Policajný zbor, časť bude mať na starosti prokuratúra, časť mimovládne organizácie, intervenčné centrá, akreditované subjekty, takže tá inštitucionálna roztrieštenosť, ak to tak nazývate, vo vzťahu k obetiam trestných činov ostane zachovaná, to už nebude problém?
Ďalej sa v tom odôvodnení uvádza, že táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ktoré osoby zároveň čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, lebo sekundárnej viktimizácii čelia obete trestných činov, áno, to sa stáva a odvetným opatreniam čelia oznamovatelia korupcie alebo inej protispoločenskej činnosti, že ako sa tieto dve skupiny prekrývajú? Lebo keď niekto oznámi, že jeho zamestnávateľ alebo nejaká iná osoba, ktorá je v nejakom vzťahu so zamestnávateľom alebo o ktorej protispoločenskej činnosti sa dozvedel v kontexte svojej pracovnej činnosti, ako je to uvedené v európskej smernici a ako by to mala rešpektovať aj naša legislatíva, niečo oznámi, tak áno, môže čeliť nejakým odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ak ten má nejaký záujem potrestať toho oznamovateľa za to, že oznámil tú protispoločenskú činnosť, ale o akej sekundárnej viktimizácii sa tam dá hovoriť? Lebo keď niekto oznámi korupciu, tak on nie je bezprostrednou obeťou a skúšam si to predstaviť, že akým spôsobom môže byť potom sekundárne viktimizovaný zo strany svojho zamestnávateľa. A, vice versa, ak sa niekto stane obeťou trestného činu, tak akým odvetným opatreniam čelí? To sú dve odlišné témy. Viem si predstaviť nejaké drobné situácie, kde sa prekrývajú, ale keď ste prikročili k takejto úprave, tak máte nejaké štatistiky, ktoré by potvrdzovali, že oznamovatelia, ktorí môžu čeliť odvetným opatreniam a obete trestných činov, špeciálne násilných trestných činov, lebo tých sa týka odškodnenie, úmyselných násilných trestných činov, sa navzájom prekrývajú, nakoľko sa tie dve skupiny prekrývajú? Lebo predpokladám, že keď pristupujete k zmene legislatívy, tak vychádzate z nejakých dát.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď tvrdíte, že návrh zákona tiež reaguje na vyššie uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že či prejavom nezávislosti úradu je to, ak sú nejako zákonom nastavené podmienky, za ktoré môže štatutárny zástupca toho úradu stratiť svoju funkciu, byť odvolaný a miesto toho, aby sa postupovalo podľa zákona a rešpektovalo sa, že hoci nedošlo k naplneniu tých podmienok, tak nemôže byť odvolaný. Miesto toho sa zmení zákon tak, že sa tá inštitúcia zruší a vytvorí sa nová inštitúcia. Lebo v čom je potom rozdiel, ako keby sa pri nerešpektovaní zákonom stanovených podmienok predstaviteľ toho úradu odvolal a v čom je iná tá situácia, ako keby sa zmenil zákon a povedalo sa, že predsedníčka úradu môže byť odvolaná aj bez uvedenia dôvodu? Teraz sa pýtam na to, že ako to zodpovedá tomu, že chcete vytvoriť nezávislý úrad, lebo vy idete, naopak, zlikvidovať nezávislý úrad.
