43. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, tá diskusia sa celkom dobre rozprúdila, neviem, či pán minister ešte bude pokračovať.
Pán poslanec, viete, že sme schválili programové vyhlásenie vlády, v ktorom sme si zadefinovali našu zahraničnú politiku, ktorá je ale diametrálne odlišná ako boli programové vyhlásenia vlády predtým tých vlád, ktoré tu boli, Matovičova, Hegerova a Ódorova, kde o suverénnosti ani nebolo ani chýru, ani slychu. A preto som veľmi rád, že ste súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá to podporila, a my môžeme naozaj aj s podporou vašou robiť suverénnu zahraničnú politiku a máme to zakotvené aj programovom vyhlásení vlády. Ja viem, že tuto tí vzdychanci, ktorí tu vzdychajú, lebo ináč nevedia preukázať svoje názory, nám v tom nezabránia, pretože oni boli zvyknutí robiť kolenačkovú politiku a pritakávať so všetkým, čo sa len udialo. Ja poukážem na to vo viacerých príkladoch. Zastupovanie... pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zachovali kľud, pán poslanec. Vy toľko, vy toľko požadujete dodržiavať rokovací poriadok, keď to máte sami robiť, tak to nerobíte.
Nech sa páči, pán minister.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
... aby nemal problémy s respiračnými vecami. Čiže obhajoba národnoštátnych záujmov je jedno z tých kľúčových vecí. A ja poviem také príklady, pretože môžeme hovoriť o mnohých oblastiach. Evidentne im vadilo, že máme jasne zadefinované v programovom vyhlásení vlády, že náš životný priestor je Európska únia, rovnako aj NATO, ale, samozrejme, aj iné medzinárodná organizácie, kde máme veľmi silné miesto. Preto to začali potom spochybňovať a snažili sa ľudí ešte zneužívať aj na námestiach klamstvami o tom, že nebodaj chceme vystúpiť z Európskej únie. No aká bola ich napríklad suverénna politika pri obhajovaní záujmov Slovenskej republiky?
Spomínate si, keď sa vytváral sankčný zoznam po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde zaradili jediného občana Európskej únie, a to bol občan Slovenskej republiky? Za účasti ich ministra pána Korčoka. Keby nebol súhlasil, tak tam nikdy nebude zaradený, pretože všetky tieto zoznamy sa robia jednomyseľným hlasovaním. Stačí jedna krajina, ktorá povie že nie a nebude tam zaradený. Akonáhle sme prišli my do vlády, to bola prvá vec, ktorú som otvoril, a my ste toho nášho občana odtiaľ dostali, pretože všetci uznali, teda z krajín Európskej únie, že tam bol neoprávnene. Ale zároveň oni budú rozprávať o tom, že my sme izolovaní, nikto nás nepodporuje a tak ďalej. Tak mi potom povedzte, pán poslanec, ako sme mohli tohoto občana dostať z tohoto sankčného zoznamu, ak sme izolovaní, keď je tam jednomyseľ hlasovanie? To je jedna z takých vecí, ktorú môžem poukázať.
Alebo schvaľovanie sankčných balíčkov voči Ruskej federácii. To, čo sa udialo zo strany Ruskej federácie, je porušenie medzinárodného práva, to hovoríme úplne jasne. Ale zároveň hovoríme, že ten konflikt nemá vojenské riešenie, je potrebné mierové rokovanie. Ale sankčné balíky neukazujú, že pomáhajú. Ale dobre. Sme povedali, že budeme podporovať iba také sankčné balíky, ktoré nebudú mať vplyv na Slovensko, na ekonomiku, na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. A to sme robili a zároveň rokujeme o našich národnoštátnych záujmoch. No nie je náš národnoštátny záujem, ak bojujeme proti tomu že RePower, ktorý sa má prijať obídením jednomyseľného hlasovania a použitím nejakej legislatívy, ktorá už je schvaľovaná iba kvalifikovanou väčšinou, no tak musíme za tým bojovať a musíme sa za to postaviť. Preto sme podmieňovali aj schválenie balíčkov 18 a 19 uzneseniami, kde bude jasne povedané, že Európska komisia niečo urobí s týmto v prospech Slovenska alebo krajín, ktoré s tým majú problém. Pretože my sme tu budovali tú infraštruktúru desaťročia a nemôžeme to len tak z večera na ráno zmeniť. Čiže aj v 18. balíku, aj v 19. balíku sme urobili rôzne zmeny.
