Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu, spravodlivé a primerané trestanie trestných činov, priklonenie sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom samotného výkonu trestu odňatia slobody.
Jedným z cieľov návrhu zákona je prijať nevyhnutné legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinnosti vyplývajúcich z práv Európskej únie, o ktorých sme tu už viackrát hovorili. Ja len v stručnosti upriamim pozornosť na tie reakcie na tieto konania, ktoré sú v tomto návrhu upravené, a to je napr. poskytnutie záruky pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené, kde smernica konkrétne požaduje, že odovzdaná osoba, ktorá podala návrh na obnovu konania alebo odvo... alebo odvolanie, by mala mať možnosť buď požiadať o preskúmanie svojej väzby, alebo by jej malo byť zaručené pravidelné preskúmanie väzby.
Obmedzenie dôvodov odmietnutia vykonať európsky zatýkací rozkaz, jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom, zjednodušenie procesu udeľovania súhlasu so žiadosťou iného členského štátu s prevozom osoby územím Slovenskej republiky. Ďalej zosúladenie, úprava trestných sadzieb v rámci skutkových podstát trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona a úprava trestných činov korupcie tak, aby pasívna aj aktívna korupcia verejného činiteľa nebola viazaná na porušenie povinnosti.
Ďalej odstránenie súčasnej možnosti vypočuť zadržanú podozrivú osobu aj bez prítomnosti obhajcu v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca nedostupný, a to aj napriek tomu, že zadržaný alebo podozrivý trval na prítomnosti obhajcu, a doplnenie ustanovenia, ktoré výslovne umožňuje podozrivým osobám vykonávať právo na obhajobu prinajmenšom v rozsahu upravenom v európskom práve.
Ďalej zavedenie povinnosti poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konanie aj nositeľa rodičovských práv. Zavedenie oprávnenia mladistvého obvineného určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca so zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku, a zavedenie povinnosti zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov, alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu.
Ďalej sa precizuje právna úprava § 337 Trestného poriadku, ktorá zaručuje, že sa v konaní proti mladistvému robí individuálne posúdenie, avšak absentoval v nej dôraz na to, aby sa také individuálne posúdenie robilo v čo najkratšej vhodnej fáze trestného konania a doplnila sa vyvrátiteľná právna domnienka, v zmysle ktorej ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa. V doterajšej právnej úprave bola takáto vyvrátiteľná právna domnienka upravená iba pri výsluchu svedka podľa § 135 Trestného poriadku, smernica však požaduje jej uplatnenie pri všetkých úkonoch trestného konania.
Ďalej je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy restoratívnej justície a právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie vo forme zníženia maximálnych sadzieb za trestné činy v súbehu s rozšírením rozpätia dolnej a hornej hranice trestu s cieľom neobmedzovať súd pri individualizácii trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet.
Je potrebné zároveň poukázať aj na skutočnosť, že aktuálna politika trestania nie je v súlade s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení "prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu", v duchu ktorého je aj napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. októbra 2023, spisová značka C 605/2021, ktorým bolo vylúčené uplatnenie vnútroštátnej úpravy týkajúcej sa trestu za majetkovú trestnú činnosť z dôvodu jeho neprimeranosti spočívajúci v stanovení trestu odňatia slobody vo výške minimálne päť rokov.
V rámci humanizácie trestov sa do Trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá explicitne vyjadruje zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadruje princíp proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.
Taktiež sa rozširujú kritériá, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery o správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snažil získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu a to buď samostatne, alebo popri inom treste.
V rámci individualizácie trestov sa po vzore Českej republiky upravuje zoznam poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny, ale demonštratívny, a s tým spojené odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. S ohľadom na uvedený cieľ sa taktiež vypúšťa obligatórne uloženie trestu odňatia slobody pri trestnom čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcej päť rokov. Tieto zmeny rozväzujú ruky súdom a vytvárajú tak podmienky pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov.
