49. schôdza

Dobrý deň. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, v prvom rade chcem hneď na úvod oznámiť, že za klub Progresívne Slovensko my tento návrh zákona rozhodne nepodporíme a žiadame, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že sa vráti naspäť predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie. Vysvetlím to celé v nasledujúcej rozprave. Tento návrh zákona sa tvári ako transpozícia smernice, ktorá má ochrániť novinárov, aktivistky, rôznych ľudí, ktorí sú zapojení do verejnej kritickej debaty, pred zneužívajúcimi žalobami, či už zo strany politikov alebo veľkých firiem, takzvanými SLAPPs. Je to teda, mala by to byť transpozícia príslušnej smernice Európskej únie, ktorá by mala byť transponovaná do slovenského štátneho, do slovenského právneho poriadku do 7. mája tohto roku. V tomto smere by to aj bolo teda v poriadku, tak ako to predniesol minister vnútra. Lenže človek si musí pozrieť detaily celého tohto legislatívneho procesu a celého obsahu tejto novely, aby pochopil, že zákon, ktorý pán minister spravodlivosti predložil sem do tohto pléna parlamentu, by sa v skutočnosti mohol volať napríklad Lex Papaláš alebo Lex Môžem všetko alebo Lex Náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému, jedinému človeku. Alebo lex náplasť. Prečo? Pretože prináša dva zlomové momenty. Prvá vec je, že pod rúškom transpozície sa tu prináša aj novela sporových predpisov, civilných sporových predpisov, ktoré vyhovujú jedinému jedinému človeku, ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si v rámci legislatívneho procesu k transpozícii smernice Ministerstvo vnútra uplatnilo zásadnú pripomienku, aby sa novelizovali nesúvisiace predpisy o kontumačnom rozsudku, a to všetko len preto, že minister vnútra, ktorý má pod sebou vydávanie občianskych preukazov s elektronickým podpisom a elektronický prístup k elektronickým schránkam, si sám svoju elektronickú schránku nedokázal skontrolovať a tak prehral rozsudkom pre zmeškanie. To je podľa mňa absolútna hanba a je to, neviem, či existuje v slovenskej legislatíve za 2,5 roka, čo táto banda tu operuje, vôbec lepší príklad papalášizmu, že máme tu nesúvisiaci návrh zákona. Transpozícia smernice Európskej únie, kde na jeseň sa minister vnútra dozvie, že absolútne má XT zlyhanie, ale teda ešte toto zlyhanie z neho robí absolútne nespôsobilého ministra vnútra. Podotýkam, elektronické schránky, používanie občianskych preukazov, vôbec ich vydávanie, autorizovanie na elektronickú komunikáciu. To všetko sa deje na klientskych centrách, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra, a minister vnútra si nedokáže nedokáže otvoriť elektronickú schránku, prehrá, potom hľadá výhovorky ako malé decko, že pes mi zjedol 10, dáva nezmyselné žaloby a podania aj na Ústavný súd a keď mu toto všetko zamietnu, lebo, žiaľ, musí platiť ťažké tisíce, že áno, tak si vylobuje vylobuje na Ministerstve spravodlivosti, že do absolútne nesúvisiaceho zákona sa pridajú paragrafy, ktoré úplne zmenia nastavenie kontumačného rozsudku, ktorý už bude len fakultatívny. To znamená, že súdy nebudú nebudú povinné ho vydať, keď tá strana sporu nebude reagovať a hlavne sa zrušuje alebo teda mení ustanovenie, že sa nebudú doručovať do elektronických schránok. Chápete to, že potom, čo táto republika vynaložila miliardy eur na digitalizáciu, na Slovensko.sk, na to, aby sme tu mali elektronické preukazy a komunikovali s orgánmi štátnej a verejnej správy elektronicky, tak si tu jeden neschopný minister vnútra, ktorý prehral legitímne podľa práva spor a musí platiť peniaze, vylobuje na Ministerstve spravodlivosti právnu úpravu, ktorá je len a len v jeho prospech, ktorá absolútne hádže do koša a ignoruje vynaložené finančné prostriedky jeho vlastného ministerstva, ktoré spravuje, na elektronizáciu verejnej správy, ktoré prosto táto právna úprava neprinesie nič nikomu. Ešte to aj sťaží a spomalí tie súdy, hej? Čiže občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí ho volili, majú normálne nádej, že snáď, keď sa začnú sporiť, že ten súd prebehne rýchlo, že sa k tej spravodlivosti domôžu a že keď teda na to protistrana kašle, máme tu tie stanovenia desiatky rokov o kontumačných rozsudkoch, tak prosto, však máš sa zaoberať, tak si nemal aktivovať elektronickú schránku, keď nebol schopný sa do nej pozerať. Však to je celé jeho zodpovednosť. A keď to neurobil, tak legitímne prehral, tak má platiť a nie tu lobovať Ministerstvo spravodlivosti, aby v prospech tohto jedného jediného človeka, tohto absolútne amatérskeho internetového trola, ktorý nič iné nevie, jediné, v čom bol dobrý, bol, keď tam troloval za klávesnicou, ale odkedy sa stal ministrom vnútra, tak to tu úplne rozvrátil celé Ministerstvo vnútra a ešte teda aj ten kontumačný rozsudok je jeho verejným výsmechom, tak táto právna úprava nepomôže nikomu, nikomu inému, len jedine Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A ja teda navrhujem, ak tento zákon prejde do druhého čítania, že naozaj tu treba podať návrh, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Lebo čo iné ako lex papaláš, akože môžem všetko, som absolútne neschopný minister vnútra, ale vylobujem si, že sa tu zmení zásadným spôsobom právna úprava. Čo iné je definíciou papalášizmu? Ja sa vás pýtam, dámy a páni z koalície, ako idete vysvetliť vašim voličom, že spomalíte trestné konania, že táto právna úprava je v rozpore s cieľom digitalizácie komunikácie. Čie? Čo počúvaš? Štátu? A že je to právna úprava, ktorá sa robí len preto, že si ju vyžiadal minister vnútra, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku. Toto chcú vaši voliči? Toto si predstavujú, že sa tu schváli, že za toto vás volili? To som fakt zvedavá. Ako budete nejakému vášmu kolegovi alebo priateľovi, ktorý sa bude spoliehať, že príde pre to, museli spomaliť, a už ti ani ten súd nebude doručovať do elektronickej schránky ten rozsudok, aj keď si ju kvôli tomu spojazdil, lebo tak Matúš Šutaj tak prehral spor, tak sme to museli celé zrušiť a zmeniť. Toto sa im chystáte povedať. Gratulujem. Fakt. Špičkový výkon vedenia tohto štátu, špičkový. Čiže ja navrhujem, aby sa tento zákon volal lex papaláš. Alebo lex Matúš môže všetko, lebo to sa ani inak prosto nedá opísať ako takýmito ironickými názvami a nápismi. A ešte teda, pán minister spravodlivosti, ja sa budem venovať vo svojom príspevku škandalóznemu legislatívnemu procesu tohto návrhu zákona ako celku, ktorý má dve roviny. Prvá rovina je to, čo tu tak medzi zubami potichučky spomenul, že táto právna úprava, ktorá pomôže jednému jedinému človeku na Slovensku, nikomu inému, jednému jedinému. My tu robíme právnu úpravu pre jedného jediného človeka. Tak táto právna úprava sa tam dostala na základe zásadnej pripomienky, dvoch zásadných pripomienok, ktoré si Ministerstvo vnútra v legislatívnom procese v medzirezortnom pripomienkovom konaní k tomuto zákonu uplatnilo. Čiže ja teda ukážem. Toto je zákon v pôvodnej verzii, ako prišiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde tie úvodné dve alebo tri ustanovenia, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neboli. Neboli. Verejnosť nevedela, že sa to tam dostane. Objavilo sa to tam na základe zásadnej pripomienky Ministerstva vnútra. Tá vec, tá právna vec nesúvisí s tou transpozíciou smernice absolútne vôbec. Čiže verejnosť bola oklamaná, pretože verejnosť, ktorá komentovala v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa nemohla vyjadriť k tejto zásadnej pripomienke, lebo na pripomienky sa nedajú dať pripomienky. Čiže celá táto vec, tá zmena tých kontumačných rozsudkov išla úplne mimo možnosti verejnosti to pripomienkovať. Dostala sa tam na základe lobbingu ministra vnútra a v tejto súvislosti mi nedá sa nepristaviť, že na jednej strane si tu minister vnútra papalášsky vylobuje takúto zmenu. Na druhej strane jeho ministerstvo vyhlasuje, ako tu ide robiť transparentný zákon o lobingu a aký to bude veľký úspech ministerstva. No jasné, veľký úspech lobingu je v skutočnosti jedine táto legislatíva, ktorá sa tu robí na prospech Matúša Šutaja Eštoka. Toto je podstata zakázaného lobingu, papalášskeho lobingu. Takže prosím vás, keď tu budeme mať zákon o lobingu, vráťme sa k tejto právnej úprave a otrieskajme to tomu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý tu ani nie je schopný sa prísť posadiť a obhajovať toto, čo sa tam dostalo na jeho vlastný pokyn, on tu má na to pána Borisa Suska, že toto je ten lobbing, ktorý akože chcú transparentne zaviesť. Toto je ten lobbing, pán minister spravodlivosti. Takto vás loboval Matúš Šutaj Eštok, aby ste do nesúvisiacej právnej úpravy presadili niečo, čo vyhovuje len jemu a ešte vlastne ani nie z vašej vlastnej strany, že fakt. Vau. Ako vy ste úplní mágovia politickej moci, mágovia. To keby vaše voličstvo tomu trošku rozumelo, tak podľa mňa by vás mali úplne rozniesť, že vy by ste nemali mať, ja neviem, 17, 18 %, ale mínus 17. Takže, aby som to zrekapitulovala, v prvej časti medzirezortné pripomienkové konanie sa viedlo bez tejto zásadnej zmeny, ktorá naozaj zásadným spôsobom mení ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie a jeho doručovaní. Takáto vec mala byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Nebola. Ona sa tam dostala po zásadnej pripomienke ministra vnútra, po jeho lobbingu, čiže ľudia sa k tomu ani odborníci v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohli vyjadriť. A nesúvisí to s predmetom toho, o čom gro toho zákona je, teda transpozícia tej antislap smernice. Je to totálne papalášsky proces. Sú to ustanovenia, ktoré nepomôžu nikomu na Slovensku, nikomu, len jednému jedinému človeku, Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Preto toto sa má volať lex papaláš. A podľa mňa tým klamali ľudí, oklamali týmto procesom, ku ktorému sa nemohli, k podstate veci sa ľudia nemohli vyjadriť, keďže to prišlo cez tú zásadnú pripomienku. A druhá vec, poďme teraz k tej podstate. A tejto transpozícii. Lebo to nie je všetko. Keď sa tu tvrdí, keď sa tu tvrdí o tom, ako je tu všetko v súlade s legislatívnymi pravidlami a procesmi a ako tento zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. A všetko je už teraz skvelé, lebo to neprišlo skráteným legislatívnym konaním a neprznili legislatívny proces, tak to je klamstvo, pretože ja vám poviem ešte o jednej veci, ku ktorej tu došlo a ktorá je podvodom na ľuďoch a odborníkoch, ktorí komentovali v medzirezortnom pripomienkovom konaní tento návrh zákona. Lebo povedzme si najskôr niečo o tej antislap smernici. Táto smernica Európskej únie bola schválená, aby ochraňovala kritických novinárov, novinárky, aktivistov pred žalobami, ktorými sa ich snažia mocní ľudia alebo mocné firmy šikanovať, odradiť ich od toho, aby písali kriticky, aby pátrali. Dôvodom pre prijatie tejto smernice bola smrť tej maltskej novinárky, pani, teraz som zase zabudla, Daphne, ospravedlním sa, a samozrejme tragédia a vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A zároveň ďalším dôvodom bol stúpajúci proces šikanóznych žalôb naprieč Európskou úniou aj teda západným svetom, kde sa prosto mocní ľudia snažia zneužívať justičný systém na to, aby nezmyselnými šikanóznymi žalobami zastrašili týchto ľudí, ktorí píšu o ich prešľapoch, alebo napríklad environmentálnych aktivistov, ktorí píšu o napríklad znečisteniach, ktoré sa snažia firmy utajiť a podobne. Takéto veci sa nám za posledné roky v rámci Európskej únie aj širšieho sveta množia. Nazývajú sa SLAPPs. Európska únia prijala smernicu, ktorá pomáha túto situáciu riešiť, zjednodušuje súdne konania tak, aby tí šikanovaní mali prístup k jednoduchému procesu, kde ten súd, keď uvidí, že je to zjavne šikanózna alebo zneužívajúca žaloba, to mohol rýchlo odmietnuť, aby tá protistrana, ktorá sa o toto snaží, musela musela zaplatiť, nahradiť nejakú škodu, primerané sankcie a podobne. Toto všetko je v poriadku. Európska únia túto smernicu prijala s tým, že sa vzťahuje na cezhraničné spory, keďže teda tam má kompetenciu. To znamená, že keď napríklad tá firma má sídlo v jednom členskom štáte a ten aktivista v inom členskom štáte, tak vtedy sa na tieto spory uplatní táto smernica, ale zároveň je k tomu odporúčanie aj Európskej únie, ale aj napríklad Rady Európy, orgánov, ktoré združujú žurnalistov, rôznych orgánov na ochranu ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek a podobne, ale teda aj samotnej Európskej únie, ktorá túto smernicu prijala, aby štáty išli nad rámec tejto smernice a aby tú právnu úpravu uplatnili nielen na cezhraničné spory, ale aj na vnútroštátne spory. A teraz počúvajte, čo sa stalo na Slovensku, lebo ja som si pozrela ten legislatívny proces, pán minister, pán minister spravodlivosti, a keď si ho pozriete, tak viete, čo zistíte? Viete, čo zistíte? Že Ministerstvo spravodlivosti poslalo do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkového konania transpozíciu smernice naozaj tak, aby sa vzťahovala aj na vnútroštátne spory, že? Tak to bolo. Vy ste sa, a ja by som vás bola pochválila, keby to takto ostalo. Medzirezortné pripomienkové konanie LP/2025/667 bolo napísané tak, že spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude Časti. Nič tam nebolo o cezhraničnom spore. Nič. Čiže zapojené subjekty, odborná verejnosť, nemali dôvod si myslieť, že do parlamentu doputuje úplne iný návrh zákona, ktorý bude tú transpozíciu zužovať len na tie cezhraničné spory, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol ten návrh zákona tak, že sa vzťahoval na národné spory. A teraz skúsme hádať. Ktorý bol ten úrad, ktorý si uplatnil pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby teda Slovensko nešlo tou cestou transpozície aj na národné spory. Skúsme. No, v Luckách, čo myslíš? Koho by si tipla? Úrad vlády. Áno, a povedzme si prečo. Úrad vlády si túto pripomienku uplatnil. A povedzme si, kto vedie Úrad vlády. Tak ja idem teraz konšpirovať a špekulovať. Na čele Úradu vlády pán Gedra. Preslávil sa tým, ako prišiel atakovať pani Xéniu Makarovú, ktorá píše kritické články do