6. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega išiel na to naozaj od začiatku a aj z toho teda je zrejmé, že tá tradícia Vianoc a toho vlastne, s čím sú spájané, je ďaleko dlhšia ako tradícia parlamentarizmu a mali by sme asi ustúpiť tomu, že, tej tradícii, má zmysel v živote človeka. Koniec koncov na tradíciách a zachovaní nejakých tradícií vlastne vznikajú aj civilizované spoločnosti. Takže aj to je znova ten môj apel, že nepreháňajme to. A že čo s tým, riešenie existuje, hlavne pre kolegov z vládnej, vládnej koalície.
A to, čo spomínal pán kolega, ten žalm, áno, ten žalm mám ho rád, dokonca som si ho dal vyliať do bronzu, aj sa naňho pozerám, aj sa snažím tak žiť, len sú s tým spojené úskalia, hej, lebo keď chcete taký byť a musíte takým byť, potom sa stávate aj niekedy proste nie vždycky príjemným spoločníkom. Možno diskusia v takom tom všeobecnom oblápaní sa, ako je nám tu všetkým dobre, ako krásne hráme to divadlo, akí sme a pritom takí nie sme. Takže ja ho mám rád, budem sa ním držať, len hovorím, sú tam aj riziká.
Ten, to, čo sa spomenulo, tu si prihrejem polievočku, že áno, tam sa cítim autorom tej myšlienky DVD dôchodku – dobre vychovaného dieťaťa, a myslím si, že to je budúcnosť, hej, že budúcnosť našej civilizácie pre túto chvíľu sa javí to, hej, že proste dobre vychováte dieťa a to bude ten najlepší, najgarantovanejší spôsob, ako prežiť tú starobu. Ale vyspelosť tej spoločnosti sa bude merať aj tým, že sú prípady ľudí, ktorí z viacerých príčin nemôžu mať deti a proste nemajú možno ten dar a všetky tieto okol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vďaka, Braňo, že si trošku sem na túto pôdu vniesol, poviem, až takú tú biblickú debatu a že si ukázal aj to, že sa dokážeme naozaj konštruktívne rozprávať aj o rozpočte a že máme na čo naozaj vecne reagovať. Ja s tebou plne súhlasím, že štát má vytvárať podmienky pre to, aby ľudia mohli rozvíjať svoje talenty a schopnosti v prospech našej krajiny a nemal by potom zabúdať na tých, ktorí, ktorí, žiaľ, teda sa nevedia o seba postarať.
A chcem ti poďakovať za tú zmienku o tom pocite chudoby. Ja by som si veľmi priala nielen v tomto naozaj predvianočnom období, ale v tom aj budúcom roku, ktorý možno naozaj bude veľmi náročný, aby nikto na Slovensku nemusel mať ten pocit chudoby.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Braňo. Tak po dlhšom čase sme mali možnosť počuť aj rozumný, aj duchovný príhovor. Možno v tom predvianočnom čase naozaj prospel. Ďakujem pekne, Braňo, že držal si sa témy konečne, nestál si tam štyri, päť či šesť hodín a práve za to ďakujem.
Ale jedna myšlienka – silný štát. Práve naopak, menej štátu a viac ľuďom a doslova a do písmena. Ak bude v každej jednej oblasti života menej štátu a viac tej človečiny a ľudskosti a budeme dokázať, budeme vedieť dokázať preniesť kompetencie aj financie nižšie, na nižšiu úroveň, určite sa to vylepší. Pozrime sa všade dookola. Okolité krajiny prenášajú aj financie, aj kompetencie na nižšie úrovne v rámci, na nižšiu úroveň. V rámci princípu subsidiarity je uplatnená práve táto forma decentralizácie a posunu aj peňazí, aj kompetencií. Rakúsko, dokonca už v Čechách na túto formu idú, Poliaci sa naučili od Nemcov, ako sa to dá robiť. Urobme to aj na Slovensku. Na nižšiu úroveň aj peniaze, aj zákonné rozhodovacie kompetencie. Garantujem vám, že čím viac budú tieto formy právomocí na nižšej úrovni, tým budú adresnejšie a o tom je aj sila regiónov, sila miest, sila obcí. Keď dokážu vo Švajčiarsku rozhodovať na kantónoch a nie na centrálnej vláde, prečo by sme to nemohli vedieť urobiť aj u nás. A týka sa to štátnych peňazí a v našom prípade aj eurofondových.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega poslanec, naozaj zaujímavé vystúpenie, ani ho vôbec nerozporujem, ale vnímam ho dosť ako jednostranné. Určite je aj iný pohľad a tiež nie je nepravdivý. Keďže ste citovali Matúša v takom zmysle, robotník si zaslúži mzdu, za ktorú by slušne vyžil, ste si istý, že sa to aj dneska deje? V minulosti sa urobilo veľa chýb, ktoré ste menovali, a krívd, ublížilo sa mnohým ľuďom, ale asi akému podielu ľuďom? Dvadsiatim percentám, tridsiatim? Tým ostatným sedemdesiatim, osemdesiatim percentám sa však pomohlo a dali sa im istoty, o akých sa im dovtedy ani nesnívalo. Nedávno som kdesi čítal vyjadrenie politika nedávnej minulosti, nezapamätal som si, či Holandska, Belgicka alebo Dánska, že v našej krajine niet veľa chudobných ľudí, ale nie je veľa ani veľmi bohatých. Aj Matka Tereza povedala, budem to trošku modifikovať, že nie je problém nasýtiť chudobu, ale bohatých ľudí. A bohatý nie je štedrý, ako ste to uviedol. Aj Ježiš to uviedol v jednom podobenstve, čo ste hovoril o tej žene, ktorá darovala len máličko, ale darovala všetko, čo mala. A bohatí ňou pohŕdali. Aký podiel darovali bohatí?
