6. schôdza

Ja sa chcem pripojiť k mojim predrečníkom. A, pán predsedajúci, ak by teda platila nejaká prezumpcia neviny alebo nevedomosti, takže by ste sa dozvedeli o tom, o tej praxi, čo sa tu deje na výboroch teraz, tak to nemohlo platiť do tej doby, lebo náš klub vás tu ráno upovedomil procedurálnym návrhom a sme prosili o to, aby sa tu chvíľku počkalo a nebolo to rešpektované. Ja toto považujem za obzvlášť hanebné, lebo ste na to boli upozornení ráno.
A čo sa teraz týka tej samotnej konsolidácie. Kolegovia to tu nazývali lex ožobračovanie, ja by som to radšej nazýval lex prežieranie budúcnosti, pretože vy nám beriete dvakrát budúcnosť. Prvýkrát tým, že tú špajzu, to nám vyprázdňujete a ešte si do nej, ešte si do nej požičiavate. Tie peniaze tam nemáme. Mne to pripomína takú tú scénu z narkóz, keď Pablo Escobar si musel kúriť tými bankovkami, tak to vy dneska robíte.
Potom vidíme to napríklad na tých dôchodkoch. Plošne. Je jedno, aké tu máme úroky, ideme to plošne zadotovať všetko. Je jedno, akú nehnuteľnosť si kúpite. Vidíme to, vidíme to na energopomoci. Už tu boli spomenuté, ja som to včera hovoril tiež, vyhrievanie bazénov, nabíjanie Tesiel, vykurovanie sáun, to nám je úplne jedno, alebo najnovšie asi vláda aj hovorí, že keď dotuje elektrickú energiu, tak napríklad občania si môžu pomôcť sami, lebo môžu začať ťažiť krypto vďaka tomu.
Takže, milí občania, zadotujeme vám energie, kúpte si osem grafických kariet a môžete si ich zapojiť a pomôžte si sami. Toto vám asi vláda teraz hovorí.
A druhýkrát nám kradnete budúcnosť v tom, že vy tieto peniaze, ktoré teraz prežierate v tej špajze, tak, tak čo keby ste ich možno radšej investovali alebo neinvestujete ich do zdravotníctva, do školstva. Čiže vy tie peniaze miniete, ale ešte ich ani nepoužijete na to, na čo by ste ich mali použiť.
Ďakujem.

No, kolegovia, budeme si asi musieť zvyknúť, pretože toto je tá nová kultúra vládnutia, ktorú zažívame. Na jednej strane znemožniť tu poslankyni, aby bola na výbore, na druhej strane znemožniť poslankyni vystúpiť aj tu v rozprave. A tiež pridám vlastnú skúsenosť, ktorú máme zo školského výboru, kde sme prišli na školský výbor a tento nebol uznášaniaschopný, lebo načo diskutovať? Mali sme tam iba kompetenčný návrh, ktorý prerozdeľuje ministerstvo školstva a oddeľuje ministerstvo, alebo vytvára ministerstvo športu, čo je výrazný zásah do celého školského systému, ale my o tom nebudeme diskutovať a potom ešte neumožníme tú diskusiu tu v rozprave. No medzitým sa tu bagrom pretlačia veci ako zvýšenie daní alebo zvýšený odvod, promafiánsky balíček a podobné iné veci. Ešte k tomu aj zrušia ochranu policajtov.
Viete, my niektorí sme tu v tomto pléne už zažili také výroky, že: "Vyhraj voľby a môžeš všetko.". To je ten známy výrok jedného z poslancov SMER-u a každá jedna vláda SMER-u sa nesie v tomto duchu. A v tomto duchu arogancie, v tomto duchu porušovania dohôd, nerešpektovania pravidiel a k tomu pridávajú ďalší. My sme tu zažili ešte aj jeden výrok a to bolo, že: "Dajte pokoj, tu sme pri žatve!". Hej? Tak možno toto je taká tá žatva peňazí všetkých, náš ľud... nás ľudí, ale toto tu nebudú teraz používať, pretože si vytvorili nové nejaké heslo, že neotravujte nás, nepýtajte sa, buďte ticho, lebo to bude tak, ako my chceme, lebo my teraz vládneme.