nadácie Zastavme korupciu. Premiér, pod ktorého Úrad vlády spadá, je Robert Fico, ktorý je neslávne známy tým, že jeho žaloba na šéfredaktora Aktualít pána Bárdyho, ktorá sa bude v júni prejednávať za tú obálku Fica na jeho knižke, je uvádzaná ako príklad anti-SLAPP, ako príklad SLAPP žaloby, ako príklad šikanóznej žaloby aj medzinárodne. Taká náhodička. Taká náhodička. Že si tu Úrad vlády pod vedením týchto dvoch ľudí uplatní takúto pripomienku, že? Taká náhodička. A nejako teda ten návrh ešte aj po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní doputoval na Legislatívnu radu vlády stále v tom znení, že sa to vzťahuje aj na národné spory, ale potom už vládou takto neprešiel. A teraz ja sa pýtam, kto loboval? Okrem teda toho Úradu vlády, oni si to uplatnili ako obyčajnú pripomienku. Asi im ešte vtedy nebolo vyhovené, lebo to prišlo na Legislatívnu radu vlády ešte stále vo verzii, že teda ideme to uplatňovať aj na národné spory a z vlády to do parlamentu, čuduj sa svete, čuduj sa svete, prišlo už vo verzii, že teda ideme to transponovať len na tie nadnárodné spory. Ja teda pod dojmom toho pripomienkového konania sa naozaj nemôžem nezamyslieť, že či takáto transpozícia, tá zmena niekde medzi Legislatívnou radou vlády a vládou a parlamentom, nemôže vyhovovať naozaj konkrétnym subjektom, však Robert Fico a jeho žaloba na Bárdyho, to, čo robí Gedra na čele Úradu vlády, ale však môžeme si povedať aj pozdraviť odtiaľto aj pani Martinu Šimkovičovú a zákaz pre pána Drličku, aby o nej akokoľvek hovoril, takisto typický spor so spisovateľom Hvoreckým a podobne. Komu všetkému tak na tej vláde asi môže vyhovovať, že sa takáto ochrana pred šikanóznymi žalobami nebude vzťahovať aj na národné spory. Tak mohla by som to asi vypočítať tak polku členov vlády, že pán minister Boris Susža. Že? Možno nám to objasníte, že kto, že kto zatlačil, kto zatlačil, aby táto transpozícia nakoniec bola iná? Lebo podľa mňa verejnosť má právo to vedieť, pretože vy ste verejnosť oklamali. Vy ste do medzirezortného pripomienkového konania predložili zákon, ktorý sa ešte vzťahoval na národné spory. Verejnosť mohla byť ukľudnená. A zrazu z toho vyšlo niečo iné. Krásne, krásne. To ti tomu nič povedať? Dobre, teším sa veľmi, pretože, pretože ja naozaj tomu nerozumiem, že prečo došlo k takejto zmene, že tak možno by ste nám, a dúfam, že teda, aha, a áno, ja som skoro zabudla, keď som sa na to pýtala ministra Straku spravodlivosti predtým, tak on vlastne mi povedal, že teda nebudeme robiť gold plating. Čiže, ak chcete teda použiť túto argumentáciu, tak by som len povedala, že gold plating je v zásade neúmerné navyšovanie administratívnej a byrokratickej záťaže pri transpozícii smerníc Európskej únie. To znamená, že keď transponujeme smernicu Európskej únie a chceme ju transponovať prísnejšie, ako by sme mali a navýšiť tú byrokratickú ťažisť, tak to je gold plating, ale to, že dáme možnosť, aby ochranu pred šikanóznymi žalobami mali naši národní novinári, aktivistky na národnej úrovni, nielen keď ich žaluje cezhraničná firma alebo cezhraničný politik, to podľa mňa gold plating byť nemôže, lebo tak asi to chápeme inak. Takže predpokladám, že teda tento argument použijete. Uvidíme. V každom prípade, ako som povedala, kvôli tomu konaniu a kvôli tomu, že teda tento návrh zákona sa nakoniec nevzťahuje na národné spory, tak ako by sa mal, keďže tu máme na Slovensku ten problém. A to je pointa. Nejde len o nejaké formalizovanie nad nečistotou legislatívneho procesu. Ide tu o to, že my tu naozaj na Slovensku máme problém s politikmi, ktorí šikanujú novinárov, ktorí šikanujú aktivistov, zneužívajú súdne konania voči nim, aby ich odrádzali od ich práce, aby ich zastrašovali, tak my takúto ochranu naozaj potrebujeme. Na Slovensku. Na Slovensku. Tých cezhraničných sporov, kde to bude iná firma so sídlom v inej krajine, tých tu toľko nemáme. Čiže vy ste veľmi dobre vedeli, že keď to takto urobíte, takže v podstate tým znemožníte, aby naši, naši ľudia, naši aktivisti mali možnosť využiť túto transpozíciu. A akože áno, nedá sa vám nič vyčítať, lebo nakoniec je to v súlade s tým textom tej smernice, že vlastne tú smernicu transponujete tak, ako je. Lenže nemôžeme nevidieť za tým ten zlý úmysel a to, že ste sa rozhodli prosto nevyhovieť tomu volaniu a tomu odporúčaniu, aby sa rovnaké zaobchádzanie zaviedlo aj do národných sporov. A to je podľa mňa smutné, ale je to úplne jasné, keď sa človek pozrie na to, čo vy dennodenne robíte, ako útočíte na novinárov, na aktivistov, na sudcov, na prokurátorov. To je proste jeden útok za druhým a keď si asi niektorí vládni činitelia predstavili, že zrazu by stratili takýto nástroj na národnej úrovni, tak asi ich to zamrzelo. Tak trošku zalobovali, že? No, tak sa teším aj na ten zákon o lobingu. Ďakujem.

Za slovo. Zuzi, perfektne si to zhrnula. Ja som chcela tento zákon nazvať Lex Matúšu, to je ešte tak, ale Lex Papala, že rozhodne lepší názov. A na tie zásadné pripomienky Matúš prehral spor, na ktoré zneužil štátnych úradníkov, som tu upozorňovala ešte v decembri. A to počas rozpravy k zákonu Lex Gašpar, keď sa tu pán Gašpar snažil rozbiť inštitút kajúcnikov, aby si pomohol vo svojej korupčnej kauze, za ktorú je obžalovaný. A myslím si, že títo dvaja páni, Tibor Gašpar a Matúš Šutaj Eštok, sa vlastne pretekajú v tom, ktorý z nich pretlačí cez parlament viac zákonov pre seba. A myslím si, že je neuveriteľné a smutné, že im v tom asistuje 77 poslancov a poslankýň. Pán poslanec

Pani Števulová za naozaj výborné vystúpenie a zhrnutie podstaty celého tohto návrhu. To, akým spôsobom sa do tejto novely dostala zmienka, ktorá veľmi výrazným spôsobom upravuje rozsudok pre zmeškanie, je z môjho pohľadu doslova až pokutný. Naozaj vládna koalícia si našla spôsob, akým čo najmenej upozorniť na škodlivosti, ktoré prijíma. Je jasné, že keď to dá do riadneho legislatívneho procesu, odborníci na to upozorňujú už doslova týždne predtým, než sa to dostane do Národnej rady, je okolo toho veľký humbuk. Keď to dávajú cez prílepok, samozrejme, je to veľmi do očí bijúce, že snáď to upozorňujú. Keď to dávajú skrátené legislatívne konanie rovnako. A teraz si našli nový spôsob, akým nepozorovane dostať do návrhu zákona pod zámienkou transpozície smernice takéto škodlivé úpravy. A to platí najmä pre rozsudok pre zmeškanie, ktorý je výslovne šitý pre Matúša Šutu Eštoka. Koniec koncov o tom svedčí aj to, že jedinú pripomienku, ktorá bola vznesená v tomto smere, bola práve z Ministerstva vnútra. Nikomu inému to nevadilo, ani súdom, ani prokuratúre, ani advokátskej komore, skrátka nikomu, len Matúšovi Šutovi Eštokovi. To je jedna vec. A druhá vec, že ani Ministerstvo spravodlivosti, lebo ten rozsudok pre zmeškanie, kedy Matúš Šuta Eštok to kontumačne prehral, je s nami už niekoľko mesiacov. Ani vtedy si to Ministerstvo spravodlivosti neosvojilo, nezaradilo do svojich plánov. A skrátka naozaj len pod tlakom a pod lobingom túto jeho pripomienku akceptovalo a takto pod rúškom tajnosti mu ide absolútne po ruke.

