Pán poslanec, budem sa snažiť rýchlo.
Evi, chcem na teba reagovať a bolo by to dlhšie, ako dve minúty. Myslím si, že si to zaslúžiš. Myslím si, že si zaslúžiš aj tú chválu, čo si počula. Naozaj veľmi dobré vystúpenie, napriek tomu, že vecne sa nezhodnem. Bolo to prvé vecné vystúpenie k zákonu bez osobných invektív. A je pravda, že som ťa úplne s radosťou počúvala napriek tomu, že nesúhlasím, čiže myslím si, že si zaslúžiš odpoveď. Aby...
Pán poslanec, budem sa snažiť rýchlo.
Evi, chcem na teba reagovať a bolo by to dlhšie, ako dve minúty. Myslím si, že si to zaslúžiš. Myslím si, že si zaslúžiš aj tú chválu, čo si počula. Naozaj veľmi dobré vystúpenie, napriek tomu, že vecne sa nezhodnem. Bolo to prvé vecné vystúpenie k zákonu bez osobných invektív. A je pravda, že som ťa úplne s radosťou počúvala napriek tomu, že nesúhlasím, čiže myslím si, že si zaslúžiš odpoveď. Aby som nekrivdila, nebolo prvé, Marek Krajčí mal tiež vecné vystúpenie, ale myslím teda okrem mňa a spravodajcu, tak toto bolo prvé.
Evi, teda k tomu, čo, všeobecne hovoríte to aj viacerí, ale aj ty si hovorila, že rozumieš môjmu nastaveniu, že chcem teda dávať odmenu za nejaký konkrétny prínos, ale ty nesúhlasíš s tým ziskom, že sa ti to zdá amorálne. A ja som aj minu... aj vo svojej rozprave hovorila, že ja chápem, ja vnímam, že vy to tak vnímate, že ono sa to tak môže zdať, že však keď oni nebudú mať zisk, tak bude vlastne akoby viac peňazí na tú liečbu a viac ľudí sa zachráni. Ja chápem, že vy to tak vnímate naozaj úprimne.
No ale teraz na, asi najlepšie sa to vysvetľuje na tom, či je amorálny zisk v zdravotníctve, sa to vysvetľuje na tých farmafirmách. Tak si predstavte, že zakážeme zisk. A ušetríme stovky miliónov eur na tých farmafirmách, stovky miliónov. Ale o rok, o dva tu nebudú lieky, lebo nebude motivácia robiť niečo pre tých ľudí. A tí... A mohli by sme povedať, že však budú farmafirmy štátne, ale vy dobre viete, že do politiky, do politických nominácií na štyri roky, závislé od toho politického diania a tak ďalej, jednoducho nejdú ľudia takí, ako sú v tom súkromnom sektore zaplatení, tak kvalitní, tým pádom neboli by tie výsledky také.
No a teraz toto najlepšie asi ukazuje to, že, že prečo je zisk dôležitý. Zisk je dobrý! Strata je zlá! Zisk je dobrý preto, lebo on následne, je to tak cca pol na pol, polovicu toho zisku si väčšinou akcionári nechajú a polovicu dávajú naspäť do KPTS-ov, do investícií, do platov a tak ďalej, aby z toho, aby ďalej mohli prosperovať, lebo keby to nerobili, tak by proste upadli. To je úplne normálny ekonomický proces. Čiže naozaj ten zisk sám osebe najlepšie vidíš na tej farmafirme, lebo ak by platilo, čo hovoríte a čo si myslíte, kolegovia, tak si uvedomme, že poisťovne majú pri... až keď schválime tento zákon, tak maximálne 2 % z 500 mil. eur, čo sa v zdravotníctve vypláca ako zisk každý rok, to je že, že strašná suma. A vy môžete zakázať ich všetkým a ušetríte 500 mil., ale nebude tu, za chvíľu tu nebude lekár, ambulancia, nemocnica, lekáreň, farmafirma, nič, lebo nebude motivácia.
