Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ďakujem pani predrečníčke, pretože aj ja mám taký názor v mnohých veciach, ako povedala. Takže ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, že ste ešte zdupľovali veci, ktoré tu neboli povedané k tejto téme.
Začnem asi tým, že včera, keď som vystupoval, som si neprečítal spoločnú správu. Áno, priznávam, bol iný režim v minulom volebnom období, kde sme mali spoločné správy vzadu v priečinkoch, sme si vybrali, teraz je to na internete a trošku ma to zmiatlo, že som si ju nemohol nájsť, tak reku dobre. A ústavnoprávny výbor, vyzerá, že dal pozmeňujúce návrhy, ktoré hovoria aj o tom, že vypúšťame "vidiecky spôsob života". Definícia prečo, hovorí sa, že neni to legislatívne nejakým spôsobom ujasnené, čo to vlastne je. No neviem, ale keď si pozreme, čo znamená vidiek, tak prakticky myslím, že vidiek teda pre tú klasickú definíciu, ktorá je cez Wikipédiu, "je priestor mimo mestského osídlenia charakterizovaný menšou hustotou zaľudnenia a tradične zameraný na poľnohospodárstvo. Tieto dva priestory sa líšia nielen charakterom osídlenia, architektúrou, ale aj prevládajúcim spôsobom obživy, štýlom života, kultúrou atď. Odlišný je aj prevládajúci charakter sociálnych sietí a organizácia spoločenstva. Vidiek býva považovaný za prostredie menej anonymné", čo by sme chceli aj v mestách, samozrejme, hej, že by sme poznali suseda, nieže vôbec nepoznám. To znamená "menej anonymné, s vyššou sociálnou kontrolou", to je tiež super, lebo kontrolujeme suseda, čo robí alebo čo nerobí. V meste je to tiež také, no, vieme aké. "Ale tiež s vyššou sociálnou súdržnosťou a sociálnou oporou." Sociológovia upozorňujú ešte, napríklad rozdiel vnímanie času na vidieku a v meste.
No, vážení, čo na tom neni jasné? Neviem, čo na tom neni jasné. A keď nebolo jasné, tak sa mohlo ešte doplniť a dať odkaz, kde si to máme akože ujasniť, čo to má byť.
Ale preto asi ani včera ste, pán navrhovateľ, nereagovali, keď som povedal, že to je zákon o vidieckom osídlení, teda ktorý som mal, laznícky zákon, že ste nejakým spôsobom nepodporil, tak asi, samozrejme, vedeli ste, že už to bude vyňaté. A bol by som rád, keby sme teda, navrhujem, aby sme ten bod 3, pán spravodajca, dali na samostatné hlasovanie, lebo ja by som si ho veľmi chcel teda vypočuť, že ako sa k tomu postavia ostatní. Lebo mne sa zdá, že Slovensko nebude mestská krajina. My nebudeme mestská krajina. Sme vidiecka v prvom rade, alebo pol na pol minimálne teda, keď už nie viacej. Takže toto, aby som na to nezabudol.
No a vráťme sa k tomu, čo som hovoril včera, a síce, škoda, že zase tu nemáme pána Dostála, resp. ďalších, lebo chcel by som mu vyjasniť určité veci a chcem iba povedať jedno. To, čo Európsky parlament konštatuje a dáva do vienka komisii Európskej, že ktoré územia a ktoré krajiny už majú ten alarmujúci stav koncentrácie tej pôdy, tak som včera zabudol. Tak aby ste, vážení kolegovia, kolegyne, vedeli, tak Európsky parlament hovorí, že koncentrácia pôdy alarmujúci rozsah naberá hlavne v Rumunsku, v Maďarsku, v Bulharsku. To znamená, sme doma. Socialistický tábor bývalý, že? Ale neni známa ani v Nemecku, Taliansku a Španielsku. To znamená, že dáva, že zhruba je to pol na pol, že aj tam. Ale keď si vezmeme tú ekonomickú situáciu, jak bolo povedané, že no iď si kúpiť do Francúzska pôdu, no iď si ju kúpiť, 25-tisíc eur hektár. No iď si ju kúpiť. A ešte máte tam komisiu SAFER, ktorá vám poviem, že, áno, nie, áno, nie, vybavené. U nás pán Dostál chce, že všecko grátis. Ideme, príď, kúp. No nie, neberiem, vážení! Neberiem.
A poviem, ako to majú aj v iných krajinách, pretože ja mám teraz jeden problém. Ja som tu za týmto pultom už povedal niekoľko desiatok tisíc slov podľa evidencie, ktorá sa vedie. A to, čo sme mali v minulom volebnom období proste, ja neviem, či som to povedal vám ako novým alebo tým minulým, viete ako tak, takže v niektorých veciach sa musím vrátiť k tomu. Takže keď sme tu mali zákon 140-ku o tom nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, samozrejme, som tu vystupoval niekoľko desiatok minút, možnože aj hodinu a prakticky sme to rozoberali. A poviem iba to, aspoň niektoré veci, lebo čas je krátky.
Takže napríklad v Nemecku k pôde sa viaže Občiansky zákonník, kde predaj poľnohospodárskej a lesnej pôdy je možné v zmysle sídelného zákona, konkrétneho, obmedziť alebo odmietnuť záujemcov, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad trvalý pobyt v obci a nedávajú záruku jej riadneho obhospodarovania. Trvalý pobyt a riadne obhospodarovanie, si predstavte, Nemci. A my chceme nič. Ani tri roky, ani desať rokov, nič, proste ber. No, nehnevajte sa, neberiem.
V Rakúsku cudzinci, sa rozoberajú občania, samozrejme, nečlenských štátov a tam takisto musí mať pobyt desať rokov najmenej. Rakúsko, tu hneď za. A myslím, že aj oni sú v tom infringemente, ani neboli spomenutí, ale dobre, okej.
Máme napríklad Maďarsko. Maďarsko tam má, brali sme ho ako vzor, aj oni sú v tom infringemente a tam majú dokonca obmedzenie veľkostné. Tam je 300 hektárov, resp. 250. To znamená, že tam nemôžeš ísť nad tú výmeru. My tu máme dneska takých, že koľko kúpiš, toľko máš. A musím povedať, že aj my sme obmedzovali pri reštitúcii vydávanie majetku v Československu a na Slovensku, kde bolo do 150 hektárov poľnohospodárskej alebo 250 všetkej sa mohlo vrátiť tým našim veľkostatkárom, resp. ktorí boli skonfiškovaní. A ja som mal tú česť, česť, áno, že som musel povedať, žiaľ, idete nad 250 hektárov, toto musím nechať štátu. U tých, ktorí si reštituovali. Takže aj u nás máme nejaké obmedzenie, ktoré platilo pre reštitúcie a neplatí dnes pre tých, ktorí navrhujú dneska. Tak sa pýtam, dajme to do nejakého súladu.
