46. schôdza

Lucia, ďakujem ti za predstavenie tohto nášho návrhu na ochranu detských svedkov násilných trestných činov a aj za tie tragické príbehy, ktoré si povedala, naozaj pokiaľ sa nám zdá, že...

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Ja sa musím priznať, že mne nevadí to počuť tie hrozné príbehy. Ale to, že z druhej strany je tu ticho a že s ním nejdeme nič robiť, že toto má vyrušuje na celej tejto téme na viac, najviac
a veľmi zle sa počúva áno páni, že aké prípady násilia na ženách máme na Slovensku a že do akého extrému to až zachádza, až k vražde ženy. A my stále nemáme v našom trestnom zákone ani len definíciu vraždy ženy z dôvodu, že je žena. Aj preto nám chýbajú napríklad štatistiky, aby sme k tomu vedeli nastaviť efektívne mechanizmy. My sme s kolegyňami za minulý rok počítali prípady týchto vrážd žien, a bolo ich 12. To znamená že jedna žena zomrie každý mesiac s rukou partnera alebo len pretože je žena práve v takýchto konfliktných situáciách a že deti sú svedkami skutočne tohto najhoršieho, špeciálne v prípadoch keď sa jedná o ich rodičov tak to je to je niečo s čím by sme jednoznačne mali a nie mali, to je naša proste povinnosť urobiť s tým niečo tu priamo v pléne. A ja chodím vždy mimo schôdzí do regiónov a navštevujem takéto organizácie pomoc ženám zažívajúcim násilie alebo aj deťom, a musím vám povedať, že vždy sa tak pýtam sama seba, že v akom štáte to žijeme. Že tu sa míňajú milióny na rôzne malichernosti, na všetkých ministerstvách a potom takéto organizácie prežívajú z darov. Oni si musia vyzbierať na svoje fungovanie cez rôzne stránky, alebo od podnikateľov, ktorí ich podporujú podobne. Že ani len v tomto ten štát nefunguje. Ale viete čo m tu môžeme niečo spraviť. My sme navrhovali napríklad zákon o domácom násilí, kde bola aj táto úprava čo sa týka detských svedkov Teraz tu máte ďalší návrh zákona. Veď aj vy máte deti, vnúčatá. Ako sa im pozriete do očí, že keď ste tu sedeli tak ste s tým mohli niečo spraviť a nezahlasovali ste za.

Viete ono sa to naozaj nepočúva dobre. Ja týchto prípadov poznám stovky. Viete aké je strašné, keď vám príde rodina, kde otec týra deti tým, že im hasí cigarety na tele, a potom tie deti vyzerajú ako keby mali po ovčích kiahňach. A to je len začiatok toho, že ten otec, nielen týra, ale ublíži aj svojej manželke, ublíži deťom a deti sú toho svedkom. My to nemáme zakotvené právnom systéme, a je krásne, že sa to našim predstaviteľom nepáči a sú citlivý a povedia, že prosím vás nečítajte to lebo to je strašné. Ale som zvedavý, či ten človek, ktorý tu rozpráva o tom, že je to strašné za tento zákon zahlasuje. Či ten človek, ktorý rozpráva prosím vás nečítajte to tu, lebo to trhá uši. A boli tu štyria poslanci, sú tu štyri poslanci. Som zvedavý, dobre si ich budem tiež pamätať, ktorý to počuli, čo ste čítali, lebo ostatní sú zase niekde. Či za toto zahlasujú. Či zahlasujú za to, aby deti, ktoré boli svedkami toho, že im niekto zobral matku, prípadne niekoho blízkeho a boli svedkami strašnej tragickej udalosti, ktorá ich postihne na celý život. Či za toto títo štyria koaličný poslanci a pán Andrej Danko, ktorému to vyslovene vadilo čo ste čítali, či za to zahlasuje. Na to som veľmi zvedavý.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Ja teda prezumpujem, že ste poznámku pán predsedajúci zniesli, zniesli s dobrým úmyslom a možno aj s isto mierou empatie voči tomu čo kolegyňa čítala, len teda pripomínam, že my v tomto pléne, kedykoľvek sa otvorí téma trestného zákona a jeho noviel, tak sa nikdy netýka obetí, ale s veľkým útlocitom sa cizeluje úprava na prospech páchateľov. A nikto nepovie, že je to nechutné. Rovnako sme si tu zvykli, že pri téme trestného zákona mám tu usual suspect obvyklý, obvyklý podozrivý začnú od nemoty do nemoty rozprávať ako čo bolo a nebolo v prípadoch, ktorých, ktoré sa teda týkajú nejakej závažnej ekonomickej kriminality alebo zneužívanie právomoci verejného činiteľa a nikomu to nepríde nechutné hoci to teda naozaj je tiež nechutné. Tieto prípady sú o to väčšmi špecifické, že tá detská obeť je vlastne poznačená tým skutkom alebo ten príbeh si nesie oveľa dlhšie, než ten príbeh páchateľa, ktorý dokoná a v tom momente skončí. Pretože ona si ho bude niesť celý živo. Ak sa nedajbože skutok skončí tragicky, že tá primárna opäť povedzme matka alebo neviem starý rodič atak ďalej zomrie, tak to dieťa, ktoré vlastne trestný zákon vôbec nestavia do role obete, ktorá má takisto právo na nejakú hej, teda spravodlivosť a aby jej ujma bola spravodlivo potrestaná, je o to horšie a tá naliehavosť tej spravodlivosti o to pálčivejšia, že ona s ňou bude žiť do konca života. A nikdy sa jej, nikdy sa jej nezbaví.
Ja tu budem potom možno v rozprave hej, hovoriť aj také tie výpovede z toho detského pohľadu ako sa s tým potom oni musia vyrovnávať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Toto by mal byť budíček pre všetkých, ktorí tú hlasujú a prinášajú som rôzne témy zvlášť pre poslancov a poslankyne, ktoré sa venujú trestnej politike štátu napríklad taký poslanec Gašpar, a ďalší samozrejme minister spravodlivosti ktorého sme tu nevideli za vyše dva roky priniesť žiadnu zmenu ktorá by pomáhala obetiam trestných činov. Ale naopak sme svedkami ako táto koalícia dlhodobo sústavne pomáha obžalovaným obvineným a páchateľom trestných činov.
Aj dnes sme mohli sledovať tlačovú konferenciu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý doslova povedal, že napríklad boj proti korupcii v Slovenskej republike je v katastrofálnom stave. No áno, pretože táto koalícia schvaľuje zmeny trestných zákonov iba v prospech páchateľov. Na obete trestných činov zvlášť na ženy, ktoré sú obeťami trestných činov alebo deti nemyslí vôbec. Nemáme tu žiadnu ani jednu zákonodarnú iniciatívu, ktorá by sa tomuto venovala. Je to alarmujúce a mal by to byť budíček pre všetkých, ktorí tu sedia. A to je minimum čo môžete urobiť je podporiť tento návrh zákona z dielne mojich kolegov a kolegýň.
Ďakujem

