6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mal som tú možnosť z tohto miesta včera hovoriť o tom, ako je dôležité investovať do vedy, výskumu, teda technológií a digitalizácie, že sú to oblasti s vysokou finančnou návratnosťou. A ja som rád, že kolega Hargaš mohol sa odborne na základe jeho pracovných skúseností venovať alebo teda vo svojom prejave spomenúť práve digitalizáciu, ktorá dokáže ušetriť mnoho, mnoho financií. Vieme, že vďaka dostupným dátam a teda vďaka digitalizácii vieme tú pomoc alebo tie financie poskytnúť adresne a nie plošne. A vďaka tomu vieme ušetriť množstvo peňazí. Sú to síce investície s vysokou finančnou návratnosťou, ktorá nepríde alebo teda neprinesie množstvo hlasov za jedno volebné obdobie, ale dokáže z dlhodobého hľadiska ušetriť množstvo peňazí.
Vieme veľmi dobre za minulej vlády, ako to s tou digitalizáciou dopadlo, že sa do toho investovalo množstvo peňazí, ale tie výsledky neboli žiadne. Môžme teda hádať, kde sa tie peniaze utopili. Nemyslím si, že vo vykurovanom bazéne, ale možno vďaka tomu má niekto ten bazén vykurovaný. Takže ja som veľmi rád, že kolega Hargaš toto spomenul a držím palce v tejto téme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, aj tebe Jano, za tvoj príspevok. Najviac okrem tej kvality toho, čo si predniesol, tak ma zaujala tá výzva mladým analytickým mozgom na inštitútoch, štátnych, aby teda vymysleli tú adresnú pomoc, že ako by to teda celé mohlo byť a vyzerať aj napriek tomu teda, že v mnohých smeroch to nemusí byť zas raketová veda napríklad. Keď rozprávame o životnom prostredí, tak my dlhoročne vieme, že máme katastrofálny stav ovzdušia a presne vieme, kde máme ten katastrofálny stav ovzdušia a adresná pomoc môže znamenať aj to, že práve v tých dolinách, kde sa nám vplyvom spaľovania tuhých palív kulminuje ten, tie prachové častice PM 2,5, PM 10, takže tam práve by mala byť adresovaná tá pomoc v hĺbkovej obnove budov.
No ale tak kým teda neprešla tá digitalizácia štátnym sektorom, tak napríklad treba alebo možno by bola dobrá idea, dobrý nápad začať samými od seba. A keď spomínam teda tú hĺbkovú obnovu budov, tak investícia sto miliónov eur do obnovy budov, verejných, dokáže priniesť príjmy verejnej správy až vyše 30 miliónov eur a vytvoriť 3 500 pracovných miest. Na to sú predsa dáta. Vzhľadom k širokému dodávateľskému reťazcu sú práve tieto investície do obnovy budov schopné podporiť rôzne odvetvia ekonomiky od malých živnostníkov po rôzne druhy subdodávok. No a potom náklady na vykurovanie, pretože aj to je téma lex konsolidácie na to, aby na vykurovanie verejných budov dosiahli v roku 2021 takmer 500 miliónov eur. A keď sa zohľadnia skutočné ceny energií na náklady, tak v roku 2022 sa priblížili k jednej miliarde. Čiže hlavným dôvodom je, že približne tri štvrtiny verejných bodov sú energeticky nehospodárne a potrebujú obnovu, komplexnú obnovu.
