Videokanál klubu

ambulancií, rieši sa tam aj OSN-ka (OSN - Optimalizácia siete nemocníc, pozn. prepis.). Je to naozaj veľmi namiešaný, namiešané spektrum rôznych vecí, ktoré rieši tento, tento zákon. A práve tá podstatná je tá sieť. A tu by som chcel ešte raz sa opýtať a možno aj zdôrazniť, že akým spôsobom táto optimálna sieť, lebo sa zavádza nový, nový pojem - verejná optimálna sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ako bola pripravovaná alebo ako si to predstavujeme. Pretože čo znamená optimálna? Čo znamená optimálna? Optimálna na tieto podmienky, ktoré tu dnes máme? Keď vieme, že máme aj v medzinárodnom porovnaní relatívne málo všeobecných lekárov a máme pomerne veľa špecializovaných špecialistov. Samozrejme v niektorých špecializáciách ich je málo alebo sú zle rozdistribuovaní, ale vo všeobecnosti je tento pomer všeobecný lekár verzus špecialista výrazne v prospech špecialistov.
No a samozrejmé, že tento systém je nastavený tak, aby tých špecialistov bolo treba dosť. Spomeniem opäť príklad, ktorý som spomínal nedávno ohľadom napríklad potvrdení, ktoré musia absolvovať seniori od 65. roku života, kedy na to, aby dostali povolenie na vodičské oprávnenie, tak ich niektorí všeobecní lekári a myslím si, že to nie je ojedinelý prípad, lebo sa mi ozvali viacerí, ktorí mali takúto povinnosť, boli poslaní všeobecným lekárom na otorinolaryngologické vyšetrenie, na očné vyšetrenie, hoci to základné, bežné vyšetrenie by mohli urobiť oni. Rovnako chodia niektorí, chodia aj na preventívne prehliadky. Súčasťou preventívnej prehliadky sú aj očné alebo zbežné ušné vyšetrenie, napriek tomu musia ísť ešte na ďalšie vyšetrenie. Môžeme hovoriť o novozáchyte diabetu, ak pacient má zachytený vysoký cukor, tak ho všeobecný lekár, a mnoho z nich, nehovorím všetci, aby sa to nevnímalo, že teda paušalizujem, ale veľa lekárov bez toho, aby začalo tento problém riešiť u seba doma, tak posiela pacienta k diabetológovi. Čiže aj bez toho, aby napríklad glykovaný hemoglobín vedeli vyhodnotiť, resp. sa pokúsili o nápravu životosprávy, resp. možno o aplikáciu niektorej, niektorých liekov, tak ho posielajú k diabetológovi, no a takýmto spôsobom my sme sa dopracovali do situácie, že máme jedenásť návštev na hlavu za rok, čo je obrovské číslo, sme v rámci Európskej únie najhorší v tomto meradle. Jedenásť návštev je naozaj obrovská, obrovské číslo.
No a v tomto neporiadku, v tomto generovaní si rôznych pacientov, v posúvaní si pacientov v systéme, kedy si všeobecní lekári veľakrát netrúfajú využiť všetky svoje možnosti, aby vedeli niektoré veci riešiť sami, resp. nemajú za tieto špecifické terapeutické alebo diagnostické možnosti dostatočne zaplatené, tak ich posúvajú ku špecialistom. A rovnako špecialisti tým, že sú platení za výkon a nemajú ani paušálnu platbu, to znamená, že aj keď pacient príde alebo nepríde, tak dostanú zaplatené, tak sa snažia tých pacientov si nejakým spôsobom v systéme točiť. No a točia si práve tých chronických pacientov, ktorých poznajú, a kde sa dá najľahšie zabezpečiť tá, tá dávka tých pacientov, aby prichádzali a boli vyšetrovaní v ambulanciách.