Boli tu aj ďalšie veci. Mne sa napríklad veľmi páči obmedzenie v Slovinsku, kde hovoria, že ak chceš predávať, tak okrem toho, že, samozrejme, spoluvlastníci, musíš ponúknuť ešte aj susedovi, ktorý je vedľa teba. Super. To by som myslel, že by sme mali dať aj my potom, keď budeme robiť niečo s tým. Takže je tu ešte viacej podnetov. Nechcem to rozťahovať, lebo mám ešte iné veci.
Takže mňa šokovalo v prvom čítaní, keď sa tu, áno, z opozičných lavíc ozval hlas, nebolo to síce na mňa, myslím, že to bolo na kolegu z SNS, keď sa niekto opýtal: A je dôležité, kto vlastní pôdu? No ja som myslel, že mňa tam zmrazilo. Ja som už nemohol reagovať. Dobre.
Vážení, aj pán Galek, keby tu bol, rád by som mu povedal alebo však iďte sa opýtať vlastných rodičov. Keď máte žijúcich, iďte sa ich opýtať, čo vám povedia. Iďte sa ich opýtať. A, pán Galek, hovorím to na vašu stoličku, kde sedíte, možnože ma počujete. Iďte sa opýtať vašich rodičov do Vojenského obvodu Javorina, iďte sa opýtať do Ihlian, iďte sa opýtať obyvateľov Blažova, iďte sa opýtať obyvateľov Tichého Potoka, Ľubických Kúpeľov, Torysky, Repáš, Polomy, Jurského a ďalších, čo vám povedia, prečo sa bijú za Vojenský obvod Javorina, že chcú mať vlastníctvo. Iďte sa ich opýtať. A to sú aj vaši rodičia. Stade pochádzate. Tak potom sa nepýtajte, či je dôležité, kto vlastní. Vlastník rozhoduje, kto bude na tom jeho majetku gazdovať alebo ako sa s ním bude gazdovať, s tým majetkom. A môžme sa tu stavať na hlavu, že sme neviem jakí, ale vlastník rozhoduje, čo sa s tým jeho vlastníctvom k nehnuteľnostiam stane.
A, samozrejme, musím povedať ešte ďalšiu vec, že prakticky my sme to dostali do správy, že? Veď Pán Boh nám to dal, my si to do hrobu nevezmeme. My to máme spravovať na dobu určitú. Niekto 60, niekto 100, niekto 30 rokov to bude spravovať. A potom tú správu dáme niekomu druhému, ktorý tu bude. A ja som veriaci, som kresťan katolík, takže ja sa to nehanbím a ja budem šíriť túto myšlienku, pretože on povedal, že choďte do celého sveta a šírte medzi všetkými národmi, čo som povedal. A nepovedal, že iďte do celého sveta ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) ľudu, ale všetkým národom. To znamená, že tam musí byť diferenciácia, že aj národ čínsky, aj národ japonský, aj národ slovenský, aj národ nemecký, do celého sveta. To znamená, aj učenie nám hlása, že sme rôznorodí a tým pádom musíme to spravovanie našej zeme na Slovensku, tu máme krásnu zem, nehovorte mi, že sme tu niekde na nejakom vyvrheľskom sopkovom ostrove, kde každý rok nám tu nejaké sopky vybuchujú a máme problém. My máme krásne Slovensko a ako ho budeme spravovať, tak budeme tu aj žiť.
A hovorím jedno. Ak nám tu naši rodičia, prarodičia zachovali tú krásu, aj biotu, aj ľudí, aj územie, nemáme právo, aby naše deti a naši potomci túto krásu a toto dedičstvo nemali. Nemáme právo im to spôsobiť. A ja nechce skončiť, aby sme boli v nájme vo vlastnom, to v žiadnom prípade. V žiadnom prípade, aby som bol v nájme vo vlastnom.
A to, čo som hovoril, že či je dôležité vlastniť pôdu. To môže povedať iba ten, čo žije na, ospravedlňujem sa za pejoratívny výraz, na piatom poschodí v bytovke a v živote nedržal motyku v ruke. Aj v tej bytovke, keď budeš mať majiteľa pozemku pod bytovkou niekoho, čo budeš v rozpore, tak budeš mu platiť nájom, pán občan. Tak si uvedomte, že je veľmi dôležité, kto je vlastníkom pôdy.
Takže chcem veriť, že touto ústavou dáme tú strechu a nasledujúce zákony, ktoré budú, samozrejme, budú tiež, dúfam, nie v skrátenom, ale v normálnom konaní, aby sme to normálne vedeli rozdiskutovať a vysvetliť národu, lebo ten vzťah k pôde sa u nás na Slovensku stratil. Áno, stratil sa. Musíme ho, za tých dvadsaťsedem rokov sa nestihol obnoviť, tak musíme ho znovu vracať aj cez tento možnože, cez tieto naše rozpravy, ktoré tu vedieme, a musíme národ naučiť, že mať vlastníctvo znamená zachovať udržateľný rozvoj na Slovensku pre ďalšie generácie.
Ďakujem veľmi pekne. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Pán kolega, neviem, či ste ma počúvať, či nie, ale ja som povedal, že voči ktorým štátom sa vedie to konanie o neplnení si povinnosti, a bolo to Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ale to nie, že niekto, Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby urobila do určitého času tie jasné a komplexné súbory kritérií, vrátane transakcií s poľnohospodárskou pôdou a zároveň aby zvážila moratórium na prebiehajúce konania a aby sa tieto začali konať až vtedy, keď už bude jasne zverejnený tento súbor kritérií. Myslím, že to je jasné. A ja si budem pýtať, aby som vám ešte doložil presne, kedy to moratórium bude, do jakého času, ako to bude ďalej uspôsobené v rámci Európskeho parlamentu a Komisie, pretože toto je závažný moment, ktorý obracia celú kartu doteraz, čo ja som vnímal Európsky parlament, naruby. Takže, pán kolega, toto tu začína byť trošku už o inom, ako to bolo doteraz.
