46. schôdza

Veľká vďaka, kolegyňa Marcinková, myslím si, že si to absolútne detailne rozpracovala a porovnala v podstate tie paradoxy, ktoré predniesol poslanec Gašpar vo svojom pozmeňujúcom návrhu k rokovaciemu poriadku, ktorý je fakt že plný hlúpostí a účelovosti, ktoré, samozrejme, je namierené najmä proti opozícii. Sú tam aj také veci ako napríklad, že poslanec nemôže nosiť odznak alebo nejaké iné označenie na sebe, ktoré ho spája s politickou stranou alebo niečo podobné. Bodka. To akože nikde? To akože keď ja si dám tričko SaS a pôjdem, ja neviem, si zabehať, tak dostanem pokutu? Alebo ako to je celé myslené? To je len dôkaz toho, ako ste neschopní, akí ste babráci. Tak ako ste päťkrát alebo šesťkrát upravovali novelu Trestného zákona, ako vám zmietli aj zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ktoré ste tu pretláčali, lebo Matúš Šutaj Eštok, chudáčik, dostal pokutu a podobné, tak aj toto.
A ja som presvedčený o jednej veci, je to nedomyslené, naozaj je to nepremyslené, že vy vlastne len keď sa to schváli, tak postupne asi budete zisťovať, že čo ste si všetko schválili a že budú tam veci, ktoré budú vadiť aj vám, že aj vás budú obmedzovať v rôznych vašich rozletoch a nápadoch, ktoré tu budete chcieť realizovať. A ja som presvedčený, ja som presvedčený, že budeme mať ešte niekoľko rokovaní k novele novely rokovacieho poriadku, tak ako to je zvykom u vás, pretože ste babráci, ste neschopní a neviete nič spracovať. Neviete jednoducho pripraviť veci tak, aby boli kvalitné, sú len účelové a absolútne nekvalitné.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pani poslankyňa Marcinková, ten záver tvojho vystúpenia je príkladom, že napriek tým nehoráznostiam, ktoré sa teraz dostávajú do novely rokovacieho poriadku, ten samotný návrh obsahuje aj zopár drobných vylepšení procesu rokovania, lebo dnes poslanec, ktorý nevyčerpal všetok čas a prednesie na záver svojho vystúpenia pozmeňujúci návrh, tak už potom s tým časom nemôže naložiť. A podľa toho, čo je navrhnuté v bode 27 čl. 1 návrhu novely, sa tam ten súčasný režim nahrádza spôsobom, že začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu, to znamená, že v situácii, keď teda neodovzdá ten pozmeňujúci návrh dostatočne vopred, ale musí ho čítať, tak v takom prípade ak mu ostane nejaký nevyčerpaný čas, tak ho môže, môže využiť aj potom, čo ten pozmeňujúci návrh prednesie, čo je úplne logická zmena. Nie v tejto forme sme to navrhovali aj my v našom, ale, ale teda zmysel bol podobný, sme to navrhovali v návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, s ktorým sme prišli ešte v roku 2024.
Pokiaľ ide o to odôvodňovanie, ja rozumiem tomu, že je to zdroj výkladu schválených zákonov, je to dôležité, ako zdroj výkladu sa môže, môže brať aj rozprava na pôde Národnej rady, takže je to možné dovysvetľovať, dovysvetľovať aj tam, ale, ale teda ak to bude aj nejako formalizované, tak bude to, bude to plus oproti tomu, tej praxi, ktorá je dnes, keď dôvodové správy sú nedostatočné, keď odôvodnenia pozmeňovákov sú úplne nedostatočné, a keď predkladatelia návrhov a pozmeňovákov nemajú ani potrebu vysvetľovať to, čo vlastne navrhujú, ako sme to včera zažili.

Pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Ďakujem.
