49. schôdza

Otázku do vyhľadávača ohľadne tých štatistických údajov, ktoré si nemal pri sebe, tak zdieľam, čo mi vyhodilo. Na Slovensku sa odhady ľudí s problémovým hráčstvom pohybujú na úrovni okolo 50 000 osôb, čo je napríklad mesto, z ktorého pochádza Martin. Najčastejšie ide o mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov a zhruba 3,5 % Slovákov patrí medzi rizikových hráčov, ktorí kvôli hazardu už čelia exekúcii majetku alebo platu a v registri vylúčených osôb, to znamená tých, ktorí majú už v súčasnosti zakázaný vstup do herní a online kasín, sa napríklad nachádza 120 000 ľudí. To sú tí, ktorí sú poberateľmi napríklad štátnych sociálnych dávok alebo ľudia, ktorí sami o to požiadali, a teda ako človek, ktorý kedysi, kedysi som viedla Centrum právnej pomoci, čo pomáha ľuďom s bankrotom a ktorí čelia teda exekúciám. Musím povedať, že táto téma sa ročne týka tisícov ľudí a štát už takýmto spôsobom im poskytuje bezplatnú pomoc, pokiaľ ide o riešenie tých exekúcií, ktoré častokrát vedú až k tomu osobnému bankrotu. Tiež nás to stojí dosť veľa peňazí, čiže určite je tu pozitívny záväzok štátu predchádzať vôbec vzniku tých situácií, ktoré k tomuto vedú. Ďakujeme.

Kolegom za faktické, aj kolegyni Števolovej za ten odhad, že nie sú to len nejaké pár osôb, ale ukazuje sa, že to je veľký problém na Slovensku, a to hovoril len štatistiky, ktoré sú zverejnené. Ja poznám veľa ľudí, ktorí pracujú v herniach, ktorí sa mi potom priznali, keď ukončili tú prácu, lebo my sme v tom našom mieste to zakázali. Sami mi hovorili, že ako obchádzali tie pravidlá, lebo ono, viete, na papieri to je krásne, že my kontrolujeme občianske a keď už ten človek poberá dávky a nemôže, tak nemá prístup. Ale oni práve pre týchto ľudí robia špeciálne vchody, aby im tam tie peniaze nosili. Na verejnosti sa, samozrejme, tvária, že to obmedzujú, ale proste to je jeden hnusný nechutný biznis, kde len vyťahujú cynicky od tých ľudí peniaze chladnokrvne, len aby sa nahrabali tí majitelia tých herní. Čo je zaujímavé, číslo napríklad za rok 2025. V samotných herniach, bavíme sa o výherných automatoch, hráči prehrali na Slovensku 286 milióna €. To si viete predstaviť, aké šialené peniaze tam prehrali tí ľudia. Takže toto nie je úplne, úplne taká, že téma, že no tam nejaký ten jeden dvaja hráči na Slovensku a tu sa teraz bavíme o nezmyselnosti. Čo je ďalšie číslo zaujímavé, herne plus kasína spolu 469 miliónov € sa prehralo na Slovensku len za rok 2025. To sú šialené čísla. To sú šialené čísla. Takže nie je to len také, že a však dovoľme, nech si zahrajú a však sa hraje. To ešte tak pôsobí, že však sa hrajú. Čo chcete na tom zakázať? Veď to je len hra. Nie, to nie je hra. Oni tam tie peniaze vyslovene prehrávajú. To je pravda. A my chceme, aby jednoducho čo najmenej boli ovplyvňovaní tými návykovými látkami, a to sú alkohol a to sú cigarety. Každý, kto zažil alkohol a cigarety, vie, o čom hovorím. Pán poslanec, prosím.

Nejakú rodinu, ktorej človek hral v herni, tak musí mi dať za pravdu, že to je čistá tragédia. Keď niekto podľahne hraniu peňazí alebo hraniu, tak to sa nedá inak popísať. Ja poznám jedného mladého kolegu, môjho a môjho aj suseda, ktorý pri mne býval, ktorý teraz verejne s tým vyšiel, že bol patologický hráč a vedel, že keď dostane peniaze, honorár, vedel, že tie peniaze prehrá. Jeho rodičia, to bola čistá katastrofa. Počuli sme tu dnes, že svojprávnym ľuďom nezakazujme, aby si míňali svoje peniaze, ako chcú. No, nech sa páči. Nech si svojprávni ľudia míňajú tie peniaze. Ale čo s patologickým hráčom, ktorý navyše tam príde, prehráva, dá si alkohol a ten patologický hráč pod vplyvom toho alkoholu robí ešte väčšie, ešte väčšie hry, ešte väčšie veci a ako to už povedal aj kolega Mišo Šipoš, televízor. To my sme riešili jedného pána, ktorý mal manželku patologickú hráčku a tá prehrala všetko, všetko, celý dom. Jeho oklamala, sfalšovala jeho podpis, prehrali, súdil sa, musel urobiť osobný bankrot. Slušný človek, svojprávny, slušný človek. Svojprávny slušný človek, ale ten nechcel hrať. Jeho manželka hrala. Ale nebola svojprávna. My sme tu preto, aby sme prijímali zákony, ktoré regulujú určité veci, regulujú. Nechcem nikomu zakazovať. Nech si každý robí, čo chce. Nech každý, ako aj Mišo povedal, keď niekto chce ísť do Dubaja, vypiť oné, nech ide, kde chce. Nech si robí, čo chce každý. Nestarám sa do nikoho. Ale keď viem, že mám pomôcť a ja naozaj 30 rokov, od roku 1995, robím v treťom sektore a to boli strašné veci, strašné. Keď dcéra nájde svojho otca obeseného v pivnici, lebo je to patologický hráč. To bol svojprávny človek? To dieťa bolo svojprávne. To dieťa je svojprávne, ale našlo svojho otca obeseného v pivnici. Takže nechajme, veď nech si hrá, čo chce. Veď budeme ho obmedzovať, tohoto človeka? Veď vyhral, že zničil celú rodinu? No tak zničil celú rodinu. Veď je slo... Áno, presne, veď je sloboda. Nech si... Čo tu budeme my, čo sa my máme starať do ľudí? Nech si hrá každý, ako chce. A kto sa bude starať o tie deti? Kto sa postará o tú matku, ktorej otec prehráva tie peniaze. Veď