A posledná vec. Ten rodičovský dôchodok, asi som to správne nepochopil, ale to je len imaginárne odvádzajú deti. Deti sa nevzdávajú ničoho, lebo to platí štát. A dráždi ma to, že sa to neustále točí tak, že deti sa vzdávajú v prospech rodičov čohosi. Deti o nič neprichádzajú. Deti len umožnia vypočítavať z ich príjmu nejaké peniažky, časť, ktorá sa odvádza rodičom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Braňo, veľmi dobré vystúpenie, konečne si nás vrátil aj do diskusie, lebo stále tu počúvame iba čiarky, bodky, pomlčky a to už nás dosť unavuje, by som povedal. Spomenul si vo svojom vystúpení viacero prirovnaní. Spomenul si, čo nám tu politici stále sľubujú, ale stále sa to nedarí presadiť. My sme tiež politici rôznych názorov, ale nevieme sa spojiť pre dobro rodín. Rodina je budúcnosť a my by sme, ako politici sme povinní urobiť všetko preto, aby týmto rodinám sa lepšie žilo.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo.
Mne sa páčilo to, že si si vybral tému nemať chudobnú, teda neuplatňovať princíp chudoby, ale práve naopak, že vymaniť sa z tohto princípu a snažiť sa uplatňovať lepšie princípy ako napríklad taký princíp zodpovednosti. Zodpovednosť si pomenoval, že mnohí ľudia si predstavujú tak, že vy za mňa preberte zodpovednosť a starajte sa o mňa. A presne takto by to nemalo fungovať, že zodpovednosť by si mali ľudia zobrať najprv sami za seba a za to, čo im bolo zverené. Aj preto tu dneska sedíme, pretože cítime zodpovednosť za niečo veľmi dôležité.

Kolegovia, ďakujem za zhodnotenie.
Ďakujem, Peter Stachura, že si pripomenul to, že nerobiť načierno, lebo to je nešvár, ktorý okráda aj tento krát, tento štát, aj okrádame ostatných v tejto krajine.
Alojz Hlina, ďakujem, že si pripomenul. Áno, tradícia Vianoc je presne to, čo má zmysel a že žiť podľa toho žalmu 37.25 môže byť aj ťažšie, nie je to úplne ľahké. A veľmi sa mi páči, keď si povedal, že DVD dôchodok, dobre vychované dieťa. Toto je, priatelia, naša budúcnosť, aj táto snemovňa potrebuje podporovať rodiny, aby sme vychovali viac detí, nieže jedno, druhé už je, no čo ja viem, tretie ááá, jak vyzeráme, a štyri, no hanba, päť a šesť detí, to sa nerobí.
Martinka Holečková, ďakujem, že štát má vytvárať podmienky pre rozvoj krajiny. Jednoznačne, ja by som toto chcel, aby v tejto krajine bolo.
A ďakujem, Milan Majerský, stále opakuješ, je to tvoj princíp, že menej štátu a viac dajme ľuďom a že prechádzame aj v iných krajinách na to, aby sa to dávalo viac do regiónov, a toto je rozhodovanie v iných krajinách. Napríklad Švajčiarsko, ľudia, keby sme toto dokázali dosiahnuť ako mestá a regióny rozhodujú o sebe.
Pán Hazucha, máte problém, že by to mohlo teda pôsobiť trošku jednostranne a že neraz tí bohatí sú aj lakomí. Máte pravdu, ale práve tu ide o to, aby mali srdce cnosti a byť schopní, byť štedrí voči druhým ľuďom. Len toto musíme v tejto krajine, v našej vlasti vyučovať na školách, od malička učiť deti, že tu nie sme sami pre seba, my sme individualisti, naopak, budujme kolektívne túto krajinu a vytvárajme tu spoločné dobro. Toto musíme ukázať ľuďom.
Igor Janckulík, povedal si, že politici tu veľa sľubujú, ale nedarí sa spojiť pre dobro rodín, aby sa tu lepšie žilo. Je to tak. Dobrým rodinám, keď sa bude dobre žiť, tak sa bude dobre žiť v krajine.
Rasťo Krátky, ďakujem. Zodpovednosť za seba a nie zostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal najskôr pár slovami k rozpočtu pre zdravotníctvo. V podstate na len také tie základné hlavné cifry a trošku sa zamyslel nad tým, čo sa deje v zdravotníctve, akým spôsobom sa za tie posledné roky v ňom hospodári.
Dobrou správou je, že do zdravotníctva ide budúci rok takmer miliarda naviac do verejného zdravotného poistenia. Je to vďaka príspevku za poistencov štátu viac ako dve miliardy, dve miliardy sto miliónov. A potom, samozrejme, zvyšujú sa odvody od budúceho roku, čo, okrem toho, čo by do verejného zdravotného systému priniesli aktívni poistenci, tak ešte o 400 mil. viac ako by pôvodne tam malo ísť. Takže to navýšenie v zdravotníctve je naozaj úctyhodné. Len na také pripomenutie, aj tento išlo do verejného zdravotného poistenia o miliardu viac, avšak veľmi dobre vieme, že lekárski odborári si vybojovali skokové navýšenie miezd, čo zaťažilo systém verejného zdravotného poistenia 500 mil. Takže tá miliarda, ktorá šla teraz, tak išla z veľkej časti na pokrytie práve navýšených platov a ten zvyšný teda nárast tých 500 mil. sa dá jednoducho odôvodniť aj infláciou, rôznymi projektami, ktoré sa v zdravotníctve a tak ďalej.
