6. schôdza

Milé kolegyne, milí kolegovia... (Krátka pauza.) Hľadám slovo na opozíciu. Milá skvelá opozícia a Ficom diktátorsky ovplyvňovaná koalícia, táto rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu nám naozaj ukázala, čo tu idú robiť. Rodinkárstvo, klientelizmus, kšeftovanie, to bude stále pokračovať.
Ale toto, čo idú urobiť, je naozaj niečo obludné. Aby zákon pre ministra spravodlivosti, ktorý sa tvári ako najčestnejší minister na svete, písali obvinení, obvinení, je nieže zločin, to je vlastizrada. Pamätáte sa, ako o nás písali a ako nám vykrikovali, že ideme, keď sme, keď sme podpisovali, keď sme hlasovali za zmluvu s USA, čo robili? Ako nám, ako rozprávali: „Choďte pred ich domy!“ A chodili pred môj dom, chodili pred môj dom, napádali moju rodinu vďaka nim, lebo sme vlastizradcovia.
Toto, čo idú urobiť, je horšie, je to oveľa horšie ako vlastizrada. Vlastný národ idú dať do rúk zločincom. Prečo? Lebo niektorí... (krátka pauza, rečník sa naklonil k spravodajcovi) niektorí sú obvinení zo zločinov. V poriadku, veď sa obhájte. Povedal mi, je to môj spolužiak, že aj on čestný, vonku. V poriadku, keď si čestný, nechaj sa obhajovať. Ale prečo tento zákon, keď si čestný? Čoho sa bojíš, keď si čestný? Prečo tento zákon písal obvinený Para, obvinený Lindtner, keď si čestný? Veď nech to píšu, nech to píše naozaj odborná verejnosť. Lenže Fico prikázal, títo to budú písať. A myslíte si, že čo len čiaročku napísal ten minister spravodlivosti, do zrkadla sa hanbiaci pozrieť, Susko? Ja si myslím, že ani čiaročku nenapísal.
Dnes som naozaj po dlhom čase mal zimomriavky dvakrát po sebe. No mávam to cez deň raz a potom sa toho viem zbaviť, ale dnes som mal dvakrát, keď hovoril Spišiak a potom keď hovoril Hlina. A pri Matovičovi, keď rozprával presne o tom, že kto to tu všetko ide spôsobiť, tak to som, to bolo len to, keď si, keď mate déja vu a úplne vám príde, že áno, toto je ono, toto je ono.
Keď rozprával pán Spišiak, prepáčte, pán Spišiak keď rozprával o tom, čo sa tu bude diať, on, aké zločiny sa tu budú diať a čo to pre obyčajného človeka znamená, mi je hanba za vás, mi je za vás hanba. Vám je jedno, že tento štát privediete naozaj na úroveň Ruska, Bieloruska, Severnej Kórey, vám je to jedno, že sem budú chodiť zločinci, pretože tu sa bude, oplatí kradnúť. No veď 20 mil. ukradneš, brácho, podmienka? Jééj, aj desať synov zamestnáte na ministerstve spravodlivosti. Toto je niečo odporné, odporné.
A v deväťdesiat... v ’89. som bol na vojne, keď sme chodili po námestiach, ja som bol vojak, a keď som chodil, tak s takou nádejou, s takou nádejou som, som, som čakal, že tu príde niečo, čo, čo bude, viete, ja som dovtedy bol ovplyvnený ako každý normálny človek, lebo mne do hlavy hučali, že socializmus je dobrá vec, dobrá vec.
Ja až keď som išiel prvýkrát do Rakúska, som si uvedomil, čo je sloboda. A túto slobodu nám idú zobrať! Susko nám ide zobrať slobodu! Prečo? Lebo Susko, vy tu rozprávate, aký je to slušný a inteligentný človek. Slušný a inteligentný človek dá písať zákon, Trestný zákon, ktorý ide ovplyvniť celé Slovensko, obvineným ľuďom?! Toto je slušný a inteligentný človek?! Ste hanba, Susko, ste hanba, hanba a hanba! Tak ako ste tu vzadu tam ste sedeli a rozprávali ste, aké zákony my tu prijímame. Toto, čo ide, toto, čo idete prijať, je niečo neskutočné. Hanba.