Ďakujem vám kolegovia kolegyne za faktické poznámky, ja by som rada počula aj niekoho z koalície, aby akokoľvek odôvodnil, že nebude za tento návrh hlasovať, ak teda sa ho nechystáte podporiť, čo naozaj nepredpokladám. Naozaj by som chcela počuť tie dôvody. Ale asi sa ich nedozviem.
Presne ako o kolegyňa Jurík povedala, že pri tejto téme počuje ticho a nie len to ešte som to podľa pána predsedajúceho mala byť aj ja ticho. Tak to je už ako vrchol.
Čiže nevidíme nepočujeme proste to nebudeme riešiť, neexistuje to.
Ale tie obete tu sú. Oni žijú na Slovensku, sú to detské obete, detskí svedkovia týchto násilných trestných činov. A toto je jednoduchá novela, ktorou môžeme vyslať nejaký signál a pomôcť im. Musíme už niekde začať, ak chceme zlepšiť ich situáciu. Naozaj to ako málo čo je hroznejšie ako to, čo tie deti prežijú.
Tak skúste v sebe nájsť ten kúsok dobra, ktorý, ktorý by im mohol pomôcť. Naozaj niekde musíme začať, pretože ako som uvádzala v tých prípadoch. Sú to dlhé roky, dlhé roky, kedy sa to dookola opakuje a presne aj preto som spomenula práve aj tú femicídu ako kolegyňa Jurík na to na nadviazala, to je súvisiaci problém, ktorý tu tiež dlhé roky máme. A vo väčšine týchto prípadov sú aj deti prítomné pri týchto vraždách. Tak ja len opätovne chcem apelovať skúsme týmto deťom najzraniteľnejším deťom pomôcť.
Ďakujem

Ďakujem vám predsedajúci, kolegyne kolegovia. Predkladaný návrh zákona je súčasťou nášho širšieho a povedal by som systémového úsilia zlepšiť ochranu detí pred násilím. Spolu s kolegyňou Plavákovou sme tu v pléne minulý rok predkladali zákon ktorým mala byť zaručená, zaručené právo detí na detstvo bez násilia a rešpektujúcu výchovu, žiaľ tento návrh nenašiel podporu dostatočného počtu poslancov a poslankýň. Prichádzame teraz s týmto návrhom, ktorý sa dotýka detí ako svedkov.
Dieťa, ktoré je svedkom násilného trestného činu je zvlášť zraniteľné, preto je potrebné chrániť ho v celom procese vyšetrovania a súdneho konania a súčasný právny poriadok toto aj rieši, berie na to ohľad ale potrebné povedať, že aj to trvalo veľmi dlho kým sme zaviedli postupy na ochranu detí pri vyšetrovaní, keď sú v postavením svedkov.

