Dobrý deň. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, v prvom rade chcem hneď na úvod oznámiť, že za klub Progresívne Slovensko my tento návrh zákona rozhodne nepodporíme a žiadame, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že sa vráti naspäť predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie. Vysvetlím to celé v nasledujúcej rozprave. Tento návrh zákona sa tvári ako transpozícia smernice, ktorá má ochrániť novinárov, aktivistky, rôznych ľudí, ktorí sú zapojení do verejnej kritickej debaty, pred zneužívajúcimi žalobami, či už zo strany politikov alebo veľkých firiem, takzvanými SLAPPs. Je to teda, mala by to byť transpozícia príslušnej smernice Európskej únie, ktorá by mala byť transponovaná do slovenského štátneho, do slovenského právneho poriadku do 7. mája tohto roku. V tomto smere by to aj bolo teda v poriadku, tak ako to predniesol minister vnútra. Lenže človek si musí pozrieť detaily celého tohto legislatívneho procesu a celého obsahu tejto novely, aby pochopil, že zákon, ktorý pán minister spravodlivosti predložil sem do tohto pléna parlamentu, by sa v skutočnosti mohol volať napríklad Lex Papaláš alebo Lex Môžem všetko alebo Lex Náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému, jedinému človeku.
===== Alebo lex náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému jedinému človeku, ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si v rámci legislatívneho procesu k transpozícii smernice Ministerstvo vnútra uplatnilo zásadnú pripomienku, aby sa novelizovali nesúvisiace predpisy o kontumačnom rozsudku, a to všetko len preto, že minister vnútra, ktorý má pod sebou vydávanie občianskych preukazov s elektronickým podpisom a elektronický prístup k elektronickým schránkam, si sám svoju elektronickú schránku nedokázal skontrolovať a tak prehral rozsudkom pre zmeškanie. To je podľa mňa absolútna hanba a je to, neviem, či existuje v slovenskej legislatíve za 2,5 roka, čo táto banda tu operuje, vôbec lepší príklad papalášizmu, že máme tu nesúvisiaci návrh zákona. Transpozícia smernice Európskej únie, kde na jeseň sa minister vnútra dozvie, že absolútne má XT zlyhanie, ale teda ešte toto zlyhanie z neho robí absolútne nespôsobilého ministra vnútra. Podotýkam, elektronické schránky, používanie občianskych preukazov, vôbec ich vydávanie, autorizovanie na elektronickú komunikáciu. To všetko sa deje na klientskych centrách, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra, a minister vnútra si nedokáže nedokáže otvoriť elektronickú schránku, prehrá, potom hľadá výhovorky ako malé decko, že pes mi zjedol 10, dáva nezmyselné žaloby a podania aj na Ústavný súd a keď mu toto všetko zamietnu, lebo, žiaľ, musí platiť ťažké tisíce, že áno, tak si vylobuje vylobuje na Ministerstve spravodlivosti, že do absolútne nesúvisiaceho zákona sa pridajú paragrafy, ktoré úplne zmenia nastavenie kontumačného rozsudku, ktorý už bude len fakultatívny. To znamená, že súdy nebudú nebudú povinné ho vydať, keď tá strana sporu nebude reagovať a hlavne sa zrušuje alebo teda mení ustanovenie, že sa nebudú doručovať do elektronických schránok. Chápete to, že potom, čo táto republika vynaložila miliardy eur na digitalizáciu, na Slovensko.sk, na to, aby sme tu mali elektronické preukazy a komunikovali s orgánmi štátnej a verejnej správy elektronicky, tak si tu jeden neschopný minister vnútra, ktorý prehral legitímne podľa práva spor a musí platiť peniaze, vylobuje na Ministerstve spravodlivosti právnu úpravu, ktorá je len a len v jeho prospech, ktorá absolútne hádže do koša a ignoruje vynaložené finančné prostriedky jeho vlastného ministerstva, ktoré spravuje, na elektronizáciu verejnej správy, ktoré prosto táto právna úprava