Moji kolegovia, Gašpar teraz rozpráva, že som herec, že nechce prísť o uši. No ja som herec, ale aj telocvikár ako ty. Ale nie som obvinený, Tibor, nie som obvinený, nikto ma neobvinil. A nie, ja som nedal lustrovať, Tibor, Kuciaka! Za to sa môžeš hanbiť, ak si toto urobil, hanbi sa! Ak si dal lustrovať Kuciaka a potom ho zavraždili! Ak si toto urobil, ak si toto urobil! A urobil to, urobil to. (Krátka pauza.)
A prihláste sa do faktickej poznámky tuná, pán, pán Gašpar. Vidíte, ako sa k vám správam. Alebo dajte, dajte do rozpravy. Viete, naozaj ja som emotívny človek a emócia je veľmi dobrá a veľmi dôležitá, pán Hlina to dnes predviedol, ale toto sú také emócie, ktoré mi dvíhajú žalúdok, a je mi z týchto vecí na zvracanie. Keď... (Reakcia z pléna.)
Počuli ste ho, Podmanického, že som vyšinutý človek? To je tá nová kultúra, Podmanický, že som vyšinutý človek. Vy, Podmanický, vy, vy? Áno, čiže ja som vyšinutý človek? (Reakcia z pléna.) Ja som... (Reakcia z pléna.) Áno? Vidíte? Toto sú oni, toto sú oni, toto sú oni. Som vyšinutý človek podľa Podmanického. Ale nie som zlodej, Podmanický! Nikdy som nič v živote neukradol, nikdy som v živote nič neukradol, nekšeftoval som. Jak sa volá v Žiline ten, čo bol, ten šéf polície tam, čo s ním Podmanický kšeftoval, jak sa volá? Neviem, vymenili ho potom. Ale týchto znova vracajú naspäť.
Viete o tom, že tých, ktorých, ktorí naozaj kšeftovali, že policajný riaditeľ krajský, krajský policajný riaditeľ na východnom Slovensku sa vozil na Vadalovom aute? Na Vadalovom aute sa vozil, ale Vadala mal inde svoje zdroje. Trošku Troškovú tam natroškoval tomu... tomu hranatému Troškovi. A mali sme mafiu vo vláde. A budeme ju mať opäť, budeme ju mať opäť.
Takže, páni, keď ste čestní a spravodliví, nemáte sa čoho báť. Nemáš sa, Tibor, čoho báť, nemáš sa báť, nechaj sa vyšetriť, nechaj sa vyšetriť, kľudne nech ťa vyšetria, slušne, bez toho, aby si dostal podmienku, aby ti drakonicky znížili tresty, aby drakonicky znižovali tresty Parovi, Lindtnerovi a tým ďalším, ktorí si písali tento zákon. Veď to je slušné a spravodlivé, nie? Veď chcete slušnosť a spravodlivosť.
Ale aká slušnosť a spravodlivosť? Predstavte si, prečo nám Európska únia píše tie veci čo nám píše, keď si obvinení píšu ten zákon na seba. A toto je naozaj pre Slovákov, ktorí možno sú ešte hore, tento zákon, milí Slováci, písali obvinení, ktorí vďaka tomuto zákonu, čo si napísali, budú mať slobodu. Ale normálni Slováci, ktorí, ktorí naozaj drú, ktorí chodia do práce, ktorí si sporia, tak tí budú mať čo? No príde nejaký z Bieloruska nejaký tavarišč, príde ruská mafia, dohodnú sa s papalášmi tuná, ukradnú 20 mil. no a papaláš dostane čo, podmienku. Toto nás tu čaká.
Viete, ono bude smutné to záverečné ich vystúpenie, pretože oni vystúpia ako spravodajca, vystúpia jako predkladateľ, vystúpia ako zbabelci. Nevystúpia tu v rozprave, aby, aby sme mohli na nich reagovať, ale vystúpia ako zbabelci na záver a budú rozprávať o tom, ako sme to tu naťahovali, ako sme tu, ako sme klamali, ako sme si vymýšľali, ako sme si jeden druhému ďakovali.