Ja už keď som si prečítala programové vyhlásenie vlády, tak mi bolo úplne jasné, že toto bude vláda stagnácie a návratu k minulosti a že sa vôbec, ale vôbec nebude myslieť na budúcnosť a na novú generáciu. A naopak, a to povedala Vlaďka veľmi správne, tak ju ešte viacej ohrozuje. Napríklad miesto toho, aby sme investovali do dôchodkov, tak by sme mali zainvestovať do školstva. A napríklad vôbec tam nezostávajú z rozpočtu žiadne finančné prostriedky na to, aby sme investovali do zvyšovania platov učiteľov a učiteliek. Opäť sa na to nemyslí. Sú to práve tí ľudia, ktorí vychovávajú ďalšiu generáciu. To je ďalší dôkaz, že vláda vôbec nemyslí na ďalšiu generáciu. Nie, my radšej budeme investovať do dôchodkov a nemyslím tým, že to nie je potrebné, avšak nie na úkor ohrozovania, preboha, budúcej generácie. Potom sa nečudujme, že odchádzajú do zahraničia a už sa nevracajú.
Zároveň, a to je veľmi dôležité pripomínať si, že to nie sú dôchodcovia a dôchodkyne, ktoré sú najohrozenejšie chudobou. Samozrejme, sú až tretí, pokiaľ viem, v poradí. A to najmä tí, ktorí žijú osamotene. Ale my tu žiadne opatrenia napríklad na riešenie feminizácie chudoby nevidíme. Druhou najohrozenejšou skupinou sú rodiny, kompletné rodiny s troma a viac deťmi a na prvom mieste sú samoživitelia a samoživiteľky s deťmi. To sú najohrozenejšie skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou. No lenže kvôli populistickým cieľom a sľubom my radšej týmto deťom zoberieme budúcnosť tým, že im zoberieme ešte aj dôchodky.
Takže my takto vlastne smerujeme k medzigeneračným trhlinám a myslím si, že si to všetci tu veľmi dobre uvedomujeme, a napriek tomu sa to deje. Ale ja verím, že tá budúca generácia sa vám za toto odvďačí. A že vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Marcinkovej, ktorá mnou zavibrovala, a to boli tie čakacie doby, teda že jej muž bude čakať dva roky na operáciu kolena, kebyže si to nevybaví iným spôsobom, nebude inak zabezpečený, čo, čím chcem premostiť k téme, o ktorej som hovoril, o Petrovi Saganovi. Peter Sagan je daňový rezident v tejto chvíli, myslím, v Monaku, ak sa nemýlim, a nie je blázon. Samozrejme je tam preto, lebo keby mal platiť tie zdravotné odvody na Slovensku, a to som povedal, že to je mesačný odvod 69-tisíc eur, ktoré zaplatí, čiže za rok zaplatí 750-tisíc eur na zdravotných odvodoch a potom má dva roky čakať na výmenu nejakej súčiastky, na to, aby mohol ďalej jazdiť a zarábať tých svojich 5 miliónov eur? Tak sa na to vykašle.
To zdravotníctvo nemôže takýmto spôsobom fungovať. Pozerám si teraz, na úrade pre dohľad je štatistika o čakacích dobách na tých pár diagnóz, na ktoré sa čakačky dneska tvoria, a za posledné tri roky nám čakacie doby na výmeny kĺbov stúpli o viac ako 100 %. My, my sa rútime do katastrofy. Tých starých ľudí bude pribúdať, takýchto potrieb bude pribúdať a keď začneme robiť tie normálne čakačky, ktoré ministerstvo odložilo teraz o rok, tak, tak jednoducho nám tie peniaze stačiť nebudú, kým nebudeme robiť nejaké zásadné zmeny v zdravotníctve. A v tejto chvíli necítim, že máme chuť robiť nejaké zmeny. Máme chuť do toho nalievať peniaze, aby tie zmeny sme robiť nemuseli. Je to symptomatická liečba namiesto kauzálnej liečby. Ako pridávame acylpyrín namiesto toho, aby sme akože pridali nejakú liečbu, ktorá tú chorobu vylieči. My sa tvárime, že ten problém neexistuje, lebo sme doňho dali viac peňazí, ale čakacie doby sa predlžujú. Pacienti nie sú spokojní, inovatívne lieky k pacientom neprichádzajú, dojazdové časy sanitiek sa predlžujú. Zvýšili sme rozpočet zdravotníctva o 11 %, čo za to dostane občan?