No a v takejto situácii, ak hovoríme o optimálnej sieti špecializovaných ambulancií, tak sa pýtam, ako to bude zmanažované inak, či hovoríme o tej sieti, ktorá je tu teraz, lebo celkom dobre sa môže stať, že je len zle rozdistribuovaná, alebo že sme zabudli dopĺňať špecialistov a majú vysoký vec, ale možno tých špecialistov v niektorých lokalizáciách a v niektorých špecializáciách nie je až tak málo. Čiže tu je otázka, že čo je vlastne tá optimálna sieť?
Ďalšou dôležitou vecou, ktorej sme sa relatívne málo venovali, bolo, ako sa zlepšia, ako sa zlepšia kompetencie vyšších územných celkov. Na jednej strane zákon hovorí o tom, že vyššie územné celky dostávajú určité nové kompetencie, vítame to, o tom sme hovorili, že VÚC-ky by mali viac rozhodovať o tom, ako bude vyzerať distribúcia siete, ale tie kompetencie sú ešte stále nedostatočné, ešte stále sa deje to, že vyšší územný celok kým zareaguje a kým dá nejaké potvrdenie, oprávnenie na otvorenie novej špecializovanej ambulancie, tak už táto ambulancia si vybavila nejakým spôsobom svoje sídlo a potom je ťažké penalizovať, lebo nemajú možnosti penalizácie alebo, alebo nejakú možnosť zvrátiť už rozbehnutú špecializovanú ambulanciu povedzme tam, kde ju nevyhnutne región nepotrebuje, ale tam, kde je to pre poskytovateľa najlepšie.
Čiže tu sú tiež veci, ktoré nie sú celkom z nášho pohľadu dotiahnuté do konca, a sú veľmi dôležité. O tom sme sa mali rozprávať v prvom čítaní, o tom sme mali viesť diskusiu na výbore, o tom tu mala byť táto diskusia. Bohužiaľ, tá diskusia bola o všeličom inom, aj o čom ja budem ďalej hovoriť, ale nie o tejto sieti.
Ďalej by som chce povedať, že tejto zákon pojednáva aj o optimálnej sieti nemocníc, hovoríme o nejakých zmenách čakacích lehôt, nastavovanie maximálnych čakacích lehôt. Hovorí niečo o tzv. partnerskej nemocnici, ktorá by sa mala nachádzať do 30 minút. To sú všetko takisto dosť veci na hlbšiu odbornú diskusiu, či je to takto nastavené správne. A ja by som sa venoval ďalej tomu, že v tomto zákone prichádza spŕška rôznych nových pojmov, ktoré doteraz ešte náš zdravotnícky legislatívny svet nepoznal. Prichádzame s takzvanou prierezovou zdravotnou starostlivosťou, s komunitnou zdravotnou starostlivosťou, komplexnou zdravotnou starostlivosťou, hovoríme o multiprofesionálnych tímoch, hovoríme o podporných tímoch pacienta. Je to veľký, veľké množstvo rôznych pojmov, ktoré nie sú jasne, striktne zadefinované, mnohokrát majú presuny alebo prekrytia aj s inými časťami ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti, napríklad s dlhodobou, s následnou, so špecializovanou pomocou pre psychiatrických alebo psychologických pacientov a nie sú jasne vyšpecifikované deliace čiary, kedy hovoríme o prierezovej, kedy hovoríme o komunitnej, ako to má v skutočnosti vyzerať. Komunitná prierezová zdravotná starostlivosť pojednáva o nezdravotníkoch v zdravotníckom zákone. Takisto určité špecifikum. Takže z môjho pohľadu nie je to ešte dobre vycizelované, ako sa hovorí na ministerstve zdravotníctva, nie je to z môjho pohľadu urobené racionálne tak, aby sme si zákonmi nezahlcovali systém a aby sme mohli adekvátne predstúpiť pred, pred tých, ktorí nakoniec podľa tohto zákona budú musieť fungovať v našom systéme. Čiže opäť by som povedal, že sme majstri v komplikovaní si rôznych zákonov tak, že sa už z toho potom málokto vyzná.