Ale zároveň ešte môžem povedať, aj obhajovanie tých národnoštátnych záujmov je na tej multilaterálnej úrovni, či už je to na úrovni OSN, ale aj na úrovni OECD alebo OBSE a tak ďalej. Pripomenuli sme si mimochodom teraz 25. výročie členstva v OECD. Bolo to mimoriadne úspešné, mali sme tu aj pekné podujatie Bratislavské fórum o umelej inteligencii, čo je prestížna záležitosť, prestížna záležitosť, že sme také niečo mohli hostiť a mali sme tu hlavy štátov z viacerých krajín. Druhá vec, diplomacia pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán minister. Chcem sa spýtať na váš názor ohľadom témy alebo problematiky Benešových dekrétov, čo Progresívne Slovensko, konkrétne s Michalom Šimečkom, na juhu Slovenska na mítingu požadovalo alebo žiada zrušenie Benešových dekrétov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. V krátkosti ešte doplním, diplomacia pre občanov. Vytvorili sme systém takzvaného medzinárodného operačného krízového centra, kde môžu občania, ktorí sú v zahraničí, Slovenskej republiky, ktorí môžu mimochodom cestovať do 185 krajín aj vďaka našej politike bez víza. Sme so šiestym najsilnejším pasom na svete, stačia nám tri krajiny a sme na úrovni Nemcov a Luxemburcov. 24/7 poskytujeme občanom Slovenskej republiky služby, keď sa im niečo stane, v prípade úmrtia a straty dokladov alebo hocičo iné. To je ďalšia vec, starostlivosť o ľudí v zahraničí. Potom je to ekonomická diplomacia, o tom nebudem viacej hovoriť. Posilňujeme ju, množstvo misií, posilňovanie ekonomických diplomatov a tak ďalej a humanitárna pomoc. O tom asi niet pochýb. Viete, ako sme pomohli či už na Kube, v Gaze, rovnako aj na Ukrajine a pokračujeme v tom ďalej.
No a teraz k tomu, čo ste mi položili tú otázku. Nuž, viete, akokoľvek sa Progresívne Slovensko bude vykrúcať z toho, čo sa udialo, tak sa z toho nevykrútia, pretože to, čo oni prijali, bolo to, tuším, poslanecký klub, ktorý zasadal v Komárne, a prijali uznesenie, to je v podstate doktrína ich politiky, ktoré hovorí o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté. Ako to viete pochopiť? Akože čo? Veď Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho systému, povojnového usporiadania, základom našej štátnosti, pretože na základe toho máme všetky veci zariadené z hľadiska ochrany medzinárodného práva. A oni povedia, že sú vyhasnuté a že nemôžu byť viac použité. Kto by ich používal, s prepáčením? Ony mali svoju historickú hodnotu, ktorú vtedy naplnili a tým to haslo. Ale pán Šimečka napriek tomu, keď Denník N začal sa stavať na ich obhajobu, pretože to boli prví, ktorí poskytli mu hneď, aby sa mohol vyjadriť, aby mohli zachrániť situáciu, pretože to poriadne prešliapli. Toto je naozaj obrovský prešľap, tak napriek tomu tvrdí, že na juhu Slovenska môžu ľudia aj dnes prísť kvôli odvolaniu sa na dekréty nanovo o napríklad nový pozemok. Tak čo to je, prosím vás? Vzápätí, keď si pozriete, aj právnici medzinárodní, ktorí sa k tomu vyjadrujú, tak hovoria, tie Benešove dekréty mali svoju historickú úlohu, ktorú vtedy splnili a je to súčasť aj Postupimskej dohody.