A ja vám ďakujem, ja vám ďakujem za tú rozpravu, ktorú ste urobili, ja vám ďakujem všetkým, kádehákom, Ondríkovi zo strany Sloboda a Solidarita, Progresívnemu Slovensku, ale aj všetkým, všetkým tým, ktorí ste naozaj vystupovali a ktorí ste ukázali a ukazujete, čo je toto za obludnú koalíciu, čo nám táto koalícia prináša. A to je len, to je len začiatok. Ako nejaká kolegyňa povedala, myslím, že vy, toto je len začiatok. To uvidíte, čo ešte tu budú robiť.
Ale prosím, Slováci, príďte na námestia a ukážte Ficovi, že ho tu nikto nechce.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Jožo, ďakujem za tvoj prejav. V reakcii na tvoje slová chcem reagovať, že okrem slušnosti a spravodlivosti by chceli aj pokoj, aby už malo Slovensko pokoj, pretože, dovolím si pripomenúť, že Peter Pellegrini v prezidentských voľbách kandiduje so sloganom Slovensko už potrebuje pokoj.
Zaujímalo by ma, či pán Pellegrini považuje desiatky tisíc ľudí na námestiach, ktorých svojim konaním rozoštval, za pokoj. A už pred voľbami sa snažil ľudí presvedčiť o tom, že je iný ako Robert Fico. Hovoril tiež o akejsi koalícii zmieru, no spôsob vládnutia tejto koalície skôr pripomína mečiarizmus. Môžeme si napríklad spomenúť na decembrové rokovanie parlamentu počas ktorého bola Petrom Pelegrinim nasilu ukončená rozprava o štátnom rozpočte. Dnes zase navrhol, aby sme rokovali nepretržite až do prerokovania bodu. Za ministra vnútra nominoval človeka, ktorý si robil takú nadprácu, že podľa mňa aj samotný Robert Fico bol prekvapený z toho, akým arogantným spôsobom urobil minister vnútra čistky na polícii, takže jeho slová o upokojovaní spoločnosti vôbec nie sú presvedčivé a ani dôveryhodné.
Zhodou okolností som pred chvíľou narazila na jeden krátky text od autora „Hej, ty!“, ktorý si dovolím prečítať: „Pellegrini tvrdil, že nemá prezidentské ambície, ale kandiduje za prezidenta. Nevedel si predstaviť vládnuť so SMER-om, ale vládne so SMER-om. Vravel, že nevzal úplatok v krabici od šampanského, ale...“
Ešte raz ďakujem za tvoj prejav, Jožko.

Ďakujem pekne za slovo. Ondrej Dostál je členom a predsedom OKS, to len pre upresnenie, aj keď je členom poslaneckého klubu strany SaS.
Za normálnych okolností malo byť aj tvoje vystúpenie, pán poslanec Pročko, nasledovať až ráno, ale premiér Fico zavelil a predseda parlamentu Pellegrini vykonal. On nikomu nebude robiť podržtašku, takže keď mu predseda vlády nariadi, aby rokovanie bolo aj cez noc, tak tiež mu nebude robiť podržtašku, iba zariadi, aby rokovanie bolo aj cez noc.
Ale kde je premiér Fico? Keď zavelil v diskusnej relácii, aby sa rokovalo aj počas noci, tak tvrdil, že sem príde, že pokojne si sem sadne na hodinku-dve. Aj by sa to patrilo za tých deväť, desať, už neviem koľko dní, čo tu rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, sa tu vystriedali viacerí ministri. Okrem ministra Suska aj pán Drucker, pán Blanár, pán Takáč, minister Šutaj Eštok, minister Taraba, minister Kaliňák, ale hlavný objednávateľ tejto novely a tohto skráteného legislatívneho konania, ktorý v decembri tvrdil, že tento Trestný zákon bude ešte do Vianoc schválený parlamentom, hlavný objednávateľ túto rozpravu ignoruje a necháva svojich ministrov, aby tu hodinu a... hodiny a hodiny sedeli. On by si to tu mál odsedieť. Aj to tak tvrdil, že sem príde.
Tak kde je? (Potlesk.)

Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie. Nie sú vládni poslanci veľmi zvyknutí, najlepšie je, keď sa ťa snažia zosmiešniť alebo vysmiať sa ti. Hovoriť o tom, že kto si, čo si. Jasné že toto je najjednoduchšie, ťa takto odsudzovať, ale ťažko sa im počúvala tá pravda veľakrát, bolo to vidieť, že neboli úplne stotožnení, veď ti aj niektorí skákali do reči.
No ale pomenoval si to úplne presne. V tomto máš podľa mňa veľký dar, že vieš to povedať jasne, presne a do očí, a nepozeráš na to, že či to je tvoj kamarát, spolužiak, že vieš, patrilo by sa tak aj možnože tak slušnejšie, alebo možno aj nepovedať. A myslím si, že môžu sa ti vysmievať, koľko chcú, ale to, že si hovoril pravdu, a to, že tá pravda ich dobehne, je podľa mňa jasné. Otázka je len kedy. Lebo oni teraz sú opojení mocou, myslia si že majú väčšinu, vyhrali voľby, percentá v prieskumoch možno im stále ukazujú, že, že to všetko je O. K., ale to svedomie, keď robíš zlé veci, aspoň máš nejakú rodinu alebo máš nejakých ľudí okolo seba, proste to svedomie ťa začne hrýzť. A tí, čo robili to zlo, lebo to, že sa tu to zlo dialo, to nie výmysel, to zlo sa tu dialo. Oni teraz rýchlo potrebujú ten zákon schváliť, potrebujú znížiť tie tresty, zametať veci na polícii, na prokuratúre, však každý to vidí. Ale to svedomie tam stále bude pracovať. A toto je podľa mňa veľmi podstatné, že veľakrát sa to potom vracia.
A ja nikomu neprajem nič zlé, ale myslím si, že keď robí človek zlé veci, tak ono raz ho to dobehne. Čiže toto je jeden moment a druhý moment, ktorý spomínal môj kolega Gábor Grendel. Kde je Fico, kde je PellegrinI? Spia.

Pán kolega Pročko, ďakujem za prejav. Ja som mal dnes takú, takú veľkú diskusiu v meste Poprad, kde sme vlastne riešili takú, takú kriminalitu, ktorá sa nám rozmohla v meste. Taký detský gang nám napáda ľudí, dospelých, deti a po skončení som sa tam bavil s kolegami policajtmi, ktorých poznám dvadsať rokov, poznáme sa zo zásahov. A vraveli mi takú myšlienku, na ktorú som sa naozaj až teraz nezamýšľal, lebo naozaj v tomto kolotoči, v ktorom teraz ideme, že či si uvedomuje, že ich je... že si uvedomuje, že ich je naozaj málo, že, že nemá naozaj už dnes kto robiť na polícií, že nebude mať kto vyšetrovať tie veci.
A ak sa skrátia tie premlčacie doby na tri roky, tak naozaj veľmi veľa ľudí prepadne do koša. A to je naozaj že veľký problém. A toto si naozaj musíme všetci teraz uvedomiť, a je to jedno, či sme v koalícií, opozícii, že tých problémov, ktoré nastanú, keď sa to schváli, bude veľa, lebo naozaj že máme obrovský problém v Policajnom zbore na každom jednom okrese, my si myslíme. A keď, keď sa mýlim, opravte ma, kolegovia, ktorí viete, či to tak nie je. Ale naozaj obrovský problém máme na Policajnom zbore, že je nedostatok policajtov, noví neprichádzajú, starší odišli a budú odchádzať do výsluhového dôchodku, lebo je to teraz pre nich výhodné kvôli valorizácii.
A doplatia naozaj na to ľudia, ktorí budú okradnutí, bude im spôsobená nejaká škoda, bude im spôsobené nejaké majetkové, fyzické napadnutie, lebo jednoducho, ak sa to nebude stíhať vyšetrovať, nebude to mať kto robiť, tak na to budú doplácať jednoducho ľudia. To si naozaj musíte naozaj teraz uvedomiť, že toto tu tuná už nie je, a ja to počúvam od ľudí, ktorí sú v tom praxi, hej, to nie je, že mi to povedala babka na trhu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Stachura.