mal slobodu ten otec. Veď tá matka, maminka, maj, tvoj manžel má slobodu. Dajme mu slobodu, nech si hrá. Veď nebudeme ho predsa obmedzovať. Veď to je biznis, to je pre hospodárstvo, oni platia obrovské dane. Figu borovú platia. Keby mali platiť dane z toho zisku, čo majú, tak to by bol biznis. Ale ako Mišo Šipoš povedal, obchádzajú. To je smutné, že to obchádzajú. Ja som to už teraz hovoril, ale ešte raz poviem ten príklad. Naša níziskovka pomáha jednému Rómovi, má postihnuté dieťa a Ďuro stále chodil, pomáhal nám, potom si to v našej níziskovke, keď sme mali rovné akcie, si to odrábal a tak ďalej a tak ďalej. Obrovské peniaze sme mu požičali, obrovské a ja pozerám, Ďuro išiel do herne. Tak som vošiel do tej herne a Ďuro sedel a hral. A ja hovorím tej pani, tá pani, že čo tu chcete? Hovorím, nič nechcem. Toto je sociálne odkázaná osoba, ktorá by sa mala preukázať občianskym preukazom. Prečo hrá? No, lebo začala koktať, breptať. A hovorím, zavolal majiteľa. Prišiel majiteľ, ale vieš, to sa stalo jedenkrát, to sa stáva stokrát. To sa stáva pri nich, pretože ktorý čestný človek, povedzte mi, ktorý svojprávny, slušný človek si založí kasíno a vie, že na tom kasíne ide ožobračovať rodiny. Povedzte mi, ktorý normálny človek si založí kasíno a povie: „No tak viete čo, to kasíno mám preto, lebo ja chcem pomôcť, to je podnikateľský zámer, slobodný podnikateľský zámer a on slobodne podniká.“ Povedzte mi jedného slušného človeka. A teraz sme boli s Mišom Šipošom aj s Peťom Polákom na križovatke Stará Ľubovňa – Kežmarok. Tam si postavil kasíno jeden pán. Postavil si ho tam, lebo boli sme aj s pani starostkou, ktorá nám povedala: „No viete, my sme to urobili preto, lebo ten pán z toho kasína nám dá koľko? 30 000? 70 000 nám dá obci. A to je pre obec strašne veľa.“ A hovorím, a vy ste sa spytovali občanov, či to chcú? Či to dovolia? Nie, nie, ale poslanci boli za. Ale spravili ste si referendum? A ja som už dostal asi 30 SMS-iek z tej obce, že my sme to tu nechceli. Nás sa nikto nespytoval. My to tu nechceme, pán Pročko. Nám to tu postavili. A postavili to pred inou obcou, ale tam je šesť osád rómskych. A je tam zhruba koľko? 2500 alebo koľko? Koľko tam...? No, je tam 10 000 sociálne odkázaných ľudí. Sú tu aj pracujúci, ale my sme im to tam postavili, slobodné podnikanie. Dajme to tam. Vieš. Veď tí ľudia sú slobodní. Tí ľudia slobodne rozhodujú, prečo by sa slobodne nemohol rozhodnúť, či pôjde hrať alebo nepôjde. Nech sa slobodne rozhodne, že ničí svoju rodinu. Nech sa slobodne rozhodne, že sa obesí potom, lebo prehrá celej rodine. Toto je sloboda? Toto je sloboda? Takto si predstavujete slobodu? Pre tú matku? Pre tie deti? A Mišo Šipoš povedal krásny príklad. Ja som, keď som toho Ďura tam v tej herni našiel, tak to bola čistá katastrofa. Išiel som to riešiť a oni, že prepáčte, už to nespravíme. Ona sa rozplakala, že viete, pán Pročko, ale ja... Strašne plakali tam, riešili, že nie, nie, nie, nie. Nie, nie. Robia to všade. Robí sa to všade. Všade sa to takto robí. Všade sa obchádzajú pravidlá, ktoré majú prísne platiť pre tých, ktorí sú sociálne odkázaní. Takže. Poďme slobodne podnikať. Nechajme slobodne, nech sa ľudia rozhodujú. Nie. Ja som zástanca toho, keď prídu za mnou ľudia o pomoc, požiadajú nás, tak pomáhame. Ako naozaj. Ale pomáhame tým, ktorí chcú pomôcť. Ale tí, ktorí tam hrajú, nechcú pomôcť. Patologickí hráči, tam je, čo ja viem, zhruba 5 % patologických hráčov, ktorí sú ochotní sa podieľať na liečení a vyliečiť sa, priatelia. To je patologické. To je jednoducho tak. Ako poviem vám jeden príklad krásny. Robil som ešte v Nadácii Markíza pred 25 rokmi a mali sme taký projekt, že sme pomáhali bezdomovcom a urobili sme, naozaj zobrali sme 100 – 120 bezdomovcov, sme zobrali, urobili sme takú ubytovňu. Viete, koľko z tých 120 bezdomovcov zostalo v tej ubytovni? Pomohli sme im nájsť prácu, všetko možné. Viete, koľko zostalo z tej ubytovne a pracovalo? Päť. Päť. 115 sa vrátilo opäť na ulicu a 115 opäť na tej ulici robili to, čo robili. Sedel, žobral a pil. Slobodne sa rozhodli tí bezdomovci. Slobodne sa rozhodli, slobodne, veď ako načo, slobodne. Sloboda je naozaj potiaľ, pokiaľ neohrozuje slobodu niekoho iného. A títo slobodní hráči, ktorí sa slobodne rozhodli, ohrozujú slobodu svojich rodín. A ja som sa stretol s takými prípadmi, že keby to niektorí ľudia videli a nielen si dávali fotky z nejakých zariadení s deťmi a tvárili sa, že pomáhajú, tak to by bolo krásne. To by bolo nádherné. Lebo je pekné sa tváriť na pomáhanie, ale pomáhať sa má. A ja tvrdím, že my tu a vy tu máte pomáhať reguláciou takýchto vecí, reguláciou. To znamená, že toto je regulácia. Toto nie je to, že ideme zakazovať veci, aj keď by som teda zakázal absolútne herne, lebo to je čistá, čistá šibenica pre rodiny, pre sociálne odkázaných, pre deti. Berie to deťom jedlo, berie to rodinám majetok. Je to strašné, strašné, takže regulujme to takýmto spôsobom a teraz, viete, naozaj, predstavte si, veď ste reálne žijúci ľudia. Predstavte si toho človeka, ktorý príde do tej herne a dajú mu tam drinky, ožerie sa, no ten prehrá všetko. A ešte ide domov, ešte ide domov a vráti sa do herne, ožratý, ženu zbije, deti zmláti, zoberie veci, ukradne veci a ide naspäť do herne. No tak, ale je to slobodne mysliaci človek pod vplyvom alkoholu a neberme mu, ožratému, slobodne mysliacemu, ožratému, nech sa slobodne rozhoduje. Nie. Ja vás prosím, aby ste to podporili a regulujme to, regulujme. Normálne uvažujúci človek to bude regulovať. Človek, ktorý si chce zháňať body, povie: „No, neberme slobodu.“ Neberme. Poslanec

