46. schôdza

Tento štát absolútne zdravotne postihnutých a zdravotne oslabených nepodporuje. Tento štát a vláda Roberta Fica namiesto toho, aby pomáhali tým, ktorí pomoc potrebujú, pomáhajú svojim ľuďom a pani Veronika, teda slečna Veronika, ja vám veľmi pekne ďakujem za to, čo robíte, lebo táto agenda si vyžaduje naozaj obetavosť a to je úžasné. My sme mali v predvolebnom, teda v minulom volebnom období Dominika Drdula a ja sledujem Vaše aktivity. Ja vám len chcem povedať, že všetky vaše návrhy podporíme a poprosím poslancov koalície, aby si pozorne počúvali návrhy, ktoré slečna Veronika predkladá, pretože nie sú vôbec pre ľudí, ktorí majú svoje výhody, ale sú pre ľudí, ktorí pomoc potrebujú, tak som zvedavý, ako tuná, budem sledovať osobne poslancov teraz, ktorí sú po mojej pravej strane, ako bude pán Mego, pán Karas a ďalší hlasovať a pán basketbalista, skvelý, takže som zvedavý, ako budete za tento zákon hlasovať. Pán nový poslanec, ktorý tu vystupuje často, takže pán doktor vzadu, som zvedavý, ako budete hlasovať za tento zákon, za tento návrh.

Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam za faktické poznámky. Pani Marcinková, viem, že osobný asistent je teda tlmočník do posunkového jazyka. Bohužiaľ, to nevedia všetci riaditelia škôl a nepovažujú týchto tlmočníkov veľakrát za osobných asistentov a tá prítomnosť je problematická na vyučovaní, preto som potrebovala, teda za za potrebné, aby aby to bolo vyslovene v tomto zákone uvedené, že sa jedná o osobného asistenta, ktorý tlmočí nepočujúcim do posunkového jazyka a pani Bajo Holečková, ja som sa tiež v minulosti zúčastňovala súdnych pojednávaní, keď som zastupovala ľudí, ktorí mali problémy so spôsobilosťou na právne úkony, ktorí, ktorí buď si ju chceli prinavrátiť alebo niekto iný im ju chcel odňať, takže viem o tomto probléme. Tu ide o to, že tí zdravotne znevýhodnení, ktorí už majú aj osobných asistentov tlmočníkov do posunkového jazyka, tak tí môžu s tým osobným asistentom prísť do školy. Škola nemá zabezpečovať nových osobných asistentov tlmočníkov do posunkového jazyka, lebo na to nemá kapacity. Tí zdravotne znevýhodnení ich už majú, len len teda musia byť prístupní aj na vyučovanie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. My sme tento zákon predkladali ešte v minulom roku a teda sme radi, že konečne došiel naňho rad, na jeho prerokovanie, takže aj ja budem rečniť iba tak, aby sme ho stihli prebrať a verím, že o 11-tej sa bude o ňom hlasovať. Týmto zákonom teda vstupujeme aj do dvoch školských zákonov, do vysokoškolského a školského a riešime situáciu, ktorá sa netýka veľkého počtu detí, ale pre tie deti a tých študentov, ktorých sa to dotýka, tak to má závažný dopad na ich život. Naozaj, myslím si, že ako krajine by nám malo záležať na každom jednom dieťati, na každom jednom študentovi, aby získal čo najlepšie vzdelanie, aby mohol rozvíjať naplno svoj potenciál a to perspektívne znamená aj to, že sa bude môcť naplno začleniť na trh práce a ja si dovolím, kolegyňa Veslárová, tentokrát to nespomenula, zvykne o tom hovoriť inokedy. Ona sa rozhodla stať sa právničkou a vďakabohu, lebo je teraz vynikajúca právnička aj poslankyňa, ale aby mohla byť právnička, musela nájsť právnickú fakultu, ktorá mala bezbariérový prístup. Keby takú v Bratislave