6. schôdza

Ďakujem pekne.
Hovoril si o arogancii poslancov tejto koalície, podvodníkov a klamárov. No ono je viac-menej zrejmá, veď ju tu musíme, alebo teda máme možnosť vidieť každý deň. Ale zároveň je tu ešte jeden symptóm, ktorý u nich môžeme vidieť, a to je absolútna servilita, podržtaškovstvo a poslušnosť. Stačí si pozrieť ich preferenčné hlasy, poslancov zo strán SMER1 a SMER2 a pozrieť si ich životopisy. To sú v drvivej väčšine ľudia, ktorí v živote nič nerobili. Netvorili žiadne hodnoty, len sa presmrdkávajú tu v parlamente a sú šťastní, že im každý mesiac cinkne na účet. Oni by si nezarobili ani na slanú vodu a skončili by niekde na úrade práce. Ak by neboli, ak by neboli tu, tak bodaj by neposlúchali na slovo a nestláčali tu tie tlačítka ako takí roboti za každý návrh zákona, ktorý sem ich šéfovia donesú a ktorý ubližuje ľuďom.
Snahu politicky ovládnuť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pokladám za jednu z najväčších špinavostí, ktorých je teda v návrhu kompetenčného zákona vráteného prezidentkou pomerne dosť. Ale, ale táto vyčnieva, lebo tu nejde o fazuľky, tu ide o zdravie a životy ľudí. A ak by sme sa mali o niečo spoločne usilovať, tak by to malo byť čo najväčšie zosilnenie nezávislosti tohto úradu a nie jeho politické podriadenie vládnej moci.
Ešte k pani Dolinkovej, ministerke zdravotníctva, musím povedať, že tie píár články už aj mne lezú na nervy. Ja by som rád počul, že čo sa v zdravotníctve zlepšilo, čo zabezpečila, či už pacienti budú na niečo čakať kratšie, alebo im bude niečo nadštandardne poskytnuté. Zatiaľ sa dozvedáme len to, že sa zasekla niekde vo výťahu, alebo že si kúpila nové boxerské rukavice.

Nech sa páči, pán poslanec Igor Matovič, bude reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne, Ľubo Galko, za faktickú, ktorú si dal. A presne to, ten pocit mám, že z našej novej pani ministerky.
Ja som postrehol takú zaujímavú vec, že mnohí ľudia si myslia a medzi voličmi teda SMER-u, HLAS-u je to celkom asi také rozšírené, že konečne aká dobrá pani ministerka, pani doktorka. Nie. Obyčajná právnička, so zdravotníctvom nemá nič spoločné a obyčajná slúžka mafie. Obyčajná Haščákova slúžka. Tie články, ktoré zverejňoval o nej Haščák vo svojich médiách, predbežne, my sme to napočítali na hodnotu okolo 300, možno 400-tisíc eur. Inak povedané, keď dostane politik zadarmo ľúbivé články, pozitívne píár za 300, 400-tisíc eur, tomu sa hovorí v normálnej demokratickej krajine, že to je korupcia. Dostanete niečo zadarmo, nemusíte za to platiť a následne to krásne splácate.
No a pani ministerka prvý zákon, čo? No prišla sem a hneď treba rýchlo zrušiť chorým ľuďom právo na to, aby boli včas operovaní. To sme presne my sľúbili ľuďom pred voľbami 2020, že to zavedieme. Marek Krajčí túto zmenu zákona ako minister zdravotníctva presadil. Dva roky sme dali poisťovniam na to, aby sa pripravili, aby to zvládli. Poisťovne na to boli pripravené, zazmluvnili si aj kapacity na to, keď nebudú vedieť operovať včas na Slovensku, tak napríklad v českých nemocniciach. No len komu by to nevyhovovalo preplácať drahé operácie v zahraničí? No Haščákovi by to nevyhovovalo. Tak čo spravila pani ministerka zdravotníctva? No prišla a navrhla, že rušíme, pacienti na Slovensku už nebudú mať právo včas byť operovaní. A presne takto sa potom spláca požičané Haščákovi a tomuto sa hovorí presne korupcia. Haščák dá zadarmo inzeráty a Dolinková zruší právo pacientov.

Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Richard Sulík za klub SaS, ktorá, ktorý má k dispozícií ešte 6 minút a 34 sekúnd.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, 12. decembra prišlo na protest v Bratislave proti politike tejto vlády 10-tisíc ľudí, 19. decembra 15-tisíc ľudí, včera vyše dvadsať, na celom Slovensku údajne 35-tisíc. Žiadnej vláde sa nepodarilo dostať desaťtisíce ľudí do ulíc tak rýchlo po svojom nástupe. Pýtam sa, kde je to upokojenie spoločnosti, ktoré ponúkal a sľuboval Robert Fico pred voľbami, a porovnajme si to. Došlo niekde do ulíc vyše 30-tisíc ľudí počas vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera? Ja si na toto nepamätám.