Pán Bročko, zvažuje vstúpenie. Podľa mňa mimoriadne veľmi dôležitej téme, ktorá je hazard. A ničenie rodín. Kto nemal skúsenosť v rodine s tým, tak podľa mňa nevie, o čom hovorí. Ja som včera, keď sme tu bojovali proti hazardným hrám v noci, keď tu pán Huliak obhajoval herne v Bratislave, tak som vtedy vystúpil a povedal som svoj príbeh, ktorý som vtedy mal ako chlapec, ktorého otec hral automaty. A viem, čo všetko naša mama musela kvôli tomu obetovať a koľko prác musela robiť, aby nás štyroch súrodencov uživila. Hazard ničí životy, hazard ničí rodiny. Ak kto si myslí, že to nie je pravda, tak nech sa ide na tie rodiny pozrieť. Môžeme si tu hovoriť, že to je slobodné rozhodnutie. Je. Ani môjho otca nikto nenútil. Ale príležitosti, ktoré herne vytvárajú a sú tak blízko obydlí, sú blízko miest, dokonca škôl, tak môžu tým ľuďom, aby tam hrali a míňali peniaze a obrali peniaze svojich detí, svojich manželiek, svojich rodín. Musíme hazard obmedziť a ja by som ho najradšej aj zrušil. Hazard nemá čo robiť v tejto krajine. Ak ho nevieme zrušiť, tak ho zdaňme, aby sa tie peniaze vracali naspäť do systému. Hazard neprináša nič dobré. Choďte sa tam pozrieť, do hociktorej herne, koľko smutných ľudí vidíte z herne odchádzať a koľko ešte viac smutných ľudí vidíte doma, ktorí nemajú čo jesť, nemajú si čo kúpiť, lebo ich otec alebo dokonca ich mama, lebo hrajú aj ženy, prehral. Ďakujem, pán Pročko, za vaše vystúpenie a takisto aj kolegovi Šipošovi za otvorenie tejto témy. Je to vážna vec a ja si myslím, že keď sa na niečo táto, tento parlament zhodnú, tak je to, že hazard by vôbec v tejto krajine nemal byť. Ďakujem. Pán poslanec, či, ďakujem.

A na úvod dám ešte jednu otázku pani Cigánikovej, lebo stále rozmýšľam nad tým, ako ona hovorí, že tá sloboda, mali by sme to ponechať. Teraz som si všimol, že ona dosť často chodí do tých nemocníc a fotí sa tam na sociálne siete s tými narodeniačikmi, maličkými detičkami. A že či aj tam by ste boli rovnako za tú slobodu, keby boli reklamy v tých nemocniciach na alkohol a cigarety. Toto by ma zaujímalo, že či tiež, keď už ste za tú slobodu, že či by ste boli v pohode, keby v tých nemocniciach, na tých stenách tam boli rôzne reklamy na cigarety, na alkohol. Veľmi by ma to zaujímalo, že čo si o tom myslíte. No a ostatným kolegom chcem poďakovať za to, že si to uvedomujú a využijem ten ešte čas na to, aby som možno apeloval aj na kolegov hlavne zo Smeru, pretože oni majú kľúče od miešačky, oni majú možnosť odhlasovať aj tento zákon a inšpiroval ma poslanec Majerský z KDH, že ja si pamätám ešte staré časy, v minulom volebnom období sme to aj my realizovali, keď sme boli vo vláde, že keď prišiel nejaký opozičný poslanec s nejakým dobrým návrhom a nebolo to politika, nerobila sa z toho politika, tak dokonca prešli a my sme pár zákonov schválili opozícii, ak to boli veci, ktoré neboli vyslovene politicky exponované a zahlasovali sme za to a ten zákon prešiel. Tak chcem vás požiadať ľudsky, aby ste skúsili zvážiť na vašich poslaneckých kluboch, či práve tento zákon by ste nemohli ukázať možno prvýkrát počas tohto volebného obdobia také gesto a zahlasovali by ste zaňho, aby sme tak spoločne ukázali naprieč politickým spektrom, že kto je za hazard, kto je za alkohol, kto je za cigarety a kto je za to, aby sme pomohli tým ľuďom, ktorí tam bohužiaľ prehrávajú obrovské peniaze a verím tomu, že aj vy poznáte takýchto ľudí, ktoré takéto veci zažili. Takže apelujem na kolegov aspoň zo Smeru, ktorí tu dnes sedia spolu s nami. Ďakujem. Poslanec Matúš

Obdiv pani Cigánikovej. Že ste vyjadrili svoj názor v tak citlivej téme a v takej téme a v takom návrhu, v ktorom nepredpokladali kolegovia z OĽANO, teraz pardon zo Slovenska, že sa niekto ozve a že dá aj nejaký iný návrh alebo inú myšlienku. A preto prosím kolegov z hnutia Slovensko, neberte slobodu prejavu pani kolegyni, poslankyne, tak mne to pripadalo, ako keby ste sa do nej obuli, ako keby vám to vadilo, že vyjadrila takýto názor. Ale k meritu veci. Pokiaľ sa týka tohto návrhu zákona, tak dovoľte mi, aby som sa opýtal alebo vyjadril takú otázku. Čo si myslíte pod tým vytvorenie protialkoholických záchytných izieb? Kto ich bude obsluhovať? Kto bude sledovať tých alkoholikov, ktorí tam prídu alebo ktorí tam budú umiestnení? Kto bude ich pozerať, pozerať ich zdravotný stav? Je to súčasťou toho návrhu zákona, alebo akým spôsobom sa to bude riešiť? Ďakujem. Pusť aj dušičku. Ich pozerať, pozerať ich zväz na tej stavbe. Je to súčasťou toho návrhu zákona alebo akým spôsobom sa to bude riešiť? Ďakujem. Pusť aj duši.