Pán Pročko, ďakujem za vystúpenie. Myslím, že sme už skúšali všetko na koaličných poslancov. Hovorili sme tu teatrálne, hovorili sme tu kľudne, dávali sme argumenty, hovorili sme im do duše, boli tu naozaj rôzne prejavy. Nič nepomáha, blížime sa do finále. Myslím si, že tú prvú bitku, o 11.00 hod. zajtra uvidíme teda ten výsledok. Predpokladám, že ten vládny koaličný valec prevalcuje všetko, tak ako to tu majú nachystané.
Napriek tomu treba veriť ako v to, že raz sa tá pravda ukáže. Myslím si, že my sme stále na tej správne strane barikády, na to som hrdý. Som hrdý na vás všetkých, ktorí ste tu, ktorí robíte túto nočnú službu. My sme zdravotníci zvyknutí na to pracovať, a keď to dáva zmysel, neviem, či to tu dáva zmysel. A nie sme tu preto, že to robíme my a obštruujeme, sme tu preto, lebo vy nesťahujete zákon, ktorí ste mali dávno stiahnuť. Treba to stále hovoriť, stále prízvukovať, stále dookola hovoriť ľuďom, že to, čo si zvolili, my rešpektujeme, ale, bohužiaľ, mali by to prehodnotiť, či toto je naozaj cesta, ktorou sa má vydať Slovensko, a či chceme týmto ľuďom dať takúto neobmedzenú moc do ich rúk, ktorí si to vôbec nevážia. A im je všetko jedno, ako to tu bude. Ja nechcem naozaj trvalo odísť do zahraničia. Ja sa chcem naozaj vrátiť a chcem motivovať moju rodinu, aby prišla za mnou. Ale robíte mi to veľmi ťažké. Robíte to veľmi ťažké všetkým ľuďom ktorí uvažovali nad tým vrátiť sa na Slovensko.
Zamyslite sa nad tým, stiahnite tento zákon. Nenechajte nás tu celú noc hovoriť do vetra. (Potlesk.)

Pán Stachura, im je jedno, že či vy budete tu, alebo nebudete tu. Oni potrebujú len svoje ovečky, tých, ktorí ich budú voliť. Oni nepotrebujú nejakého intelektuála alebo niekoho, kto trošku rozmýšľa. Oni potrebujú slepo plniť tie veci, takže im je to jedno, či my zostane tu, alebo... Im by bolo lepšie, aby sme my odišli stadiaľko preč a tie eurofondy aby sem chodili a mohli ich rozkrádať, to je pre nich najdôležitejšie. Aj dnes to predviedol aj Podmanický. Viete, vyšinutý psycháč. Ja by som sa chcel ospravedlniť Tiborovi Gašparovi dnes za naše, to fakt ospravedlňujem, neborím to, ale to bola tiež vypätá situácia, tak sa mu ospravedlňujem. A mala sme taký svoj... průpovídku.
Ale keď sa Tibor Gašpar nemá čoho báť, tak ja, verím, Tibor, že keď si taký čestný, ako si mi povedal, tak sa ti nič nestane a neznižujte to, neznižujte tie tresty. Ty veľmi dobre vieš, o čom to celé je a ako to celé dopadne.
Takže môže nám nadávať do psychopatov, môže nám dávať do vyšinutých, môže nás urážať, môžu nám... môžu nás dehonestovať, pretože toto jediné môžu. Oni, oni, oni... oni majú tak svedomie zašpinené, že musia nejako tú špinu hodiť na niekoho iného. Ale vám všetkým, čo tu sedíte, čo ste tu zostali z opozície, nie je nič krajšie ako keď stadiaľto odídete a odídete naozaj s tou čistou dušou, že na tom svedomí nebudete mať ten biľag, že ste dohadzovali svojim deťom fleky, že ste dávali svojho bratranca na okresný úrad, že ste kradli, že ste dostávali úplatky. To je niečo neskutočné. Takže toto je to, čo nám nikdy nezoberú. Môžu o nás hovoriť špatné veci, ale čisté svedomie nám nezoberú.
A to čisté svedomie nám dáva práva a povinnosť, aby sme ľuďom hovorili, o čom Fico a jeho banda je.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Ja sa chcem ospravedlniť pánovi poslancovi Pročkovi za to, čo som na neho vykríkol, hoci on nám nakladá častokrát oveľa horšie. Ja sa za to ospravedlňujem, prepáčte, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak som sa dostal k slovu desať minút pred jednou, 25. je už dnes. Tak by som povedal, že takmer neplánovane, ale plánovane som tu túto noc s vami a obmedzím sa iba na niekoľko point, ktoré sa nebudú opakovať vzhľadom na to, že som pozorne počúval, čo ste hovorili vy.
31. marca 2022 som ako minister školstva vydal nový štátny vzdelávací program. Ubezpečujem vás, že v ňom som skontroloval, že sa tam deti nebudú učiť, že Zem je plochá, ale na občianskej náuke sa budú učiť o tvorbe zákonov, o tvorbe zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky.
A ja mám pocit, že to bude niečo podobné, ako keby sme učili, že Zem je plochá, pretože my tie deti budeme učiť o tom, ako v Národnej rade Slovenskej republiky v rámci legislatívneho procesu ľudia, ktorí sa dali do služby celej spoločnosti dávajú hlavy dokopy a hľadajú najlepšie riešenia pre túto spoločnosť, že súťažia s tým, ako ponúkajú svoje návrhy, že ich zvažujú, že o tom, že na to majú nástroje, že na to majú výbory, že majú suport celej Národnej rady a taktiež aj osobný cez asistentov napríklad. A prečo je koalícia, prečo je opozícia, preto, aby sme vzájomne súťažili o to najlepšie riešenie.
Je dobré že je noc, je dobré, že tu nie sú študenti. (Reakcia z pléna.) Je dobré, že ich stále učíme čosi, čo, verím, že sa jedného dňa naplní, lebo dnes to tak nie je. Pripomenuli ste mi tri situácie v náročnej komunikácie, v ktorej som sa ocitol. Tak každý z nás, ktorý niečo reálne robil, tak zažil aj ťažké chvíle. Spomenul som si na to, ako som riešil veľmi problematické deti vo výchove, kde som pozvaný aj na... hosťovať na nejaké školy, deti s psychiatrickými diagnózami, deti v ťažkých životných situáciách. Tam niečo slovom zmeniť je ako vytesať z mramoru bez dlátka nejakú peknú vec. Spomenul som si, ako som zmieroval jednu rozhádanú komunitu na škole, ktorú sme museli zavrieť, zrušiť, a ako to ťažko niesli rodičia a deti. A bolo veľmi ťažké povedať niečo, čo by tým ľuďom pomohlo. No a spomenul som si aj na niečo, čo, dúfam, že vás s tým nejako sa nedotknem, lebo nechcem ponížiť túto snemovňu, spomenul som si, ako som raz viedol schôdzu spoločenstva vlastníkov bytov v jednej typickej bratislavskej bytovke, paneláku v jednom z prvých, ktorý sa zatepľoval, a aká to bola kuriózna debata hodná vysielania rovno do televízie, a tam sa dohnúť v tom suterénne v tom pivničnom priestore na niečom.
Ani v jednom z tých troch prípadov som nemal taký silný pocit ako počas týchto týždňov hádzania hrachu na stenu. Nemal som pocit ani v jednom z tých troch prípadov takej bezmoci a takej zbytočnosti a nesprávnosti.
Jedným zo silných dôvodov, ktorý som počul zo strany koalície, prečo je potrebné okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru, je absencia možnosti zasiahnuť to procesov, ktoré vedie špeciálna prokuratúra, že ak je špeciálny prokurátor zaujatý, nemá kto o jeho zaujatosti rozhodnúť, iba on sám. Ak by sme tento dôvod uznali za postačujúci, pričom ja nepolemizujem s tým, že je čo naprávať, vôbec nie. A myslel som si, že to budeme robiť spoločne. Samozrejme, zodpovednosť nesiete vy, vládna koalícia, ale my sme boli pripravení ako konštruktívna opozícia sekundovať, kontrolovať a robiť si svoju prácu. Ale ak by sme tento dôvod, ktorý som povedal, uznali za postačujúci, tak by bol postačujúcim dôvodom aj na zrušenie skráteného legislatívneho procesu.