Takže, Jano, ešte raz ďakujem a zatiaľ budeme analogicky trvať na obnove budov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hargaš, povedali ste, že nečakajú nás veľmi pekné štyri roky a ja by som chcel nadviazať práve na túto myšlienku. Áno, naozaj nás nečakajú veľmi pekné štyri roky a nečakajú nás preto, lebo vláda ide v zrýchlenom konaní, brutálnym, legislatívne násilným spôsobom zrušiť špeciálnu prokuratúru a znížiť tresty za korupčné a ekonomické trestné činy. Pritom by úplne postačilo, keby sa držali toho, čo súčasný predseda vlády Robert Fico hovoril pred vyše dvadsiatimi tromi rokmi, ešte pred tým, ako sa prvýkrát dostal k moci, ešte pred tým, ako prvýkrát sa stal predsedom vlády. Ja som našiel v jednej databáze rozhovor, ktorý s ním ešte ako s opozičným politikom robil denník, nie veľmi slávny, Slovenská republika. A v tomto denníku je naozaj vzácny citát od Roberta Fica. Redaktor sa ho pýtal: "Možno podľa vás vyriešiť korupciu na Slovensku nejakými programami"? A Robert Fico na to povedal: "Nie, vyhorel Mečiarov program Čisté ruky a podobne to dopadne aj s programom súčasného premiéra. Dzurinda si myslí, že keď zakričí, že bojuje proti korupcii, tak sa korupcia naplaší a ujde zo všetkých orgánov štátnej správy. Korupciu zo života úplne nevytlačíme. Je v nás hlboko zakorenená. Proti korupcii však treba bojovať na najvyšších miestach. Podporil by som posilňovanie špeciálnych útvarov v rámci Prezídia Policajného zboru. Na Slovensku ja každý vystavený veľmi silným korupčným tlakom, preto je potrebné vytvoriť tímy statočných policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, podobne, ako to urobili napríklad v Talianku. Treba ich patrične zaplatiť, zabezpečiť im špeciálne bývanie, ochranu rodín a vytvoriť patričné zákonné opatrenia a právomo..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým reagujúcim na moje vystúpenie. Snáď sa nenahneváte, že budem trochu selektovať v tom, na čo budem, na čo budem reagovať, ale odpichnem sa hneď od kolegu Dubéciho, ktorý položil dve zaujímavé otázky.
Prvá je, ako je to možné, že stále teda musíme tým úradom nosiť tie papiere? Ako je to možné, že úrady chceli, aby si podnikatelia nahlasovali údaje do obchodného registra? Ako je to možné, že nevieme robiť adresnú pomoc? No tak moja skúsenosť je taká, že politik je nieke... tak, aby som nebol príliš všeobecný. Niektorí politici majú v sebe istú lenivosť. Jednoducho keď, keď máte nesprávny ´mindset´ a nerozmýšľate nad tým, ako by som to mohol uľahčiť, ako by sa to dalo, tak to jednoducho nepôjde. Druhý dôvod, prečo stále to tak je, je perfekcionizmus. Jednoducho keď nájdem aspoň jedného človeka, pre ktorého to neviem spraviť jednoduchšie, tak budem tvrdiť, že sa to nedá spraviť pre všetkých ľudí jednoduchšie. No ale tak to proste v IT-čku jednoducho nefunguje, že vždy nájdete skupinu ľudí, ktorých nebudete vedieť obhospodáriť takto proaktívne alebo adresne a tých treba riešiť individuálne. Takže keď si nastavíme naše rozmýšľanie na to, že ide nám o to, aspoň 80 % ľuďom uľahčiť život a tých zvyšných 20 už nejak vyriešime individuálnym procesom, tak zrazu sa tie riešenia začnú objavovať. Veď aj ten obchodný register bol len o tom, že niekomu sa zdalo oveľa jednoduchšie pre štát povedať: chýbajú nám dáta, podnikatelia, nahláste nám ich a ešte za to zaplatíte 33 eur. No a keď to otočíme na hlavu, že dáta už nejaké máme, stačí nám poprepájať registre a pre veľkú časť z vás to vieme spraviť proaktívne, tak zrazu sa veci začnú diať.
No a k tej úspore. Koľko sa dá usporiť na jednom výpise? No tak analytiky analytických útvarov hovoria, že každý jeden výpis nás stojí v priemere desať eur.
Takže toľko.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel venovať jednej téme, a to sú financie na zdravotníctvo, resp. ako, ako nám do zdravotníctva prúdia, ako ich vieme získavať, kde máme tie najväčšie problémy.