neprinesie nič nikomu. Ešte to aj sťaží a spomalí tie súdy, hej? Čiže občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí ho volili, majú normálne nádej, že snáď, keď sa začnú sporiť, že ten súd prebehne rýchlo, že sa k tej spravodlivosti domôžu a že keď teda na to protistrana kašle, máme tu tie stanovenia desiatky rokov o kontumačných rozsudkoch, tak prosto, však máš sa zaoberať, tak si nemal aktivovať elektronickú schránku, keď nebol schopný sa do nej pozerať. Však to je celé jeho zodpovednosť. A keď to neurobil, tak legitímne prehral, tak má platiť a nie tu lobovať Ministerstvo spravodlivosti, aby v prospech tohto jedného jediného človeka, tohto absolútne amatérskeho internetového trola, ktorý nič iné nevie, jediné, v čom bol dobrý, bol, keď tam troloval za klávesnicou, ale odkedy sa stal ministrom vnútra, tak to tu úplne rozvrátil celé Ministerstvo vnútra a ešte teda aj ten kontumačný rozsudok je jeho verejným výsmechom, tak táto právna úprava nepomôže nikomu, nikomu inému, len jedine Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A ja teda navrhujem, ak tento zákon prejde do druhého čítania, že naozaj tu treba podať návrh, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Lebo čo iné ako lex papaláš, akože môžem všetko, som absolútne neschopný minister vnútra, ale vylobujem si, že sa tu zmení zásadným spôsobom právna úprava. Čo iné je definíciou papalášizmu? Ja sa vás pýtam, dámy a páni z koalície, ako idete vysvetliť vašim voličom, že spomalíte trestné konania, že táto právna úprava je v rozpore s cieľom digitalizácie komunikácie. Čie? Čo počúvaš? Štátu? A že je to právna úprava, ktorá sa robí len preto, že si ju vyžiadal minister vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku. Toto chcú vaši voliči? Toto si predstavujú, že sa tu schváli, že za toto vás volili? To som fakt zvedavá. Ako budete nejakému vášmu kolegovi alebo priateľovi, ktorý sa bude spoliehať, že príde pre to, museli spomaliť, a už ti ani ten súd nebude doručovať do elektronickej schránky ten rozsudok, aj keď si ju kvôli tomu spojazdil, lebo tak Matúš Šutaj tak prehral spor, tak sme to museli celé zrušiť a zmeniť. Toto sa im chystáte povedať. Gratulujem. Fakt. Špičkový výkon vedenia tohto štátu, špičkový. Čiže ja navrhujem, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Alebo lex Matúš môže všetko, lebo to sa ani inak prosto nedá opísať ako takýmito ironickými názvami a nápismi. A ešte teda, pán minister spravodlivosti, ja sa budem venovať vo svojom príspevku škandalóznemu legislatívnemu procesu tohto návrhu zákona ako celku, ktorý má dve roviny. Prvá rovina je to, čo tu tak medzi zubami potichučky spomenul, že táto právna úprava, ktorá pomôže jednému jedinému človeku na Slovensku, nikomu inému, jednému jedinému. My tu robíme právnu úpravu pre jedného jediného človeka. Tak táto právna úprava sa tam dostala na základe zásadnej pripomienky, dvoch zásadných pripomienok, ktoré si Ministerstvo vnútra v legislatívnom procese v medzirezortnom pripomienkovom konaní k tomuto zákonu uplatnilo. Čiže ja teda ukážem. Toto je zákon v pôvodnej verzii, ako prišiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde tie úvodné dve alebo tri ustanovenia, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neboli. Neboli. Verejnosť nevedela, že sa to tam dostane. Objavilo sa to tam na základe zásadnej pripomienky Ministerstva vnútra. Tá vec, tá právna vec nesúvisí s tou transpozíciou smernice absolútne vôbec. Čiže verejnosť bola oklamaná, pretože verejnosť, ktorá komentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa nemohla vyjadriť k tejto zásadnej pripomienke, lebo na pripomienky sa nedajú dať pripomienky. Čiže celá táto vec, tá zmena tých kontumačných