6. schôdza

Ďakujem. Mám procedurálny návrh. Dajte, pán predseda, hlasovať, aby toto plénum hlasovalo o uznesení, ktorým odsúdi používanie hanlivých slov stigmatizujúcich smerom k psychologickým a psychiatrickým diagnózam, ktoré sa používajú nielen predsedajúcimi v tomto parlamente, ale aj členmi a členkami tohto pléna pravidelne. A odôvodnenie, prečo by sme mali prijať toto uznesenie, pretože takéto vyjadrenia sú nielen stigmatizujúce, ale aj hanlivé a zraňujúce a hovorím to aj ako bývalý psychologický a psychiatrický pacient. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Navrhujem, aby parlament odporučil pánovi Blahovi, aby si priznal chybu aj v prípade komunistického vraha a zločinca Che Guevaru, ktorého si zavesil na stenu v oficiálnej budove Národnej rady. Ďakujem. (Potlesk.)

Môj procedurálny návrh je, aby naozaj bola zadosťučinená spravodlivosť, pretože napríklad poslanec Migaľ mi nadáva do potkanov, do buzerantov, tam ten poslanec, čo urážal pána poslanca Petra Polláka, ma volal vonku, aby som sa išiel biť, tuná tento Gašparovič, či jak sa volá, ten mi tu, ten ma tu volal vonku, takže viete, ja som etalón, ale spravodlivosti na cti. Nie som zlodej, nie som kšeftár, nezobral som 150-tisícový úplatok.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, späť k návrhu na skrátené legislatívne konanie o prvej časti mafiánskeho balíčka.
Na úvod by som chcel vyjadriť teda poľutovanie, že pán poslanec Gašpar ako spravodajca opäť odišiel bez toho, aby nám prečítal tie uznesenia, resp. nálezy ústavného súdu, ktoré konštatujú, údajne konštatujú rozsiahle porušenia ľudských práv zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry a ktoré teda majú odôvodňovať porušovanie ľudských práv ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie, opäť sme sa to nedozvedeli napriek tomu, že tu sedel hodinu a bol k tomu priamo vyzvaný. Mali sme dokonca aj očný kontakt, ale nie, nie, neprečíta ich ešte, necháva si to na neskôr.
A druhá vec. Pred tým, ako sa dostanem k samotnému návrhu, by som chcel reagovať na časť vystúpenia predrečníčky pani poslankyne Kalmárovej, ktorá hovorila o tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry v minulosti fungoval a potom sa opravila, že existoval, je to síce že dobrý bonmot, ale nie celkom zodpovedá realite a je myslím trochu nespravodlivý voči prokurátorom na špeciálnej prokuratúre, ktorý si aj za Dušana Kováčika poctivo robili svoju robotu a on síce tie kauzy, ktoré sa dotýkali vrcholných politických predstaviteľov a ich kumpánov, zametal pod koberec, držal ich u seba, topil ich, ale to nie je jediná náplň činnosti špeciálnej prokuratúry, a teda aj za Dušana Kováčika tam pracovalo veľa slušných prokurátorov, ktorí si robili svoju robotu a robili si ju dobre. Tak akože bonmot je to dobrý, ale trošku som to považoval za potrebné uviesť na pravú mieru.
Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, je k novele Trestného zákona diskusia, k návrhom na skrátené legislatívne konanie býva obvykle veľmi stručná. Vystúpi jeden alebo dvaja poslanci, alebo ani to nie, obvykle prečítajú, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku v časti o skrátenom legislatívnom konaní, konštatujú, že tie dôvody nie sú naplnené a prípadne, že nie sú dostatočne odôvodnené v samotnom návrhu, stáva sa totiž aj to, že síce sú nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ale neobjavia sa v tom návrhu. Potom sa objavia až v diskusii alebo poslanci ich prácne nachádzajú, a to je problém, keď to zdôvodnenie je odfláknuté. Toto však nie je problém návrhu na skrátené konanie, o ktorom rokujeme, toto nie je odfláknuté, toto je nehorázne. Je založené na lžiach a vedomej manipulácii. A týka sa zásadnej systémovej veci. Netýka sa úpravy nejakých jedného, dvoch troch odsekov, niečoho čo naozaj treba naliehavo riešiť, je to rozsiahla úprava, ktorá zásadným spôsobom mení celý systém trestného práva na Slovensku. O to je dôležitejšie, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Pár slov by som chcel povedať k celej tej terminologickej debate, teda že niekedy sa označuje ten samotný návrh v skrátenom konaní, ku ktorému rokujeme, promafiánskym balíčkom, niekedy mafiánskym, ja sám sa prikláňam k termínu mafiánsky, nielen preto, že je to stručnejšie, ale aj preto, že je to výstižnejšie. Promafiánsky vyvoláva dojem, že je to pre mafiu, áno, je to pre mafiu, ale akoby to robil niekto iný, čo s tou mafiou nemá nič spoločné, ale omylom alebo vedome sa snaží mafii pomôcť. Ale toto nie je ten prípad, to nerobí nejaká tretia nezúčastnená osoba, ktorá prichádza s týmto návrhom a chce ho presadiť, toto robí mafia sama pre seba.
Demokracia býva na základe známeho výroku Abrahama Lincolna, amerického prezidenta, označovaná niekedy za vládu ľudu prostredníctvom ľudu a pre ľud. A balíček, o ktorom rokujeme, je balíček mafie, prostredníctvom mafie a pre mafiu. Čiže odporúčam používať termín mafiánsky balíček ako promafiánsky balíček.
Celý systém trestnej politiky trestného práva môže byť nastavený rôznym spôsobom a tie rôzne nastavenia môžu byť legitímne. Keby som to veľmi zjednodušil, tak môžu odrážať skôr advokátsky alebo skôr prokurátorský pohľad a niekedy to tak býva, že ak sa pripravuje návrh Trestného zákona, Trestného poriadku, rekodifikácia alebo nejaké novely či už parciálne, alebo zásadnejšie, tak sa tam premietne jeden alebo druhý. To sú strany, ktoré sa stretávajú na súde pri trestnom konaní a úlohou prokurátora je stíhať trestnú činnosť, úlohou advokáta je hájiť záujmy svojich klientov, ktorí sú v postavení obžalovaných na súde a súd má rozhodnúť, že kde je pravda, čo sa podarilo preukázať a rozhodnúť o vine a treste.
Parlament síce nerozhoduje o vine a treste, ale rozhoduje o tom, akým spôsobom má byť nastavené trestné právo a do toho nastavenia sa premietajú aj skúsenosti, názory, záujmy a pohľady advokátov, aj prokurátorov, policajtov, ktorí stoja na opačných stranách barikády obvykle. A malo by to byť v rovnováhe. Nemá sa systém vychýliť ani príliš jedným smerom, ani príliš druhým smerom. Keď sa vychýli príliš tým prokurátorským smerom, tak sa nedbá na práva obvinených, procesné práva obvinených a môže to vyústiť až v totalitu alebo demokraciu, extrémom boli komunistické systémy, kde obvinení, obžalovaní nemali žiadne práva a boli vopred odsúdení. Ale nemôže to byť upravené ani spôsobom úplne opačným, tak, že nie je možné vyšetriť trestné činy a dospieť k tomu, aby páchatelia boli odhalení, súdení, odsúdení a potrestaní. Ale to hovorím o nejakom teoretickom spore advokátskeho a prokurátorského pohľadu, ktorý je legitímny, ktorý, ktorý medzi sebou vedú slušní advokáti na jednej strane, ktorí síce chránia záujmy svojich klientov, ale nemyslia si, že by mal byť právny systém nadstavený tak, aby mu mohli uniknúť páchatelia trestnej činnosti a o slušných prokurátoroch alebo vyšetrovateľoch, ktorí si zase uvedomujú, že, že je dôležité stíhať trestnú činnosť, ale musí sa to diať podľa pravidiel. Možno sa to teda vychýli trochu jedným alebo, alebo druhým smerom, ale nie takým spôsobom, ako sa to, ako sa to deje teraz. A aby sa to nevychýlilo príliš, tak práve na to slúži riadny legislatívny proces. Lebo tam možno nájsť tú rovnováhu. V skrátenom legislatívnom konaní žiadnu rovnováhu medzi týmito dvoma inak legitímnymi pohľadmi nemožno nájsť. V takomto skrátenom konaní v tak zásadnej veci, skrátené legislatívne konanie znamená, že sa parlament na návrh vlády úplne vykašle na hľadanie tej rovnováhy a prikloní sa na jednu stranu, ktorá ani nie je tým legitímnym advokátskym pohľadom. Ja to mafiánsky pohľad, nie advokátsky pohľad. To, čo tu dnes ide vláda v skrátenom legislatívnom konaní vnútiť parlamentu.