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí sa vyjadrili. Mrzí ma, že sa k tomu nenašiel nikto z opozície, kto by túto situáciu okomentoval. Očakávala som to. Ja naozaj si potrpím na tom, aby sme dodržiavali zásady jednak nejakej parlamentnej praxe, ktorá tu je, a takisto rokovacieho poriadku. Ja si myslím, že sme slušní ľudia, že dokážeme si vychádzať v ústrety. Nájdime spôsob, ako toto nerobiť jeden druhému, pretože je to cesta do pekla a my tu budeme štyri roky na seba všetci pozerať, spoločne fungovať, spoločne nesúhlasiť a všetko sa dá robiť aj slušne. A všetko sa dá robiť aj tak, aby sme svoje práva mali v plnej šírke a plnom obsahu tak, ako nám prináležia.
Táto situácia, ktorá sa stala dnes ráno, je podľa mňa veľmi, veľmi zlou vizitkou novej vládnej koalície. A rovnako aj to, že tú veľkú časť rozpravy vlastne nikto nesedí, nikto sa nevyjadruje a nikto nemá záujem hájiť vlastne vaše farby, vašu koalíciu a zastávať si návrhy ministrov. To je niečo tak absurdné, že ani neviem na to, na to nájsť ďalšie slová.
A všetka česť pánovi ministrovi financií, že včera tu s nami zvádzal poctivú diskusiu. Naozaj, odpovedal na naše výhrady, otázky. Dnes tu znova poctivo sedí, znovu. Tak to má byť. Toto, ja mu za to ďakujem, ale v skutočnosti je to jeho práca a tak to má byť. Takže tu treba povedať, že aj ostatní by si mali začať plniť svoje povinnosti a pristupovať k tomu rovnako, v šírke svojich povinností.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, toto neboli ataky na vašu osobu, toto boli ataky na, na to, ako je riadená schôdza, pretože vy ste z jednej strany aj pán predseda výboru, aj vy ste z jednej strany, vlastne tá komunikácia o tom, či začať alebo nezačať plénum, musí prebehnúť medzi vami. My sme to tam navrhovali. Ja som to aj v dostatočnom časovom predstihu navrhovala, poznala som rokovanie výboru, vedela som, že sa to natiahne, keď tam je pán premiér. Čiže táto komunikácia naozaj nie je na nás opozícii, aby bola vyriešená. To musíte zvládnuť vy vo svojej koalícii. A ja verím, že sme sa poučili z tejto situácie.

Pán poslanec Pročko, máte procedurálny návrh?

Áno. Žiadam, aby sme odhlasovali alebo prerušili schôdzu, pokiaľ sa nevyrieši táto, takáto situácia z dôvodu, tiež sa domnievam, že, že predsedajúci by mal vedieť o prebiehajúcich výboroch. Nemalo by to kolidovať. Práve predsedajúci je ten, ktorý zabezpečuje riadny chod schôdze s tým, že jeho pôsobenie by malo byť naozaj v rámci rokovacieho poriadku a nemali by prebiehať výbory zároveň so schôdzou. To, že ste to nevedeli, pán Žiga, je, žiaľbohu, vaša, nebudem hovoriť, že neschopnosť, ale vaše nevedenie schôdze. Takže ja poprosím, aby sme prerušili schôdzu, pokiaľ sa toto nevyrieši. Ďakujem. (Odznelo mimo mikrofónu: "Mám to aj písomne.")

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Máte to písomne? Konštatujem, že o vašom návrhu, keď nie, nevidím, že by plénum bolo uznášaniaschopné, dám hlasovať pri najbližšom možnom hlasovaní. (Reakcia z pléna.) Nie je všeobecný súhlas, pán Pročko. (K predsedajúcemu pristúpil poslanec Pročko a s verbálnymi pripomienkami odovzdal písomné znenie svojho procedurálneho návrhu.)
Pán poslanec Grendel, procedurálny návrh?