V priamom prenose vidíme a reprodukovateľne overujeme, že nie je možné do tohto procesu zasiahnuť. A je to nie len v rozpore so správnym legislatívnym procesom, ale s každým správnym procesom v tomto štáte. Ak nebudeme my zákonodarný zbor konať správne, zákonne, dávame tým podklad pre nesprávne konanie celej štátnej správe, čo je priama skratka k rozvratu štátu.
Dobre viete, že celá štátna správa je povinná konať správne, a je krásne, že to slovo správne konať používame to isté aj pre správne konanie ako zákonný postup, lebo štátna správa, ústredné orgány ale aj orgány štátnej správy všetky, môžu v zmysle ústavy konať iba v medziach zákona a presne podľa zákona a spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. Mal som tu prichystané aj nejaké citácie zo správneho poriadku, teda zákona o správnom konaní. Preskočím ich pre ten pocit márnosti, ktorý spolu všetci zdieľame.
A tak k záveru pripomeniem ešte niekoľko iných point, ktoré sa zrovna na tento záver možno hodia. Tritisíc rokov, 3-tisíc rokov požíval senát, neskôr parlamenty, úctu. Vždy to bolo zhromaždenie ľudí či kedysi šľachty, cirkvi, ľudí, ktorí, spomeňte na uhorský snem, spomeňte na celé dejiny civilizácie až po dnešný deň, ktorí boli elitou národa, ktorí mali zodpovednosť za to, ako to v tej krajine vyzerá.
Ako dnes reagujú ľudia na slovo politik? Koľkí seriózni a vážení ľudia odmietajú angažovať sa v politike pre toto. Ja vám niečo poviem, pretože je noc. Ja som, ja som rád, že my nie sme pekári, že sme iba poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, lebo keby sme podobne pekárom dnes v noci pripravovali chlieb na zajtra ráno a robili by sme to v skrátenom legislatívnom konaní, tak použijem slovo, ktoré nepoužívam a tejto snemovni sa nehodí, nebolo by to k žrádlu.
V jednej mojej obľúbenej knihe sa síce píše, že bola situácia, kedy Hebreji museli jesť nekvasené chleby, nemohli počkať, kým budú vykvasené. Ale vtedy išlo naozaj o život a všetkým. Teraz to tak nie je. Konáme v SLK v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
A ešte jedna paralela alebo, ak chcete, analógia. Predstavte si skrátené legislatívne konanie, v úvodzovkách, pri... kedy vlastne sa môže používať, poznáte ten paragraf, kedy... A ja z neho si vyberiem len tú najpodstatnejšiu časť, keď ide o život. Prestavte si, že dovezú do nemocnice dieťa. Dieťa s obrovskými bolesťami, s horúčkou. Môže to byť diagnóza aj apendix, hrozí prasknutie alebo už praskol, hrozí sepsa a môže to skončiť smrťou. Čo vtedy urobí lekár? Čo vtedy urobí ten tím, ktorý tam je? Nepôjde v tom normálnom procese, keďže ide o život. Nepočkajú, kým to dieťa bude mať prázdny žalúdok, nepripravia ho, neurobia vyšetrenia, kardiologické a ďalšie. Jednoducho ide o záchranu života, dieťa ide rovno na stôl a režú.
My sa dnes držíme hesla najskôr rezať a potom trikrát merať, čo sme to odrezali, dorezali a potom to budeme naprávať. No, ja dúfam, že, že to nebude tak vyzerať štyri roky, pretože by to bol koniec parlamentnej demokracie. Mohli by sme to len predstierať. Načo tu sme? Načo tu sedíme? Budeme hádzať hrach do noci na stenu a potom príde v stanovenú hodinu 76 až 79 poslancov a bez ohľadu na to rokovanie v Národnej rade odsúhlasia to, čo im kapitáni uložia, že majú spraviť. Ja dúfam, že to tak nebude a že sa pohnú ľady, a že ak sme tu zdržiavali, tak dúfam, že na pozadí aspoň nejaké úvahy a rozhovory išli.
My sme pripravení zmysluplne pracovať na tom, načo tu sme, za čo berieme plat, za tvorbu, za tvorbu kvalitnej legislatívy a úpravu podmienok správy vecí verejných v tejto krajine.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)