Aj pán predseda Národnej rady Pellegrini hovorí, že však ale veď taká rozsiahla rozprava, veď to, čo sa vlastne sťažujete na skrátené legislatívne konanie.
Zaznelo tu už viackrát, že riadny legislatívny proces sa nedá merať iba dĺžkou rozpravy v pléne. Riadny legislatívny proces má mať nejaké náležitosti aj v parlamente, aj v parlamente má byť čas medzi prvým a druhým čítaním na rokovanie výborov a na zozbieranie pripomienok, pozmeňujúcich návrhov, rozobratie toho, toho návrhu, ale predovšetkým v tej fáze pred, v tej fáze predtým, ako to ide do vlády a do parlamentu, ktoré sa, ktorá sa nazýva príprava zákona a potom medzirezortné pripomienkové konanie.
Viacerí kolegovia a kolegyne sa tu podelili s tým, že majú z vlastnej skúsenosti pohľad na, na pripomienkové konanie, že to zažili na ministerstvách a vedia, aké je to dôležité, aby sa nevynechala táto fáza. Ja som to tiež chvíľu zažil na ministerstve, keď som bol pol roka štátnym tajomníkom a absolvoval som z tej pozície niekoľko rozporových konaní v rámci medzirezortných pripomienkových konaní a, samozrejme, aj vyhodnocovania pripomienkového procesu, ale oveľa viac som tu zažil z tej druhej strany z pozície pripomienkujúceho. Podieľal som sa na pomerne veľkom množstve pripomienok a hromadných pripomienok k návrhom zákonov a mám teda skúsenosti aj s tým, že, že som viedol rozporové konania, na ktorých sme rokovali o tých pripomienkach, ktorým predkladateľ, teda ministerstvo, nechceli vyhovieť. A, a bolo to v rôznych obdobiach, obvykle v obdobiach, keď tu vládli vlády SMER-u. Bolo to rôzne z hľadiska času, z hľadiska volebného obdobia, z hľadiska toho alebo onoho rezortu, ale moja absolútne väčšinová skúsenosť je, že tí úradníci k tomu pristupovali zodpovedne a korektne. Správali sa slušne, boli ochotní počúvať, boli ochotní argumentovať, boli ochotní vysvetľovať a tam, kde to bolo možné, tak boli ochotní aj hľadať nejaké riešenia, vylepšenia, úpravy, nájsť, nájsť kompromis. Samozrejme, že nie v tých zásadných veciach, ak dostali politickú zákazku, tak museli to pripraviť tak, ako, ako to dostali, ale dôležité sú niekedy aj tie konkrétnosti, tie detaily, ten konkrétny spôsob, akým sa ten zámer premietne do reality. A keď boli upozornení na to, že môže tam vzniknúť nejaký problém, tak buď sa to snažili upraviť, alebo sa to aspoň snažili vysvetliť.
