6. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Roman, za tvoje vystúpenie. Bolo to konštruktívne a trefné. Z mojej strany iba krátka poznámka ku konsolidácii verejných financií. Skúsim symbolicky ako zástupca dvoch menšín na Slovensku, teda rómskej a maďarskej, malé jazykové okienko v slovenčine. Konsolidácia musí byť udržateľná a jej východiskom je zodpovedná politika. Evidujem, že od nástupu do parlamentu, že je čoraz ťažšie spojiť v praktickej rovine pojem zodpovednosť so stranami SMER, HLAS či SNS. Tento výraz je vám proti srsti, lepšie vám pasuje pojem nezodpovednosť a populizmus. Identifikujete sa často ako vlastenci, ktorí majú plné ústa slovenskej kultúry a jazyka. Ja mám aktuálne pocit, že ste na úrovni tých 30 % pätnásťročných detí, ktorí podľa výskumov a výsledkov PISA nedokážu čítať s porozumením. Mám pocit, že vy neviete, čo je zodpovedná konsolidácia verejných financií. Pred voľbami ste sa pasovali do role spasiteľov, odborníkov, expertov, garantov na právny št... garantov právneho štátu. Po voľbách ste zostali nebezpečnými populistami.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
A s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikulec.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické. Myslím si, že my si tu nemusíme, tí, ktorí sme vystupovali, hovoriť ďalšie reakcie, lebo tak ako bolo povedané, naozaj viackrát bolo opakované to isté. Mňa len mrzí, že vôbec do tej rozpravy ani do faktických, ani do tej debaty sa nezapájajú kolegovia z koalície. Asi nepovažujú vôbec za potrebné to nejakým spôsobom ani obhajovať, buď tomu nerozumejú, alebo nemajú čo povedať, alebo im niekto povedal, že je to úplne zbytočné, lebo tak či tak stlačia to tlačítko, ktoré im povedia, a schvália si.
A k pár tým postrehom, ktoré ste povedali. Áno, pán Dvořák, platy lekárov určite nie sú to jediné opatrenie a s tým absolútne súhlasím. Minimálne sme aspoň za našej vlády niečo pre to zdravotníctvo urobili a v každom prípade by to potrebovalo kontinuitu. Tá kontinuita, ktorá je zhmotnená v predstave návrhu štátneho rozpočta, rozpočtu, pardon, to určite nie je.
Pán Hajko zhodneme sa na tom, že zvyšovanie daní nie je krokom ku konsolidácii, s tým absolútne súhlasím.
A, pán Šmilňák, áno, RTVS, o tom sme veľmi veľa hovorili a máte absolútnu pravdu v tom, že toto sa dotýka životov jednotlivých ľudí, ktorí tam pracujú.
No a na záver, Vilo, ty si to pomenoval veľmi správne, že konsolidácia v zmysle udržateľnosti a zodpovednosti tu je prejavená práve v tom lex, lex ožobračovanie, čo sa týka hlavne nezodpovednosti a hlavne populizmu, tak ako táto vláda k tomu pristúpila.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, až na tri prípady z opozície, štyri? Pardon. Plus teda nerátam pána ministra, ja oslo... áno, oslovujem, samozrejme, všetkých, ale v drvivej väčšine tu máme teda ako opozičných poslancov, aj pokiaľ ide o diskusiu. Nevadí. Budem sa snažiť o konštruktívny príspevok, pretože veľa sa tu pri konsolidácii hovorí o adresnej pomoci a chytím sa toho, čo pán minister Kamenický nám povedal, že on teda nepotrebuje nápady na nejaké také drobné úspory v horizonte jednotiek, alebo desiatok, desiatok miliónov, že teda musíme sa baviť o veľkých číslach, tak jedným z tých najväčších čísiel v skutočnosti je pomoc s energiami, ktorá dnes je absolútne neadresná, naozaj pomáhame ľuďom, ktorí si elektrinou vyhrievajú bazény a prípadne sauny alebo nabíjajú svoje elektromobily, rovnako ako ľuďom, ktorí naozaj potrebujú túto pomoc.