By som ešte chcel doplniť, že A ja by som ešte chcel doplniť, že s tou slobodou tam máme blízko k demokracii a my posilňujeme aj demokratickosť miestneho referenda o zákaze herní na svojom území. A síce do zákona explicitne uvádzame, že petícia, ktorá sa vyslovila za zákaz hazardu, je vlastne podmienkou, na základe ktorej individuálna licencia kasína nebude môcť byť úradom udelená. Lebo je to požiadavka, ktorá vlastne vyvstala na jeseň minulého roka, keď tu pán Huliak presadzoval hazard, tak vtedy vlastne aj prezident Pellegrini tento zákon nepodpísal a vetoval, a to práve z dôvodu možného obchádzania miestnych referend. S tým, že Úrad pre reguláciu hazardných hier ten výklad zákona bol taký, že by ich skrátka nemusel akceptovať. Takže aj v tomto smere tento návrh posilňuje práva občanov. Tí, ktorí si dali námahu, ktorí s tým hazardom v obci alebo v meste žijú. Na vlastnej koži cítia negatívne dôsledky takéhoto hrania. A ktorí sa slobodne vyjadrili, že hazard, kasíno a herňa na svojom území nechcú. Poslanie

By ste počuli, že by niekto, že by Šipoš alebo ja alebo neviem kto reagoval na pani poslankyňu, že by sme boli povedali, že berieme jej názor? No ale ja som povedal svoj názor na jej názor. Takže keby ste povedali: pán Pročko, super ste povedali svoj názor na jej názor, ale nikto, nikto neobmedzoval pani Cigánikovú v jej názore, pán Macášek. Teraz už všetci tak ťapkáte po tom odchode zo Sasky, keď tu vzadu vidím v bufete, čo sa tam deje, takže poťapkali ste ju dobre a poďme k meritu veci. Vôbec ste nepovedali nič k tomu, že či to chcete alebo nechcete, či to podporíte alebo nepodporíte. Či vám vadí ten alkohol alebo nevadí ten alkohol. Viete, ja som za slobodu. Keď kto chce, nech ide do baru, nech si tam dá, čo chce, nech sa tam ženy pofackajú, pobijú, nech si tam robia, čo chcú. Mne to je jedno. Nech si každý robí, čo chce. Ale toto je téma, ktorej sa venujem dlhé roky ako človek, ako naozaj človek, ktorý vidí tie tragické prípady. Tie tragické prípady tých rodín. Ja neviem, vy ste nepočuli, čo rozprával tuná pán, pán Majerský? Vy ste nepočuli ten jeho príbeh? Vy ste nepočuli, čo sa tu deje? Vy nepoznáte žiadneho takého človeka, ktorý zničil svoju rodinu? Vy tu pochválite pani Cigánikovú, že vyšla za... No tak super, no vyšla s názorom. Ale váš názor som nepočul, pán Macášek. Môj názor je, že nepatria herne, tak ako pán Majerský povedal, budem na neho reagovať. Tisíce životov, desaťtisíce životov zničili herne. Desaťtisíce životov tragicky. A keď mi niekto povie, že to je sloboda rozhodovania, že nech sa ten slobodný človek slobodne rozhodne, lebo ide slobodne zničiť svoju rodinu, to čo je za názor? Slobodne sa môžeš rozhodnúť, že zničíš svoju rodinu? A tej rodiny sa kto spýtal, že či sa ten človek slobodne rozhodol? Ale my to môžeme regulovať. My môžeme tým rodinám pomôcť, pán Macášek. Tak poďte pomôcť. Ale super, ja vás chválim, že oceňujete názor, keď vystúpi niekto s názorom. No ale dajte svoj názor. Ďakujem. Vystúpili.

