46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, začnem obdobne ako so svojou ostatnou faktickou poznámkou. Naozaj táto vládna koalícia píše zákony pre stále menšiu a menšiu skupinu ľudí. Kým na začiatku to bola novela trestných kódexov vyslovene pre obžalovaných a obvinených, tak došlo to k tomu, že mali sme tu zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, čo bola vlastne požiadavka jedného človeka Matúša Šutaja Eštoka. Následne deň pred, v zásade posledný týždeň pred Vianocami novela Trestného zákona šitá na mieru pre Tibora Gašpara. No a dnes tu máme návrh zákona pre Andreja Danka, aby si mohol ešte viac posilniť svoju pozíciu v strane, pretože evidentne nie je schopný zložiť si kandidátku.
Demokracia to tu schytáva sprava-zľava. Naozaj či už sa bavíme, alebo sa koalícia baví reálne o odsune komunálnych volieb o rok, alebo o tom, že ľudia, ktorí budú chcieť podpísať petíciu za vypísanie referenda, tam budú musieť dávať rodné číslo, údaj, na ktorý sú extra hákliví, alebo že vlastne o tom, kto ich má reprezentovať v parlamente, budú rozhodovať v zásade len tak sčasti, spolovice a celú svoju dôveru budú musieť vložiť do rúk predsedu alebo úzkej skupiny ľudí predsedníctva. Naozaj sme na tom veľmi, veľmi zle a ja aj čudujem navrhovateľom, že za koho majú svojich voličov.
Naozaj si, pani navrhovateľka, myslíte, že niekto, kto volí SNS, môže spraviť nejakú chybu a poslať do parlamentu niekoho neschopného? Kvôli čomu vám vadí to, že sa ľudia budú môcť slobodne rozhodnúť? Už tie 3 % sú radovo 5-, 10-tisíc hlasov, ktoré sú dnes potrebné na to, aby sa poslanec prekrúžkoval do parlamentu. Aj pri 3 % platí, že ide to podľa poradia. Skrátka ak viac kandidátov prekročí ten trojpercentný prah, tak idú do parlamentu, nastupujú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Veď to len posilňuje dôveru občanov v to, kto ich tu zastupuje.
Naozaj vy týmto návrhom zákona vychovávate fakticky lenivých poslancov. Namiesto toho, aby sa snažili, aby čo najviac či už vystupovali v pléne, alebo chodili medzi ľudí a vysvetľovali svoje názory, svoju politiku, svoje návrhy zákonov, tak nie, vy z nich vychovávate lenivých poslancov, ktorí skrátka stačí, že budú mať dobré vzťahy s predsedom strany alebo predsedníctvom a majú vystarané. Nulový záujem o voličov. Nulový. Neviditeľný fakticky. Stačí dobré vzťahy s poslancom, dostať sa na kandidátku do prvej desiatky a je vybavené.
Takže to je úplný opak toho, o čo by ste sa tu mali snažiť, aby sa ľudia zaujímali o veci verejné, aby sa zaujímali, kto z poslancov a ich jednotlivých strán najviac háji ich záujmy, tak vy idete presne opačným spôsobom. Skrátka dopredu im hovoríte, zbytočne sa budete snažiť získať 7 % hlasov z počtu hlasov, ktoré získala strana, je pre mnohých fakticky nedosiahnuteľná. No a týmto sa budete len a len betónovať pri moci alebo na kandidátke teda. Čiže nech žijú staré kádre, nech žije lenivosť, lebo tento návrh zákona je o výchove a o podpore lenivých poslancov, o tom, že beriete ľuďom slobodnú vôľu, aby sa naozaj rozhodli, ktorí ľudia z tej-ktorej politickej strany ich majú v parlamente zastupovať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami dvaja poslanci.
Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec, veľmi pekne si to povedal, že táto novela zákona, ktorá teda asi prejde, bude vychovávať len lenivých poslancov, ktorí sa budú spoliehať na to, že ak budú dostatočne poslušní, tak sa dostanú dostatočne vysoko na kandidátku a budú zvolení do parlamentu a v podstate zabíja akúkoľvek poslaneckú iniciatívu, aby sa poslanec snažil, chodil do regiónov, stretával sa s občanmi, snažil sa v parlamente aj niečo povedať. Veď máme tu poslancov, ktorí za celé dva a pol roka nepovedali ani jediné slovo, nepredložili jediný návrh, nespýtali sa premiéra jedinú otázku, čo by som zhodnotila jedným slovom ako nevýslovná hanba, ale neviem, zrejme takto v Slovenskej národnej strane fungujete, že čím lenivejší poslanec, tým lepší poslanec.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pročko.

Ja si nemyslím, že by týmto zákonom vychovávali lenivejších a poslušnejších, lebo za tie roky, čo som tu, som sa stretol len s lenivými a poslušnými poslancami z týchto strán. Ono je to celé veľmi krásne v tom, že naozaj pri hlasovaniach sa tu zídu, potom po hlasovaní ako v úli vyrušujú chvíľku, dnes bol krásny príklad, keď pán Raši nevedel utíšiť nikoho a už, Jožko, Paľko, Ferko, choďte už, prosím vás, Jožko, Paľko, Ferko, prosím vás, choďte už. Ja si viem predstaviť, čo budú robiť pri nás, to už budeme vyvedení s pištoľami vonku. Ale tam tá lenivosť je taká veľmi opodstatnená. Každá strana má svojich asistentov, svoj mediálny tím, svoj právnický tím, dostanú peniaze, tá strana dostane tie peniaze a z tých peňazí si financuje svoju činnosť tej strany naozaj. Musím povedať, že každý ten aparát tomu poslancovi pripravuje veci. Takže ja si nemyslím, že niektorí sa nepridali alebo nepovedali ani slovo, ale aj tie otázky, čo napríklad do hodiny otázok, čo im píšu, tak to je, to si nemyslím, že by poslanci si vymysleli tie otázočky, tie servilné, pán premiér, ako sa máte, pán premiér, prosím vás veľmi pekne, aký máte pohľad na situáciu v zahraničí a naozaj pôjdete na všetky štyri svetové strany, pán premiér, zachováte svoju naozaj skvelú povahu na to, aby nás v zahraničí vnímali. No strašné. Jediné, čo musím povedať, že toto je naozaj diktatúra toho šéfa tej strany.

Ďakujem pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebolo to síce pôvodne v pláne, ale tak to vyšlo, že rokujeme bod po bode o dvoch návrhoch novely volebného zákona z dielne dvoch rôznych skupín vládnej koalície. Pôvodne medzitým ešte malo byť rokovanie o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny a o návrhu zákona, novely zákona o potravinách, lenže zrejme nie je v koalícii dohoda, tak tie dva body boli vypustené z programu schôdze, a máme možnosť po návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov HLAS-u rokovať o návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. A to, čo tu už zaznelo viackrát, že si tým riešia nejaké vlastné problémy, tak to svojím spôsobom môže platiť na oba tie návrhy, lebo ten návrh, ktorý sa týka petícií za referendum a požiadavky, aby medzi údajmi, ktoré sú tam uvádzané, bola aj informácia o rodnom čísle toho, kto podpísal petíciu, čo doteraz nebolo. Môže to byť účelové voči prebiehajúcej petícii strany Demokrati za vypísanie alebo vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, ale tam je aspoň nejaký náznak legitímnosti, lebo naozaj môže byť problém, ak sa na petíciu za referendum podpíšu, resp. sú tam falšované podpisy a sú tam nejaké vymyslené osoby a na základe toho by malo byť vyhlásené referendum, tak to naozaj je problém. Tak aspoň špitka legitímnosti tam je. Aj keď to prevedenie je otázne, že či naozaj rodné číslo, aj keď tá účelovosť tam je možná, aj keď nejaký rozmer retroaktivity voči už prebiehajúcim petičným akciám tam je, ale dá sa o tom aspoň vecne diskutovať.