Vy ste sa, pani poslankyňa, spýtali za vami sediacich troch baviacich sa pánov, aby vám odpovedali, prečo teda zmenili tie veci, ktoré dávali na hodinu otázok. No máte pocit, že by vám odpovedali alebo že vám niekedy už niekto z nich odpovedal? Nikdy v živote, nikdy v živote. A musím povedať, že pre mňa je to aj dobré, že to, že to tak nedali, pretože oni keby aj sme sa striedali, že jeden koaličný, jeden opozičný, tak oni by, a hlavne pán všemocný premiér Fico by tak zase urážal každého jedného spytujúceho sa poslanca, ako to on robí. Veď to je niečo nechutné, čo on na tej hodine otázok robí. Pre mňa by bolo spravodlivé, keby na hodine otázok každá strana, ktorá tu je, dostala možnosť sa spýtať premiéra niečo, ale nie päť minút premiér odpovedá, ale dve minúty ako my, lebo on odpovedá päť minút, vy sa ho dve minúty spýtate na niečo a on vám zase nakladá päť minút. Čiže on desať minút, zase musím hľadať slovíčka, žvásta, to je, to dúfam, že to je, nie je neslušné slovo, žvásta a kydá na opozičných poslancov. Čiže premiér Fico si tu robí teátro pre svojich voličov tým namiesto toho, aby odpovedal na hodine otázok na otázky. Čiže tam, tam to nejde o to, o tú formu, ale o ten obsah, ako by mal odpovedať. A vy si určite, pani poslankyňa, pamätáte, že naozaj hociktorý z ministrov v minulom období, keď odpovedali na hodine otázok, alebo premiér, alebo hocikto iný, keď odpovedal na hodine otázok, tak odpovedali slušne, nikdy neútočili. Ja som tu nezažil počas nášho vládneho obdobia, žeby bol niekto dehonestoval rodinu spytujúceho sa poslanca, žeby bol klamal, zavádzal a bol taký vulgárny ako Robert Fico. A oni, oni, oni, morálne etalóny doby, sú najvulgárnejší.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Marcinková.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som stále taký optimista, že sa dočkám odpovedí na otázky, ktoré som položila. Pán Puci sa usmieva ako navrhovateľ, tak prosím, nesklamte ma v tomto, lebo myslím si, že naozaj sú opodstatnené a mali by sme vedieť, ako to myslia navrhovatelia, prípadne je tam priestor na precizáciu, veď stále sme v rozprave, takže verím, že sa toho dočkáme.
A mňa mrzí, že vypadlo vlastne to striedanie tých strán pri hodine otázok, pretože mohol to byť vlastne prvý moment, kedy by aj v tej právnej teórii sme sa niekam posunuli, lebo práve tá úprava, ktorá tam bola navrhnutá pri tom striedaní na hodine otázok, v podstate prvýkrát v našom právnom poriadku definovala, kto je parlamentná väčšina a kto je parlamentná menšina, pretože dnes to nemáme nikde v právnom poriadku a tam ste to dali, tí, ktorí to písali, definovali vlastne parlamentnú menšinu za poslancov, ktorí pri poslednom hlasovaní o vyslovení dôvery vláde nehlasovali za vyslovenie dôvery a naopak. A mne sa to zdalo aj ako právnej teoretičke za nejaký posun v rámci našej úpravy, tak som tomu celkom fandila. No tak si to ešte môžete rozmyslieť.
Ďakujem za reakcie kolegom.

Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Jaurová v rozprave.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za tieto dva dni sme tu už veľmi veľa počuli o novele rokovacieho poriadku. Zase tu o nej budeme rokovať zrejme týždeň namiesto toho, aby sme naozaj riešili akútne problémy Slovenska a sveta, a že ich je teda dosť. A ja sa preto aj stotožňujem vlastne s tým, čo tu už bolo viackrát povedané, že naozaj jedna z posledných vecí, ktorá by dnes zlepšila život ľudí na Slovensku, je rokovací poriadok parlamentu alebo jeho zmena, takže ja by som sa vo svojom vystúpení chcela vyjadriť výlučne k návrhu etického kódexu, pretože ten považujem dokonca aj v takýchto ťažkých časoch za osobitne dôležitú vec, ktorá by práve v čase, keď je verejná morálka a úroveň verejnej diskusie, keď preráža vlastne všetky predstaviteľné aj nepredstaviteľné dná, tak možno takýto návrh by mohol byť malým svetielkom do tejto čierno-čiernej tmy.