A zopakujem aj ďalšiu otázku, ktorá opakovane bola kladená v rozprave, položená v rozprave, a nedostali sme na ňu žiadnu odpoveď. Skrátené legislatívne konanie sa odôvodňovalo hroziacim porušením ľudských práv. Zacitujem opäť z toho odôvodnenia: "Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Iba v urýchlenom nadobudnutí účinnosti tohto zákona je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov a oznamovateľov a zabrániť ďalším nepriaznivým následkom."Tak k akým zásahom do základných práv dochádzalo? Pýtam sa na základné práva oznamovateľov, ktorí majú byť chránení úradom a základné práva obetí. K akým zásahom, do ktorých konkrétne základných práv oznamovateľov a obetí dochádzalo v dôsledku toho, že tie dve agendy boli na dvoch rôznych inštitúciách a nie na jednej? Mohli by ste teda povedať, že konkrétne ktoré práva, kde sú tie práva uvedené a ktorých osôb, teda nemusíte mená a priezviská, ale povedzme čísla, sa to týkalo. V tomto kontexte sa spýtam, že ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana obetí trestných činov a ktože dnes tú agendu, ktorú robia dve inštitúcie alebo tie dve rôzne agendy, ktoré robia dve rôzne inštitúcie, teda Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bude riešiť novozriadený úrad, ale konkrétne v čom sa zlepší ich postavenie?
A teda špeciálne na pána ministra spravodlivosti by som mal otázku, že kedy identifikoval tie problémy v ochrane obetí trestných činov a pomoci obetiam trestných činov? Lebo predpokladám, že to nebolo, že od štvrtku do soboty ste sa rozhodli, že idete preniesť agendu, ktorú dlhé roky vykonáva ministerstvo spravodlivosti na nejaký nový úrad, ale že dlho registrujete problémy a teraz ste sa konkrétne zrazu rozhodli, že idete to vyriešiť dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Tak by som sa chcel spýtať, že kedy ste zachytili tie problémy a ako sa to prejavilo, ako ste sa to snažili riešiť? Existovali nejaké pracovné skupiny, kde ste posudzovali, že ochrana obetí trestných činov ak je oddelená od ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak to tým obetiam trestných činov spôsobuje nejaké vážne problémy? Existovala nejaká pracovná skupina? Sú k tomu nejaké analýzy, pracovné materiály, správy, z ktorých ste vychádzali a na základe ktorých ste dospeli k názoru, že môžete zlepšiť situáciu obetí trestných činov v prípade, že sa tá agenda spojí do inej inštitúcie a nebude to už vykonávať ministerstvo spravodlivosti? A podnikli ste nejaké kroky, aby ste zlepšili ochranu obetí trestných činov, ak tam vnímate, že sú tam nejaké problémy?
No a posledným, ktorého by som chcel osloviť v rámci interpelácie, na ktorého sa obraciam s otázkami, je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Chcem sa ho spýtať v podstate tie isté otázky, ktoré sme kládli a ktoré som aj teraz položil pánovi ministrovi spravodlivosti Suskovi. V čom sa zlepší ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak táto agenda nebude vykonávaná samostatným Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale inštitúciou, ktorá sa bude volať Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ktorá tam bude mať akurát agendu odškodňovania násilných trestných činov navyše, inakšie bude vykonávať tú istú činnosť ako doteraz akurát s iným šéfom? Aké praktické problémy spôsobovala tá údajná rozdrobenosť, ktorej čelili osoby vo vzťahu k sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam? A máte nejaké štatistiky, ktoré by evidovali, koľko oznamovateľov čeliacim alebo potenciálne vystaveným odvetným opatreniam zároveň boli obeťami trestných činov a čelili sekundárnej viktimizácii? Myslíte si, že je zvýšením nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov alebo teda po novom aj obetí trestných činov skutočnosť, ak predchádzajúce vedenie takéhoto úradu bude odvolané zo svojich funkcií tým, že nimi vedená inštitúcia bude zrušená? Aké konkrétne základné práva boli ohrozené súčasnou právnou úpravou a existenciou samostatného Úradu na ochranu oznamovateľov? Pýtam sa na práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti a práva obetí trestných činov a pýtam sa, akým spôsobom sa zasahovalo do ich ľudskej dôstojnosti, lebo na to ste nedali odpoveď ani vo svojich vystúpeniach, ani vo svojich mediálnych vyjadreniach, ani v písomných materiáloch, ktoré ste doručili parlamentu a ani v tých vyjadreniach pani štátnej tajomníčky Kurilovskej a, myslím že, generálneho riaditeľa sekcie legislatívy, ktoré zazneli na ústavnoprávnom výbore. A opäť sa spýtam, že ako ste sa snažili, ak ste to vnímali ako problém, snažili riešiť ten problém údajne nedostatočnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a teda či existovala nejaká pracovná skupina alebo nejaké analýzy a pracovné materiály a správy, z ktorých ste vychádzali pri príprave tohto návrhu zákona.