A ešte chcem povedať, že on ten zisk je vždy. Vy máte pocit, že tá poisťovňa je zbytočná. S tým sa spája to, že vy ju chcete zrušiť a prípadne dať jednu štátnu, možnože dokonca ani štátnu, a však nech, nech rovno to platí, aj to sa dá, že na základe úhradovej vyhlášky alebo niečoho takého rovno ministerstvo nech komunikuje s poskytovateľmi. Aj toto je pohľad, ktorý je legitímny. Ale mne sa nezdá správny preto, lebo viete si predstaviť, určite mnohí z vás boli v poisťovniach, ako to funguje. Tá poisťovňa komunikuje najmä s poskytovateľmi a teraz všetko, čo robí, nakupuje zdravotnú starostlivosť, mnohokrát lieky, teraz musí skontrolovať, to sú že, že desaťtisíce poskytovateľov, musí skontrolovať za každého z nich, akú zdravotnú starostlivosť vykázal, či správne, aby sa teda neplytvalo s tými zdrojmi, lebo keby to ignorovali, tak naozaj sa plytvá, mali sme tu veľa takých prípadov, naposledy to boli tie pomôcky. Čiže oni toto celé robia, komunikujú s tým, s tými poskytovateľmi, zároveň sú povinní zabezpečiť do nejakého času, do nejakej geografickej vzdialenosti a tak ďalej a teraz my im dávame ešte a chceme ešte od vás tieto ciele. A ja neviem, ten cieľ môže znieť do, aspoň ja by som si to tak predstavovala, keby som to ja písala, do troch rokov chcem znížiť počet karcinómu hrubého čreva o takéto percento. U mňa by to znelo takto. Toto je objednávka a, poisťovne, povedzte mi, za koľko to dokážete spraviť. Poisťovne to nedokážu spraviť inak ako tak, že vyplatia zase tých poskytovateľov, motivujú ich, aby napríklad robili preventívky a tak ďalej, čiže na toto všetko je potrebný zisk a je dobré, keď na to sú peniaze. Takto to vnímam ja.
Rozumiem, že vy to vnímate tak, že by bolo viac na liečbu, ale pravda je taká, že ten zisk by sa iba presunul inam. Konkrétne by to museli robiť štátni úradníci a politickí nominanti. A nebudú to vždy vaši politickí nominanti a toto zabúdate. Bude to, takisto aj Paška bol politický nominant, takisto všetci tí riaditelia tej Všeobecky predtým a tak ďalej. To je pre politikov proste príliš veľké sústo a pre ich nominantov. Akonáhle oni, tam nejde o ich vlastné peniaze, ale ide o peniaze ľudí, tak jednoducho oni nehospodária tak, ako ten súkromník. Oni nestrážia, aby sa nekradlo. Oni nestrážia, aby sa nakupovalo čo najviac, za čo najmenej peňazí, oni sa dohodnú s nejakým kamarátom, zoberú 10 % do vačku a kúpia predražené veci. Preto pozrite sa na tie zmluvy s labákmi, teraz za vašej vlády pod vaším nosom. Veď to nemá vysvetlenie. A teraz akože ja vám rozumiem, že keby bol ideálny svet, platí, čo hovoríte, ale on ideálny neni, my sme ľudia a máme motivácie.
A ja preto hovorím, v poriadku, áno, poisťovne aj súkromník chce zisk, dajme im ten zisk, ale za podmienky, že niečo prinesú pre sektor. Takže a toto sa snažím. Napriek tomu úprimne verím, že takto to má byť.
No a teraz súhlasím dokonca aj s tým, čo si hovorila o štandarde-nadštandarde, že by mal byť zisk tak, ako je to napríklad v Holandsku, hej, že z pripoistenia. To by bolo úplne ideálne, len, priatelia, to by sme tu museli mať politikov, ktorí majú gule na to a povedať, čo je to ten štandard a čo je nadštandard, lebo vy to často hovoríte. Ale teraz si v praxi predstavte, čo si má vlastne ten človek dnes pripoistiť? Čo by ste si pripoistili dnes vy? Za čo? Hej? Že čo neni v nároku, čo? Nejaké plastické operácie? Alebo, neviem, nenapadá mi, hej, že. Napríklad v Holandsku máte také, že, že pôrod je iba doma, a keď chcete rodiť v nemocnici ako žena, to už je vec nadštandardu, hej? Máte tam nejaké zdravotné pomôcky, ale nejaké lepšie, už je to vec nadštandardu. Máte tam nejaké termíny, ale kratšie, to už je vec nadštandardu. Toto ale predpokladá, že príde politik pred ľudí, pred celé Slovensko a povie: Milí ľudia, odteraz toto nie je zadarmo, lebo doteraz Fico a spol. všetkým rozprávali, že všetko je zadarmo. A tí ľudia tomu veria, aj keď my všetci vieme, že to nie je pravda, lebo oni, chudáci, musia platiť, kde, bárskde pod stolom, aby sa vôbec dostali k zdravotnej starostlivosti.
