43. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážená kolegyňa Janka, vo svojom príspevku si veľmi presne až precízne zadefinovala rôzne problémy, o ktorých tu už bola reč, rôzne problémy, ktoré prinesie zrušenie tohto úradu. Ale zároveň si povedala aj o tom, že čo by vláda, ktorá chce bojovať proti kriminalite, proti korupcii, proti protispoločenskej činnosti, mohla urobiť. Čiže rozvíjať túto stratégiu ochrany.
Ten zákon je dosť komplikovane napísaný, musím povedať, komplikovane. Dal by sa zjednodušiť, dal by sa sprecizovať, dal by sa zefektívniť, ak by bola vôľa skvalitniť túto formu ochrany oznamovateľov. Celý koncept by sa dal skvalitniť, len nie, nie, tuto neni asi vôľa koalície, oni skôr chirurgickými zásekmi presne cielenými obmedzujú, znižujú efektivitu, zároveň sa tvária, ako kebyže má to byť v súlade s európskymi predpokladmi alebo v súlade s bojom efektívnym proti protispoločenskej činnosti, ale, ale to vidieť.
Tí, ktorí sa touto problematikou zaoberali profesne - či už bojom proti kriminalite, trestno-procesne, policajne alebo v tejto fáze, keď ešte len preventívne predchádzame - upozorňujeme, že aj Trestný zákon aj Trestný poriadok presne v tých momentoch, v tých malých drobných vetách sa mení jemne, veľmi jemne, možno laicky nepozorovane, ale problémy v tom efektívnom boji sú obrovské. To isté sa ide urobiť teraz. Stačí vymeniť šéfa a už to bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo.
Janka, vďaka za tvoje vystúpenie aj to, že si nasvietila ten pseudoargument konsolidácie, pretože tento pseudoargument konsolidáciou a efektívneho využívania peňazí pri novej inštitúcii, teda transformovanej inštitúcii kríva, lebo ono touto zmenou sa môže niečo ušetriť, okej, priznajme, že dalo by sa, ale poďme sa porozprávať radšej o tom, že čo všetko môže Slovenská republika stratiť vďaka tejto "transformácii", pretože Úrad na ochranu oznamovateľov, tak ako je dnes nadizajnovaný, ako funguje, je priamo naviazaný na ciele Plánu obnovy, je to konkrétne míľnik 16.1. A je iba absurdné, že spomínajúc Plán obnovy, tak sekcia Plánu obnovy si pred pár dňami od úradu vlády priamo pýtala argumentáciu, že ako tento návrh zákona obhájiť pred európskymi inštitúciami, čo je úplne absurdné, keď Plán obnovy si pýta argumentáciu, ako vlastne obhajovať legislatívu štátu, ale budiž. Prečo je to dôležité? No preto, lebo každú takúto výraznú zmenu a každý takýto zásah do míľnikov Plánu obnovy a odolnosti musí administratíva členskej krajiny konzultovať s Európskou komisiou vopred, ešte predtým ako vôbec k nejakej zmene príde, po prvé. A po druhé, musí preukázať, že tá zmena neoslabí ochranu finančných záujmov Európskej únie. A my dnes, síce po týždni rôznych varovaní nielen od nás od opozície, ale ďalších organizácií, inštitúcií a stakeholderov, sme svedkami, že strana HLAS zmäkčuje ten pôvodný návrh zákona, ale opäť raz stále nie sú odstránené všetky rizikové body návrhu, takže toto riziko, že vďaka, respektíve kvôli tejto legislatíve, ak prejde, ak ju pán prezident podpíše, bude Slovenská republika finančne tratiť a nielen finančne, ale aj reputačne a spoločensky, tak toto riziko stále ostáva.

Pani poslankyňa Škopová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vám, pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem za váš príspevok. Presne ste pomenovali dôvody, prečo rušia Úrad na ochranu oznamovateľov. Chcú odstrániť nepohodlných ľudí a dosadiť si svojich poslušných, ktorí budú konať tak, ako si želajú oni.