To, čo je teda správna otázka teraz, že čo sa s tou miliardou budúci rok v zdravotníctve stane. A treba povedať, že rozpočet sa k tejto téme veľmi nevyjadruje. Pozornému oku, samozrejme, kto si pozerá tie jednotlivé tabuľky, tak neušiel, neušiel číselný údaj, ktorý hovorí o príjmových finančných operáciách zdravotných poisťovní, tak tento rok tam bola suma 352 269 000 a budúci rok, a je to, povedzme si, prečo, lebo toto je v podstate kešová položka, je to vďaka tomu dofinancovaniu, ktoré tu teraz bolo. Takže k tej miliarde, ktorú sme tento rok mali naviac narozpočtovanú, ešte 316 mil. dotieklo do verejného zdravotného poistenia cez to dofinancovanie, ktoré zabezpečil aj minister Palkovič, alebo teda Ódorova vláda. Vďaka tomuto dofinancovaniu sme na jednej strane zachránili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, avšak na druhej strane sa stalo to, že na účtoch súkromných poisťovní sú zrazu obrovské kešové prostriedky. A teda ešte raz, v porovnaní s týmto rokom v tej príjmovej finančnej operácie, v tej položke príjmové finančné operácie 352 mil., tam je zrazu na budúci rok 569 mil. V tejto, v tejto položke sú, samozrejme, prevádzkové náklady. Možno viete, možno nie, ale to, že máme tu systém troch poisťovní, tak ony, samozrejme, majú nejaké prevádzkové náklady, nejaké režijné náklady, ktoré v súvislosti s tým, že zabezpečujú systém verejného zdravotného poistenia, tak ich to teda niečo stojí a vykazujú niečo, čo ich to stojí, a nie je to malá suma. Bolo to okolo 300 mil. eur, 300 mil. eur platíme poisťovniam za to, že nám spravujú verejné zdravotné poistenie. Samozrejme tí, čo sú fanúšikovania unitárneho systému, je jasné, že tá suma by nebola taká vysoká, keby, keby sme mali len teda jednu poisťovňu.
No ale pozor, budúci rok je tam o ďalších, keď zoberieme tých 300 mil., o ďalších 269 mil. eur viac. A teraz čo s týmito peniazmi sa ďalej, ďalej môžu poisťovne urobiť. No to je presne tá položka, ktoré hlavne súkromné poisťovne za ne môžu vyplatiť dividendy. A to sa tak aj vlastne v minulosti vždy dialo. Takže budúci rok ja osobne predpokladám, že tie poisťovne, ktoré majú nerozdelený zisk z minulých období, si budú môcť svojim akcionárom vyplatiť štedré dividendy práve z týchto obrovských, obrovského prebytku momentálne kešových financií, ktoré na účtoch súkromné poisťovne majú.
Poisťovňa Dôvera, nie je to žiadne tajomstvo, konštatuje to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, má nerozdelený zisk z minulých období 176 zhruba miliónov eur, a teda musím konštatovať, že pre budúci rok bude mať dostatočný keš na to, aby tento nerozdelený zisk minulých období mohla vyplatiť.
My sme práve preto veľmi intenzívne za minulom období pracovali na tom, na zavedení zmysluplnej regulácie, ktorá by zisk poisťovní ohraničila a nasmerovala čo najviac zdrojov k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a na úhradu inovatívnych liekov a vôbec celkovo inovatívnych prístupov v medicíne. Úprimne, bol to boj. Bol to boj aj v rámci koalície, ktorá tu vtedy bola, najmä so stranou Sloboda a solidarita, no nakoniec sa nám vlani v decembri v parlamente podarilo schváliť novelu zákona, vďaka ktorej sme zisk z verejného zdravotného poistenia zastropovali na úrovni 1 % z predpísaného poistného, v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného. Pri súčasnom rozložení poistencov medzi poisťovňami, je to hrubý odhad, ale môže poisťovňa Dôvera budúci rok generovať svojim akcionárom zisk okolo 25 mil. eur ročne, čo považujem za solídne číslo. Union okolo 8 mil. eur ročne. Zároveň sme zadefinovali maximálne prevádzkové náklady poisťovne podľa jej veľkosti, a toto je veľmi dôležité, pretože tieto prevádzkové náklady častokrát mohli byť, samozrejme, nejakým spôsobom aj nafukované, najmä boli nafukované poisťovňou Dôvera, ktorá si v tejto položke odpisovala ten sporne nadhodnotený kmeň, ktorý vznikol po tom, ako sa zlúčilo s poisťovňou Apollo, a vytuneloval z nášho systému 400 mil. eur do cyperských a iných schránok, tak tento kmeň si ešte poisťovňa Dôvera aj každý rok odpisuje.
No a oveľa dôležitejším parametrom však bola zmena, ktorá priniesla zdravotným poisťovniam povinnosť investovať do zdravotníctva na zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov stanovené percento z vybraného poistného. A to sa volá limit nákladov na zdravotnú starostlivosť. Toto je veľmi dôležitá položka, ktorá vlastne platí prvýkrát tento rok, a vďaka tejto položke my máme istotu, že zdravotná poisťovňa toho, čo sa do nej naleje, tak reálne musí potom pretaviť do, musí ich, musí tie peniaze poslať poistencom, takže Všeobecná, poistencom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa takto musí z vybraných financií odviesť 96 %, Dôvera 95,2 % a Union 93,7 %. Keďže v Unione je to preto najmenej, lebo ide o menšiu poisťovňu, alebo malú poisťovňu a tie percentá sú presne podľa toho aj viac-menej vypočítané, aby podľa veľkosti poisťovne, samozrejme na tú prevádzku tá poisťovňa potom potrebuje menší objem.
