6. schôdza

Ďakujem, ďakujem, pán Pellegrini, že mi dovolíte takú informáciu, ako ste dovolili pani Holečkovej. Chcem len povedať, že my Slovensko sme naozaj jednotní v tom, že treba každý jeden deň, každú jednu minútu odďaľovať špeciálnu prokuratúru, zrušenie. Mňa veľmi mrzí, že sa nepridalo KDH, ani Progresívne Slovensko k tomuto. Ja tiež chcem mať pokojné Vianoce, ale to, čo sa deje, a to, čo robí Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, je odporné. Takže to je moja informácia.
Takže ja sa, mňa veľmi mrzí, pani Holečková a pán Dubéci, že ste sa pridali k Petrovi Pellegrinimu. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, ďakujem. Neviem o tom, že rokovací poriadok hovorí o nejakých vyrovnaných silách. Chcem povedať, že je zvláštne, keď niekto hovorí, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tak, pán predseda, ďakujem za slovo, tak budem pokračovať vo vymenovávaní našich výhrad voči predloženému návrhu štátneho rozpočtu.
No s týmto návrhom sa vrátili účtovné triky so zásadným vplyvom na deficit, vykazovaný medziročný pokles deficitu v rozpočte je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí na predpoklade o započítaní časti EÚ refundácií energopomoci do roku 2024. V prípade započítania refundácie EÚ v plnej miere do roku 2023 by rozpočtovaný deficit v roku 2024 medziročne vzrástol zo 7,4 mld. eur, čo bolo teda 6,1 % hrubého domáceho produktu, na 8,3 mld. eur na 6,4 % hrubého domáceho produktu. Ja keď tu vidím pána ministra, som ochotný sa s pánom ministrom staviť sa o balík kvalitných cigár pre neho a nejaký pekný obraz pre mňa, že tak, ako to navrhli a urobili, je to nesprávne. Počkajme na stanovisko Európskej komisie, respektíve Eurostatu, nech nás rozsúdi.
Ďalšou našou výhradou je, že základnou podstatou viacročného rozpočtu, pretože my schvaľujeme rozpočet na roky 2024 až 2026, je, aby vláda ukázala stratégiu, akým spôsobom chce napĺňať ciele rozpočtovej politiky. Predložený návrh rozpočtu však absolútne rezignuje na realistické rozpočtovanie rokov 2025 a 2026. Sú tam len formálne čísla predpokladanej konsolidácie, dali si tam len cieľ, avšak bez akýchkoľvek konkrétnych opatrení na ich dosiahnutie, pričom sa jedná o potrebnú konsolidáciu v horibilných sumách v roku 2025 1,5 mld. eur a v roku 2026 až 2,3 mld. eur. To znamená, že ak na konci roku 2026 by bol hrubý dlh, ak teda sa nenájdu tie konkrétne opatrenia, by hrubý dlh nebol tých 61,4 %, čo som spomínal, ale až 64,3 % hrubého domáceho produktu. Proste žiadna stratégia, žiadne detaily, výdavky sú naplánované, príjmy neexistujú a nie je tam vôbec informácia o tom, ako by ich mienili získať.
Vláda navyšuje daň z dividend zo 7 na 10 %, pričom očakáva výnos iba 5,4 mil. navyše. Už len samotná, alebo hodnota tej samotnej negatívnej informácie o tom, že Slovensko zvyšuje daň, spôsobí viacej škody ako spomínaný prínos. V podstate pre rozpočet nepodstatných 5,4 mil. eur. Pritom by stačilo, keby vláda znížila brutálne vysokú rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, ktorú má v sume jedna celá, 1,232 mld. o spomínaných 5,4 mil. a vôbec nemusela zvyšovať daň z dividend, vôbec nemusela ničiť hospodárske alebo ekonomické prostredie Slovenska.
V rozpore s bežnou praxou rozpočet v sebe zahŕňa vplyvy v Národnej rade ešte neprijatej legislatívy, to sa práve v tomto momente zmenilo, ale jednoducho, len aby ste vedeli, takto to nemá byť. My by sme vždy mali rokovať o tom, čo už bolo legislatívne prijaté a až následne by sa mal rozpočet upravovať o prípadné ešte zmeny. Takže okej, teraz teda prijali už aj, aj lex konsolidácia, aj kompetenčný zákon, tak do toto sa dalo akoby trochu do súladu, ale jednoducho takto by to byť nemalo.
Viacero príjmových konsolidačných opatrení síce prinesie do štátnej kasy jednorazovo vysoký objem peňazí, ale nepomôže im dlhodobo. Vláda tak vytvára dlhodobé, vláda však vytvára dlhodobé výdavky, je to porovnateľné, aby sme vnímali s rodinou, keď teda rodina, povedzme, že vyhrá balík peňazí, ktorý stačí na zaplatenie lízingu nejakého vozidla, a teda rodina sa ale rozhodne kúpiť si to vozidlo, zaplatiť ten prvý rok akontáciu plus prvý rok a nemá financie na ďalšie, ďalšie štyri roky. Toto je presne to, čo sa deje. Vláda si výdavky naplánovala, ale tie príjmy či už z bankového odvodu, alebo koniec koncov aj z tých zdravotných odvodov, to sú všetko dočasné príjmy, ktoré sú zlé, ale jednoducho aj tak nepomôžu. Rozpočtová rada konštatuje, že trvalé zlepšenie štrukturálneho deficitu predstavuje iba 190 mil. Tá konsolidácia vždy by sa mala hovoriť štrukturálnych dohodových výdavkov pol percenta, to by bolo tých 650 mil., ani to len nie je, je to podľa rozpočtovej rady 190 mil. Ale ak by boli presunuté položky z rezerv do výdavkov, tak ani tá by nebola. Proste fakt reálne je tá konsolidácia nulová.