Predložím, samozrejme, aj písomne, ale teda ak mi viete odpovedať aj teraz, tak máte možnosť potom, čo sú položené otázky ústne, odpovedať aj ústne.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovolím si využiť tento inštitút na to, že máme možno nevídanú možnosť sa rozprávať s pánom ministrom vnútra, ktorý teda naozaj sa vyhýba akýmkoľvek spôsobom otázkam. Uvidíme teraz.
Ja si dovolím doplniť ešte otázky môjho predrečníka pána poslanca Dostála. Dovolím si najprv na pána ministra vnútra. Tiež sme sa tu viackrát obracali na neho s otázkami, nedostali sme odpovede, a tak si dovolím využiť túto príležitosť a som veľmi rada, že je tu ešte stále pán podpredseda vlády a mohol by sa zaujímať určite o to, že či sú alebo nie sú ohrozené prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, a preto ma zaujíma a pýtam sa pána ministra, aké konkrétne výhrady má Európska komisia k navrhovanému zákonu, ktorý práve prerokúvame v parlamente a týka sa podľa návrhu vlády transformácie tohto úradu na nový úrad, ktorý bude chrániť nielen oznamovateľov korupcie, ale aj obete trestných činov? Fakticky to znamená zrušenie nezávislosti tohto úradu, ale moja otázka je nasledovná: Aké teda sú konkrétne výhrady Európskej komisie a aké sú riziká, ak tieto obavy nerozptýlime a neodstránime? Toto by som bola rada, keby pán minister odpovedal osobitne s ohľadom aj na to, čo sme sa dozvedeli od jeho štátnej tajomníčky na výbore ústavnoprávnom, kde sme sa dozvedeli, že tieto obavy boli prednesené. Pani štátna tajomníčka tvrdila, že konkrétne výhrady vznesené neboli. Chcem, aby sa k tomu vyjadril pán minister, aké teda tie výhrady sú, lebo ja osobne si neviem predstaviť s ohľadom na jasnosť európskeho práva, že by tie výhrady neboli veľmi jasné a konkrétne a že by ich pán minister vnútra nevedel. Takže preto sa pýtam a žiadam odpoveď na otázku, aké výhrady vznáša Európska komisia k tomuto návrhu zákona? A ide mi striktne o naše národné záujmy, zaujímam sa o Plán obnovy a odolnosti, vyše miliardy. Nechcem, aby sme o ňu prišli a bola ohrozená, ani eurofondy, Keďže úrad je súčasťou míľnikov Plánu obnovy a odolnosti, je namieste sa na to pýtať a dostať na to odpoveď. Mali by na to dostať odpoveď vládni poslanci, osobitne ktorí sa zaujímajú o ekonomickú situáciu Slovenska a určite chcú, aby všetky peniaze z Plánu obnovy a odolnosti sme využiť mohli a neboli im dané žiadne prekážky. Preto sa osobitne o to zaujímam, pretože tieto národné záujmy ma naozaj trápia a trápi ma každý milión, o ktorý by mohla prísť justícia, ako ma trápi každý milión, o ktorý môže prísť zdravotníctvo pri výstavbe napríklad nemocníc.