Samozrejme, že z času na čas som zažil aj taký prístup, že sme prišli na nejaké ministerstvo a našli sme tam zástupcov ministerstva, ktorí keď nás videli, tak sa pozdravili, potom si založili ruky a povedali, no však povedzte si, však my to aj tak spravíme tak, ako, ako sme to napísali. Ale to bola úplne výnimočná skúsenosť. A to bola skúsenosť, ktorá zodpovedá tomu, ako dnes prebieha debata s vládnou koalíciou, čiže to, čo je na úrovni úradníkov, úplne výnimočný prístup a aj za najhlbšieho obdobia vlád SMER-u mám túto skúsenosť, že iba výnimočne sa takéto niečo stalo, tak to sa úplne bežne deje teraz v parlamente. Nezáujem, založené ruky, žiadna reakcia.
A chcel by som sa podeliť o jednu konkrétnu skúsenosť, ktorá súvisí s tým, o čom rokujeme.
V roku 2006 sa dostala k moci prvá Ficova vláda, ktorú tvoril SMER, HZDS a SNS. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a Štefan Harabin prišiel s tým, že treba zrušiť špeciálny súd a treba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Čiže vlastne to, čo vláda SMER-u, HLAS-u a SNS ide teraz urobiť, je nasledovníctvo toho, s čím prišiel Štefan Harabin v roku 2006. Harabin má veľmi zlú povesť. Je považovaný za to najhoršie, čo sme v slovenskej justícii mali. Ale ešte aj ten Štefan Harabin, ako minister spravodlivosti, išiel na to slušnejšie ako súčasná vládna garnitúra. Štefan Harabin v roku 2006 nepriniesol ten návrh na vládu, nenavrhol parlamentu, aby rokoval v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu na zrušenie špeciálnej, špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry, ale dal ten návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Vyvolalo to rozsiahlu diskusiu, rozsiahlu kritiku a ja som sa podieľal na jednej hromadnej pripomienke, zozbierali sme viac ako 500 podpisov, takže sa uskutočnilo rozporové konanie a bolo to najdlhšie rozporové konanie, ktoré som kedy vôbec absolvoval. Bol tam pracovník ministerstva, ktorý sa nám snažil vysvetliť tie dôvody, my sme mu argumentovali, že prečo nie. Hodiny sme spolu diskutovali a keďže sme to nedodiskutovali v ten deň, tak sme sa dohodli, že sa zídeme na druhý deň a ani na druhý deň sme sa nedodiskutovali, tak sme sa zišli ešte, ešte na tretí deň. Čiže tri dni trvalo rozporové konanie. Kto máte skúsenosti s rozporovými konaniami so zástupcami verejnosti, nie, nie ministerstiev, tak viete, že je to niečo úplne neštandardné a, a on sa nám snažil argumentovať. Snaží sa nám vysvetľovať svoj pohľad. My sme s ním nesúhlasili, ale keď sme mu my dali argumenty, ktoré vyvrátili tie jeho tvrdenia, tak on sa zamyslel a povedal, že dobre, ja vám k tomu pošlem ešte niečo a na druhý deň sme pokračovali. Čiže ešte aj za Harabina, ešte aj pri snahe zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd postupoval, postupovala vláda reprezentovaná vtedy úradníkmi slušnejšie a korektnejšie, ako dnes postupuje vláda SMER-u, HLAS-u a Slovenskej národnej strany. A dopadlo to vtedy tak, že ani špeciálna prokuratúra, ani špeciálny súd neboli vtedy zrušené, išlo to do stratena nie preto, že my sme dali hromadnú pripomienku, ale preto, že vtedy Robertovi Ficovi ešte záležalo na tom, čo si myslia ľudia, vtedy sa Robert Fico ešte stále tváril ako bojovník proti korupcii, takže Robert Fico vtedy Harabinovi toto zarazil a z toho návrhu zákona nebolo nič. Špeciálny súd bol potom o chvíľu zrušený, zrušený rozhodnutím ústavného súdu, ktorý časť vládnej koalície najmä HZDS a SNS iniciovali, ale miesto neho vznikol špecializovaný trestný súd v roku 2009 a bol to opäť za vlády Roberta Fica, za prvej vlády Roberta Fica, keď mu ešte záležalo na tom, čo si verejnosť, verejnosť myslí. Teraz je im to evidentne jedno. Vedia, že ľudia, vedia, že to robia pre svojich ľudí, že to robia pre ľudí, ktorí sa dopúšťali korupčnej činnosti, ktorí páchali zločiny v časoch ich vlád, že to tí ľudia nechcú, ale im to je jedno, lebo vedia, že väčšine ich voličov na tom až tak veľmi nezáleží a nedbajú už takouto, aby mali, mali povesť bojovníkov proti korupcii, ako sa Robert Fico tváril na začiatku svojej vlády a resp. najmä predtým, ako sa, ako sa dostal, dostal k moci.