Stratený, keď sa o tom porozprávame. Aspoň naši voliči budú môcť vyhodnotiť, kto za čo bojuje, kto aký má názor, kto za aké hodnoty bojuje. Ja si tiež nemyslím, pán Macášek, že by som tu teraz bral právo vyjadrovať sa kolegyni Cigánikovej. Ja rešpektujem ten názor a som rád, že sa postavila, povedala svoj názor. Nech to tí voliči vyhodnotia. Mrzí ma, že vy ste nepovedali ten názor, len ste nejakým spôsobom reflektovali na to, že sme prekvapení, že ona vôbec vystúpila. Ja osobne nie som prekvapený, lebo ja dlhodobo sledujem pani poslankyňu Cigánikovú a viem, aké má hodnoty, čo zastáva, za čo bojuje. Je pravda, že ja nemám tie PR milé PR články v denníkoch, týždenníkoch finančnej skupiny Penta. Mňa nikdy neoslovia, nikdy ma nedajú na titulku, že aký som pekný, aké mám pekné sako dnes, aký som, keď som sa bol minule ostrihať, tiež ma nedali do toho časopisu. Kolegyňa má šťastie, zjavne asi vie, ako sa to má robiť. Prosím. No pán poslanec o SMER-u hovorí, že nemám takú formu. Tak asi nemám. Asi nemám takú formu. Asi nemám takú formu. No takže skúsim ešte popracovať na tej forme, pán kolega. Aj vy by ste mohli trošku, keď na vás pozerám, a uvidíme, či si nás všimnú, čo poviete. Vám sa už nedá. No ale poďme teraz vážne. Poďme teraz vážne k tejto veci. Je dobré, že tu každý povie svoj názor a dúfam, že ešte možno niekedy v budúcnosti budem mať možnosť vypočuť si aj názor kolegov zo SMER-u, lebo zatiaľ som to nepočul a keď aj nebudeme ten názor počuť, tí voliči, ktorí to sledujú, ľudia online alebo zo záznamu, si ten názor urobia a pri hlasovaní si urobia všetci ten názor, aj vaši voliči, aj vaši rodinní príslušníci. Ja som človek, ktorý nepraje žiadnemu človeku nič zlé. A takisto ani vám neprajem, aby ste, nedajbože, v rodine zažili takúto situáciu, že vám vlastné dieťa, možno nejaký súrodenec, rodinný príslušník, prepadne tomuto neduhu, tejto chorobe. A nechcem predikovať do budúcna, ale verím tomu, že by ste po tomto veľmi rýchlo zmenili váš názor, lebo ono, keď sa to človeka netýka, tak ten človek si povie, že á, čo tam nejakí chudáci, nech si tam hrajú, nech si tam prehrávajú, je to ich problém, sú dospelí, ale viete, keď sa to stane vášmu najbližšiemu človeku alebo teraz možno tomu dieťaťu vášmu, ktoré potom je dospelé a podľahne tomu. Potom už človek ináč na to pozerá, keď sa ho to dotýka. A na to, na to chcem apelovať. Hlavne pri vás, vážení koaliční poslanci. Nevidím tu predsedu parlamentu. Neviem, či je teraz Raši alebo Danko predseda. Danko už tu bol? No, pán Danko. Ináč chcem povedať, že pán Danko, nech si o ňom myslíme, čo chceme. On je človek, alebo teda jeho strana SNS v roku 2010, keď bola Radičovej vláda. To ste tam ešte neboli? Aj do prčíc. Chcel som vás pochváliť. Ale nevadí, ale aspoň tú stranu pochválime za niečo, SNS-ku, lebo oni teraz, dá sa povedať, že áno, aj oni majú kľúče od miešačky, aj oni sa vedia vzoprieť, keď chcú, v koalícii a postaviť sa na zadné, ale v roku 2010, keď sa o tomto zákone hlasovalo a rozhodovalo sa o tom, či tie mestá a obce budú mať tú možnosť rozhodovať, či na svojom území chcú, nechcú mať ten hazard, tak vtedy SaS-ka ako súčasť koalície povedali, že oni za to nebudú hlasovať, lebo sloboda podnikania. Nech si tam prehrávajú tí chudáci tie peniaze, ale vtedy SNS po veľkom apeli v pléne Igora Matoviča, ktorý hovoril o tých miliónoch, ktoré tí ľudia prehrávajú. O tom, ako tie rodiny, chudáci, trpia, však tuná priamy svedok František Majerský, ktorý o tom hovoril. Tak na základe toho apelu Igora Matoviča, že či aj poslanci najstaršej kresťanskej a národnej strany chcú podporovať hazard, tak si predstavte, že práve vďaka tej SNS vtedy ten zákon prešiel. A dnes si obce a mestá rozhodujú o tom, či chcú alebo nechcú herne a využilo to už viac ako 200 obcí a miest na Slovensku. Takže tu, pán Danko, musím povedať, že aj ešte teraz stále môžete využiť tú moju ponuku, ktorú som vám dal v rámci celého politického spektra, že my sme mali takú v minulosti, možno si to aj vy pamätáte. Bola taká džentlmenská dohoda, že občas, keď bol nejaký zákon, ktorý nešiel do politiky, ale bola to dobrá vec, tak rozhodla sa aj tá koalícia podporiť raz za čas nejaký opozičný návrh. My, keď sme boli vo vláde, sme to urobili v roku 2020 až 2023. Myslím si, že tých zákonov bolo viac ako päť. Boli to nejaké vysokoškolské zákony. Viem, že aj zbraňová amnestia. Proste boli tam návrhy, kedy sme si povedali: „Tú politiku dajme nabok a poďme pomôcť dobrej veci.