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Tak keďže zaznelo aj moje meno, tak chcel by som len zareagovať, že tiež to nebolo nič osobné na vás, pán podpredseda, a pokiaľ ide o ten návrh, že poriešme to na grémiu, no, ja som namietal proti tomu, že je predĺžené rokovanie do ôsmej aj to, že je skrátená tá prestávka medzi predpoludňajšou a popoludňajšou časťou na hodinu. Toto som na grémiu namietal aj s pánom predsedom klubu z SaS s pánom Gröhlingom, aj kolegovia z KDH a PS boli v zásade proti, ale aj tak nás koalícia prehlasovala, takže na grémiu toto, tú moju časť minimálne som riešil pred schôdzou a neuspel som. Čiže za seba nevidím zmysel v tom, aby som to opakovane skúšal.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krátky do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, opäť jedno z mnohých, a to sme sa ešte poriadne ani nerozbehli v Národnej rade, v podstate odkedy som ja poslancom, tak zasadáme skoro neustále, ale čo je na tom ako najpozoruhodnejšie pre mňa, že máme skutočne enormné množstvo skrátených legislatívnych konaní. Aj tento zákon tu je s urgenciou ho rýchlo schváliť a myslím si, že to neprospieva kvalite veci a už vôbec nie kvalite toho, aby sme nastavili ten konsolidačný balíček výhodne nielen pre rozpočet, ale aj pre občanov tejto krajiny, ktorí sa budú na tom podieľať zo svojich peňaženiek. Pretože ako tu už bolo mnohokrát povedané, tak tento balíček neobsahuje nejaké výrazné alebo zásadné, alebo, alebo vôbec nejaké návrhy na šetrenie na strane štátu, o ktorých by bolo dobré diskutovať.
Tá kvalita toho procesu je úplne zásadná, pretože pre zvyšovanie rastu životnej úrovne občanov by malo byť v záujme nás všetkých, aby boli predkladané také opatrenia, ktoré boli podrobené detailnej analýze a dosahovým štúdiám, čím by sa zvýšila kvalita diskusie na politickej úrovni. Vidíme napríklad, že koaliční poslanci málinko majú naštudované, lebo vôbec nevystupujú a keď komentujú, tak len sporadicky. Čiže buď sa s tým nestihli oboznámiť, alebo nemali podklady. Je to škoda, pretože tu vystupuje v zásade väčšinou opozícia. A výsledkom tohto procesu by mala byť práve stabilnejšia legislatíva, ktorá by vo väčšej miere zohľadňovala želané smerovanie krajiny. A nemyslím si, že je to tak, a zvlášť vypichnem konkrétne ten jeden návrh na zníženie toho koeficientu, čo sa týka zákona o sociálnom poistení. Vy ho vraciate z tej úrovne 5,5, ktorá mala byť v roku 2024 na úroveň 4 % z roku 2016. Málinko o tom bolo popísané v dôvodovej správe. Boli tam nejaké hrubé čísla dané, ale na to, že ide o tak zásadný návrh a poviem neskôr prečo, tak veľmi málinko sa diskutoval a čakal by som, že sa oveľa silnejšie za to zasadíte nejakými podpornými argumentami.
Ja už som viackrát povedal, že tento návrh spôsobí len v prvom roku, a to je aj v tej analýze vplyvov, ktoré nám predstavilo alebo doložilo ministerstvo k tomuto návrhu, že len v prvom roku zoberie z peňaženiek občanov 364 miliónov. Ako to myslím, keď hovorím, že z peňaženiek občanov? No totižto pre tých, ktorí nie úplne sú oboznámení s tým a nie je im ozrejmené, že ako sa tento II. pilier tvorí, tak funguje to tak, že platíte si odvody do Sociálnej poisťovni. Súčasťou tých odvodov je odvod na starobné dôchodkové sporenie a z toho Sociálna poisťovňa pošle transfer do dôchodcovskej správcovskej spoločnosti podľa koeficientu, ktorý je daný v zákone. Malo sa posielať 5,5 % a tento koeficient sa mal navyšovať. Mal byť budúci rok, resp. ten obrok ďalej 2025 až 2026 5,75 %, až nakoniec sa mal ustáliť v roku 2027 na šiestich percentách. Ono sa to nezdá veľa, tých 6 %, tam treba ešte podotknúť, že v minulosti, keď IFP robilo analýzu v roku 2004, pred tým, ako sme pristúpili v podstate k revolučnej zmene, lebo toto bola revolučná zmena, ktorá sa zaviedla do právneho poriadku Slovenskej republiky, keď sa zaviedol dôchodkový pilier. Teraz revolučná zmena vo vzťahu, k pohľadu na udržateľnosť dôchodkového systému, tak IFP rátalo, navrhovalo, resp. analyzovalo ten podiel, že by bol 9 % do II. piliera, 9 % do prvého.