Robert Fico to už má odskúšané, takže jemu sa nijako nečudujem, že ide hlava-nehlava, ale HLAS sa tváril, že je nejaký iný, pán predseda HLAS-u Pellegrini tvrdil, že sú iní ako SMER, ale teraz sa ukazuje, resp. ukáže sa pri hlasovaní o mafiánskom balíčku, a už aj pri hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, či HLAS je iný, alebo či je to len trochu iný SMER, ktorí kašlú na pravidlá, kašlú na, na to, čo si ľudia myslia. Je im jedno, že týmto návrhom, návrhom sa nielen dá amnestia ich vlastným ľuďom, ale že sa zhorší stíhanie trestnej činnosti a nielen tej trestnej činnosti, ktorá sa týka ich samotných a ich kamošov korupcie rozkrádania štátneho, štátneho majetku, ale aj úplne bežnej kriminality, ktorú bude ťažšie postihovať, tresty majú byť primerané ale nielen primerane nízke, teda nemajú byť neprimerane prísne, ale nemajú byť ani neprimerane benevolentné, lebo v takom prípade neplní trest jednu zo svojich základných funkcií, a to je preventívna funkcia, teda že odrádza ľudí od páchania trestnej činnosti. Toto v mnohých prípadoch už nebude platiť, ak bude schválený mafiánsky balíček.
Hlavná časť argumentácie na skrátené legislatívne konanie sa opiera o tvrdenie, že Európska únia od nás žiada, aby sme rýchle zmenili viaceré ustanovenia trestného práva. Pri tom Európska komisia od nás žiada, aby sme nemenili Trestný zákon a aby sme to nerobili v takomto skrátenom konaní. Naša vláda klame presne tým spôsobom, aký sa nachádza v utopickom románe Georga Orwella o totalitnom štáte 1984, Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila, mafia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, ja som rád, že v tomto vystúpení zaznela určitá obrana alebo spresnenie, zastatie sa prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a ich práce počas vedenia tohto úradu zločincom Dušanom Kováčikom, lebo je to presne tak. To sú, dámy a páni, ktorí odvádzali a odviedli poctivú a zodpovednú robotu dlhé roky predtým. A to v ťažkom prostredí. Nie vďaka Kováčikovi, ale napriek Kováčikovi. Ono je pravda, že tento človek topil jednu politickú kazu za druhou, resp. kauzy, ktoré by sa mohli dotknúť politikov, veď aj preto dostal tú prezývku 61.0, čo symbolizovalo počet dozorovaných a zároveň zastavených prípadov 61 a počet žalôb 0, ktoré realizoval práve tento zločinec. Z nich najexponovanejšia, z môjho pohľadu najškandalóznejšie bolo zametanie káuz pod koberec typu vyšetrovanie hlasu podobnému Ficovi vlastnou hlavou, kde sa jednalo o podvodné financovanie strany SMER. Takisto financovanie SDKÚ v časoch Mikuláša Dzurindu, Kováčik zastavil.
V roku 2014 sa odmietol zaoberať neskôr odsúdeným zločincom Bašternákom a jeho podvodmi. On bol potom hnaný pred spravodlivosť až potom, čo sa do toho obuli médiá a my sme ako vtedajší opoziční politici spolu s občianskou verejnosťou organizovali protesty po celom Slovensku.