A hovorili ste, že kedy tam pôjde drevo. No tak keď ho tam dáte, tak tam možno, že pôjde, ale ja by som si myslel a budem hovoriť stále, že my sa tu nehrajme na to, že nás nič nemôže ohroziť. A ja, jak som už povedal, som sa čudoval, že vôbec na to sme ešte neprišli, že tú pôdu musíme do tej ústavy mať v prvom rade. Chránime práva, chránime budovy, chránime niečo iné, právo na listové tajomstvo, na zdravotné sú, na všetko možné, ale na to, že by sme vôbec mohli fungovať, to nechránime. A to je tá pôda vlastne, to si uvedomte, že na pôde rastiete, z pôdy poberáte aj rastliny, živočíšstvo, na pôde staviate, na pôde chodíte, a preto tá pôda, to je ten základ. Veď bez nej, ľudia boží, sa nedožijeme ani zajtrajška. Takže asi v takomto duchu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega. Myslím, že v tejto zasadačke sme asi na jednej lodi, no len ja by som si prial, že tak ako my sme teraz ústretoví k tomu, že tých 90 hlasov možnože z tej opozície nazberáme, že by ku tým vašim sa priblížili, a možnože aj našimi vystúpeniami, ktoré tu predvádzame, tak ja by som bol veľmi rád, keby keď dáme rozumné návrhy zákonov aj z opozície týkajúce sa pôdy, aby aj toto malo odozvu na vašej strane koaličnej. Pretože vy ste ten pocit ešte asi nezažili, ja už som ho zažil a zažívam ho stále, že prakticky tá politickosť nakoniec stále ako keby prevážila pri tom konečnom dôsledku, že kto to vlastne podáva. Takže ja by som bol veľmi rád, keby to bolo opätované v ďalších možnože zákonoch opozičných poslancov, keď budeme dávať nejaké zákony, ktoré myslím, že by mali byť, nadstranícku nejakú úroveň, aby ste potom aj vy zdvihli a zapovedali áno, je to dobré, kašlem na straníckosť, hlasujem za. Takže ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážení hostia. V prvom čítaní novely ústavy som už trošku rozviedol, čo znamená pôda pre mňa a myslím, že aj pre vás, pre mnohých. Keď sa nad tým zamyslíme, a začnem tak, ako som začal minule, začína to vzduchom, vodou a pôdou. Bez vzduchu vydržíme koľko? Desať minút, dvadsať minút? Bez vody, koľko vydržíme? Tri dni, týždeň? A bez jedla, koľko vydržíme? Mesiac? Možno ani toľko. Takže berte tak, že to je život. To je náš život, ktorý neoklameme, a musíme teda v tom konečnom dôsledku aj tú pôdu, ktorá je na tom treťom stupni, ochraňovať, aby sme vôbec tu prežili.
Každý hovorí, že okamžite sa ide nejakým spôsobom zabraňovať všetkému možnému, neviem čo. Tak aby to bolo jasné, že ideme novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, kde prakticky sa novelizuje čl. 20 až 34, kde viac-menej, ja to budem možnože aj citovať, aby to bolo každému jasné, že zákon ustanoví, čl. 20, "zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, pridáva sa potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť i vo vlastníctve štátu". A tak ďalej a tak ďalej. To znamená, dodáva sa tam potravinová bezpečnosť štátu. A v čl. 44 ods. 4 "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o podporu vidieckeho charakteru života, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť". A tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a podporu vidieckeho charakteru života. Hlavne ten vidiecky charakter života sa tu trošku ako keby strácal, nikto sa k nemu nijakým spôsobom sa nevyjadruje a budem znovu citovať, že my sme v prvom rade vidiecka krajina, Slovensko. My nie sme nejako megalomansko mestská krajina a náš vidiek myslím si, že mal by dostať patričnú podporu.
To, že je to neobnoviteľný zdroj, dúfam, že netreba každému vysvetľovať. Viete, za koľko sa vytvorí centimeter pôdy? Tak ako nás učili na vysokej škole, je to za 100 rokov centimeter pôdy. Za 100 rokov centimeter pôdy, pokiaľ, samozrejme, nebudete z tej pôdy všetko brať a nenecháte tam nič. Lebo tam musí normálne napadnúť lístie, zhniť a bude sa vytvárať pôda, inak sa pôda nevytvorí. Takže pokiaľ toto necháme tak, centimeter za 100 rokov. A myslím si, že keď si toto uvedomíme, takže zem je tá živiteľka, ktorá nás živí, a bez nej prakticky nemáme ani rastliny, ani kvety, ani živočíchov, ani my tu by sme neboli.
Takže preto chcem, aby, a čudujem sa, že doteraz v ústave sme tento základný atribút nášho fungovania vôbec nemali, takže som rád, že tú pôdu tam dávame. A teraz by mala ísť politika bokom. Je to o ľuďoch na tejto planéte, o ľuďoch slovenských, ktorí žijú na území Slovenska.
To, že následne sa bude od tej strechy odvíjať, ako povedal pán navrhovateľ, ďalšie zákony, ja sa na nich už aj teším a budem, samozrejme, buď ich kritizovať, alebo ich podporovať, podľa toho, aké budú, pretože niečo sa hovorí a niečo sa môže urobiť. Takže budem rád, že keď sa niečo povedalo, tak sa niečo aj odrobí.
A aby sme si nemysleli, že o tomto nejakom, o tejto našej snahe tu v parlamente nás zákonodarcov ochraňovať pôdu, nevie Európsky parlament, tak dovolím si, lebo nie som až taký múdry, aby som vedel za niekoľko dní naštudovať správu Európskeho parlamentu, ktorá je z marca 2017 a ktorá konštatuje určité veci, ktoré by som vám rád tu k ochrane pôdy tiež tlmočil, lebo je to o tom, že ako sa máme následne správať možnože pri ďalších zákonoch, ktoré sa budú vytvárať, a aký má na to názor Európsky parlament a Komisia pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorú majú tiež tam ako zriadenú.
Takže návrh uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom už bolo hlasované a bol odsúhlasený. Viete, takéto uznesenia dávajú, že so zreteľom a keďže, doporučujeme. Takže ideme, že so zreteľom na čo, ten Európsky parlament niečo hovorí a nebudem hovoriť všetko, iba odcitujem určité veci, ktoré si myslím, že by mali tu zaznieť.
"Takže so zreteľom na konania o nesplnení povinnosti proti členským štátom Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré Komisia plánuje alebo už začala". To znamená, to sú tie, za to sú tie enfranchisementy, čo sme dostali, že máme niečo upraviť. To znamená, že áno, Európsky parlament hovorí, vieme o vás, preto chceme, aby ste niečo urobili. To budeme na konci počuť, čo chcú od nás. Keďže v roku 2013 v Európskej únii 27, v EÚ27 31 % podnikov malo kontrolu nad 52 % európskej pôdy; 3,1 podnikov poľnohospodárskych má kontrolu 52 % pôdy v Európe. To je neskutočné, aká je tam tá koncentrácia. Takže oni vedia o tom a snažia sa niečo s tým robiť.