Pár slov ku záväzkom štátu, len zasa aby sme, aby sme vnímali. Paragraf 4 zákona o štátnom rozpočte, objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu je v roku 2024 12 604 299 000 a nejaké drobné. To len aby sme vnímali, koľko toho musí štát vlastne prefinancovať, zobrať si nové peniaze, aby zaplatili ten exspirujúci dlh. Porovnajme to, prosím, s príjmami štátneho rozpočtu, so všetkými, ktorých je 22,7 mld. a aj z tohto je vidieť, ako zásadné bude vlastne pre štát, ak budú, ak nám klesá rating, čo už teda vo Fitch Ratings už klesol, tak jednoducho tieto peniaze budeme si požičiavať za vyšší úrok a presne to aj rozpočet prognózuje. V tomto roku sme dali za splátky dlhu asi 1,3 mld., budúci rok je to 1,5-1,6 a smeruje to až k 2,5 mld. eur ročne na splátky dlhu. Môžeme sa baviť, čo všetko za to mohlo Slovensko postaviť, investovať, čokoľvek, keby sme to nemuseli platiť ako dlh. Bohužiaľ, v tomto sa nič nemení, tie výhrady a správne výhrady, ktoré má koalícia k predchádzajúcej vláde, že zadlžovala Slovensko, no tie už teraz platia aj tuná, pretože 7,9 mld. dodatočného dlhu vznikne len v roku 2024.
No ešte stihnem možno k tým výdavkovým limitom. Návrh rozpočtu odsúhlasený vládou nerešpektuje, teda môžme kľudne povedať, aj porušuje platný výdavkový limit, ktorý bol schválený Národnou radou na základe teda ústavnej zákonnej úpravy, a to je teda jeden level. Vláda vyhlásila, že ho považuje za neplatný. No on je platný, férovejšie ďaleko by bolo, keby vláda povedala, že ten platný limit nevie rešpektovať, pretože sa situácia tak diametrálne zmenila, že jednoducho nedá sa dodržať. To by bolo ďaleko férovejší postup. Neviem, prečo išli do sporu, ale okej. Každopádne už boli predstavené a teda už ich tuná máme ako parlamentnú tlač nové limity, ktoré boli vypočítané Radou pre rozpočtovú zodpovednosť ku vzniku novej vlády. To len aby sme rozumeli, je to situácia ku schváleniu programového vyhlásenia, a to sú vlastne limity, sada nových limitov, ktoré sa schvaľujú raz za štyri roky, ergo teda pri vzniku novej vlády, takže tieto, tieto sú už tu, je potrebné, aby ich Národná rada schválila a potom následne sa robia takzvané aktualizácie, ktoré už idú ale len do hospodárskeho a finančného výboru, tie sa už neschvaľujú v pléne.
Každopádne zákon je platný, tohtoročná výnimka, to som už spomínal, že sme bojovali za zaradenie výdavkových limitov aj v predchádzajúcom rozpočte a proste nakoniec sa tam dostali do textovej časti, ale s tou výnimkou, že pokiaľ je v Únii výnimka na konsolidáciu, čo pre ´23 platí, tak nemusí sa aplikovať ani na Slovensku. S týmto EÚ súhlasila, toto ale padá, pre budúci rok tak či tak sa proste vláda tomu nevyhne. Ona bude musieť zosúladiť, aj keď teda tu pretlačí tými sedemdesiatimi ôsmimi, deviatimi hlasmi rozpočet, tak bude museť proste ho zosúladiť s výdavkovými limitmi. Bude musieť, ak nie bude nás to stáť stovky miliónov na zvrátení, na zvrátení míľnika. Fakt neviem, prečo sa vláda rozhodla ísť do takéhoto sporu, respektíve takéhoto silového riešenia, keď teda existovalo riešenie úplne že prirodzené a zákonné a tak či tak k nemu musia dokonvergovať.
Tak preto by som chcel ešte teda apelovať na koalíciu, že počúvať nie je slabosť. Ako, prosím, nechcite umlčať tú rozpočtovú radu, netvárte sa, že Európska únia, Európska komisia nemá žiadne výhrady. Vôbec nie je hanba upraviť rozpočet tak, aby bol v súlade s pravidlami výdavkových limitov, veď platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti jednoducho na to dáva, dáva návod, ja to možno prečítam. V § 37m ods. 4 zákona 523/2004 o rozpočtovej, o rozpočtovej zodpovednosti sú povinnosti vlády zavedené v § 30aa v takomto: Podľa tretej vety je ktorákoľvek vláda povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Jednoducho toto je v zákone, toto musia urobiť. Platným limitom je ten, ktorý schválila Národná rada 1. februára 2023, to je ten starý, ale v poriadku, môžme sa baviť už aj, už aj o tom novom. Každopádne treba, treba to urobiť.
Takže už len skutočne na záver. Vážená koalícia, dodržiavať platné zákony, nie je slabosť. Je to schopnosť múdro a zodpovedne vládnuť krajine.
