6. schôdza

Vo vašej otázke už je niekoľko klamstiev, pán podpredseda Národnej rady, a ja môžem na to zopakovať iba to, čo som povedal. Ak som porušil nejaký zákon, ak som niekde niečo ukradol, obráťte sa na svojho priateľa pána Lipšica, ktorého tak obhajujete a podajte na mňa trestné oznámenie, pretože ste posledný, pán Šimečka, ak dovolíte, komu sa ja budem spovedať zo svojich pomerov, z toho či som si ja kúpil, alebo nekúpil v 59. roku svojho života nejaký byt. Ja by som skôr chcel vidieť týchto vašich kolegov a je to veľmi jednoduché, ktorí celý život boli platení mimovládnymi organizáciami, že kde... (Smiech v sále.) Že kde, kde všade títo ľudia majú byty, kde všade títo ľudia sú ubytovaní. Ja mám čisté svedomie teda, pán podpredseda, ešte raz, nech sa páči. Ak máte pocit, že niekde bol porušený nejaký zákon, obráťte sa na pána Lipšica.

Ďakujem aj za túto otázku, lebo keď som poďakoval pánovi Šimečkovi, tak musím poďakovať aj pani poslankyni za otázku. Každý má právo sa spýtať, na čo chce. Neviem, či je potrebné teraz rozoberať do detailov to, čo sa udialo známemu športovcovi v Českej republike, ale skôr tento príklad použijem na takú kratšiu, ale súčasne hlbšiu úvahu, ako len to, že či to bolo správne, alebo to nebolo správne. Patrím do generácie ľudí, ktorí študovali, ale do určitej miery aj pracovali ešte za socializmu. A pamätám si, že nám veľmi zatvárali jedno oko a snažili sa nás presvedčiť, že je iba jedna pravda a že nie je správne, ak na niečo máme nejaký iný názor. Potom sa situácia trochu uvoľnila a mali sme pocit, že môžeme slobodne vyjadrovať svoje postoje, môžeme slobodne pomenovávať udalosti, ktoré vidíme, až sme sa dostali opäť do obdobia, bohužiaľ, v roku 2022, ´23 a ´24, kedy nám opäť jedno oko zakrývajú a ešte pri tom druhom oku kontrolujú, že či nevidíme toho príliš veľa. Je tu nebezpečné obdobie, dámy a páni, jedného jediného povinného názoru. Ja ho zažívam na rokovaniach Európskej rady, kde akékoľvek vybočenie z povinného jedného jednotného názoru je okamžite vnímané ako extrémizmus, ako niečo, čo nie je povolené. My sme, vážení priatelia, doslova šokovali tých pritakávačov západu včera a predvčerom, keď sa dozvedeli, že po tom, čo nám Spojené štáty americké predložili vyhlásenie k situácii na Ukrajine, že sme ho odmietli podpísať. Pretože sme žiadali dôkazy. Elementárnu vec. Tvrdili sme, že použitie vojenskej sily na Ukrajine zo strany Ruska je porušením medzinárodného práva. A budeme to vždy tvrdiť. Ak sa preukáže, že boli použité balistické rakety, ktoré dokonca pochádzajú zo Severnej Kórey, my to automaticky odsúdime, ale chceme nejaké dôkazy. A čo si nepamätáme, čo ten minister zahraničných vecí rozprával v tej Bezpečnostnej rade OSN, keď pripravovali útok na Irak? Ako sú v Iraku zbrane hromadného ničenia. Ako je režim Saddama Husseina prepojený na teroristické štruktúry Al-Káidy. A zomrelo milión civilistov pri tomto útoku a potom sa zistilo, že neexistujú žiadne zbrane hromadného ničenia a neexistuje, samozrejme, žiadne prepojenie na teroristické štruktúry. Ja chápem, že je nervozita z toho, že stratégia, ktorá je tu dnes používaná na Ukrajine, nefunguje. Tá stratégia bola veľmi jednoduchá, Namiesto toho, aby hneď pri tých dvoch príležitostiach, keď bolo možné uzatvoriť mier a išli do prímeria, tak sa povedalo, budeme dávať na Ukrajinu miliardy dolárov a zbrane a do posledného vojaka tá Ukrajina bude bojovať, aby priniesla na tácke hlavu toho ruského medveďa v podobe doráňanej, zle fungujúcej krajiny. Ale táto stratégia, bohužiaľ, totálne, ale totálne zlyhala. Tak prosím, nech nechcú od nás, aby sme hlasovali, súhlasili s čímkoľvek bez toho, aby k tomu existovali akékoľvek dôkazy. No snáď nás nebude niekto odkazovať, že pozrite si, čo o tých balistických raketách píše Denník N. Toto nám bolo povedané. Toto je dôkaz, ktorý nás oprávňuje, aby sme podpísali nejaké vážne vyhlásenie? A toto isté sa, samozrejme, vzťahuje aj na športovca, ktorý sa spomína v otázke pani poslankyne. Nemôžem, ani nebudem komentovať situáciu v Českej republike, to mi nepatrí a neprináleží. Ja môžem komentovať situáciu na Slovensku. Odmietal som politiku trestania športovcov, či sú z Ruska, Bieloruska alebo od hockadiaľ inakadiaľ, trestania v podobe, že sa im zakazuje účasť tam alebo onam. Na Slovensku sme boli svedkami veľkej kritiky našich hokejistov, ktorí hrajú v ruskej KHL, v druhej najlepšej lige na svete. Ako je možné, že ruskí hokejisti hrajú v NHL a nikto sa ich jednoducho nechce dotknúť. Opäť je to, bohužiaľ, nebezpečná politika jedného povinného názoru, ktorú ja odmietam.