K tomu sporu o to, že ako nazvať ten koná poslankyňa Števulová. No, ja myslím, že aj pre historickú pamäť bude dobré, keď tam to meno Šutej aj Štok bude zaznamenané, lebo papalášizmus je také akože všeobecné, takže ja by som sa tiež priklonil k tomu, aby sme to volali Lex Šutej Štok. Pýtala si sa, že či je to lobbying. No, áno, je to lobbying a zjavne to spĺňa aj tie náležitosti. Veď je to evidované, je dodnes to možno vyhľadať na webovej stránke Slowlex, kde sú všetky záznamy o podaných pripomienkach, aj to, ako s nimi bolo naložené. Čiže áno, spĺňa to aj tie kritériá transparentnosti, by som povedal. Čiže je to také transparentné lobovanie. A ja som si najprv myslel, že ono je to teda zjavne nad rámec toho návrhu, ale je možné, že pán minister Košúta Ještok to pochopil tak, že vlastne aj jeho sa týka tá smernica, lebo tá smernica je o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti a minister je a politik je predseda strany zapojený do verejnej účasti a je to o ochrane tých osôb pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, tak on nepochybne si myslí, že tá žaloba, ktorú na neho podali čurilovci za jeho nehorázne vyjadrenia, ktorými ich prirovnal k mafiánovi Černákovi, je zjavne neopodstatnený nárok a zneužívanie súdneho konania, čiže on sa asi v tej smernici našiel a teda mu to zapadlo do toho a ešte chcel tú smernicu vylepšiť tak, aby tie osoby boli ešte viac chránené. Takže možno tam bol aj ten motív. Pani poslankyňa

Ja si dovolím k tej myšlienke, nechám teraz pomenovanie zákona. Ale skôr tej myšlienke, komu slúži tento návrh zákona. Ja k tomu poviem aj bližšie, ale tu sa nám rozšíril taký nešvár z vládnej koalície a, bohužiaľ, minister spravodlivosti je tu jedným z hlavných aktérov, že štát nepoužíva právo, aby chránil slušných ľudí a verejný záujem, ale naopak. Aby pomáhal trestne stíhaným ľuďom, ľuďom, ktorí sa vyhýbajú súdnym konaniam, ľuďom, ktorí zneužívajú právo a k tomu prispôsobuje celé právne pravidlá. A to sa ukázalo aj tu. Že mohol nastaviť ochranu tých, ktorí sa starajú o verejný záujem, aby neboli šikanovaní cez súdne konania, no tak sa nepostavil na ich stranu, ale ako to môžeme vlastne očakávať teraz od štátu, keď premiér vedie tlačové besedy pre obranu ľudí, ktorí sú trestne stíhaní. Toto očakávanie je naozaj už, si myslím, mimo akéhokoľvek racionálneho uvažovania, jednoducho štát sa vybočil z ochrany verejného záujmu a z ochrany slušných ľudí a je o tom naozaj aj celý tento návrh zákona, ktorý mohol celý vyzerať úplne inak. A to, že si tam nakoniec prepašoval minister vnútra ustanovenie, aby ukázal, že, pánboh, právo treba zmeniť, aby sa ukázalo, že on bol ten správny a dobrý, ale právo je tu zle nastavené, tak to už je iba naozaj taká symbolika, že musíme jednoducho deformovať pravidlá, aby sme vyšli v ústrety predstaviteľom tejto vlády a to právo reflektovalo, ako si to predstavujú oni, ale takto to jednoducho nemôže byť. A minister spravodlivosti by mal toto zniesť.

Obrátili na cteného ministra spravodlivosti aj s otázkou, čo na to hovorí. To keby ste celý čas na neho pozeral, ako som na neho pozeral ja. On sa tváril, ako keby vypil demižón horca. To je taký horec, to je taká rastlinka tatranská, ktorá sa s alkoholom mieša. Tak kyslo sa tváril. Ja neverím, že pán minister nemá svedomie. Ja verím, že ho má, len to Celý čas na neho pozeral, ako sa na neho pozeral ja. On sa tváril, akoby vypil demižón hôrca. To je taký horec, to je taká rastlinka tatranská, ktorá sa s alkoholom mieša. Tak kyslo sa tváril. Ja neverím, že pán minister nemá svedomie. Ja verím, že ho má, len to svedomie niekde odložil. Keď kryje takéto veci. Čuta ešte to. Je absolútna, ale absolútna hanba. Slovenskej polície, pretože urobiť takéhoto človeka ministrom, to je... Ja, on je na smiech už len pri tom, že dostal pokutu, dostal rozsudok, ktorý si neprevzal, a jeho ješitnosť. Vy, keď ho vidíte v tom napasovanom obleku metrosexuálnom, tak to presne o ňom hovorí. On je tak ješitný, sebastredný, že musí hneď bežať za ministrom Suskom a musia si vybavovať takýmto spôsobom revanš, aby sa mu to už nikdy nestalo. A táto vláda nerieši nič iné, len tu riešime, ako ste už spomínali, Gašpara, riešime tu Šuta a Eštoka a riešime ich boliestky, boliestky, oni sú urazení. Gašpar to má oveľa ťažšie, pretože naozaj obžalovaný Gašpar, vraj sú pre neho veľmi ťažké dôkazy, ale robia všetko, preto všetko preto, aby to zlo a tú špinu zamietli pod koberec. Ani jeden zákon zatiaľ nepredložili pre ľudí, ani jeden zákon, iba seba.

Ďakujem za všetky faktické pripomienky a naozaj, Ondrej, tento pohľad mi vlastne nenapadol. Už si úplne viem predstaviť, ako rozmýšľal Matúš Teštok. Presne. To úplne presne sa našiel v tej smernici. Ďakujem. Že si týmto obohatil túto rozpravu, naozaj úplne teraz mi to všetko vlastne došlo. Ďakujem. A teda chcem len zdôrazniť, že naozaj tento návrh zákona v takejto podobe by tu nemal byť, že mal by byť vrátený predkladateľovi na dopracovanie tak, aby ho prepracoval v súlade s tým pôvodným návrhom, že sa tá ochrana bude vzťahovať na novinárov, aktivistov a všetkých ostatných aj na národných konaniach a jednoznačne by z toho mali vypadnúť tie ustanovenia, ktoré sa týkajú rozsudku pre zmeškanie. Nielen, že je to prílepok, to tu nemá čo robiť. Robiť. A takýmto spôsobom predsa nemôžeme sa vysmiať do tváre tým vyhodeným miliardám na elektronizáciu a komunikácie so štátom a na zrýchľovanie súdnych konaní. Veď to je úplne absurdné. Čiže či už Lex papaláš alebo Lex Matúš Teštok, naozaj stiahnite to alebo to zmeňte v druhom čítaní, že tam vrátite tú pôvodnú verziu, lebo toto naozaj nemôže prejsť. To ja neviem, ako toto idete vysvetliť svojim voličom. To je fakt hanba.

