Ďakujem vám predsedajúci, kolegyne kolegovia. Predkladaný návrh zákona je súčasťou nášho širšieho a povedal by som systémového úsilia zlepšiť ochranu detí pred násilím. Spolu s kolegyňou Plavákovou sme tu v pléne minulý rok predkladali zákon ktorým mala byť zaručená, zaručené právo detí na detstvo bez násilia a rešpektujúcu výchovu, žiaľ tento návrh nenašiel podporu dostatočného počtu poslancov a poslankýň. Prichádzame teraz s týmto návrhom, ktorý sa dotýka detí ako svedkov.
Dieťa, ktoré je svedkom násilného trestného činu je zvlášť zraniteľné, preto je potrebné chrániť ho v celom procese vyšetrovania a súdneho konania a súčasný právny poriadok toto aj rieši, berie na to ohľad ale potrebné povedať, že aj to trvalo veľmi dlho kým sme zaviedli postupy na ochranu detí pri vyšetrovaní, keď sú v postavením svedkov.
Je dobré, že sa na Slovensku rozbieha projekt Barnahus, ktorý má komplexne riešiť ochranu detí v priebehu vyšetrovania a trestného konania. Tento náš návrh však rieši iný aspekt. Dieťa tým, že je zvlášť zraniteľné, ak je vystavené násilnému konaniu ako svedok sa zároveň stáva aj poškodeným. Teda nie je len svedkom, ktorý by akosi bez nejakých následkov prešiel touto skutočnosťou. Ale to, že vidí, že sa pozerá na násilné konanie hoci samotné to dieťa nie je terčom toho násilného konania, na ňom zanecháva trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tom to je všeobecná zhoda psychológov, ktorý sa venujú štúdiu
===== ... trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tomto je všeobecná zhoda psychológov, ktorí sa venujú štúdiu dopadov násilia na deti, zhoda na tom, že dieťa, ktoré je vystavené násiliu, aj keď nie je priamym terčom toho násilia, trpí trvalými následkami. Preto je dôležité, aby páchatelia trestných činov boli braní na zodpovednosť aj za psychickú ujmu, ktorú dieťa utrpí, keď ho páchateľ svojím konaním vystaví násiliu.
Deti, ktoré sú svedkami násilných trestných činov, zažívajú vo väčšej miere než dospelí predovšetkým strach, úzkosť, paniku, nočné mory, poruchy spánku, deti mávajú pocit viny z toho, že násiliu mohli nejak zabrániť, ale, samozrejme, ich postavenie im to neumožňuje. Prežívajú bezmocnosť a nedôveru voči dospelým a veľmi často deti, ktoré sú vystavené násiliu, prežívajú posttraumatickú stresovú poruchu.
Rovnako jedným z dopadov a dôsledkov na deťoch je to, že sa stávajú nadmerne ostražité, bývajú uzavreté a emočne otupené. U mnohých detí, ktoré sú vystavené násiliu, sa objavuje aj agresivita, výbuchy hnevu, regres v správaní, napríklad pomočovanie, detinské správanie, takéto deti prežívajú problémy v škole, majú obyčajne zhoršenú koncentráciu, nemôžu sa sústrediť na to, čo sa deje v škole, zhoršuje sa im v dôsledku toho aj prospech. Rovnako deti, ktoré sú svedkami násilia, bývajú utiahnuté, alebo sa začínajú správať konflikte v kolektíve.
Ďalším dôsledkom alebo ujmou, ktorú by sme, ktorú sledujú psychológovia pri deťoch vystavených násilím, je to, že strácajú pocit, že svet je bezpečný, majú zvýšený strach o seba a o svojich blízkych, majú problém dôverovať iným ľuďom. A ak ide o opakované prejavy násilia v domácnosti, dopad býva ešte dlhodobejší a závažnejší. Odborníci sa zhodujú tiež na tom, že vystavenie dieťaťa násiliu má často trvalé následky na duševné zdravie, a to je ten moment, pre ktorý si musíme uvedomiť, že dieťa ako svedok násilia sa stáva poškodeným a obeťou. Ako príklady odborníci uzíva... uvádzajú to, že ide o vyššie riziko depresie a úzkostných porúch v dospelosti, problémy so sebaúctou v dospelosti, rizikové správanie v dospievaní, ťažkosti s riešením konfliktov a zvládaním stresu, väčšia pravdepodobnosť, že sa násilie stane normalizovaným pre takéto deti a tiež je to opakovanie vzorcov násilia pri riešení konfliktov v dospelosti. Toto opakovanie vzorcov násilia uvádzame aj dôvod, ako závažný dôvod, prečo je potrebné zmeniť našu legislatívu, aby deti boli chránené pred fyzickými trestami zo strany rodičov.
Z povedaného teda je zrejmé, že je zásadný rozdiel v tom, či svedkom násilia je dospelý alebo dieťa. Preto je v najlepšom záujme dieťaťa, čo ukladá aj naša legislatíva, aby sme konali v najlepšom záujme dieťaťa, aby sme v takýchto situáciách vnímali nielen, dieťa nielen ako svedka, hoc so špeciálnou ochranou a povinnosťou šetrného zaobchádzania, ale aby sme ho vnímali aj ako obeť. Z pohľadu trestného práva je namieste vyslať signál, že páchanie násilia v prítomnosti dieťaťa má oveľa vyššiu závažnosť, pretože ubližuje nielen obeti samotnej, ale aj dieťaťu alebo deťom, ktoré sú vzhľadom na okolnosti donútené prizerať sa na utrpenie obete a násilné prejavy páchateľa.
Verím, že aj z týchto dôvodov tento zákon nájde podporu v našom parlamente.
Ďakujem.