V tomto návrhu, ktorý ja volám teda lex prežieranie budúcnosti, je jeden z návrhov, ktorý teda má zvýšiť aj peniaze alebo zdroje v zdravotníctve. Sú to, je to zvýšenie zdravotných odvodov, teda sadzby zdravotných odvodov jedno percento a o jeden percentuálny bod. Ja zároveň mám potrebu túto debatu s týmto lex, ako to vy nazývate, konsolidácia, spájať zároveň aj s návrhom rozpočtu. Pretože už sme tu zároveň dostali aj nejaký návrh, nejaký návrh rozpočtu. My sme zatiaľ doteraz vedeli len, že pravdepodobne 260 miliónov pritečie do zdravotníctva. A všetci, čo sa venujú zdravotníctvu, tak vedia, že toto je pravdepodobne malá suma, pretože len táto suma dokáže pokryť, možno ani s odretými ušami, možno ani to nie, ten platový automat, čo znamená, že sú zakorenené, tzv. valorizácia miezd ústavných zdravotníckych pracovníkov. Vedeli sme teda, že vplyvom toho, že sa zvyšuje produkcia v nemocniciach, máme tu dlhy nemocníc, máme tu inovatívne liečby, no a tie lieky, ktoré prichádzajú, všetci sme teda vedeli, že pravdepodobne bude musieť prísť ešte nejaké ďalšie zvýšenie.
No a na moje prekvapenie rozpočet začal teda putovať verejným priestorom najprv na hospodárskej rade, tripartite, potom na rokovaní vlády, teraz nám príde už do parlamentu. A otvoril som si ho, teda hlavnú knihu, ako to robievam každý rok, že teda nech sa pozriem na to, ako vláda asi teda plánuje rozdeľovať financie do zdravotníctva. A na moje prekvapenie to hlavná kniha v kapitole zdravotníctva, v druhej najväčšej rozpočtovej kapitole, alebo v druhej, najväčší rozpočtový výdavok po dôchodkoch má len jednu stranu venovanú zdravotníctvu. Takže dozvedeli sme sa z toho, maximálne z tej jednej strany, čo sú asi cca aj tie príjmy, čo sú výdavky, koľko minieme teda na verejné zdravotné poistenie. A keď sa pozrieme na tie samotné nárasty, tak to je najdôležitejšie vždy na tých rozpočtoch teda, že, že čo, že kam, čo sú tie priority, tie rozpočtové priority v zdravotníctve vlády. No a z toho sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Dozvedeli sme sa, že tu bude nárast 800 alebo 900 miliónov. Z toho teda vieme, že lex konsolidácia konkrétne do zdravotníctva alebo lex kradnutie budúcnosti má priniesť asi približne 260 miliónov, ale to, že či ideme dať do všeobecnej ambulantnej starostlivosti, to, či máme pripravené nejaké peniaze na to, že nám tu padne žaloba od Európskej komisie na zadlžovanie sa nemocníc, alebo to, či chceme viac investovať do inovatívnej liečby, o tom sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Takže ja, teda zároveň sa mi veľmi ťažko vedie diskusia o konsolidácii verejných financií, keď vieme, že tu máme druhú najväčšiu rozpočtovú položku, ale zároveň teda nevieme, ako ten rozpočet konkrétnejšie bude nejakým spôsobom vyzerať. A ja by som vám chcel trošku priblížiť, lebo vláda si zvolila a teraz už to vieme, že najprv to boli úvahy, že či ideme dofinancovať zdravotníctvo tento rok len cez odvody. Teraz už z toho návrhu rozpočtu vieme, že vláda si zároveň, teda keďže počíta s nárastom nejakých 900 miliónov a tie odvody privedú iba 260 miliónov do systému, tak vieme, že pravdepodobne teda ráta, a nie pravdepodobne, s istotou, so skalopevnou istotou vieme, že to bude musieť dofinancovať cez štátny rozpočet, cez hromadnú platbu poistenca štátu.