Vážený pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Vy ste nám predložili novelu Civilného sporového poriadku, ktorá v zásade podľa pôvodného úmyslu ministerstva spravodlivosti sa mala týkať tzv. šikanóznych žalôb, ktoré idú vlastne proti organizáciám a osobám, ktoré presadzujú verejný záujem, ochraňujú ľudské práva a, ak sú podávané takéto šikanózne žaloby práve preto, aby boli umlčiavaní, tak, aby tu bol priestor pre súd a celý priebeh konania, aby takejto šikane nebolo urobené zadosť. Je pravdou, že samotná transpozícia európskej smernice znamená, ak by sme boli úplne prísni, že sa to musí týkať osobitne žalôb, ktoré sa týkajú subjektov so zahraničným prvkom. Je však zrejmé v rámci celej Európskej únie, že problém týchto šikanóznych žalôb sa týka práve subjektov, ktoré sú v každej krajine doma a tiež šikanujú organizácie a osoby, ktoré presadzujú verejný záujem. To znamená, aby malo naozaj ministerstvo spravodlivosti úprimný záujem zamedziť takýmto šikanóznym žalobám a chrániť verejný záujem a slušných ľudí. Takže jednoznačne ministerstvo a minister presadzoval takéto šikanózne žaloby osobitne pre subjekty, ktoré doma u nás šikanujú ľudí, ktorí tu chránia verejný záujem a organizácie. To, že ministerstvo sa vydalo touto cestou a nakoniec z nej ustúpilo, ukazuje, že veľmi dobre aj vy viete, pán minister, že takto to je a toto je problém a rozhodli ste sa to ignorovať. Rozhodli ste sa ísť cestou, rešpektujem, že by mohli povedať bruselského diktátu, ale nie ochrany, ktorú potrebujeme doma. To sa otázka naozaj je, koho chránite? Ide len o to vyhovieť Bruselu alebo ide o to chrániť doma verejný záujem? Lebo tieto šikanózne žaloby, tak ako ste ich nastavili, verejný záujem doma chrániť nebudú. A vy to viete veľmi dobre. A to je hanebné. O to viac je to hanebné, že do samotnej novely Civilného sporového poriadku sa dostali ustanovenia, ktoré vlastne príznia celý Civilný sporový poriadok a namiesto toho, aby cieľom vlastne tých pravidiel pre konanie pred súdom bolo, aby slušní ľudia sa domohli čo najskôr spravodlivosti, tak ste do neho vniesli ustanovenia, že slušní ľudia to budú mať horšie a ťažšie. Takže nielen, že ste nevyužili možnosť chrániť slušných ľudí cez šikanózne žaloby, vy ste tam ešte priniesli ďalšie nástroje, ako tým slušným ľuďom to sťažíte. A ja hneď poviem, ako, a súvisí to samozrejme aj s návrhmi, ktoré prišli z ministerstva vnútra, ale nielen tými. K tým šikanóznym žalobám už povedala dosť moja predrečníčka Zuzana Števulová. A ja si dovolím sa teraz dlhšie venovať ustanoveniam, ktoré navrhlo ministerstvo vnútra a súvisia s rozsudkom pre zmeškanie. A súvisia vlastne s úplne opačným nastavením celej elektronizácie justície. My sme vlastne vyslali odkaz, že nemôžeme dôverovať elektronickej justícii. Že slušní ľudia, ktorí sa rozhodli, že si urobia elektronickú schránku, aby im boli doručované veci tam, lebo pôjdu na služobnú cestu, pôjdu na dovolenku a chcú si kontrolovať svoju poštu a chcú mať nad tým prehľad, no tak budú v neistote, že im bude doručený lístok, možno sa stratí a že sa o tom vôbec nedozvedia. Takže my pre ochranu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a jeho predstáv, ktoré sú mylné a chybné, pretože treba povedať, že je to minister vnútra, ktorý má na starosti elektronizáciu občianskych preukazov, ktorý si sám zriadil zo svojej vôle a s plným vedomím a svedomím ako právnik, ako vyštudovaný právnik so všetkými právnymi následkami, ktoré to znamená, elektronickú schránku, tak sa rozhodol zjavne, že zmarí všetkým slušným ľuďom túto istotu, ktorú by im priniesla elektronická schránka. A ja sa pýtam, prečo? Prečo slušným ľuďom chceme túto istotu zobrať? Lebo to je to kľúčové vlastne, čo prinieslo ministerstvo vnútra. Treba sa tomu trošku viac venovať. Či to nazveme lex Šutaj Eštok alebo lex papaláš, akokoľvek, je to sprísnenie Civilného sporového poriadku a je to naozaj napľutie do tváre slušným ľuďom, ktorí chceli rešpektovať pravidlá a ktorí chcú byť chránení a ktorí majú dôveru v nový moderný svet, ktorý je založený na elektronickom doručovaní a ktorý uľahčuje aj súdom elektronické doručovanie. To znamená na jednej strane účastník, ktorý sa slobodne rozhodne, že chce mať elektronickú schránku, na druhej strane máme súd, pre ktorého je to samozrejme aj ľahšie elektronicky doručovať, lebo je to klik a už to ide. Nie je to ďalšie využívanie ďalších pracovníkov, zabezpečenie, aby to išlo papierovou formou. Otázka je, ako to vôbec súdy budú realizovať, lebo bude to znamenať komplikáciu aj pre nich, pretože automaticky, ak má niekto elektronickú schránku, tak automaticky samozrejme všetky veci sa mu doručujú a tak je nastavený systém, takto súdy budú musieť uplatňovať výnimku, že aj keď má niekto elektronickú schránku, tak pre tento prípad sa mu nemôže elektronicky doručovať. A to bude vlastne aj pre súdy problém. Takže vy zavádzate pravidlo, lebo niečo chce Matúš Šutaj Eštok, aby povedal: „Právna úprava bola zlá.“ Keby bola dobrá, mne by sa to nestalo. Ale prosím vás, čo by sa nestalo? Rovnako, keď chce niekto uplatniť obštrukciu v papierovom svete, no tak si neprevezme lístok. A ako by si prevzal ten lístok Matúš Šutaj Eštok, ktorý si založil elektronickú schránku práve preto, aby sa mu doručovalo tam, lebo zjavne má asi nejaký problém tam, kde má trvalé bydlisko, a tam nevie riadne tú poštu doručovať si a preberať ju. Tak ako by on riadne si to prevzal? Ja ako naozaj neviem na to prísť. Prečo robíme toto komplikované pravidlo? Lebo urobí to komplikáciu súdom. Vysmejeme sa tým slušným ľuďom. Im to skomplikuje, lebo tá právna istota tu nebude, ale my nikto nebudeme mať právnu istotu. Kto si potom chceme vlastne vytvoriť nejaký priestor, že chceme mať kontrolu nad doručovaním zo súdov, lebo elektronická schránka túto istotu nám nevytvorí. A prosím vás, akú máme istotu, že ten lístok, kým budeme na dovolenke alebo na služobnej ceste, že nás tam počká v tej schránke, a že sa nestratí? Toto je oveľa, oveľa väčšie riziko. Veď koľkokrát sa to stalo? To znamená, že nám nejde o tých slušných ľudí, ktorí chcú mať právnu istotu. My len chceme riešiť Matúša Šutaja Eštoka, ako by on to… No ale, pán minister, tak to je. Ale, pán minister, tu teraz nejde o to. Ja viem, že vy teraz hovoríte, že jeho sa to nedotkne, lebo tá právna úprava je nová, ale áno, on bude. Ale prosím vás, načo by to robil? On chce teraz dokázať, že právna úprava bola zlá a bolo ju treba zmeniť. Ale my ju nemeníme preto, lebo je potrebné ju zmeniť. Lebo vy to veľmi dobre viete, to bude komplikácia pre súdy, bude to aj drahšie pre tie súdy a ľudia nebudú mať právnu istotu, keď chcú mať istotu a chcú dohliadať na doručovanie svojej vlastnej pošty. Tí budú mať