Etický kódex má totižto takmer každý parlament v civilizovanom svete a nielen parlament, aj všetky významné verejné inštitúcie. A to, že sme ho doteraz nemali, je naozaj takou dosť pozoruhodnou výnimkou. Rokovací poriadok s ním počíta, odvoláva sa naňho, ale slovenskému zákonodarnému zboru doteraz etika akosi nechýbala. Hovorí sa o tom od začiatku volebného obdobia, vytvorila sa pracovná skupina, my sme sa zodpovedne pripravili, urobili sme si rešerše, podali sme množstvo návrhov a pripomienok, a stále teda sa nič nedialo, takže keď konečne mi pristál v emailovom, v e-maily teda ten návrh etického kódexu, tak ja som naozaj veľmi dychtivo otvárala ten súbor, lebo som bola fakt zvedavá, že čo v ňom bude. No a, samozrejme, keď som si ho prečítala, tak som nevychádzala z úžasu, pretože etický poriadok slovenského parlamentu v predloženej verzii od pána Gašpara a spol. sa okrem zopár veľmi všeobecných princípov podrobne venuje iba dvom veciam a to je dress code a nálepky na počítačoch. Ja si myslím, že keď takéto niečo schválime, že to bude naozaj svetový unikát a to tvrdím aj na základe vlastných rešeršov, ale aj napríklad štúdie nášho parlamentného inštitútu, veľmi vám ju odporúčam, ktorá vcelku podrobne pojednáva o tom, čo obsahujú etické poriadky v iných európskych krajinách. Tak si povedzme tak stručne, že čo v tých etických poriadkoch býva.
Samozrejme, základom tých etických kódexov sú všeobecné zásady alebo hodnoty, ku ktorým sa ten daný parlament hlási. A medzi tými hodnotami tá najdôležitejšia je rešpektovanie vlády práva, to znamená zásady právneho štátu, no tie sa do nášho etického kódexu asi nedostali z očividných dôvodov, pretože od začiatku tohto volebného obdobia sú koalíciou neustále hrubo porušované a to nielen v tých zákonoch, ktoré sa tu schvaľujú, ale aj v parlamentných procedúrach a koniec-koncov odrazom tohto je aj navrhovaná novela rokovacieho poriadku.
Zároveň takými všeobecnými princípmi sú veci ako napríklad bezúhonnosť, transparentnosť, čestnosť alebo teda prepytujem dôstojnosť. Takisto sa zaoberajú tieto etické kódexy definíciou, čo to znamená, že poslanec je nezávislý alebo napríklad zákazom diskriminácie. A potom ďalej v mnohých etických kódexoch nájdeme napríklad definíciu toho, čo to znamená ochrana verejného záujmu pri výkone poslaneckej funkcie, takisto ako vlastne je možné zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu funkcie na súkromné účely, definíciu konfliktu záujmov, potom, a to je veľmi dôležité, k tomu sa vrátim ešte neskôr, takmer každý etický kódex, ktorý som videla, obsahuje presné pravidlá pri prijímaní darov a príspevkov poslancov, taktiež pravidlá nakladania s informáciami, ktoré získa poslanec počas výkonu mandátu, ustanovenia proti využívaniu funkcie na reklamu, či presnejšie ustanovenia k majetkovým priznaniam a, áno, mnohé z tých etických kódexov dokonca riešia aj vymedzenie súkromného a verejného života politikov, správanie sa v pléne, ale aj dokonca mimo parlamentu na verejných miestach, no a, samozrejme, obsahujú mnohé tieto kódexy napríklad definíciu a pravidlá lobingu, to znamená napríklad povinné zverejňovanie stretnutí poslancov. To znamená, že okrem tých základných nejakých hodnotových rámcov je väčšinou etický kódex súhrnnom iných právnych predpisov napríklad ústavy alebo zákonov, ktoré sa vzťahujú na správanie a konanie poslancov a hlavne obsahuje presnejšie definície, pretože tí z vás, ktorí sú vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, vedia, ako veľmi ťažko tento výbor dochádza ku konkrétnym interpretáciám niektorých ustanovení zákona o výkone funkcie vo verejnom záujme.