“ Čiže vyzývam vás, pán Danko, keď máte tú silu, ste predseda červenej strany. Zvážte, či by ste na koaličnej rade neurobili možno ústretové gesto a nepomohli ľuďom. Lebo vieme všetci, každý rozumný podľa mňa človek si uvedomuje, že ten alkohol, tie cigarety a ten gambling je to proste zlá vec. A keď ste to nevedeli zdaniť viac, ako sme to navrhovali my, aspoň tie cigarety a ten alkohol v tých herniach proste zamezdzme, aby tí hráči tam ešte viacej jednoducho neprepadávali tomu gamblingu. To dávam na zváženie. Uvidíme, ako sa k tomu zachováte. Uvidíme, ako sa zachovajú vaši poslanci pri hlasovaní. No a ešte na záver si dovolím povedať takú úvahu, tiež stále nad tým rozmýšľam, keď tu kolegyňa Cigániková hovorila o tom, že však povoľme, však sloboda, prečo by sme nemali všetko povoliť? Však každý je dospelý, nech si robí každý, kto chce, čo chce. Tak potom poďme povoliť tvrdé drogy. Však nech si robí každý, čo chce, kto chce. Povoľme ich. Povoľme prostitúciu. Povoľme to, povoľme pedofíliu. Však nech si každý robí, čo chce, kto chce. Ja si myslím, že každému rozumnému človeku zabliká kontrolka, že haló, že však ale pozor, však toto musí ten štát nejak obmedzovať a zakazovať zlé veci, choré veci. A toto je jedna z tých vecí, len kolegyňa to necíti tak, že ten gambling, že to je zlá vec, ona to tak necíti. Ona si myslí, že to je v pohode. Ja si osobne myslím, že to je na úrovni týchto vecí, ktoré som hovoril. A to sú tvrdé drogy, to je prostitúcia, to je možno pedofília. Lebo tie ženy, ktoré jednoducho pracujú v tom najstaršom remesle, oni tiež sa nechcú milovať každý deň 10-krát, lebo si to slobodne vybrali. Nechcú. Ony to jednoducho musia robiť, lebo jednoducho nemajú peniaze a možno nad nimi stojí nejaký pasák, ktorý ich vydiera a stojí nad nimi s nejakými vyhrážkami, násilím a kto vie, čo všetkým. Takže to isté tvrdé drogy. Keď už sme pri tom a keď už sa ideme baviť o alkohole, každý veľmi dobre vie, že alkohol je tvrdá droga, lenže my na Slovensku máme historickú nejakú skúsenosť s tým, že ten alkohol sa tu dlhodobo používa, tak to tak potichučku tolerujeme. Však si len vypijeme a ešte sa klameme všetci alebo všetci, čo pijú, sa klamú, keď si pripíjajú, hovoria si na zdravie. To je najväčšie klamstvo, ktoré existuje, že človek si pripije na zdravie a pritom dáva do seba jed. Ten alkohol je jed pre ľudský organizmus. Lenže tu už je taká celospoločenská zhoda, že ten alkohol, na to sa nesiaha a ešte, nedajbože, v parlamente, že by sa na to siahalo. Že by tu poslanci, nedajbože, fúkali ako normálni obyčajní ľudia, zamestnanci vo svojom zamestnaní. Nie, tu sa to toleruje. Piť sa tu môže, chľastať tu môžeme, ale nedajbože, by som tu mal nejaké tričko, keby som mal napísané, že sebe zvýšili platy a ľuďom dane. Toto sa už nesmie. Mať tu nejaký šanón nejakých papierov, kde sa ľudia podpísali pod to, že chcú, aby mali možnosť hlasovať zo zahraničia, to už sa nemôže. To už je zakázané v tejto snemovni. A rifle. A keď som sa dohodol tu s pánom predsedom, že ja si zoberiem nohavice a on si dá kravatu a zabezpečí, že by tu sedel minister, tak sme skončili pri tomto sľube. Ja som mal nohavice a kravatu a ministri nikde. No dnes mám, lebo vy nedodržiavate dohody, tak som si povedal, že ani ja nebudem dodržiavať. Keď raz dáme si ruku, tak to má platiť. No takže ja si ešte budem užívať tie moje nohavice a tie moje rifle, dokiaľ budem môcť, keď máme tú slobodu. Ale tie rifle neuškodia žiadnemu občanovi Slovenskej republiky. Lebo tie nohavice uškodia možno mne, že si možno povie nejaký môj volič, že no ale mal by nosiť ten oblek a nie tie rifle. Ale pozor, tak ja mám, chvalabohu, dve dcéry. Som rád, že sú zdravé. Takže týmto ich pozdravujem, keď to budú niekedy sledovať možno zo záznamu, lebo teraz ešte asi to nesledujú, lebo sú ešte malé. Ale ten alkohol, ten alkohol veľmi vážne poškodzuje a verte mi, že oveľa viac poškodzuje ako tie rifle. Pečienka, žalúdok, črevo, tu lekári, zdravotníci, chodíte vy po tých nemocniciach s tými detičkami sa fotiť, spýtajte sa, ako alkohol škodí ľuďom. Čiže každý jeden z nás, ktorí tu sme, nie sme tu len tak, že tu prídeme stláčať gombíčky, lebo nám povie predseda, hubu alebo nám ukáže ten palec. Každý z vás tu bol zvolený, je nás 150 zo všetkých, aby ste obhajovali dobré veci, aby ste obhajovali to, čo máte na tých billboardoch, kde hlásate, že chcete ľuďom pomáhať, že chcete, aby sa to ľuďom dobre žilo, že vy ste tí sociálni demokrati, tak ja vám poviem, že každý jeden sociálny, pravý sociálny demokrat bojuje proti zlu a pomáha dobrú. A som veľmi zvedavý, či pri takomto neškodnom návrhu, doslova apolitickom, by som povedal, návrhu dokážete nabrať odvahu a zabojovať za dobro na Slovensku. To som veľmi, veľmi zvedavý. A aby som už dlho nehovoril, lebo už aj ďalší kolegovia sa chystajú so zákonmi, tak to ukončím. Poďakujem všetkým aj za ten názor, s ktorým ja nesúhlasím, aj za to, že vystúpili ďalší kolegovia z opozície. Bojovať za dobro na Slovensku. To som veľmi, veľmi zvedavý. A aby som už dlho nehovoril, lebo už aj ďalší kolegovia sa chystajú so zákonmi, takto ukončím, poďakujem všetkým aj za ten názor, s ktorým ja nesúhlasím, aj za to, že vystúpili ďalší kolegovia z opozície, že ma doplnili svojimi číslami, dátami. A nech si už tí ľudia potom na Slovensku vyberú, či chcú mať ľudí, ktorí možno nie sú úplne dokonale oblečení, ale bojujú za správne veci, alebo chcú mať tých dokonalých, tých, ktorí sú najsexy poslanci, poslankyne, ktorí sú na tých titulných stránkach tých novín finančných skupín. Ďakujem veľmi pekne a prajem vám ešte príjemný rokovací deň, ďakujem.