Ďakujem pekne za pozornosť a na záver, strana SaS nevieme a nemôžme takýto rozpočet podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Viskupič, doplnil by som za stranu SaS, nielenže nevieme a nemôžme takýto rozpočet podporiť, budeme hlasovať proti tomuto návrhu zákona o štátnom rozpočte. A úplne s tebou súhlasím, že tá konsolidácia, ktorá sa premietla do rozpočtu, je len taká akože konsolidácia, volá sa to konsolidácia, ale v skutočnosti je to zvyšovanie, zvyšovanie daní, aby sa mohlo ďalej a ešte viac rozhadzovať. A áno, konsolidácia by mala byť najmä na strane výdavkov, ale je možné si predstaviť aj konsolidáciu, ktorá by bola na strane príjmov, teda že by sa vybralo viac a teda by sa zmenšil, znížil deficit. Táto konsolidácia však nemá ani tento charakter, síce sa zvyšujú dane, odvody, poplatky, bere sa z budúcich dôchodkov sporiteľov z II. piliera, ale napriek tomu, napriek tomu sa to nepremietne do zásadného zníženia deficitu. To zníženie deficitu je minimálne, lebo väčšina z toho, čo sa viacej zoberie, je od ľudí a firiem, pôjde do ďalšieho rozhadzovania, do ďalších, ďalších verejných výdavkov. Smerácka vláda pokračuje vo svojom nezodpovednom hospodárení a zdá sa, že nijako sa nechce dať obmedzovať ani ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Máme tu už stanovené Radou, alebo navrhnuté Radou pre rozpočtovú zodpovednosť teda výdavkové, výdavkové limity a správny postup by bol, aby sme najprv prerokovali výdavkové limity, schválili a prispôsobili návrh štátneho rozpočtu výdavkovým limitom. Výdavkové limity budeme preberať až o mesiac, to nie je správny postup.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, ja budem stručná. Naozaj sa predovšetkým chcem poďakovať kolegovi Viskupičovi za to, že, že teda podrobne poukázal na rôzne problémy s týmto zákonom a aj na to, že máme tu aj nejaké nezávislé alebo akoby ďalšie odborné inštancie typu rozpočtová rada, ktoré by sme mali počúvať, alebo teda v tomto prípade, ktoré by bolo ideálne, keby vláda počúvala, lebo naozaj sú tu zložité témy, na ktoré, ku ktorým treba pristupovať nesmierne zodpovedne.
Ďakujem teda za vaše vystúpenie ešte raz.

Pán poslanec, s malýma výnimkami som toto vaše vystúpenie tu počul minimálne tri- alebo štyrikrát. Prekvapuje ma, pokiaľ by to kritizovalo to PS alebo KDH, ktoré nebolo v predchádzajúcej koalícii, viem to pochopiť. Ale neviem pochopiť, vy nemáte žiadne morálne právo, aby ste nám kázali, ako máme rozpočet zostavovať a ako konsolidovať. Tri a pol roka ste boli predsedom finančného výboru. Tri a pol roka ste mali možnosť ovplyvňovať v koalícii vášho koaličného partnera, aby sa verejné financie nedostali do tej situácii, do akej sa dostali. Vy nám hovoríte, čo máme robiť a prečo ste to nerobili vy, aby verejné financie neboli v tomto stave, v ktorom sú. Vysvetlite mi to. Veď ani by ste sa neboli schopní na výbore zísť, pokiaľ by vám opozícia nebola prišla pomôcť pri hlasovaní, respektíve by sme neboli prišli. Kážete niečo a o ktorom ste sám neboli presvedčený tri a pol roka. Mali ste možnosť z koalície vystúpiť a dneska by tento rozpočet bol úplne niekde inde. Ale vy tu morálne kážete stále ľuďom, ktorí, proste ja som presvedčený, že konsolidácia prebehne, bude ďaleko lepší výsledok, ako ten rozpočet je zostavený. Som o tom presvedčený. Boli sme tu dvanásť rokov a nespravili sme toľko dlžoby a toľko marazmu, koľko vláda vaša za tých tri a pol roka spravila. Nerozumieme vám. Buďte taký láskavý aspoň, prosím vás, nekritizujte, čo ste nespravili, ani výdavkový limit ste neboli schopní spraviť. Kedy? Proste išli ste na provizórny rozpočet, buchli ste 2,7 mld. minulý rok do toho, aby ste mohli na ten provizórny rozpočet ísť a budete nám tu kázať, ako máme rozpočet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, Marián, za tvoje vystúpenie. Ja by som k tým výdavkovým limitom ešte.
Jednak sa rozpráva, bavili sme sa o tom aj na výbore s ministrom, že teda potrebujeme opraviť zákon o rozpočtovej zodpovednosti, z ktorého výdavkové limity vychádzajú. Výdavkové limity sú jeden, jedným z predpokladov z takých štyroch pilierov zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vtedy v roku 2011 parlament ústavnou väčšinou prijal. Ten predpoklad a výdavkové limity, ktoré sme desať rokov teda na Slovensku neschválili, až sa ocitli ako míľnik plánu obnovy, keďže to bola zostávajúca jedna kľúčová reforma verejných financií, keby sme ich boli mali už vtedy, dnes sme nemuseli riešiť situáciu vo verejných financiách takú, akú máme pretože, pretože ich neschválenie nás dobiehalo. Problém nie je v ústavnom zákona ako takom, ale v tých, nazvime to, vykonávacích zákonoch, ktorým výdavkové limity boli, boli jeden z nich. Čiže meškáme síce desať rokov, ale je to kľúčová reforma, schválila ju teda minulá vláda, minulý parlament ako predpoklad ako míľnik plánu obnovy a dnes sa vláda nad týmto teda nejakým spôsobom váha, pretože práve v tejto chvíli im nesedí do ich nafúknutých čísel o deficite. Ale keď budeme mať výdavkové limity, môžme ozdraviť verejné financie. Takto to jednoducho je a ja teda podporujem a nabádam, aby, aby sme túto diskusiu v parlamente mali a dodržiavali aj tento pilier rozpočtovej zodpovednosť.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické.