Ale Úrad špeciálnej prokuratúry to nebol len Kováčik, tí prokurátori v rokoch existencie tohto úradu naozaj odviedli jednu poctivú robotu, poctivú prácu a prispeli k očiste našej spoločnosti od organizovaného zločinu a ja som rád, že toto tu zaznelo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Skrátené legislatívne konanie navrhla táto vláda preto, aby už od budúceho pondelka zaručila beztrestnosť pre svojich kamarátov, trestne stíhaných v rôznych korupčných kauzách. Tak si to napísali do tejto novely trestného zákona. Od 15. januára mala začať platiť amnestia na kauzy Gorila, Emisie, Welten, Báč a ďalšie. Od pondelka budúceho týždňa mali padnúť trestné sadzby za korupčné trestné činy, za podvody, za mnohé prípady, v ktorých sú trestne stíhaní aj autori tejto novely.
Koalícia SMER, HLAS, SNS si tento atentát na spravodlivosť naplánovala tak, aby to parlament schválil ešte v decembri minulého roka. A ak by to aj prezidentka vrátila, aby jej veto do budúceho pondelka v tomto parlamente prelomili. To by sa v riadnom legislatívnom procese, samozrejme, takto nedalo stihnúť a v riadnom legislatívnom procese by sa museli vysporiadať aj so stovkami, možno až tisíckami pripomienok a zásadných pripomienok.
A ešte jedna poznámka k prvému pokusu o zrušení špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry z rokov 2006, 2010, ktorý si spomínal. To, čo si opisoval v súvislosti s vtedajším legislatívnym procesom a v súvislosti s tým, čo sa deje teraz, by sa dalo zhrnúť jednou vetou takto. Susko je horší ako Harabin. Možno len v jednej veci, ale v takej zásadnej veci, akou je táto totálna amnestia na korupciu a podvody platí. Že Susko je horší ako Harabin. (Potlesk.)

Ondrej, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Oni sa vždy tie príspevky veľmi dobre počúvajú, pretože hovoríš faktické, hovoríš k veci a ja súhlasím a asi všetci, tak ako tu sedíme, vidíme tú realitu, ktorá sa deje, že už štvrtý deň prebieha v pléne Národnej rady diskusia k skrátenému legislatívnemu konaniu k tejto novele Trestného zákona a už štyri dni tu vystupuje jeden opozičný poslanec za druhým a všetci kladieme tú istú otázku, že aký je dôvod skráteného legislatívneho konania, ktorý stále nebol nikým tu vysvetlený či už z vlády, alebo v rámci koaličných poslancov a už štvrtý deň tu všetci my opoziční poslanci predkladáme jeden argument za druhým, prečo nie sú splnené tieto podmienky, podmienky na skrátené legislatívne konanie. A štvrtý deň tu zástupcovia vlády a koalície okrem toho úvodného slova, ktorý sme tu počuli a myslím si, že to bol jeden vstup pána ministra Suska potom ešte nejaká faktická poznámka, tu všetci držia nejaký bobrík mlčanlivosti a potom si premiér na úrade vlády ohlási tlačovku. V rámci tejto tlačovky povie, že v pléne parlamentu opozícia nemala ani jeden príspevok k skrátenému legislatívnemu konaniu. Tak ja neviem, že či tu žijeme v nejakých paralelných realitách, a tak odkazujem pánovi premiérovi, že nech si vypočuje ten tvoj príspevok, ktorý bol faktický, ktorý bol k veci, ktorý presne hovoril, aké sú problémy a čo môže nastať. Pretože o tom tu rokujeme už štvrtý deň, toto si asi nikto nevšimol a koaliční poslanci alebo členovia vlády, ale aj sám pán premiér nemá odvahu sem prísť a diskutovať s nami preto, lebo nemáte absolútne žiadne argumenty. My tu sedíme takýmto spôsobom a budeme informovať verejnosť a budeme informovať všetkých, aký je ten problém a budeme v tom pokračovať aj ďalej.