Ale toto je ten problém, že nie je politik, nebol a nebol to ani Marek, ktorý tiež verí tomu, že ten štandard, nadštandard určite bol dobrý, my sme sa o tom veľakrát rozprávali. Na tom je zhoda. Ale nikto to ešte neurobil. A keď to neexistuje, tak neexistuje vec, ktorú by bolo možné pripoistiť. A keďže neexistuje, neexistuje možnosť mať zisk z pripoistenia, tak potom nie je fér hovoriť, že my sme iní jak všetci ostatní, lebo všet... lebo neexistuje krajina, kde nie je zisk zdravotní... zo zdravotníctva z poistenia. Neexistuje.
Vždy je to tak, presne príklad toho Holandska, že áno, oni majú nejaké paušály. Oni majú základný paušál kvázi bez zisku, ale ten nadštandard majú s takým ziskom, že vykryjú aj to, že, že, že to spájajú ako dvojičku. A zo zákona je povinné, aby mali aj, aj tí ľudia si musia vybrať základ a nejaký, nejaký druh pripoistenia. A oni si už vyberajú z rôznych programov. Ale z toho pripoistenia je zisk. Ja keď som sa v Holandsku pýtala, ešte tam majú aj to, že vedia hýbať, hýbať cenou pripoistenia, to je úplne perfektné, aj poistenia dokonca, aj základného balíka. Keď som sa pýtala, že ako vlastne, tam je strašne veľa tých poisťovní. Bola som v dvoch obrovských spoločnostiach, ktoré mali vlastne, to boli matky, jedna mala deväť dcér a druhá mala päť dcér, tie poisťovne boli rozdelené a zamerané, jedna bola na dôchodcov, druhá na rodiny s deťmi a tak ďalej, hej, pracovníkov. Som sa pýtala, že ako medzi sebou, že kedy majú najväčší prínos, ako získajú najviac tých poistencov, tak mi povedali, že cenou. Že oni vlastne, tá konkurencia robí to, že oni vlastne, keď chcú získať od tých ostatných existujúcich poisťovní toho klienta, s ktorým ide tá, tá ten zisk, samozrejme, tak oni musia urobiť to, že oni čo najviac oni medzi sebou súťažia cenou a čo najviac stláčajú cenu poistného. A tým pádom to im nedovolí mať veľký zisk, ale nejaký majú z toho pripoistenia a taký, že to vykrýva aj ten základný balík.