akú? A prosím vás, to je aký odkaz teraz pri elektronizácii justície? Že istota je, aby vám to doručovala stále pošta. To lebo to vysielate. Pre ľudí je lepšie, aby sa vám doručovalo poštou. Vy síce chcete, aby sa vám doručovalo elektronicky, ale nie, nebude to tak. A celá vlastne tá komplikácia, že áno, môže to tak byť, ak máte právne zastúpenie. No ale samozrejme, že kým vlastne nie ste oboznámení so samotnou vecou a vyhýbate sa jej, no tak tam žiadne právne zastúpenie nebude. To znamená, vy ani nedávate ľuďom možnosť, aby im teda to elektronické doručovanie naozaj bolo v každom prípade umožnené. Tým, ktorí by to chceli. V ktorom svete žijeme, takže my sa vlastne vraciame oblúkom do papierového sveta, ktorý teda nedá sa vôbec povedať, že bol istejší. No Matúš Šutaj Eštok si neskontroloval svoju poštu. A to teda naozaj. Ľudia, ktorí majú elektronickú schránku, tak vám povedia: pípne im to na počítači, im to vibruje. Na mobile sa im to ozýva. Jednoducho máte to oznámenie na viacerých miestach, ale takto to nie je, keď vám niekto doručuje. Lebo vám dvakrát nepríde doručiť pošta. Tam nedonesú najprv modrý lístok, že prídem ešte raz, chodia už iba žlté lístky. Žlté lístky, ktoré sa môžu ľahko stratiť. A to už nehovorím o podvodoch, o ktorých aj vy určite viete, že sa dejú. Kedy sa vytvárajú rôzne vzťahy, aby sa vlastne špekulovalo a vytvárali sa rôzne špekulácie, že či ten lístok teda naozaj doručený bol, nebol a ako sa mu vyhnúť, keď viem, že mi má byť niečo doručené. Takže vy namiesto toho, aby ste vytvorili nejakú istotu do toho sveta pre slušných ľudí, tak kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi, aby ste dodatočne obhájili jeho nespôsobilosť, robíte zmenu, ktorá zasiahne slušných ľudí, zasiahne aj funkčnú elektronickú justíciu. Pretože vy ste vlastne týmto vyslali odkaz, že pozor, súdy, zvážte, kedy budete vydávať rozsudky pre zmeškanie. No, máte pravdu. To, čo meníte, je, že tam, kde bolo, že súd má vydať, tak môže. No tak veď môže vždy, ale je to taký odkaz, že pozor, pozor. Ale vy ste súčasne nič neurobili k tomu, že by ste napríklad nám doniesli nejakú analýzu a povedali, koľko rozsudkov bolo v roku 2023 vydaných pre zmeškanie. To keby ste mali analytické centrum a nezrušili by ste ho, tak toto by ste nám mali priniesť. Koľko rozsudkov pre zmeškanie bolo v roku 2023, v akých sporoch, v akých sumách, koľko bolo odvolaní, z akých dôvodov sa ľudia odvolali? Toto by sme mali vedieť, keď prichádzate s takouto zásadnou zmenou. Ešte treba povedať, že pri vlajkovej lodi Mareka Števčeka, ktorý vám teraz rekonfiguruje Občiansky… 2025. V akých sporoch? V akých sumách? Koľko bolo odvolaní? Z akých dôvodov sa ľudia odvolali? Toto by sme mali vedieť. Vy, keď prichádzate s takouto zásadnou zmenou. Ešte treba povedať, že pri vlajkovej lodi Mareka Števčeka, ktorý vám teraz rekodifikuje Občiansky zákonník, pre neho bola toto vlajková loď, rozsudok pre zmeškanie tak, ako bol nastavený, tak idete to zmeniť, lebo tvrdíte, že je to potrebné. Tak kde máte nejaké analytické dáta? Že by ste nám ich priniesli, je to potrebné. Pozrite sa, je tu toľko problémov, ľudia sa v takýchto prípadoch, toľko je prípadov, v ktorých sa voči tomu odvolali. Toto je problém s tým doručovaním, elektronická cesta nefunguje, nedá sa na ňu spoľahnúť, ale prosím vás, ako funguje tá papierová cesta? Na základe akých dát? Vy ste prišli k záveru, že pre slušného človeka je lepšie, keď sa mu doručuje papierovo, ak sám sa rozhodol, sám sa rozhodol, že chce elektronickú cestu. Takže tu sa ľudia rozhodnú, že chcú, aby sa im doručovalo do elektronickej schránky, ale to tak nebude. A na súdoch je to tak automaticky nastavené. To znamená, že automaticky ľuďom, ktorí majú elektronickú schránku, sa má doručovať, samozrejme, tak je nastavený systém na súdoch. Teraz nie, teraz tam bude nejaká hybridná výnimka. Boh vie, ako bude fungovať. Lebo to je úplne nová vec. Zrazu vlastne do pravidiel zavádzate nejakú výnimku a nedoniesli ste k tomu žiadne dáta. My len vieme, že to robíte kvôli ministrovi vnútra. A robíte to kvôli nemu, však on tú pripomienku aj dal. Že robíte to kvôli nemu. Tak a ako nám vysvetlíte, prosím vás, že je to pre slušných ľudí lepšie. Zatiaľ ste k tomu nedoniesli nič. Lebo slušným ľuďom to skomplikujete, súdom to skomplikujete a ešte to bude aj drahšie. A neobstojí argument, že nemôže novú právnu úpravu minister vnútra použiť vo svojej obhajobe. Lebo to tiež úplne nesedí. Samozrejme, akonáhle sa zmení táto právna úprava, tak minister vnútra všade bude tvrdiť, bola zlá, museli ju zmeniť. No ale vy ste ju zmenili kvôli nemu a idete proti slušným ľuďom. Pretože naozaj pre normálneho účastníka, ktorý si aktivoval schránku, tu vznikne neistota. Pretože on nechcel byť odkázaný na broty pošty. On chcel mať istotu, kde si nájde akúkoľvek úradnú poštu. A teraz ju už nebude mať. Toto poberiete. Ako toto vysvetlíte slušným ľuďom, ktorí s dobrým úmyslom si založili elektronickú schránku. Aký máte pre nich odkaz? To pre slušných ľudí je toto odkaz. Že ten, kto je pri moci a nedodržuje pravidlá, tak sa zmenia pravidlá proti slušným ľuďom. Toto idete urobiť, pán minister. A ešte to bude aj drahšie a súdom to vytvorí problém. A teraz k ďalším pravidlám, ktoré som si všimla, že ste zaviedli. Ono sa to tak javí, že by to možno bol dobrý nápad. Ale je tu ďalšie pravidlo, o ktorom zatiaľ nebola zmienka, vy ste k tomu nepovedali nič. Okrem tých šikanóznych žalôb, ktoré sa teda týkajú iba cudzích subjektov a netýkajú sa problémov doma, tak zavádzate pravidlo pre súdy, že ak robia akýkoľvek úkon a žiadajú vlastne nejaké vyjadrenie alebo nejaký úkon od účastníka, musí tu byť minimálne 15-dňová lehota. A to stanovujete ako všeobecné pravidlo, ktoré tu doteraz nebolo. A ja teraz poviem zopár prípadov, ktoré nerozumiem, prečo zavádzate toto pravidlo, lebo domnievam sa, že je to pravidlo, ktoré je veľmi, veľmi škodlivé. A rovnako sťažuje, aby boli súdne konania rýchle. A ideme v ústrety presne tým účastníkom konania a advokátom, ktorí chcú sťažovať rýchlosť súdneho konania. A neumožniť účastníkom, ktorí sa domáhajú spravodlivosti, aby to rozhodnutie bolo prijaté riadne a včas. A ja poviem príklady. Keďže táto lehota je stanovená úplne všeobecne a ja vyžadujem pre každý akýkoľvek úkon, tak nedá sa chápať, že iba pre tie prípady, kedy súd žiada napríklad vyjadrenie k žalobe. Ale je pre všetky prípady. Aj napríklad potom pre vyjadrenie k žalobe, ktoré sa zase posiela opätovne žalobcovi. Takže dostaneme vyjadrenie k žalobe, ktoré má dve vety. Odmietam danú žalobu bez akýchkoľvek ďalších dôvodov. Je potrebné dávať žalobcovi 15 dní? Vyjadril sa žalovaný. Dajme tomu, že siahol dlho. Žalobca dostane toto vyjadrenie a