Takže za prvé by som povedal, že veď aj naše hnutie predložilo návrh, ako túto pomoc s cenami energií vieme robiť adresnejšie, bolo to ešte v minulom volebnom období pomocou teda príspevku na bývanie a bolo by za nás úplne v pohode, keby si ho koalícia osvojila. Myslím, že by sme to dokonca aj podporili všetkými, všetkými našimi hlasmi, lebo tento príspevok naozaj je adresný, je nadizajnovaný tak, aby pomáhal tým ľuďom, ktorí sa kvôli zvýšeným, zvýšeným výdavkom na náklady spojené s bývaním dostali do nejakej zlej finančnej alebo sociálnej, sociálnej situácie. Takže to je, to je prvý spôsob riešenia, ktorý si koalícia mohla osvojiť a neosvojila, keď teda hľadáme úspory vo veľkých číslach. Dobre, chápem, prijať opozičný návrh to by bolo také nemilé hneď v prvých mesiacoch vlády, tak skúsme nejaký iný prístup, a teda sa dostanem do svojho fachu, a to je informatizácia a to, čo nám môžu pomôcť dáta pri adresnosti, pri adresnosti príspevkov.
Je taký, je taký príklad, na ktorom by som to rád ilustroval, toho ako štát pomocou využívania svojich dát dokáže uľahčiť ľuďom život a rovnaké princípy sa dajú použiť pri adresnej pomoci s cenami, s cenami energií. Svojho času, možno si to viacerí pamätáte, za minulej vlády to bola taká minikauza ohľadom zápisu údajov do Obchodného registra. Pointa toho bola, že firmy, ktoré vznikli, teraz neviem či pred 1. septembrom, alebo 1. októbrom roku 2020, tak v prípade spoločníkov a konateľov ešte nebola povinnosť zapisovať všetky údaje do Obchodného registra, takže boli prípady, keď konateľ alebo spoločník nemali zapísané rodné číslo alebo dátum narodenia, hej, že sa to obmedzovalo, že mali zapísané len meno a adresu, adresu pobytu. A teda ten pôvodný, pôvodný návrh, ktorý, myslím, že schvaľovala ešte tá predošlá vláda, čiže vláda pod vedením SMER-u, bol taký, že títo podnikatelia si tento zápis mali zrealizovať do 1. 9. roku 2022 a zaplatiť za to správny poplatok 33 eur, čo samozrejmé, že vyvolalo veľkú nevôľu medzi podnikateľmi. Keď sme sa na tento nápad, nápad pozreli, alebo návrh pozreli, tak prišli sme aj za kolegami z ministerstva spravodlivosti a prišli sme s otázkou, ako by sa to dalo spraviť lepšie, ako by štát mohol využiť údaje na to, aby uľahčil týmto podnikateľom život, a v tej principiálnej rovine to bude rovnako platiť aj na adresnosť energo, energo-pomoci, ak ma budete počúvať.
Čiže prišli sme za kolegami z ministerstva spravodlivosti s otázkou, ako by sme vedeli sa pohrabať v databázach, pretože v skutočnosti tie údaje, o ktoré štátu išlo, už štát dávno mal, len teda v inom registri, registri fyzických osôb, a teda ten prístup, ktorý sme zvolili, bol, a to je taká filozofická vec, poďme to spraviť pre maximum ľudí čo najjednoduchšie, pretože platí, že aj pri tej adresnej pomoci s energiami najväčší problém budete mať s tými poslednými desiatimi, dvadsiatimi percentami prípadov. Pre veľkú väčšinu ľudí to viete spraviť adresne na základe nejakej dátovej analýzy. Čiže my sme sa pozreli na to, koľko spoločníkov dnes vieme obhospodáriť tak, že si ich stotožníme voči registru fyzických osôb, a tie údaje, ktoré tam sedia v tom registri, automatizovane zapíšeme do Obchodné registra bez toho, aby oni vôbec museli niečo spraviť. Bol to taký sedliacky rozum, napríklad spoločnosti, kde konateľ a spoločník mali rovnaké meno aj rovnakú adresu, tak sa dal spraviť pomerne silný predpoklad, že ide o tzv. jednoosobovú eseročku, kde to je tá istá osoba, ak pre konateľa máme dátum narodenia a rodné číslo, tak ho automaticky vyplníme aj pre toho spoločníka, pretože veľmi predpokladáme, že to je tá istá, tá istá osoba.