Čiže nie je to fér tá komunikácia, lebo to nie je tak, že poisťovne by nechceli, oni by to pripoistenie radi mali, ale dnes nie je čo pripoisťovať, lebo my tu roky rozprávame ľuďom, že všetko je zadarmo. A nie je to pravda. Nie je to pravda. Skúšali, myslím, že Union dokonca skúšal nejaké programy také, že telka na izbe a neviem čo, a tí ľudia si to proste, toto si nepripoistili. Čiže to nie je tak, že by nechceli, oni nemajú ako, a keď to chceme, tak naozaj musíme mať odvahu povedať: „No, milí ľudia, takýto je budžet, toto zvládneme zaplatiť a toto už nie.“
No a my napríklad SaS-ke máme v programe, my hovoríme, vážení, a ináč to je pravda, že je to veľmi ťažké určiť. My sme kedysi mali také, že dia... diagnózy budeme rozdeľovať podľa WHO, je to strašne komplikované, tak sme presedlali a teraz hovoríme, že malo by to byť tak, že, ja neviem, prvých 300 euro si platí človek sám a potom už keď, lebo keď je to nejaký chronik a tak ďalej, tak potom už mu platí všetko poisťovňa. A toto je to, čo by napríklad... A teraz, samozrejme, sociálne odkázané skupiny, dôchodci, deti a tak ďalej by boli ochránení, tí by mali nižšiu sumu alebo žiadnu. Ale čo by to spôsobilo, je, že toto by bol napr. priestor na pripoistenie. Nechceš si platiť vlastne za celý rok, spadali by tam aj lieky, vyšetrenia a tak ďalej. Nechceš si platiť? Dobre, v poriadku, tak potom mesačne plať viac, ako je ten základný balík, to je to pripoistenie, a nemusíš mať tú spoluúčasť 300 euro, môžeš mať 100 alebo nula. Podľa toho, koľko si platíš mesačne. Ale toto je politicky strašne ťažké, to si môžme dovoliť my pravičiari, lebo naši voliči rozumejú, že zdravotníctvo nie je zadarmo. A nemôže si to dovoliť každý, a preto my tu ten základ ešte nemáme. My, my vieme to našim voličom vysvetliť, ale nie, ja rozumiem, že to je politicky ťažké a tým pádom sa to ešte nestalo a u nás nie je možné mať zisk z ničoho iného. Neexistuje tu mať možnosť pripoistenia. Povedzte mi, ak to hovoríte, povedzte mi konkrétny príklad. Čo by ste si pripoistili? Za čo by ste každý mesiac zaplatili poisťovni, čo sa týka zdravotníctva? No a, a čo teraz nedostanete, hej, bezplatne.
No, čiže toľko k tomu štandardu, nadštandardu. Čiže kým tu nebude pripoistenie, tak vlastne, keď hovoríte, že nechcete zisk, tak hovoríte, že chcete iba jednu poisťovňu, resp. žiadnu. To je jedno. Zákazom zisku zlikvidujete poisťovne a dáte všetky, tých 7 mld. vybratého posťovň... poistného, dáte štátnym úradníkom a nominantom, ktorí, to nie sú ich peniaze a oni sa k tomu tak budú správať.
A ešte raz vám pripomínam, ak nemám pravdu, povedzte mi jednej príklad štátnej inštitúcie, ktorá je dlhodobo v zisku. Ktorú ne, nie teraz z hospodárstva, čo mal pod rukou Sulík teraz, ale, ale za celú dobu.
Lebo to je tak, ja si pamätám, keď mi Rišo Sulík hovoril o tom, jak bol v OLO-e, jak to bolo strašne zadlžené, niekoľko stoviek miliónov eur. Teraz došiel tam, začal robiť procesy potrebné. Vyhodil veľa ľudí, lebo jednoducho tam bolo prezamestnanosť a skončilo sa to tak, že OLO z niekoľkomiliónových strát sa dostalo do... na konci jeho služby teda do stámiliónových plusov, a ešte navyše tam bol nejaký úver zobratý, myslím, že to bolo 300 alebo 400 mil. eur, ktoré mu povedali, toto si nevšímaj, to akože ani nemusíš riešiť, to máme úver. A on, on urobil, on, on hospodáril s tou firmou tak, že ešte aj ten úver vyplatil. A odchádza, a bolo to ťažké, veď on mi opisoval, jak tam teda otca... oco... otec detí hovorí, že prosím ťa, nevyhadzuj ma, však robím tu 20 rokov a tak ďalej a Rišo, že sorry, akože si nadbytočný, je mi to hrozne ľúto, ale, ale... a takýchto ľudí tam, prezamestnanosť tam bola veľká, ale ten podnik jednoducho nemá dôvod ťa zamestnávať, je mi to ľúto a bolo to preňho hrozne ťažké, ale urobil tieto kroky. Potom mi tam vysvetľoval, čo urobil technologicky a tak ďalej, ale podarilo sa mu to. Bolo to ľudsky ťažké, spravil to, dostal tú firmu do plusov, dostal, vyplatil ten 400-miliónový úver, odišiel, počúvajte, do pol roka nový nominant kúpil nejaký pozemok, ktorý dneska leží ľadom, za 300 mil. Dodnes, ja som na tom pozemku bola, mi to ukazoval. Za 300 mil., ktorý nikto nevyužíva, lebo politický štátny nominant tam sa s niekým dohodol, pár percent do vačku, OLO kúpilo za 300 mil., má ďalší dlh. A toto je ten problém! Vy veríte v to, že ľudia ako vy a ja, ja to chápem. Ľudia ako vy sa tam post... nebudú kradnúť a ne... a ne... a jednoducho bude viac peňazí. Ale pravda je taká, že všetko, čo ušetrí čestný politický nominant, čestný úradník, tak jedného dňa tam predsa príde niekto, kto všetko, čo ste dovtedy ušetrili, kde ste akože naozaj museli robiť ťažké manažérske rozhodnutia a dostali ste tú organizáciu do nejakých normálnych čísel, tak sa tam s niekým dohodne a ani neviete ako, lebo oni sú v tom šikovní, a, a tie peniaze vám ujdú.