A preto ja by som chcel trošku aj priblížiť, no my sme sa o tom aj v rozprave rozprávali, o tom, že kde vlastne vláda ako mohla pristúpiť k tej konsolidácii, ako mohla pristúpiť k navyšovaniu zdrojov do zdravotníctva, čo je nevyhnutné, a vláda v zásade má také tri základné spôsoby, len keď sa bavíme o verejnom zdravotnom poistení. To znamená teda, čo sa, z čoho sa uhrádza zdravotná starostlivosť. Prvým, ako by mohla vláda navýšiť zdroje v zdravotníctve, sú poplatky. To sú také neformálne platby. To znamená, že to sú, to sú také tie platby, keď prídete k lekárovi a niekto si od vás zoberie to, čo máme zlegalizované, čo napríklad, ja neviem, za rôzne potvrdenia alebo, alebo vodičáky, zbrojné preukazy a podobne. Potom tu máme také tie nelegálne, ktoré tu teda aj súčasná vláda nejakým spôsobom toleruje, že platby za WiFi, platby za energie a podobné platby, nelegálne poplatky za objednávanie. Niekedy sa bráni aj vstupu do ambulancie. Toto je, toto je jeden poplatok, toto je jeden zdroj, čo napríklad mohla k tomu vláda pristúpiť a mohla takto navýšiť zdroje v zdravotnom poistení. Niektoré krajiny, napríklad zahraničné, to robia tým spôsobom, že to zlegalizujú kompletne a zároveň ešte pridajú aj nejaké formy pripoistenia. Napríklad veľmi bežné je, že sa používa pripoistenie na dlhodobú starostlivosť, a to by bola napríklad legitímna debata.
Samozrejme vláda, ktorá tu je dneska, tak už sa vyslovovala voči tomu už pred voľbami, že toto nie je úplne cestou, tak k tomuto teda nepristúpili. Ale ja si zároveň dovolím tvrdiť, že k tej debate samotnej o tých poplatkoch, o tom uprataní bude musieť prísť. Pretože momentálne sa deje to, že všetky poplatky sú síce zakázané, ale aj tak sa vyberajú. Keď sa napríklad pozrieme na niektoré eurobarometrové prieskumy, ktoré sa tu dejú pravidelne, tak my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru korupcie, vnímanej korupcie a nielen vnímanej, ale aj reálnej, kde hovoria samotní respondenti na Slovensku Slováci a Slovenky, že 10, až desatina, 10 % sa stretáva s tým, že mimo zdravotného poistenia musí platiť neformálne poplatky. To znamená, že, a keď si to spojíme ešte s jednou štatistikou, že my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru doplácania, percentuálnu, z toho, čo platíme za zdravotníctvo. Podľa štatistík OECD je to približne 20 % a v tom ešte nie sú započítané tieto rôzne poplatky za energie, za WiFi alebo za objednávanie a podobne. Takže túto cestu si teda vláda nevybrala.
Potom mala, samozrejme, druhú možnosť, čo sú odvody. Je to, je to veľmi jednoduché zvýšiť odvody a zároveň to má veľmi veľa negatívnych nejakých konotácií. Napríklad aj vláda v samotnom materiáli priznáva, že keď ide navýšiť o 1 % odvody, tak že to spôsobí aj nižší výber, nižšiu efektivitu výberu daní. To znamená, že výber by mohol byť dajme tomu 290 miliónov, alebo až 300, ale vláda počíta s tým, že vyberie približne 250 alebo 260, pretože niekto sa začne možno tomu vyhýbať.
Samozrejme nie je to udržateľné riešenie. Vláda už dneska tu aj hovorí o tom, že však my zvyšujeme odvody možno len na štyri roky. To nie je vôbec pravda, pretože keď sa niečo zvýši, tak ťažko sa to potom znižuje, hlavne keď si máte odobrať prostriedky. Ja si myslím, že tuto nás trošku vláda zavádza. Je to veľký problém aj preto, lebo v skutočnosti to zvyšovanie odvodov je veľmi obmedzený nástroj. Urobíte to jednorazovo, ako som to napríklad na začiatku ilustroval, dosiahnete za 1 % 260 miliónov, ale keď to zdravotníctvo vám navyše každoročne kvôli starnutiu populácie a kvôli zvýšenej produkcie a neviem kvôli všetkému inému zhltne 800 až 900 miliónov, tak nemôžte každým rokom zvyšovať odvody. To znamená, že ten štát musí nejakú zodpovednosť na seba prebrať.
