6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len krátko. Ondro, teda, pán Dostál, samozrejme, chvíľa je relatívna záležitosť. Rozprával som o dvetisícročnej cirkvi, takže si to ber takto relatívne.
Čo sa týka pani poslankyni Dariny Luščíkovej. Myslel som to tak, že, že keď niekto kto má ústavnú väčšinu, má dostatočný mandát, aby robil nejaké zásadné zmeny. Ja nehovorím, že tieto zmeny sú dobré, ja len hovorím, že, že mám pocit, že tí ľudia ma žerú a že preto mám šancu transformovať tú krajinu na môj obraz. Ale títo páni, väčšinou pán, teda plus pár dám, má 78 poslancov alebo hlasov, čo je vlastne, 79, to je vlastne nič, to je, to je ledva hej a to znamená, že, že sú, nech sú radi, že tam sú a nieže robiť zásadné zmeny do, do inštitúcii našej krajiny, lebo tu ten môj prejav som začal tým, že stabilita inštitúcií je extrémne dôležitá špeciálne pre takú mladú krajinu, akou je Slovenská republika a mám obavu, že títo naši vlastenci mnohí, ktorí sa tu deklarujú za vlastencov, si to neuvedomujú a raz tie ich deti a malé deti ich budú za to možno aj preklínať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak mne pripadla úloha byť posledným za klub PS-ka v tomto, v tomto krásnom čase pol hodinu pred polnocou, takže dovolím si aj ja byť trošku osobný, keď už na to príde a budem trochu hovoriť o poslaní, pretože aj tento zákon je svojím spôsobom poslaním. Je o poslaní inštitúcií, ktoré majú byť nejakou protiváhou v exekutíve. To je tá najnebezpečnejšia časť, ktorá sa v tom zákone mení, že sa mení spôsob, ako tieto nezávislé inštitúcie majú, majú fungovať a poviem osobne, že ja sa venujem digitalizácii a priznám sa, že to svoje poslanie zlepšovaní služieb štátu pomocou digitalizácie vo mne tak nejak, nejak dozrel, keď som, keď som pôsobil niekoľko rokov vo Veľkej Británii, zažil som si pár rokov fungovania aj vo verejnej správe, ktorá je takou tou kolískou parlamentarizmu a, a, a, a pevných štátnych inštitúcií, a teda, kolegovia, veľmi radi, pokiaľ ide o, o debatu o, o ÚŠP argumentujú nejakým porovnávaním so zahraničím, tak ja skúsim taký môj príklad zo zahraničia. Tým myslím to, že ÚŠP je nejaký neštandardný prvok, ktorý nikde v zahraničí nemajú, a vtedy tie argumenty veľmi radi používajú, tak ja som si počas toho pôsobenia vo Veľkej Británii raz tak len tak z pasie zapol vysielanie jedného parlamentného výboru, ten parlamentný výbor sa volá PAC - Public Accounts Committee, najbližšie tomu je asi výbor pre verejnú správu tu na Slovensku a je to vlastne výbor, na ktorý sa boja chodiť všetci vysokí štátni úradníci, pretože na tom výbore sa vlastne prejednávajú tie najväčšie projekty, tie najväčšie investičné iniciatívy vlády, či idú správnym spôsobom, tie najväčšie zistenia o pochybení exekutívy a keď som si zapol vysielanie tohto výboru, tak to, čo mňa uchvátilo, je, že som si hovoril, že ako je možné, že celý jeden výbor je obsadený opozičnými poslancami. Potom som si teda študoval, že či naozaj je to tak a ono to tak nie je, to len tak pôsobilo, že na tom výbore každý jeden z tých poslancov cítil nejaké svoje poslanie, že tam je ako zástupca určitej časti voličov a že jeho zodpovednosťou a jeho poslaním je odborne na tom výbore argumentovať, diskutovať, pýtať sa a grilovať tých vysokých štátnych úradníkov o tom, čo robia. Či to bol koaličný poslanec, alebo opozičný poslanec.