rozsudkov išla úplne mimo možnosti verejnosti to pripomienkovať. Dostala sa tam na základe lobbingu ministra vnútra a v tejto súvislosti mi nedá sa nepristaviť, že na jednej strane si tu minister vnútra papalášsky vylobuje takúto zmenu. Na druhej strane jeho ministerstvo vyhlasuje, ako tu ide robiť transparentný zákon o lobingu a aký to bude veľký úspech ministerstva. No jasné, veľký úspech lobingu je v skutočnosti jedine táto legislatíva, ktorá sa tu robí na prospech Matúša Šutaja Eštoka. Toto je podstata zakázaného lobingu, papalášskeho lobingu. Takže prosím vás, keď tu budeme mať zákon o lobingu, vráťme sa k tejto právnej úprave a otrieskajme to tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý tu ani nie je schopný sa prísť posadiť a obhajovať toto, čo sa tam dostalo na jeho vlastný pokyn, on tu má na to pána Borisa Suska, že toto je ten lobbing, ktorý akože chcú transparentne zaviesť. Toto je ten lobbing, pán minister spravodlivosti. Takto vás loboval Matúš Šutaj Eštok, aby ste do nesúvisiacej právnej úpravy presadili niečo, čo vyhovuje len jemu a ešte vlastne ani nie z vašej vlastnej strany, že fakt. Vau. Ako vy ste úplní mágovia politickej moci, mágovia. To keby vaše voličstvo tomu trošku rozumelo, tak podľa mňa by vás mali úplne rozniesť, že vy by ste nemali mať, ja neviem, 17, 18 %, ale mínus 17. Takže, aby som to zrekapitulovala, v prvej časti medzirezortné pripomienkové konanie sa viedlo bez tejto zásadnej zmeny, ktorá naozaj zásadným spôsobom mení ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie a jeho doručovaní. Takáto vec mala byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Nebola. Ona sa tam dostala po zásadnej pripomienke ministra vnútra, po jeho lobbingu, čiže ľudia sa k tomu ani odborníci v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohli vyjadriť. A nesúvisí to s predmetom toho, o čom gro toho zákona je, teda transpozícia tej antislap smernice. Je to totálne papalášsky proces. Sú to ustanovenia, ktoré nepomôžu nikomu na Slovensku, nikomu, len jednému jedinému človeku, Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Preto toto sa má volať lex papaláš. A podľa mňa tým klamali ľudí, oklamali týmto procesom, ku ktorému sa nemohli, k podstate veci sa ľudia nemohli vyjadriť, keďže to prišlo cez tú zásadnú pripomienku. A druhá vec, poďme teraz k tej podstate. A tejto transpozícii. Lebo to nie je všetko. Keď sa tu tvrdí, keď sa tu tvrdí o tom, ako je tu všetko v súlade s legislatívnymi pravidlami a procesmi a ako tento zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. A všetko je už teraz skvelé, lebo to neprišlo skráteným legislatívnym konaním a neprznili legislatívny proces, tak to je klamstvo, pretože ja vám poviem ešte o jednej veci, ku ktorej tu došlo a ktorá je podvodom na ľuďoch a odborníkoch, ktorí komentovali v medzirezortnom pripomienkovom konaní tento návrh zákona. Lebo povedzme si najskôr niečo o tej antislap smernici. Táto smernica Európskej únie bola schválená, aby ochraňovala kritických novinárov, novinárky, aktivistov pred žalobami, ktorými sa ich snažia mocní ľudia alebo mocné firmy šikanovať, odradiť ich od toho, aby písali kriticky, aby pátrali. Dôvodom pre prijatie tejto smernice bola smrť tej maltskej novinárky, pani, teraz som zase zabudla, Daphne, ospravedlním sa, a samozrejme tragédia a vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A zároveň ďalším dôvodom bol stúpajúci proces šikanóznych žalôb naprieč Európskou úniou aj teda západným svetom, kde sa prosto mocní ľudia snažia zneužívať justičný systém na to, aby nezmyselnými šikanóznymi žalobami zastrašili týchto ľudí, ktorí píšu o ich prešľapoch, alebo napríklad environmentálnych aktivistov, ktorí píšu o napríklad