A som rada, že tu je pán minister spravodlivosti a verím, že využije túto príležitosť a dopýta sa ministra vnútra, ak ešte aj on nedostal odpovede, ako to je s týmito výhradami. To je moja prvá otázka, ktorú adresujem na ministra vnútra. Takže moja otázka je: Aké sú konkrétne výhrady a ako sú tieto výhrady odstránené, respektíve neodstránené? A zaujíma ma, samozrejme, tiež, že v prípade ak ostane problém a bude presadený zákon, ktorý bude problematický z pohľadu Európskeho práva a budú tu nejaké sankcie, kto za to ponesie politickú zodpovednosť a či je pripravený za to poniesť politickú zodpovednosť. Toto sú moje otázky na ministra vnútra.
Dovolím si na pána ministra spravodlivosti a dovolím si tu nadviazať na predrečníka. Obete násilných trestných činov boli uvedené ako tie, ktorých sa má týkať nová právna úprava, aj keď nám to zatiaľ nikto tu nepovedal, pretože právna úprava je v tomto veľmi všeobecná, ktorá prišla s návrhom zákona, ktorým sa má vlastne meniť tento Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie aj na ochranu obetí. A tu sa vlastne nikto doteraz nedozvedel, aká tá ochrana obetí má byť. Dozvedeli sme sa od štátnej tajomníčky ministerstva vnútra na ústavnoprávnom výbore, že jediná ochrana obetí, ktorá sa vlastne presúva na tento nový úrad, je odškodňovanie obetí násilných trestných činov. Keďže doteraz neprišla žiadna odpoveď z ministerstva vnútra, tak túto otázku adresujem na ministerstvo spravodlivosti, či toto je tá agenda, ktorá sa má presunúť z ministerstva spravodlivosti na ministerstvo vnútra. A súčasne k tomu je moja ďalšia otázka na ministra spravodlivosti, na ktorú určite je pripravený mi hneď odpovedať, keďže tento zákon môže byť účinný vlastne v najbližších dňoch. Čo bude lepšie pre obete násilných trestných činov ku dňu účinnosti zákona? Lebo je tu veľký zhon, aby ten zákon bol čo najskôr účinný, zjavne je to veľmi dôležité osobitne, ako sme sa dozvedeli, pre obete. Už vieme teda, že sú to asi obete násilných trestných činov, teda sú to zásadne dievčatá a ženy po znásilnení, ak sú preživšie, niekedy, bohužiaľ, áno, sú to obete vrážd, ktoré sú už preživší po vlastne takýchto obetiach, ale veľmi často sú tam práve dievčatá po znásilnení. Pýtam sa, ku dňu účinnosti zákona čo bude pre ne lepšie, pán minister spravodlivosti, ktorý veľmi dobre viete, že práve táto oblasť prešla zásadnou reformou, aby nedošlo k sekundárnej viktimizácii obetí pri odškodňovaní, aby sme túto obeť čo najskôr odškodnili a naozaj sme ju nezaťažovali celým tým procesom odškodňovania a čo najskôr, keď vieme, kto je páchateľ a kto je obeť, tak sme proste urobili túto úhradu? Na to prišlo ministerstvo spravodlivosti, že to treba urobiť inak a treba aj iné čiastky zo strany štátu týmto obetiam zaplatiť, aby aspoň nejaká ujma bola uhradená, lebo určite celá tá trauma sa uhradiť nikdy nedá. Takže sa pýtam, čo bude pre ne lepšie? Lebo ja sa musím priznať, že pre mňa je traumatizujúce vôbec sa tu o tom rozprávať, že potom, čo sme urobili zásadnú reformu na ministerstve spravodlivosti, sú tam ľudia, ktorí to vedia robiť, sú tomu oddaní, tak táto agenda sa presúva, táto citlivá agenda sa presúva niekde, kde netušia, čo to vlastne je, nemajú pripravených ľudí. Vieme, že tam títo ľudia z ministerstva spravodlivosti neprejdú a je úplne jedno, či sú to jednotky, ale obete nie sú jednotky, obete sú proste konkrétne obete, ktoré si naozaj niečo vytrpeli a vy ste ich zobrali za obete tohto zákona. To je nechutné. Toto je ďalšia viktimizácia, že vôbec tu máme tento zákon takto a že ste si za obete zobrali obete násilných trestných činov, a preto sa pýtam ministra spravodlivosti, čo bude pre tieto obete lepšie? A pýtam sa, prečo nebolo vhodnejšie posunúť účinnosť tohto zákona, keď už teda ste prišli s takýmto výborným nápadom, pre pripravenosť aparátu štátu na takúto právnu úpravu? Takže to sú dve otázky na vás, pán minister spravodlivosti, určite mi viete odpovedať hneď, čo bude pre ne lepšie ku dňu účinnosti a možno s ohľadom aj na moje otázky k tomu, či nebolo vhodnejšie pre obete násilných trestných činov posunúť účinnosť pre pripravenosť štátu.
