46. schôdza

Pán poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne.
No vaša arogancia a sebavedomie a bohorovnosť to je, to je neskutočné počúvať. To nieže pseudoargumenty sa tu používali, v niektorých prípadoch úplne že hlúposti. To, že ste väčšinu času nad povrchom témy, mňa ste upozorňovali, keď som hovoril, tiež som bol naozaj nad povrchom témy, ale vy robíte celý čas úplne to isté.
A je mi veľmi zvláštne, možnože naozaj nechápeme, ako pani Kleinert, že my sme tak tupí, že nič nechápeme, tak trikrát som si poprečítaval alebo prepočítal, lebo to som tu už počul dneska od troch ľudí, že máme deväť týždňov voľna. Jak rátam, tak rátam, tak osem. Tak toto je, toto (ruch v sále), to je, toto je sila, že toto je presne o vás. Ani, ani len takúto jednoducho (potlesk), prestaň tlieskať, ty nešťastník, že ani jednu informáciu neviete podať presnú, len hyperbolizujete, vymýšľate, tárate. Ešte aj toto neviete odrátať - deväť od osem. A to, že to neviete vy, to som si už zvykol, ale pán učiteľ, pán učiteľ Pročko to tiež tak deväť narátal. To je neuveriteľné, tomu to ide, skvelý chlap (rečník zatlieskal).

Reagovať bude pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči.