Preto je dobré, tam keď je ten zlý súkromník, ktorého nemáte radi, tak tam niekde sú akcionári, ktorí, im ide o ich vlastné peniaze a strážia si, aby, aby v tej poisťovni sa neplatilo navyše zbytočne bárskomu a tak ďalej, a preto oni majú lepšie hospodárske výsledky. A preto ich potrebujeme a buďme ochotní im za to zaplatiť, pokiaľ to je prínos pre poistenca. Takže aby ste vnímali to moje presvedčenie tak, ako je.
Pýtala si sa úplne objektívne, 1 % prečo nie je naviazané už na ten existujúci zisk, to je ten zákon, ktorý platí, ktorý ste doniesli, 1 % akoby paušál, 1 % boli KPI-čka a vy ste škrtli len tie KPI-čka naviazané na prínos pre poistenca a nechali ste paušál. Tak ja mám protiotázku, že prečo ste to tak urobili, prečo ste neškrtli len ten paušál a nenechali KPI-čka, čo by aspoň malo zmysel, ale aj tak by som bola proti, lebo ja priznávam, že ja chcem, aby bol zisk taký, aby nikto neodišiel z trhu, a ideálne, keď ešte niekto ďalší príde, lebo ja naozaj verím tomu, že keď budú súťažiť ako v tom Holandsku o toho klienta, tak to je jediné, čo donesie nejakú, nejaký tlak a nejakú hodnotu.
No a... a teda prečo to nie je? Ja som sa aj bála úprimne poviem, že keď zas by bol ten paušál, keby všetko bolo len na KPI-čkach, tak s vaším nastavením a s vaším presvedčením, že tu máme mať len jeden štátny monopol, ktorý ani neviem pochopiť, lebo to by bolo presne jak sociálka alebo hocičo, čo nemá konkurenciu, ale dobre, tak ja som sa bála, že vy tam dáte tie KPI-čka také, ktoré nebudú splniteľné, a bolo by vybavené, zisk by bol nula. To úprimne hovorím. Čiže len kvôli tejto obave si vravím, dobre, nebudem škrtať, ale keby to bolo v mojom svete, všetko je naviazané na KPI, len si to nemôžem dovoliť, lebo politicky príde niekto, kto potom povie, no, milá poisťovňa, musíš za mesiac za, za mesiac splniť, ja neviem, nemôžeš mať žiadnych diabetikov. Nula. Musíš ich všetkých vyliečiť. A bolo by po... akože a to si podpíše, lebo tú vyhlášku podpisuje ministerstvo a toto je dôležité. Ja som pôvodne nechcela, ja som pôvodne chcela, aby to, aby to muselo byť povinnosť dohodnúť sa so zástupcami pacientov, poisťovní, organizácií, ambulancií a tak ďalej, hej, že s tým sektorom, s tými 26 organizáciami. Ja som pôvodne chcela, aby to bolo tak, že oni sa medzi sebou dohodnú a poisťovňa a, a ministrovi to len predložia. Ale teda presvedčili ma v podstate za skôr takí, ktorí sú zástancovia štátu, že minister má tú zodpovednosť a on musí mať to slovo a povedať, tak toto chcem. On musí tvoriť tú štátnu politiku. Nemôže to byť tak, že oni si úplne hocičo, tak hovorím, dobre. Takže teraz je to nastavené tak v tom zákone, že je to vyhláškou a vlastne to určuje minister.