A veľmi rád by som to dal do kontrastu s tým, ako fungujú v poslednej dobe výbory tu v našom parlamente aj pri prerokovaní tohto, tohto zákona. Výbory, kde nie je umožnená diskusia, ak aj je umožnená, tak je predčasne, predčasne useknutá, kde koaliční poslanci sa do toho ani nemajú záujem zapájať, plénum posledné dni, keď sme rokovali tento, tento zákon, je toho, toho najlepším, najlepším príkladom, čiže to je jeden príklad toho, ako funguje, ako funguje kultúra inštitúcií v zahraničí, tým druhým je, že však ja som som zažil aj tie procesy, ako sme museli každý investičný zámer prechádzať nejakým grilovaním kadejakých cometes, kadekto nás vyzvŕtal na tom, prečo to chceme, koľko to prinesie, koľko to naozaj bude stáť a či naozaj to bude stáť to, čo tvrdíme a prinesie to, čo tvrdíme, jednoducho kultúra predkladania nejakých zámerov, treba sa pozrieť do Veľkej Británie, keď už teda kolegovia argumentujú pri ÚŠP zahraničím, tak by som im odporúčal, aby priniesli túto kultúru aj sem do parlamentu, a potom sa možno tým argumentom bude dať aj nejak veriť, že to nerobia len účelovo, kde sa im to hodí. Čiže keď chcete byť konzistentní ako argumentovať zahraničím, tak sa skúste začať správať, ako sa správajú vaši nábortikovia v zahraničných inštitúciách.
No a prečo tak hovoríme o tej kultúre, že to je taký abstraktný pojem a že možno je to nepochopiteľné, ale je také, Ivo povedal také pekné, peknú prupovídku, ja si požičiam inú, každý kto viedol nejakú organizáciu, tak je také pekné porekadlo: kultúra zje stratégiu na raňajky,kultúra inštitúcií zje stratégiu na raňajky. A to, o čom sa tu bavíme, darmo si vy napíšete do zákona nejaké strategické zámery, pokiaľ tá kultúra v tej inštitúcii bude nejaká, tak sa nepodarí ich naplniť. A to, čo je najnebezpečnejšie na tomto návrhu zákona, že to smeruje proti kultúre nezávislosti týchto inštitúcií. A myslím, že jeden z tých dôvodov, prečo to takto koalícia robí, prečo to takto valcuje, je, že si myslí, že ľudia sa na to nepozerajú, že to je príliš abstraktná debata, tie naše argumenty sú príliš odborné, ale ja si myslím, že tí ľudia sa na naozaj pozerajú. Tie desaťtisíce ľudí na námestí tam neprišlo len tak, že náhodou išli okolo z fast foodu a zastavili sa na nejaký protest, tí ľudia vám dávajú najavo, že to sledujú, že vidia, čo táto koalícia robí, ako spravuje tú krajinu, že táto koalícia nemá 150 poslancov v parlamente, máte tesnú väčšinu, ale spravujete krajinu pre všetkých, a tá časť, ktorá vás nevolila, vám dáva veľmi jasne najavo a možno, že už aj tá časť, ktorá vás volila, vám dáva veľmi jasne najavo, že sa jej nepáči, ako to robíte.
