6. schôdza

Pán poslanec Šmilňák.

Vážený pán predseda, vážení prítomní, budem reagovať na kolegu exministra pána Horeckého, ktorý sa vyjadril predovšetkým k skrátenému legislatívnemu konaniu k zákonu 597/2003. Tam sme identifikovali dôvody, ktoré sú relevantné na to, aby bolo skrátené legislatívne konanie a aby sme ne... nepreš... neprešvihli 800 mil. eur, to je dôležité povedať. A druhá vec, pán kolega, my sme sa vyjadrili aj ku ostatným skráteným legislatívnym konaniam preto, aby sme veľmi nezahlcovali ďalšiu debatu, v niektorých prípadoch, identifikovali sme tri, sme ochotní podporiť skrátené legislatívne konanie, lebo to dáva zmysel a je to potrebné aj z časového, aj z hospodárskeho dôvodu, v ostatných prípadoch nie, tak preto toto vystúpenie. Ja by som práve kolegu Horeckého ocenil, že takto to zhrnul, aby sme nemuseli vystupovať viackrát. Ďakujem.

S reakciou na faktické pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blcháč, ďakujem za vaše vystúpenie a pripomienku, chcem len zopakovať a pripomenúť, že som vystúpil za klub KDH. To znamená, že my sme si dali prácu, niekoľkodňovú, desiatky hodín, aby sme študovali návrhy zákonov, ktoré idú do skráteného legislatívneho konania, nevystúpil som sám za seba, nie som ohraničený teda ako rečník za klub iba svojou vlastnou kompetenciou a uviedol som iba ilustratívne príklady. Práveže som pristúpil na kompromis, ohraničil som dobrovoľne svoj príspevok na 10 minút, aby sme zbytočne nezdržiavali priebeh schôdze a nechcel som vystupovať ku skráteným legislatívnym konaniam 10-krát. A taktiež som nekomentoval každý jeden zákon, pretože som vyjadril podstatu. To znamená, kedy a ako naložiť s SLK a aký je postoj klubu KDH k tomuto procesu a zároveň, ako chceme fungovať v parlamente a čo je cieľ, ktorý by mal spájať všetkých poslancov v tejto snemovni. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť, uzatváram rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nežiada o záverečné stanovisko, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády je pod tlačou 94.
Prosím pána ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby návrh odôvodnil.

[Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 94.]

Dobre, ďakujem pekne. Vážení kolegovia, na úvod, ocitám sa tu druhýkrát na opačnej strane barikády alebo aspoň voči opozícii, takže teším sa na spoluprácu. Takže, vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na skrátenie legislatívneho kona... na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov, veľkých vnútroštátnych skupín. Naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z potreby získania dodatočných finančných prostriedkov na účely zabezpečenia príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Vláda tak nebude nútená využívať iné spôsoby financovania verejných výdavkov, napríklad vo forme využívania úverových prostriedkov. Naliehavosť prijatia návrhu vyplýva z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie návrhu a z nutnosti prijať legislatívny náv... rámec v súvislosti so smernicou Európskej únie najneskôr do 31. 12. 2023. Vplyv na rozpočet verejnej správy do príjmov nám vyjde 48,5 mil. eur na každý rok a vo výdavkoch je to 455-tisíc za rok 2024.
Chcem upozorniť ešte na záver, že tento návrh súvisí s harmonizáciou minimálnej dane z príjmu právnických osôb, ktorý prijala Európska únia a Európska komisia a sme ho povinní aplikovať od 1. januára 2024, to je na objasnenie. Ďakujem pekne.

Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 99 z 5. decembra 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 94, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 4. schôdzi dňa 6. decembra 2023 a prijal uznesenie č. 16, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 95, v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcu. Týmto otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za poslanecký klub SaS vystúpi pán Marián Viskupič a potom v rámci vystúpenia poslancov pán Ondrej Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

Dobre, už to ide. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no týmto skráteným legislatívnym konaním začína daňový parný valec, ktorým chce koalícia dodatočne zdaniť všetko, čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činných, ale aj fyzické osoby, v tomto prípade teda sa bavíme o veľkých firmách. No a zdôvodnenie samotného skráteného legislatívneho konania je, že hrozia značné hospodárske škody, preto je dôležité okamžite nastaviť potrebné opatrenia, to citujem z dôvodovej správy. No toto je povolebná, nová povolebná absurdná realita. Tak štátu hrozia hospodárske škody, ak firmy, ľudia a živnostníci nebudú zaťažení novými daňami? To ako je fakt zvláštne, hej? Vitajme v ľavicovom svete, pán minister, vitajme v povolebnej arogancii a ignorancii, kde teda tento parný valec bude valcovať všetko.
Ja som teda presvedčený, že podnikateľ alebo občan predsa nemôže štátu spôsobovať hospodárske škody takýmto spôsobom, proste toto zdôvodnenie je, je absolútne neprijateľné a úplne absurdné. Áno, ďalej sa tam píše o teda zlom stave verejných financií. Skutočne tuto rozumiem ťažkému stavu verejných financií, to už teda je bližšie k pravde. Dva a pol roka sme ako SaS-ka vo vláde bojovali proti zvyšovaniu daní, ale aj proti plošnému rozdávaniu, proti nezodpovednému správaniu sa v oblasti verejných financií. Koniec koncov veď toto bol nakoniec po tom dva a pol roku aj dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme z vlády odišli. No ale keď vláda kritizuje stav verejných financií, ktorý je spôsobený alebo bol spôsobený rastom výdavkov, tak v prvom rade nerozumiem teda, prečo ho nerieši, ten problém, tam, kde vznikol, prečo tu nestojíme, nesedíme a neriešime zákony, ktoré teda budú na strane výdavkov zabezpečovať nejaké šetrenie na výdavkoch štátu, alebo aby sme tu mali zákony, ktoré teda podporia hospodársky rast, zjednodušia situáciu podnikateľov, zlepšia podnikateľské prostredie, čo by teda vedelo priniesť nejaké príjmy na strane príjmovej, nie, namiesto toho proste vláda pokračuje v tom, čo kritizovala koniec koncov aj u predchádzajúcej vlády, v plošnom rozdávaní, v populistických sľuboch, v populistickom rozdávaní a hľadá na to, bohužiaľ, zdroje zasa len od ľudí. Myslím, že tých zákonov tu budeme mať viacej, takže vyjadrím sa potom aj podrobnejšie, teraz skutočne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dve veci. Ja to vnímam úplne opačne. Hospodárske škody môžu vzniknúť práve vtedy, ak štát neefektívne vynakladá verejné zdroje. To sa ide diať, takže hospodárske škody hrozia, ale iným spôsobom.
A teda na záver môjho vystúpenia ešte jeden kľúčový dôvod, prečo je predložené skrátené legislatívne konanie zlý postup. V tomto prípade teda firmy, veľké, ktorých sa to týka, nemali možnosť vstúpiť do legislatívneho procesu. Deje sa to a bude sa to diať z dňa na deň, proste nemali možnosť dať svoje pripomienky, nemali možnosť sa teda zapojiť do legislatívneho konania, no a zároveň ešte ďalšia vec, a na to by sme vždy mali myslieť, keď tu pripravujeme pre zákony pre kohokoľvek, o tom tiež budem neskôr viac rozprávať, je, že dať na realizáciu, na zapracovanie tri týždne, alebo možno to bude ešte menej, veď to musí ešte pani prezidentka podpísať, tiež nepovažujem za správny postup, ako prijímať zákony, ktoré majú jasný a zásadný dopad na ekonomiku Slovenska a na každého jedného občana. Vo finále totiž dane neplatia mimozemšťania, vo finále ich platia ľudia a v konečnom dôsledku vždy len a len ľudia.
Ďakujem.