A ty sa úplne pochopiteľne pýtaš, že prečo by to robili. Prečo by vlastne akože tie poisťovne, hej, že teraz tam majú tie kritériá, ktoré, správne hovoríš, že aj dnes existujú okrem toho jedného, prečo by si oni dávali ďalšie kritéria? Nedajú si žiadne a podľa toho zákona vychádza, že oni aj tak dostanú to percento navyše, lebo keď sa nevytvoria ďalšie kritériá, tak tie ktoré existujú, sa vnímajú ako tie. A ja ti poviem, prečo by to robili. Lebo tých 200 mil. pre sektor, to je práve to, že to pol percenta navyše za poistenca štátu robí to, že oni všetci celý ten sektor, všetci tí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti všetci budú chcieť mať viac peňazí, však prečo by nechceli. Však, chudáci, ledva fungujú a žijú. Tak oni budú tlačiť tie poisťovne, aby jednoducho boli ďalšie, boli ďalšie KPI-čka, ale oni k tomu vlastne poisťovne ani nepotrebujú, lebo rozhoduje o tom minister a minister má tiež motiváciu mať 200 mil. navyše v sektore, však by bol na hlavu padnutý, keby ich nechcel.
Čiže máme tu teraz poisťovne na jednej strane, ktoré áno, keby v tom boli samé, by si nedali žiadne kritériá, mali by zisk navyše. Ale na druhej strane tu máme 0,5 % za poistenca štátu pre sektor, a teda tam má zá... záujem aj minister, aj všetky, všetci tí poskytovatelia a to je oveľa viac, dostať tých 200 mil., a preto oni sami si sadnú a napíšu si kritériá.
A teraz môže niekto povedať, že to budú hlúpe kritériá, že, že keď to nemáme v zákone, oni si môžu povedať hocičo, hocijakú blbosť. A toto môže byť pravda. Ale ja vravím, že pre mňa je lepšie, ja som napríklad chcela, že čakačky okamžite na všetky diagnózy od nich. Ale oni mi povedali, že to je nereálne, a vysvetľovali, však ty ako lekárka dobre vieš, že prečo v niektorých prípadoch, hej. Tak mi povedali, počúvaj, Jani, však urobme to takto, dáme reálny záväzok tento rok, ale na konci roka dostaneme tie peniaze, len keď bude splnený a keď budeme chcieť tie peniaze ďalší rok, už musíme dať vyšší záväzok a ďalší rok zasa vyšší a ďalší rok, toto je fakt super. Toto je fakt kľúčové. Toto je to úžasné, že ich posadíme za jeden stôl a dáme im motiváciu. Doteraz to bolo tak, že sa jak psy medzi sebou bili o pár drobných.
Teraz je to tak, že im povieme, tu máte víziu a vy sa dohodnite, čo za tie peniaze dokážete urobiť pre pacienta, ale tu nám to napíšte, podpíšte to a viete, že keď to splníte, na konci roka budete mať ďalšie... na ďalší rok budete mať ďalšie peniaze. A keď to nesplníte, tak nie.
A oni zrazu oproti doterajšiemu času sú všetci motivovaní spolupracovať, a nie biť sa medzi sebou. A toto je to úžasné. A áno, musíte tam dať zisk aj tým poisťovniam, lebo oni to všetko manažujú. Lebo keby sme ich nemali, manažovali by to štátni úradníci, lebo niekto to robiť musí, niekto musí komunikovať s tými poskytovateľmi, zazmluvňovať ich, kontrolovať tú zdravotnú starostlivosť a tak ďalej.
Takže, takže toto bol ten dôvod, prečo som teda nedala to percento, že, že všetko na KPI-čka, aj keď v mojom svete by to bolo úplne ideálne, ale obávam sa toho, že by tam dal niekto nereálne ukazovatele a zisk by bol nula a to by spôsobilo, že by se... že by odišli poisťovne, ktoré tu máme, a neprišli ďalšie, a to je pre mňa, že nenapraviteľná katastrofa, pretože všetko, všetko by zostalo v rukách politických nominantov a prišiel by tam taký, ako bol Paška, a mal by švédske stoly. V živ... to, to, to si, neviete si predstaviť tú katastrofu. Čiže za mňa takto.