To, čo tu oni robia, je vážne ohrozovanie našej štátnosti, ale poviem vám ešte niečo iné, pretože oni sa hrajú na veľkých odborníkov. Pamätáte si toho veľkého odborníka, ktorý hovoril o tých príležitostiach na Šancovej ulici, že tam bude električka a tak ďalej, to je, tuším, u pána Valla, progresívec. Tak oni sa napríklad vyjadrili v tom svojom uznesení, že vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby uzavrela nejakú dohodu o dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom, podobnú ako má podpísané Česko a Nemecko. Dámy a páni, vážený pán poslanec, my si práve v tomto roku pripomíname 30. výročie podpisu takejto dohody, ktorú podpísal ešte predchádzajúci, vtedajší predseda vlády pán Mečiar v Paríži o dobrých susedských vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom, na základe ktorej sa konajú mnohé zasadnutia zmiešaných komisií, kde riešime mnohé veci. Toto sú tí odborníci, ktorí volajú po zrušení dekrétov, ani pritom nevedia, akú máme bázu, ale ohrozujú tým našu štátnosť. Ale čo je na tom vážnejšie, pán poslanec, je to, že zneužívajú maďarskú kartu a zneužívajú rovnako aj občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo snažia sa takýmto spôsobom jatriť rany. To bol aj účel, prečo to urobili a museli sme na to zareagovať, pretože viackrát tam vyzývali vládu na mnohé iné nezmysly. Ešte hovoria o tom, že u nás nie je dostatočne umožnené použitie jazyka národnostných menšín. Kde, v ktorej krajine mi ukážete, máme také, majú také opatrenia pre národnostné menšiny ako u nás? Sme ešte umožnili aj pooznačovať napríklad železničné stanice alebo napríklad aj smerové tabule, kde ich môžu označovať v jazyku národnostnej menšiny.
Čiže takúto máme opozíciu a ja sa v podstate ani veľmi nečudujem, lebo oni nikdy neobhajovali záujmy Slovenskej republiky. O čo im ide jediné, je, aby sa dostali k moci a presadzovali svoju liberálno-progresívnu ideológiu, ktorú nech Pán Boh ochraňuje Slovensko, keď sa tak stane.
Ďakujem, to je všetko. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, ak mi odpustite, pár sekúnd by som odčerpal na reakciu na opäť demonštratívnym spôsobom vykonaný útok pohľadom na mňa zo strany pána predsedu vlády Slovenskej republiky, kedy, citujem, uviedol vo veci osoby, ktorá je trestne stíhaná v súdnom štádiu konania za extrémistickú trestnú činnosť, že sedem mesiacov držíte ho vo väzbe, je to zodpovednosť OČTK. Túto demonštratívnu a nekorektnú poznámku považujem za jednak nepresnú a jednak neprofesionálnu a musím sa voči tomuto útoku ohradiť, pretože, ad 1, o väzbe rozhoduje súd. O väzbe rozhodol súd, nie orgán činný v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt, v konaní pred súdom je to, je prokurátor stranou trestného konania.
Teraz v niekoľkých sekundách sa dovolím zareagovať teda na vašu otázku. Zákon jasne stanovuje, aké sú podmienky pre vykonanie alebo vykonanie teda skráteného legislatívneho konania, a to za mimoriadnych okolností, ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Navrhovateľ, navrhovateľ prakticky v tom návrhu neuviedol jeden jediný konkrétny dôvod na to, aby bolo vykonané skrátené legislatívne konanie. Neuviedol ani to, aké práva a slobody, aké základné ľudské práva by mohli byť ohrozené, respektíve aké boli ohrozované alebo porušované, že si to vyžaduje bezprostredný mimoriadny ihneď zásah zákonodarcu napriek tomu, že podľa vyjadrení politikov bolo na príprave návrhu zákona teda rokované a príprava bola dlhodobá. Že čo sa zmenilo za niekoľko dní, týždňov, mesiacov a dovolím si povedať aj rokov, pretože, pretože zásadné porušenie ľudských práv... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem vám za udelenie slova.
Moje vystúpenie bude výlučne právnické, v medziach kompetencií daných mi ústavou a zákonom, pretože v právnom štáte to tak má byť.
Spôsob komunikácie medzi Ústavným súdom a Národnou radou je výrazne formalizovaný a upravený zákonom. V konaniach o súlade právnych predpisov, ako aj v iných konaniach pred Ústavným súdom, v ktorých je Národná rada účastníkom, komunikujú tieto ústavné autority výlučne procesne, moje vystúpenie v parlamente v súvislosti s takýmito konaniami preto neprichádza do úvahy. Aj potenciálne vystúpenie k akémukoľvek legislatívnemu procesu má byť skôr mimoriadnym prípadom, tak ako tomu bolo v prípade môjho vystúpenia v Národnej rade k novele ústavy, ktorá sa priamo dotýkala právomoci Ústavného súdu.
Skúmal som, akú legislatívnu históriu má § 28 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý upravuje možnosť predsedu Ústavného súdu vystúpiť v pléne. Dôvodová správa k súčasnému zákonu odkazuje na predchádzajúci zákon z roku 1989 a výkladu veľmi nepomáha.