nenašla, tak možno by dnes právničkou nebola a bola by to obrovská škoda. Naozaj, hľadajme spôsoby, ako aj tým mladým ľuďom, ktorí sa buď narodili s nejakým znevýhodnením alebo napríklad mali úraz a zostali na vozíku, aj takých stretávame v našej práci, aby mohli získať čo najlepšie vzdelanie a tento zákon presne o tom hovorí. Vytvárajme podmienky. Keď je dieťa, napríklad nevidiace a je zvyknuté na vodiaceho psa, vytvorme podmienky na to, aby mohlo s tým vodiacim psom prísť do školy alebo na univerzitu. Keď je mladý človek nepočujúci a je odkázaný na tlmočenie do znakovej reči, čo je plnohodnotný jazyk, máme už aj fakultu v Trnave, kde sa študuje tlmočníctvo do posunkového jazyka, vytvorme im podmienky na to, aby ten osobný asistent, ten tlmočník s nimi vedel prísť na školu. My tu nežiadame na tých ľudí peniaze. Ideálne by sme ešte aj to tam chceli mať. Ideálne, aby každý nepočujúci mal zabezpečeného tlmočníka. Vieme, že to sa rieši v sociálnej sfére a nežiadame v tomto zákone peniaze navyše. Žiadame tie školy, aby tam bol záväzok, že vytvoria ten priestor. Na jeseň sa tu vo veľkom novelizovali školské zákony, máme úplne nový vysokoškolský zákon, ktorý ale v tejto oblasti žiaden výrazný posun nepriniesol a novelizoval sa školský zákon, ktorý práveže v istých ohľadoch ešte oslabil podporné opatrenia. K tomu sme predložili aj samostatný zákon, o ktorom dúfam, že na tejto schôdzi tiež tiež budeme rokovať. Zaujímavé je, že mimochodom, práve dnes na rokovaní vlády sa bude rokovať aj o informácii o plnení opatrení k takzvanému dlhodobému zámeru vo vzdelávacej a ďalšej oblasti pre vysoké školy. Tento dlhodobý zámer bol prijatý ešte ku koncu minulého volebného obdobia v auguste 2023 a tento dlhodobý zámer už vtedy hovoril o tom, že na vysokých školách nemáme dostatočne zabezpečené, zabezpečenú podporu pre študentov so zdravotným znevýhodnením a vidíme to aj na všetkých štatistikách, že strašne veľa žiakov, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie a aj ukončia strednú školu, či už na špeciálnej škole s maturitou alebo sú integrovaní na, na bežných stredných školách, tak veľmi často nepokračujú na vysoké školy, lebo je tam práve problém s tou podporou a už tento dlhodobý zámer pred takmer troma rokmi konštatoval, že je potrebné zabezpečiť ucelený systém podporných opatrení aj na vysokých školách. Teraz, na tom dnešnom rokovaní vlády, sa bude konštatovať, že v roku 2025 prebiehali dôležité prípravné aktivity, že prebiehal zber dát a že ministerstvo pracuje na prípravných fázach stratégie. To sú citáty z troch rôznych opatrení, ministerstvo konštatovalo, pripravujeme, pripravujeme, pripravujeme. Ja som rada, že ministerstvo pripravuje a ešte radšej budem, keď ministerstvo predloží konkrétne kroky, konkrétny návrh zákona, ktorý pomôže a zabezpečí, že študenti naozaj budú mať podporu, lebo jedna vec je, že školské zákony, aj medzinárodné dohovory, hovoria o tom, že majú právo na podporu, ale pokiaľ tam nie je jasne stanovený proces, kde si môžu zažiadať, kto to schváli, kto to zabezpečí, kto je zodpovedný, pokiaľ tam nie je stanovený jasný proces, tak to zostane iba na papieri a presne toto teraz máme napríklad aj s tou debariérizáciou na základných a stredných školách. Ministerstvo to vyňalo z podporných opatrení...