Poviem osobne Ondrovi Dostálovi. Áno, samozrejme budeme hlasovať proti, tak to bolo myslené, a úplne tiež súhlasím, politika prevalcovala všetko, odbornosť, platné zákony, zdravý rozum, všetko.
Budem sa teda venovať kolegovi Dušanovi Muňkovi. Dušan, my sme už nejaké tie roky spolu vo výbore, ja si ťa vážim a ja si aj vážim skutočne, že áno, bol si ten, ktorý častokrát zabezpečoval bývalej koalícii, že sme boli uznášaniaschopní, to všetko sedí, len ja si len dovolím pripomenúť, že ja som teda že zo SaS-ky, nie z OĽANO, my sme v tej koalícii neboli tri a pol roka, my sme z tej koalícii po dva a pol roku bojov o zodpovedné rozpočtové hospodárenie odišli, no a odišli sme práve preto, pre, pre proste tú výraznú rozpočtovú nezodpovednosť. Pamätáte si ten, ten rodičovský bonus, ktorý položil na kolená obce. Čiže ja a, Dušan, ty to vieš, proste ja na tom výbore som fakt strávil gro času, koľko som vedel, aby som proste trošku sa snažil disciplinovať tie návrhy OĽANO a robili sme celá SaS-ka veľa preto, aby sa tu proste peniaze nerozhadzovali z helikoptéry. Takže z tohto pohľadu ja mám svedomie čisté a ja tak ako som kritizoval rozpočty ešte pána terajšieho a bývalého ministra Kamenického, tak som tu mal vždy, vždy vystúpenia kritické aj, aj k pánovi Matovičovi a vždy som tu bol, aby tu zaznelo slovo RRZ, ktoré tu napríklad teraz nezazneje, ktoré tiež bývalo kritické voči, voči aj vtedajšej vláde, čiže ja mám v tomto svedomie čisté, mne ide skutočne o verejné financie a o to, aby Slovensko fungovalo. Pretože môžme sa tu baviť, máme politiku, máme čokoľvek, opozíciu, koalíciu, verejné financie máme len jedny, krajinu máme len jednu a všetci potrebujeme, aby, aby fungovala proste naša krajina a tá bude len vtedy, keď budú aj verejné financie v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, úpenlivo sme čakali na rozpočet verejnej správy na budúci rok. A čakali sme, ako vážne myslela vláda sľub, že bude konsolidovať verejné financie. Mali sme obavy. Keď minister financií pred niečo dvoma, vyše dvoma týždňami po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý konsolidačný. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné 13. dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri hypotékach. Druhý konsolidačný v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda, konsolidácia jedna miliarda euro. To znamená, ako by vláda mala ušetriť budúci rok miliardu eur. Čo je dobré číslo. O dva dni na to vystúpila ministerka hospodárstva a povedala, že Slovensko zachová zastropované ceny pre domácnosti na energie aj budúci rok. A vyčíslila aj ten balík, koľko to bude stáť. Táto plošná pomoc by mala stáť budúci rok Slovensko jeden aj štvrť miliardy eur. Z miliardovej konsolidácie tak ostala veľká nula, ostalo z nej nič.
Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako o reálny zámer. Potom prišiel návrh zákona o zlepšení verejných financií. Nemali sme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Nemáme istotu, či prinesie, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Predkladateľ hovorí, a teraz citujem: „V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % hrubého domáceho produktu. Schodok sa tak má znížiť o viac ako pol percenta hrubého domáceho produktu z úrovne 6,52 % percenta v tomto roku. K medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a porovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné." Koniec citátu.
Najskôr upriamim pozornosť na štátny rozpočet, pre ktorý by bol priliehavejší názov rozpočet ministerstva financií alebo rozpočet vlád. Ten tvorí zhruba polovicu celkového rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Pri ňom, popri ňom sú tam, popri tomto vládnom rozpočte sú rozpočty samospráv či poisťovní, ale do ktorých tečú odvody. Ale to asi všetci vieme, len predsa som to musel zdôrazniť a poviem prečo. Tento rozpočet, s ktorým má hospodáriť vláda, ráta budúci rok s takýmito číslami. Príjmy štátneho rozpočtu majú tvoriť 22,7 mld. eur. Výdavky majú tvoriť 30,3 mld. eur. Vláde tak máme odsúhlasiť schodok vo výške 7,6 mld. eur. Čo to znamená tieto čísla? Vyzerá to len ako obyčajné čísla, ale keď ich dáme do súvislosti, tak to vyznie úplne inak. Uvedomme si, že k trom eurám, ktoré vláda vyberie na daniach, bude musieť pridať štvrté euro, aby mohla splniť to, čo sľubuje pri výdavkoch. A to štvrté euro ku každým trom eurám si bude musieť požičať. To znamená, že to pôjde na dlh, alebo inými slovami, výdavky vlády sú pokryté len z troch štvrtín. Predstavte si firmu alebo domácnosť, ktorá hospodári takto ako vláda. Dlhodobo sa to nedá ustáť, hoci zotrvačnosť štátu je vyššia ako pri firme a štát má v rukách nástroje, ktorými si dokáže zabezpečiť stále príjmy, to sú tie dane a odvody napríklad, alebo hlavne, dlhodobo to nemôže ustáť. Slovensko sa dostalo na šikmú plochu, a preto je najvyšší čas, aby vláda začala konať. Žiaľ, tak, ako to navrhuje vláda v predloženom rozpočte, to nepôjde. Uvediem niekoľko postrehov.