Je dobré, že sa na Slovensku rozbieha projekt Barnahus, ktorý má komplexne riešiť ochranu detí v priebehu vyšetrovania a trestného konania. Tento náš návrh však rieši iný aspekt. Dieťa tým, že je zvlášť zraniteľné, ak je vystavené násilnému konaniu ako svedok sa zároveň stáva aj poškodeným. Teda nie je len svedkom, ktorý by akosi bez nejakých následkov prešiel touto skutočnosťou. Ale to, že vidí, že sa pozerá na násilné konanie hoci samotné to dieťa nie je terčom toho násilného konania, na ňom zanecháva trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tom to je všeobecná zhoda psychológov, ktorý sa venujú štúdiu

===== ... trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tomto je všeobecná zhoda psychológov, ktorí sa venujú štúdiu dopadov násilia na deti, zhoda na tom, že dieťa, ktoré je vystavené násiliu, aj keď nie je priamym terčom toho násilia, trpí trvalými následkami. Preto je dôležité, aby páchatelia trestných činov boli braní na zodpovednosť aj za psychickú ujmu, ktorú dieťa utrpí, keď ho páchateľ svojím konaním vystaví násiliu.
Deti, ktoré sú svedkami násilných trestných činov, zažívajú vo väčšej miere než dospelí predovšetkým strach, úzkosť, paniku, nočné mory, poruchy spánku, deti mávajú pocit viny z toho, že násiliu mohli nejak zabrániť, ale, samozrejme, ich postavenie im to neumožňuje. Prežívajú bezmocnosť a nedôveru voči dospelým a veľmi často deti, ktoré sú vystavené násiliu, prežívajú posttraumatickú stresovú poruchu.
Rovnako jedným z dopadov a dôsledkov na deťoch je to, že sa stávajú nadmerne ostražité, bývajú uzavreté a emočne otupené. U mnohých detí, ktoré sú vystavené násiliu, sa objavuje aj agresivita, výbuchy hnevu, regres v správaní, napríklad pomočovanie, detinské správanie, takéto deti prežívajú problémy v škole, majú obyčajne zhoršenú koncentráciu, nemôžu sa sústrediť na to, čo sa deje v škole, zhoršuje sa im v dôsledku toho aj prospech. Rovnako deti, ktoré sú svedkami násilia, bývajú utiahnuté, alebo sa začínajú správať konflikte v kolektíve.
Ďalším dôsledkom alebo ujmou, ktorú by sme, ktorú sledujú psychológovia pri deťoch vystavených násilím, je to, že strácajú pocit, že svet je bezpečný, majú zvýšený strach o seba a o svojich blízkych, majú problém dôverovať iným ľuďom. A ak ide o opakované prejavy násilia v domácnosti, dopad býva ešte dlhodobejší a závažnejší. Odborníci sa zhodujú tiež na tom, že vystavenie dieťaťa násiliu má často trvalé následky na duševné zdravie, a to je ten moment, pre ktorý si musíme uvedomiť, že dieťa ako svedok násilia sa stáva poškodeným a obeťou. Ako príklady odborníci uzíva... uvádzajú to, že ide o vyššie riziko depresie a úzkostných porúch v dospelosti, problémy so sebaúctou v dospelosti, rizikové správanie v dospievaní, ťažkosti s riešením konfliktov a zvládaním stresu, väčšia pravdepodobnosť, že sa násilie stane normalizovaným pre takéto deti a tiež je to opakovanie vzorcov násilia pri riešení konfliktov v dospelosti. Toto opakovanie vzorcov násilia uvádzame aj dôvod, ako závažný dôvod, prečo je potrebné zmeniť našu legislatívu, aby deti boli chránené pred fyzickými trestami zo strany rodičov.
Z povedaného teda je zrejmé, že je zásadný rozdiel v tom, či svedkom násilia je dospelý alebo dieťa. Preto je v najlepšom záujme dieťaťa, čo ukladá aj naša legislatíva, aby sme konali v najlepšom záujme dieťaťa, aby sme v takýchto situáciách vnímali nielen, dieťa nielen ako svedka, hoc so špeciálnou ochranou a povinnosťou šetrného zaobchádzania, ale aby sme ho vnímali aj ako obeť. Z pohľadu trestného práva je namieste vyslať signál, že páchanie násilia v prítomnosti dieťaťa má oveľa vyššiu závažnosť, pretože ubližuje nielen obeti samotnej, ale aj dieťaťu alebo deťom, ktoré sú vzhľadom na okolnosti donútené prizerať sa na utrpenie obete a násilné prejavy páchateľa.
Verím, že aj z týchto dôvodov tento zákon nájde podporu v našom parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja budem veľmi stručná, lebo chcem, aby sa dostali aj kolegyne na rad. Ale teda mňa zaujíma, ak je tá výhovorka o nepodporení tohto návrhu tá, že sa nepodporujú opozičné návrhy, tak ja si pamätám jednu situáciu, keď aj v prvom, aj v druhom čítaní prešiel návrh KDH o turistických trasách. Tak mi povedzte, páni, to ste považovali za dobrý návrh, ktorý potrebujeme a tak ste zaň zahlasovali, ale ochrana detí to nie je niečo, čo potrebujeme, to nie je dobrý návrh? Ja len nechápem tej logike. Že buď buďte konzistentní a nikdy nestlačíte, je vám to jedno, že či je to dobrý návrh, či odkiaľ prišiel, proste nie, alebo, lebo teraz fakt vyzeráte blbo. Turistické trasy áno, ochrana detí nie. Veľmi zvláštne.