No a takýchto predpokladov tam bolo viacero a vďaka, vďaka takejto aj pilnej práci, to zas nebolo zase úplne ľahké, že sadli sme si a za jeden večer sme to mali vymyslené, sme dosiahli to, že pre 70 % podnikateľov bolo možné tieto údaje vyplniť automatizovane, proaktívne. Oni potom dostali správu do schránky na Slovensko.sk, že štát proaktívne tieto údaje za nich zmenil, pretože sme si dostatočne istí, že sme to spravili správne, ak sme sa náhodou pomýlili, môžte to namietať a štát tie údaje, údaje opraví. No a, samozrejme, potom tých zvyšných 30 % sa riešilo formou nejakého jednoduchého formulára oveľa jednoduchšieho, ako bol pôvodne nadizajnovaný, tak aby to pre tých podnikateľov bolo najjednoduchšie.
Čiže moja pointa, a teda ten princíp je taký, že za prvé, štát má dostatok údajov, aj keď sa to na prvý pohľad tak nemusí zdať, štát má dostatok údajov na to, aby vedel jednak poskytovať proaktívne služby, alebo vedel tie služby poskytovať oveľa adresnejšie, ako ich poskytuje dnes, prvý princíp. A chce to, samozrejme, nejakú prácu, hej, že to rozhadzovať lopatami je, samozrejme, najľahšie, ale toto je trošku chirurgický rez. Druhý princíp je, že pre veľkú väčšinu tej cieľovej skupiny to viete spraviť proaktívne alebo automatizovane, alebo cielene a adresne a, áno, ostane vám skupina 20, 30 % subjektov, ktoré budete, žiaľ, musieť riešiť ´case-by-case´, čiže jeden prípad po druhom. Stále si myslím a myslím, že aj ten biznis-case by to potvrdil, že je to lacnejšie, ako lopatami rozhadzovať neadresnú pomoc medzi obyvateľov.
Čiže tieto dva princípy keby si táto vláda zobrala za svoje, zadala to ako zadanie šikovným ľuďom, ktorí na tých ministerstvách ešte stále sú, lebo ešte ich nestihli všetkých povyhadzovať, našťastie, lebo, našťastie, v tom IT-čku nie je úplne ľahké nájsť kvalitných a šikovných ľudí, takže títo tam teraz sú, tak, našťastie, ešte tam stále sú a budeme to sledovať, aby tam boli čo najdlhšie, tak títo ľudia, keby dostali takéto správne zadanie, skúste vymyslieť spôsob adresnej pomoci s energiami, taký, aby sme čo najviac ľudí vedeli pokryť adresne a akceptujeme, že nejakú množinu budeme, žiaľ, musieť, musieť riešiť individuálne, prípad od prípadu.
Často počúvam aj v politických diskusiách pani ministerku Sakovú, ktorá s obľubou používa príklad, že teda ako my zistíme, že či niekto má trojgeneračný dom niekde na Orave, verzus niekto, kto má vilu v Bratislavskom kraji a naozaj si vyhrieva tou elektrinou ten bazén. No ťažko to zistíme, ale to je presne tých 30 %. To je tých 30 %, kde treba spraviť nejaký, nejaký ´efort´, ale týchto 30 % by nemalo držať ako rukojemníkov tých zvyšných 70 %, kde tú podporu vieme spraviť naozaj, naozaj adresne.
No a teraz posledný bod, ktorý by som k tomu spravil, je, že v predvolebnej kampani sa veľa hovorilo o pripravenosti na vládnutie. My v rámci PS-ka sme to často dostávali ako jeden taký veľký argument, že nie sme pripravení na vládnutie, ale, ale strany súčasnej koalície sú pripravené na vládnutie, lebo už, už vládli, no tak z môjho pohľadu pripravenosť na vládnutie by vyzerala tak, že sa v prvých dvoch mesiacoch vládnutia nevyhovárame na to, že nedá sa to, ale ešte v rámci kampane sa pokúsim nájsť riešenia na to, aby sa to dalo. Veď tá kampaň trvala koľko? Štyri mesiace. Za tie štyri mesiace sa mohli kolegovia z koalície postretávať s úradníkmi na ministerstvách, mohli si cez 211-ku zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadať informácie, ktoré by potrebovali na to, aby nadizajnovali naozaj adresný spôsob prideľovania tejto pomoci a dnes už sme tu mohli rokovať o nejakých legislatívnych zmenách, ktoré by boli potrebné na to, aby sa to dalo robiť.