A mám tu ešte pre vás, pán minister spravodlivosti, ďalšie otázky. Súvisia s výzvou, o ktorej som sa dozvedela vlastne včera. 2. decembra, pár dní dozadu, ste zverejnili výzvu na jeden milión s termínom 5. december, tri dni. Tri dni ste dali vo verejnej výzve vysokým školám, aby na základe novej právnej úpravy v zákone o justičnej akadémii sa vysoké školy uchádzali o dotácie, tri dni. 2. decembra zverejnené, 5. decembra deadline. Prosím vás, čo je na tomto transparentné? Pýtam sa, takže ja sa pýtam, na základe akých princípov transparentnosti ste zverejnili túto výzvu 2. decembra s tým, že do 5. decembra sa majú vysoké školy uchádzať o tieto žiadosti? A pýtam sa s ohľadom aj na to, že nejaké mesiace dozadu na základe dotačnej schémy, ktorú ste vy zrušili z dôvodov netransparentnosti, sa tu odvolával podpredseda parlamentu ako líder opozície. Tak o to viac sa pýtam, keďže vy ste zjavne rezort, ktorý má jasno v tom, čo je transparentné, čo je transparentné na tejto výzve z 2. decembra, kde do 5. decembra majú byť podané žiadosti? Jeden milión. A pýtam sa v tejto súvislosti tiež to, prečo ste si stanovili ako prioritu použiť jeden milión z rozpočtu justície na výzvu, ohľadom ktorej nikdy nebola vyslovená potreba a nevyhnutnosť a že ste tieto prostriedky nevyužili na akútnu potrebu nedostatku ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými? Pýtam sa, na základe čoho ste urobili túto prioritu? A neobstojí tu, že mi poviete, že zo zákona túto možnosť mám, pretože zo zákona máte povinnosť implementovať tú hanebnú novelu trestných kódexov, kde viete, že máte nedostatok ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými, nad tými alternatívnymi trestami. Tak ako to má fungovať, keď tam nemáte na to ľudí? Takže ja sa pýtam, prečo ste spustili výzvu 2. decembra na milión do 5. decembra a nezabezpečili ste, aby bolo dostatok ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými? To sa pýtam. Ako ste spravili túto prioritu?