A keď tu máme hovoriť o morálke či spravodlivosti, tak im nejde o spravodlivosť, ani o morálku. Vidíme, že táto vláda už dva roky píli piliere spravodlivosti a štát je v morálnom rozklade. Úrad na ochranu oznamovateľov nie je prekážkou pre slušných ľudí. Je prekážkou pre tých, ktorí nechcú, aby sa ich rozhodnutia dali preveriť, prekážkou pre tých, ktorí potrebujú ticho, nie pravdu. Tento úrad chráni ľudí, ktorí sa neboja povedať, že niečo nie je v poriadku. A práve preto ho rušia, lebo takých ľudí nechcú. A v tejto chvíli nejde o právne technikálie, ide o atmosféru, o odvahu. Táto krajina už aj tak trpí tichom. Ľudia sa boja ozvať proti vlastným nadriadeným, proti úradom, proti politickému tlaku. A oni im dnes toto ticho chcú premeniť na povinnosť.

Pani poslankyňa Hanuliaková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za všetky reakcie.
Vlastne ja keď som sa tak nad tým zamýšľala, však čo iné by sme mohli čakať od tejto vlády, veď s kým máme lepšiu skúsenosť ako s vládami, na ktorých čele stál Robert Fico? Veď za predchádzajúcich vlád Roberta Fica sme tu mali také množstvo korupčných káuz, že keby ich máme dneska všetky vymenovať, tak podľa mňa by sme na to potrebovali jednu celú schôdzu. A čo iné môžeme teda od tejto vlády čakať ako to, že budú ničiť inštitúcie, ktoré majú bojovať s korupciou?
A ja keď som dnes na hodine otázok počúvala ministra vnútra Kaliňáka, pravú ruku premiéra Fica, ktorý teda v minulosti tvrdil, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, tak som si uvedomila, že táto vláda nás dotiahla na také dno, že ja sa naozaj veľmi za to hanbím, že aké klamstvá dokážu používať a ako dokážu prekrúcať realitu, urážať a klamať že úplne bez hanby. A mrzí ma to, pretože si myslím, že Slovensko má naozaj na viac a ja dúfam, že raz tu budeme mať vládu, ktorá dokáže aj do tohto parlamentu znova vrátiť tú kultúru, ktorú si táto inštitúcia zaslúži.

Poprosím teda len na tabuľu z réžie rozpis rozpravy, lebo ho nevidím.
Pán Pročko, máte procedurálny návrh? (Reakcia z pléna.)
V poriadku, takže vystúpi teraz v rozprave pani poslankyňa Bihariová.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslanecké plénum, ja som dnes veľmi pozorne počúvala, keď tu bol ráno pán minister. Povedal takú vec, že už počúva teda niekoľký deň toto plénum, túto diskusiu a že je už unavený z toho, ako sa to tu do nemlátom opakuje, tie argumenty vlastne sú stále recyklované a už sa tu v tejto debate nič nové nedozvedá. A má recht, tak to je. Málokedy sa dá a podľa mňa sa to ani nedá, hej, že keď debatujete v treťom kolečku piaty deň 50 alebo 60 ľudí, tá debata proste, hej, nemôže prebiehať tak, že by ani náhodou nezaznelo to, čo už niekto z tých päťdesiatich počas tých piatich dní nepovedal predtým. Toto sa mi zdá pochopiteľné a normálne. A čo sa mi zdá menej pochopiteľné, že keď o tejto téme začne hovoriť pán minister, tak on sa opakuje každých päť minút, hej? Že to nie je 50 ľudí za päť dní, a teda stane sa tam štatisticky logicky, že sa tam vyskytnú opakujúce sa argumenty. Ale keď jeden človek hovorí 30 minút, ale on každých päť minút hovorí to isté, hej, aj včera, teda aj dneska ráno, sme to tu mali úplne komplet všetko, všetko bolo, hej? Bola Santusová, správa SIS, Juhás, vypínanie webov, čurillovci, kovboji, koniec vašim hrdinom, ktorí zneužívali systém, Lipšic, politické čistky, úmrtia vo väzbe, zneužívanie bezpečnostných zložiek, zabudla som na niečo? Ak by som aj zabudla, tak, našťastie, pán minister to zhrnul do svojho statusu. Ako som povedala, je to teda konečne tá naozaj dôvodová správa, ktorá nám odhaľuje, čo je naozaj dôvodom. Niečo z toho som už odcitovala vo faktickej. To naj podľa mňa, taká tá najvydestilovanejšia pointa, ktorej teda sa, ku ktorej sa hlási aj pán minister v statuse, je teda, že menia zákon, pretože chcú urobiť poriadok s tými, ktorí boli falošní hrdinovia, ktorí ho zneužívali systém, zavádzajú rovnováhu, bunker beztrestnosti už viac nebude možný, končí sa obdobie, keď mohli svojich ľudí schovávať za štatút oznamovateľa a vyhnúť sa zodpovednosti a tak ďalej a tak ďalej. Napokon aj ten vykosťujúci pozmeňovák je dôkazom toho, že na ničom pri tomto návrhu nezáležalo tak, ako na zmene vedenia. Pretože ten proces, teda táto časť, ktorá pojednáva o procese alebo v dôsledku ktorej príde k zmene vedenia, tam ostane.