Z hľadiska dopadov na štátny rozpočet k súčasnému stavu ukladania trestov možno dodať, že trest odňatia slobody sa ukazuje ako najmenej efektívne riešenie. Samotný výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stál štát v roku 2021 ročne vyše 22-tisíc eur. Okrem toho, ak vychádzame z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak povinné odvody zamestnanca a zamestnávateľa spolu predstavujú ročne asi 8 400 eur. Preto je mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť, ktorých náprava by sa aj pri dosiahnutí ostatných účelov trestu dala lepšie zabezpečiť prostredníctvom alternatívnych trestov a ktoré môžu byť zároveň ekonomicky aktívne a tým generovať aj ďalšie príjmy štátu.
Súčasťou návrhu zákona je aj komplexná zmena drogových činov. Súčasné nastavenie drogových trestných činov na základe obvyklých dávok a vo vyšších odsekoch na základe rozsahu, inými slovami hodnoty omamných psychotropných látok, spôsobuje v aplikačnej praxi radu problémov. Obvyklá dávka nie je nikde exaktne stanovená, čo spôsobuje, že táto hodnota je rôzna naprieč súdmi, sudcami a prípadne a obdobné možno konštatovať... prípadne obdobne možno konštatovať aj pre hodnotu omamných a psychotropných látok, ktorá sa taktiež prípad od prípadu odlišuje a v praxi sa dokazuje znaleckými posudkami, ktoré často hodnotu týchto drog stanovujú v niekoľkonásobných intervaloch. Uvedené je v rozpore so zásadou zákonnosti trestného práva a tieto problémy značne znižujú právnu istotu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že totožné konania páchateľom... za totožné konania páchateľom hrozia rôzne tresty.
Ďalej návrh zákona upravuje aj inštitút trestu prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS. 1/2021 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s príslušnými článkami ústavy, ktoré, ktoré bolo prijaté.
V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie a hospodárstva, vďaka čomu sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť. Z rovnakých dôvodov sa zvyšuje aj horná hranica peňažného trestu z pôvodných 331 930 eur na 3 milióny eur pre fyzické osoby a pre právnické osoby z 1,6 milióna eur na 4 milióny eur.
Definícia škody na účel trestného konania sa rozširuje o škodu spôsobenú štátnemu rozpočtu alebo rozpočtu Európskej únie najmä daňovými trestnými činmi, z dôvodu umožnenia štátu, príslušným štátnym orgánom, obciam, vyšším územným celkom a podobne si v trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu takto vzniknutej škody na verejnom rozpočte.
Cieľom návrhu zákona je tiež zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia, a zabezpečiť stály dohľad nad týmito osobami až do momentu, kedy bude naplnený účel ochranného liečenia. Nakoľko ide o páchateľov, ktorí bez riadnej liečby môžu byť potenciálnym rizikom pre spoločnosť, je potrebné nastaviť systém adekvátnej kontroly dodržiavania ochranného liečenia.
V neposlednom rade návrh zákona reaguje aj na zriadenie Detenčného ústavu v Hronovciach, v dôsledku čoho je potrebné prehodnotiť právnu úpravu vo vzťahu k osobám, pre ktoré má byť detencia určená. Umiestneniu do detenčného ústavu musí predchádzať výkon ochranného liečenia ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého je u danej osoby zistené, že pre duševnú poruchu nemôže vykonávať ústavné ochranné liečenie alebo trest odňatia slobody a zároveň je jej pobyt na slobode tak nebezpečný, že je potrebné ju izolovať od spoločnosti a liečiť v rámci detenčného ústavu.
Naliehavosť úpravy Trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktoré boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby, obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzovaniu základných ľudských práv, napríklad osobnej slobody, práva vlastniť majetok, účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov, čo sa pri aktuálnej právnej úprave nedeje aj vzhľadom na zneužívanie inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami v neprimeranom rozsahu za ostatné tri roky, čo sme mohli byť svedkom, aj čo ste si mohli včera, resp. dnes ráno vypočuť z úst spravodajcu k tomuto návrhu zákona.
Z procesných ustanovení ide predovšetkým o zneužívanie inštitútu väzby, inštitútu zaistenia majetku, inštitútu spolupracujúcich osôb, poskytovania nezákonných benefitov uzatváraním nezákonných dôvodov... nezákonných dohôd, resp. neprimeraných benefitov a prijímanie obžalôb bez splnenia materiálnych atribútov obžaloby.