Je mi ľúto, čo sa stalo známemu slovenskému športovcovi, ja to principiálne odmietam takéto zaobchádzanie a nikdy by som nevťahoval športovcov do týchto špinavých politických hier, takže pán Hudáček, ja sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za odpoveď, pán predseda vlády. Už ste to spomenuli, ale chcem sa uistiť, mali by mať podľa vás hokejisti právo reprezentovať, hokejisti KHL, reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta? Ďakujem.

Samozrejme, že áno. Samozrejme. To sú, prosím, športovci a športovci hľadajú najlepšie podmienky pre svoje športové vyžitie. Ak tvrdíme, že NHL je najlepšia hokejová liga na svete a KHL je druhá najlepšia hokejová liga na svete, čo to má spoločné s tým, že hokejista, čo je jeho poslaním, je to jeho snom, je to jeho profesiou, hrá v druhej najlepšej lige na svete a niekto mu povie, že nemôžeš reprezentovať Slovenskú republiku, lebo sa pohybuješ niekde po území krajiny, ktorá je dnes v konflikte s Ukrajinou. Preto odmietal som tieto veci a vždy pokiaľ pôjde o otázku účasti ruských športovcov, bieloruských športovcov a ďalších na medzinárodných podujatiach, tak budem tvrdiť, že tam majú byť, že majú športovať, majú konkurovať iným športovcom, pretože potom aj tá hodnota tých medailí, zlatých, strieborných a bronzových je podstatne nižšia, ak tí najlepší športovci, ktorí často v niektorých disciplínach pochádzajú práve z Ruska alebo Bieloruska sa takýchto súťaží nemôžu zúčastniť.

Kto číta túto otázku a jej textáciu, tak nepotrebuje vysokú školu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Prejdeme k otázkam na členov vlády.

Fico, Robert, predseda vlády SR
... ako to pán Saloň myslel, pretože naši poslanci na rozdiel od iných nemajú IQ dreveného vláčika. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj pánovi poslancovi za otázku.
Pán poslanec, môžem potvrdiť, že rezort diplomacie pod mojím vedením má silný záujem na oživenie ekonomickej diplomacie. V súčasnosti vyhodnocujeme jej ďalšie nastavenie, ktoré vnímame aj na základe podnetov z podnikateľského prostredia za prekonané. Podnikatelia nám signalizujú a mnohí z nich mi aj to potvrdili na osobných stretnutiach koncom minulého roka, keď som ich absolvoval, že táto oblasť potrebuje nové impulzy a nový rozvoj. Potrebujeme hmatateľnejšie výsledky z pohľadu presadzovania našich ekonomických záujmov v zahraničí. Zamýšľané zmeny fungovania ekonomickej diplomacie sa budú týkať ako organizácie činnosti v ústredí, tak aj fungovania siete v zahraničí. Doma plánujeme napríklad obnoviť teritoriálne riadenie ekonomických diplomatov. Zlepšiť proces ich výberu a prípravy vo vzťahu k fungovaniu siete v zahraničí, chceme podrobiť zhodnoteniu výber teritórií, v ktorých ekonomickí diplomati pôsobia. Odborníci na rezorte diplomacie už pracujú s cennými vstupmi od podnikateľskej sféry aj z prostredia štátnej správy. Podmienkou posilnenia siete však bude potrebný záujem slovenských exportérov, s ktorými chceme viesť intenzívny dialóg. Aktivitami ekonomickej diplomacie chceme popri tradičných regiónoch osloviť aj mimoeurópske trhy v juhovýchodnej Ázii, v severnej Afrike, Latinskej Amerike. Všade tam, kde vieme nadviazať na historickú, ale aj súčasnú prítomnosť podnikateľských subjektov, resp. kontaktov s úzkymi väzbami. Na Slovensku chceme byť aktívni a chceme, aby táto spolupráca nabrala na väčších rozmeroch, ako je tomu doposiaľ, aj keď si uvedomujeme, že to pri súčasných ekonomických situáciách, ekonomickej situácii štátneho rozpočtu a konsolidácie nebude jednoduché, pretože musíme šetriť kvôli neschopnej vláde, ktorá tu bola predtým a zanechala nám Slovensko zadlžené a máme aj brzdu z hľadiska zákona o rozpočtovej zodpovednosti, urobíme v rámci možností maximum, čo sa dá.