Ďalší veľmi dôležitý bod, ktorý už pán kolega navrhovateľ spomenul, vyzerá, že aj v Európskom parlamente o tom vedia, keďže nemecký ústavný súd už vo svojom rozsudku z 12. januára, a teraz, pozor, na ten rok, 1967, z 12. januára 1967, opakujem, rozsudok číslo, atď., "rozhodol, že obchod s pôdou na vidieku nemusí byť taký voľný ako obchod s iným kapitálom, pretože pôda je neobnoviteľná a nevyhnutná a spravodlivý právny a sociálny poriadok vyžaduje, aby sa verejný záujem v oblasti pôdy zohľadnil oveľa viac, ako v prípade akéhokoľvek iného majetku". V roku ´67 už o tom vedeli, že nemôže byť pôda tovar, že musíme nejak ináč. A som rád, že to pripomína parlament európsky a vracia sa k rozsudkom, ktoré by mali byť ako judikáty do ďalších konaní v danej veci.
Ďalej hovoria, že prakticky "pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom a je základom samozrejme ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosystémových službách, ktoré sú dôležité pre prežitie ľudí". A to si neuvedomujeme a to si musíme uvedomiť.
Ďalej, čo Európsky parlament konštatuje, že "rozpredávanie pôdy nepoľnohospodárskym investorom a holdingovým spoločnostiam je naliehavým problémom v celej Únii". Oni vedia, že je tu problém s týmto. To znamená, následne chcem veriť, že tieto zákony, ktoré budú to rozpredávanie trošku zabraňovať, že to zvládneme. A citujú: "Po vypršaní moratória na predaj pôdy osobám zo zahraničia čelia mnohé nové členské krajiny osobitnému silnému tlaku na úpravu svojich právnych predpisov, pretože ich relatívne nízke ceny pozemkov urýchlili rozpredávanie poľnohospodárskych plôch veľkým investorom." Takže vedia o nás, že tu máme veľký problém. "Keďže veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je jednou zo základných zásad sociálneho trhového hospodárstva, je dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach, vysokej poľnohospodárskej pridanej hodnoty a sociálneho zmieru." Veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, nie veľká kumulácia. Veľké rozptýlenie vlastníctva, to konštatuje Európsky parlament. To znamená, týmto smerom sa musíme uberať.
Ďalej. "Keďže poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a zachovanie krajiny. Dvadsať percent európskej poľnohospodárskej pôdy už trpí zmenami klímy." Má problém, 20 % pôdy v Európskej únii má problém. Ja som včera, keď sme boli s pánom Bernaťákom, som, v TA3, hovoril proste, že naša pôda má veľký potenciál. Nie je znehodnotená a to láka samozrejme investorov. A ja chcem veriť, že týmto sa budeme riadiť a hlavne na konci, čo budem čítať, tak hlavne tým.
Ďalej konštatujú, že "malé a stredné poľnohospodárske podniky, rozdelené vlastníctvo aj dobrovoľná regulovaná držba a prístup k spoločnej pôde sú najlepším predpokladom pre zabezpečenie zodpovedného prístupu k pôde". Malé a stredné podniky, čo u nás na Slovensku, žiaľ, niekde tápeme v iných sférach, lebo sme ešte stále po vzore Sovietskeho zväzu, veľké družstvá, celiny rozorané a všetko viac-menej pokračuje ďalej. Hoci už nemajú 9-tisíc, majú 3-tisíc hektárov, dobre, majú 4, ale nemajú 200 ani 300 tí, ktorí obrábajú tú pôdu. A cieľ európskej poľnohospodárskej politiky je založený na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé, stredné, rodinné a družstevné podniky, ktoré vlastnia pôdu. To znamená, malé, stredné, rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ďalej hovoria, Európsky parlament hovorí, že "ceny za nákup a nájom poľnohospodárskej pôdy v mnohých regiónoch stúpli na úroveň, ktorá vyvolala finančné špekulácie a ktorá mnohým poľnohospodárskym podnikom znemožňuje z ekonomického hľadiska udržať si prenajaté pozemky alebo nadobudnúť ďalšie pozemky potrebné na zachovanie životaschopnosti podnikov a už vôbec nie založiť si nové farmy, pretože na trhu nie je v ponuke takmer žiadna pôda". Európsky parlament konštatuje, že na trhu neni žiadna pôda. To znamená, že EÚ-15, to znamená, tie staré krajiny nedávajú nič do portfólia ponuky, lebo oni vedia, čo znamená vlastniť pôdu. A potom budem pokračovať ďalej, ktorých krajín sa to týka, v ktorých je to rozpredávanie veľké, čo konštatuje Európsky parlament.
Ďalej. "Koncentrácia pôdy v rukách malého počtu výrobcov deformuje proces výroby a trhu a môže mať kontraproduktívny vplyv na poľnohospodárstvo v členských krajinách EÚ ako celku." To znamená, koncentrácia v Európskom parlamente je neprijateľná, ako oni hovoria. Ďalej. "Jedným z veľkých dôsledkoch tej koncentrácie výroby je to, že tieto firmy a poľnohospodárske podniky veľké sú zamerané na dosiahnutie čo najvyššieho zisku z poľnohospodárskej výroby, pričom často súčasne spôsobujú závažné a nezvratné škody na životnom prostredí." Nezvratné a závažné škody na životnom prostredí. Môžeme to vidieť, keď tu ideme koncentrovať toho pána Dána, ktorý tu ide robiť živočíšnu výboru, že? Najväčšiu v strednej Európe koncentráciu, na Žitnom ostrove. No, ďakujem pekne. Nezvratný jav, keď nebude mať hygienicky tak to uspôsobené, ako keby sme nevedeli chovať ošípané. A mali sme tu koncentráciu za socializmu, bolo to tu. Ošípané sme mali, habadej, že, pani kolegyňa, a ďalší, ktorí ma počúvate? Neskutočne veľa ich tu bolo a zrazu nás príde Dán učiť, ako sa má chovať ošípaná, hej, na Slovensku. Nehnevajte sa, blud, blud, blud.
Ďalej. Samozrejme sú tu pravidlá, že nad 150-tisíc priamych platieb sa už nebudú dávať vyššie, 150-tisíc eur nedostanú tie právnické osoby, ktoré majú tie poľnohospodárske spoločnosti. No vyzerá, že nie je to účinné. Oni si urobili pri tých väčších výmerách dcérske spoločnosti a každá berie 150-tisíc alebo 169-tisíc, hej, aby sme nešli nad limit. To znamená, tento finančný nejaký, by som povedal, stop stav nefunguje. Cituje to Európsky parlament. A preto poukazuje Európsky parlament na to, že "pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov". Zopakujem: "Pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov."