A mám tu ešte ďalšiu otázku na vás, ešte mám deväť minút. Dovolím si vrátiť sa k budove Mestského súdu Bratislava III a IV. Nedá mi to sa tým zaoberať, pretože mi záleží a mám na srdci hospodárne nakladanie s financiami v oblasti justície a k tomu nakoniec smerovali aj moje predchádzajúce otázky, a preto ma zaujíma, ako ste zobrali do úvahy pri rozhodnutí o kúpe budovy Mestského súdu Bratislava III a IV rozhodnutie ministerky Dubovcovej aj s príslušnými podkladmi ohľadom finančnej výhodnosti kúpy budovy, ktorú vybrala pani ministerka? Takže ma zaujíma, ako ste sa vysporiadali s týmto rozhodnutím a s podkladmi, na ktoré poukazovala v tomto rozhodnutí? Pretože ak by ste ho zobrali do úvahy, mali by sme budovu o niekoľko miliónov lacnejšiu a určite aj o to sa môže zaujímať komisia a raz to môže byť problém, a teda ma zaujíma v tejto súvislosti, to je moja prvá otázka, ako ste sa s tým rozhodnutím vysporiadali aj s týmito podkladmi a zaujíma ma, aké rozhodnutie ste urobili vy, na základe akých podkladov finančnej výhodnosti, keď je zrejmé, že toto rozhodnutie pani ministerky existuje, sú zrejmé podklady, na ktoré odkazuje a že ste vybrali budovu niekoľko mesiacov ba až rok neskôr a o niekoľko miliónov drahšie. Takže ja sa vás pýtam, na základe akého rozhodnutia a s odkazom na aké podklady o finančnej výhodnosti tejto kúpy ste urobili toto rozhodnutie? A myslím si, že je to o to viac dôležité, že máme tu teraz v pléne zákon, ktorým ideme zobrať ľuďom dôveru oznamovať korupciu a určite ak presadíte tento zákon a dosadíte si tam svojho človeka za šéfa tohto novovzniknutého Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, som o tom presvedčená, že to nebude žiadna dôvera, aby tu niekto nejakú korupciu vo vašich rezortoch ohlásil, pretože kto bude ohlasovať korupciu v rezortoch tejto vlády, ak predseda Národnej rady si vyberie svojho človeka a dosadí ho za šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie? Tak o to viac mi príde dôležité klásť tieto otázky, lebo súvisia s verejnými financiami a treba sa s nimi vysporiadať zjavne čo najskôr, keďže už tu nebude žiadny, veľmi pravdepodobne, nezávislý aparát, kde by ľudia mali dôveru sa obrátiť a ktorý by ich chránil pred šikanou, ak budú oznamovať korupciu.
Tak ja verím, že, páni ministri, ste pripravení odpovedať na moje otázky a teším sa na odpovede.
Ďakujem veľmi pekne.

No, Mária, veľmi pekne ďakujem za tvoj prednes a interpeláciu. A ja sa pridávam k tvojim otázkam a naozaj by ma veľmi zaujímalo od oboch ministrov, aj vnútra, aj spravodlivosti odpovede na presne tie isté otázky, ktoré si sa pýtala. To znamená že, pomôž mi možno, že či bude teda lepšie a prečo bude lepšie pre tie obete trestných činov, aby tá agenda bola okamžite s okamžitou účinnosťou, možno už budúcu stredu o 00.01 h, prenesená na nejaký nový úrad, ktorý sa má v podstate v sekunde vykreovať, kto bude jeho dočasným predsedom, keďže by ho mal v tom momente vymenovať tuto pán predseda parlamentu, pán Raši, čiže vy by ste už mali mať teraz to meno, vy by ste nám ho mali dokonca teraz povedať, aby sme mohli v rámci vlastne rozpravy k ÚOO sa vyjadriť aj k tomu, pretože to meno, lebo ten zákon ste si tak napísali, že od momentu účinnosti toho zákona má ten úrad zastupovať ten poverený štatutárny zástupca, ktorého vymenuje Richard Raši, čiže ja sa chcem napríklad spýtať, že ako to je zabezpečené, že teda napríklad keď budúci týždeň v utorok o 23.59 h teda bude zverejnený podpísaný tento zákon v Zbierke zákonov a bude účinný, že v ktorom momente, či teda 00.01 h Richard Raši bude vymenovávať toho štatutárneho zástupcu, keďže to má byť teda od toho momentu účinnosti, to by ma zaujímalo. Naozaj podľa mňa je to dôležité, aby ste nám to povedali, lebo ten človek musí začať robiť. Jednak teda vám to zákon prikazuje, sami ste si to napísali, to my sme to tam nedali, my to rozporujeme, ale teda vy ste si to napísali, tak ja chcem vedieť, ako si to predstavujete. Ako si predstavujete, že dôjde k tomu, že okamžite tam ten človek bude, kedy presne ho pán predseda parlamentu vymenuje a chcem vedieť, že kto ten človek je. Lebo to fakt pôjde že o sekundy, že, Mária? A teda my by sme mali vedieť už teraz, že kto to bude a keďže tam nebude žiadne verejné vypočutie, mali by sme mať teraz možnosť sa vyjadriť k menu tej osoby. Takže napríklad že ja by som to chcela vedieť.