Medzi často porušované práva obvinených možno zaradiť aj právo na obhajobu. Podľa prieskumu zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní vykonaného Slovenskou advokátskou komorou v septembri 2023 až 64 % advokátov má skúsenosť s nezákonným donucovaním zo strany OČTK a až 98,6 % opýtaných v týchto prípadoch sa vyskytuje v predprípravnom a prípravnom konaní. Medzi najčastejšie prípady nezákonného donucovania patrí podmieňovanie nepodania návrhu na vzatie do väzby priznaním, v prípade ktorého sa 48 % advokátov vyjadrilo, že s takýmto postupom OČTK sa stretlo.
Z uvedeného prieskumu vyplývajú aj ďalšie spôsoby, ktorými orgány činné v trestnom konaní maria alebo obchádzajú výkon obhajoby; 46 % advokátov má skúsenosť s tým, ako príslušníci OČTK navštevujú obvinených vo väzbe bez upovedomenia obhajcu, a 44 % advokátov odpovedalo, že má vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými orgánmi činnými v trestnom konaní pred ich výsluchom procesne činným vyšetrovateľom.
Nezákonný nátlak zo strany OČTK sa dotýka aj priamo advokátov, keď 21,5 % opýtaných advokátov uviedlo, že bolo vyzvaných na ukončenie obhajoby klienta. V praxi sa obhajcovia stretli aj s extrémnejšími prípadmi ovplyvňovania, kedy ich OČTK postavili do pozície svedkov, alebo boli v neskoršom štádiu taktiež obvinení a je voči nim podaný aj návrh na väzobné stíhanie, kde medzi uvedené prípady možno zaradiť aj napríklad medializovaný prípad advokáta Martina Ribára, ktorý bol viac ako rok a pol nezákonne stíhaný v kolúznej väzbe za poskytovanie právnych služieb svojim klientom, čo vyplýva z nálezu Ústavného súdu. Za uvedeného obhajcu sa postavila aj Slovenská advokátska komora a Iniciatíva advokátov za právny štát svojím manifestom, ktorý podpísalo 105 advokátov a 22 predstaviteľov iných právnických profesií. V manifeste uvedení predstavitelia právnickej obce poukázali na nadužívanie a zneužívanie inštitútov takzvanej kolúznej väzby, na zásahy do nezávislosti súdnej moci a na zásahy do nezávislosti advokácie.
Návrh zákona reaguje na uvedené problémy konkrétnymi zmenami. Z uvedených dôvodov v súlade so skúsenosťami z príbuznej jurisdikcie z Českej republiky najmä, podnetmi z domácej aplikačnej praxe, ako aj právnej doktríny sa navrhuje niekoľko zmien a to predovšetkým za účelom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom. Ide najmä o rozšírenie oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora, rozšírenie úlohy súdu pri zásahu do základných práv počas prípravného konania a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného, spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi, explicitná úprava možnosti použitia nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného. V záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce takzvaných spolupracujúcich osôb s OČTK spresniť tieto podmienky a vytvoriť právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie, resp. súdu pri zachovaní podstaty a zmyslu tohto inštitútu. Čiže nemôžme súhlasiť s tým, čo tu bolo povedané, že sa ide zrušiť inštitút spolupracujúcej, spolupracujúceho obvineného.
Ďalej úpravu možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme, obmedzenie možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno, v ostatných prípadoch, ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi, ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť. Ďalej zaistenie obhajobných práv podozrivých osôb v prípravnom konaní, napríklad doplnením medzi zákonné podmienky podania obžaloby aj podmienky právoplatného rozhodnutia o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným alebo po ich inom vybavení.
