6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem kolegovi Michalovi Sabovi, že pripomenul, že ak my artikulujeme požiadavku adresnosti, tak to neznamená, že nechceme dopriať ostatným, ale naopak, podčiarkujeme význam toho, aby sme pomáhali práve tým najnúdznejším. A teda o mne je všeobecne známe, netreba to tabuizovať, ja teda ako tá ľavičiarka som prvá za to, aby sa ten, hej, dáždnik mohol rozprestierať pred, nad čo najviac postihnutými ľuďmi. A za normálnych okolností by som bola naozaj odporkyňou adresnosti, lebo v 21. storočí má mať čo najviac ľudí prístup k čo najväčšej sociálnej ochrane. A tento moment, kedy sa ten dáždnik naozaj mohol rozprestierať a nemuseli sme sa tu baviť o adresnosti, bol práve v čase vlád strany SMER-u a teda ich koaličných partnerov, lebo to boli tie časy hojnosti. Tam to bolo úplne na mieste, ale tam to paradoxne, ako som už hovorila vo svojom prvom vstupe, sa cielilo naozaj že do absurdných, hej, absurdného okliešťovania sociálnej pomoci na dávkarov v hmotnej núdzi. A ja vám poviem, ktorí ostali opomenutí. Dávkarov v hmotnej núdzi je 56-tisíc ľudí, 500-tisíc ľudí je v pásme chudoby, to je naozaj, tie kritériá sú brutálne prísne. A potom tu máme pásmo ľudí, zhruba 750-tisíc, 800-tisíc, z roka na rok sa to kolíše, ktoré sú ohrozené chudobou.
Takže už tuná, hej, bol priestor na to, aby sme nemuseli mať debaty o tom, že či adresnosť a neadresnosť a ktoré z toho je lepšie, bol priestor na to, aby sa, aby sa ten dáždnik rozprestrel a aby sme nemuseli byť naozaj striktne adresný tak, ako si to žiada, žiaľ, súčasná ekonomická situácia, keď sme naozaj na krachu kolapsu verejných financií. V čase, keď sme neboli, paradoxne vlády tento dáždnik nerozprestierali. Nechali tých ľudí napospas. Proste bojovali s chudobnými miesto toho, aby bojovali proti chudob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Lackovič.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, alebo ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Spomínal si tam teda to prognostické hľadisko alebo teda makroprognózy ako také a dotýkal si sa v rámci tej konsolidácie toho, že nevyzerá to naozaj veľmi priaznivo. Ale zabudli sme alebo zabudlo sa možno v rámci tohto dnešného dňa na jeden veľmi významný aspekt tohto celého, a to je to, že napriek tomu, že máme teda zajtra už 14. decembra, tak my v regiónoch a v samosprávach stále nepoznáme ani len z toho makroprognostického hľadiska približný objem podielových daní, ktoré naše mestá a obce, alebo tie, ktoré konkrétne samosprávy aspoň približne by mohli očakávať.
A to mi možno aj kolega, starosta pán Huliak z Očovej dá za pravdu, že by takéto niečo uvítal, lebo neviem si predstaviť, že ako do zajtrajšieho dňa, resp. do napozajtrajšieho dňa, keď je deadline na predloženie rozpočtu v samosprávach alebo predloženia daní a poplatkov, že vlastne aké číslo ste dali do príjmovej stránky podielových daní, keď ho nepoznáme dnes vôbec. Ministerstvo financií tieto čísla vôbec do dnešného dňa nepredstavilo. Čiže ako ste vy napríklad v Očovej vypočítali, že koľko očakávať od podielových daní na budúci rok. To by som tak uvítal, že by sme si, ja teda už ako starosta končím za pár dní na budúci týždeň, mimochodom odporúčam to aj vám vzdať sa funkcií. Je to oslobodzujúce robiť len to, čo naozaj by sa malo a nepliesť desať rôznych funkcií, ako naozaj to odporúčam. No ale naozaj (potlesk) to teraz mimo, mimo toho celého by ma zaujímalo, že čo ste si dali do kolónky príjmy z podielových daní na budúci rok, keď ministerstvo financií žiadne takéto čísla dodnes nezverejnilo ani len z toho makroprognostického hľadiska.
Ďakujem veľmi pekne.

Reagujte na vystupujúceho, dobre?
Pán poslanec Dubéci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa teším, že sa nám to tak košatí, táto diskusia, všetkými smermi. A ja tu vidím taký opakujúci sa motív, ktorý sme tu že ako dookola. Mali sme tu zdravotníctvo, riešime to 15 rokov, musíme to teraz vyriešiť, nedá sa inak, preto je to, musíme dačo v konsolidačnom balíčku. No a riešim, rieši sa to, hej? Ale opakujúci sa ten istý problém. Digitalizácia, to isté. Nedá sa, nedá sa, nedá sa. Spomínal som ja policajtov, ktorí teda majú veľmi zlý pomer hodnoty za peniaze, strácajú sa tam peniaze a napriek tomu nevidíme nejaký výkon. A teraz je tu napríklad tá energetická chudoba, kde ja, ja naozaj, mne to príde až také absurdné, že sa dookola bavíme o tom, že naozaj nie je dobrý nápad dotovať bazény, sauny a chodníky, aby sa tam ako v luxusných vilách ne, ne, nena... nenazbieral sneh. A všetci to tu tak povieme, že asi hej, ale je to ťažké, možno by sme to ďalší rok mohli skúsiť. Ako mne to príde absolútne ne, neskutočné, že, že toto je stav tej diskusie o tejto veci. Že prosím, že kolegovia, keď je tu už fakt že štvrtá vláda tohto premiéra, ten Fico, predseda vlády, má naozaj štvorku pred týmto menom, tak ako možno by sme sa už mohli zamyslieť nad tým, že či by aj nejaké dlhodobejšie výsledky, výsledky z toho celého mohli vyjsť.
A teda, pán poslanec Sabo, ďakujem za ten odborný prejav. Zvlášť oceňujem, že ste spomenuli tie dopady energetickej chudoby na ostatných, lebo napríklad aj my, ktorí žijeme v Košiciach, kde máme zásadnú problematickú situáciu s kvalitou ovzdušia, ktorý, ktoré spočíva nielen v ťažkom priemysle, ale aj v tom, že sa aj v meste Košice samotnom vykuruje pevným palivom a dokonca to viedlo aj k žalobe na, na Slovensko, kde Košice boli uvádzané ako príklad. Je to proste vec, ktorá má dopad na životy ľudí v malých sídlach, veľkých sídlach a mali by sme s tým niečo spraviť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ledecký.