K naplneniu účelu a významu daného práva na udelenie slova však nepochybne zodpovedá vystúpenie predsedu Ústavného súdu k otázkam kompetenčného vzťahu medzi Ústavným súdom a Národnou radou v súvislosti s voľbou kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu. Význam a dôležitosť Ústavného súdu v našom ústavnom systéme je nepopierateľná. Aj keď nie som milovníkom štatistík, dovoľte mi, aby som to dokumentoval niekoľkými číslami.
V roku 2019, keď sa vykreoval súčasný štvrtý Ústavný súd, mu bolo doručených ročne 1 630 návrhov na začatie konania, z toho 18 návrhov, v ktorých je na rozhodovanie príslušné plénum Ústavného súdu, teda predovšetkým návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov. V roku 2024, teda v minulom roku, to už bolo 3 290 návrhov na začatie konania, viac ako dvojnásobok oproti roku 2019, z toho opätovne 18 návrhov, ktorých je na rozhodovanie príslušné plénum, a javí sa, že v roku 2025 to bude znovu o niečo viac. Ústavný súd ročne vydá bezmála 700 nálezov, ktorými buď vyhlási nejaký právny predpis a nesúladmi s ústavným poriadkom, alebo konštatuje porušenie individuálnych základných práv alebo slobôd. Ako môžete vy aj verejnosť vidieť, Ústavný súd poskytuje ústavnú spravodlivosť nielen v množstve konaní o súlade právnych predpisov, ale rovnako aj v stovkách vecí ročne ochraňuje ľudskú dôstojnosť a základné práva a slobody jednotlivcov.
Nejde len o kvantitatívny rozmer jeho pôsobenia pri ochrane ústavnosti. Ústavný súd je ako jediný orgán oprávnený svojimi rozhodnutiami záväzne interpretovať a aplikovať ústavu a rozvíjať princípy a hodnoty demokracie a právneho štátu a tak vytvárať právne základy, ktoré presahujú volebné obdobia a politické agendy a ktoré reagujú na požiadavky medzigeneračnej spoločnosti.
Ako je verejne známe, Národná rada nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť, zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu Ústavného súdu a následne týchto kandidátov navrhnúť pánovi prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať. Keď som v roku 2019 v obdobnej situácii na tejto parlamentnej pôde vystúpil, nádejal som sa, že sa už nezopakuje. Žiaľ, ako je zo súčasnej situácie zrejmé, ani takzvaná justičná novela ústavy z roku 2020 problém plynulého obsadzovania uvoľnených miest sudcov na Ústavnom súde nevyriešila, hoci sa ponúkali viaceré možnosti. Bol by som nerád, aby moje vystúpenie pôsobilo ako tlak či pripomínanie ústavných povinností, ktorých si je Národná rada zrejme vedomá. Verím, že parlament a relevantné politické subjekty vnímajú svoju politickú a právnu zodpovednosť za splnenie si tejto svojej ústavnej povinnosti.
Súčasťou demokracie sú pochopiteľne aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov, čo plne chápem. Čo však nemožno pochopiť, je neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa Národná rada s touto vecou vysporadúva. Zároveň ani nebadať signály, že je v blízkej dobe pripravená uskutočniť všetky potrebné procesy tak, aby sa mohla voľba, samozrejme s pozitívnym výsledkom, uskutočniť. To má význam nielen pre návrhové subjekty, ktoré sú oprávnené navrhnúť jednotlivé osoby uchádzajúce sa o kandidatúru, ale predovšetkým aj pre našu právnickú elitu, ktorej členovia by mohli mať záujem uchádzať sa o túto funkciu.
Musím povedať, že Ústavný súd aj v neúplnom počte ústavných sudcov, hoci pod tlakom množstva vecí a s napätím, zvláda plnenie svojich kompetencií. Vítame, že parlament v nedávnej dobe schválil zmeny v zákone o Ústavnom súde riešiace najvypuklejšie problémy, ktoré sa ukázali pri jeho viac ako sedemročnej aplikácii. Rovnako vítame legislatívnu aktivitu ministerstva spravodlivosti, ktorá má za cieľ účinnejšie a efektívnejšie upraviť prostriedky nápravy v agende takzvaných zbytočných prieťahov vznikajúcich v konaniach pred všeobecnými súdmi, ktorá neúmerne zaťažuje Ústavný súd. Uvedené fakty však nemôžu byť ospravedlnením rezignácie parlamentu na výkon dôležitej ústavnej kompetencie spočívajúcej vo voľbe kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu.