Takže ak pripravenosť na vládnutie znamená, že prvé dva mesiace vládnutia budem argumentovať tým, že nedá sa a pozerali sme na to zľava, sprava, neviem čo, nedá sa, no tak potom tu nás nečakajú veľmi pekné štyri roky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Hneď v úvode ste hovorili o tom, ako ste riešili veci promptne, ako ste ich riešili spravodlivo, ako ste ich riešili v rámci tých vecí, ktoré sa majú riešiť, a to je čestnosť, spravodlivosť, rovnosť. Neriešili ste ich kšeftami, neriešili ste ich rôznymi podplácaniami. Žiaľbohu, nie stále to tak fungovalo a vy dobre viete, veď ste tam boli, že boli inštitúcie, ktoré hlavne politici, ktorí pred tým, pred časom, pred naším pôsobením zadávali rôzne zákazky za niekoľko miliónové predraženia. Jeden príklad za všetky, naozaj, keď Imrecze povedal o istom politikovi, že zobral 150-tisíc v krabici od šampanského, tak to zobral za to, že, že dal zákazku za 15 miliónov spriaznenej firme, a tí mu dali za to v krabici od šampanského, podľa Imreczeho, 150-tisíc. No a prišli potom IT-čkári, ktorých ste spomínali, čestní ľudia, a tí to spravili za 28-tisíc euro. A toto sa tu dialo, a toto sa tu bude diať. A keď už hovorím o tých inštitúciách, tak, žiaľbohu, veľa ľudí je u nás inštitucionalizovaných. Sú to ľudia, ktorí sú prilepení k inštitúcii, v ktorej sú, a sú to také dva typy.
Prvý typ je ten, ktorým je to všetko jedno, a robia, či už je tam Fico, alebo je tam Matovič, robia to, čo majú, a robia to čestne. Ale sú tam typy ľudí, ktorí to robia tak, že príde Fico a tým ľuďom povie, zase budete môcť robiť kšefty, zase budete môcť rabovať. A toto sú dva typy ľudí, ktorí sú na tých úradoch, a je od šéfa, aby týchto ľudí vedel selektovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som použil aj moju obľúbenú floskulu, že pán poslanec Hargaš, ďakujem vám za váš prejav, ťažko sa im počúva, ale nebolo by to pravdivé, lebo ho nikto nepočúva teda tých z druhej strany, a to mi je veľmi ľúto, lebo opäť podobne ako v prípade pána Sulíka, to je ďalší ako keby, by som povedal, veľmi hodnotný príspevok, odborný do tejto diskusie a mohol, mohlo by to byť inšpiráciou pre vládu, ministra financií, ale aj ostatných ministrov, možno ministra hospodárstva, ministra regionálneho rozvoja, ktorí by si z týchto vecí mohli zobrať nejakú inšpiráciu, lebo naozaj v tomto pléne, ja som rád, že máme kvalitných poslancov, poslankyne, ktorí majú skúsenosť aj s exekutívou, toto naozaj nie je nejaké tliachanie slamy, toto sú ľudia, ktorí majú skúsenosť s konkrétnym vládnutím. No.
A teda, pán poslanec Hargaš, ja by som sa možno aj opýtal, keby ste nám aj vedeli povedať, že čo sú podľa vás tak ako najväčšie prekážky toho, že sa tieto veci, ktoré ja veľmi často počúvam, ale akože ich počúvame pomaly už dvadsať rokov ako zjavné veci, však nech sa tie papiere neprenášajú, ale nerozumiem, prečo sa stále prenášajú tie papiere z úradu, prečo si na osemdesiaty piatykrát nejaký úrad pýta tie isté veci a my tu tak, samozrejme, na začiatku každého volebného obdobia napíšeme do toho programového vyhlásenia vlády, každý minister regionálneho rozvoja a informatizácie si to dáva za svoj cieľ, a potom sa z toho nič nestane, tak ako, ak vás, pán poslanec, môžem poprosiť, či by ste nám vedeli povedať, že akože ako je toto možné, že toto my riešime stále dookola.