Ďalej vyzýva Európsky parlament členské štáty, "aby v záujme zachovania poľnohospodárskeho modelu, zachovaného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch na celom území EÚ zamerali svoju politiku v oblasti užívania pôdy tak, aby využívala dostupné nástroje, ako sú systémové zdaňovanie, systémová pomoc a finančné prostriedky zo spoločnej poľnohospodárskej politiky". To znamená, ten model je založený na rodinných poľnohospodárskych podnikoch.
Aké my tu máme podniky na Slovensku? Rodinné, že? Až veľmi rodinné, by som povedal, niekedy, keď ide o financie, ale dobre. Takže, vážení, chcem, aby bolo zadefinované, pán navrhovateľ, v tých ďalších zákonoch, ktoré budete robiť, tá rodinná farma, čo vlastne je rodinná farma u nás na Slovensku, lebo Európa ju pozná, my nepoznáme. A tu čítajte, že na základe tohto by sme sa mali v rámci SPP podieľať ďalej.
Ďalej, aby sme, zdôrazňuje "význam európskej štrukturálnej politiky z hľadiska podpory vidieckych oblastí napríklad s cieľom zabezpečiť osobitnú podporu jednotlivým malým a stredným podnikom a družstvám, mladým ľuďom a najmä ženám, pokiaľ ide o prístup k poľnohospodárskej pôde". Oni ešte hovoria, že aj ženy chcú ísť gazdovať a my u nás, neviem, či sme vôbec zaregistrovali, že by sme aj ženy, mali takýto nejaký nápor, ale poznám farmárky, ktoré chcú, ale nemôžu sa dostať k pôde.
Ďalej, že "pôda", Európsky parlament konštatuje, "je základom výroby potravín v trvalých ekosystémoch a prosperujúcich vidieckych oblastí". Nám vidiecke oblasti vymierajú, ľudia boží. Ja som tu dával, viete ako, laznícky zákon, neprijali ste ho. Dobre, je to vaše rozhodnutie, vaše svedomie, ale celá Európa hovorí, že musíme udržať ten vidiecky spôsob života, aj ten laznícky u nás na Slovensku, aby sme kreovali tú krajinu tak, ako sa má kreovať, lebo poľnohospodár ju opravuje. Nebudem, lebo vyzerá, že čas sa kráti, takže asi to urýchlim, a síce domnieva sa Európsky parlament, že "v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné zaviesť stropy a upriamiť režim priamych platieb". To znamená, aby sa väčšia váha dala na prvé hektáre, ktoré ten obhospodarovateľ má, a nieže na ten 3528. hektár. To znamená, aj takú nejakú kategóriu zavedie, že aj prvých 100 hektárov, to je väčšia dotácia, jak tých posledných, ktorých máš nejakých 500, ale 900 alebo 1000 hektárov, keď už teda máš.
Ďalej. Toto myslím, že je dôležité a blížime sa pomaly ku koncu, že zdôrazňuje Európsky parlament význam jednoznačného celoeurópskeho vymedzenia pojmu "aktívny poľnohospodár, ktoré je jasne späté s pojmom práce v poľnohospodárskom podniku a ktoré presne rozlišuje medzi spôsobilou a nespôsobilou pôdou. Napríklad letiská, otvorené priemyselné areály, golfové ihriská". Na tieto bolo možno čerpať dotáciu z eurofondov. Viete si to predstaviť? Na golfové ihriská, na letiská, na otvorené priemyselné areály. No na hlavu, na hlavu. A preto žiada Európsky parlament Komisiu, aby "zabezpečila, aby priamu platbu dostávali výhradne aktívni poľnohospodári". Výhradne aktívni poľnohospodári. Logické? Logické.
Ďalej Európsky parlament konštatuje, "podporuje konštatovanie Komisie, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí výlučne do právomocí členských štátov". Znovu to zopakujem, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí do výlučnej kompetencie a právomocí členských štátov. Takže super. A ďalej, a to myslím, že je najdôležitejšie zo všetkého, čo som vám tu chcel dneska povedať, že "Európsky parlament vyzýva svoju Komisiu pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zverejnila jasný a komplexný súbor kritérií vrátane transakcií s poľnohospodársku pôdou na kapitálových trhoch, ktorý by zabezpečil rovnaké podmienky a z ktorého by bolo členským štátom, členským štátom zrejmé, aké opatrenia regulácie trhu s pôdou sú s prihliadnutím na verejný záujem a na štyri slobody v Európskej únii povolené s cieľom umožniť poľnohospodárom ľahšie nadobúdanie pôdy na poľnohospodársku a lesnícku činnosť". To znamená, že vyzýva Komisiu, aby urobila nejaké podmienky pre všetky krajiny rovnaké, ako na európskom trhu sa majú správať s tou pôdou. A preto vyzýva Komisiu, aby "zvážila moratórium na prebiehajúce posudzovania, či sú právne predpisy členských štátov o obchode s poľnohospodárskou pôdou v súlade s právom EÚ, kým nebude zverejnený tento súbor kritérií". To znamená, ten enfranchisement, ktorý sme tu dostali, a tie ďalšie krajiny som čítal, Lotyšsko, Litva, Poľsko, že prakticky ona nebude, Komisia má ten súbor kritérií, tak by, malo by to byť pozastavené. Takže, vážení, aj na ministerstve, ak niektorí počúvajú, toto asi nám už teraz nehrozí, tie kritériá Komisia bude musieť pripraviť a budú platiť aj pre nás.
No a bod 43, to je jeden z posledných, že vyzýva Komisiu Európsky parlament, "aby v návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 zachovala opatrenia zamerané proti koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v rukách rovnakých vlastníkov, aby vypracovala ďalšie opatrenia na podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov". Stále, mikro, malý a stredný. Žiadne veľké, žiadne aglomerácie.
Takže myslím si, že to by malo byť jasné aj na ministerstve, aj na ďalších našich úradoch, ktoré budú mať čo hovoriť do tohto.
A na záver by som povedal ešte jednu citáciu z tohto, myslím si, že pre mňa teda osobne veľmi zaujímavého materiálu, ktorý hovorí, že "veľké rozptýlenie vlastníctva je zásadným princípom sociálneho trhového hospodárstva a dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti národného hospodárstva. Pôda využívaná na poľnohospodárske účely nepredstavuje len nenahraditeľnú základňu ako produkciu potravín a krmív, ale má mimoriadny význam pre vodnú bilanciu, biodiverzitu, úrodnosť pôdy, pričom už teraz trpí v dôsledku zmeny klímy a erózie pôdy naša pôda dosť". To znamená, veľké rozptýlenie vlastníctva, lebo tam prakticky je ten človek spätý s pôdou a on nepôjde. Keď máte to iba ako biznis v druhej krajine a tam chodíte raz za mesiac sa pozrieť, či vám to pokosili, tak ten vzťah k pôde nemáte. A nebudete sa o ňu starať tak, jak by ste tam dennodenne žili a sa o to starali. To nech mi nikto nepovie, že to nie je pravda.