Pán Dostál, mne naopak sa váš príspevok veľmi zle počúval, dokonca som mal z neho husiu kožu, lebo vy ste tú vec nespochybnili, zrýchlené legislatívne konania, a som rád, že ste spomenuli a podčiarkli, že, že by si ľudia pozreli dôvodovú správu a že tá dôvodová správa nie je odfláknutá, že to je nehorázne klamstvo. Ja som veľmi rád, že ste to povedal a my budeme musieť toto ľuďom nejakým spôsobom posunúť ďalej. Táto koalícia s týmto mafiánskym balíčkom sa spolieha zrejme na to, aj to ste naznačil vo svojej reči, že, že ľudia sú letargickí a že sa im to nejako možno prepečie. Ale my tu budeme musieť nahlas povedať, že ako sa to tých bežných ľudí dotkne a komu, cui bono, komu to prospeje, pre koho je to ušité.
Ja, ja sa obávam tej letargie ľudí, ale hľadám spôsob a budeme to musieť hľadať všetci, čo tu sedíme, aby sme cez komunikačné kanály, aké sú možné, posunuli ľuďom skutočnú pravdu o tejto legislatívnej zmene. Ono sa to ani inak nedá urobiť ako v zrýchlenom konaní a podľa možností cez noc, lebo za normálnych okolností a v normálnej krajine také niečo nemôže prejsť.
Tak ja vám síce ďakujem, pán Dostál, za váš príspevok, ale teda dobre sa mi nepočúval. Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Dostál, ďakujem aj za to vystúpenie presne tak, ako odznelo. Veľa faktov a spomenuli ste okrem iného aj to, že na Úrade špeciálnej prokuratúry nepracuje len samotný špeciálny prokurátor, s ktorým má súčasná koalícia problém, ale je tam veľa ďalších slušných, poctivých a odborne zdatných prokurátorov a keď teda koalícia nechce počúvať mnohé fakty a odborné stanoviská, ktoré tu zaznievajú, tak si poďme pripomenúť vyjadrenie samotnej Rady prokurátorov, teda ľudí, ktorí majú do toho samotného procesu čo povedať a tí povedali, že Rada prokurátorov Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Sme presvedčení, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Rada prokurátorov v tejto súvislosti dôrazne odmieta, aby k zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo takýmto skrytým spôsobom vynechaním štandardného legislatívneho procesu a tiež bez aktívnej participácie oprávnených a dotknutých subjektov vrátane zástupcov prokuratúry, pretože zvolený postup by v riadne fungujúcom právnom štáte nemal byť akceptovaný. Ja si myslím, že ak by len členovia vládnej koalície, ktorí nie sú hluchí, si toto vypočuli a zobrali to trochu do úvahy, tak by si asi mohli povedať, že napriek tomu že to nechcú počúvať nás, tak by mali si vypočuť odborníkov, ktorí sami upozorňujú na riziká spojené so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré nie je dôvod.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa nezľaknem tých tendenčne postrihaných materiálov na sociálnych sieťach a poďakujem sa za tento príspevok. Pán Dostál ako ďalší z nás ste veľmi správne a logicky odôvodnili vágne dôvody na skrátené legislatívne konanie. Veľmi logicky ste odôvodnili aj používanie termínu mafiánsky balíček a pozorne som počúvala vaše vysvetlenie a pohľad na to antagonistické postavenie advokátov a prokurátorov a myslím, že je úplne zjavné, že tento návrh je jednostranný, pretože ho písali advokáti obvinených a obžalovaných a aj preto sme si mohli prečítať vyjadrenie Rady prokurátorov, ktorá verejne k tomuto disbalancu alebo teda k tej nerovnováhe v tomto návrhu, na ktorý nás upozornila vo svojom stanovisku. Oveľa lepšie si teraz uvedomujem, aké zbabelé bolo nevystaviť tento návrh riadnemu pripomienkovaniu zainteresovaných strán, čím sa vlastne narušila táto krehká rovnováha. Týmto chcem pozvať do ulíc ľudí, aby podporili čestných prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, aby prišli dnes na námestiach o osemnástej do štrnástich našich miest a dokonca aj v Prahe. Ďakujem veľmi pekne.