Čo sa medzi tým stalo? S II. pilierom sa narába veľmi necitlivo a neodborne a s emóciami, čo v konečnom dôsledku vedia, už aj viedlo v minulosti k jeho neefektívnemu nastaveniu. A to až do takej miery, že jeho zrušenie prestalo byť tabu aj pre mnohých odborníkov. A znovu dnes robíme, alebo ide vláda urobiť zásah do II. piliera a to tým, že ľuďom, teda vám, ktorí si v ňom sporíte, zníži ten podiel z dôchodkového sporenia, ktorý vám odchádza zo Sociálnej poisťovne na váš účet do správcovskej spoločnosti, v podstate až na úroveň roku 2016.
Dobre. Prvý rok 365 miliónov, keď to zaokrúhlim. Ale ďalší rok to bude viacej. Ďalší rok, keďže ten koeficient mal stúpať, vám vláda takto neumožní si poslať na osobný dôchodkový účet až 461 miliónov. A v tom ďalšom roku, v tom treťom 496, zaokrúhlene 497 miliónov eur si sporitelia neodvedú na svoj osobný kapitálový dôchodkový účet, ale zostane to v Sociálnej poisťovni. Dokopy spolu si vláda pomôže miliardou 323 miliónmi eur, ktoré takto zoberie a nedovolí urobiť transfer sporiteľom, ale nechá si tie peniaze v Sociálnej poisťovni.
Chcem tu zvýrazniť, lebo jedna pani poslankyňa mala takú poznámku, že to je vlastne ich osobné sporenie, že to je súkromná záležitosť, alebo išlo to tým smerom, tak by som chcel vyjasniť, že čo ten II. pilier je a čo ten druhý pilier nie je. Čiže čo je II. pilier? Je to nástroj, ktorý pomáha prekonať dôsledky starnutia obyvateľstva. Je to veľmi dôležité, toto rozoberiem o chvíľočku viac. Pomáha tak, že rozkladá finančné náklady v dlhšom časovom horizonte. Čiže vy si odkladáte na svoj dôchodok, a to nie len tým priebežným systémom, že ten pracujúci človek, ktorý tam je, dáva cez I. pilier hneď už na dôchodcu, ktorý ten dôchodok poberá, ale vy si časť tohoto, čo dávate a podieľate sa v tomto solidárnom systéme na tom, aby dôchodcom bol vyplatený dôchodok, ktorý im štát garantuje a nastavil v nejakej miere, tak si odkladáte aj na vlastný účet, keby tento prvý systém zlyhal, čo je veľmi podstatné, tiež k tomu ešte prídem. Čiže to je ďalšia funkcia dôchodkového piliera, čiže diverzifikuje politické a makroekonomické riziká. Veľmi dôležité a upozorňujem hlavne na to slovo politické. A to s ohľadom na to, čo som povedal predtým, že na II. pilier bolo útočené alebo bol rozobratý a predchádzajúce vlády ho používali ako takú dojnú kravu na to, aby si dofinancovali svoje rozpočty, čím v podstate odrádzali ľudí nie len vstupom, ale aj tým, aby si vlastne šetrili v II. pilieri.
