49. schôdza

Predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1275. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1345 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila pani navrhovateľka.

Ďakujem

Veľmi pekne. Návrh zákona, ktorý predkladáme, jeho cieľom je doplnenie odbornej profesie logopéda medzi odborných zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb. V praxi sa totižto ukazuje, že značná časť klientov, ktorí sú prijímateľom sociálnej služby, či sú to už deti alebo dospelí, ale prevažne sú to kategória detí, trpí rôznymi formami narušenej komunikačnej schopnosti, a to v dôsledku rôznych porúch. A napriek tomu nie je vlastne logopedická starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb systémovo zabezpečená, čo vlastne vedie k jej nedostupnosti a vôbec zhoršuje tú kontinuitu poskytovania sociálnej služby, pretože je tam nejaká bariéra. U týchto klientov sa veľmi často vyskytujú aj poruchy komunikácie od oneskoreného vývinu reči cez narušené jazykové schopnosti až po úplnú stratu verbálnej komunikácie, vrátane nejakých porúch, ktoré vyplývajú zo sluchového postihnutia. Logopéd v tomto, prepáčte, logopéd v tomto prostredí zohráva nezastupiteľnú úlohu, pretože naozaj zabezpečuje tú odbornú diagnostiku a terapiu tých komunikačných porúch. Priamo v prirodzenom prostredí klienta podporuje rozvoj funkčnej komunikácie, práce s klientom so sluchovým postihnutím na rozvoji reči, porozumenia a využívaním kompenzačných komunikačných stratégií. Deti v zariadeniach sociálnych služieb, najmä s poruchami autistického spektra, mentálnym postihnutím, Downovým syndrómom, narušenou komunikačnou schopnosťou alebo poruchami sluchu, potrebujú naozaj systematickú a každodennú logopedickú intervenciu. Včasná intervencia je pritom rozhodujúca pre rozvoj reči, jazyka, rozvoj sluchového vnímania, budovanie sociálnej interakcie a tak ďalej. Chcem povedať, že osobitnú skupinu tu tvoria neverbálne deti, teda sú to najmä tie deti s autizmom alebo kombinovaným postihnutím, vnímacej poruchy sluchu, kde logopéd zavádza a rozvíja alternatívne možnosti komunikácie. Nevyhnutnosť logopéda v rámci sociálnej rehabilitácie sa ukazuje ako naozaj nevyhnutná, pretože ten je proces, ktorý je zameraný na obnovu alebo rozvoj schopností potrebných k samostatnému životu. Čiže cieľom je, aby ľudia z tých sociálnych služieb, najmä tie, ktoré sú poskytované ambulantne a v rámci, poviem to, že nízkeho veku včasnej intervencie, pomohli deťom čo najskôr naštartovať aj tieto komunikačné schopnosti a tuná je logopéd kľúčový a preto vlastne naším návrhom chceme dostať do zákona to, aby logopédi boli súčasťou odborného personálu zariadenia, ktoré poskytujú sociálne služby. A teraz, ja som sa sústredila na toho detského klienta, kde je to úplne zrejmé, že pokiaľ je tam nejaká bariéra a bude každodenný logopéd s dieťaťom pracovať, tak mu dávame do života naozaj lepší štart. Vieme, že peniaze, ktoré investujete v tých prvých rokoch do vývoja dieťaťa, pokiaľ má nejaké znevýhodnenie, tak sa nám násobne vracajú. Ale chcem povedať, že tento problém sa týka aj ľudí, ktorí sú v staršom veku, majú problém s načúvaním a sú klientami, kde sa poskytujú teda sociálne zariadenia. Čiže nejedná sa len o detského klienta a jednoducho dnes sa ukazuje ako nevyhnutná potreba, aby medzi odbornými zamestnancami v zariadeniach sociálnych služieb boli aj logopédi, ktorí vlastne... Ten krok by viedol k tomu, že dokážeme zabezpečiť komplexnú, kvalitnú a dostupnú starostlivosť o prijímateľov, ktorí majú nejakú bariéru v rámci porozumenia. Bola by som veľmi rada, keby nájdeme podporu aj v opozičných radoch, lebo musím povedať, že sa to môže týkať kohokoľvek z nás, lebo určite v rodine máte niekoho, kto je poberateľom sociálnej služby, či je to už dieťa alebo... Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nik písomne, pýtam...

Sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pani navrhovateľka, nie pán spravodajca, nechce zaujať stanovisko k rozprave, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Marcinkovej a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 z roku 2003 o sociálnom poistení v znení skorších predpisov. Návrh zákona je podložený 1242, návrh na pridelenie na preukázanie výborový rozhodnutí č. 1312. Pani poslankyňa Marcinková teraz tento návrh môže odôvodniť, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy a páni. Pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladanej novely zákona je zaviesť rovnakú ochrannú lehotu na účely uznania nároku na materské nielen pre biologickú matku dieťaťa, ale aj pre širší okruh osôb, ktoré sa o dieťa starajú a nárok na materské zo zákona majú, ale nemajú nárok na túto ochrannú lehotu. Viac o tomto zákone a dôvodoch, prečo ho predkladám, by som rada povedala v rozprave ako prvá. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Ja teraz dávam slovo Ďakujem pekne.

Poslancovi Ledeckému, ktorý podá spravodajskú informáciu za Výbor pre sociálne záležitosti, vážený pán

Ja teraz dávam slovo poslancovi Lideckému, ktorý podá spravodajskú informáciu za výbor pre sociálne záležitosti.

Predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1242. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle právomocí, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady č. 1312 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila pani navrhovateľka.

Od zavedenia ochrannej lehoty do nášho právneho poriadku platí, že nárok na materské pri splnení samozrejme ďalších podmienok, teda najmenej 270 dní poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, majú ženy aj vtedy, ak otehotneli pol roka po zániku nemocenského poistenia, to je po skončení zamestnania, povinného poistenia SZČO alebo po zániku dobrovoľného poistenia. To je tá ochranná lehota, že aj keď ste prišli o prácu pred polrokom, ale predtým ste boli súvisle zamestnaná, tak jednoducho máte nárok na tú materskú. Čiže ešte raz to zopakujem. Ak žena otehotnie do 180 dní od skončenia nemocenského poistenia, vzniká jej následne osemmesačná ochranná lehota, počas ktorej môže mať nárok na tehotenské aj materské. V súčasnosti na základe zákona o sociálnom poistení sa táto niekoľkomesačná ochranná lehota pri uznaní nároku na materské vzťahuje len na biologické matky dieťaťa, keďže je viazaná na očakávaný termín pôrodu. V prípade iných osôb, ktoré však majú podľa našej legislatívy nárok na materskú a o dieťa sa starajú, nie je ochranná lehota osem mesiacov, ale len sedem dní. Takýmito osobami sú napríklad biologický otec dieťaťa, adoptívni rodičia alebo aj iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú na základe rozhodnutia súdu. Čiže naozaj tu je veľký nepomer a rozdiel v dĺžke ochrannej lehoty pre matky a iné skupiny osôb, ktoré môžu byť tými jedinými v nejakej životnej situácii osobami, ktoré poskytujú starostlivosť tomu dieťaťu. A pretože tá ochranná lehota sa naozaj vzťahuje len na matky a napríklad nie na biologického otca alebo nie na osvojiteľov, tak sú vyradení z tejto ochrannej lehoty a jednoducho prídu o to materské, aj keď za inej situácie, keby pracovali, to materské dostanú. Preto novelou zákona stanovujeme rovnakú ochrannú lehotu aj pre iné osoby, ktoré materské poberajú, nielen pre biologické matky dieťaťa. Túto nespravodlivosť pociťujú výrazne najmä rodičia osvojitelia v súčasnej praxi, ktorí zabezpečujú úplne rovnakú starostlivosť o dieťa a pri ochrannej lehote sú takýmto spôsobom diskriminovaní. Sú to práve osvojitelia, ktorí ma aj upozornili na túto nerovnosť v našej legislatíve. A naozaj sa to dotklo už v našich podmienkach niekoľkých takýchto rodín. Samotným účelom materského je finančná podpora v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o dieťa v jeho rannom veku. To podporuje aj samotný fakt, že naň majú nárok aj osoby, ktoré nie sú biologickou matkou dieťaťa, ale zabezpečujú výchovu dieťaťa. Čiže dáva zmysel, že ak to zabezpečuje niekto iný, mal by mať rovnaké podmienky, teda aj tú ochrannú lehotu. Viete, často tu počúvame o tom, ako sa nám demografická krivka znižuje, často počúvame aj o tom, aký máme napríklad osvojiteľský systém komplikovaný a tak ďalej. A toto sú také drobnosti, ktoré vieme spraviť ústretovo voči rodinám, ktoré majú možno inú životnú situáciu alebo inú východiskovú pozíciu pri starostlivosti o to dieťa, ako má úplne ten štandardný typ rodiny, kedy tam je biologická matka alebo biologický otec a tak ďalej. Čiže naozaj vyzývam touto novelou k citlivosti k najrôznejším životným situáciám, v ktorých sa tí, ktorí poskytujú primárnu starostlivosť dieťaťu, môžu vyskytnúť, myslí na to náš zákon pri materskom, nech na to myslí aj pri tej ochrannej lehote. Ďakujem.