Takže čo k tomu dodať na záver. Nejak sumarizačne. Ja som veľmi rád, že tie posledné dni sme počuli desiatky a desiatky príspevkov, ktoré boli odborné, ktoré vecne argumentovali, ktoré ten váš návrh zákona rozobrali naozaj na šróbiky. Nepočuli sme okrem predkladateľa ani jedno vystúpenie v rozprave zo strany koalície. Nikto nenabral odvahu, aby na tie vecné argumenty vecne protiargumentoval. Takéto vykrikovanie po pléne, ktoré tu predvádzal pán minister Kaliňák, tak to skôr svedčí o tej kultúre, ktorú prinášate. Ja som veľmi rád, že tie vecné argumenty prichádzali, že nám tu zo strán prevažnej časti opozície nikto nenadáva, že vám tu dávame odborné, vecné argumenty, na ktoré, žiaľ, nedostávame od vás odpoveď. Som rád, že sa tu nečítajú nejaké telefónne zoznamy, ako to bolo v minulosti, ale naozaj sa držíme témy, a teda máme tu koalíciu, ktorá, to nie je nejaké moje hodnotenie, to je, že každý si z toho môže spraviť nejaký názor, koalíciu, ktorá sa v skrátenom legislatívnom konaní snaží podkopať kultúru a poslanie nezávislých inštitúcií a ja som veľmi rád, že tu máme aj opozíciu, ktorá pri tomto zákone to svoje poslanie byť odbornou a vytrvalou opozíciou tejto koalícii do bodky naplnila.
Kolegovia, dúfam, že na tomto zákone ste si vyskúšali, že s nami to ľahké nebudete mať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja tiež takto vlastne na záver účasti PS-ka v tejto rozprave vám chcem povedať a poďakovať všetkým kolegom za účasť v tejto rozprave, lebo naozaj ja podčiarkujem to, čo povedal kolega Hargaš, že myslím si, že môžte si o nás myslieť, čo chcete, ale to, že táto, naše príspevky do tej rozpravy boli vecné, konštruktívne, naozaj vám tu nikto nenadával a zároveň si myslím, že to ukazuje, že to má zmysel, čo tu odznelo, keď už nie preto, že sú nejakí ľudia na námestiach, lebo ako som ja povedal aj vo svojej rozprave, mňa to až tak vlastne neteší na konci dňa, že to k tomu musí dôjsť, ale v tom, že napríklad to upozorňovanie na ten zlý pozmeňujúci návrh zo strany pána Michelka napríklad nejakú reakciu vyvolal. Ja myslím, že to ukazuje na to, že má zmysel na tie veci upozorňovať, má zmysel na ne hovoriť, o nich hovoriť, nie kvôli tomu, že by sme si o niekom mysleli, že je hentaký, onaký, ale jednoducho preto, aby naša pekná krajina fungovala dobre, tak poďme sa vecne baviť o tých veciach a ukázať, že jednoducho tie argumenty sú nedostatočné a spôsobuje to nejaké problémy. A mne je len ľúto.
A takto na záver, lebo ja už naozaj nechcem byť ten človek, čo tu poučuje ministrov o tom, ako sa majú správať a nemajú sa správať alebo čo, lebo mi to samému je trápne, ale ten minister obrany, ktorý sa tu vždy teda po tom zotmení, ako ja vravím, zjaví a niečo tu ako chodí pomedzi nás, to naozaj ako musíme toto celé zakončiť tým spôsobom, že tu pokrikujeme po sebe v pléne, tak prosím, pán minister, ak je ešte v budove a nabudúce však prihláste sa do rozpravy, majme normálnu civilizovanú diskusiu, na to tento parlament je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