Ministerstvo povedalo, že veď je to základný princíp. No, ale povedať, že je niečo základný princíp, pokiaľ nie je jasne stanovený zákonom proces, ako je ten princíp nárokovateľný, tak to nepomôže a presne o tomto je aj náš zákon. V konkrétnych prípadoch, nevidiace dieťa, ktoré je odkázané na vodiaceho psa. Nepočujúci človek, ktorý tam potrebuje mať tlmočníka. Dieťa, ktoré je odkázané na, na debarierizáciu. V konkrétnych prípadoch hovoríme, škola je zodpovedná, aby zabezpečila iba tie podmienky na jeho prítomnosť. Znovu opakujem, ani v tomto zákone nežiadame o financie, ale hovoríme, nech tá škola aspoň vytvorí tie podmienky. Nech sa nemôže stať, že povedia, „no, my tu psa nechceme“ a naozaj môžu zničiť celú vzdelávaciu dráhu konkrétneho človeka. Ja som sa stretla s viacerými nepočujúcimi ľuďmi, ktorí sú odkázaní na tlmočenie do posunkového jazyka a zaujímavosť, aj oni už nám odchádzajú do Čiech. Stredoškoláci, ktorí hovoria, že, „viete čo? Ja som si vybral nejaké povolanie na strednú odbornú školu napríklad, ale na Slovensku nemám na to vytvorené podmienky“. Tak nielen, že nám najlepší maturanti odchádzajú do Čiech, ešte aj nepočujúci. Naozaj nie sme tak bohatá krajina, aby sme mrhali ľudským potenciálom a záleží na každom jednom, čiže, prosím vás, podporte tento zákon. Je to len o tom, aby sa vytvorili tie podmienky a aby v konečnom dôsledku tí ľudia mali lepšie vzdelanie a nakoniec aj kvalitnejší život a lepšie uplatnenie na trhu práce. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem naozaj oceniť túto iniciatívu, pretože toto je niečo, na čo dlhodobo upozorňujeme, každé dieťa musí mať rovnaký prístup k vzdelaniu. Jednoducho aj dieťa s hendikepom musí mať naozaj vytvorené podmienky na to, aby si nemuselo vyberať, ako tu bolo povedané, školu podľa toho, kde je bezbariérový prístup, ale takú školu, kde naozaj chce študovať, kde ho podľa jeho talentov najlepšie pripravia na jeho budúcnosť a mňa by zaujímalo v tomto kontexte, keďže toto sú naozaj veľmi užitočné návrhy, či sa podarilo možno kolegyni Gažovičovej, kolegyni Veslárovej aj spojiť s ministrom v tejto veci, lebo ja nepovažujem toto za niečo, čo by malo byť politicky nejak výbušné, že či je tam nejaký dialóg na pozadí, že či sa dá s ním o týchto veciach hovoriť, lebo podľa mňa, toto sú také kozmetické úpravy, ktoré by naozaj dokázali pomôcť komunite, že ja nechápem, prečo by sme sa na tomto nedokázali zhodnúť naprieč politickým spektrom alebo by si to mohol osvojiť a predložiť to ako svoj návrh. Akože sú rôzne nástroje, ale naozaj ma to pozadie zaujíma, lebo toto sú veci z praxe. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Ďakujem aj za to, že ste urobili poriadok, lebo ste upozornili kolegov vpravo, lebo je naozaj nemiestne a naozaj hrubé, keď tu vyrušujete, kľudne choďte, máte možnosť ísť hore, máte ísť pred sálu, porozprávajte sa, ale ja si myslím, že by ste si mali vypočuť to, čo hovorila pani Gažovičová, to je veľmi dôležité, hovorila o deťoch, ktorí nemajú, ktoré nemajú rovnaký prístup k vzdelaniu, kolegovia. Ja si vám to dovolím zopakovať, pretože ste ich nepočúvali a naozaj ste sa tu bavili. Pani kolegyňa Veslárová si musela vybrať právnickú fakultu, ktorá má bezbariérový prístup, inak by nemohla doštudovať. Nepočujúci nemajú na Slovensku vytvorené podmienky, odchádzajú na stredné školy do Čiech. Prosím vás pekne, toto sú zásadné informácie a preto ste to mali počúvať, pretože o chvíľu my budeme hlasovať o tomto návrhu, o tomto zákone. Nepotrebujú na to peniaze, nijako to nezaťaží rozpočet, vážení kolegovia, ale pomôžete deťom k tomu, aby mali lepší prístup k vzdelaniu. Prosím vás pekne, nedávajte hlavy dole, ale stlačte to tlačidlo za, o chvíľu, keď budeme hlasovať, pretože toto pomôže deťom, na to tu ste, aby ste pomáhali ľuďom a deťom na Slovensku. Prosím vás pekne, nebavte sa, počúvajte, aspoň takéto zákony podporte. (Potlesk v sále.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som veľmi chcel oceniť tento zákon tu v pléne parlamentu, lebo ozaj, že tento zákon dokáže pomôcť stovkám, že stovkám, deťom a aj im rodičom a tak ďalej. Mňa len mrzí, že z pohľadu z koalície práve takéto zákony neprichádzajú a ja osobne si myslím, že žiaľ, budem teraz taký trošku asi skôr realista, že...