A druhá otázka by bola tá, že koľko peňazí, či existuje nejaká kvantifikácia, či ste niekedy pracovali s nejakými číslami ohľadom toho, koľko by sme mohli ušporiť, keby sme tieto opatrenia efektívne implementovali.
Ďakujem, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Super, že tu máme ďalšiu tému, IT-čko. Nech som, ako som hovoril, ako som hovoril vo svojej rozprave, že tých problémov, ktoré vidíme v lex konsolidácia, sú také zásadné, že ja som sa vo svojej rozprave neprehrýzol cez, cez dlh, dôchodky, zdaňovanie práce, ale podarilo sa mi dotknúť už aj zdravotníctva, no a teraz prišlo aj na takú tému ako IT-čko.
Pre mňa naj, najväčšia Potemkinova dedina z predchádzajúcich Ficových vlád bola, viete čo? Volá sa to opis, teda prvý eurofondový program, na ktorý bola venovaná miliarda eur a, ale benefity z nej sme nevideli, že v princípe sa, v princípe sa minula na, na umelé projekty bez, bez akýchkoľvek benefitov, ktoré dodnes nepoznáme. Ak, tak výsledkom je tzv. ´lockin´ štátu, kedy štát odovzdal rôzne práva za svoje IT systémy súkromným firmám, ktoré mimochodom GDPR - neGDPR, často vlastnia naše, naše dnes osobné údaje. No opäť čo sa stalo potom, že už, už aj na, aj na pomery Ficových vlád to bolo, to bolo už trochu moc, tak čo sa udialo následne, že trochu svetla do, do aj tejto, tohto tmavého kúta priniesla tzv. revízia výdavkov na informatizáciu, kde boli zdokumentované aspoň nejaké základné, základné fakty o IT a ten druhý eurofondový program, ktorý bol za nejakých, niečo menej pol miliardy, aspoň aké-také projekty priniesol.

Ďakujem za slovo. Informatizácia je veľká téma, by som povedal, že to je úplne osobitá kapitola, ale teda vo vzťahu ku konsolidácii verejných financií, však ja som sa toho trošku dotkol, že tam sa dá ušetriť radovo, radovo aj stovky miliónov. Ale keď nechceme preháňať, tak desiatky, dajme to do tejto roviny, desiatky miliónov eur. Viditeľné náklady, málo viditeľný prínos. Preto je o tom treba veľa komunikovať, aby tu nedochádzalo k tomu, čo už predrečník povedal, že sa spraví projekt za miliardu a je z toho Potemkinova dedina. Čiže treba si povedať jasne, že čo chceme a potom to dobre naplánovať a tá realizácia musí byť potom naozaj poctivá aj odpočtovateľná, aby tu nedochádzalo čo iný predrečník spomínal, že projekt za 15 miliónov sa dá spraviť za 30-tisíc, tak to je akože podľa mňa úplne absurdný príklad, ale, žiaľ, bol realitou alebo to je zo života, takto to bolo.
No a keď sa rozprávame o IT a konsolidácii verejných financií, tak sa mi páči tá kritika, že čo všetko robila predchádzajúca vláda zle, tak tá predchádzajúca vláda vedela ušetriť len na ministerstve financií cez tých 120-130 miliónov, nepamätám si úplne presne to číslo, ale vedela ušetriť takúto sumu. No tak pokiaľ teda to robila zle, tak nech ukáže táto vláda, že vie ušetriť ešte viac a nech teda ušetrí na tom IT ešte radovo vyššiu sumu a nech ukáže, ako sa dá šetriť ešte lepšie. Ja to by som potom pochopil, že nevyťahujeme z vreciek ľudí peniaze, ale šetríme na danom ministerstve náklady, ktoré sú častokrát nabubralé, a neni potrebné niektoré systémy zavádzať alebo sa dajú naprojektovať lepšie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán Hargaš, vy ste spomínali konsolidáciu v zmysle zjednodušovania, zefektívňovania, adresnosti.