Otázka, chlapci z OĽANO, vy neviete fakt byť neosobní, vy neviete byť vecní. Však ide o váš zákon. Človek vám normálne argumentuje vecne a už to ide. Už tuto potľapkávajú ma smeráči. Mimochodom, pán kolega, ja si teda tiež myslím, že mi nijako neobmedzovali akože slobodu slova. Je úplne v poriadku, že povedia svoj názor. Teda tiež sa nestotožňujem s vašou faktickou, aj keď ďakujem za podporu, ale už to tu ide, ako ma tľapkajú smeráci, lebo ma vyhodila SaS-ka. Už to tu ide, ako ma nikto nechce. Čo je ináč úplná kravina, samozrejme, v mojom svete. To tak nie je. Napríklad aj Boris Kollár, napríklad aj Richard Sulík má záujem a mnohí voliči, napríklad 40 000 voličov, ktorí mi dali hlas, tak predsa chcú, aby som zastupovala ich názor a možno nejaká časť si myslí, že je správne sa baviť aj o tom, kde sú hranice obmedzovania slobody ľudí. Aj keď vám sa to nepáči. Však to je úplne nekorektné. Potom tam prišlo, čo to tam bolo zas. Jasné, Dubaj tam bol. Pán Danko, ja sa dopredu ospravedlňujem, teraz vás trošku naseriem, ale nie je to osobné. Ale tak teda musím, však lebo je to tak. Po prvé, matovičovci, však vy ste boli vo vláde s nami a chodili vaši kolegovia do toho Dubaja tiež, tak akože trošku chochmesu, hej? A teraz, a teraz to podstatné, lebo toto furt dokola počúvam, hej? Za Sulíka, za našej vlády váš minister financií na to dal prachy. Tak to stálo 7 miliónov 800 000 a 2100 m2. Samostatný poschodový pavilón ocenený, vyše 300 stretnutí B2B firiem slovenských s tými arabskými, reštaurácia plná, aj jedla, aj pitia, áno. A celého pol roka vrátane záverečnej žúrky, kde teda áno, vypil sa tam alkohol, sme ho nevyliali. Bol už zakúpený, bol tam. Reagujem na kolegov a budem aj k zákonu, k tomu, jak je to hlúpe. Ja viem, že teraz, počúvajte, pán Danko, určite to nebude také osobné ako kolegovia. A teraz ide to, prečo to sa pán Danko snaží prerušiť. Že vám Richard Sulík niečo prikázal, ale skúste teraz nereagovať. To platí, pán Danko. Je to jedna veta. Za Danka to stálo 9 miliónov, 50 m. Rozdiel je, že 4850 m2. 4- až 8-krát to stálo za pána Danka a tuto oľaňáci, najväčší bojovníci, teda stoja za tejto vlády, tu furt vykrikujú na Sulíka. Že však to ešte aj s tou žúrkou bolo efektívne. No, takže toľko k tomu, že načo ste takýto osobný a neviem čo. To sú, pán Danko, fakty. M štvorcové delené, jasné. Cena, hej. Ten váš súdnik trafí. Skúste k téme, dobre? Áno, teraz idem k téme a ďakujem vám za priestor, lebo tu ste mali možnosť ma prerušiť. Teraz ideme k tomu: vy reagujte k téme ako spravodajkyňa a nezneužívajte to na svoje PR, čo vám Richard Sulík nakáže tu čítať hlúposti a skúste sa vyjadriť k zákonu, dobre? Reklama na alkohol a cigarety, sa Mišo Šipoš pýtal, či by mi nevadila v tých nemocniciach. Inak to bol ďalší osobný útok, že sa fotím s detičkami a nepomáham im, hej? Tak áno, vadila by mi reklama na alkohol a cigarety v nemocnici, lebo predsa ja nehovorím o tom, že akože nemá mať žiadne obmedzenie. To nie je pravda. Ja nehovorím, že hazard netreba obmedzovať. A ja hovorím nie plošnému zákazu, ktorý vy navrhujete aj pre tých zdravých ľudí, ktorí nemajú problém. Tomu hovorím nie. Ja nehovorím, že zákaz netreba obmedzovať, však som tu čítala viacero opatrení, tu ich mám aj spísané, ktoré považujem aj ja za správne, ale nepatrí k tomu, keď vy hovoríte, inak áno, je to tak. Však to potom sa k tomu vrátim, ale nepatrí k tomu plošný zákaz svojprávnym ľuďom zakazovať, ako sa majú správať. A nehovorím, že ľuďom netreba pomáhať. Naopak, ja tvrdím a hovorím, že máme nejaké veci, ktoré by sme mohli doplniť, ale nepatrí k tomu, že zakážeme aj tým, ktorí problém nemajú, sa nejako správať. To je absolútne nekorektné nejako to takto, takto zarámcovať. No a dôkaz toho, že mám pravdu, že je to od vás také povrchné, je to, že keď hovoríte, lebo vy ste celú dobu všetci hovorili o herniach, že je problém, ale vy nezakazujete herne. Vy zakazujete predsa len ten alkohol v tých herniach a fajčenie. Vy nezakazujete herne. A to je ten dôkaz, že, veď predsa, keď má to také dopady, ako hovoríte, tak potom v celom štáte, nie? Prečo zakazujete iba alkohol? Však zakažte v celom štáte, celé všetky herne. A ja vám, a ja vám budem oponovať, ale ja len vravím, že ja sa teraz vyjadrujem k tomuto zákonu, ktorý tu teraz máte a ja proste nesúhlasím s tým, aby sme obmedzovali teda tieto dve veci, lebo o tom je ten zákon, hej? A snažím sa hovoriť vo faktoch, lebo náklady, ktoré vy spomínate s tou liečbou, áno, ale tie sú vlastne za celý štát. Keby vôbec neboli herne, vôbec nie sú základy, ale treba jedným slovom povedať, keď už sa pozeráte na