Spoločnosť nie je upokojená, dámy a páni z koalície, vy spoločnosť nielenže rozoštvávate, vy sa ju snažíte aj prekabátiť. Z večera do rána, ako zlodej bicyklov, predložíte sem nejaké rozsiahle návrhy zákonov a veľmi dobre, že sa podarilo vďaka opozičným protestom vďaka jednoznačnému spoločnému postupu opozície odsunúť rozpravu až do januára. Mali sme čas si naštudovať to obludárium, ktoré ste tu predložili a som rád, že vám to nevychádza, že sa vám nepodarilo prakticky z večera do rána rozbiť ten systém, ktorý tú 20, možno 25 rokov vznikal v trestnom práve, ale aj, samozrejme, to, čo teraz prezidentka vrátila kompe... ten kompetenčný zákon a budem v tom pokračovať.
Ja viem, že je tu toľko otrlých ľudí, ktorí si zažili všetko, sú v politike dlhé roky na čele s Robertom Ficom. S nimi to nespraví nič, tí sa usmejú a idú ďalej. Ale koalícia, tých 79 poslancov nepozostáva iba z otrlých ľudí. Viem, že tam sú aj ľudia, ktorí majú svedomie, majú zbytky svedomia, títo ľudia majú svojich známych, priateľov, rodiny, susedov a tí sa ich budú čoraz viac pýtať, že to fakt? To vy si naozaj myslíte, pán sused, že je správne, aby ste zahlasovali za to, že akákoľvek majetková trestná činnosť či korupcia či rozkrádačky budú premlčané po troch rokoch? To naozaj chcete, pán sused? A nakoniec sa stane, že jednému z vás to nedá, že si povie, fúha, tak to fakt nemusím tu sedieť v Národnej rade za minimálnu mzdu, ako napríklad pán starosta Slovenského Grobu Štefan Gašparovič, o ktorom ja mám celom dobrú mienku. A tým, že už je starosta a má svoj plat, tak tu dostáva už len minimálnu mzdu, som mu to minule hovoril.
V nejakom momente niekto z vás nadobudne ten, to presvedčenie, že nemôže robiť čokoľvek len preto, lebo ste väčšinová koalícia, že existuje aj niečo ako vyšší princíp, že existuje aj niečo ako morálka, že existujú pravidlá, ktoré musí dodržiavať aj väčšina. A v nejakom momente si niekto z vás povie, že toto nechcete zažiť a že s tým nechcete žiť. Lebo to, čo sa deje teraz, toto znásilňovanie legislatívneho procesu a znásilňovanie práva, to sa dá prirovnať k parnému valcu zo Zlatej Idky, k noci dlhých nožov. Pripomínam, tam vtedy na protest celá opozícia odišla, keď tu Mečiar stváral tie svinstvá v noci z 3. na 4. novembra ´94. Okrem jedného mladého poslanca, ktorý tu ostal, a bojoval tu s nimi celú noc s faktickými poznámkami, s procedurálnymi návrhmi, aby aspoň jeden jediný vysvetlil Mečiarovi, že nemôžu robiť všetko len preto, lebo majú väčšinu. Ten mladý poslanec sa volal Robert Fico.
Posledné dve minúty času, ktorý mám, chcem využiť na to, aby som poukázal na jednu nebezpečnú vec v kompetenčnom zákone. Už som to hovoril, je to presun práva veta pri exporte zbraní z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo obrany. Toto je veľká chyba. Toto nám prinesie problémy v zahraničí. Exporty zbraní dnes sú medzinárodne dosť prísne kontrolované viacerými inštitúciami. Je na to viacero medzinárodných zmlúv alebo ďalších nejakých medzinárodných pravidiel, ktorými je Slovenská republika viazaná. Robil som s tým, ako minister hospodárstva mal som s tým do činenia. A bolo to veľmi intenzívne, najmä keď začala vojna na Ukrajine. Čiže verte mi, páni z koalície, viem, o čom hovorím. Nemôže mať právo veta obchodník so zbraňami. Ministerstvo obrany je totiž, má zároveň licenciu na obchod so zbraňami. Preto je správne, že právo veta má ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nie je obchodník so zbraňami. Nemá, nemá túto licenciu.