Dám teraz pre túto chvíľu nabok to, že či je táto účelovosť, tá účelová zmena pushovaná teda viac SMER-om a je tu minister vnútra v roly toho, hej, kto to teda na seba vzal alebo to je naozaj viac pushované ministrom, pretože má na to, samozrejme, kopec teda svojich vlastných dôvodov a vlastných problémov prečo by mu záležalo na výmene vedenia a vôbec takejto transformácii úradu. Nehovorím, že by sa to vylučovalo, hej, to môžu byť obidva, obidva teda katalyzátory tejto zmeny v hre, ale ani jeden z tých dôvodov, ktoré sa tu opakujú, proste nemôže byť, nemôže byť v žiadnom vesmíre, ktorý sa chce hlásiť k právnemu štátu, nemôže byť dôvodom na legislatívnu zmenu a nemôže byť dôvodom k tomu, aby sa na základe tohoto menila legislatíva.
A ja mám potrebu to tu naozaj čo už najtriviálnejšie vysvetliť, pretože toto sa tu opakuje pri v podstate vždy tých najzávažnejších zákonoch, návrhoch, s ktorými prichádzate a ktoré likvidujú buď inštitúcie, alebo dokonca celé právne odvetvie. Ak pripomeniem trestné právo, vždy tá debata skončí pri tom, čo som spomenula, pri tom, čo sa vám stalo v roku 2023, ešte keď sa teda zapojí do debaty pán podpredseda Gašpar, ešte všetky veci z jeho spisu. Toto, pre Krista Pána, naozaj, naozaj vnášate na nesprávny hrob. Ja vám teda si dovoľujem so všetkou úctou pripomenúť, že my sme zákonodarný zbor, nie súdny dvor, hej? To znamená, že my nemáme, hej, kapacitu, možnosť, právomoc ani morálnu, ani, ani zákonnú na to, aby sme my tu pojednávali o dôvodoch, ktoré vnášate, hej? Že teda poďme sa baviť, že no tak ale počkať, toho 8. augusta ten pán Juhás urobil toto takto, z toho dôkazového materiálu, pán minister, toto vyplýva inak, hej, teda neni celkom daná dôvodnosť na zrušenie toho úradu a potom si pozrieme ďalšieho spis. Chápete, že toto nemá robiť Národná rada? Čo nás tu s tým otravujete? Veď to si riešte v individuálnych konaniach. Akokoľvek sa to stalo, Národná rada sa nemá zaoberať individuálnymi tobôž živými spormi, vašimi právnymi pletkami a už vonkoncom nemôže ústiť teda k legislatívnym zmenám, pretože to sa automaticky zrazí s dvomi základnými piliermi právneho štátu. Jedným z nich je, že zákonodarný zbor musí tvoriť alebo musí fungovať, alebo rešpektovať zásadu univerzality, to znamená, že vydáva právne akty, ktoré sú všeobecne záväzné pre neurčitý počet adresátov a neurčitý počet situácií rovnakého druhu, hej? To je, to je vlastne pointa zákonodarného procesu. Tým, že vy sem vnášate tieto individuálne čalamády, spôsobujete, že vy nás staviate do role, kedy my by sme mali vlastne tou normotvorbou suplovať akoby výkonnú moc, ktorá má na starosti vydávať nie normatívne právne akty, ale normatívne správne akty, individuálne správne akty, čiže rozhoduje v tých konkrétnych prípadoch. Toto neni naša úloha, hej? Čiže to, čomu sme tu my vystavení, hej, takýmto zákonodarným procesom, je, že prelamujeme jednu z kľúčových ústavných zásad o univerzalite práva a sme teda, hej, vmiešavaní alebo takýmto spôsobom sa vmiešava zákonodarná moc do moci výkonnej. A druhá vec, hej, je, je vlastne to, čo z toho plynie a to je, to je narušenie trojdeľby moci. Ja už neviem, že čo by museli urobiť všetci čurillovci umocneno desiatimi, aby dokázali prelomiť taký silný fundamentálny prvok právneho štátu, ako je trojdeľba moci, ako to teraz sa deje tu, ako sa to dialo pri teda odobrovaní trestnej reformy a mnohých iných rozpravách, kedy sa na konci dňa tá dôvodová správa zredukovala na individuálne spory, problémy, krivdy z minulého volebného obdobia.