Najskôr sa budem venovať príjmom. Daň z príjmov právnických osôb, toto je citát opäť, opäť od predkladateľa návrhu zákona, daň z príjmov právnických osôb pokračovala v roku 2022 v raste z roku 2021, to znamená, že išla hore 30 % a medziročne narástla o 12 %. To je vývoj, to je vývoj roku 2023. A teraz citát: „Štruktúra ekonomiky naznačuje pokračovanie nastavenej dynamiky rastu dane aj v roku 2023 a výnos je v porovnaní s minulým rokom vyšší o 355 mil. eur." To je rok 2023 oproti roku 2022. „V nasledujúcich rokoch výnos dane ovplyvní viacero legislatívnych zmien. Zvýšenie zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov zvyšuje náklady firiem, čo má negatívny vplyv na základ dane z príjmu právnických osôb, ako aj na samotnú daň. Podobne negatívny vplyv má aj predĺženie solidárneho príspevku v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie." Koniec citátu.
Tak tu, prosím pekne, máte priamo doklad o tom, ako nové dane a odvody, ktoré tu už boli schválené, budú okresávať príjmy štátneho rozpočtu. To znamená, že ak na jednej strane vyrubíme firmám vyššie dane a vyššie odvody, tak na druhej strane nemôžeme očakávať, že to firmy len tak zhltnú a ich ziskovosť bude podobná, ako bude v tomto roku.
Ďalší citát od predkladateľa: „Výnos z DPH bude v porovnaní s predošlým rozpočtom nižší o 382 mil. eur v roku 2024, resp. 641 mil. eur v roku 2025. Výhľad je ovplyvňovaný poskytovanou energopomocou domácnostiam pokračujúcou aj v roku 2024, prijatou legislatívou, presúvanie čerpaných prostriedkov medzi rokmi v rámci plánu obnovy a odolnosti do neskorších rokov, či zhoršením makroekonomických parametrov. Negatívne pôsobí zavedenie zníženej sadzby 10 % na gastro, športoviská, aquaparky a vleky od 1. januára 2023 a zavedenie sadzby 5 % v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania od 1. januára 2023." Koniec citátu.
Takže tu zase máte zas doklad, že čo robí s DPH plošná pomoc pri dotovaní cien energií. Iným spôsobom povedané, ak dotujete ceny energií, garantujete ich nízku cenu, a tým pádom aj nižší výber DPH. Takže dosah na štátny rozpočet majú nielenže zbytočne rozdávané peniaze prostredníctvom zastropovania cien energií pre všetkých, to znamená plošnej pomoci, ale aj stratená DPH za platby za energie, ktoré nemuseli byť zastropované alebo dotované na odstupňovanej úrovni. Ako som poukázal, manipulovať s cenami energie je tak pre štát nákladné a prináša výdavky nielen na dotácie, ale aj na strane výberu DPH, ale štát priamo stráca aj príjmy z hospodárenia spoločnosti, kde je vlastníkom alebo spoluvlastníkom.
Opäť len odcitujem predkladateľa predloženého návrhu: „V rámci dividend realizovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu dochádza k výpadku príjmov na úrovni 111 mil. eur. Uvedené súvisí s výpadkov dividend Slovenského plynárenského priemyslu, akciovej spoločnosti na úrovni 156 mil. eur, ktorý je čiastočne kompenzovaný s výšenými dividendami od spoločnosti Tipos, akciová spoločnosť vo výške 22 mil. eur a spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, akciová spoločnosť vo výške 16 mil. eur." Koniec citátu.
Takže štát tento rok stratil na dividendových odvodoch Slovenského plynárenského priemyslu vyše 150 mil. eur. Aj toto je cena za to, že držíme tie ceny na nízkej úrovni. Štát prichádza o dividendy a budúci rok to nebude inak.
Takže plošná a neadresná pomoc energiami má podľa údajov ministerstva hospodárstva predstavovať budúci rok jeden aj štvrť miliardy eur. Keď k tomu pripočítame len ďalšie dve spomenuté položky, to znamená strata tých dividend, tak náklady možno stúpnu niekde k 1,5 mld. eur, a to tam ešte nemáme elektrinu, o tej hovoríme málo. Nemáme elektrinu, kde je síce so Slovenskými elektrárňami podpísané memorandum o stropných cenách, ale definitívna dohoda na rok 2024 je stále nejasná. Ak by pomoc bola odstupňovaná, skutočne pre tých, čo to naozaj potrebujú, štát by to stálo omnoho menej. Ale to by potom sa ťažko plnili predvolebné sľuby politických strán.
Pri energiách ešte dve poznámky, ktoré opäť súvisia s bilanciou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Na dotácie na energie vyčleňuje vláda v predloženom návrhu 800 mil. eur. Zvyšných 450 mil. eur má ísť z unijného programu SAVE, už to tu bolo spomínané, to je ten presun, to je ten presun tých 450 mil. eur z tohto roka do budúceho roka. Nuž ale otázka je, či to bude reálne. Ozaj si kladiem túto otázku, pretože spomeňme si, že Európska komisia tento rok upozornila slovenskú vládu, ešte teda by sme povedali predchádzajúcu vládu, aby prestala dotovať ceny energií, sme skutočne v tej Európskej únii pomaly výnimkou. Aká ochota bude zo strany Európskej komisie pri takejto kritike, aká ochota bude preplácať tieto dotované energie. Ak nulová, tak tých 450 mil. eur bude musieť zatiahnuť štátny rozpočet.