Pre zaujímavosť poviem, že zovňajšok poslancov sa zo všetkých parlamentov v Európe rieši iba v etickom kódexe v Lotyšsku, ale aj to len veľmi všeobecne, kde hovorí o tom, že poslanci majú mať primerané oblečenie. No v našom návrhu nenájdete prakticky nič z toho, čo je v takýchto dokumentoch bežné v iných parlamentoch. To, čo tam ale nájdete, je veľmi podrobný popis dress codu, ktorý obsahom trocha tak pripomína 19. storočie. A ja si myslím, že takýto etický kódex by svojím obsahom, štruktúrou, bohužiaľ, neobstál ani ako školský poriadok na základnej škole. Aj tie bývajú oveľa prepracovanejšie. Ale zato budeme určite jediný parlament na svete, ktorý má v etickom kódexe slovo mikina. Dúfam, že ste na to hrdí primerane.
To, čo nám, skúsim povedať, že čo nám napríklad v tom návrhu teda chýba. Je to prakticky všetko, lebo žiadne naše pripomienky neboli v tomto návrhu akceptované. Čo sa týka tej oblasti transparentnosti a otvorenosti, tak tam nám chýba predovšetkým presnejšia definícia toho, ako to tento parlament pri výkone funkcie poslancov chápe a okrem všeobecnej transparentnosti nám chýba napríklad definícia otvorenosti a transparentnosti voči médiám, to znamená povinnosť poskytovať médiám pravdivé informácie a spolupracovať na verejnom informovaní o dôležitých otázkach a dianí v štáte. Ako som počula, tak my pôjdeme presne opačnou cestou, lebo včera pán Michelko niekde v médiách povedal, že parlament prijme dokonca reštriktívne usmernenia pre médiá, ktoré umožnia politikom vôbec neodpovedať na otázky, ktoré sa im nepáčia.
Druhá vec, ktorá nám tam chýba, je akékoľvek odmietnutie korupcie, to znamená akákoľvek úprava, ktorá by sa týkala zachovania nekorupčného a transparentného konania poslancov a poslankýň, vrátane otázky, ako som spomínala, prijímania a nakladania s vecnými darmi v súvislosti s výkonom mandátu. A tu opäť by som chcela zdôrazniť, že toto odporúča parlamentu už niekoľko rokov aj parlamentný inštitút, ktorý konštatuje vo svojej štúdii, že aj právna úprava, ktorá sa vzťahuje na prijímanie darov, je absolútne nedostatočná a nejasná v mnohých ohľadoch. Okrem mnohých vecí je to napríklad ten fakt, že slovenský poslanec má povinnosť uvádzať dary v oznámení o funkciách až vtedy, keď hodnota daru alebo súhrnná hodnota darov prevýši desaťnásobok minimálnej mzdy. Tak to bude, prosím pekne, v tomto roku presne 9 150 eur, to znamená, že poslanec môže dostať dar, ktorý výrazne prevýši výšku jeho mesačného platu bez toho, aby ho kdekoľvek priznal. A ja vám iba uvediem pre porovnanie, vo väčšine iných krajín musia poslanci priznávať všetky dary bez ohľadu na výšku alebo je táto hranica stanovená napríklad na 50 eur ako v Holandsku, 150 eur vo Francúzsku alebo 200 eur v Nemecku, kde teda priemerná mzda je oveľa vyššia. A na túto nedostatočnú úpravu darov vo vzťahu k poslancom bolo Slovensko upozornené aj skupinou štátov proti korupcii vo štvrtom kole hodnotenia, ktoré sa zameriavalo na poslancov, sudcov a prokurátorov práve kvôli tomuto prahu pre uvádzanie darov v oznámení o funkciách. Toto je napríklad ďalšia z mnohých nevyužitých príležitostí pri príprave tohto etického kódexu, pretože nálepky na počítačoch a mikiny boli očividne pálčivejším problémom.