Mne sa tiež nepáčilo, že v niektorých prípadoch, čo si uplatnili toto právo veta. No ale tak išiel som to riešiť, vybral som sa na ministerstvo, stretol som sa s ministrom alebo som išiel na tie porady. Veď pán Blanár, minister zahraničných vecí, a pán Kaliňák, minister obrany, sa desiatky rokov poznajú, kadečo spolu preskákali. Snáď si vedia sadnúť a dohodnúť sa od prípadu k prípadu. Ale nerobí sa to tak, že rovno to presunieme a vybavené. Takisto sa neruší špeciálna prokuratúra len preto, lebo máte výhrady voči jej šéfovi, takisto ako sa nezruší nemocnica, keď jeden lekár pochybí. Páchate hrozné veci. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sulík, čas vymedzený pre klub SaS práve vypršal. (Potlesk.) Tým pádom len pre informáciu, nemôže mať slovo ani pani poslankyňa Cigániková, ktorá sa hlásila s faktickou, čo asi pochopila. A kolegovia, ktorí by teda mali záujem svoje myšlienky ďalej nejakým spôsobom nechať zapísať do dejín, tak môžu tak odovzdať písomne svoje prejavy alebo svoje prípadne faktické pripomienky.
Takže teraz prejdeme k poslankyni Tine Gažovičovej za poslanecký klub Progresívneho Slovenska. Pripomínam, že poslanecký klub Progresívneho Slovenska má ešte 68 minút 29 sekúnd.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Dobrý deň, prajem, vážení kolegovia, kolegyne, opäť sme sa ocitli v rozprave ku kompetenčnému zákonu. A ja som si v jednom článku dovolila tak trochu nadnesene tento zákon nazvať, že to je taká Pandorina skrinka tejto vlády. Lebo to oficiálne zdôvodnenie aj v dôvodovej správe, aj sme to opakovane počúvali na výbore, keď prišli zástupcovia ministerstva spravodlivosti, bolo, že potrebuje táto krajina nutne, súrne potrebuje ministerstvo cestovného ruchu a športu, lebo to je evidentne nejaký naliehavý verejný záujem, ktorý tu musíme neskutočne rýchlo zrealizovať. Ja sa k tomu zámeru ešte vrátim, ale pod touto pokrývkou, čo môže aj mnohým ľuďom pekne znieť, veď cestovný ruch a šport, jasné, podporujme to, pod touto pokrývkou vláda schovala mnoho ďalších a veľmi zásadných zmien, ktoré veľmi nepriznáva ani v dôvodovej správe, ani sa o nich nikde verejne nehovorí, ani v tomto pléne o tom koalícia, vláda moc nehovorí, ale nesmú prejsť mlčaním.
A o tomto zákone sme debatovali mnoho dní, a myslím si, že aj nocí a upozorňovali sme na to ako opozícia, že k nemu máme zásadné výhrady najmä dvo, dvo, dvoch druhov, teda dva typy výhrad, že tento zákon nespĺňa zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie, a že neodôvodnene posilňuje moc vlády. A presne z týchto dôvodov ten zákon vetovala aj prezidentka. A tak sme teda opäť, aj keď tentokrát vo veľmi časovom, v obmedzenom čase sme znovu v rozprave k tento, k tejto Pandorinej skrinke, k tomuto kompetenčnému zákonu.
Ja stručne odcitujem pár vecí z tých výhrad prezidentky, ktorá uvádza, citujem: "Moje výhrady smerujú najmä k spôsobu, akým sa uvedená právna úprava schválila, a akým sa má uviesť do života. Niet zákonného dôvodu, aby sa takáto dôležitá zmena udiala v skrátenom legislatívnom konaní a bez odbornej diskusie.".A ja som naozaj presvedčená, že asi žiaden právnik, alebo že naozaj sa mi to zdá úplne očividné, že keď je v zákone, ktorý sa volá rokovací poriadok Národnej rady, uvedené, že skrátené legislatívne konanie je dovolené iba vo veľmi obmedzených prípadoch, a to vtedy, keď ide o ochranu ľudských práv alebo ochranu bezpečnosti štátu alebo sa má vyhnúť závažným hospodárskym škodám, tak vznik nového ministerstva naozaj, naozaj nespĺňa ani jedno z týchto troch. A myslím, že to je evidentné aj v tých, v diskusii mimo pléna a teraz ale spomeniem diskusiu, ktorá pri tom bola nahrávaná, lebo sa udiala včera na výbore verejnej správy a regionálneho rozvoja, čo je gestorský výbor pre tento zákon, ja som jeho členka a včera došlo k pomerne ostrej výmene medzi poslancom opozície a poslancami koalície k tomuto zákonu, kde v istom bode odznelo na, od, už neviem, ktorého z poslancov koalície, je to niekde na zázname, na pána Šipoša, že veď aj vy ste takto urýchlene vytvorili ministerstvo pre pani Remišovú.