A tiež v tej súvislosti by ma napríklad zaujímalo, že aby teda došlo k zlepšeniu tých práv obetí, keď sa to presunie na ten nový úrad, že teda tí ľudia, čo sa tam majú, čo nám tvrdila aj štátna tajomníčka, že tam pôjdu z toho ministerstva vnútra, oni tam akože že v jeden deň budú ešte na svojom starom pracovisku a na druhý deň pôjdu už na to nové pracovisko? A to v tej noci vy im tam presuniete počítače alebo ja neviem, že prosto dá sa tam ten nábytok na nich, nejaké nové kancelárie? Alebo možno nám to vysvetlíte, že ako presne sa to bude realizovať, aby to teda od tej minúty, keďže vy ste si to tak naplánovali, vy ste si to tak naplánovali, aby ste to takto spravili, že ako to pôjde.
A teda tiež nám povedzte, že akým spôsobom tam pôjdu tie lehoty, ktoré ste si dali, aby okamžite začal plynúť výberový proces na toho nového predsedu toho úradu, lebo máte tam napríklad, myslím, ak som to správne pochopila, taký konflikt, že vlastne je tam napísané, že do 15 dní od účinnosti tohto zákona vlastne tie orgány, ktoré majú delegovať svojich zástupcov do komisie, ktorá bude teda výberová komisia, vám oznámia tie nominácie, ale zároveň je tam hneď za tým ďalšie ustanovenie, že do tých istých 15 dní má komisia zverejniť aj výzvu na to, aby sa ľudia uchádzali o tú nomináciu. Čiže ešte nebude tá komisia zvolená, ale už má zverejniť. Alebo som to zle pochopila, neviem, no to sú všetko legitímne otázky, ktoré by ma zaujímali v súvislosti s tou reálnou operatívou. Lebo tá reálna operatíva, že ako ten úrad, ktorý má teda začať plniť aj tú funkciu ochrany obetí, ako ju má začať plniť teda od tej polnoci, ako bude tento návrh zákona zverejnený v Zbierke zákonov?
No a potom by ma, samozrejme, veľmi zaujímalo, že aby ste nám mohli, aby sme fakt tu rozhodli s plnou znalosťou veci podľa nášho vedomia a svedomia, či by ste nám láskavo mohli opísať tie prípady tých obetí trestných činov, ktoré teda momentálne trpia tou existujúcou legislatívou. Lebo opisujete tu, teda vy síce hovoríte, že zmena Úradu na ochranu oznamovateľov nemá nič spoločné s konkrétnymi prípadmi, ale potom tu hneď opíšete tých čurillovcov, čiže by ma zaujímalo, či rovnaké prípady, keďže v tej dôvodovej správe sa hovorí, že dôjde k zlepšeniu a že teraz tie obete trpia a že je to problematické, tak prosím nejaký príklad, pán minister spravodlivosti, toho, v čom je teraz zlá tá právna úprava pre odškodňovanie obetí trestných činov, ideálne konkrétne, však nechceme mená, ale konkrétny prípad môžete popísať. Tuto pán minister vnútra vie popísať čurillovcov, aj pán Tibor Gašpar ich popisuje, tak pri obetiach by sme tiež poprosili nejaký takýto príklad.
Ďakujem veľmi pekne za zodpovedanie mojich otázok. (Potlesk.)