Poisťovne sa teda stali zodpovednými za účelné prerozdelenie vybraného poistného v stanovenej výške. Zo zvyšku si potom môžu hradiť svoju prevádzku a generujú si zisk. Takže dobre vymyslené, už v budúcnosti z verejného zdravotného poistenia rôznymi účtovnými operáciami nemôžu vyťahovať zisky a akcionárom vyplácať dividendy. No, len keď si zoberieme tie zisky z minulých období, to sú práve tie, ten zisk z minulých období, tak si treba uvedomiť, že nerozdelený zisk minulých období si vyplácať môžu a práve ten keš, ktorý tam teraz ony majú, tak viac-menej im k tomu dáva dobrý dôvod, aby tie zisky si povyplácali. Dostaneme sa k tomu na chvíľku, že ako tá Dôvera tam môže mať taký relatívne vysoký nerozdelený zisk minulých období. No dôvod je jednoduchý, pretože Dôvera v roku 2010 až 2020, teda za desať rokov, vykázala viac ako 900 mil. eur hrubý zisk pred zdanením. To je naozaj enormné číslo a do veľkej miery je to vďaka tej operácii toho ohodnoteného, podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nadhodnoteného kmeňa, ktorý si vykázala v účtovníctve, na ktorý si potom zobrala úver, pretože ho nemala vykrytý kešom a ten úver potom v podstate ktosi zobral a vyplatil svojim akcionárom. No a nestačilo jej to. Ona túto operáciu tvrdila, že urobila kvôli tomu lebo expremiér Fico zakázal vyplácať zisk poisťovniam, tak toto bola reakcia na to. Takže si nejakým spôsobom, povedzme, že mohli naakumulovať zisk na desať rokov povedzme zhruba 40 mil. eur, keď im 40 miliónov, keby, áno, euro ročne, keby im to stačilo, tak v podstate mali by na tomto byť spokojní a mali by všetko potom ostatné vrátiť do zdravotnej starostlivosti, no museli by platiť ten úver, čo teda vôbec nie je optimálne, lebo však na úvere sú aj nejaké úroky. Ale čo urobila Dôvera, no ona si generovala, samozrejme, tie ďalšie roky, keďže, keďže to vyhrala a ten zisk sa zakázať nepodarilo, tak ona si ďalšie roky ešte generovala ďalšie zisky. A potom z toho vlastne máme takú obludnú sumu, ktorú si dôvera viac-menej nakumulovala. A vlastne aj o to sa teraz trošičku jedná.
Veľmi dôležité bude nastaviť, kam tie financie majú ísť. Na to má ministerstvo veľmi dobrý nástroj, a to je programová vyhláška, ktorú som tiež zaviedol, a tá programová vyhláška vlastne ten koláč, ktoré, keď poisťovne musia investovať do zdravotnej starostlivosti rozdeľuje a je, mal by, je to záväzná, je to záväzná vec. Na tej programovej vyhláške sa má pracovať viac-menej už v priebehu celého roka. Má sa pripravovať so sektorom jednotliví, jednotliví stakeholderi v sektore sú aj súčasťou tej komisie, ktorá ju pripravuje, a má sa, samozrejme, pripravovať s ministerstvom financií a takýmto spôsobom správne narozpočtovať, koľko financií má ísť do sektoru. A tie sa potom takýmto spôsobom v programovej vyhláške, ktorá môže byť aj ďalej členená, dá sa na tom naozaj pracovať, aby bola čo kvalitnejšia, čo lepšia, aby sa tie peniaze skrátka v tom systéme nestrácali a aby boli zmysluplne využité.
Takže vláda určite bude mať veľmi, by som povedal, veľkú výzvu. Tie financie, ktoré tam budú budúci rok naliate aj s dofinancovaním z tohto roku, správne využiť. Samozrejme, žiaľ, ten, ten vysoký keš, hoci v tom ďalšom rozpočte tá položka finančnej operácie rastie, to znamená nepredpokladá sa, že bude vyplatený, ale ja som, ja osobne predpokladám, že, že s týmto vysokým kešom súkromné poisťovne urobia to, že vyplatia svojim akcionárom dividendy.
Čo som chcel ešte v tejto súvislosti povedať, je, že je to veľká škoda že, že práve jedna z dôležitých regulačných zákonných noriem mohla začať platiť od 1. 1. 2024 a bolo to právo pacientov byť zoperovaný včas, teda do maximálnej čakacej lehoty, ktorú stanovili odborníci. Na to, samozrejme, treba zdroje. Súdiac z tohto rozpočtu tie zdroje by tam aj mohli byť, pretože pravdepodobne, pokiaľ by si poisťovne upratali svojich poistencov a rozdistribuovávali by zdravotnú starostlivosť, no u našich slovenských poskytovateľov je možné, že by časť tej zdravotnej starostlivosti by museli uhradiť aj v zahraničí, a to, to je práve ten bič na tie poisťovne, aby sa snažili čo najkvalitnejšie si zazmluvňovať poskytovateľov tu na Slovensku, aby poskytovatelia podľa možnosti boli zmluvní, aby poisťovne sa uchádzali o nich, aby sa nestalo, že im budú obmedzovať limity, keď potrebujú výkony. Má to teda viacero dôvodov, prečo je toto veľmi dobrý regulačný nástroj. Ale zároveň treba aj povedať, že napríklad kardioústavy, kde sa tie čakacie listiny už generujú od roku 2009, majú ich vysoké. Mnohí ľudia čakajú na vyšetrenie, eventuálne zákroky v kardioústavoch neprimerane dlho, viac, ako sú momentálne teraz nastavené aj tie limity na maximálne čakacie lehoty. A kardioústavy hovoria, a je to tak, pretože ja som si to overoval aj u členov dozorných rád, majú možnosť operovať a teda znižovať čakacie listiny oveľa viac, ako to robia teraz. Problém je viete aký? Že nedostanú od poisťovní dostatočné limity, teda nedostanú dostatok financií na to, aby mohli naši pacienti dostať tú zdravotnú starostlivosť včas. Nehovoriac o tom, že pacient keď nedostane pacient aneuryzmy včas, alebo bajpas, keď nemá urobený včas, alebo iné výkony, ktoré, ktoré sú sledované a o ktorých vieme povedať, koľko sa na nich čaká, tak ho to môže ohroziť nielen na zdraví a jeho výkonnosti, ale, samozrejme, aj na samom živote.