My sme momentálne krajinou, ktorá najmenej investuje, ktorá jedná s Poľskom, s Maďarskom. My sme krajina, ktorá dáva najmenej zdrojov, verejných, čo sa týka zdravotníctva do systému oproti ostatným európskym krajinám. Niektoré krajiny, mám tu vytiahnuté aj štatistiky, či už sa pozrieme na percentá HDP, ktoré dávame do zdravotníctva, alebo keď už sa pozrieme napríklad na, na eurá napríklad v paretovej kúpnej sile alebo, alebo v bežných cenách na hlavu, tak my tu máme vlastne krajinu, kde napríklad oproti tým najlepším, s ktorými by sme sa chceli porovnávať, čo je napríklad Nemecko alebo Holandsko, máme trojnásobne menej zdrojov na hlavu, čo sa týka HDP. Rovnako zaostávame o tretinu za priemerom Európskej únie. To znamená, že, že tie samotné odvody nedokázali by nikdy v živote ani teoreticky dobehnúť to, čo si to v zdravotníctvo dokáže vziať.
Skutočným, skutočnou cestou je, že štát prestane ignorovať zdravie občanov a začne viac investovať. Namiesto napríklad prejedania v budúcnosti cez plošné energo-pomoci alebo hypotékové rôzne tuto prázdniny a bez žiadnych obmedzení. Napríklad zdravotníctvo je vec, do ktorej budeme musieť investovať. Zdravotníctvo je zároveň vec, do ktorej keď zainvestujete, tak vám začne prinášať lepšie zdravie občanov, napríklad duševné zdravie. Som tu o ňom hovoril, máme tu vládne tintenky, Inštitút environmentálnej politiky, ÚHP, ktoré hovoria o tom, že keď zainvestujete do duševného zdravia, do ochrany životného prostredia, do prevencie, do všeobecných ambulancií, tak vám to produkuje ešte viac produktivity u obyvateľstva. Toto tá vláda vôbec nerobí.
No a, samozrejme, potom tu máme tretiu možnosť, ako sa dostávajú peniaze do zdravotníctva, a to je takzvaná platba štátu a o tej som práve rozprával, že štát potrebuje dávať verejné príspevky do zdravotníctva, aby zvýšil nejakú kvalitu. To vôbec táto vláda nejakým spôsobom nerobí nejak systematicky, nezaväzuje sa k tomu, rozvíja to úplne niekde inde prioritne.
A ešte na záver, keďže mám 20 sekúnd, aby som to dokončil, potreboval by som tých 20 minút, aby som vám to celé vysvetlil, máme tu ešte takzvané investície a investičný dlh. My máme päť miliárd, podľa Európskej investičnej banky tri až päť miliárd investičný dlh v nemocniciach v zanedbanej infraštruktúre v prístrojoch. Toto sú veci, ktoré napríklad vôbec nejak sa neadresujú v tom rozpočte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A ďakujem za prejav, pán poslanec Dvořák. Opäť vecná a kultivovaná diskusia, teším sa. Ja tak isto súhlasím s vaším prístupom, že ten zákon lex konsolidácia nemôžme brať oddelene od štátneho rozpočtu. A konkrétne ako ten, ten veľký záujem vlády priniesť viac peňazí do zdravotníctva by mal byť úzko spojený s otázkou, že na čo ich potrebujeme míňať. A ja sa stotožňujem v tom, že to nie je vec len tejto kapitoly, a mňa to zaujíma, že čo na to povie aj pán kolega Kišš celkovo, ako tie rozpočtové knihy sú veľmi nejasné v tom, akým spôsobom prioritizujú veci, vlastne ako to zdôvodňujú, akým sú za tým nejaké, za tým nejaká ´evidence based´, proste dôkazová logika priorít tej vlády a myslím si, že by sme na tom celkom mali popracovať.