Čiže za mňa v tomto je dosť veľká kritika, že hoci sú tieto veci, ako správne nastaviť dlhodobú, následnú a iné starostlivosti, veľmi dôležité, tak potrebujeme mať to presne zadefinované kompetenčne, ktoré, ktorá časť kde, kde súvisí-nesúvisí a tak ďalej a toto sa v tomto zákone nedeje a pokiaľ viem, nie sú k tomu zatiaľ urobené ani podzákonné normy.
Dostávam sa ku anesteziologickým ambulanciám. To je vec, ktorá mňa osobne trápi. Máme, samozrejme, aj v rámci opozície rozdielne názory, ale ja tu ešte raz prednesiem ten, ktorý zastávame my. Komunikoval som aj s predstaviteľmi slovenskej spoločnosti anesteziológia intenzívnej medicíny a rovnako s niektorými kolegami. Samozrejmé, že v tom systéme sú rôzne názory, ale vo všeobecnosti je z môjho pohľadu ten hlavný argument ten, že my tu máme predoperačné vyšetrenia ešte z čias Márie Terézie, ktoré už nezodpovedajú evidencii, nezodpovedajú medicíne založenej na dôkazoch, a na tento nekvalitný, nekvalitný stav na odborné usmernenie, ktoré už dávno malo byť prerobené, ale blokuje ho Slovenská spoločnosť anesteziológie a intenzívnej medicíny z určitých dôvodov. Ja som na zmene pracoval vyše roka, na, teda nie vyše roka, jedenásť mesiacov na ministerstve zdravotníctva, ale nebola sila presadiť, aby sme začali robiť predoperačné vyšetrenia tak, ako sa majú robiť. Naďalej sa odoberá krv malým deťom pred banálnymi výkonmi, naďalej sa pred kataraktou musia odosielať pacienti na vzorku moču, naďalej robíme aj pri zdravých pacientoch, ktorí nám behajú po horách, aj pri pacientoch, ktorí idú na jednoduché vyšet... jednoduché operačné zákroky, robíme veľmi veľa laboratórnych vyšetrení, robíme EKG, robíme röntgeny, robíme veci, ktoré naozaj by sme robiť nemali. A nemali a na to je dostatočná evidencia dôkazov.
A na tento nedobrý systém my nasúvame ďalšiu, ďalší paradox a vytvárame alebo chceme vytvoriť anesteziologické ambulancie, ktoré potom majú slúžiť na to, aby jednodňovky mohli rýchlejšie alebo flexibilnejšie pracovať a aby aj niektoré nemocnice podľa, podľa navrhovateľov mohli efektívnejšie pracovať. Nemyslím si to, že je to nevyhnutné. Poviem z vlastnej skúsenosti, ak sú dobre nastavené predoperačné vyšetrenia, tak žiadne ambulancie netreba. Zoberme si konkrétny príklad jednodňovej zdravotnej starostlivosti, veď predsa anestéza, anesteziológ má určitú dohodu s eseročkou. Podľa tejto dohody súčasťou anesteziologického výkonu je aj predoperačné anesteziologické vyšetrenie a môže to fungovať úplne jednoducho. Čiže lekár chirurg, ktorý vyšetrí pacienta pred tým, ako ide na jednodňovku, môže dať do ruky tzv. predoperačný anesteziologický protokol, ktorý pacient vypíše, anesteziológ sa s ním môže spojiť napríklad telefonicky, prejde si celý tento dokument, vysvetlí mu o tom, čo anestéza znamená, že musí prísť nalačno, že nesmie užívať tie a tie lieky a pacient, a podotýkam, to sú zdraví pacienti, ASA 1, ASA 2 pacienti, ktorí idú na malé zákroky, maximálne stredne veľké zákroky, prídu ráno v bdelom stave, nemajú dormikum, podpíšu a môže začať výkon. Čiže nevidím dôvod, prečo by tam mala byť anesteziologická ambulancia. Rovnako nevidím dôvod, prečo by mala byť anesteziologická ambulancia v Kežmarku, ak ide pacient na výkon do Košíc. Pretože ak v Kežmarku mu má robiť predoperačné anesteziologické vyšetrenie lekár, ktorý nemá absolútne žiadnu zodpovednosť a nič ho neviaže s tímom v Košiciach, ktorí vedia, aká je tam aktuálna situácia, či sa podáva epidurálny kateter, ako sa, ako sa rieši pooperačná analgéza, na čo si treba dávať pozor a tak ďalej, tak môže toto predoperačné vyšetrenie úplne jednoducho odfláknuť a potom ten kolega v Košiciach, ktorý má podľa tohto predoperačného vyšetrenia zodpovednosť za daného pacienta a musí robiť anestézu, buď ho urobí ešte raz, alebo, alebo musí zobrať naozaj na svoje tričko to riziko, že ten pacient nebol dobre pripravený.