Takže toto je veľká škoda, že sa to nepodarilo teraz od 1. 1. zaviesť, že pani ministerka to veľmi ľahko vzdala. Ja si myslím, že tam sa to mohlo zaviesť keď nie na všetkých 700 diagnóz, na ktoré bol takmer dva roky, aby sa systém pripravil, tak minimálne na tie diagnózy, kde tie čakacie lehoty už sa dávno sledujú, u tých poskytovateľov, ktorí potrebujú vyššie limity a vedeli by znižovať tie čakacie lehoty. Žiaľ, hodilo sa to celé do žita, na rok sa to odložilo. Dúfam, že len na rok, pretože počúvam už teraz niektorých aj na výbore, že sa obávajú, ako sa to aj za ten rok bude dať urobiť, či sa to vôbec bude dať urobiť. Tak som veľmi rád, že aj moji viacerí kolegovia tu sa na to zamerajú a budeme sa pýtať a budeme interpelovať pani ministerku, ako je s prípravami práve na zavedenie tejto kľúčovej reformy, ktorá by, ktorá by spôsobila, že konečne to právo pacientov na zdravotnú starostlivosť, ktoré vychádza z ústavy, by mali aj reálne implementované do poskytovania zdravotnej starostlivosti. Toto je naozaj z veľmi vážnych kľúčových faktorov, ktorý by mimochodom dokázal, a ja by som bol teda oveľa, oveľa spokojnejší, využiť aj tie slušné financie, ktoré budúci rok do zdravotníctva táto vláda plánuje.
Dovoľte aj mne, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý navrhuje zmenu výdavkov v rozpočte. Niekto to možno povie, že to sú čiarky, bodky a tak ďalej, ale je to v podstate návrh, ktorý keď si podrobne čítame, tak každú jednu položku vidíme, aké sú, ako sa rozpočtuje, ako sa plánuje a samozrejme sú možné úspory v jednotlivých položkách, takže tento môj pozmeňujúci návrh sleduje aj, aj túto vec. Takže budem teraz čítať pozmeňujúci návrh a teda poprosím, aby mi bol zastavený čas.
Ide o pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Kračího k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024, číslo parlamentnej tlače 100.
1. § 1až 6 znejú:
㤠1
(1) Celkové príjmy štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 sa rozpočtujú sumou 22 701 961 400 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2024 sa určujú sumou 30 307 892 040 eur.
(2) Schodok štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 sa určuje sumou 7 615 930 603 eur.
(3) Celkový prehľad príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 je uvedený v prílohe č. 1.
(4) Rozdelenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu do jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 je uvedené v prílohách č. 2 a 3. Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády Slovenskej republiky, ďalej len „vláda", sú uvedené v prílohe č. 4.
(5) Zo štátneho rozpočtu sa v kalendárnom roku 2024 poskytujú do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov dotácie, ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 5.
(6) Rezervy štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 sú uvedené v prílohe č. 6.
§ 2
(1) Vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií Slovenskej republiky môže v priebehu kalendárneho roka upraviť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2024 uvedené v prílohách č. 2 až 6, pričom ustanovenia osobitného predpisu o vykonávaní rozpočtových opatrení, týmto nie sú dotknuté. Vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií Slovenskej republiky vykonáva v roku 2024 úpravy v systemizácii podľa osobitných predpisov.
(2) Úpravami podľa odseku 1 sa celkové výdavky štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 uvedené v § 1 ods. 1 môžu prekročiť najviac o 1 %. Úpravami podľa odseku 1 sa nesmie zvýšiť schodok štátneho rozpočtu na rok 2024 podľa § 1 ods. 2.
(3) Odsek 2 sa však nevzťahuje na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vrátené do štátneho rozpočtu, určené na ďalšie použitie.
§ 3
(1) Štátny príspevok poskytovaný poberateľovi hypotekárneho úveru z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej pred 1. januárom 2018 sa na kalendárny rok 2024 určuje vo výške 0 % ročne.
(2) Štátny príspevok pre mladých poskytovaný mladému poberateľovi hypotekárneho úveru z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej pred 1. januárom 2018 sa na kalendárny rok 2024 určuje vo výške 2 % ročne.
(3) Štátny príspevok pre mladomanželov poskytovaný mladomanželom z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu sa na kalendárny rok 2024 určuje vo výške 3 % ročne.
§ 4
(1) Objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v kalendárnom roku 2024 je 12 604 299 332 eur.
(2) Vláda je oprávnená v kalendárnom roku 2024 prevziať úvery od Rozvojovej banky Rady Európy do výšky 300 000 000 eur na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.
(3) Vláda je oprávnená v kalendárnom roku 2024 prevziať úvery od Európskej investičnej banky do výšky 700 000 000 eur na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.
(4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky je po súhlase vlády oprávnené v kalendárnom roku 2024 uhradiť záväzok voči skupine Európskej investičnej banky na operácie v rámci Fondu Európskej únie pre Ukrajinu do výšky 5 000 000 eur.
§ 5
(1) Platové tarify sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1. januára 2024, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2024 nedohodne inak.
(2) Stupnice platových taríf sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1.januára 2024, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2024 nedohodne inak.
(3) Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby sa v kalendárnom roku 2024 zvýši o 0 % od 1. januára 2024.
(4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov finančnej správy sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1.januára 2024.
(5) Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1.januára 2024.
(6) Ak sa podľa odseku 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2024 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf alebo iný spôsob zvýšenia platov a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia alebo rovnaký spôsob zvýšenia platov a rovnaký termín účinnosti sa v roku kalendárnom 2024 uplatní pri zvýšení platov príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, policajtov, príslušníkov finančnej správy a profesionálnych vojakov.