V kontexte požiadavky na zabezpečenie funkčnosti ústavných orgánov a ústavného systému ako celku by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že plná obsadenosť Ústavného súdu nie je len vecou aritmetiky, teda počtu sudcov a vybavených vecí, ale je predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred Ústavným súdom nemožno vylúčiť situáciu, že dvanásť sudcov pléna Ústavného súdu má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný a ten sa stane základom pre nový pohľad na celú vec. V tejto súvislosti si dovolím spomenúť známy film Dvanásť rozhnevaných mužov, ktorý pojednáva o tom, aký zásadný význam môže mať v porote jeden hlas. Napokon aj Ústavný súd v konaní, v ktorom posudzoval možnosť člena Súdnej rady pripojiť disent k rozhodnutiu Súdnej rady dôvodiac v prospech kultúry disentu, uviedol názor sudcu Scalia: „Cítim sa menej komfortne, ak so mnou všetci súhlasia. Poviem si, mal by som lepšie premyslieť môj názor. Mám tušenie, že najhoršie rozhodnutia môjho súdu boli jednomyseľné, pretože nie je nikto, kto by upozornil na všetky chyby." Inými slovami, aj jeden názor môže zmeniť názor celého pléna Ústavného súdu alebo naopak, aj jeden názor, hoci opačný, môže upevniť názor väčšinový.
Čo je však dôležitejšie, máme tu aj reálnu situáciu, ktorá už nastala. Totiž už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov nie je Ústavný súd schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú, alebo nie sú v súlade s ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký stav isto nie je žiaduci a nepotrebuje žiadny ďalší komentár.
Preto apelujem na relevantné politické subjekty a v konečnom dôsledku na Národnú radu Slovenskej republiky, aby si splnila túto svoju ústavnú povinnosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby predseda Národnej rady požiadal odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady o vypracovanie stanoviska k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123, s dôrazom na posúdenie súladu predmetného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Európskej únie tak, aby uvedené stanovisko bolo k dispozícii poslancom Národnej rady najneskôr v utorok 2. novembra 2025 o 12.00 hod.
Odôvodnenie: Mali sme tu, mali sme tu pred chvíľou vystúpenie predsedu Ústavného súdu a mali by sme dbať o to, aby zákony, ktoré schvaľuje Národná rada, boli v súlade s ústavou a teda aj s právnom Európskej únie. Nemáme tu štandardný proces, ale máme pár dní, aby OLAP mohol pripraviť stanovisko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky si vyžiadal od vlády Slovenskej republiky stanovisko Európskej komisie k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov, tlač 1123, a aby toto stanovisko oznámil poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne, najneskôr 2. decembra 2025 o 12.00 h. A poprosím, ak sa dá, všeobecným súhlasom.

Ja mám v podstate opravenie chyby z predchádzajúceho procedurálneho návrhu, lebo som tam omylom uviedol, že do 2. novembra, to už by asi odbor legislatívy nestihol, tak samozrejme, že myslel som 2. decembra.

Ďakujem za slovo. Posnažím sa teda nadviazať na predobedné vystúpenie... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Tak snáď príde aj spravodajca, povedal, že pár sekúnd je tu.
Budem teda pokračovať v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, kde teda pred malou chvíľočkou sa vyjadril aj pán generálny prokurátor, že tam nevidí dôvody na to, aby sme to prerokúvali, aby ste to zarezali zrýchlene, rovnako tak pán prezident nevidí tie dôvody. Budem sa snažiť teda aj naďalej pokračovať v tých konkrétnych príkladoch. Myslím, že mi tam ešte nejaké tri alebo štyri zvýšili.
Zhrňme si to teda ešte raz, že v roku 2024, a nadviažem približne zhruba tam, kde som skončil, sa na Úrad na ochranu oznamovateľov obrátilo celkovo vyše 400 ľudí, bolo to, ako sme si povedali, 404 ľudí, či už prostredníctvom teda telefonicky cez infolinku alebo cez online formulár, poštou, osobne. Iba na infolinke bolo zaznamenaných 166 volaní. Oproti roku ´23 to bolo vtedy až 220, čiže tam bol taký drobný pokles, ale ten súvisí pravdepodobne s tým, že v predchádzajúcom roku vstúpila do účinnosti novela zákona o ochrane oznamovateľov a na infolinke úrad vo väčšej miere poskytoval poradenstvo zamestnávateľom k tejto novele.