Čo sa týka ďalších vecí, ktoré nám v tom kódexe chýbajú, tak o tom sa tu už veľa hovorilo. Je to presnejšia úprava správania poslancov a poslankýň v zákonodarnom zbore, to znamená napríklad odmietnutie požívania alkoholu a omamných látok s adekvátnymi disciplinárnymi postihmi, takisto nejaký kódex úctivého a dôstojného správania voči iným poslancom a poslankyniam, voči poslaneckým asistentom a asistentkám a ostatným zamestnancom Národnej rady a taktiež definovanie orgánu, na ktorý sa môže dotknutá osoba v prípade porušovania obrátiť. A takisto nám tam chýba vzhľadom k skúsenostiam regulácia verbálneho prejavu v pléne a na výboroch, najmä neprípustnosť osobných urážok, vulgarizmov, vylúčenie komentovania vzhľadu, rodinných vzťahov a súkromného života, ktoré nemá žiadnu súvislosť s výkonom funkcie. Je to celkom štandardná vec. Návrh etického kódexu nijakým spôsobom neupravuje otázky rovnosti, nenásilia a rešpektu. Chýba v ňom odmietnutie sexuálneho a sexualizovaného násilia vrátane verbálnych prejavov. Chýba v ňom presadzovanie rešpektujúceho prístupu a odmietnutie verbálnych prejavov, ktoré šíria predsudky, či zasahujú do dôstojnosti iných ľudí, skupín osôb a menšín. Takisto v ňom chýba záväzok poslancov a poslankýň rešpektovať princíp rovnosti a nestrannosti a rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, vieru, orientáciu či iné postavenie. A takisto by sme uvítali, keby etický kódex obsahoval aj odmietnutie akýchkoľvek foriem násilia, diskriminácie a urážok a takisto záväzok k rešpektu voči všetkým ľuďom a ich právam. Ja by som mohla ešte ako pokračovať, čo všetko by tam mohlo byť, ale je úplne jasné, že predložený etický kódex neobsahuje vlastne nič z toho, čo by etický kódex obsahovať mal.
A mňa naozaj mrzí, a mrzí ma to úprimne, že aj v prípade takéhoto dôležitého a zásadného dokumentu, akým je Etický kódex Národnej rady Slovenskej republiky, musíme opäť konštatovať ono okrídlené, chceli sme to urobiť čo najlepšie, dopadlo to ako vždy. Pán predkladateľ etického kódexu, pán Tibor Gašpar, tu na začiatku hovoril, že zmyslom tejto, tohto návrhu etického kódexu a aj takisto revízie rokovacieho poriadku je nastaviť nové štandardy a rámce fungovania, ktoré by mali byť príkladom aj pre občanov a celú spoločnosť. A ja teda málokedy tak vrúcne súhlasím s pánom Gašparom ako v tomto, pretože som presvedčená, že etický kódex správania sa poslancov by naozaj mal byť zlatým štandardom pre fungovanie spoločnosti, pretože my by sme mali byť príkladom pre občanov vo svojom správaní, vo svojich hodnotách, vo svojom vystupovaní a nemali by sme na to nikdy rezignovať, kolegovia a kolegyne. Náš etický kódex je teda do istej miery aj ukážkou toho, čo považujeme za dôležité. Nuž a keď si prečítate tento návrh, tak vám z neho vyplynie, že my na Slovensku zjavne považujeme za dôležité to, ako sú ľudia oblečení a aké nálepky majú na počítačoch, nie úctu k právnemu štátu, nie čestnosť a bezúhonnosť, nie rešpekt a boj s korupciou a neprávosťou, ale citujem: "slušné nohavice so sakom a košeľou alebo nohavice, alebo sukňa s vrchným dielom," čokoľvek to znamená. Ono by to mohlo byť iba smiešne a také smiešne malomeštiacke, keby to nebolo desivé a nebezpečné. Čo týmto hovoríme občanom? Že šaty robia nielen človeka, ale aj štát? A že nálepky na počítači sú horšie ako korupcia a zneužívanie mandátu na osobný prospech? To naozaj nemáme vyššie ambície v tomto zákonodarnom zbore?
Problémom tohto etického kódexu teda nie je to, čo tam je, ale to, čo tam nie je. Predložený dokument má so skutočným etickým kódexom máločo spoločné a to, že sa volá etický kódex ešte neznamená, že ním aj naozaj je. Chýba tam totiž akákoľvek ambícia nastaviť zmysluplné hodnotové rámce, ktoré by mohli zlepšiť nielen fungovanie tohto parlamentu, ale tak trochu aj celej spoločnosti. Vám to možno stačí, ale nám, a som presvedčená, že aj väčšine občanov, to rozhodne nestačí. A ja preto by som chcela navrhnúť nepokračovať v rokovaní o tlači 1169 a vrátiť ju na dopracovanie, v rámci ktorého sa zohľadnia pripomienky opozície a výsledkom bude ozajstný, dôstojný a dobre spracovaný etický kódex, na ktorý môžme byť hrdí a nie takýto smiešny paškvil.
Ďakujem.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Števulová s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie.