Videokanál klubu

nechávame to tým zdravotným poisťovniam, a preto, preto, že si s tým môžu potom robiť čo chcú, a to je samozrejme buď na nejaké svoje rastové aktivity, alebo aj na zisk, ktorý je do 1 % možný alebo proste na iné veci. Čiže ten prerozdeľovák, prerozdeľovací mechanizmus na Slovensku je dobrý, ale to percento, tých 95 % tam by sme sa mohli o tom rozprávať, či je to naozaj správne. Ďakujem.

Ďakujem, Tomáš. Viac vecí som si napísal, ale zareagujem pre krátkosť času k dvom veciam. Hovoril si o tom, že sa vymedzíme ohľadom ľudí bez domova a ADOS-iek. Keď si dobre počúval, na výbore sme hovorili nie o tom, že teda je to zlé len či je tam dostatočná kontrola, aby sa to nezneužívalo. Čiže to je dosť zásadný rozdiel oproti tomu ako, ako si to ty interpretoval. No čo sa týka tých mŕtvych duší. Samozrejme, že všetko čo prispeje k tomu, aby sa spravodlivo prerozdeľovali zdroje a aby tuná neboli takéto neporiadky to všetci, myslím, že sa zhodneme, že to je zlé, tak v tomto máš absolútne súhlas, súhlasíme s tým, len ťa chcem upozorniť na to a ty to dobre vieš, že ten prerozdeľovací mechanizmus medzi poisťovňami nie je ideálny, nikdy sa nedá prerozdeliť všetko perfektne, však to tak je jednoducho, ale máme ho dobre nastavený, to treba naozaj povedať, treba ale spomenúť, že boli roky, kedy vôbec nebol, kde boli naozaj súkromné poisťovne tým pádom veľmi preferované. Ja len chcem poznamenať, že 95 % pacientov sa prerozdeľuje, ale 5 % nie. Sú krajiny, kde je to 100 %. Je to napríklad Nemecko alebo Česká republika. My máme tých 5 %, nechávame teda tým poisťovniam a nechávame to tým zdravotným poisťovniam preto, pretože si s tým môžu potom robiť, čo chcú a to je samozrejme buď na nejaké svoje rastové aktivity alebo aj na zisk, ktorý je do jedného percenta možný alebo proste na iné veci. Čiže ten prerozdeľovák, prerozdeľovací mechanizmus ...
=====

Ja som rád, že to tu odznelo. To, čo si Oskar pomenoval, je dlhodobý problém ministerstva zdravotníctva. Tí, ktorí pracovali na ministerstve vedia, že aj ministerstvo potrebuje zásadnú zmenu. Potrebuje posilniť legislatívny odbor, potrebuje oveľa viac kapacít aj čo sa týka tej vecnej stránky. Veľakrát sú tam ľudia, ktorí tej profesii alebo tomu, čo pripravujú nie celkom rozumejú. Samozrejme majú externých poradcov, ale budovať odborný tras na ministerstve je kľúčové. Toto aj my sme mali s tým obrovský problém. Tá situácia sa vôbec nemení. Možno je ešte horšia, pretože naozaj prichádzajú pozmeňováky večer, v noci a sme v druhom čítaní. Čiže už ani neprechádzajú žiadnou nejakou odbornou diskusiou. My si musíme uvedomiť, že nemáme druhú komoru parlamentu. Tie veci, ktoré sa rýchlo schvália, potom nadobúdajú platnosť a podľa toho sa musia riadiť naši zdravotníci, a to spôsobuje len ďalej a ďalej väčší chaos. Čiže asi by sme sa mali zamyslieť tak nad politicky, nielen teda, že kritizovať, ale aj politicky čo robíme zle, pretože tak nekvalitné zákony ako prijímame v zdravotníctve, sú obrovský bilat pre slovenské zdravotníctvo a robíme obrovský chaos aj v hlavách zdravotníkov a pre pacientov, bohužiaľ, nakoniec potom neprichádza nejaká zmena. Takže ja by som apeloval na to, aby sme budovali odborný trast ministerstiev, aby sme posilňovali týchto ľudí. Aby sme sa nespoliehali na externých poradcov a aby sme nadstavili tie legislatívne procesy naozaj zodpovedne, aby sa tieto veci v budúcnosti eliminovali a minimalizovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Oskar, súhlasím s tebou v tých veciach, ktoré si vravel, naozaj, že je to postup, ktorý naozaj bol zvolený a je, je taký už v podstate celý rok, že naozaj to je na poslednú chvíľu všetko dostaneme buď večer alebo dostaneme na výbore tesne pred výborom alebo, alebo to nedostaneme vôbec, nie je správny. Ale tento postup, ktorý dnes je, to je podľa mňa reakcia ministra na požiadavky LOZ-u, ak to správne chápem, pán minister. Takže musíme to riešiť, toto je akútna vec. Naozaj, toto je akútna vec, ktorá naozaj potrebuje akútne riešenia a v tomto naozaj, pán minister vád dávam za pravdu, lebo riešiť tie veci, ktoré naozaj malo, mal, mal LOZ ako požiadavky. Mňa len prekvapuje to, že vy tvrdíte, pán minister, že sú to požiadavky LOZ-u a včera pán predseda Visolajský povedal, že to nie sú požiadavky LOZ-u, tak ja neviem potom, že kto, teraz nebudem hovoriť, že vy klamete, ja len hovorím, že neviem kde je pravda. Hej? Lebo vy tvrdíte, že to sú požiadavky, ja si myslím, že ich musím, máme splniť, lebo dátum 31. decembra je za chvíľu, za chvíľočku za dverami. Ja aj za seba aj za kolegov z KDH hovorím, že my sme pripravení rokovať, aj keď bude treba, aby parlament zasadal aj medzi sviatkami. Je to naozaj kľúčová vec a 1.12., 1. januára sa nesmie stať, aby naozaj 3 300 lekárov dalo výpoveď. To teraz dopredu hovorím, že sa to nesmie stať. Čiže tie pozmeňováky, či sú dobré alebo zlé posúdime ešte, lebo naozaj všetky sme si nestihli pozrieť, tak sa to nerobí. Ale chápem tú formu, že sa to musí riešiť rýchlo, je jasné. Keď je to požiadavka LOZ-u, musíme to rýchlo prijať, čiže ďakujem.

Ďakujem pekne. Už nemám čo dodať. Takže ďakujem všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom vyjadrili k môjmu vystúpeniu.

štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Oni hovoria o tom, že čo sú tie základné body krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám ako knieža Schwarzenberg nám hovoril že, Oto von Habsburg hovoril že čo to je? Toto má byť Ústava Európskej únie? Veď tá nemá žiadnu doktrínu. Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akousi, ako by som povedal výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom. Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara, aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do Ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda Mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku. Vieme že v 50 roku v apríli bola zrušená grécko-katolická cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslavia a tí ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení a biskup Hopko, takisto ako symbol grécko-katolickej cirkvi. V 68 roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét že grécko-katolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v 89 došlo k absolútnemu zlomu a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je, momentálne by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 miliónov korún na (slovenských korún) na stavbu nového kostola a ak opustia faru 2 milióny dostanú na stavbu fary. A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj grécko-katolická stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná, ako práve na Slovensku a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréko-katolíci a odtrhli nejako od pravoslávia, tou (Nezrozumiteľne vyslovené.) dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi. My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou. Prešov je unikátne mesto, že sú tam 4 hlavne európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréko-katolíci arcibiskupa. Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusi nemohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku, by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste. Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si a ja teraz myslím na tých pracujúcich. Nemyslím na tých, ktorí žijú, by som povedal v takých lepších podmienkach, to znamená narobia sa, ako ITčkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci. Ja myslím na tých obyčajných pracujúcich, pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť normálne. Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok. By som povedal na poli politickom aj takom extenciálnom. V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej takzvanej nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je predradená nad zákonom, podľa viedenských dohovorov. Podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku. Pod ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva. Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave, ako štátne sviatky v ústave 1. septembra 1992. A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chcem byť, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť niekto nadraďovaný, ani počtom veriacich, ani ničím a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, sviatok všetkých svätých a 2. november Dušičky, keď ľudia idú na hroby. Čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný. Je to Veľká noc, sú to Vianoce, čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dnes, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tejto krajiny a na jej históriu a na to čo je našim najhlbším zvykom a by som povedal tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické by som povedal podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem. Vidíme ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy proste. Nie je duchovne by som povedal uspokojená. Ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale chýba jej tam akási duša. Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si že len ekonomicky. nejaké ekonomické napredovanie je zárukou by som povedal šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, nejakej svojej by som povedal historickej ceste a samozrejme musí sa snažiť aj o napredovanie. Čiže dávam na zváženie priateľovi Viskupičovi hovorím že za tento návrh zákona hlasovať nebudem. Všetko dobré ďakujem.
=====

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sviatky, pamätné dni, symboly majú v živote štátu alebo národa obrovskú silu. Veď spomeniem len z nedávnej minulosti 17. november. 17. novembra, na sviatok, kedy nacisti zavraždili pražského študenta aj ďalších študentov, sa zhromaždili študenti a na tejto symbolike, na tejto sile tej spomienky padol komunistický režim. Štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Oni hovoria o tom, že čo sú tie základné body krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva...

Ďakujem za slovo. Kolega, poslanec Jakab. Samozrejme súhlasím s vami v tom, že vláda neprijíma žiadne opatrenia aby sa tento problém riešil. Nejaký porovnávací portál tejto veci vôbec nepomôže. Skúsenosti z Maďarska sú jasné. Ale na druhej strane, nemôžem sa prikloniť k tomu, aby sme nejakým spôsobom regulovali ceny, pretože ja si to ani neviem predstaviť. Čo budeme regulovať? Marže? Alebo pôjdeme po tom Maďarskom vzore, kde stanovili stropné ceny týchto produktov a potom, keď sa museli uvoľniť tie stropy, tak tie ceny potravín vyleteli. Ja vidím riešenie v troch oblastiach, čo s tým robiť. Prvá vec je to čo spravili Česi, že jednoducho zmapovali si aspoň príčiny, alebo v tom reťazci vertikálnom, si zmapovali kde môže byť príčina. Že aj Česi majú drahšie potraviny ako Poliaci napríklad, ale majú ich lacnejšie ako my. To sú štatistiky, nebudem ich teraz spomínať, nie je na to čas. Takže prvým riešením bolo vôbec zmapovať, že aká je príčina, že v tom reťazci, že kde tie ceny majú príčinu že rastú a že sú vysoké. Druhá vec je aby sme sa pozreli na trh, či nie je koncentrovaný. To je, ja som sa stretol s predsedom Protimonopolného úradu, idú na tom pracovať, len teraz budú mať okresané stavy. Lebo prešetrenie, tak bude možno problém, aby sa tomu mohli venovať fakt profesionálne. A tretia oblasť, je kontrola Ministerstva financií. Máme zákon o cenách. Ja som hovoril s reťazcami, Ministerstvo financií sa nezaujíma o ich účtovníctvo. Je to fakt, je to smutné, pretože sú signály že dochádza tu k nejakému umelému zvyšovaniu nákladov, ale Ministerstvo financií nekoná.

Takže každý si môže ísť kde chce. Tak čo sa týka plánovania, aj plánovania maximálnych čakacích lehôt to môže spôsobovať určité pnutia. Lebo zoberme si napríklad na východe a veľa ľudí chce dať operovať v Šaci. No keď tak každý sa nahlási, že chcem sa dať operovať do Šace, hoci to je aj bežný, jednoduchý výkon, ktorý sa dá urobiť aj v inej nemocnici, no tak Šaca povie, že máš veľmi dlhú čakaciu lehotu. To znamená, že pôjdeš za poisťovňou, poisťovňa ti povie, aha, poisťovňa Dôvera ti povie, že v ProCare tuná táto naša nemocnica ťa zoperuje skôr a pošle ťa niekde, ja neviem, do Topoľčian, alebo kdesi takto.
Čiže sú tam určité rizika, ktoré treba vychytať, lebo môžu sa naozaj obrátiť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Čas pán poslanec.

Stachura, Peter, poslanec NR SR
Áno, ďakujem pekne, takže končím a ďakujem ešte raz za toto, za tento návrh.

Dobre. Ďakujem aj za tento návrh. Tiež si myslím, že je zmysluplný, dáva zmysel, hoci mám tam niekoľko vecí, ktoré by som určite chcel aj s tebou potom prebrať akým spôsobom niektoré veci by mali byť nastavené. Ale ono to tak naväzuje na to čo sme rozprávali pred chvíľou ohľadom ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ohľadom poplatkov, ohľadom dostupnosti, tak toto sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti a je to rovnako dôležité, pretože tá situácia je podobne neprehľadná a niekedy chaotická aj čo sa týka zadávania teda tých operačných termínov. Rozvinuli sa nám tu také rôzne neduhy ako je napríklad poplatok za výber operatéra. To sú také jedinečné v rámci európskeho priestoru platby, že za výber operatéra sa platí od tristo do päťsto eur. Veľmi, veľmi by ma zaujímalo ako fungujú tieto operačné tímy potom, ako sa to dá nastaviť tak, aby tí, ktorí si to nemôžu dovoliť, aby boli tiež operovaní, aby boli operovaní včas a kvalitne, aby boli operovaní atestovaným lekárom a tak ďalej. To má veľa presahov odborných do ktorých ja nechcem ani zachádzať. Ale určite je to jedna z vecí, ktorá signalizuje, že tento systém tak isto nefunguje dobre. A čo sa týka tej zásadnej veci, kde si myslím, že aj tie maximálne čakacie lehoty prinesú určitý posun, to je v tom, že už konečne by sme vedeli rozdeliť podľa naliehavosti prípadov jednotlivé diagnózy alebo výkony, čo je tiež nesmierne dôležité. Na niektoré výkony je možné čakať, je možné čakať aj niekoľko mesiacov, na niektoré výkony sa čakať nemôže, pretože môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia, a tak ako si spomínal, hlavne tí onkologickí pacienti a pacienti, ktorí potrebujú veľmi rýchlu diagnostiku a následne terapiu by mali mať garanciu toho, že do určitej doby sa dostanú na tieto diagnostické alebo terapeutické zákroky. Čiže v tomto určite to vnímam veľmi pozitívne. Kde vidím určité riziká, spomínal si dánsky systém. Asi, neviem či ťa pozývajú na konferencie, alebo tak ako mňa málokde, ale väčšinou ak, tak nás tuná obviňujú že sme etatisti. Ja sa tak smejem, že áno, ja som etatista, hrdo sa hlásim k etatistom, ale západného typu. To znamená, etatista je aj v Dánku, aj vo Švédsku, nie toho karpatského typu, kde sa myslí pod slovom etatista, že tu ideme znárodniť a vykradnúť celý systém. Čiže áno, som etatista západného typu, pretože mám rád poriadok. A hlavne tie severské krajiny majú v tomto poriadok a dokonca striktný a ja som o tom presvedčený, že keď nechceme tu mať zdravotný systém nadivoko, to znamená tú Ameriku, kde sa sústavne rastú náklady na zdravotnú starostlivosť, ale pacient to veľmi nepociťuje a naozaj bohatí získavajú vysoko kvalitnú starostlivosť a chudobní môžu ostať na ulici a nikoho to netrápi. Týmto smerom sme sa, žiaľ, z môjho pohľadu vydali, tak potrebujeme určitý poriadok. Potrebuje západných etatistov, aby nastavili systém tak, aby fungoval. No a toto je jedna z vecí, ktorá je dôležitá. Kde som videl ešte nejakú otázku aj možno na teba je, že v tých severských krajinách ako si spomínal Dánsko, Nórsko je to prísne regionálny princíp. To znamená, že pacienti si nemôžu len tak mirnix-dirnix vyberať, že ja sa chcem dať operovať v Osle, aj keď som osemsto kilometrov od Osla. Ja sa môžem dať operovať v mojom regióne. To je moje prirodzené miesto. Prečo? Pretože tým pádom sa to dá ľahko plánovať. Ja keď raz budem plánovať na Bratislavský región národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá je opäť v oblakoch a všetci len o nej snívame, no tak jednoducho tuná bude určitá kapacita pre ľudí z tohto regiónu prerátaná na rôzne veci. No a keď sa niekto z Košíc chce dať operovať v Bratislave, no tak je to problém, lebo my sme už na Košičana tuná nemysleli. To je niečo navyše. Čiže keď to budeme brať takto, že každý si môže ísť kde chce, tak čo sa týka plánovania, aj plánovania maximálnych čakacích lehôt to môže spôsobovať určité pnutia. Lebo zoberme si napríklad na východnom...
=====