No a myslím si, že áno, presne tak, vidím, že prikyvujete, a to je dôvod porušovať zákon? Že niekto iný ho porušil pred nami, tak teraz môžme aj my? To bol iba argument. No ale je to argument výhovorka. Je to argument výhovorka, oni vtedy porušili zákon, tak teraz môžme aj my. Čiže to sme hneď pri tom prvom a máme to tu znovu a znovu, lebo takmer všetky zákony tu máme v skrátenom legislatívnom konaní a zásadné zákony. Kompetenčný zákon je zásadný zákon. Rušenie špeciálnej prokuratúry je zásadný zákon. A máme ich predložené v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa výrazne obmedzuje verejná diskusia, kde sa obmedzuje tuto práca parlamentu a vlastne jediný argument, ktorý sme počuli, je, veď to urobila aj predošlá vláda. Prepáčte, toto nie je argument, to je výhovorka.
Prečo je teda tento zákon taký zásadný? Nielenže vytvára zbytočné ministerstvo, ale práve tie veci, ktoré tam sú niekde schované a o ktorých dôvodová správa až tak veľmi nehovorí, je, že vláda vo svojich rukách kumuluje moc svojvoľne rozhodovať o vedení dôležitých úradov štátnej správy. Ešte raz. Vláda kumuluje svoju moc, posilňuje svoju moc na úkor iných, napríklad na úkor prezidentky alebo na úkor nejakých transparentných výberových procesov v prípade viacerých dôležitých úradov. Úrad pre dohľad nad zdravotnú starostlivosťou, čo tu už veľmi dôkladne rozobrali moji predrečníci z opozície, ktorí sú odborníci na zdravotníctvo, ÚRSO - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, štatistický úrad. Tento zákon politizuje vedenie Slovenskej informačnej služby a posilňuje postavenie ministra obrany. A všetky tieto veci sa dejú pod hlavičkou toho, tak keď OĽANO malo svoje rýchle ministerstvo, budeme mať aj my.
Tie témy, ktoré sa schovávajú za týmito úradmi, sú napríklad obchod so zbraňami a o tom, myslím, že ešte bude hovoriť môj kolega Valášek, alebo už ráno hovoril. A politizácia tajnej služby. Zasahuje sa teda do nezávislosti kontroly zdravotníctva. Zasahuje sa možno do nezávislosti volieb, pretože sa zasahuje do nezávislosti štatistického úradu. Čiže toto všetko sú témy od zbraní cez tajnú službu, cez voľby, cez zdravotníctvo, ktoré všetky sú tam tak nenápadne schované pod tou hlavičkou, že chceme nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. A vieme, že toto ministerstvo vzniká na základe politickej objednávky jedného z koaličných partnerov - Slovenskej národnej strany.
Nielenže to ministerstvo vzniká narýchlo bez nejakej hlbšej alebo priestoru na nejakú spoločenskú diskusiu, bez MPK, čiže bez medzirezortného pripomienkového konania, vzniká pokryteckým spôsobom, lebo doložka vplyvov k tomuto zákonu tvrdí, že ten zákon nič nebude stáť. Je tam nula. Čo je úplne absurdné a ani to nesedí s tým rozpočtom, ktorý sme tu tiež narýchlo schvaľovali, ale to chápem, že bol koniec roka, pretože tam teda už je uvedené, že to bude stáť asi 100 miliónov eur. A teraz keby aspoň vláda prišla a povedala, že ideme dať 100 miliónov eur na šport. Ja by som sa potešila. Podľa mňa šport je dôležitý. Ja som práve aj z tohto miesta o tom už raz hovorila, že tiež mám deti športovcov. Podporujme hlavne šport detí. Podporujme hlavne šport v súvislosti so školstvom. Ale úprimne neverím, že z týchto 100 miliónov eur by nejako výrazne veľa išlo na šport, pretože vzniká nové ministerstvo a ministerstvo je veľká inštitúcia. Je to významná inštitúcia.