Takže, vážení, aj Európsky parlament vie, čo nás asi kvári. A chcem veriť, že podľa týchto doporučení Európska komisia urobí pre členské krajiny ďalší, by som povedal, podklad, na základe ktorého sa budeme správať, a ja budem veľmi rád, keď naše ministerstvo sa podľa tohto zariadi, a budeme si môcť povedať, že našu pôdu sme ochránili tak, ako sme si ju predstavovali, pretože pre pôdu, jak povedal pán kolega, sa viedli vojny a nebolo by dobré, aby sme to nenechali našim potomkom, ktorí prídu po nás.
Takže končím a ďakujem, že ste ma vypočuli. Končím ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, v ods. 1 sa navrhuje, aby na návrh vyvlastniteľa mohol vyvlasťňovací orgán vydať rozhodnutie, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu, ktorú môže vyvlastniteľ navrhnúť aj po začatí vyvlastňovacieho konania. Ako? Z tejto uvedenej skutočnosti vyplýva, že podmienkou na začatie vyvlastňovacieho konania ako takého je to, že vyvlastnenie sa má uskutočniť vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Jedná sa z môjho pohľadu o ustanovenie, ktoré je možné veľmi ľahko zneužiť. Vyvlastňovacie konanie sa na základe argumentu vo verejnom záujme začne vždy, a keď sa už teda začne, tak môže vyvlastniteľ požiadať o predbežnú držbu. O predbežnej držbe rozhodne vyvlastňovací orgán bleskurýchlo, a to do pätnástich dní a to na ústnom pojednávaní. Čo je závažné, je to, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Čiže podá sa opravný prostriedok ako nesúhlas s rozhodnutím o predbežnej držbe, ale vyvlastniteľ bude môcť naďalej vykonávať rozsah prác, ku ktorým je oprávnený v dôsledku rozhodnutia o predbežnej držbe. Prácami môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Tu treba zapochybovať o tom, že či sa budú naozaj vykonávať len také práce, kde bude možnosť prinavrátenia tej vyvlastňovacej nehnuteľnosti do pôvodného stavu. O tomto silno pochybujem.
Predbežnú držbu teda vyvlastniteľ nadobudne dňom vydania rozhodnutia o predbežnej držbe. Navyše celý proces nadobudnutia predbežnej držby slúži aj k tomu, aby zanikol nájom vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti a vecné bremeno k vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti okrem zákonného vecného bremena. Takže predbežná držba je vlastne skvelým prostriedkom na to, ako sa čistým spôsobom zbaviť nájmu a vecného bremena na predmetnom pozemku alebo stavbe.
Toľkoto pár takých praktických poznámok, že čo súvisia s predkladaným návrhom zákona. Je dôležité, aby si všetci občania, ktorých sa to týka, uvedomili, že takýmto spôsobom sa siaha na ich vlastnícke právo, a preto neni na mieste ani toto skrátené legislatívne konanie, ani tento návrh zákona. Malo to byť prerokované najskôr s odbornou verejnosťou, s nezávislými aj právnymi organizáciami, ako napríklad VIA IURIS, s ústavnými právnikmi odkonzultovať. Keby možno, ako ste spomínali aj na výbore, pán minister, aspoň ste spomenuli, s ktorými, nejakými takými že právnymi autoritami, povedzme, ako pred amnestiami, tak boli tu rôzne právne autority, ktoré sa vyjadrili o tom, či je alebo nie je možné zrušiť Mečiarove amnestie. Keby možno práve títo ľudia, ktorí tam boli podpísaní, sa na toto pozreli a posúdili systém Hodnota za peniaze, je to dobré, nie je dobré, je to správne, nie je to správne. A toto je také šité horúcou ihlou a môže to mať závažné dôsledky pre majiteľov pozemkov a ich práva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem ospravedlniť kolegyňu Shahzad, ktorá musela ísť súrne na zdravotné ošetrenie a ktorá veľmi rada by sa vyjadrila k tejto problematike, keďže naozaj sa jej venovala od počiatku, tak by mala čo povedať. Hlavne jej "mesičom", ktorý mi povedala, že mám povedať, že bolo by vhodnejšie pred takýmto návrhom zákona sa rozprávať s ľuďmi, ktorých ste menovali, skôr, ako bol posunutý do druhého čítania, aby zbytočne nevznikali nejaké nedorozumenia, že chcú a nechcú pomôcť tejto komunite.
Ja začnem za seba asi toľko. V prvej časti by som sa venovala pôvodnému návrhu zákona a veciam, ktoré sa javili ako nie veľmi štandardné, ba spôsobovali určité anomálie v systéme špeciálnej pedagogiky ako takej. A v druhej časti by som sa presunula možno k porovnaniu teda vzdelávacieho systému, ktorý ste chceli vylepšiť.
V prvom rade je potrebné povedať a súhlasím s vami, pán predkladateľ, že deti, ktoré sú vzdelávanie inkluzívne, majú problém v rámci takéhoto vzdelávania v školách, kde ich dávajú do rovnakých tried s rôznymi postihmi. Ale to patrí aj deťom s vysokofunkčným autizmom, ale aj deti so zrakovým postihnutím a ďalšie deti. To by si vyžadovalo prepracovať systém inkluzívneho vzdelávania ako takého, ak by sme chceli pomáhať všetkým deťom, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, ktoré chceme integrovať a teda inkluzívne vzdelávať.
K pôvodnému návrhu zákona. Kľúčové pre predkladateľov bola teda spomínaná prioritne bilingválna metóda a úprava terminológie, ktorú nám ponúkali, aby teda vylepšili stav, ktorý bol dovtedy. Problém je, že aj bilingválna metóda ako taká, ktorá sa často používa a ktorú môžte vidieť aj v dôvodovej správe, ktorá sa nemení, nie je správna terminológia pre to, prečo chceli predkladatelia vyriešiť, keďže bol vydaný posudok Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý hovorí práve o slovenskom posunkovom jazyku ako metóde, ktorá pracuje či už v rámci špeciálneho školstva alebo teda inkluzívneho školstva.
Čo sa týka ďalšej terminológie, ktorú môžete vidieť v dôvodovej správe predkladateľov, a ktorí chceli opraviť pôvodnú, to opäť nebola správna terminológia, ktorú podľa mojich informácií teda v poslednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máme k dispozícii pred vchodom do sály, už teda je, je už zapracovaná správne.
Čo sa týka pôvodného návrhu, tak dali sme si vypracovať postoje ombudsmanky a teda aj komisárky pre zdravotne ťažko postihnutých. A obe nám povedali, že pôvodný zámer predkladateľov nielenže nerieši inkluzívne vzdelávanie, ale zavádza diskrimináciu, keďže preferoval vzdelávanie nepočujúcich detí v špeciálnych školách. To sa tiež podarilo prvým pozmeňujúcim návrhom upraviť, takže vítam to, že teda sme to odstránili.