Ďakujem, pán predsedajúci, dohovoril som.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za otázku. Rozumiem aj tej otázke a je potrebné ju vysvetliť. Iste sa zhodneme všetci, že cestovanie v rámci Schengenu bez pasov v Európskej únii, jedným z najhmatateľnejších, by som povedal, výdobytkov členstva Európskej únie. Dokonca v každých prieskumoch, ktoré sa udejú, či už je to z úrovne Európskej únie, ale aj jednotlivých členských krajinách Európskej únie je toto právo cestovať voľne jedno z najviac hodnotených a je pre to potrebné urobiť maximum pre to, aby nebolo nijakým spôsobom blokované. Zároveň však platí, že riadenie migrácie a ochrany bezpečnosti vonkajších hraníc, je pre Európu ešte stále výzvou, čo vyúsťuje do dočasnej obnovy kontrol na niektorých hraničných prechodoch vnútri Schengenského priestoru.
A pre vašu informáciu, určite sledujete, že jedenásť krajín Schengenský, Schengenského priestoru zaviedlo kontroly na hraniciach. Nedávno to bolo predĺženie z, zo strany Českej republiky. Chvalabohu, že zatiaľ tá kontrola nie je taká, že by významným spôsobom narušila plynulosť cestovania, že robia to selektívne tú kontrolu zameranú predovšetkým na pašerákov nelegálnych migrantov, avšak niečo to už naznačuje. A práve preto je veľmi potrebné, aby sa migračná politika významne zmenila. Je potrebné sa vrátiť k jej posilneniu, lebo v opačnom prípade môžeme povedať, že Schengenský priestor je významne ohrozený a možno až nefunkčný.
Nechcem sa teraz venovať tomu, že ako to urobiť, pretože je tam viacero riešení, ale vrátim sa k tej otázke, ktorú ste aj položili, Slovenská republika dlhodobo presadzuje názor za začlenenie všetkých štátov v európskej, Európskej únie do Schengenského priestoru, a myslíme si, že nás to neoslabí, práve naopak, nás to posilní, len musíme byť dôslední pri ochrane Schengenských hraníc.
V minulom roku sa členom spoločného priestoru bez hraníc stalo Chorvátsko, ako ste určite zachytili a myslím si, že je to určite prospešné pre všetkých nás a teraz rovnako z tohto miesta musím oceniť aj aktivitu Bulharska a Rumunska v tomto smere, pretože splnili všetky technické kritéria na členstvo, urobili veľa pre dôslednú ochranu svojich hraníc a pre potlačenie imigrácie, predovšetkým nelegálnej. Som presvedčený, že naša spolupráca s Bukurešťou a Sofiou sa do konca marca, keď sa námornej a v, keď sa na námornej a vzdušnej hranici oboch štátov oficiálne prestanú platiť pasové kontroly, ešte zintenzívni.
My sme boli rovnako v tej pozícii v roku 2006, keď sme nastúpili do vlády a predchádzajúca vláda nám nechala Schengen v katastrofálnom stave. Dokázali sme urobiť za krátky čas aj vďaka vtedajšiemu ministrovi vnútra a stali sme sa členmi Schengenu a dodnes to oceňujeme ako významnú pridanú hodnotu členstva Európskej únie.
Čiže ešte raz, Slovensko bude naďalej podporovať návrh na plnohodnotné začlenenie týchto dvoch členských krajín Európskej únie - Bulharska a Rumunska - do Schengenského priestoru a nie je to v rozpore s našimi záujmami. Práve naopak.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Určite všetci vnímate, že rozširovanie Európskej únie je ešte viacej na stole práve v súvislosti s Ukrajinou, ako tomu bolo predtým. Lebo keď sa predtým hovorilo o rozširovaní, tak to nebolo ani počuť, že prebiehajú rokovania, ale akonáhle sa dostala do hry Ukrajina, tak už je to veľká téma. Náš postoj je jasný, že my podporujeme perspektívu Ukrajiny v Európskej únii, ale za podmienok, že musí dodržať všetky kritériá a postup tak, ako to urobili a museli urobiť všetky krajiny vrátane Slovenskej republiky. A zároveň si myslíme, že nemá byť tu robený nejaký dvojitý meter pri prístupe do Európskej únie medzi krajinami východného partnerstva, kde Ukrajina patrí spoločne s ďalšími, ako je Moldavsko, Gruzínsko a krajinami západného Balkánu.