A ja sa ti chcem tiež, kolega Hargaš, poďakovať za tvoje záverečné vystúpenie. Myslím, že si veľmi pekne vypichol všetky tie najdôležitejšie časti tejto našej niekoľkodňovej rozpravy a za klub PS, ktorý sa týka kompetenčného zákona a ďalších dvadsiatich novelizovaných zákonov, venovali sme sa tu podrobne naozaj všetkému od únosu nezávislých inštitúcií až cez teda zbrojárske licencie, na čo neprišla žiadna reakcia od ministra obrany, ktorý tu bol niekoľkokrát v pléne až po naozaj drobnosti ako Slovlex a prechod agendy ochrany osobných údajov. Myslím si, že sme to zvládli dôstojne a so cťou a je mi naozaj veľmi ľúto, že tá kultúra, na ktorú si poukazoval vo svojom príspevku, kultúra toho grilovania, kultúra toho, že my poslanci, poslankyne tu nemáme len tú stranícku príslušnosť, ale zastupujeme naozaj všetkých voličov a voličky, ktorí nám odovzdali hlas a mali by sme týmto spôsobom vykonávať náš mandát. Znova pripomínam bez ohľadu na to, či sme poslancami vládnej koalície, alebo opozície, pretože ten právny štát a riadne fungovanie inštitúcií by mal byť predsa náš spoločný záujem. My ten mandát máme na štyri roky, ale ten štát tu bude dlhodobo, budeme v ňom žiť, budú tu žiť naše deti, naši rodičia a podobne, čiže si myslím, že to, čo si hovoril o tom, že by si poslanci koalície mali zobrať príklad z toho fungovania a zo zahraničia, špeciálne z Veľkej Británie a snažiť sa viesť s nami tú odbornú diskusiu aj na výboroch, bol veľmi dobrý. A ďakujem ti, že si to takto zakončil.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj kolegovi Hargašovi, ktorý to veľmi dobre zhrnul celú vlastne túto rozpravu, ktorá trvala, trvala niekoľko dní, a takisto chcem zdôrazniť, že, že tu nešlo o nejaké naťahovanie času, len práve naopak všetky tie príspevky mali hlavu a pätu a naozaj, naozaj sme sa snažili ponúknuť prehľad o tom, čo sa tu vlastne deje, čo chce vláda urobiť, ako chce ovládnuť nezávislé inštitúcie, ako chce zriadiť úplne zbytočné, kontraproduktívne ministerstvo a chcel som povedať, že alebo odkázať to, čo aj kolega Hargaš hovoril, nejak to zdupľovať, že náš jediný cieľ a záujem ako Progresívneho Slovenska je lepšia budúcnosť pre Slovensko, pre Slovákov a Slovenky, a preto to budete mať s nami veľmi ťažké, pretože toto je niečo, čo dáva zmysel našej práci a takisto ako tí ľudia, ktorí vyjdú na námestia protestovať proti tejto vláde, proti promafiánskemu balíčku, ktorí nám dávajú obrovskú energiu, aby sme tu zvládli byť deň i noc, bez ohľadu na to, ako si to schválite, ako nám budete robiť zle. My tu budeme a budeme vám oponovať a budeme poukazovať na to, aké hrozné veci sa chystáte urobiť alebo robíte. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pán poslanec, na záver ste povedali, že to budú mať s nami veľmi ťažké, no ja si myslím, že slovíčko ťažké je zlé. Budú to mať veľmi zodpovedné. To je veľmi dôležité slovíčko pre mňa, zodpovedne, že naozaj zodpovedne treba strážiť tie ich kroky a ja keď som sem prišiel pred, v roku 2020, tak oni začali presne skúšať, skúsili ma uvariť ako žabu niektorí, lebo naozaj kedysi dávno som ich všetkých poznal a chodievali na akcie, ktoré sme robievali a keď im zachutila moc, tak to úplne zmenili, ale chcem povedať, že jeden z nich mi povedal, že vieš, Jozef, to je taká, taká zlodejská česť. Ja hovorím, ty kokso, aká zlodejská česť, ako môže mať zlodej česť? Začal ma presviedčať, vieš, to je taká zlodejská česť a hovorím, ešte raz mi povedz, čo to je zlodejská česť? S týmto oni apelovali, že majú zlodejskú česť. On sám mi povedal, že majú zlodejskú česť a ja veľmi pekne ďakujem, lebo naozaj, pán Hargaš, už teraz spravili, oni teraz budú robiť to, čo robili Republika, oni zostrihávajú moje videá a vyťahujú stadiaľ aj budú robiť aj vám, že čo ja viem, že Štefunkovi vytiahnu dve vety, čo povedal a spravia z neho blázna.