§ 6
(1) Vodohospodárska výstavba, štátny podnik odvedie v kalendárnom roku 2024 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení, ďalej len „osobitný odvod", za rok 2023 v sume 80 000 000 eur. Osobitný odvod podľa prvej vety sa odvedie na príjmový rozpočet, príjmový rozpočtový účet kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky do 15. decembra 2024.
(2) Zúčtovanie osobitného odvodu so štátnym rozpočtom vykoná Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v termíne najneskôr do 30. júna 2025.
(3) Ak na osobitný odvod podľa odseku 1 nepostačujú prostriedky nerozdeleného zisku, zníži Vodohospodárska výstavba, štátny podnik prídely do svojich fondov podľa osobitného predpisu. Minimálna tvorba a minimálny zostatok rezervného fondu podľa osobitného predpisu zostávajú nedotknuté."
2. Prílohy č. 1až 6 vrátane nadpisov znejú:
Príloha č. 1
Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2024 v eurách.
Ukazovateľ.
Príjmy spolu 22 701 961 400.
A. Daňové príjmy 18 633 856 000.
A1. Dane z príjmov a kapitálového majetku 4 867 757 000
- v tom: daň z príjmov fyzickej osoby - 22 923 000
- daň z príjmov právnickej osoby 4 475 610 000
- daň z príjmov vyberaná zrážkou 415 070 000.
A2. Dane za tovary a služby 12 851 474 000
- v tom: daň z pridanej hodnoty 9 827 000 000
- spotrebné dane 2 778 568 000
- dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 138 935 000
- iné dane za tovary a služby 106 971 000.
A3. Dane z medzinárodného obchodu a transakcií 41 724 000.
v tom: podiel na vybratých finančných prostriedkoch 41 724 000.
A4. Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska 40 976 000.
A5. Iné dane 831 925 000.
B. Nedaňové príjmy 1 549 566 407.
C. Granty a transfery 2 518 538 993.
Tuzemské granty a transfery 65 898 061.
Zahraničné transfery 2 452 640 932
- v tom: prostriedky z rozpočtu Európskej únie 1 237 238 969
- prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 1 215 401 963.
Výdavky spolu 30 317 892 040.
Prebytok / Schodok ( +/- ) - 7 615 930 603.
Príloha č. 2
Príjmy kapitol na rok 2024 v eurách.
Kapitola, príjmy spolu, záväzný ukazovateľ, prostriedky z rozpočtu Európskej únie, prostriedky z plánu obnovy a odolnosti.
Kancelária Národnej rady; 1 400 000; 1 400 000
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky; 15 000; 10 000
Úrad vlády Slovenskej republiky; 700 000; 700 000
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvodu, rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky; 77 030 780; záväzný ukazovateľ nič a prostriedky z rozpočtu Európskej únie 77 030 780
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky; 10 000; záväzný ukazovateľ 9 900;
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; príjmy spolu 10 000; záväzný ukazovateľ 10 000;
Generálna prokuratúra; príjmy spolu 350 000; záväzný ukazovateľ 350 000;
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; 12 000 príjmy spolu a záväzný ukazovateľ 12 000;
Slovenská informačná služba; príjmy spolu 120 000, záväzný ukazovateľ 120 000;
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky; 2 milióny príjmy spolu a záväzný ukazovateľ 2 milióny;
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky; príjmy spolu 16 367 802 a záväzný ukazovateľ 16 321 182;
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky; príjmy spolu 72 801 527; záväzný ukazovateľ 61 447 780; prostriedky z rozpočtu Európskej únie 9 333 227;
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky; príjmy spolu 28 122-tisíc, záväzný ukazovateľ 22 122-tisíc;
Ministerstvo financií Slovenskej republiky; príjmy spolu 69 009 729; záväzný ukazovateľ 69 009 729;
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky; príjmy spolu 163 649 875; záväzný ukazovateľ 80 535 082; prostriedky z rozpočtu Európskej únie 83 107 793;
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky; príjmy spolu 109 973 049; záväzný ukazovateľ 1 milión; prostriedky z rozpočtu Európskej únie 108 484 330;
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky; príjmy spolu 67 286 521; záväzný ukazovateľ 67 286 521;
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; príjmy spolu 77 721 610; záväzný ukazovateľ 17 500-tisíc, prostriedky z rozpočtu Európskej únie 60 106 310;
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky; príjmy spolu 1 200-tisíc; záväzný ukazovateľ 1 200-tisíc;
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky; príjmy spolu 150 842 083; záväzný ukazovateľ 78 737 096;, prostriedky z rozpočtu Európskej únie 72 104 987;
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky; príjmy spolu 769 255 811; záväzný ukazovateľ 12 279 245; prostriedky z rozpočtu Európskej únie 756 976 566;
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky; 94 558 976; záväzný ukazovateľ 24 364; prostriedky z rozpočtu Európskej únie 70 094 976;
Úrad geodézie a katastra Slovenskej republiky; príjmy spolu 230-tisíc; záväzný ukazovateľ 230-tisíc;
Štatistický úrad Slovenskej republiky; príjmy spolu 90-tisíc; záväzný ukazovateľ 90-tisíc
Úrad pre verejné obstarávanie; príjmy spolu 1 milión; záväzný ukazovateľ 1 milión;
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; príjmy spolu 300-tisíc; záväzný ukazovateľ 300-tisíc;
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky; 8 538 600; záväzný ukazovateľ 8 538 600;
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky; príjmy spolu 3 535-tisíc; záväzný ukazovateľ 3 535-tisíc;
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky; príjmy spolu 1 milión; záväzný ukazovateľ 1 milión;
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky; príjmy spolu 1 milión; záväzný ukazovateľ 1 milión;
Národný bezpečnostný úrad; 22-tisíc príjmy spolu a záväzný ukazovateľ 20-tisíc;
Správa štátny hmotných rezerv Slovenskej republiky; príjmy spolu 708 781; záväzný ukazovateľ 708 781;
Všeobecná pokladničná správa; príjmy spolu 20 975 100 256; prostriedky z plánu obnovy a odolnosti 1 215 401 963;
Slovenská akadémia vied Slovenskej republiky; príjmy spolu 8 miliónov; záväzný ukazovateľ 8 miliónov;
Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky;
Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky;
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky;
Spolu všetko; 22 701 961 400; záväzný ukazovateľ 480 836 916; prostriedky z rozpočtu Európskej únie 1 237 238 969; prostriedky z plánu obnovy a odolnosti 1 215 401 963.