Ja ak, neviem, či som to počul dobre, ale ak naozaj sa hýbeme napríklad vo svete, v ktorom my máme jedny z najväčších doplatkov, tak to považujem za absolútne akože šokujúcu vec vzhľadom na to, že stále nám chýbajú tie peniaze a stále to zdravotníctvo neprináša výsledky. Teda ideme nalievať viac peňazí, dávame do toho ešte viac poplatkov a doplatkov a stále tie nemocnice vyzerajú tak, ako vyzerajú. A mne to veľmi pripomína podobnú situáciu, ktorú my sme zažívali aj tu s kolegyňou Mesterovou na vypočutí policajného prezidenta, kde sme mali diskusiu o tom, že máme veľké percento HDP, ktoré ide na Policajný zbor, máme katastrofálnu hliadkovú činnosť v regiónoch, kde proste tí policajti nie sú prístupní, neni sú dostupní a máme katastrofálnu výbavu policajtov a prázdne sklady. Tuto nejako, ja to považujem absolútne až za šokujúce, že v podstate kam sa pozrieme, tak my ideme navyšovať viac peňazí, ale nevedie to k výsledkom a jediné, čo k tomu robíme, že tam ďalej lejeme, lejeme tie peniaze.
Tak ďakujem za váš príspevok a verím, že táto diskusia bude naďalej takto konštruktívna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Oskar, za pekný príspevok. Chcel by som tiež povedať pár sov.
To, čo si povedal, je úplná pravda, že my máme naozaj tretinové zdroje, s ktorými musíme nejako zabezpečiť túžby našich občanov z oblasti zdravotnej starostlivosti, a to je skutočne veľmi málo oproti Nemecku, Rakúsku, iným vyspelým krajinám. Apropo, s touto túžbou sa tu vôbec nepracuje, nikto tuná nehovorí, lebo, samozrejme, je to politicky nepríjemné povedať niektorým skupinám, či už pacientom, alebo niektorým záujmovým skupinám, že niektoré platby sú možno nad rámec nejakých dobrých mravov.
Ja si myslím, že to čo, tu už odznelo, že zdravotníctvo je taký deravý hrniec, zase je to možno fráza, ale na to, aby sme mohli priniesť našim občanom nejaké pozitívne správy v zdravotníctve, potrebujeme v prvom rade odvahu, odvahu urobiť konečne poriadok. Lebo keď neurobíme v tom celom systéme nejaký poriadok, tak darmo tam budeme liať ďalej viac a viac zdrojov, to nebude jednoducho prinášať efekt.
My tu máme málo víťazov a veľmi veľa porazených. To, to znamená urobiť poriadok. My to musíme nastaviť tak, aby tí, ktorí robia, pracujú a zaujímajú sa o dobro pacienta, dostávali viac, a tí, ktorí na tom zarábajú a, nazvime to, ryžujú diery tohto systému, ktorých je strašne veľa, tak aby tieto platby nedostávali alebo boli zredukované. No a na to treba tú odvahu, ktorú doteraz nikto alebo je to, je to otázka budúcnosti, či niekto túto odvahu nájde. To zdravotníctvo je v spleti rôznych záujmov, rôznych skupín a bez tej odvahy to nepôjde.

Vážený pán Dvořák, ja som si vaše vystúpenie vypočul so záujmom. V tom lex konsolidácia ste sa venovali verejným financiám v zdravotníctve. Mňa trošku mrzí, že sa nevenujete podobne aj verejným financiám a konsolidácii v školstve. Dobre by sa to počúvalo. A celé hodiny sa tu teda bavíme o konsolidácii verejných financií. Bavíme sa tu o tom, že aby čo vláda vymyslí, aby tie žalostne vyzerajúce naše verejné financie sa aspoň o trochu dostali do znesiteľnejších čísel. Zatiaľ ich napadlo len vy... vytunelovanie II. dôchodkového piliera, zvýšenie stoviek poplatkov a, a niektorých daní. Asi mi dáte za pravdu, že v kreativite sa táto vláda nepretrhla.