Ospravedlňujem sa, ale ja hovorím, ako čo budú robiť, tak čo som použil vaše, že šalát, tak už to spravili a spravili zo mňa hlupáka, ale to budú robiť, ale to môžu robiť, ale zlodeja, opakujem, zlodeja nikdy zo mňa nespravia. A tú česť a to svedomie, ktoré máme a ja som veľmi rád, že naozaj táto opozícia ukazuje, že tá česť a to svedomie je, tak to nám nezoberú. A oni sa, presne ste povedali, na námestiach sú ľudia, toho nech sa boja, to nech im nedáva spať, lebo ich je fakt len 79.

Ďakujem, len v krátkosti. Ďakujem, kolegovia a kolegyňa, ak sa nemýlim.
Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky a vypichnem asi na záver, na záver to, že to, čo povedal kolega Vančo, že my tu nie sme opozícia, ktorá je opozíciou pre opozíciu, že to robíme z presvedčenia, že tie riešenia, ktoré sa budú prijímať v parlamente, by mali byť lepšie. A v neposlednom rade ešte raz podtrhnuté, táto koalícia nemá 150 mandátov. Tá koalícia má o štyri hlasy viac ako opozícia, ale spravuje krajinu pre všetkých. Tak keď už kvôli niečomu, ničomu inému, tak už len z toho, aby tej zvyšnej časti populácie, ktorá ich nevolila, vysvetlila, prečo robí to, čo robí, aby tie návrhy zákonov mali vyzerať inak. Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, prajem vám príjemný nový rokovací deň. Čo sa týka rozpravy ku kompetenčnému zákonu, tak vypočul som si mnoho vecí, ktoré boli aj dopodrobna rozobraté, aj niekoľkokrát z kompetenčného zákona. Ja by som sa chcel venovať jednej časti, ktorá tu ešte nebola pomenovaná alebo vysvetlená a k tejto časti mám blízko, preto by som sa jej chcel venovať a môžem vám povedať aj takú históriu, ako to vzniklo, ako to fungovalo, čo to dosiahlo a ako to bude fungovať ďalej alebo aj nejaké upozornenia, ktoré tam môžu byť.
Konkrétne sa chcem venovať Fondu vzájomnej pomoci, ktorý v kompetenčnom zákone je navrhnutý na zrušenie ku koncu roka a prostriedky, ktoré sú v ňom, ešte nejakých 37,5-tisíc eura majú byť v prospech štátneho rozpočtu vlastne akoby premiestnené. Tak taká krátka história. Počas roku 2020 vznikol na Úrade vlády Fond vzájomnej pomoci, ktorý som zriaďoval na účel zmiernenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby covid-19. Na tento účet bolo v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch poukázaných takmer 700-tisíc eur, ktoré boli určené na pomoc tých najnúdznejších. V zmysle transparentnosti sme oslovili portál Ľudia ľuďom, ktorý mal dlhodobo skúsenosť s pomocou núdznym. Pomohol Úradu vlády nastaviť systém, akoby sme mohli jednotlivým žiadateľom transparentne poslať peniaze a ako by mohli byť títo žiadatelia overovaní. Predsa len Úrad vlády nemal žiadnu skúsenosť s takýmto prerozdeľovaním finančných prostriedkov, že by sa naňho obracali jednotliví žiadatelia a aj nejaký taký systém vyhodnocovania, že či sa nejedná o podvod alebo nejakú takú že účelovú žiadosť o peniaze, využívanie systému. Tak práve s týmto pomohol Úradu vlády portál Ľudia ľuďom, ktorý už dovtedy mal vybudovanú fyzickú štruktúru po Slovensku overovateľov jednotlivých osôb, stovky osôb, ktoré vedeli fyzicky prejsť každú jednu žiadosť, ktorá prišla na Fond vzájomnej pomoci overiť. Cez Fond vzájomnej pomoci bolo postupne podporených 1 121 žiadostí, a teda 1 121 rodín v ťažkej situácii, ktorým cez tento rozpočet prišli peniaze a ktorým sa rozdelilo 700-tisíc eur. Boli to prípady straty zamestnaní živiteľov rodín, pomoc s potravinami, liekmi, hygienickými potrebami, zaplatením nájmov, kde tieto rodiny žili, či preplatením rehabilitácií po ochoreniach súvisiacich s covidom-19.