Dovoľte mi teda takisto, hej, vám pripomenúť, že keď dám bokom teraz aj tie, hej, právne princípy, že vy tu nie ste v tejto krajine jediní, hej, kto je obeťou nejakých možno krívd, aj keby sa naozaj všetko to, čo často spomínate, stalo presne tak, ako hovoríte a dokonca ešte trojnásobne horšie, a teraz naozaj nechcem, aby som bola pochopená tak, že tu pomeriavam niekoho bolesť a krivdu, lebo, samozrejme, že vždy to je nepríjemné, ak sa človek stáva obeťou zlovôle a svojmoci štátnej moci, ale tu v tejto krajine je 30 rokov na každodennom poriadku iks občanov, ktorým sa toto deje, hej? Ja som teda robila právničku v Ľudia proti rasizmu, nechcite vedieť, s akými prípadmi sa tam obracali na mňa vždy tie zraniteľné slabé skupiny, s ktorými si policajti vytierali podlahu, hej? Že keď bol oznámený nejaký, nejaký skutok, kde bol, kde mal byť podozrivý Róm, tak ho naložili, prosím vás pekne, že priviazali ho o príves auta a ťahali ho za sebou policajti, takže ho vlastne zošúchali z kože po prašnej ceste. A čo mal on robiť teraz? Išiel, mal ísť koho zrušiť? Oni títo ľudia nemajú proste, hej, nikoho, kto im sem príde rozprávať o svojich krivdách v systéme. Nemajú nikoho, kto im tu predloží zákon a zruší nejaký úrad. A deje sa to na dennom poriadku. Akurát že vy ste urobili to, že vaše krivdy, hovorím, ak by sa aj takto stali, ste sebestredne povýšili nad krivdy iných občanov, ktorí nemajú tú spôsobilosť, nemajú nikoho za sebou, hoci vy ste tu nato, aby ste zastupovali ich, nie svoje vlastné, hej, právne pletky, tak nemajú nikoho za sebou, aby ich ochránil pred, pred krivdami alebo zlovôľou štátu. Naopak, táto inštitúcia, ktorá istým spôsobom poskytovala pomoc takýmto osobám, tak tú práve kvôli tej svojej sebestrednej, sebastrednému vnímaniu seba ako obete rušíte a tie skutočne ohrozené, hej, skupiny, ktoré sa obracali na tento úrad a osoby ste odsunuli na druhú koľaj, lebo však ich strach a ich problémy sú malicherné. Pritom veľmi dobre viete, že na Slovensku je najdrahšou komoditou spravodlivosť. To je absolútne najdrahšia komodita, že prístup k spravodlivosti, hej? Že pán minister o tom teraz možno niečo vie už, hej? Že však ale každý nemá 120-tisíc na účte, hej? Že skúste sa súdiť v tejto krajine so zamestnávateľom, keď vás vyhodí. On vás vyhodí, vy nemáte príjem a vy sa idete súdiť? Ja som sa súdila s Kotlebom štyri alebo päť rokov, hej? Samozrejme, že som ten spor vyhrala, ale na ten spor sa mi skladala verejnosť, lebo to stálo 12-tisíc. Ktorý človek normálny, bežný si môže dovoliť tuná zabezpečiť a domáhať sa spravodlivosti naozaj? A hovorím, nemajú inštitúcie, cez ktoré by to mohli proste riešiť. A vy ako teda nositelia výkonnej moci máte tú možnosť v týchto individuálnych prípadoch zvoliť ten proste normálny inštitucionálny rámec, ako si tie prípady dotiahnuť do konca tak, aby tá krivda, ktorú pomenúvate, bola normálnym spôsobom inštitucionálne a procesne korektne dotiahnutá do konca, ale nie na pôde Národnej rady. Pôda Národnej rady nie je, proste nesmie byť zneužívaná na to, aby sa tu a to je tá pre mňa absolútne že anomália najhrubšieho zrna, že tu sa normotvorca, ktorý je zainteresovaný sám v tej právnej veci, ide meniť legislatívu, aby vyhovovala účinku pre jeho vlastnú vec, hej? Že to, toto podľa mňa že čokoľvek sa dialo za minulej vlády a ak mi je Boh svedkom, ja som teda bola veľká kritička toho, toho šlendriánstva právneho, často som hovorila, že netrafia do dverí právneho štátu, ale toto, to, o tomto som nikde v tomto regióne nepočula, že by si toto niekto dovolil, hej, že v Národnej rade si bude vytvárať zákony tak, aby mali účinok na jeho vlastnú vec, hej, že sudca vo vlastnej veci.