Príloha č. 3.
Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2024 v eurách.
Kapitoly, v prvom riadku Kapitola; Výdavky spolu; z toho: Prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.; Prostriedky z rozpočtu Európskej únie; Prostriedky z plánu obnovy a odolnosti; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a z prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, z toho: Prostriedky na spolufinancovanie; 610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania; 700 Kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie;
Kancelária Národnej rady SR; výdavky spolu 48 393 147; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a z prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a z prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti 48 393 147; z toho 610 mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 22 626 313; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 2 601 719;
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky; výdavky spolu 7 438 352; z toho prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 5 000; a výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. z 7 433 352; z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 3 353 074; a z toho kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 8 000;
Úrad vlády Slovenskej republiky; výdavky spolu 208 193 658; z toho prostriedky z plánu obnovy a odolnosti 116 274 789; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. z 91 918 869; z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 20 132 149; a kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 3 591 781;
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky; výdavky spolu 421 392 238; z toho prostriedky z rozpočtu EÚ 77 030 780; prostriedky z plánu obnovy a odolnosti 175 808 674; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 168 552 781; prostriedky na spolufinancovanie 20 379 977; z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 15 703 296; a kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 2 471 142;
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky; výdavky spolu 8 574 982; z toho prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 100; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 8 574 884; z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 4 675 405;
a kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 211 118
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; výdavky spolu 16 379 265; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 16 379 262; z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 10 395 078; a kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 350 000
Generálna prokuratúra; Výdavky spolu 143 303 483; a Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 143 303 483, z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 88 511 551; a Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 7 497 229
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; Výdavky spolu 14 440 112; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. sú 14 440 112; a z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 9 216 934; Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 92 300
Slovenská informačná služba; Výdavky spolu 84 087 298; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 84 087 298, z toho Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 3 949 580
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky; 178 339 442; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. sú 177 339 442; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 78 079 853; z toho Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 5 055 597
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky má; Výdavky spolu 2 609 207 609; z toho prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. sú 46 620; a Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 2 609 160 989; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 506 394 000; z toho Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 919 899 467
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky; Výdavky spolu 1 865 465 296; z toho Prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. sú 2 020 520; Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 9 333 227; Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 27 140 975; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 1 826 970 574; z toho Prostriedky na spolufinancovanie 2 356 255; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 906 619 525; Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 75 595 749
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky; Výdavky spolu 659 562 705; Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti z toho 11 292 790; a Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 648 269 915; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 333 364 055; z toho Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 13 810 330
Ministerstvo financií Slovenskej republiky; Výdavky spolu 684 324 490; z toho Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 1 559 291; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 682 765 199; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 279 622 192; z toho Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 66 430 901
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky; Výdavky spolu 445 730 458; z toho prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 7 000; z toho Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 83 107 793; z toho Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 224 474 344; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 138 141 322; z toho Prostriedky na spolufinancovanie 27 715 867; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 16 451 113; z toho Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 14 075 365
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky; Výdavky spolu 4 287 473 022; z toho Prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. sú 488 719; Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 108 484 330; a Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 123 598 939; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 4 054 901 034; z toho Prostriedky na spolufinancovanie 11 912 082; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 247 838 120; a Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 16 755 674
Ministerstvo zdravotníctva; Výdavky spolu 2 669 179 715; z toho Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 228 574 255; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 2 440 605 460; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 69 735 266; Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 76 503 504
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny; Výdavky spolu 4 488 023 501; z toho Prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 115 300; Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 60 106 310; Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 44 296 520; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 4 383 505 371; z toho Prostriedky na spolufinancovanie 12 543 419; Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 234 863 912; Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 6 597 992
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky; Výdavky spolu 443 145 721; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 443 145 721; z toho Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 20 816 004; Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 36 062 684
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky; Výdavky spolu 412 425 427; z toho Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 72 104 987; Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti 97 669 056; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 242 651 382; z toho Prostriedky na spolufinancovanie 56 463 135; Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 18 136 107; Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 55 021 331
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky; Výdavky spolu 1 168 300 234; z toho Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 756 967 566; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 411 323 668; z toho Prostriedky na spolufinancovanie 179 203 187; Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 52 873 717; Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) 6 949 226
Ministerstvo dopravy 2 230 537 425, to boli výdavky spolu. Z toho prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 100 000; prostriedky z rozpočtu Európskej únie 70 094 976; prostriedky z plánu obnovy a odolnosti 164 267 352; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 1 996 075 097; z toho prostriedky na spolufinancovanie 8 450 641; mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 36 373 430; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 588 781 745.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Výdavky spolu 21 058 268; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 21 058 268; z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 5 427 741; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 2 669 461.
Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Výdavky spolu 43 044 760; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 43 044 760, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 17 356 711; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 2 158 351.
Úrad pre verejné obstarávanie.
Výdavky spolu 17 291 849; prostriedky z plánu obnovy a odolnosti 444 978, výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 16 846 871, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 8 685 024; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 489 529.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Výdavky spolu 6 159 291; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 6 159 291, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 3 094 696; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 35 635.
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Výdavky spolu 10 961 617; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 10 961 617, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 5 242 581; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 436 960.