Tretím kľúčovým bodom, ktorým chceli pomôcť predkladatelia zlepšiť podmienky teda vzdelávania detí v inkluzívnom vzdelávaní, bolo zavedenie alebo teda zabezpečenie pomôcok pre inkluzívne vzdelávanie v rámci prístroja, ktorý mal byť preplácaný cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa tiež pôvodne navrhovalo, ale neskôr v pozmeňovacích návrhoch odišlo, keďže musíme povedať, že deti, ktoré nie sú posúdené nad 50 % miery funkčnej poruchy, by túto pomôcku v žiadnom prípade nemohli dostať a teda v žiadnom prípade by im nepomohlo v inkluzívnom vzdelávaní.
Čo sa týka zabezpečení simultánneho prepisu hovorovej reči do textovej formy pre integrovaných žiakov v rámci inkluzívneho vzdelávania, doposiaľ neexistuje model financovania a je málo tlmočníkov. Nielenže tí tlmočníci neboli dnes po ruke, ale oni teda nie sú celkovo po ruke v rámci Slovenska. A teda toto je skutočnosť, ktorá funguje v rámci celého Slovenska, v rámci médií a predkladania teda do slovenského posunkového jazyka.
Prešla by som plynule k ministerstvu školstva, kde som absolvovala stretnutie po prvom pozmeňujúcom návrhu pani predkladateľky Smolíkovej, kde som teda rozprávala s ľuďmi z ministerstva a pýtala som sa, či sú zapracované vlastne také podmienky v rámci Štátneho pedagogického ústavu, ktorí žiadali, aby sa určité náležitosti dostali do pozmeňujúceho návrhu, ale neboli zapracované. To znamená, v prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Smolíkovej sa teda ponechalo ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť vytvárať osobitné vzdelávacie programy pre nepočujúce deti odlišné od detí s ľahšími formami sluchového postihnutia, čo, samozrejme, ak sa niekto vyzná v problematike špeciálneho školstva a teda aj vo vzdelávacích programoch, musí rozumieť aj tomu, že nemáme osobitné vzdelávacie programy pre deti so slabším sluchovým postihnutím, ako nemáme vzdelávacie programy pre deti ležiace vo variante C, lebo môžte tam mať teda aj deti ležiace, ktoré sú vo variante C, a aj tie, ktoré chodia. Toto bola pripomienka Štátneho pedagogického ústavu.
Ja chcem povedať, že osobne si myslím, že tie problémy, na ktoré ste aj poukazovali, sú oprávnené, lebo naozaj tie deti mávali a možno aj majú problém, čo sa týka inkluzívneho vzdelávania. Avšak myslím si, že pomohlo ministerstvo školstva školským zákonom, ktorý bol prijatý a teda daný do platnosti 1. 9. 2016. To znamená, že ešte nefunguje ani jeden školský rok, ale v rámci toho sa zavádzal vzdelávací program, do ktorého sa zavádzala výučba vyučovacieho predmetu, teda slovenský posunkový jazyk. K dispozícii sú podľa šiestich škôl, ktoré sa mi k tomu vyjadrovali, aj viaceré učebnice, ktoré majú prílohu s posunkami, a pri príprave ďalších učebných pomôcok bráni len nedostatok finančných prostriedkov. Ja som rada, že túto problematiku práve otvorilo SNS, lebo ich nominant je teda šéfom tohto rezortu. A ja verím aj po tých konzultáciách, že nájdeme nejaké spoločné riešenia, aby naozaj aspoň minimálne na tie učebné pomôcky sa tie peniaze zabezpečili. My sme včera aj s pánom poslancom hovorili, že nie je normálne a štandardné, že vlastne sa povie, že niet peňazí na to a tie deti v rámci Slovenskej republiky sú. Takže ja verím, že teda tú šnúru budeme ťahať aj ďalej.
Tiež možno mám takú len otázku na vás, navrhovatelia, či ste hovorili teda o tomto probléme aj v rámci programu Učiace sa Slovensko, či ste zhodnotili situáciu a perspektívy do budúcnosti pre žiakov so sluchovým postihnutím. Či teda ste tam aj navrhli ten slovenský posunkový jazyk a následne pomôcky, ktoré by sa mohli uhrádzať, a z akých zdrojov. A teda možno aj možnosti a zavedenie špecifických metód a zavedenie novej metodiky pre vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku. Prípadne ak príde požiadavka teda naozaj rodičov, aby tie ich dietky sa vzdelávali v rámci inkluzívneho vzdelávania, aby im to teda bolo umožnené, a nie, naopak, sa im hádzali polená pod nohy. Pomerne som sledovala tú diskusiu o tom programe, a preto možno, že či teda ste navrhovali tie veci.
A taktiež či ste hovorili o tom, že ak chceme tých pedagógov v slovenskom posunkovom jazyku mať, tak ich musíme ale aj vzdelávať na vysokých školách. Pretože naozaj, aby sme to dali ako prioritnú metódu, musíme mať na to aj pedagógov a kvalitných pedagógov, aby sme tieto náležitosti potom robili kvalitne a nie šité horúcou ihlou. Je potrebné, napríklad aj pri bilingválnej metóde, ktorú vy často spomínate, každopádne je to trošku užší profil, ale je potrebné ďalej pripraviť kurzy posunkového jazyka hlavne pre rodičov, lebo nie všetci, jedni áno, jedni nie, používajú túto formu. Taktiež pripraviť pedagógov a študentov pedagogiky sluchovo postihnutých, ako aj prípravu úplne nových učebných pomôcok, publikácií, ale aj technického vybavenia školských tried a prípravu tlmočníkov posunkového jazyka.
Čo sa týka možno tých vzdelávacích programov, tak špecifiká sú zavedené v publikácii Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním na strane 26 až 34, kde hovoríme o polysenzorických metódach, ktoré sa realizujú pomocou posunkov, monosenzorických metódach. Sú to metódy viac-menej verbálne. A taktiež sa využíva metóda tzv. ľahkej čitateľnosti, aby čítali s porozumením. Toto všetko tie vzdelávacie programy obsahujú. Problém je v tom, že nie je zabezpečené financovanie týchto vecí, takže aj celý ten problém, na ktorý predkladatelia, naozaj si myslím, že trefne ho vyzdvihli, ale je treba povedať, že ja keďže dlhodobo pracujem s deťmi so zdravotným znevýhodnením, tento problém celkovo inkluzívneho vzdelávania majú detičky rôznych zdravotných znevýhodnení, ale ja som rada, že ste vytiahli aspoň tieto deti. A ja verím, že máte ministra a že to dokážete presadiť a že týmto deťom v konečnom dôsledku pomôžeme.