píše, trvám na žalobe. Nemám, čo k tomu dodať. Dve vety. Sú také vyjadrenia. Na čo, prosím vás, dostane 15 dní? A to sú ďalšie najmenej 3 dni, hej, na doručenku. Ak sa bavíme, že si to hneď prevezme, načo? Veď je jasné, že to nikde nič neposúva a to nie je len o dňoch, lenže trikrát sa musí otočiť takéto vyjadrenie, tak je postavené vlastne celé súdne pravidlá, že najmenej trikrát sa musí, keď podáte žalobu na súd, tak musí ísť na vyjadrenie druhému účastníkovi, potom jeho vyjadrenie ide späť žalobcovi a potom zase toto vyjadrenie musí ísť ešte raz späť vlastne tomu žalovanému. To znamená, nám sa trikrát otočia dokumenty zo súdu, ale tá komunikácia od tých účastníkov môže byť naozaj veľmi strohá. Môže znamenať jednu vetu. Trvám na žalobe. Žiadne nové skutočnosti, žiadne nové dôvody. Nie je dôvod, aby tam bola 15-dňová lehota. Ďalší príklad je vytýčené súdne pojednávanie. Tri dni pred vytýčeným súdnym pojednávaním advokát povie, že je chorý. Nič viac. Tak sudca si vypýta, dobre, tak ja by som chcel vidieť PN-ku. Na to je potrebných 15 dní? A on musí zrušiť pojednávanie? Ale on povie, žiadam okamžite obratom, aby ste mi dali PN-ku. Predsa pre nejaký soplík advokáta, ktorý doteraz nechal ale koncipienta, aby zastupoval klienta, nie je nevyhnutné predsa, aby sudca odročoval pojednávanie. Alebo advokát povie, doteraz chodil koncipient na pojednávanie a zrazu advokát napíše: „Mám závažnú zahraničnú cestu.“ Môže sa javiť sudcovi z ohľadu na celý priebeh konania, že toto bude iba dôvodom na prieťah. A vyžiada si bližšie vysvetlenie zahraničnej cesty. Jedná sa o poľské trhy so svorkou, alebo jedná sa naozaj o závažnú zahraničnú cestu a bude chcieť k tomu vyjadrenie a vysvetlenie. A nebude mu dávať 15 dní, lebo by musel zmariť celé pojednávanie. To proste nesedí. To znamená, komunikácia, ktorá môže naozaj prebehnúť rôzne zo strany súdu, telefonicky, e-mailom s ohľadom na danú okolnosť. Vy zrazu dávate súdu 15 dní a toto bude zneužité práve tými účastníkmi a advokátmi, ktorí chcú preťahovať súdne konanie. Je toto naozaj veľmi, veľmi škodlivé a nedá sa to chápať tak, že súdy zneužívajú priestor na vyjadrenie, dávajú príliš krátke lehoty účastníkom, lebo to ste mohli pomenovať. Áno, keď je rozsiahle podanie, k nemu dať najmenej 15 dní a v rámci úvodnej výmeny týchto povinných troch podaní, dajme tomu, ak je rozsiahle podanie, ale ak to podanie je, trvám na, čo je potrebných ďalších 15 dní? Takže na jednej strane môže mať účastníkov, ktorí sa vyhýbajú sporu. A na druhej strane máme účastníka, ktorý trvá na zaplatení 150 000 a čas, ktorý sa naťahuje, môže znamenať, že bude pre neho zložitejšie domôcť sa potom náhrady. S ohľadom na všetky úkony, ktoré sa môžu medzitým udiať, máme na druhej strane slušného účastníka, ktorý chce riadne a včas mať doručené rozhodnutie. A vy dávate nové nástroje do rúk tým účastníkom a advokátom, ktorí chcú preťahovať konanie a ktorí neumožnia súdu, aby s ohľadom na priebeh konaní stanovoval také lehoty, ktoré sú primerané a vhodné, aby ste mali, čo najskôr rozhodnutie súdu. A toto je pre mňa naozaj nepredstaviteľné. Pretože domnievam sa, že tento podnet išiel zo strany práve tých účastníkov, advokátov, ktorých záujmom je robiť prieťahy v konaní. Toto odmietam a považujem to za veľmi škodlivé. A žiadam vás, aby ste vypustili samozrejme toto pravidlo, alebo ste ho riadne upravili tak, že je zrejmé, že iba pri rozsiahlych podaniach, ktoré sú obligatórne zo strany súdu, ktoré vyžaduje od účastníkov. Inak je to naozaj veľmi, veľmi nebezpečné. Upozorňujem vás na to. Budem navrhovať samozrejme vypustenie tejto lehoty. A rovnako ako aj vypustenie tých ustanovení, ktoré idú proti slušným účastníkom, ktorí si vytvorili elektronické schránky. A teraz si dovolím tak širšie. Zrušili ste analytické centrum, nepriniesli ste žiadne dáta na takéto zmeny. Rovnako, ak chcete zavádzať takúto lehotu, chcelo by to aj k tomu nejaké dáta. Že máte vedomosť, že súdy zneužívajú ten priestor na tie lehoty, lebo toto je naozaj veľmi závažná vec, ktorú chcete urobiť. A mňa by zaujímalo, pán minister, a dovolím si teraz tak širšie. Kedy prídete s rozsiahlou novelou Civilného sporového poriadku, aby ste zrýchlili súdne konania? Ja ešte ako ministerka spravodlivosti som naozaj tomu venovala jednu z priorít. Takisto, ako máte na stole nastavenú novelu trestného procesu, aby sa zrýchlilo trestné konanie. Ktoré inak aj v prospech trestne stíhaných aj v prospech štátu potrebuje zmenu. Pretože aj trestne stíhaní majú právo, aby bolo včas prejednané obvinenie a včas podaná vec na súd a súd mohol rozhodnúť. Ale aj celé trestné konanie je postavené tak, že jednoducho dáva obrovský priestor na prieťahy v konaní. Nech ste na ktorejkoľvek strane, pre nikoho to nie je výhodné. Samozrejme, nie je to výhodné pre štát, aby keď chce stíhať zločincov, tak ich nevedel včas postaviť pred súd. Ale rovnako je to aj v civilnom súdnom konaní. V civilnom súdnom konaní už jednoznačne sa ukázalo, sú to aplikačné problémy. A máte spracované, naozaj máte množstvo podkladov na ministerstve, že je dôležité, aby ste sem priniesli zásadnú novelu Civilného sporového poriadku, ktorou jednoducho umožníte súdom promptnejšie konať. Ale nie tak, že im dáte 15-dňovú lehotu. A idete proti tým slušným ľuďom, ktorí chcú mať riadne a včas rozhodnutie a dávate ešte ďalší nástroj k tomu, aby ste preťahovali to konanie. Idete úplne opačným smerom, pán minister. To, čo sa od vás očakáva je, že sem prinesiete nástroje, aby sme to konanie naozaj vedeli zrýchliť. A to už tam potom samozrejme vypadli vaše povinnosti, ktoré máte, ktoré si myslím, že vám píšu trestne stíhaní, teda advokáti trestne stíhaných osôb, ktoré používate ako útoky na mňa. Namiesto toho, aby ste sa naozaj tomuto venovali. Ako zrýchliť súdne konania? Aj trestné, aj tam je priestor. Nakoniec kauza Jána Kuciaka ukazuje, že áno, musíme sa pozrieť aj na súdne konania. Ako to urobiť, aby sa nám takto netočili dokola veci. A rýchlejšie vedel súd rozhodnúť, ale aj to konanie, ktoré je predtým, ako príde obžaloba na súd, ale rovnako v civilnom súdnom konaní jednoducho je tam množstvo, množstvo práce, čomu by ste sa vy ako minister mali venovať. Rozpustili ste si analytické centrum. Neviem, ako vyhodnocujete reformu. Tá by vám určite ukázala, že špecializácia sudcov sa ukázala ako krok k tomu, aby vedeli rýchlejšie rozhodovať. Videli by ste to úplne jasne. Aj keď tie dáta nemáte, rovnako ja to viem zo súdu aj vy to musíte vedieť, že tá reforma jednoznačne sprehľadnila toky vecí na súdoch. Sudcovia sa môžu venovať kľúčovým hlavným agendám a vedia rýchlejšie vo veciach rozhodovať. Viete to veľmi dobre, je to tak. Zbytočne ste rozpustili analytické centrum a ja mám tie