No, pán Hazucha, ak som sa pomýlila, som aj ten akože pondelok jeden a pol dňa, keď schôdza začína v utorok poobede, zarátala ako deviaty týždeň, tak sa ospravedlňujem. Sorry, je to fakt iba osem týždňov. Ja som to akože (smiech), akože fakt je mi to hrozne ľúto, že som takúto zásadnú chybu spravila, ale teda no vráťme sa späť k podstate. Takže beriem späť. Osem týždňov prázdnin a (smiech) prepáčte, ale toto. Takže ja mám pseudoargumenty, ale teda je zásadný rozdiel medzi tým, že, že, že teda tento parlament nemá deväť týždňov, ale osem týždňov prázdnin. Dobre.
Vráťme sa späť teda k tej dépeháčke. Ja prosto neviem, nie som ekonómka, pýtam sa laicky, normálne si tu čítam tie katastrofálne správy v mienkotvorných médiách a poctivú ekonomickú analýzu, ktorá hovorí to isté tretí rok po sebe, a pýtam sa teda ministra financií, že máme tu ekonomickú analýzu, ktorá hovorí, že k nám chodia podnikať zahraničné osoby častokrát najviac z Maďarska, ktoré sú biele kone, zakladajú si tu firmy kvôli podvodným vratkám DPH. Takisto nám tu povie pani Laura Kövesi o tom, že sa tu dejú podvodné vratky DPH, že tretina vyšetrovaných prípadov EPPO má súvis so Slovenskom. Tak ja sa teda normálne pýtam laicky ministra financií, či teda, keď máme tie najlepšie vzťahy z Európskej únie s Viktorom Orbánom, či to s ním bolo riešené, či niečo v tomto robia, či to vôbec odhalili, že to takto je alebo si to tiež ako ja musia prečítať v médiách, lebo však máme tu kritiku, že KUFS pomaly kolabuje tiež, no tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v poradí vystúpi pán poslanec Spišiak. Nech sa vám páči.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do tejto ústnej rozpravy z toho dôvodu, že chcem hovoriť o korupcii, chcem hovoriť o ekonomickej, hospodárskej kriminalite a boji tejto vlády voči týmto neduhom celospoločenským, čo zrejme uznáte, že nie je pseudofakt, ale fakt.
A začnem fakt faktom, že vláda, súčasná vláda veľmi dobre vie, aký spoločensky nebezpečný jav je korupcia. Hovoríme tu, upozorňujeme na to už dva roky, že to je naozaj nebezpečné. A pred troma týždňami som si prečítal Národnú protikorupčnú stratégiu na roky ´26 až ´29, ktorú schválila vláda. To znamená, že táto vláda veľmi presne vie, aká nebezpečná je korupcia, lebo zhruba na dvadsiatich stranách je tam rozpísané, sú rozpísané všetky nebezpečné aspekty a dôsledky korupčných správaní a korupcie ako takej. Presne to isté čo je v Programovom vyhlásení vlády, lebo tento materiál vychádza ako plnenie úlohy z Programového vyhlásenia vlády. Áno, schválili Národnú protikorupčnú stratégiu, len problém je v tom, že mali ju schváliť hneď ako prvý materiál, keď tá korupcia je taká nebezpečná pre sociálne vzťahy, pre trhovú ekonomiku, pre rast ekonomiky, je schopná zbúrať ekonomické základy demokratického štátu. Toto je tam všetko napísané v tej stratégii, len problém je v tom, že bola schválená na roky ´26 až ´29. To znamená, že všetko, čo dovtedy urobili, robili v rozpore s tým svojím programom, s tou svojou stratégiou, ktorú teraz schválili. Ak by ju schválili hneď na začiatku vládnutia, že, áno, uznáme, lebo píšu, že vedia presne, aký to je nebezpečný jav, tak by nemohli ani jeden z krokov, ktorý tu doteraz schválili v súvislosti s trestným právom a s rôznymi inštitúciami, ktoré majú brániť a chrániť ekonomiku a efektívne umožniť bojovať s kriminalitou. Čiže v tej stratégii je rovno napísané potom aj opatrenie, ako bojovať proti tej korupcii, bod za bodom. A oni robili presne opačne, presne opačne všetko. Lebo sa tvária, že zistili, že to je nebezpečné až v roku ´26. Dovtedy nevedeli?
Zaujímavé je tam čítanie, že je veľmi dôležité oprieť boj proti korupcii o Úrad na ochranu oznamovateľov. Jeden z dôležitých aspektov. Je potrebné sa oprieť o špecializované policajné útvary bojujúce s korupciou, aj prokuratúry. Oni to všetko zrušili, všetko zrušili, a teraz hovoria, že to je strašne dôležité pre potieranie korupcie. No tak potom tu niečo nesedí.
Rozmýšľal som nad tým, že prečo práve teraz rýchlo schválili túto stratégiu. No preto, lebo ako sme videli, pán premiér išiel za generálnym prokurátorom a snažil sa ho presvedčiť, aby nejak zmenil, zjemnil správu o stave korupcie na Slovensku. Táto, táto, tento ako celkom dobre napísaný materiál má akože predstierať možno pred tými európskymi inštitúciami, však my tu máme Národnú stratégiu boja proti korupcii, bod po bode presne definovaný postup do budúcna na roky ´26 až ´29. Tak ako prečo nám tu niečo vyčítate?
Čiže boli tu spomínané rôzne negatívne aspekty tohto boja. Korupcia v tomto systémovom ponímaní je len jeden z nástrojov tej ekonomickej kriminality, legalizácie príjmov alebo výnosov z trestnej činnosti, ktoré sú v nadnárodnom meradle realizované nadnárodnými rôznymi zločineckými zoskupeniami. A upozorňoval som, že, keď sme tu mali rozpravu k novelám trestných kódexov, že čo všetko tieto novely prinesú a ono to je presne teraz tak už evidentné, že to už aj priniesli. Lebo stratégovia, najlepší právnici tých zločineckých nadnárodných štruktúr veľmi rýchlo identifikovali náš právny systém a zistili, že tu je raj. Obsaďme tu firmy či už investíciami, alebo násilným prevzatím firiem, fingovanými investíciami, a potom tieto firmy používajme v tých našich legalizačných schémach, tých našich dépeháčkarských schémach, lebo na Slovensku buď na to neprídu, alebo keď aj prídu, no tak na Slovensku neni nejaká reálna šanca, že reálne sa začne okamžité stíhanie medzinárodné iniciované slovenskou políciou, ktorá umožní odhaliť celý systém, celú štruktúru, pozadie. Možno odhalia toho bieleho koňa a ten podľa najnovších noviel v Trestnom poriadku neni nijako raz motivovaný, aby prezradil alebo svedčil, že kto ho najal, kto ho financuje, pre koho pracuje. Jednoducho preňho bude výhodnejšie zapierať všetko, nechať sa odsúdiť, dostať podmienku alebo peňažný trest, ktorý zaňho kľudne zaplatia tí, čo mu dovtedy financovali celú existenciu.
Čiže vymožiteľnosť práva, to znamená, že chceme zahraničné investície. Zahraničné investície, tie ktoré sú založené na legálnom obchodovaní, všetky odchádzajú, nové neprichádzajú. Kto by už len investoval v krajine, kde je vymožiteľnosť práva, odhalenie korupčných a rôznych schém nelegálnych vlastne nemožné alebo sa nerieši? Načo by tu investoval, keď o to príde, seriózny podnikateľ? Kto tu bude investovať do tohto eldoráda, do raja? No len investor, ktorý práveže, ktorému nezáleží na legálnom podnikaní, existuje v rôznych schémach nadnárodných na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Zainvestujú, možno pomôžu na chvíľu tej firme, na mesiac, na dva, potom ju položia na kolená a zamestnancov prepustia. Bežný úkaz dlhodobo, rôzni talianski investori a rôzni iní.
Čiže politika na štyri svetové strany je efektívna z tohto uhľa pohľadu, zo všetkých štyroch svetových strán k nám už prúdi sofistikovaná ekonomická kriminalita zameraná na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a odčerpávaní financií, ktoré by mohli plynúť do nášho štátneho rozpočtu. To už bolo povedané, v miliardách sa to ráta, v miliardách, o čo prichádza Slovenská republika práve touto neschopnosťou prijať efektívny boj legislatívny aj organizačný, aj systémový proti takejto forme trestnej činnosti.
Takže toľko som chcel povedať k prerokovanej správe. Vláda vie a napísala koncepciu, lenže smiešne je, že dovtedy urobila presne opačne všetko. Aspoň teraz vidíme, že oni vedeli, čo treba robiť proti korupcii, tak práve preto všetko zrušili, čo by mohlo byť efektívne. A teraz som zvedavý v roku 2006, tu bola položená otázka, čo idete robiť? No keď si nalistujú túto koncepciu, tak tam majú presne napísané, čo majú robiť - zase zriadiť všetko, čo zrušili. Sami si to napísali.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Prvý - pán poslanec Kišš.