Čiže jednak teda, no tým, že nás vťahujete do osobných pletiek a sporov a krívd, ste teda, hej, na úplne šikmej ploche, pokiaľ ide o ten kontext právneho štátu, jednak je to absolútne aj voči občanom nekorektné a čo tam je ešte také, také zvláštne, že ste si, že ste si akoby uzurpovali právomoc. A to je tiež v citáte toho, tom statuse pána ministra, hovoriť o tom, že kto si čo zaslúži, kto si akú ochranu zaslúži. Dnes urobíme poriadok v systéme, ktorý oni zneužívali. Zavádzame rovnováhu, férovosť, funkčnú ochranu pre tých, ktorí si ju naozaj zaslúžia. Cez who? Minister alebo ako to má toto celé fungovať? Komisie pravdy alebo ja neviem, hej? Že ak má byť nejaká nezávislá inštitúcia, tak to nemôže byť pán minister, ktorý bude hodnotiť či bola alebo nebola nezávislá a povie, že on ju spraví nezávislou. Že a toto je vlastne už tým pádom zadefinované, že nezávislá nebude, lebo on nemôže hovoriť o tom, že on vie, kto si tú ochranu zaslúžil a nezaslúžil.
No a potom v tom celom vlastne, keď opomeniem tieto skutočné dôvody, sem-tam teda zazneli aj dôvody, o ktorých sa aspoň ako-tak dá viesť nejaká vecná debata. V tom úvodnom slove pána ministra ráno zaznelo napríklad, že, že veď sa vlastne týmto pokúša o zrovnoprávnenie postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Ja teda neviem, hej, že ja som to, viete, ľavicové krídlo PS-ka, a teda pán minister sa tiež hlási k sociálnej demokracii a ja sa tu, snáď nejdeme vyučovať o tom, že zamestnanec je slabšia strana v tom celom, a preto ten úrad, samozrejme, že vychýlene viac chráni jeho. Viete, to je také isté, ako keď máte obeť trestného činu, povedzme znásilnenia, a páchateľa a jej záujmy alebo teda, hej, tej, tej poškodenej osoby a záujmy štátu, lebo tým skutkom prišlo aj k poškodeniu záujmu štátu, má zastupovať prokurátor. Ale my sa spýtame páchateľa, že či je okej, hej? Môže prokurátor zastupovať, bude to okej? Aby sme mali teda rovnováhu. Ja viem, že vy toto zvyknete vnášať do normálnych diskusií, že vypočuť si aj blázna, aj odborníka a dáme to na jednu úroveň, ale toto proste nemôže byť takto, hej, že pri tvorbe orgánov a v celom tom, hej, riadení štátu, tak to, takto nemôžeme fungovať. Ja by som teda a ešte možno jeden z takých tých dôvodov, ktoré pán minister často opakoval teda, že nejde nijakým spôsobom o zužovanie ochrany oznamovateľov ani toho okruhu, čo vlastne už teda s odstupom času, koľkých, desiatich hodín v duchu toho pozmeňováku teda, hej, implicitne priznáva, že asi teda išlo. Že ja by som možno na záver chcela tak normálne ľudsky poprosiť pána ministra, že keby mohol dať 15-minútový flow a povedať nám, že nebola to slayáda a topka (povedané so smiechom), že by nám mohol povedať, čo sú dôvody na tento krok, ale tak, aby nespomenul nič z roku 2023. Dá sa?
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Ledecký.