Keď sa čerpanie Fondu vzájomnej pomoci blížilo ku koncu, bohužiaľ, Rusko bezprecedentne napadlo Ukrajinu a na Ukrajine začala vojna. Východná hranica Slovenska čelila náporu utečencov, najmä žien a detí, ktoré sa snažili nájsť útočisko u nás a iných okolitých krajinách. Po výborných referenciách na Fond vzájomnej pomoci nás cez ministerstvo zahraničných vecí oslovila vláda Taiwanu, ktorá chcela pomôcť utečencom z Ukrajiny na Slovensku. Vtedy do zákona pribudol ďalší účel Fondu vzájomnej pomoci, a teda okrem zmiernenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby covid-19 pribudol účel zmiernenie humanitárnej krízy v súvislosti s priamou vojenskou inváziou Ruskej federácie na zvrchovanom území Ukrajiny. Taiwanská vláda na tento účet fondu poslala dva milióny eur.
V spolupráci s ministerstvami, VÚC-kami a najmä so splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti sme postupne zhromažďovali a vyhodnocovali žiadosti o príspevok. Splnomocnenec bol v teréne a overoval každú jednu žiadosť. Medzi podporenými žiadosťami bolo množstvo refundácií. Ja som si to aj vytlačil. Napríklad úhrada miezd tlmočníkom, predkladateľom, supervízorom, výdavky na ubytovanie, poskytovanie psychologického poradenstva, náklady na pracovníkov zabezpečujúcich projektové a finančné riadenie na východnej hranici alebo cez ministerstvo zahraničných vecí vybudovanie centra pre obete sexuálneho násilia spáchaného počas vojnového konfliktu alebo úhrada nákladov spojených s integráciou žiakov z Ukrajiny do školského systému Slovenskej republiky, kde bolo podporené ministerstvo školstva, ale aj rôzne iné organizácie, ktoré sa podieľali na tom, aby hlavne ženy a deti, ktoré utekali z Ukrajiny, našli útočisko alebo aby bolo, aby bola poskytnutá pomoc napríklad deťom z detských domovov, ktorých sme vtedy ako Slovensko tiež prevážali na Slovensko, aby našli svoj bezpečný úkryt pred vojnou. V procese sa taiwanská vláda informovala o tom, ako sú ich peniaze, ktoré poslali, čerpané a komu presne boli určené. Vydávali sme im presné reporty, aby transparentne videli, na čo boli ich peniaze použité. Jeden vlastne taký výtlačok z toho reportu som z neho teraz citoval. A taiwanská vláda bola natoľko spokojná s fungovaním Fondu vzájomnej pomoci, že chceli poslať aj ďalšie peniaze vo výške päť až sedem miliónov eur, o čom malo s nimi ďalej rokovať ministerstvo zahraničných vecí. No tento proces som ja už nedokončil, pretože už som nebol vedúci Úradu vlády.
V súčasnosti chce vláda v kompetenčnom zákone Fond vzájomnej pomoci zrušiť. Ako sa píše v kompetenčnom zákone, dňom 1. januára 2024 sa zrušuje Fond vzájomnej pomoci na účel zmiernenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby covid-19 a na zmiernenie humanitárnej krízy v súvislosti s priamou vojenskou inváziou Ruskej federácie na zvrchovanom území Ukrajiny. Zostatok tohto fondu ku koncu roka 2023 je príjmom štátneho rozpočtu.
Ako som na úvod hovoril, vo Fonde sa momentálne nachádza 37,5-tisíc eur, preto by som chcel upozorniť aj na fakt, že tieto peniaze nepatria Slovenskej republike, ale Taiwanu a preto je minimálne neslušné si ich privlastniť v prospech rozpočtu Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí by malo s Taiwanom komunikovať, čo som dnes oznámil aj ministrovi zahraničných vecí, keď tu bol prísediaci počas tejto rozpravy.