Ďakujem ti, Ondrej, aj tebe, Lucka, za to, že ste aj s ďalšími našimi kolegami priniesli vôbec tento návrh zákona do parlamentu. Mne sa to naozaj strašne ťažko počúva, aj sa mi o tom ťažko hovorí, pretože naozaj ide o deti, ktoré sú svedkami násilia, a ja mám pocit, že my, nieže mám pocit, pravdou je, že Slovensko násilie ako také úplne bagatelizuje. Tu reálne nemáme poriadne zákony ani na to, aby sme to násilie definovali a pomenovali a nieto ešte zákony, ktoré by lepšie chránili deti ako svedkov násilia. Takže ja vám ďakujem, že ste priniesli túto tému na toto plénum, do tejto budovy, pretože inak by sa o tejto téme v tejto budove nerozprávalo vôbec, tu sa, tu pán minister spravodlivosti rozpráva o zmene trestných zákonov a nespomenie ani slovom to, že tu máme stovky až tisíce detí, ktoré sú svedkami násilia, a potom musí prísť opozičný návrh, ktorý je totálne odignorovaný, tu sedia štyria, štyria poslanci vládnej koalície a neviem vôbec, že či rozmýšľajú nad tým, že o čom tu rozprávame, lebo toto je tak vážna vec. A tu sanujú, štátne zákony tu sanujú rôzne organizácie, ktoré sa naozaj snažia deň-noc, sú tam rôzne nonstop linky pomoci, tých detí je stále viac a viac. Toto je naozaj urgentný problém, takže keď už ste s tým neprišli sami, lebo naozaj za tie dva a pol roka, čo tu sedíme, som tu nepočula, že by sme sa o takejto téme rozprávali, tak to aspoň podporte.

Ďakujem za slovo.
Ja by som, možno je tá moja poznámka zbytočná a už som trochu paranoidná, len teda aby bolo jasné, že keďže tu teda častokrát zaznieva, že hovoríme o deťoch, ktoré sú svedkami domáceho násilia a vidia týranie vlastných mamín, tak to nie je tá jediná trestná činnosť, ktorej častokrát nechcene čelia. Teraz ako pozerám správy, tak je, myslím, že v Novom Meste nad Váhu hlásený útok, kde, chvalabohu, našťastie len airsoftovou pištoľou žiak strieľal po triede, ale pripomeňme si tú situáciu zo Spišskej Novej Vsi, kde teda ten páchateľ, hej, zastrelil aj pani učiteľku, aj spolužiačku a sú tam desiatky obetí, ktoré ale trestnoprávne nemôžme kvalifikovať ako obete, alebo ako teda poškodené, nech mám použiť ten, ten, trestnoprávnu terminológiu, lebo nemôžme ich zaradiť teda do kategórie, že boli priamo ohrození alebo že by bol na nich vykonaní pokus, alebo neviem čo. A ich ujma vlastne nie je nijakým spôsobom tým pádom potrestaná. Tomu páchateľovi sa nepričítalo, že on straumatizoval neviem koľko desiatok detí. Čiže len aby sme mali zajasno, že my tu hovoríme o celkovej kriminalite, ktorá má takto popísaný, ako to predkladateľka uviedla, dopad na maloletých. Áno, štatisticky je to možno časté pri týraní a pri domácom násilí a tak ďalej, ale tu je kopec násilných deliktov, napríklad aj lúpež, hej, kedy si predstavme, ja neviem, asi zrejme tiež možno väčšinou muža, ktorý, hej, šoféruje prudko auto, aby, hej, sa zmocnil niekoho, dohnal ho, zobral mu veci, udrel ho, ubil ho a tam v tom aute ho čaká maloleté dieťa, ktoré to celé muselo odsledovať. Takže tá variabilita je obrovská a, prosím, vnímajme ho v plnom tomto kontexte.
Ďakujem.