znečisteniach, ktoré sa snažia firmy utajiť a podobne. Takéto veci sa nám za posledné roky v rámci Európskej únie aj širšieho sveta množia. Nazývajú sa SLAPPs. Európska únia prijala smernicu, ktorá pomáha túto situáciu riešiť, zjednodušuje súdne konania tak, aby tí šikanovaní mali prístup k jednoduchému procesu, kde ten súd, keď uvidí, že je to zjavne šikanózna alebo zneužívajúca žaloba, to mohol rýchlo odmietnuť, aby tá protistrana, ktorá sa o toto snaží, musela musela zaplatiť, nahradiť nejakú škodu, primerané sankcie a podobne. Toto všetko je v poriadku. Európska únia túto smernicu prijala s tým, že sa vzťahuje na cezhraničné spory, keďže teda tam má kompetenciu. To znamená, že keď napríklad tá firma má sídlo v jednom členskom štáte a ten aktivista v inom členskom štáte, tak vtedy sa na tieto spory uplatní táto smernica, ale zároveň je k tomu odporúčanie aj Európskej únie, ale aj napríklad Rady Európy, orgánov, ktoré združujú žurnalistov, rôznych orgánov na ochranu ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek a podobne, ale teda aj samotnej Európskej únie, ktorá túto smernicu prijala, aby štáty išli nad rámec tejto smernice a aby tú právnu úpravu uplatnili nielen na cezhraničné spory, ale aj na vnútroštátne spory. A teraz počúvajte, čo sa stalo na Slovensku, lebo ja som si pozrela ten legislatívny proces, pán minister, pán minister spravodlivosti, a keď si ho pozriete, tak viete, čo zistíte? Viete, čo zistíte? Že Ministerstvo spravodlivosti poslalo do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkového konania transpozíciu smernice naozaj tak, aby sa vzťahovala aj na vnútroštátne spory, že? Tak to bolo. Vy ste sa, a ja by som vás bola pochválila, keby to takto ostalo. Medzirezortné pripomienkové konanie LP/2025/667 bolo napísané tak, že spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude Časti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť, nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude tú transpozíciu zužovať len na tie cezhraničné spory, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol ten návrh zákona tak, že sa vzťahoval na národné spory. A teraz skúsme hádať. Ktorý bol ten úrad, ktorý si uplatnil pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby teda Slovensko nešlo tou cestou transpozície aj na národné spory. Skúsme. No, v Luckách, čo myslíš? Koho by si tipla? Úrad vlády. Áno, a povedzme si prečo. Úrad vlády si túto pripomienku uplatnil. A povedzme si, kto vedie Úrad vlády. Tak ja idem teraz konšpirovať a špekulovať. Na čele Úradu vlády pán Gedra. Preslávil sa tým, ako prišiel atakovať pani Xéniu Makarovú, ktorá píše kritické články do nadácie Zastavme korupciu. Premiér, pod ktorého Úrad vlády spadá, je Robert Fico, ktorý je neslávne známy tým, že jeho žaloba na šéfredaktora Aktualít pána Bárdyho, ktorá sa bude v júni prejednávať za tú obálku Fica na jeho knižke, je uvádzaná ako príklad anti-SLAPP, ako príklad SLAPP žaloby, ako príklad šikanóznej žaloby aj medzinárodne. Taká náhodička. Taká náhodička. Že si tu Úrad vlády pod vedením týchto dvoch ľudí uplatní takúto pripomienku, že? Taká náhodička. A nejako teda ten návrh ešte aj po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní doputoval na Legislatívnu radu vlády stále v tom znení, že sa to vzťahuje aj na národné spory, ale potom už vládou takto neprešiel. A teraz ja sa pýtam, kto loboval? Okrem teda toho Úradu vlády, oni si to uplatnili ako obyčajnú pripomienku. Asi im ešte vtedy nebolo vyhovené, lebo to prišlo na Legislatívnu radu vlády ešte stále vo verzii, že teda ideme to uplatňovať aj na národné spory a z vlády to do parlamentu, čuduj sa svete, čuduj sa svete, prišlo už vo verzii, že teda ideme to transponovať len na