štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Oni hovoria o tom, že čo sú tie základné body krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám ako knieža Schwarzenberg nám hovoril že, Oto von Habsburg hovoril že čo to je? Toto má byť Ústava Európskej únie? Veď tá nemá žiadnu doktrínu. Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akousi, ako by som povedal výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom. Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara, aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do Ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda Mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku. Vieme že v 50 roku v apríli bola zrušená grécko-katolická cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslavia a tí ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení a biskup Hopko, takisto ako symbol grécko-katolickej cirkvi. V 68 roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét že grécko-katolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v 89 došlo k absolútnemu zlomu a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je, momentálne by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 miliónov korún na (slovenských korún) na stavbu nového kostola a ak opustia faru 2 milióny dostanú na stavbu fary. A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj grécko-katolická stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná, ako práve na Slovensku a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréko-katolíci a odtrhli nejako od pravoslávia, tou (Nezrozumiteľne vyslovené.) dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi. My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou. Prešov je unikátne mesto, že sú tam 4 hlavne európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréko-katolíci arcibiskupa. Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusi nemohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku, by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste. Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si a ja teraz myslím na tých pracujúcich. Nemyslím na tých, ktorí žijú, by som povedal v takých lepších podmienkach, to znamená narobia sa, ako ITčkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci. Ja myslím na tých obyčajných pracujúcich, pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť normálne. Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok. By som povedal na poli politickom aj takom extenciálnom. V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej takzvanej nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je predradená nad zákonom, podľa viedenských dohovorov. Podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku. Pod ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva. Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave, ako štátne sviatky v ústave 1. septembra 1992. A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chcem byť, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť niekto nadraďovaný, ani počtom veriacich, ani ničím a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, sviatok všetkých svätých a 2. november Dušičky, keď ľudia idú na hroby. Čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný. Je to Veľká noc, sú to Vianoce, čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dnes, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tejto krajiny a na jej históriu a na to čo je našim najhlbším zvykom a by som povedal tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické by som povedal podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem. Vidíme ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy proste. Nie je duchovne by som povedal uspokojená. Ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale chýba jej tam akási duša. Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si že len ekonomicky. nejaké ekonomické napredovanie je zárukou by som povedal šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, nejakej svojej by som povedal historickej ceste a samozrejme musí sa snažiť aj o napredovanie. Čiže dávam na zváženie priateľovi Viskupičovi hovorím že za tento návrh zákona hlasovať nebudem. Všetko dobré ďakujem.
=====