My keď sme v KDH prišli s návrhom zákona o energetickej chudobe a hovorili, hovorili sme o tom, že poďme pomáhať adresne, poďme pomáhať tým, ktorí to potrebujú, a naopak tým, ktorí to nepotrebujú, tak tým pomáhajme menej alebo tým, ktorí sú najbohatší, tak nie, tak vtedy vládni predstavitelia odpovedali na to tak, že, že je komplikované zistiť a identifikovať, že komu pomáhať, komu nepomáhať a že toto je ten problém. My sme pri plošnej pomoci dotovaní, pri dotovaní energií, my by sme dokázali ušetriť viac ako miliardu eur. A teraz, ak by som zobral jednu stotinu z tých peňazí, povedzme desať miliónov, a tieto investoval do toho, aby sme vedeli presne identifikovať, kto potrebuje pomoc, tak by sme síce minuli desať miliónov eur, ale s koncovkou, kde by sme ušetrili miliardu.
A ja nerozumiem, prečo takto, takto hrozne míňame peniaze v čase, keď máme deficit osem miliárd, keď máme deficit osem miliárd. Prečo dávame všetkým dôchodcom rovnako pomoc, trináste dôchodky, prečo ideme prispievať všetkým rovnako? Mne sa páči tá vaša úvaha a príde mi normálna, rozumná, je to aj so zdravým rozumom a je to aj, aj odborné, aj dáva to zmysel. Poďme týmto smerom, prosím vás.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcel, Jano, na teba reagovať v jednej veci a ty si, ty si rozprával o tom, ako sa stále tie papiere ohľadom tej informatizácie prenášajú z jednej vlády na druhú, z jedného úradu na druhý. A špeciálne v zdravotníctve pri elektronizácii zdravotníctva, teda vždy, keď počujem informatizácia, elektronizácia, tak mi taký akože výkričník vybehne v hlave. Ja teraz zažívam také veľmi absurdné momenty, keď som niekedy na výboroch a budeme tu mať, napríklad mať aj tento týždeň, dúfame, pravdepodobne alebo možno až ďalší zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme a tá základná výhovorka vždy ale aj pri ostatných, aj pri optimalizácii siete nemocníc je, že vždy príde pani ministerka alebo niekto iný a vždy nám teda tvrdia, že však minulá vláda niečo nestihla, niečo sme neurobili, niečo, niečo teda musíme zase posúvať. Posuňme to rovno o rok v skrátenom legislatívnom konaní, veľmi rých... aj v tom v skrátenom legislatívnom konaní sa snažíme teda vysvetliť, že to netreba možno posúvať o rok, netreba posúvať všetko, netreba to posúvať možno takto plošne. A ja sa vždy, mne to príde vždy veľmi zvláštne, pretože my sme tu predtým mali pána Rašiho alebo pána Pellegriniho, ktorí mali informatizáciu na starosti, to boli digitálni lídri.
A preto vždy keď tu sedím na tom výbore a príde niekto, teda napríklad pani ministerka Dolinková a rozpráva nám, že minulá vláda niečo nestihla, no tak ja by som tu chcel všetkým pripomenúť projekt informatizácie zdravotníctva, ale celkovo štátnej správy. To nie je projekt posledných tri a tri a pol roka vlády. Nieže by som sa tu chcel zastávať vlády Igora Matoviča, ale to boli ťažko skúšané roky v kríze a ešte aj niektoré tie služby sa dokázali aj vtedy pohnúť, napríklad telemedicína, o ktorej sa tu rozprávalo veľmi dlho. Napríklad predošlé vlády SMER-u o tom rozprávali dvanásť rokov, nikomu sa to nepodarilo. Čiže ja pred tým, ako začne niekto rozprávať a kritizovať informatizáciu hocikoho, tak by som odporučil kolegom z koalície, aby sa napríklad pozreli na svojich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)