Čiže ja nevidím dôvod a neviem, kde máme takéto, takéto krajiny, kde máme rozšírené ambulancie anesteziológov. Áno, máme ambulancie chronickej bolesti, tomu rozumiem, ale anesteziologické ambulancie, pokiaľ by sa nastavili predoperačné anesteziologické vyšetrenia naozaj, naozaj nie sú potrebné a podľa mňa je to silný lobing zo strany aj anesteziológov, ktorí chcú mať eseročky, okrem iného, a ktorí chcú, samozrejme, pracovať okrem ústavnej zdravotnej starostlivosti aj mimo a tu podotýkam a upozorňujem, že sa to bude diať, bude diať, že anesteziológov, ktorých máme málo, ktorí sa majú, ktorí majú byť predovšetkým na intenzívkach, ktorí majú byť na jiskách, ktorí majú byť pri zložitejších výkonoch, tak tí budú pracovať buď na skrátený úväzok, alebo celkom odídu z nemocnice a pôjdu pracovať do jednodňoviek robiť nejaké katarakty. Takže s týmto si ja nesúhlasím a myslím si, že trebalo by sa zamyslieť, či je to správne.
Čo sa týka ďalšieho, ďalšieho nášho bodu, to sú psychológovia a celá tá stať v rámci päť-sedem-osmičky, ktorá sa dotýka psychológie, psychiatrie, duševného zdravia. Takisto z môjho pohľadu veľmi chaoticky, tak hmlisto popísané, aj na výbore, keď sme sa pýtali, nebolo nám jednoznačne zodpovedané, ako to majú premyslené, aká mapa, ako to má vyzerať, aká je cesta pacienta, cesta človeka, ktorý má takéto ochorenie a podľa tohto zákona si myslím, že veľmi múdrejší ani poskytovatelia nebudú.
Čo sa týka, čo sa týka pozmeňovákov, ktoré prišli aj ku psychológom do tohto zákona, tak by som chcel upozorniť na jeden veľmi škodlivý, ktorý sa týka Komory klinických psychológov. Tu podľa pozmeňováku je do tejto Komory klinických psychológov možné, aby sa prihlásili aj iní psychológovia, a nielen psychológovia, ale napríklad aj fyzioterapeuti, psychoterapeuti, prepáčte. Psychoterapeuti nie sú regulovaným povolaním, to znamená, oni nemajú čo v komore hľadať. Komora je stavovská organizácia a psychoterapeutický výcvik môže mať napríklad aj lekár. Čiže lekár nemôže byť aj v Slovenskej lekárskej komore a aj v Komore klinických psychológov len preto, že má psychoterapeutický kurz. A toto sa robí len preto, aby sme dobehli zanedbaný, zanedbaný míľnik z plánu obnovy, ktorý hovorí o tom, že má vzniknúť určit...
=====