tie nadnárodné spory. Ja teda pod dojmom toho pripomienkového konania sa naozaj nemôžem nezamyslieť, že či takáto transpozícia, tá zmena niekde medzi Legislatívnou radou vlády a vládou a parlamentom, nemôže vyhovovať naozaj konkrétnym subjektom, však Robert Fico a jeho žaloba na Bárdyho, to, čo robí Gedra na čele Úradu vlády, ale však môžeme si povedať aj pozdraviť odtiaľto aj pani Martinu Šimkovičovú a zákaz pre pána Drličku, aby o nej akokoľvek hovoril, takisto typický spor so spisovateľom Hvoreckým a podobne. Komu všetkému tak na tej vláde asi môže vyhovovať, že sa takáto ochrana pred šikanóznymi žalobami nebude vzťahovať aj na národné spory. Tak mohla by som to asi vypočítať tak polku členov vlády, že pán minister Boris Susža. Že? Možno nám to objasníte, že kto, že kto zatlačil, kto zatlačil, aby táto transpozícia nakoniec bola iná? Lebo podľa mňa verejnosť má právo to vedieť, pretože vy ste verejnosť oklamali. Vy ste do medzirezortného pripomienkového konania predložili zákon, ktorý sa ešte vzťahoval na národné spory. Verejnosť mohla byť ukľudnená. A zrazu z toho vyšlo niečo iné. Krásne, krásne. To ti tomu nič povedať? Dobre, teším sa veľmi, pretože, pretože ja naozaj tomu nerozumiem, že prečo došlo k takejto zmene, že tak možno by ste nám, a dúfam, že teda, aha, a áno, ja som skoro zabudla, keď som sa na to pýtala ministra Straku spravodlivosti predtým, tak on vlastne mi povedal, že teda nebudeme robiť gold plating. Čiže, ak chcete teda použiť túto argumentáciu, tak by som len povedala, že gold plating je v zásade neúmerné navyšovanie administratívnej a byrokratickej záťaže pri transpozícii smerníc Európskej únie. To znamená, že keď transponujeme smernicu Európskej únie a chceme ju transponovať prísnejšie, ako by sme mali a navýšiť tú byrokratickú ťažisť, tak to je gold plating, ale to, že dáme možnosť, aby ochranu pred šikanóznymi žalobami mali naši národní novinári, aktivistky na národnej úrovni, nielen keď ich žaluje cezhraničná firma alebo cezhraničný politik, to podľa mňa gold plating byť nemôže, lebo tak asi to chápeme inak. Takže predpokladám, že teda tento argument použijete. Uvidíme. V každom prípade, ako som povedala, kvôli tomu konaniu a kvôli tomu, že teda tento návrh zákona sa nakoniec nevzťahuje na národné spory, tak ako by sa mal, keďže tu máme na Slovensku ten problém. A to je pointa. Nejde len o nejaké formalizovanie nad nečistotou legislatívneho procesu. Ide tu o to, že my tu naozaj na Slovensku máme problém s politikmi, ktorí šikanujú novinárov, ktorí šikanujú aktivistov, zneužívajú súdne konania voči nim, aby ich odrádzali od ich práce, aby ich zastrašovali, tak my takúto ochranu naozaj potrebujeme. Na Slovensku. Na Slovensku. Tých cezhraničných sporov, kde to bude iná firma so sídlom v inej krajine, tých tu toľko nemáme. Čiže vy ste veľmi dobre vedeli, že keď to takto urobíte, takže v podstate tým znemožníte, aby naši, naši ľudia, naši aktivisti mali možnosť využiť túto transpozíciu. A akože áno, nedá sa vám nič vyčítať, lebo nakoniec je to v súlade s tým textom tej smernice, že vlastne tú smernicu transponujete tak, ako je. Lenže nemôžeme nevidieť za tým ten zlý úmysel a to, že ste sa rozhodli prosto nevyhovieť tomu volaniu a tomu odporúčaniu, aby sa rovnaké zaobchádzanie zaviedlo aj do národných sporov. A to je podľa mňa smutné, ale je to úplne jasné, keď sa človek pozrie na to, čo vy dennodenne robíte, ako útočíte na novinárov, na aktivistov, na sudcov, na prokurátorov. To je proste jeden útok za druhým a keď si asi niektorí vládni činitelia predstavili, že zrazu by stratili takýto nástroj na národnej úrovni, tak asi ich to zamrzelo. Tak trošku zalobovali, že? No, tak sa teším aj na ten zákon o lobingu. Ďakujem.