Prejdem teda na niektoré tie konkrétne príklady. Sú to nejaké anonymizované prípady, v ktorých podal oznámenie Úrad na ochranu oznamovateľov.
Ten prvý, pomerne známy, v ňom sa udialo napríklad to, že oznamovateľ upozornil úrad, že v prevádzke určenej na spracovanie živočíšnych produktov z diviny mohlo dôjsť k spracovaniu mäsa, ktoré bolo pre africký mor ošívaných na území Slovenska určené na likvidáciu v kafilérii. Spracovaním závadného mäsa môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, preto tento úrad podnet postúpil na kompetentný správny orgán, a tým bola Štátna veterinárna a potravinová správa. Tá vykonalo v prevádzke kontrolu, no skonštatovala, že nezistili výrazné pochybenia a k spracovaniu pokazenej diviny dôjsť nemohlo. Odôvodnenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy však úrad nepovažoval za dostatočné a presvedčivé, rozsah kontroly z pohľadu úradu nepokrýval problematickú situáciu. Preto sa úrad rozhodol podať trestné oznámenie, práve ten úrad, ktorý sa dnes v týchto dňoch snažíte zrýchlene zarezať, rozhodol sa podať trestné oznámenie na okresnú prokuratúru. Oznámenie bolo podané v mene úradu za anonymného oznamovateľa. Okresná prokuratúra začala trestné stíhanie pre trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami. Čiže opäť veľmi plastický, veľmi konkrétny príklad toho, ako je úrad v tej jestvujúcej podobe prínosný a prospešný.
Poďme na ďalší takýto podobný, tiež veľmi zaujímavý, pekný príklad. Úrad podal trestné oznámenie za oznamovateľku, ktorá si ako zamestnankyňa samosprávneho orgánu želala ostať v anonymite. Trestné oznámenie bolo podané v súvislosti s krokmi starostu, ktorý vykonával právne úkony bez potrebného predchádzajúceho schválenia mestským zastupiteľstvom. Na základe trestného oznámenia úradu bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. A takýchto príkladov je omnoho viac.
Ďalší príklad, veľmi konkrétny, veľmi plastický, kedy podával oznámenie priamo Úrad na ochranu oznamovateľov. V ňom sa udialo napríklad to, že bola riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Senici, ktorá prijímala úplatky teda za to, že nevykonávala fyzické kontroly zdravotného stavu zvierat určených na export, okrem toho firmám nevyúčtovala povinné poplatky súvisiace s týmito vývozmi. Podľa rozsudku Špecializovaného trestného súdu tým umožnila export živých zvierat neznámeho zdravotného stavu mimo územia Slovenska bez riadnej kontroly. Riaditeľka uzavrela dohodu o vine a treste za branie úplatkov a za zneužitie právomoci verejného činiteľa jej súd uložil trojročnú podmienku, finančný trest 3 500 eur a 5-ročný zákaz výkonu štátnej služby. Tento prípad sa podarilo odhaliť práve vďaka skupine anonymných zamestnancov, ktorí upozornili na praktiky šéfky tejto regionálnej správy. Po preverení ich oznámenia Úrad na ochranu oznamovateľov podal v roku 2022 trestné oznámenia, vyšetrovateľovi spolu s prokurátorom sa podarilo prípad do konca dotiahnuť, v roku 2024 až do konca.
Teda tak ako aj pred obedom, tak aj teraz poobede som sa snažil práve vytiahnuť, ozvučiť, nasvietiť, zvýrazniť, zdôrazniť práve tie konkrétne plastické príklady, ktoré má úrad preukázateľne na svedomí a sú dokonca aj zverejnené a je ich ďaleko viac aj v samotnej správe o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024.
Toľko asi pre túto chvíľu. Moji kolegovia určite ešte dodajú toho ďaleko viac a budeme vidieť, či náhodou ešte naozaj nenájdete taký ten kúsok zdravého rozumu, nestiahnete to celé možno ešte v týchto dňoch, keď sa ešte dá odísť relatívne s akou-takou cťou, a uvidíme, že s čím prídete.
Ďakujem pekne.