Ešte si hovorila, že dnes sú ukazovatele, ale neplnia sa, to hovorili ste viacerí, že, že aj, aj to často opakujete, však tie poisťovne mohli. To je ten problém, oni mohli a nemuseli. Čo? Majú tam minimálnu sieť, nesplnia ju, no však všetci vieme, že lekári nie sú, nie? Tak čo to budeme riešiť, tak, bohužiaľ, nesplnili. Ale je to v zákone. Ale nie je v zákone, že, milá poisťovňa, nesplníš, nemáš nárok na zisk. To tam má byť v tom zákone, to tam ja zavádzam. To je tak, že nula, jedna. Máš, nemáš, hej, že, že tak by to malo byť nastavené. Doteraz to proste nebolo naviazané na ten zisk. Vy sa nemôžte spoliehať, že oni to budú robiť lebo neviem čo a ešte sa koordinovať. My musíme robiť štátnu politiku, my ich musíme, my im musíme dať ten, tú motiváciu.
No, takže ešte k tomu nemorálnemu zisku. Ty ako lekárka robíš v Rakúsku. Hovoríš o tom aj zo svojich skúseností, vôbec to nehovorím v zlom, vôbec. Myslím si, že si výborná lekárka, úplne to chápem, a dokonca oceňujem tú skúsenosť. Ale ty takisto si nezostala tu a išla si von robiť preto, lebo si mala nejakú motiváciu osobnú. A nevi... neviem, nemyslím si, že v tvojom prípade nejaký plat alebo niečo, možnože skôr ten osobný rozvoj, to, že možnože to, že je tam oveľa ľahšie alebo ľahšie to tam, tak jak hovoríš, majú tí pacienti, že oproti Slovensku.
Ale, ale my potrebujeme vytvoriť situáciu, aby táto motivácia odísť von za lepším neexistovala, a, a jak to inak chceš urobiť ako tak, ako som to urobila ja. Však nastavme tie kritériá, dajme 200 mil. do sektoru navyše a ja si myslím, že ty to sama musíš cítiť, že toto je strašne dôležité, nastaviť to tak, aby jednoducho sa nám možno tí ľudia s tou skúsenosťou zvonku vrátili.
A aj, aj toto je o motivácii, aj toto je o nejakom druhu zisku. Všetko, čo robíme, je o nejakom druhu osobnej motivácie a zisku. Čo je na tom zlé, si to priznať a nastaviť podľa toho zákony? Čo sa tu ideme hrať, že to tak nie je? Hovorila si o tom, že e-recept, e-výmenný lístok a tak ďalej, že to nie sme schopní spraviť, no pozor, to nie sme, nie je schopný spraviť štát. Zdravotné poisťovne súkromné to dávno majú. Chcem pripomenúť, že od nich máme, my sme dali 100 mil. na e-Health, ale nakoniec sme prevzali od Dôvery, myslím, práve. A takto je to v celkovo elektronických službách. A ja som sa ich pýtala, ich to stálo, ja teraz neviem úplne presne, mne sa zdá, že 14 mil. Celý ten e-Health, ktorý my sme prebrali a zaplatili sme 100 mil. a nebol dobrý a ešte sme potom od nich, oni, oni nám ho potom, neviem, či dali za euro, alebo dali zadarmo, ale, ale jednoducho takto to je, lebo oni nebudú vyhadzovať peniaze len tak, ten štátny úradník áno. Bohužiaľ. Nie každý, ale stačí ti jeden, máš sto dobrých, urobia dobré výsledky a všetko, čo našetrili, ten jeden vagabund rozhádže, toto je ten problém.
No... takže toto som povedala... (Rečníčka listuje v podkladoch.)
A ešte to, posledná veta, ty si povedala sama, nem... ne... nemáš rada tu tie súkromné poisťovne alebo tú konkrétnu jednu, lebo máš nejakú skúsenosť, a nie si spokojná s tou súkromnou poisťovňou. No ty možno nie, ale 500 000 ľudí za posledných desať rokov áno. Tí ľudia nie sú hlúpi, oni prešli zo štátnej do súkromnej poisťovne. Tak nechajme tu ľuďom, tým ľuďom tú, tú možnosť voľby.
Za mňa všetko, ďakujem pekne.
Skryt prepis