Čo ten II. pilier nie je? Že nie je to čisto súkromná schéma pomoci alebo sporenia, tak, sporenia. Sporenie štát vynucuje cez povinné odvody. Štát poskytuje garancie sporiteľom v II. pilieri a tiež to je zabezpečenie vo verejnom záujme, ktorý je nad súkromný záujem. Čiže ten II. pilier tu máme nie ako nejaký tretí, III. pilier alebo aj IV. pilier sa niekedy hovorí. To sú tie, tie možnosti, kedy si môže fyzická osoba zriadiť nejaké sporenie alebo kapitálový fond využiť na to, aby si nasporila alebo zhodnotila svoje peniaze, aj povedzme v ľubovoľnom, na ľubovoľný účel. Ale toto konkrétne je určené alebo je zriadené aj vo verejnom záujme. Veľmi dôležité, pretože verejný záujem je, aby sme mali stabilný dôchodkový systém, dlhodobo udržateľný dôchodkový systém.
A vidíme, čo sa nám deje v Sociálnej poisťovni. Poviem to teraz v číslach. Pretože problém s demografiou sa už pertraktuje na odborných diskusiách dlhodobo. Problém s demografiou, keď hovorím, myslím tým problém, že čím ďalej, tým väčšia skupina dôchodcov má nárok, teda ľudí sa stáva dôchodcami a má nárok na, na dôchodok, no a v číslach to vyzerá asi takto. Už dnes, už dnes, a to ten najväčší problém s demografiou ešte príde v budúcnosti, od roku 2030 vyššie. Štát, alebo resp. deficit v Sociálnej poisťovni sa nám mení z miliónov na miliardy. A to už vidíme tento rok. Kým v roku 2022 Sociálna poisťovňa, alebo bola Sociálnej poisťovni poskytnutá pomoc zo strany štátu 103,5 milióna eur, tak už teraz v tomto roku 2023 to bola 1 miliarda, niečo cez 1 miliardu musel štát dofinancovať Sociálnej poisťovni. V roku 2024 až 2026 to bude takto: 2024 je plán, že štát pomôže Sociálnej poisťovni 1,7 miliardou, 2025 2 miliardy, 2,02 miliardy, ´26 - 2,22 miliardy. Čiže neustále si bude pýtať v budúcich rokoch ten systém v Sociálnej poisťovni dofinancovať, okrem toho ešte, čo vyberie na poistnom, bude potrebovať, aby štát dolial do neho peniaze. Čiže za tieto tri roky to bude dokopy 5,94 miliardy eur, ktoré bude treba dofinancovať do Sociálnej poisťovne, a to je viacej, ako bolo treba za posledných desať rokov. Desať rokov späť dokopy súčet položiek, ktoré bolo treba, ktorými bolo treba dofinancovať Sociálnu poisťovňu, nebol tak vysoký, ako bude v najbližších troch rokoch.
Výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky za osem mesiacov, teraz medziročne to porovnám, vybehli hore o 1,35 miliardy eur. Kým v januári až v auguste v roku 2022 minula, alebo resp. Sociálna poisťovňa použila 5,49 miliardy eur na to, aby vyplatila dôchodcom ich dôchodky, tak len v ôsmich mesiacoch tohto roku to bolo rekordných 6,85 miliardy eur.
Spravím krátku poznámku. Ja rozumiem tej valorizácii, ktorá prebehla z dôvodu vysokej inflácie, a nezatváram si pred tým oči, vidím to v tých číslach. To je, na férovku treba povedať, že tieto vplyvy, ekonomické, bolo treba dôchodcom kompenzovať a s týmto ja nemám problém. Nechcem tým povedať, že tieto výdavky tam nemali byť. Chcem tým demonštrovať, ako vysoko nám vybiehajú výdavky na dôchodcov. A to už sa deje teraz, v tomto období. V budúcnosti ten deficit bude narastať. A práve preto je dôležitým parametrom a dôležitým nástrojom II. pilier, do ktorého umožníme sporiteľom odkladať si z tohoto priebežného I. piliera vlastné prostriedky a vyhnúť sa tomu, že by napríklad pod vplyvom zlých, neodborných politických rozhodnutí ten I. pilier nevládal vyplácať také dôchodky, ktoré by stačili na kvalitu života a životnú úroveň, požadovanú kvalitu života a životnú úroveň, ktorú dôchodcovia majú alebo, nebodaj, sa tu hovorí, že sme na gréckej ceste a táto vláda pridáva plyn, taký, taký žargón tu nastal na chvíľu v rokovaní pléna, tak keby to takto ďalej pokračovalo, tak sa môže stať, že štát vôbec nebude mať na dôchodky a čo potom? A je zodpovedným a moderným prístupom ľuďom umožniť si odložiť na svoj dôchodok zo svojej, vo svojom produktívnom veku. A to práve garantuje a robí ten II. pilier.