Ja ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel reagovať na predrečníka. Ja naozaj nechápem, prečo musíme dávať podporu všetkým odberateľom elektriny bez toho, koľko tej elektriny odoberajú. Ja som si dal namontovať fotovoltaické panely a, a mám hodinu, ktorá mi vymeria, koľko elektriny odoberiem silovej, slabej, koľko dodám do siete, online mi to, online na diaľku mi to vedia zmerať. A my nevieme povedať, že proste kto prekročí určité množstvo, ktoré určíme, ktoré bežná domácnosť potrebuje energie, že bude platiť trhovú cenu. A potom naozaj ja sa nečudujem, že sa nám smejú vyhrievači bazénov a, a, a drahých áut, ktorí si nabíjajú, že tí najchudobnejší, najchudobnejší ľudia sa pre nich skladajú.
A naozaj riešenie je, ja keď si pozriem desiatky domov u nás v obci, čo na východnom Slovensku, kde naozaj tá prosperita, prosperita tých domácností je slabá, napriek tomu, že, že to nie je žiadna zisková záležitosť namontovať si tú fotovoltaiku, je to tak, sa vám možno akurát vráti a napriek tomu tí ľudia, ktorí majú to zelené cítenie, do toho idú, lebo si povedia, že pomôžu, pomôžu tejto spoločnosti, pomôžu vlastne bojovať s tou klimatickou krízou, a že si táto vláda neuvedomuje, že toto je riešenie, podporiť nejak tú virtuálnu batériu alebo, alebo znížiť, znížiť poplatky, ktoré sú distribučné, ktoré musíte zaplatiť, keď dodáte do virtuálnej batérie a sa vám to vráti. A to sú, to sú riešenia, ktoré namotivujú ďalších a máme tento problém dlhodobo vyriešený. Pár rokov pár korún by nás to stálo a, ale naozaj prinesie to dlhodobé efekty. Ale nie, my to rafneme všetkým naraz, maximálne a dovidenia.

Poslanec Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci.
A vďaka môjmu kolegovi Michalovi za to, že nám pripomenul túto žhavú tému energetickej chudoby. Ja chcem pripomenúť, že to, samozrejme, nie je prvýkrát, keď sa o tejto téme bavíme na pôde Národnej rady. Pred, koľko tomu bolo? Dva roky zhruba, v čase, kedy začali dramaticky stúpať ceny plynu a elektriny, priniesol, som priniesol ja vtedy ako jediný poslanec, ktorý tú možnosť mal, návrh Progresívneho Slovenska na zastropovanie, alebo lepšie povedané na vyriešenie cien energií. Bol to návrh, ktorý sme nazvali príspevok na bývanie a fungoval veľmi jednoducho. Pokiaľ domácnosť, akože kombinovaný príjem domácností, pardon, kombinované výdavky domácnosti na energie, na bývanie, ktoré s tým, všetko, čo s tým súviselo vrátane cien energií, presahovalo 30 % príjmov tej domácnosti, tak štát by sa zaviazal zaplatiť ten rozdiel. Inými slovami, ľudia by nečelili tej strašnej dileme, že či mať, či dať chleba na stôl alebo strechu nad hlavou. Mali by tú garanciu, že s takýmto riešením by tú strechu nad hlavou, o tú strechu nad hlavou nikdy neprišli.
Žiaľ, Národná rada si ten príspevok neosvojila, čo má aj dopad na našu dnešnú debatu o konsolidácii, pán minister financií. Pretože keby to vtedy bolo bývalo prešlo, vyčíslili sme celkové náklady na takto nadizajnovanú pomoc s cenami energií na niekoľko stovák miliónov. Ak sa nemýlim 300 - 400 miliónov eur? (Reakcie v pléne.) Pardon. Stoosemdesiat jedna miliónov eur, vďaka kolegyni Bea, Bea Jurík, ktorá bola jednou zo spoluautoriek toho, toho návrhu zákona. Ale čo je, samozrejme, zlomok toho, čo sme nakoniec ako štát minuli na to nešťastné plošné riešenie, ktoré sme zvolili aj s tými slávnymi bazénmi a vyhrievanými cestami. Keby sme boli bývali prijali to riešenie, ktoré teraz máme, aj sa postaráme o ľudí, ktorí energetickou chudobou trpeli a aj by nemusel minister financií riešiť tak žalostnú fiškálnu situáciu, ako teraz s týmito brutálnymi konsolidačnými opatreniami ich riešime.

Poslankyňa Šrobová.