Vláda hodlá získať dane z nadmerných ziskov ropy spoločnosti ďalšie stovky miliónov eur, hodlá pokračovať v tomto zdaňovaní. Aký bude skutočný výnos z tohto zdanenia, je stále nejasné. No istá je jedna vec, ak chce vláda tieto osobitné dane získať do štátneho rozpočtu, musí ďalej podporovať nakupovanie ropy z Ruska. To už je geopolitická otázka. To znamená, musí trvať na závislosti na štáte, voči ktorému má Európska únia, voči ktorému uvalila Európska únia sankcie a od ktorého sa chceme odstrihnúť. Je toto v poriadku?
K tomu ešte jeden postreh. V rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity, už sa to tu dnes spomínalo viackrát. Teda stropy výdavkov na nasledujúce roky, k čomu sa zaviazala slovenská vláda pri vstupe do programu plánu obnovy a odolnosti. Predkladateľ prerokovaného návrhu sa bráni, že na toto v krátkosti času nebol pre štátne inštitúcie priestor. Zopakujem, v návrhu rozpočtu verejnej správy nie je odhadnuté, na akej úrovni sa pohybujú výdavky započítané voči indikatívnemu limitu verejných výdavkov a je to snaha odbiť v návrhu rozpočtu tieto indikatívne limity poukazom na použitie staršej prognózy a tým pádom vlastne toto poukazovanie znamená, že tie, to stanovenie limitu výdavkov sa minulo účinkom. Pritom indikatívny rozpočet, ak sa vláda bráni, že nemala podklady, indikatívny limit bol zverejnený už takmer pred dvoma mesiacmi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento limit aktualizovala, máme ho tu predložený v parlamente, pre zaujímavosť, tvorí ten indikatívny limit výdavkov celého verejného sektora na budúci rok 47,073 mld. eur.
Takže čo by v tejto situácii bolo správne? Správne by bolo schváliť výdavkové limity, čo tento parlament odmietol, hoci tu bol taký návrh. Výdavkové limity na to, aby sme nemuseli zmeniť program tejto schôdze, ale aby sme, zle som to prečítal po sebe, museli by sme schváliť tieto výdavkové limity a museli sme v podstate zmeniť program tejto schôdze, stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy, prepracovať ho v súlade s limitmi a znovu predložiť do parlamentu, čo je vážna vec, lebo máme 20. decembra a jednoducho na to niet priestoru. Takte do tohto stavu sme sa dostali a tieto, otázka výdavkových limitov sa bude musieť riešiť ex post.
Ja ešte jednu poznámku, že vlastne tie výdavkové limity už sa tu o nich dnes hovorilo viackrát, je to, je to inštitút, ktorý vlastne stanovuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nie je hocijaká inštitúcia. Sú tam dva hlavné dôvody. Prvý, je to strážca verejných financií. Sú to tí ľudia, tá inštitúcia, ktorá stráži, aby sme sa neprepadli do nejakej priepasti. Úzkostlivo stráži rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejných rozpočtov a dáva odporúčania.
Druhá vec, čo poviem, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2011, to bolo v čase, keď sa tu rozbehla grécka kríza. Za tento zákon hlasovalo 146 poslancov parlamentu, to znamená, že to bola takmer úplná zhoda a hlasovali za tento zákon aj poslanci za stranu SMER. To znamená väčšina poslancov, ktorí tu sedia, ktorí tu nie sú noví, tak hlasovali za, alebo väčšina strán, ktoré majú poslancov v tomto parlamente, hlasovali za tento zákon a sami si ho nectíme.
Preto návrh, ktorý možno aktuálny ešte je, lebo rokujeme teraz o rozpočte verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mala tento týždeň vydať hodnotenie a v tom hodnotení zverejní analytický pohľad na vzťah návrhu rozpočtu k najnovším výdavkovým limitom. Počkajme si na to a zvážme to, čo nám povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak tieto limity budeme, ak ich nebudeme brať do úvahy, čo nám hrozí? Skutočne my sme sa k nim zaviazali v programe odolnosti voči Európskej únii a ak nebudeme tieto limity napĺňať, hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Je to vážna vec, preto musíme, musíme sa s touto vecou vážne zaoberať a opakujem, počkajme si aspoň na to, čo povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento týždeň. Vnímajme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako inštitúciu, ktorá skutočne stráži verejné financie a ktorá to myslí s týmto štátom skutočne od podlahy dobre.
Osobitnú kategóriu nových príjmov tvoria reštrikčné opatrenia, na ktorých hodlá vláda získať takmer 2 mld. eur. Len na bankovej dani to má byť vyše 300 mil. eur, podobnú sumu si sľubuje zo zvýšenia zdravotných odvodov a okresania II. piliera, príspevkov do II. piliera. Opäť ide o pomerne neurčité odhady. Keď k tomu pripočítame minimálne dve, minimálne dane pre firmy, to znamená to, čo sa, toto, čo tu už bolo a čo sa ľudovo zvyklo nazývať daň zo straty, pretože firma bude musieť zaplatiť daň bez ohľadu na to, či bude mať kladný hospodársky výsledok alebo záporný. Takže keď pripočítame tieto minimálne dane, zvýšenie zdaňovania dividend, vládne dane na kryptomeny či ďalšie, máme veľmi veľa neznámych, veľmi veľa neznámych v príjmoch štátneho rozpočtu. Príjmy štátu v budúcom roku sú tak postavené na mnohých premenných a môžu byť úplne iné ako očakáva vláda.