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
Výdavky spolu 5 499 077; výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. 5 499 079, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 3 098 621; kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie 247 155. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajčí, predpokladáte, že by ste v nejakých krátkych minútach ukončili svoj prejav?

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Môžem si poznačiť a nieže ukončiť, ale prerušiť, keď potreb... keď je potrebné, lebo ešte mám, samozrejme, veľa strán prečítať. Nepočuli ste? Ukončiť nie, ale prerušiť by som mohol, pokiaľ je to nevyhnutné.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prepáčte malé meškanie, bol som hore na druhom poschodí a som sa zdržal.
Dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú nasledujúci členovia vlády: ministerka zdravotníctva pani Dolinková, zastupuje ju minister spravodlivosti pán Susko; minister vnútra pán Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho minister spravodlivosti Boris Susko; neprítomný je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, zastupuje ho minister spravodlivosti Boris Susko; a rovnako je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Tomáš Drucker, zastupuje ho podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Tomáš Taraba. A neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené žiadne otázky, a to je ministerka hospodárstva a podpredsedníčka vlády pani Saková, podpredseda vlády, minister obrany Robert Kaliňák, podpredseda vlády pán Peter Kmec, minister dopravy Jozef Ráž, minister pôdohospodárstva Richard Takáč a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pán Richard Raši.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na postavené otázky členov parlamentného zboru.

Ďakujem pekne za otázku. Predsa len ešte raz pred tým, ako začnem odpovedať, vám chcem všetkým zaželať pokojnú prípravu na vianočné sviatky. Je mi ľúto, že sme stále v takom turbulentnom politickom súboji doslova pár hodín pre Štedrým večerom, ale jednoducho daň musíme zaplatiť za to, že voľby neboli v júni, ale boli až 30. septembra a ten čas nás núti na niektoré rozhodnutia v zrýchlenom konaní.
Pán poslanec, pokiaľ ide o vašu otázku, pokúsim sa na ňu odpovedať politologicky a nie politicky, aby som na niekoho útočil. Politologicky musíme všetci pripustiť, že po parlamentných voľbách 30. septembra sa nám v extrémne krátkom čase podarilo zostaviť vládu, dohodnúť programové vyhlásenie vlády, získať dôveru v parlamente a súčasne predložiť, aj presadiť v Národnej rade celý rad dôležitých zákonov. Máme spoločný názor v koalícii na konsolidáciu, na rozpočet, našli sme mechanizmus, ako pomôcť ľuďom s hypotekárnymi úvermi, ako vyplatiť 13. dôchodky pri zachovaní rodičovských dôchodkov, ako pomôcť ľuďom pri vysokých cenách energií a našli sme aj zhodu na významnej reforme trestnej legislatívy, o ktorej budeme rokovať s vysokou pravdepodobnosťou v januári.
Za týchto podmienok vláda stihla za možno päť alebo šesť týždňov to, čo iným vládam by mohlo trvať celé roky, čo môže vyvolávať u opozícii pocit, že je treba na to reagovať. Opakujem, hovorím teraz politologicky, pretože tempu, ktoré vláda nasadila, návrhom zákonov, ich spôsobu presadzovania veľmi ťažko opozícia čelí, tak celkom normálne si našla tému, ja tomu absolútne rozumiem, Úradu špeciálnej prokuratúry, snaží sa mobilizovať svojich voličov, lebo to sú opozičné mítingy, to nie sú občianske mítingy, to sú opozičné vystúpenia a na týchto stretnutiach sa pokúšajú vyvolať atmosféru, že Slovensko je vraj ohrozené, ak by došlo k rozpusteniu Úradu špeciálnej prokuratúry.
Je veľmi nebezpečné, pán poslanec, ak sa opäť vraciame k súboju, ktorý tu bol tri a pol roka, keď sa predchádzajúca vládna garnitúra rozhodla, že zlikviduje opozíciu prostriedkami trestného práva. Opäť to hovorím fakticky, mohol by som sa sťažovať, ale musím skonštatovať, že neželám nikomu z predstaviteľov súčasnej opozície, aby im ráno niekto o piatej za prítomnosti médií vykopol dvere, aby boli obvinení bez akýchkoľvek dôvodov, zadržaní a vzatí na rok, možno aj viac do väzby a potom prepustení so slovami: prepáčte, ale pomýlili sme sa. Toto neželám nikomu.
Preto by som chcel požiadať opozíciu, ktorá si organizuje svoje stretnutia, aby nemotivovala ľudí, ktorí na tieto stretnutia chodia, rôznymi vyjadreniami a vyhláseniami typu, že vláda má ísť do basy, že ministri a predseda vlády majú stráviť zbytok svojho života vedľa ľudí, ktorí sú právoplatne odsúdení.
Pán podpredseda Národnej rady, patríte medzi jedných z hlavných organizátorov týchto podujatí, ani ja, ani nikto z členov vlády nie je ani podozrivý, ani obvinený, ani obžalovaný zo žiadnej korupčnej trestnej činnosti. Ani z inej činnosti. Bol som za tri roky štyrikrát obvinený, takýto rekord sa nikde na svete nestal. A bol som obvinený výlučne za politickú trestnú činnosť. Bol som obvinený za organizovanie tlačových konferencií a za to, že som organizoval nejaké protestné mítingy.
Nehrajte túto hru, táto hra je veľmi nebezpečná, ak ponúkate ako jedinú alternatívu boja s doteraz úspešnou vládou opätovnú kriminalizáciu predstaviteľov vládnej koalície, ich osočovaním, obviňovaním a posielaním do výkonu trestu odňatia slobody bez toho, aby ste mali k dispozícii čo len jeden jediný relevantný argument alebo dôkaz. Ja takéto správanie sa odsudzujem a garantujem, že zneužívanie trestného práva nebude našou výbavou, tak ako bolo výbavou troch vlád, ktoré tu boli od roku 2020.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)