A vláda z tohto piliera si berie na krátkodobé výdavky, na krátkodobé rozpočtové kapitoly, ktoré minie vlastne v týchto rokoch, čiže im berie to, čo si na dlhodobo odkladajú, aby tento systém bol stabilný, tak im berie časť týchto peňazí, aby ich mohla minúť v týchto rokoch. To považujem za nezodpovedné a mohol byť oveľa lepší návrh na stole.
Poviem aj, pán minister, že aký, lebo vy sa budete pýtať, že tak navrhnite niečo iné, a tak ja vám navrhnem potom, že čo sa mohlo namiesto tohto spraviť a našli by ste rovnaké peniaze a azda aj vyššie.
Hovorím to preto a tak, a preto sa venujem tomuto II. pilieru, lebo sme krajina, ktorá je najviac ohrozená starnutím obyvateľstva. Už tu zaznelo, že nás to zasiahne v zdravotníctve, pretože tie výdavky vyskočia. Vyskočia rapídne vyššie, pretože starší ľudia budú potrebovať aj viacej zdravotnej starostlivosti ako mladí zdraví jedinci, ale bude sa to týkať, samozrejme, ako som už viackrát povedal, výdavkov na dôchodky, ktoré nám stúpnu.
Ten II. pilier práve pomáha prekonať dôsledky starnutia v ekonomike a rozkladá náklady v čase. Čiže ten kulminujúci dopad starnutia nepocítime. Bola taká štúdia alebo videl som taký prepočet, že kým v minulosti, neviem, či už dnes, či ešte dnes je to, ten prepočet správny a či už nie je náhodou aj nižší, kým v minulosti pracovalo päť pracujúcich na dvoch dôchodcov alebo jedného dôchodcu, tak v budúcnosti nás čaká tá demografická zima taká, že budú dvaja pracujúci pracovať na jedného dôchodcu a všetkým z tohto prepočtu musí byť okamžite jasné, že tí dvaja pracujúci neodvedú odvod do starobného dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne v takej výške, aby ten jeden dôchodca dostal požadovanú výšku solídneho dôchodku a bola mu garantovaná úroveň, ktorú mu všetci doprajeme.
Chcem povedať, a to je dôležitý, dôležitý moment a možno snáď aj na inšpiráciu, že ešte kým v roku 2018 sme mali dôchodkový systém tak zastabilizovaný, že sám tajomník, generálny tajomník OECD nás dával za príklad, tak s tým naším dôchodkovým systémom to aj touto zmenou nepôjde k lepšiemu, ale práve naopak, pôjde to dole vodou. To, čo je na tom úplne zásadné a najhoršie, a to chcem podčiarknuť, je, že vláda týmto návrhom prejedá, doslova prežiera budúce dôchodky alebo časť budúcich dôchodkov, lepšie povedané, už dnes. V tomto systéme je miliarda, teda prepáčte, v tomto systéme je 1 730 000 ľudí, čiže 1 730 000 ľudí, zaokrúhlene, si zodpovedne sporí a odkladá na svoj dôchodok. Nenašiel som teraz presnejšie číslo, našiel som len posledné číslo, ktoré v roku 2018 ukazovalo, že len niečo pod 3-tisíc ľudí si dáva dobrovoľný príspevok na tento svoj dôch... na tento svoj II. pilier do tohto fondu. Čiže čo to znamená? Čiže okrem toho, že im Sociálna poisťovňa pošle transfer do ich, na ich účet do dôchodcovskej, do dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, tak si ešte títo ľudia spravia prevodom alebo trvalý príkaz majú nastavený, plus sú tam ešte nejaké dodatočné prostriedky. V tom roku 2018 tam bolo 1 400 000 ľudí zaokrúhlene, čiže pravdepodobne to číslo bude teraz trošku vyššie, ale aj tak je to veľmi malinké číslo, čím apelujem na to, že treba to zohľadniť, že ľudia si, pravdepodobne drvivá väčšina ľudí, majorita z tých, ktorí si odkladajú, si nebudú odkladať dobrovoľne. A prečo by aj, pán minister, sme im to brali a nútili ich peniaze, ktoré si zarobili a už sú zodvodnené, aby si, aby v podstate, to už môžu mať rovno III. pilier a odkladať si bez toho, aby ste im do toho zasahovali.