Na záver k príjmom ešte jedna dôležitá vec. Nevieme, ako sa v novom prostredí bude dariť slovenským firmám. Vystavené budú tlaku z dvoch strán. Prvý z vnútra, sťažujeme im podmienky na podnikanie a druhý z vonku, európske ekonomiky padajú, sa prepadávajú a treba si všímať hlavne tú nemeckú, s ktorou sme veľmi úzko zviazaní. Čo sa deje v Nemecku, tak sa s oneskorením, s určitým oneskorením deje aj u nás. Všímajme si to, pretože horšie výsledky firiem spôsobia znížený výber daní a odvodov. Napriek tomu, že im tie dane zdvihneme a tie odvody, je možné, že výber dokonca bude horší. Nechcem strašiť, ale musíme to brať do úvahy. To boli príjmy.
Na strave výdavkov je veľa položiek. Ich analýzu v rezortoch nechám na kolegov, teda keď vystúpia. Spomeniem len tie nové nosné, ktoré vláda definuje v takzvanom sociálnom balíčku v hodnote 1 mld. eur. Vláda hodlá vyplatiť plný 13. dôchodok, či podporiť vyššie, či podporiť vyššie úročené hypotéky. Ja sa pozastavím len pri dôchodkovej politike vlády. Sociálna poisťovňa dostane podľa návrhu rozpočtu na budúci rok od vlády dotáciu 1,6 mld. eur, v roku 2025 sa ráta s tou istou dotáciou. Už to je dosť, no zrejme to bude ešte viac. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ako sa tu tiež už dnes spomínalo, je rezerva aj na vyplácanie 13. dôchodkov. Takže do Sociálnej poisťovne pôjde viac. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo tu v parlamente sme už mali, tie dotácie by boli také vysoké, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať na vyplácanie dôchodkov takú dotáciu, že každé piate euro, ktoré minie budúci rok, bude musieť získať od vlády a vláda si na to bude musieť požičať. Ak by sme išli do roku 2025, každé štvrté euro. Každé štvrté euro, ktoré vyplatí Sociálna poisťovňa, nebude mať kryté príjmami z odvodov.
Každý rozumný uvažujúci človek musí uznať, že takýmto spôsobom nemôže štát fungovať sa rúti sa do priepasti. Tá priepasť znamená vykročenie na grécku cestu, výrazný nárast daní, prepúšťanie, znižovanie platov a pokles dôchodkov aj o tretinu. Toto ozaj chceme? Takto chceme zaťažiť našich občanov v horizonte niekoľkých rokov? Hrozbu potvrdzuje vlastne aj sám minister financií, ktorý si berie tiež do úst výraz grécka cesta, hoci sa odvoláva na dedičstvo predchádzajúcej vlády. Ministerstvo v predloženom materiáli samo priznáva, že konsolidovanie na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu, ak sa takéto niečo vôbec podarí, bude len začiatok. To je ďalšia vec. Minister financií to tiež viackrát spomínal aj dnes v úvodnom vystúpení, že európske pravidlá a pravidlá Európskej únie nás zaviažu šetriť v tom ďalšom roku alebo v tých ďalších rokoch jedno percento hrubého domáceho produktu.
Mňa na tomto vyrušuje jedna vec. My ako keby sme si sami nekládli, ako my tu, ako tu sedíme, alebo ako tu sedia aj členovia vlády, ako keby sme si sami nepriznali nutnosť, že budeme musieť šetriť, ale čakáme, že príde nejaký reglement z Európskej únie, že pozor, pozor, musíte šetriť, pretože, pretože nespĺňate určité kritériá. My by sme mali byť aktívni a my by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako ušetriť peniaze. My by sme mali aj predstaviť také pravidlá fungovania v budúcom roku, aby sme nevykazovali dnes účtovne, účtovne, že nejakým spôsobom budeme konsolidovať, ale aby sme to fakt reálne zvážili. Aj o tom sme tu už dnes hovorili, že tohtoročný deficit štátneho rozpočtu môže byť umelo nafúknutý, len aby sme dokázali budúci rok, že budeme konsolidovať na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, teda pozeráme skepticky. Nemáme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Spomenul som viacero úskalí. Uvediem ešte jeden príklad, ktorý to už len potvrdí. Vláda by mala šetriť sama na sebe, aj to sľubuje. Hovorí o viazaní 5 % výdavkov na štátnych zamestnancov. Bol som aj na rokovaní finančného výboru a dostávali tam od kolegov predstavitelia ministerstva financií a ďalších štátnych inštitúcií otázku, že akým spôsobom šetria, kde je tých 5 %. A v podstate ani jeden, čo som počul, nedal uspokojivú odpoveď, že kde presne tých 5 % ušetrí. Je to tam niekde vnútri, my sme s tým rátali a tak ďalej. To sú vyjadrenia, ale ja vám ponúknem aj konkrétne číslo, ktoré má, ktoré vás možno len utvrdí o tom, že tento záväzok, tento záväzok je ťažko naplniteľný a otázka je, že do akej miery to vlastne myslí predkladateľ návrhu zákona vážne.