Keď som sa pozerala na nový pozmeňovací návrh, ktorý je posledný zo série, tak musím, kolegovia, povedať, že sú tam zapracované veci, ktoré utriedia určite tú terminológiu, ako, ako pôvodne ste chceli a teda minimálne, minimálne sa pomôže aj istým spôsobom načať tie pomôcky a trošku to zefektívniť. Takže po strastiplnej ceste tých všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré jeden prekrýval druhý, a v konečnom dôsledku tento je z nich najlepší a myslím si, že čiastočne pomôže teda zjednotiť terminológiu, ale každopádne ak chceme hovoriť o širšom kontexte v rámci inkluzívneho vzdelávania, tak to nebude stačiť, lebo nemáme len nepočujúce deti, ale aj ďalšie kategórie detí, ktoré potrebujú túto našu pomoc. A ja verím, že toto bude len začiatok. Ja sa tiež budem angažovať, ako ste ma vyzvali, že keď chcete, tak si to urobte komplexne, takže každopádne si myslím, že mi to aj prináleží, keďže som tu a teda záleží mi práve na deťoch, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Ten môj kraj je taký že nie je zaradený teda ani do dvanástich menej rozvinutých regiónov, to znamená, neprídu tam stimuly, železničné spoje nám obmedzili, lebo nie je to rentabilné, a teda cesty tej prvej triedy mnohokrát nie sú ani v rozmeroch, ktoré by mali byť. A keď ste sa možno aj bližšie informovali, tak minimálne úsek Hniezdne – Stará Ľubovňa už nespĺňa podmienky zákonom stanovené a je tam dosť často veľa dopravných nehôd. Takže ja naozaj nieže žiadam, ale prosím, aby sa nezabúdalo na túto krásnu krajinu, kde by sme mohli teda naozaj rozvíjať aj kúpeľníctvo, aj máme tam Pieniny a tí naši ľudia, aby sa v štandarde z Popradu dostali do Starej Ľubovne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, za slová, za odpoveď. Áno, vieme o tom, že prebehli, že dve akreditačné komisie sa už konali v termínoch, ktoré ste uviedli. Vieme o tom, že to bol jeden z bodov programu, ale čo je možnože dôležité, vieme, že nebeží teraz správne konanie, a tak nevidíme dôvod, prečo nás nechcete informovať o priebehu rokovaní možno alebo čo sa, proste informácie, ktoré by sme mohli vedieť, keďže nebeží správne konanie. Lebo doteraz ste sa vždy ohrádzali tým, že nám nemôžete podať informácie, lebo bežalo správne konanie. Zaujímalo by nás, že či ste sa v rámci alebo či sa akreditačná komisia v rámci toho podnetu aj pýtala na to, ako pokračuje trestné konanie v tejto veci.
A ešte otázka, že kým boli nahradení členovia akreditačnej komisie, tí, ktorí odišli? Že proste, ak by ste nám možnože povedali aj ich mená, ale aj teda čím sa zaoberali, že či boli plnohodnotne nahradené.
A ešte jedna otázka. Pán minister, stretávame sa s takými odozvami alebo prichádzajú k nám informácie, že práve riaditeľ alebo aj zamestnanci Čistého dňa zasa využívajú také zvláštne praktiky a snažia sa zháňať proste akékoľvek pochybenia voči iným resocializačným zariadeniam, že či o takejto nejakej kampani máte vedomosť, či sa niečo voči tomu robí, či sa to potvrdzuje.
Ďakujem pekne.

Moja faktická poznámka bude mať dve časti. Jednak rovnako by som chcel, pán minister, vedieť, aký úmysel má vláda, prečo stavia tunel. Tunel je jedna z najdrahších stavieb, aké si vieme predstaviť pri tvorbe dopravnej siete. Ale je tento tunel potrebný? Jeho výstavba je už dávno v rozpore s platným územným plánom Bratislavy. Ale je v súlade, je v súlade so záujmami občanov? Tí na Záhorí sa toho tunela desia, Bratislavčanom na žiadne cestovanie, iba ak na nejaký výletík, neposlúži, na diaľničnú dopravu úplne stačí cesta, ktorá existuje a ktorá odkláňa od Bratislavy dopravu cez tunel, cez most Lafranconi. Máte, prosím, nejaké výpočty, ktoré by ukazovali ratio takej veľkej investície, ako je tunel cez Karpaty?
A jasné, nesúvisí to presne s týmto zákonom, ale k nemu iba pár viet. Naozaj s pozemkami pod diaľnicami sa čachruje, ale tu treba začať zametať od vlastného prahu a konkrétne aj od vašej strany. Ako je to s tými informáciami, ktoré sa nechcú sprístupniť a ktoré sa týkajú pozemkov pod plánovaným obchvatom Bratislavy? Vyjdite transparentne s tým von, keď chcete iných ľudí dostať do nevýhodnej situácie, že hoci pozemok nepredali, tak už sa na ich pozemku začnú nejaké práce. Je to veľmi, veľmi neštandardné.

Pán minister, ďakujem za to, čo ste povedali, ale vás by mala zaujímať zodpovednosť a mali by ste dôsledne vyvodzovať zodpovednosť, lebo táto kauza, ak to môžme nazvať, je kauza tejto vlády a minister Brecely bol nominantom strany SIEŤ. Momentálne tu máme pána podpredsedu z tejto strany, ktorí to všetci potom pekne zobchodovali nejakým spôsobom a jednoducho by sa mali hlásiť k tomuto prúseru, k tomuto trapasu, ktorý tu vznikol. Takže vy potrebujete stavať napriek tomu, že nevyvodíme zodpovednosť za to, že táto zmluva nemala byť podpísaná. A dovolím si tvrdiť, aj slovami ľudí, ktorí tomu rozumejú, že ten, kto podpísal takúto nevýhodnú zmluvu, by mal ísť do basy za to. Takže my sa musíme k tomu hlásiť. Vy sa musíte k tomu hlásiť, musíte vyvodiť zodpovednosť.
A znovu vyzývame, aby ste zverejnili všetky zmluvy a výkupy pozemkov. Čo to znamená, že hlásite sa k transparentnosti a k protikorupčnému správaniu a budeme sa súdiť s Transparency? Tak buďme ako pán Bugár proaktívni a zverejníme všetky zmluvy výkupov. Dá sa to ošetriť. Dá sa to urobiť procesne. Takže načo, načo čakať? Len tu by sa objavil obrovský korupčný podvod, ktorý robí táto vláda, táto vláda charakterov, v úvodzovkách.