Viete veľmi dobre, že nám ako Slovenskej republike veľmi záleží predovšetkým na krajinách západného Balkánu, aby boli čím skôr integrované do Európskej únie, pretože to, čo sa tam udialo občianskou vojnou, rozpadom Juhoslávie, bola významná destabilizácia, bezpečnostné riziko a je náš záujem, aby sa to stabilizovalo.
Ako lepšie zabrániť akýmkoľvek konfliktom dostať tieto krajiny za rokovací stôl na členstvo, do členstva Európskej únie a tam napĺňať hodnoty, ktoré spoločne vyznávame a riešiť všetky konflikty predovšetkým diskusiou a hľadaním kompromisov. Toto je náš prístup a naši diplomati k tomu pristupovali a slovenská diplomacia v minulosti veľmi aktívne a viete, že aj naši diplomati tam mali významné postavenie aj v zastúpení organizácií spojených názor, názor, národu. To znamená, náš prístup je nerozdeľovať a nehovoriť o tom, že teraz je potrebné urýchlene podporovať Ukrajinu pri vstupe do Európskej únie, pretože si myslíme, že je to skôr politické rozhodnutie, ale brať do úvahy to, čo urobili tie krajiny západného Balkánu za tie desaťročie enormného úsilia, pretože oni urobili pokrok, aj keď to nie je jednoduché a nemôžeme sa dnes pozerať na to, že tak tuto jedna krajina, ktorá sa dostala do nejakej pozície nezávideniahodnej, dokonca ešte vo vojnovom konflikte a bude ešte skôr na tej štartovacej čiare, ako bude niektorá z tých krajín západného Balkánu, na ktorých nám veľmi záleží.
Toto je náš prístup, ktorý podporujeme a som veľmi rád, že nie sme sami a sú na našej strane aj krajiny povedzme či už V4 alebo Slavkovského formátu alebo tzv. C5. Veľmi sa v tom angažuje aj Rakúsko a môžem vám povedať, rovnako aj Taliansko, ktoré zvoláva môj kolega, minister zahraničných vecí Talianska, Tajani zvoláva stretnutie krajín priateľov západného Balkánu, kde práve o tomto chceme rovnako hovoriť. Toto je jasný prístup, pretože hovorí aj o tom, že môžeme byť silnejší aj z hľadiska ochrany, keď poviem príklad nelegálnej migrácie. Toto je náš postoj, pán poslanec, a v tomto budeme zotrvávať aj ďalej.
Dohovoril som, pán predsedajúci.

Pán poslanec, mám tu odpoveď od pána ministra školstva, ktorú vám sprostredkujem.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky aktuálne implementuje, čiže zavádza projekt Aktívna škola, v rámci ktorého identifikuje nasledujúce oblasti ako prierezové. Školské športové súťaže, telesná a športová výchova, inovatívne formy vyučovania, športové kurzy a výcviky, školská športová infraštruktúra a školské krúžky voľnočasové na školách. Tieto oblasti predstavujú zložky výchovnovzdelávacieho, vzdelávacieho procesu, na ktorých sa sekcia športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Kancelária štátneho tajomníka pre šport v minulosti rôznou formou podieľali. Školský šport ostáva v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a prípade ďalších prierezových tém je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravené aktívne sa vzájomne dopĺňať a spolupracovať s novým ministerstvom. Ministerstvo má záujem naďalej spolupracovať medzirezortne v tejto oblasti a konkrétny rozsah a obsah tejto spolupráce bude predmetom ďalších stretnutí.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Dobrý deň, ja sa chcem teda opýtať, keďže zastupujete ministra školstva, že či teda mi aj viete teda zodpovedať tú doplňujúcu otázku, alebo to mám nejak potom písomne poslať, alebo teda či sa môžem opýtať, keď ho zastupujete. (Reakcia z pléna.) Tak mňa by presne to zaujímalo, ako vy ste povedali, že tá sekcia športu síce oficiálne ostala pod gesciou ministerstva školstva, ale značná časť tých zamestnancov a zamestnankýň má prejsť práve pod nové ministerstvo vznikajúce, teda ministerstvo cestovného ruchu a športu, tak mňa by teda zaujímalo, či podľa vás práve presne som sa pýtal na tú Aktívnu školu, to som mal tým na mysli, či to budú zvládať v tej miere, ktorej táto sekcia ostane podľa mňa poddimenzovaná pod ministerstvom školstva.