Tuto naozaj akoby si Slovenská národná strana riešila vlastný problém, že sa jej nepáči, že voliči príliš hovoria do toho, kto z kandidátov navrhnutých politickou stranou sa dostane nakoniec do parlamentu, lebo Slovenskej národnej strane sa stalo v ostatných voľbách to, že jediným členom poslaneckého klubu SNS, ktorý bol zároveň aj členom politickej strany SNS, bol jej predseda Andrej Danko. Všetci ostatní neboli členmi, ale boli buď zástupcami iných subjektov, alebo nezávislými kandidátmi, teda nečlenmi politickej strany, ktorých si SNS dala na kandidátku, aby sa dostala do parlamentu. Však to nebol číry altruizmus, to bola snaha osloviť nejaké voličské skupiny. A ten zámer vyšiel, ako si Andrej Danko predstavoval, a SNS sa dostala do parlamentu, ale nevyšiel celkom, ako si Andrej Danko predstavoval, a dostali sa do parlamentu aj iní ľudia a iné skupiny ako členovia jeho vlastnej strany, čo teda sa podpísalo aj pod koaličné krízy a pod problémy, ktoré má koalícia v tomto volebnom období. A Slovenská národná strana, ktorá má v tejto veci nejaký vlastný záujem teraz prichádza s návrhom, aby na účinné uplatnenie preferenčných hlasov nestačili 3 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu, ale aby bolo potrebných 7 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu.
Treba uznať, že priamo Slovenskej národnej strany by sa to nedotklo, lebo aj keby nastalo takéto zvýšenie, tak poslanecký klub SNS vyzerá rovnako ako doteraz, lebo tí kandidáti, ktorí sa prekrúžkovali na kandidátke SNS, mali viacej ako 7 %, nielen viacej ako 3 % hlasov, ale aj tak to znamená výrazné posilnenie vplyvu politickej strany a vedenia politickej strany na zloženie jej poslaneckého klubu na úkor voličov tej politickej strany. Predkladatelia v zdôvodnení, v dôvodovej správe hovoria o tom, že dôvodom alebo jedným z dôvodov je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. No keby sme takéto chápanie legitimity uplatnili na kvórum pre vstup do parlamentu a zvýšilo sa kvórum pre vstup strany do parlamentu z 5 %, čo máme dnes, na 7 %, tak by to znamenalo podľa logiky Slovenskej národnej strany, že sa zvýši legitimita zastúpenia a demokratická legitimita prideľovania mandátov, lebo na vstup do Národnej rady by bol potrebný väčší počet hlasov. Ale potom prečo 7 %, prečo nie 10 %? Však v Turecku, pokiaľ viem, tak majú kvórum pre vstup do parlamentu 10 %. Je turecký volebný systém demokratickejší ako slovenský, keď majú 10 % a tá strana tam musí získať 10 %, aby sa dostala do parlamentu, ako na Slovensku stačí iba 5 %? Čo by teda asi Slovenskej národnej strane nevyhovovalo, keby sa zvyšovalo kvórum pre vstup do parlamentu pri jej súčasných preferenciách. Tak prečo sa to má meniť vo vzťahu k váhe prednostných hlasov, prečo sa má znížiť vplyv, ktorý majú voliči na zloženie parlamentu na úkor straníckych centrál?