informácie, len ich nemá samozrejme celá verejnosť. Nevie sa k nim dostať, lebo ich nespracúvate a nevyhodnocujete. A toto je moja hlavná výtka. Že namiesto toho, aby ste sa venovali právnej úprave pravidiel na základe dát, aby súdne konania boli v prospech slušných ľudí, tak nám sem nosíte veci, ktoré idú proti slušným ľuďom a proti verejnému záujmu. A tak to presne vyzerá aj s týmto návrhom zákona. Ktorý mohol byť veľmi pekný návrh, taký ako prišiel pôvodne z dielne ministerstva spravodlivosti, aby chránil ľudí pred šikanou, tí, ktorí zastupujú verejné záujmy a chránia ľudské práva. Ale nie, nebude tomu tak. A naopak, ešte ste tam priniesli ďalšie ustanovenia, ktoré idú presne proti slušným ľuďom a proti ich istotám, ktorí chcú ísť s modernou dobou, založili si elektronické schránky a vy im vlastne beriete tie istoty, ktoré by im priniesol elektronický svet, ktorý si sami vybrali, ktorý si sami vybrali. Len kvôli tomu, že minister vnútra, vyštudovaný právnik, si neotvorí schránku, ktorú si sám založil, pán minister. A ak by ste chceli povedať, že v žalobách na ochranu osobnosti nie je na mieste urobiť rozsudok pre zmeškanie, tak to ste mohli urobiť. Ale tak ten návrh nevyzerá. Jednoducho beriete všetkým ľuďom, ktorí sa rozhodli mať elektronickú schránku, istotu, že veci zo súdu im budú doručované tam. A majú sa spoľahnúť na papierový svet? V čase, kedy sa snažíme o elektronizáciu všetkých verejných služieb. Je to obrovský krok späť. A ja upozorňujem ešte raz, že to spôsobí problém aj na samotných súdoch. Okrem toho, že to bude ďalšia personálna záťaž, finančná záťaž, bude to problém aj, ako to automaticky nastaviť. Keďže ten systém je samozrejme nastavený úplne inak, že keď sa raz človek rozhodne, že chce elektronickú schránku, tak automaticky sa tomu človeku elektronicky doručuje. Ja som veľmi zvedavá, ako toto nastavíte v tých pravidlách, aby pre tento prípad sa tým ľuďom nedoručovalo. A v tom celom ja si myslím, že treba ešte dopovedať, že keď dávate vlastne ako výnimku pre rozsudok pre zmeškanie, že sa nemá doručiť fyzickým osobám, ktoré nemajú právne zastúpenie alebo teda osobu, ktorá má kvalifikované právnické vzdelanie, tak v tom celom sa mi stráca minister vnútra Šutaj Eštok, ktorý teda je vyštudovaný právnik. Vlastne prečo to robíte? Prečo to robíte? Čo sa vlastne celé zmení? Lebo rozsudok pre zmeškanie ostáva. Dôvody pre odvolanie voči rozsudku sa nemenia. Mení sa len to, že slušní ľudia, ktorí si založia elektronickú schránku, nebudú mať doručované všetky zásielky zo súdu. Lebo sa tak rozhodol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. A vy bez toho, aby ste to riadne odôvodnili, pán minister. Mení sa len to, že slušným ľuďom, ktorí si založia elektronickú schránku, nebudú doručované všetky zásielky zo súdu. Lebo sa tak rozhodol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. A vy bez toho, aby ste to riadne odôvodnili, pán minister, a priniesli ste nám dáta, ktorým by sme mohli uveriť a rozumieť, prečo to robíte. Tak to robíte len preto, aby ste vyslali odkaz, že zlé právo poškodilo ministra vnútra. Ale napľujete naozaj. Napľujete do očí všetkým slušným ľuďom, ktorí majú vieru v elektronickú justíciu a som zvedavá potom, že ako budete tento obraz naprávať. Je to veľmi zlá cesta, ktorou ste vykročili. Určite tu bude návrh, aby bola vypustená táto právna úprava a bolo by na mieste, aby ste z tejto cesty urobili naozaj krok späť. A postarali sa o to, aby pravidlá pred súdom tu boli pre slušných ľudí a chránili verejný záujem. Ešte stále to môžete urobiť, aspoň pri tejto právnej úprave. Ďakujem pekne.

Poslankyňa Kolíková hovorila si o tom zúžení. A rozsahu návrhu zákona týkajúceho sa šikanóznych žalôb iba na organizácie s medzinárodným prvkom a teda otázka je, že, ak sa vylúčia tie domáce spory, že aký to vlastne bude mať reálny význam takýto takýto zákon, lebo žiadnu z tých situácií, o ktorých sa hovorilo, žiadny z tých súdnych sporov, ktorí majú zjavne šikanózny charakter, nepostihuje. Nebude, nebude postihovať. Čiže my si iba odfajkneme, že sklonili, transponovali sme smernicu, ale reálny význam to nebude mať žiadny. Predpokladám, že Európska komisia nerobí šikanózne žaloby na novinárov. Robia to zväčša slovenskí politici alebo robia to zväčša, keď to robia nejaké firmy alebo alebo finančné skupiny alebo podobne. A druhá vec, teda škoda, že odišiel pán minister, ale však asi sa ho to budeme ešte pýtať aj viacerí, ale ale teda upozornila si na to, že vlastne, čo s tými ľuďmi, ktorí majú elektronické schránky a používajú ich a spoliehajú sa na to, že im budú doručené. Lebo nepochybne existuje aj skupina ľudí, ktorí síce si aktivovali elektronickú schránku, ale odvtedy ju už nepoužívajú. Ja viem o takých prípadoch. A áno, tak tí majú problém, ale je to ich chyba. Nemali si, nemali si tú elektronickú schránku aktivovať. Ale vlastne v snahe vyjsť v ústrety k ľuďom, ktorí si aktivovali elektronickú schránku a nepoužívajú ju alebo ju nekontrolujú dôsledne, postihne táto právna úprava tých, ktorí si ju aktivovali a používajú ju a spoliehajú sa na to, že im bude takto doručované.

Že si pozornosť priniesla do pozornosti priniesla aj vlastne ten bod 1 a aktuálny bod 1 čl. 1 tejto tejto novely, tá 15-dňová lehota. Pretože to je vskutku veľmi dôležité, pretože všetky tieto body v čl. 1, bod 1, 2, 3, 4 sú nové body, ktoré sa tam dostali a neboli v tom pôvodnom návrhu, ktoré boli súčasťou medzirezortnej, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Čiže aj táto povinná 15-dňová lehota je niečo nové a ja som pozerala teraz tie pripomienky, ktoré boli vznesené v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, nikto toto nenavrhoval. Dokonca ani tá pripomienka Ministerstva vnútra, tie dve, ktoré sa týkajú toho kontumačného rozsudku, neobsahujú práve toto, že by súdy mali povinnú 15-dňovú lehotu. Čiže mal by nám minister spravodlivosti zodpovedať, že kto toto navrhol a prečo sa to tam navrhlo. A a koho záujmy za tým sú, pretože oni prišli na nový spôsob, akým nepozorovane prepašovať svoje kontroverzné návrhy do návrhu zákona a ako sa vyhnúť medzirezortnému pripomienkovému konaniu, že to nikto vlastne nemôže okomentovať, lebo sa to tam objaví následne. Následne. A nevieme prečo. Celé tieto body 1 – 4 toho čl. 1 sú také. A pokiaľ ide teda o tú elektronickú schránku, naozaj musím obrátiť pozornosť na ľudí, ktorí bývajú mimo svojho trvalého pobytu, ani nemajú možno priestor ísť pozrieť schránky tam, kde majú trvalý pobyt, kde im chodí pošta a preto si napríklad otvoria elektronickú schránku s funkciou, aby im tam chodila pošta a vy idete teraz v prípade kontumačného rozsudku toto im zrušiť. Čiže presne ako bolo povedané, ľudia, ktorí musia ju