Vzhľadom na vyššie uvedené je otázna aj opodstatnenosť duálnej organizácie prokuratúry, ktorá by mala byť v zmysle § 2 zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. Oproti tomu výsledkom duálnej organizácie prokuratúry je možné ohrozenie bezpečnosti štátu, kedy dva štátne orgány Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Úrad špeciálnej prokuratúry presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu, pričom ÚŠP napriek tomu, že nie je na rozdiel od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ústavným štátnym orgánom, tvorí autonómnu trestnú politiku, pri ktorej nerešpektuje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného aj tým, že prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia generálneho prokurátora, obchádzajú rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o § 363, respektíve podávajú obžaloby súčasne so zamietnutím sťažností proti uzneseniu o vznesení obvinenia, či maria právo obvineného podať návrh podľa § 363, resp. dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím dochádza k narušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva.
ÚŠP taktiež porušila princíp prezumpcie neviny vo vzťahu k podozrivým obvineným alebo obžalovaným osobám, pričom priamo z Etického kódexu prokurátorov vyplýva, že prokurátor v trestnom konaní v plnom rozsahu rešpektuje princíp prezumpcie neviny, verejne nevyslovuje presvedčenie o vine alebo nevine osoby, ktorá je podozrivá, obvinená alebo obžalovaná, s výnimkou oficiálnych vyjadrení v rámci súdnych konaní, čo sa tak za ostatné obdobie častokrát dialo.
V súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa súdnictva a prokuratúry, podľa ktorej faktická autonómia Úradu špeciálnej prokuratúry sa stala väčšou ako tá, ktorá bola upravená zákonom, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu, ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania, sa navrhuje aj zmena zákona č. 153/2021 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Uvedené odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne a nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny.
V neposlednom rade možno návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry podporiť aj návrhom generálneho advokáta Manuela Camposa Sánchesa-Bordona z 23. novembra 2023 vo veci C-634/22 na návrh Mestského súdu Sofia na začatie prejudiciálneho konania vo veci týkajúcej sa zrušenia špecializovaného trestného súdu v Sofii, v ktorom okrem iného uviedol, že vnútroštátny zákonodarca je oprávnený zvoliť si tak systém trestného súdnictva, v ktorom majú všeobecné súdy právomoc rozhodovať o všetkých typoch trestných činov, ako aj iný systém, v ktorom sa na určitom špecializovanom súde koncentruje právomoc rozhodovať o určitých obzvlášť závažných trestných činoch. Oba modely sa používajú v rôznych členských štátoch, ktoré si, pripomínam, môžu vybrať ktorýkoľvek z nich alebo ho zmeniť.
A pokiaľ sa to teda týka samotného Špecializovaného trestného súdu, kde je potrebné zachovať právo na zákonného sudcu, tak o to viac sa to týka aj samotnej špeciálnej prokuratúry, ktoré boli v Bulharsku, ktorého sa toto rozhodnutie týka, zrušené tak špeciálna prokuratúra aj špecializovaný trestný súd práve z tých dôvodov, že došlo k absolútnej koncentrácii moci na týchto orgánoch a dochádzalo k zneužívaniu tejto moci, čo viedlo aj Bulharsko k tomu, že tieto, takéto úzko špecializované samostatné jednotky oni zrušili.
V prebiehajúcej diskusii, najmä pokiaľ ide o samotné trestné sadzby, žiaľ, nezaznelo, že nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože častokrát sa tu hovorí o tom, že akým spôsobom ideme znižovať tie tresty a prečo to tak robíme, no možno neodznelo, že nepodmienečný trest odňatia slobody má takzvaný imobilizačný efekt. Prejavuje sa tu efekt väzenia ako takzvanej totálnej inštitúcie, kde je človek ovplyvňovaný kriminogénnymi faktormi väzenskej subkultúry a prostredia väzenia. Strácajú sa pracovné väzby, pracovné návyky, sociálne väzby či rodinné väzby. Odsúdený človek nielenže pri výkone trestu odňatia slobody nemá možnosť získavať prostriedky na sanovanie škody spôsobené trestným činom, ale, naopak, my všetci sa mu skladáme na výkon trestu desiatkami tisíc eur ročne, ako som už predtým uviedol. Odborná literatúra akcentuje nevyhnutnosť ukladania alternatívnych trestov pre neefektívnosť trestu odňatia slobody.
Toľko na úvod z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