V ústrednej štátnej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore o takmer štyritisíc. To je z tohto návrhu, ktorý máme na stole. To znamená, že vládny aparát narastie a bude drahší. A poviem dva príklady, netreba chodiť ďaleko. Povedzme si pravdu. Eurofondy, na ktoré, na ktoré sa tak spoliehame, tak máme roztrieštené do dvoch inštitúcií. Máme podpredsedu vlády a ministra investícií, ktoré riadia duplicitne, dá sa povedať, tieto eurofondy. Ďalší príklad je zriadenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. V KDH my sme boli za to, aby dostal šport a možno aj cestovný ruch nejaký osobitný status tým, že by bol, nejakým spôsobom by bola vytvorená nejaká inštitúcia v ústrednej správe, ktorá by riadila, riadila tento rezort, ale nevidíme dôvod v súčasnej situácii, aby to bolo osobitné ministerstvo. Vieme, čo sa viaže s tým, keď vzniká nové ministerstvo. Koľko vzniká ďalších pracovných miest, koľko predstavujú náklady na materiálne výdavky a tak ďalej.
Takže čo vláde ostane? Štát sa bude ďalej zadlžovať, a to po znížení ratingu Slovenska a zvýšení úrokov rýchlejším tempom. A musím to zopakovať, Slovensko sa opäť viac priblíži ku gréckej ceste bankrotu. Biznisu sa nebude dariť, navrhované konsolidačné opatrenia skomplikujú podnikanie. Týka sa to vyšších daní a odvodov. Objavuje sa tu tá nová daň zo straty, zvyšujú sa zdravotné odvody. Hoci to naoko vyzerá, že jedno percento bude platiť zamestnávateľ a zamestnancovi sa nič nestane, nie je to pravda. Však všetci vedia, čo robili biznis, že to nie je pravda. Vždy sa to prenesie na zamestnanca. Náklady podnikateľa na prácu vzrastú. Toto opatrenie bolestivo zasiahne živnostníkov, lebo to je aj podnikateľ, aj zamestnávateľ, zamestnávateľ aj zamestnanec v jednej osobe. Pritom Slovensko má rekordne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. KDH podporuje skôr krok opačným smerom, ako predstavila vláda. Sme za návrat jednotnej rovnej dani. Slovenské skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že zjednodušenie daňového systému prináša štátu lepší výber daní a práve toto by bolo opatrenie, ktoré by podnietilo ekonomickú aktivitu, zvýšilo príjmy štátu a tým prispelo ku konsolidovaniu verejných financií. Vláda však navrhuje pravý opak. Z podnikateľov sa snaží vyžmýkať, čo sa len dá, výsledkom bude optimalizovanie ziskov či priamo únik do šedej ekonomiky. Práve v podnietení ekonomickej aktivity vidí KDH nosný nástroj, ako konsolidovať verejné financie. Druhým je adresnosť pri poskytovaní sociálnych dávok ľuďom, pričom pomoc musí byť odstupňovaná a pre odkázaných. To vedie k hospodárnosti a menším výdavkom štátu. Žiaľ, vláda ide presne opačným smerom a peniaze rozhadzuje. Týka sa to energií či dotovania hypotekárnych úverov. Takto sa konsolidovanie nerobí. Vláda nechce šetriť sama na sebe. Darčekmi pre vybrané skupiny obyvateľov si chce zachovať lojalitu spoločnosti. No priemernému jednotlivcovi bude ťažšie. Ak potrebujeme zlepšiť hrozivý stav verejných financií, šetrenie sa dá pochopiť. No pochopiť sa nedá, že vláda nehodlá pomáhať tým najodkázanejším a nechce myslieť na všetkých, lebo všetci budú trpieť, ak sa verejné financie dostanú do neriešiteľného stavu, budú trpieť všetci.
Na záver zhrniem postoj KDH. Za štátny rozpočet nebudeme hlasovať, ale, je tu ale. Pre Slovensko je v súčasnej situácii predsa lepšie mať deravý štátny rozpočet ako nemať žiadny rozpočet. Občan nemôže byť rukojemníkom konania politikov a musí dostať jasnú správu, že vláda pokračuje po 1. januári v spravovaní Slovenskej republiky. Jedným dychom k tomu dodávame, že štátny rozpočet bude pre jeho nedostatky nevyhnutné v priebehu budúceho roka otvoriť a prehodnotiť jeho plnenie na strane príjmov i výdavkov tak, aby Slovensko neskĺzlo na nebezpečnú cestu ďalšieho strmého zadlžovania.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Hajko, myslím, že v mnohom sa zhodneme v pohľade na to, akým spôsobom pristupovať k rozpočtu, ku konsolidácii verejných financií, k tomu, že by sa malo konsolidovať na strane výdavkov, že by sociálna politika a to rozhadzovanie sa nemalo robiť plošne, ale malo by to byť adresné. Úplne sa zhodneme aj v tom vytváraní priestoru pre ekonomickú aktivitu. Netreba ľudí a firmy zaťažovať novými a novými alebo väčšími a väčšími daňami, odvodmi a inými poplatkami, ale práve naopak, vytvoriť priestor pre ich slobodné, slobodné konanie. Úplne sa zhodneme aj v tom, že by sme mali zohľadniť a premietnuť do rozpočtu výdavkové limity, ktorých návrh pripravila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale ja by som nedémonizoval úplne ani možnosť rozpočtového provizória. Radšej mať rozpočet neskôr dobrý ako za každú cenu, za každú cenu hneď. Mali sme viackrát v histórii Slovenskej republiky rozpočtové provizórium. Rozpočet na rok ´95 bol prijatý v marci 1995, rozpočet na rok 1999 bol prijatý v marci 1999. Takže, takže už s tým máme aj ako Slovensko historickú skúsenosť a štát sa, štát sa nezrútil. Takže radšej dobre ako rýchlo.