Ale čo v tej, v tom maratóne rozpravy v tých, v tom niekoľkohodinovom maratóne rozpravy, čo sme sa dozvedeli? Padlo tu zopár veľmi zaujímavých nápadov aj v súvislosti s konsolidáciou v zdravotníctve, ale aj vo všeobecnosti tu bolo zopár nápadov, návrhov na to, ako tie verejné financie ozdraviť a ušetriť pár miliárd. A možnože som naivný a trošku odtrhnutý od tohto sveta, ale teraz sa obraciam na vládnych poslancov a, a predstaviteľov vlády, že čo keby ste si niečo z toho adaptovali, adoptovali z týchto opatrení a možnože by to s našimi verejnými financiami vyzeralo lepšie, nemyslíte?
Takto tu prekecáme veľa času a, a skutek utek. Toto, čo ste nám tu zatiaľ v tejto konsolidácii predviedli, to teda vôbec nie je žiadne terno.
Ďakujem pekne, pán Dvořák.

Ďakujem pekne za slovo.
Oskar, ďakujem opäť za veľmi podnetný príspevok. Keď tu počúvam túto rozpravu, neviem sa ubrániť pocitu, že návrh tohto zákona, jako táto vláda veľa berie, nič konštruktívne a dlhodobé pre verejný rozvoj tejto krajiny neprináša. Je to taký šlendriánsky, narýchlo pripravený návrh, ktorý aj dokáže nejaké zdroje naakumulovať, ale potom tá vláda ich bez adresnosti rozhadzuje. Je to taký narýchlo zbúchaný nejaký dokument, ktorý dalo by sa až povedať, že je takým lacným a pritom veľmi drahým amaterizmom, nehodným štvornásob... štvornásobného premiéra.
Ale nemôžme sa tomu čudovať, pretože všetka pozornosť tejto vlády je momentálne upriamená inde, ako na stabilizáciu verejných financií. Oni totižto musia stabilizovať svoju moc, lebo bez toho nebudú vedieť zabezpečiť beztrestnosť sebe a svojim ľuďom. Tak je logické, že čas neostáva na iné zákony, aby boli ďalej kvalitné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Oskar, ďakujem ti za ďalší vynikajúci a odborný príspevok k téme zdravotníctvo. Ja naozaj s veľkou radosťou počúvam každý tvoj príspevok. Veľa mi to dáva, ale chcela by som vyzdvihnúť niekoľko bodov, ktoré si teraz povedal, a zdôrazniť ich. Predovšetkým teda to, ako si spomenul, že máme v rámci Európskej únie najvyššiu mieru vnímanej korupcie v zdravotníctve. Toto si myslím, že by sme mali neustále tejto vláde aj v súvislosti s konsolidáciou, ale aj ostatnými zákonmi pripomínať. A znova musím upriamiť pozornosť na to, že napriek tomu, že tu máme takýto vážny problém vnímanej korupcie a teda aj skutočnej korupcie v zdravotníctve, sa táto vláda chystá oslabiť ochranu oznamovateľov korupcie, o čom budeme o pár dní rokovať. Čiže ďakujem ti, že si na to znova upozornil.
Takisto veľmi dôležitým problémom, ktorý nejakým spôsobom sa nerieši, sú práve tí chýbajúci ľudia v zdravotníctve. Tam budem naozaj netrpezlivo čakať na návrhy vlády, ktoré budú smerovať aj k využitiu potenciálu. Napríklad odídencov z Ukrajiny, ktorí sú na našom území, alebo ľudí zo zahraničia, ktorých celkovo v tom zdravotníctve potrebujeme. A tiež si myslím, že veľmi dôležitá je aj téma investičného dlhu v našich nemocniciach a toho, že teda štát ani v tomto konsolidačnom balíčku neinvestuje do toho zdravotníctva. Potom vidíme všetci, pretože každý z nás skôr či neskôr to zdravotníctvo potrebuje, že ako to v našich nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach vyzerá, a, žiaľ, tento konsolidačný balíček naozaj tomu nijakým spôsobom nepomôže.
Ďakujem.