Keďže sa blíži koniec Fondu vzájomnej pomoci, na záver jeho fungovania chcem vyjadriť svoju hrdosť na tento projekt, aj keď na začiatku čelil kritike, nakoniec ho ocenilo minimálne 1 121 podporených rodín počas covidu, tisícky utečencov z Ukrajiny, ktorým fond zabezpečil útočisko a v neposlednom rade ho ocenil významný zahraničný partner v podobe taiwanskej vlády, ktorý v ňom videl dobre odvedenú a transparentnú prácu v prospech núdznych.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Toto bola vec, ktorá naozaj ukázala, že naša vláda išla pomáhať aj takýmto spôsobom, pretože pomáhať sa má a tieto peniaze nešli pre našich ľudí, ale išli pre ľudí, ktorí potrebovali pomoc. A každý jeden človek, každý jeden človek v núdzi, ktorý potrebuje pomoc, tak si myslím, že aj táto vláda by mohla niečo podobné urobiť. Netvrdím, že to majú, že im to prikazujem, ale bolo by to veľmi pekné naozaj urobiť nejaký fond pre sociálne odkázaných, sociálne slabých. Nech sa ukážu, že sú tiež ľudia, ktorí vedia sociálne cítiť.
Ja som rád, že všetky tie peniaze išli adresne a viem o tom, že boli tam žiadosti, ktoré neboli relevantné, ale to bolo vždy tak. Ja keď som robil, len taký krátky príklad poviem. Robili sme osem rokov, v nadácii Markíza sme robili a absolvovali sme niekoľko desiatok tisíc žiadostí, z ktorých niektoré žiadosti boli naozaj také, že tí ľudia chceli získať peniaze podvodom. Takže som hrdý na to, že tieto peniaze z tohto fondu išli na to, na čo mali ísť. A ja ďakujem všetkým, ktorí prispeli do toho fondu takýmto spôsobom. Chcem im poďakovať za to, že urobili dobrú vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Áno, to som hovoril vlastne aj v tom príspevku, ktorý som teraz mal v rozprave, že práve aj to hodnotenie sme sa vždy snažili nechať na profesionálov, pretože ťažko sa vyhnúť nejakej subjektivite, keby sme to robili samostatne a bez skúseností. Preto profesionálny portál s tým pomáhal, a preto aj napríklad pri tých peniazoch z Taiwanu pomáhal splnomocnenec vlády, ktorý bol na to určený, ktorý má presne kontakt s tými jednotlivými neziskovými organizáciami, ktoré slúžili v teréne, vedeli ich navštíviť, vedel zistiť, či tam vlastne naozaj sa starajú o tých Ukrajincov, či tie jednotlivé náklady sú opodstatnené a či teda to, čo žiadajú, by sme im mali preplatiť, pretože sme hospodárili nie s peniazmi Slovenskej republiky, ale v jednom prípade s peniazmi, ktoré pri covide dávali darcovia, normálne súkromné osoby a v druhom prípade to boli peniaze ktoré patrili Taiwanu.
Čiže, čiže práve tá transparentnosť aj tá vykázateľnosť bola pre mňa úplne prvoradá, aj keď bola nejaká kritika, tak snažil som to robiť tak, aby to bolo transparentné. Nie aby to bolo niekedy že ľubivé alebo, alebo aby z toho bolo nejaké piár. Ak naozaj sme pomohli tisícom ľudí, tisícom detí a to je to, na čo, na čo môžme byť právom hrdí. A tak ako som hovoril, vďaka aj taiwanskej vláde, ktorá peniaze poslala, dala nám dôveru a ktorá nás aj výborne zhodnotila. A myslím si, že to sa patrí povedať na konci, keď fond, ktorí pomohol tisícom, práve teraz končí.
Takže ďakujem veľmi pekne všetkým, aj vám, ktorí ste do fondu prispeli. Pomohli ste naozaj dobrej veci, ktorá, ktorá sa vo svete nestratí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)