Keďže mi zostáva minúta tridsať, tak rovno prejdem k tomu, že kde ste mohli zobrať alebo kde môžete hľadať tie peniaze, ktoré môžete v tomto prípade nechať ľuďom. Ja podporím ten návrh, aby sa tie body, ktoré sa týkajú zníženia toho koeficientu príspevku do II. piliera, vypustili, tak tie peniaze, tých 300 miliónov, ste mohli napríklad hľadať v rozpočtových kapitolách jednotlivých ministerstiev, a to konkrétne pri tých rámcových zmluvách, čo majú jednotlivé odbory, ktoré majú jednotlivé odbory zazmluvnené, a tí, ktorí sa rozumejú tomu, ako fungujú ministerstvá, tak vieme, že sa tí zamestnanci a tí riaditelia snažia dočerpať do tla tie rámcovky a poobjednávať ešte, čo sa dá, predtým ako končia, hoc niekedy, a nieže niekedy, ale často aj tie veci nepotrebujú. Len proste preto, lebo im tam zostali z tých rámcových zmlúv ešte nepoužité finančné prostriedky, tak sa ich snažia minúť a snažia sa tak popozerať, poobhliadať pri tom dodávateľovi, čo by ešte objednali a snažia sa úplne vyčerpať ten rámec, ktorý im bol už raz schválený. A práve tam treba hľadať. To radovo odhadom, keď som sa na to teraz pozeral, ten detailný prepočet vám už neviem dať, by mohlo vyjsť kľudne 250 miliónov pri skromnom odhade. Keby každé ministerstvo každú rámcovú zmluvu nevyčerpalo do tla a objednávalo len to, čo naozaj, čo mohlo, prípadne potom spravilo nové verejné obstarávanie, keď teda by niečo potrebovalo po uplynutí tejto rámcovej zmluvy.
Ďakujem pekne za... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel nadviazať na kolegu, ako rozprával o udržateľnosti toho systému samotného. A on rozprával veľmi veľa o udržateľnosti v dôchodkovom, teda sociálnom, ale ten je veľmi prepojený aj s tým zdravotníckym systémom, pretože dneska máme problém s tým a kolega sám aj o tom rozprával, že starne nám populácia a stále máme menej a menej ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí môžu platiť zdravotné odvody alebo aj sociálne odvody na to, aby financovali teda súčasných, ale aj budúcich dôchodcov. Ale čo je problém extra v tom zdravotníctve, je, že čím nám viac starne populácia, tak tá populácia si vyžaduje viac zdravotnej starostlivosti, ale aj sociálnej starostlivosti, ošetrovateľskej, ktorá je často prepojená, a my dneska teda, keďže sme systém, ktorý dáva jeden z najmenej výdavkov na zdravotníctvo v pomere v HDP v rámci Európy, a bude nám to ešte stúpať, robí tento systém veľmi neudržateľným. A keď vláda pristúpi k tomu, že ideme teda navyšovať zdravotné odvody, aby sme toto financovali, to je veľmi nepremyslený jednorazový krok, ktorý nielenže spôsobuje to, že možno v konečnom dôsledku znižuje výber dane, Laferrova krivka tu bola spomenutá, ale zároveň teda aj nemôžeme ho použiť viackrát. To znamená, že keď sa pozrieme napríklad aj na návrh rozpočtu, to sa tu komunikuje, že budeme len štyri roky teda, že to je dočasné opatrenie, ale keď sa pozrieme na ten samotný návrh rozpočtu, ktorý teda nie je veľmi konkrétny, je to jedna strana zatiaľ, tak ten sám priznáva k tomu, že tieto odvody sú nedostatočné, to znamená, že tvorí to len nejakú štvrťku z toho, aký bude ten nárast do toho zdravotníctva tento rok. To znamená, že ide zároveň o krok, ktorý vytvára nejakú, ktorý vytvára nejakú akože nesystémovosť a zároveň to ani ten problém nevyrieši.