Ja som teda robila na ministerstve školstva a športu. Ja som sa tam venovala tomu školstvu a viem, koľko tam bolo tých, nazvem to, servisných sekcií. A v dobrom slova zmysle, lebo to sú tie sekcie, ktoré vlastne robia servis pre všetku ostatnú vecnú agendu. To je taký ten, to hovorové na ministerstve, že sú tí vecniari a potom sú tí iní. No a čo všetko sú tieto servisné sekcie? Legislatívna sekcia ministerstva školstva robila aj zákon o športe, robila servis aj v sekcii športu. Sekcia rozpočtu, komunikačná sekcia, eurofondová sekcia. To máte desiatky úradníkov, ktorí, kým ten šport je na tom ministerstve školstva, tak sa venujú teda aj tým školským veciam, aj tým športovým veciam a ešte aj tej prierezovej agende školský šport. Pretože školský šport je dôležitá agenda, ktorá sa nám teraz rozkročí medzi dve ministerstvá. A aj včera som napríklad mala otázku, na východnom Slovensku by si chceli zrenovovať nejaké ihrisko v obci a riešili, že na koho sa môžu obrátiť. Hovorím, no momentálne na nikoho, teraz vám nikto žiadnu výzvu nevypíše, lebo ani len nevieme, pod koho ten školský šport vlastne bude poriadne spadať. Čiže ani nemáme istotu, že by sa to, tá podpora športu nejako výrazne zlepšila, len vieme, že ideme minúť 100 miliónov na nové ministerstvo. A to v čase, kedy nám tu vláda neustále opakuje, že teda žijeme ťažkú dobu, ekonomika nie je dobrá, zdedili sme zlý rozpočet a musíme konsolidovať. Ale peniaze na to, aby sa vytvorilo urýchlene nové ministerstvo pre jedného z koaličných partnerov, to sa našlo.
Táto vláda a táto koalícia teda zminimalizovala pokračovanie tejto rozpravy, o pár hodín to skončí a potom si to odhlasujú. Čiže de facto ignorujú výhrady prezidentky, už to aj povedali, že jednoducho to veto prelomia. Ignorujú opozíciu, ignorujú tisíce ľudí na námestiach, ktorým sa nepáči, akým spôsobom táto vláda postupuje. A teda najmä ignorujú aj zákon. A pritom sa ešte vyhovárajú, že veď keď mohli oni, tak môžme aj my. Čiže naozaj je to pod heslom, že víťaz môže všetko a čo chceme, to si presadíme. A to je podľa mňa úplne učebnicová ukážka arogancie moci.
A rovnakú aroganciu moci sledujeme aj pri aktuálnej novele Trestného zákona. Tentokrát sa prezidentka rozhodla, že príde vystúpiť do tohto pléna ešte pred hlasovaním. Možno, keď teda už jej veto dodatočné a jej právne argumenty sú tu ignorované, tak možno aspoň niekým pohne to, keď, keď sem príde a svoje argumenty predvedie, teda prednesie. A môžme argumentovať, myslím si, že aj vecne argumentovať, ale vidíme, že vláda si urobí svoje.
Ďakujem aspoň za vypočutie. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Branislav Vančo.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem kolegyni Gažovičovej, ktorá veľmi jasne uviedla, prečo by sa takýto zákon alebo komplex zmien nemal prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. A ja by som ešte doplnil a aj zopakoval, že musia, musí nastať nejaká mimoriadna okolnosť, a tá okolnosť musí nastať náhle a neočakávane a musia hroziť zároveň značné finančné škody alebo ohrozenie ľudských práv alebo bezpečnosti. To tu zaznelo veľakrát, ale každopádne, každopádne táto mimoriadna okolnosť napríklad v prípade ministerstva športu a cestovného ruchu jednoducho nemohla, nemohla nastať.
Chcel by som tiež pripomenúť, že táto rozprava bola skrátená na maximálne dvanásť hodín a to sa stalo v histórii tejto Národnej rady iba raz, v roku 1995, teda takmer pred dvadsiatimi rokmi. Bol tu pokus aj v roku 2013, ale ten sa nakoniec nerealizoval. Čiže ide o naozaj o výnimočné opatrenie, na ktoré takisto neboli, neboli splnené podmienky. To zdôrazňujem.
No a pokiaľ ide o to ministerstvo športu a cestovného ruchu, kolegyňa Gažovičová hovorila o 100 miliónoch, ktoré to bude stáť, ja som počul aj iné cifry. Je to rôzne. My vlastne oficiálne nevieme, koľko to bude stáť. Takisto nevieme, na čo sa tieto peniaze minú. No a keď nevieme, na čo sa minú tieto peniaze, ako môžeme vedieť, či sú splnené dôvody na skrátené legislatívne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Ondrej Prostredník, nech sa páči.