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza: „Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie." To je až, povedal by som, že také úprimné, ale neviem, či toto je legitímny dôvod, že podpora v rámci vnútornej straníckej hierarchie má byť vyššia a má byť silnejšia v porovnaní s podporou, ktorú kandidáti získajú v rámci volieb, v rámci rozhodnutia voličov, ktorí volia dotyčnú politickú stranu. Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že politické strany majú právo navrhovať kandidátov, to im niekto neberie, ja rešpektujem dôležitú úlohu politických strán v demokratickej spoločnosti, ale nevidím dôvod, aby oproti tomu súčasnému systému ešte bolo posilňované vplyv politických strán na konečné zloženie parlamentu na úkor rozhodnutia ich voličov. A teda to, že politických strán je také všeobecné, ale v podstate vedení politických strán, lebo určujúci vplyv na zloženie kandidátky má vedenie politickej strany, tie mechanizmy, nominácie kandidátov sú rôzne a v Slovenskej národnej strane, neviem, či to tak ešte stále máte, ale je tam určujúci vplyv predsedu politickej strany na to, ako nakoniec tá kandidátka bude vyzerať. Však je to rozhodnutie politickej strany, ako si to nastaví v stanovách. Ale ak bude schválený váš návrh, ktorý teraz predkladáte v prvom čítaní, tak to bude znamenať, že sa posilní moc politických strán a vedení politických strán a posilní sa moc a vplyv politických strán na úkor voličov, na úkor občanov, ktorí budú mať menší vplyv na rozhodnutie o tom, kto sa dostane do parlamentu. A už dnes, samozrejme, že kandidáti, ktorých politické strany umiestnia na začiatok kandidátnej listiny, majú väčšie šance dostať sa do parlamentu nie len preto, že sú vpredu, ale obvykle sú to kandidáti, ktorí dostávajú najvyšší počet preferenčných hlasov a sú aj zvýhodnení tým, že sú na čele kandidátok.
Takže okrem toho, že tým neriešite žiadny reálny problém krajiny, žiadny reálny problém občanov Slovenskej republiky, riešite tým vlastné nejaké vnútrostranícke boľačky a traumy z výsledkov volieb, tak navrhujete zmenu zákona, ktorá oslabí vplyv voličov na zloženie parlamentu a posilní vplyv straníckych centrál.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pán poslanec Michelko.

Ďakujem. No, ja chcem zopár vecí vysvetliť a povedať, tak. Viete, ja si troška pamätám, tak v deväťdesiatom ôsmom, keď bol prvýkrát jeden volebný obvod, bolo 10 % preferenčných hlasov a vtedy jeden jediný človek, Árpád Duka-Zólyomi, sa prekrúžkoval z nezvoliteľného miesta na zvoliteľné. Tri bol potom nejaký pokles, ale keď vy hovoríte argumenty, že SNS-ka sa bojí toho, no nebojí sa preto, lebo celá prvá desiatka mali ľudí nad 7 %, takže pre nás by sa to nijakým spôsobom nezmenilo.
Druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že ja som vždycky bol za absolútnu váhu preferenčných hlasov. V minulom volebnom období ľudia z OĽANO chceli dať 1 %, neprešlo im to. Lebo ak niekto za štyri roky nevie tak zaujať, že nevie ani to 1 % dať, tak neviem, na čo tam je. A ja som naozaj za to, že nech strana dá rozvrh, resp. svoj návrh, ale definitívne nech ukážu kandidátku alebo sformujú kandidátku voliči. To je úplne v poriadku. A teraz ako keby som si protirečil, nakoniec poviem presne pointu, že prečo si myslím, že je to fajn.
Ešte poviem krátku faktickú. Ja ako osoba naozaj sa nebojím ani 7 %. Ja prvýkrát keď som kandidoval, som mal 34 % preferenčných hlasov za politickú stranu, druhýkrát som mal nejakých 15, takže mne to naozaj akože nerobí, nenásobí, nedelí. A teraz poviem, že prečo, ktorý argument alebo aký argument ma presvedčil, že ono to má niečo do seba. Viete, aký argument? Ak by tento zákon platil, tak Pročko s 5 % a Galko s necelými 5 % by sa nikdy do parlamentu nedostal a kvalita politickej kultúry by bola neporovnateľná. Toto je jeden veľmi silný argument, pre ktorý vážne uvažujem, že toto má niečo do seba.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.