náklady, sa treba pozrieť aj na to, že tie herne platia dane, áno, a tie treba, bolo to okolo 350 miliónov €, to vám garantujem. Tie dáta nie sú, to vám garantujem, že je to viac, ako platíme za liečbu, ale tým ja chcem povedať, že ten dopad na rodinu je najproblematickejší. A kľudne áno, súhlasím aj s tým, že zdaňme ich ešte viac, správne. S tým ja súhlasím, a to som proti vyšším daniam. Len vravím, že dopad na rodinu je vážnejší problém oveľa ako teda na ekonomiku v tomto prípade, že to je falošný argument. A keď ideme teda zakazovať tie zlé veci, tak potom hovorím, však dobre, tak keď je zlé piť, nezakazujete herňu, ale zakážete pitie, tak potom ho zakážme všade. Alkohol zakážte všade. Však ten alkohol neškodí len v herniach, ale všade. Tak buďte frajeri a zakážte to na Slovensku, v celom štáte. Ja si myslím, že to nie je správne a ja si myslím, že to nie je správne zakazovať to všade a vy, keď si myslíte opak, OK, ale vravím, že škodí všade a nielen teda v herniach. A preto nie je správne zakazovať to iba v herniach, keď už teda. A teda je veľa ľudí. Vy vlastne hovoríte, že 0,1 až 0,3 % podľa štatistík majú nejaký problém s hraním. Áno, sedí vec. A tým hovoríte, že ich idete ochrániť tak, že tým 97 % až 99,9 %, ktorí nemajú problém, zakážete robiť, čo chcú so svojím životom a so svojimi peniazmi. Chápete? Toto ja hovorím, že je problém. Ja nehovorím, že je problém pomáhať tým 3 % maximálne. Ja hovorím, že je problém, že beriete slobodu tým 97, že ľudia majú právo žiť aj inak, ako vy poviete, že je správne. A áno, majú aj právo, podľa mňa, v mojom svete, majú právo aj urobiť chybu. Jednoducho tak to tak je. Nemáme my rozkazovať ľuďom, ako majú žiť, lebo keby to tak bolo, áno, Michal, jazda autom je z tohto pohľadu nebezpečnejšia ako hazard, lebo oveľa viac ľudí zomrie alebo sa počas roka zraní pri dopravnej nehode, ako je ľudí, ktorí majú naozaj dopad nejaký na život alebo na zdravie, čo sa týka hazardu, hej? Preto, lebo viac ľudí logicky jazdí autom, tak preto to je. Ale podstata, však nejdeme teraz kvôli tomu zakazovať autá alebo diaľnice alebo obmedzovať rýchlosť na 20, lebo keby sme to urobili, iste zachránime veľmi veľa životov. Bolo by to šľachetné. A všetci, čo si to neprajú, sú hyeny, ktoré chcú, aby ľudia umierali vo vašom svete. Ale to tak nie je. To je presne o tej miere nejakej slobody versus tej ochrany toho obyvateľstva. Takže ja mám problém s tým, že 97 % ľudí idete obmedzovať, lebo hovoríte o nejakej ochrane, o ktorej ani neviete, ani by ste nevedeli, keby sme vám s kolegyňou nepovedali, že aké je to percento. Hovoríte o jednotlivých prípadoch. A ešte k tomu, máme dnes funkčné riešenia. V tom registri, ako kolegyňa správne hovorila, je 120 000 ľudí, ktorí sa sami zaregistrovali, lebo štát im vytvoril priestor, že ich nepustia do tej herne. 120 000 ľudí, tie percentá, čo som hovorila, sú ešte predtým, ako toto fungovalo. Takže je to ešte menej. No a ešte tu boli príklady, ako zakázali hazard u Šipoša. Kde to, Michal, bývaš? Proste tam v tej tvojej obci, meste, neviem kde. V Starej Ľubovni, ďakujem pekne. A správne. To má tak byť. To tak má byť. A ja súhlasím, aby obce si to mohli samé obmedziť, zariadiť. Ja len vravím, nezakazujte plošne všetkým, aby si mohli dať drink, keď si chcú dať drink. Ale toto je dôkaz, že existujú dnes nejaké riešenia. A ja aj hovorím, že treba pomôcť tým ľuďom. Riešenia sú, to je to, čo som hovorila. Áno, tvrdá kontrola nelegálneho hazardu. Treba jasné pravidlá, kde môžu byť tie herne umiestnené. Poďme sa baviť kľudne o tom, že nemajú byť m od školy. V poriadku, súhlasím. Ten register vylúčených osôb je veľmi účinná vec. Môžeme nastaviť limity hry, koľko sa dá prehrať, koľko maximálne za deň môžu minúť. O tom sa môžeme baviť. Informácie, varovania, toto všetko štát má urobiť. Dobre. A pomoc tým ľuďom, dostupná nejaká anonymná linka, ktorú mimochodom máme, liečba tých ľudí a tak ďalej, hej? Špecializované ambulancie. Všetko, čo som hovorila, čo som predtým konštatovala, dokazuje, že nie je pravda, že všetky vaše vystúpenia, všetky vaše faktické boli o niečom úplne inom. Ja som predsa nehovorila, že ľuďom, ktorí majú problém, netreba pomáhať. Treba, ale prosím vás, nie tak, že zoberiete slobodu všetkým ostatným, lebo potom pôjde to ďalej. Potom presne poviete, no tak teraz nestačí alkohol, poďme zakazovať všetko všade, všetkým a skončí to tak, takže ešte aj jazdiť autám zakážete, alebo lietadlá zakažme, lebo však padajú. No a zabíja to ľudí. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem. Prešiel rokovaním o tomto bode programu s tým, že prosím.