===== tu v pléne parlamentu, lebo ozaj že tento zákon dokáže pomôcť stovkám, že stovkám deťom aj ich rodičom atď. Mňa len mrzí, že z pohľadu z koalície práve takéto zákony neprichádzajú a ja osobne si myslím, že žiaľ budem teraz taký trošku asi skôr realista, že tento zákon neprejde, lebo vládna koalícia nechce hlasovať s opozíciou, čo mi je škoda, ale o to väčšia škoda je tá, že práve vládna koalícia, ktorá sa tvári, že je sociálna, však dokonca to majú aj v názvoch, že sa tvária, že chcú sociálne pomôcť, ale práve takéto zákony, ktoré by reálne vedeli pomôcť tým ľuďom, tak nepodporia. Tak o chvíľočku uvidíme na hlasovaní.

Tinka, Veronika, ja tiež chcem oceniť túto vašu iniciatívu, aj tie informácie, ktoré ste tu povedali, pretože to, že niekto má hendikep samozrejme neznamená, že nemôže byť extrémne talentovaný, ale keby to aj nebol najvýnimočnejší žiak alebo žiačka na škole, tak v skutočnosti si zaslúži mať rovnaký prístup a rovnaké podmienky ako všetky ostatné deti, aby mohol naplniť svoj talent, nech už je ten talent akýkoľvek. A vieme, že Slovensko dlhodobo, naozaj dlhodobo zlyháva v začleňovaní detí s hendikepom do školského prostredia. Je to naozaj vina, ktorá padá na túto spoločnosť, na nás všetkých aj ktorí sedíme v tejto sále, pretože naozaj stačí málo, stačí veľmi málo, váš návrh zákona nemá vplyvy na štátny rozpočet, stačí len to chcenie od tých zodpovedných, aby sa podmienky pre možno tisíce detí na Slovensku s rôznymi druhmi hendikepu zmenili. A naozaj ja si myslím, že toto je napríklad návrh zákona, ktorý by mal získať podporu naprieč koalíciou. Minimálne by ho mali posunúť do druhého čítania, kde v prípade, ak by zodpovedné úrady mali nejaké pripomienky, tieto by sa dali zapracovať, ale naozaj je to vec, ktorú týmto deťom dlhujeme. Dlhuje to predchádzajúca generácia, ale dlhuje ju aj táto naša generácia, ktorá tu teraz sedí v parlamente. My si nemôžme povedať, že sa to vyrieši niekedy v budúcnosti, pretože niekedy v budúcnosti je otázkou budúcnosti tých detí, ktorých sa to týka dnes. Tie deti nemôžu čakať ďalší rok, dva, tri alebo desať na nejaký ďalší parlament alebo ďalšie vedenie ministerstva, ktoré si niekedy uvedomí ich potreby. Tie deti to potrebujú teraz a všetci by sme to pre tie deti mali teraz aj spraviť a minimálne posunúť tento zákon do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda dovoľte mi dať takýto návrh a dovoľte mi ho povedať, on je dôležitý aj v kontexte novoprijatého toho poriadku čo máme a Etického kódexu a všetko s tým spojené. Pán podpredseda Gašpar má záľubu v točení videí, však v poriadku, ale už natočil druhé, v ktorom mi tyká a tu chcem povedať. Ja som si s pánom Gašparom nepotykal, ja si to neželám a nemám o to záujem. Pán Gašpar, ja som s vami husi nepásol, ja vykám mojej mame. Ja som ešte taká stará škola. Ja som vám súhlas nedal. Vyprosím si od vás, aby ste ma oslovoval ako ma oslovujete, dobre? Ja som si s vami nepotykal, ani si neplánujem, ani nechcem, nemám záujem. Ja som s vami husi nepásol. A keď tu už hovoríme o tom, že sa máme správať slušne a vy ste ten najväčší cenzor, tak sa správajte slušne, dobre?

Ďakujem. Prosím žiadam o presunutie hlasovania o parlamentných tlačiach 761, to je ten volebný zákon a tlač 1110 o Národnom mediálnom úrade na budúci utorok 10.2. na 11 hodinu. Ďakujem.