povinnosť byť v lekárskej komore. U nás je to dobrovoľné. Komora má len dvanásťtisíc členov. Čiže aj keď sa nejaký lekár nespráva správne, môže nadávať, hrešiť, neviem čo všetko, na pacientov, tak nemá sa kto o tohto lekára postarať, pretože komora mu nedáva žiadnu licenciu, on nie je na ňu vôbec naviazaný.
Čiže my tu máme obrovské paradoxy, my tu máme obrovské paradoxy v tejto situácii a toto je len vyústenie toho celého paradoxu, v ktorom slovenské zdravotníctvo je, že odbory sú tu jediná organizácia, ktorá má silu, ktorá dokáže aj nátlakom, aj takou, takou, takým, takým silným tlakom spôsobiť určité, určité zmeny. No a áno, môžme sa na nich hnevať, z druhej strany treba povedať, že niektoré veci priniesli a boli, boli správne. Minimálne v roku 2011, keby neboli tieto tvrdé protesty zdravotníkov, tak by mali tak nízke mzdy, že by tu pokračoval exodus zdravotníkov, tak ako som odišiel ja v roku 2004, pretože ten plat bol na úrovni, ani nechcem hovoriť aký. Čiže sú tu určité pozitíva, pozitíva aj napriek tomu, že nám sa to dnes nezdá alebo niektorým sa to nezdá.
Ja by som ešte ďalej povedal, čo všetko bolo v tom memorande a kde sme, kde sme, kde to nie je pravda, že všetko je splnené. Teda financovanie nemocníc sme hovorili. Štandardizované zmluvy, dobre. teraz ste prišli s nejakými vecami, myslím si, že toto je v dobrom procese a bude to pokračovať.
DRG kóder. Je tu zákon 578, niečo sa upravilo, administratívny pracovník, fajn, súhlasím. To, čo bolo v memorande, je ale aj napríklad DRG arbiter, to, čo nám tu tiež chýba. Ak nemocnica, ak poisťovňa neuzná nejakú platbu napríklad nemocnici, že urobila určitý výkon a ak poisťovňa povie podľa svojho metra nie, ja ti to nezaplatím, no tak jednoducho to zariadenie nemá veľa možností, ako sa s tou poisťovňou naťahovať. Väčšinou v zahraničí opäť je určitý arbiter, ktorý ako nestranný súd rozhoduje, že či má právo poisťovňa škrtnúť tento výdaj, alebo nie. A tento bod napríklad z memoranda nie je splnený. Nie je splnený.
Oddlženie nemocníc a ďalšie nezadlžovanie, ďalšia veľmi zásadná vec, ktorú hovorili, ktorý hovorili odborári. Oni už sa nechcú pozerať na to, že pracujú v nemocniciach, ktoré sa zadlžujú obrovským tempom a nikto to nejakým spôsobom nerieši. Malo tu byť centrálne riadenie nemocníc. Mali sme jedinečnú šancu urobiť možno z tých príspevkových organizácií možno nejakú verejnoprospešnú jednu organizáciu, ktorá by zastrešovala pod sebou možno nejako, či už to mohli byť eseročky alebo mohli byť to byť nejaké opäť verejnoprospešné organizácie, ale aby nebol tam ten silný politický vplyv, aby vy alebo iný minister, ktorý tu príde, nemohol len tak jednoducho vymeniť riaditeľa nemocnice, aby tam bola nejaká kontinuita, tak ako je v Banskej Bystrici kontinuita, že je tam pani Lapuníková dlhé roky a to vidieť, že ona má vzťah k tej nemocnici. Tak takýmto spôsobom treba odpolitizovať tie, tie nemocnice. Treba, aby tí nominanti, ktorí tam prídu, sa nebáli ísť aj do konfrontácie aj s odborovým zväzom, aj s lekármi, aby tam nebol určitý nadstav, aby sa nebáli hovoriť o kolektívnych zmluvách, o duplicitných úväzkoch. Teraz je to tak, že keď tam príde nominant, tak on vie, že jeho doba životnosti je zhruba ako doba životnosti ministra, no a on sa nebude do toho nejakým spôsobom hrabať. Čo by som ja tam robil? Veď minister keď vidí, že tu je, nie je tu sociálny zmier, no tak ma vymení, tak ako v Trenčíne, hej, že keď tam začne aj opozícia do toho vŕtať a všetci ostatní, no tak jednoducho aj ten riaditeľ padne. Čiže oni, oni nechcú. A čo by sa mali akože starať o nejakú efektivitu, zlepšovanie stavu a tak ďalej. Nie. Oni nebudú. Nebudú sa tuná s lekármi nejako doťahovať.
A chcel by som povedať ešte jednu dôležitú vec. Tie výpovede nepodali lekári, ktorí majú jednodňovky, alebo nepodali lekári, ktorí majú ambulancie a sú v podstate spokojní. To sú lekári, to sú lekári, ktorí pracujú, makajú, veľa mladých lekárov, oni chcú mať jednoducho lepšie podmienky. Oni chcú konečne vidieť, že sa bude stavať národná univerzitná nemocnica niekde. Oni chcú vidieť, že sa nemocnice nebudú ďalej zadlžovať. Oni chcú vidieť, že Robert Fico nájde miliardu v rozpočte, aby sa zaplatil ten dlh, ktorý sa ťahá pred nimi.
Toto sú, môžete sa smiať, ale to sú jednoducho veci, viete, ale, ale to sú, to je vec, to je vyjadrenie beznádeje, pretože oni v tomto systéme už dlhodobo žijú a nič sa s tým nedeje, hej? Urobia nejaký nátlak, sľúbia im všetko, aj nemožné, a potom akonáhle oni výpovede stiahnu, tak začne sa robiť tak na pol plynu a potom to po mesiacoch nejako zanikne. (Reakcia z pléna.) No vy nie. Ja som len povedal, že kde je Robert Fico? Kde je Robert Fico? Prečo vás necháva kúpať sa v tom samých? Samého? Kde je? Vy ste tam boli na tej tlačovke a mňa, mne bolo úprimne vás ľúto, pretože vy tam ste traja ministri za bývalý a jeden terajší za HLAS, urobili ste na druhú adventnú nedeľu jeden, jeden bod bol na rokovaní vlády a Robert Fico sa nepostaví za vás? Nepovie, že prepáčte, to je tak závažná vec, vy ste to trikrát spomínali, že to je absolútne závažná, dôležitá vec. A nepríde a nedrží vám stranu. Niektoré veci neviete vy vyriešiť. Jednoducho vy neviete si nájsť miliardu v rozpočte. Fico to vie. Však nech zoberie Kaliňákovi a nech to dá vám. Fico to vie. Ak to nezačne riešiť premiér tejto krajiny, tak sa nepohneme nikde. Toto tu, celé toto divadlo, ktoré tuná máme, je o dôvere. To je o ničom inom. Lekári jednoducho už neveria, že niekto ich problémy bude brať vážne a že ich nezametie pod koberec. A darmo vy sa môžete tu snažiť, môžete zvolávať jednu tripartitu, druhú tripartitu, volať si ich, hovoriť, že toto ešte splníme, hento splníme, oni nemajú tú dôveru. Ešte ani raz sa oficiálne, možno nejaké neoficiálne stretnutie bolo, ale ani raz sa oficiálne premiér nestretol s Lekárskym odborovým združením. On stále tvrdí, že zdravotníctvo preňho nie je priorita, zdravotníctvo preňho nie je vec, s ktorou by sa mal on zaoberať, na to má ministra zdravotníctva. Vy ste tam koľko? Dva mesiace? Bohužiaľ, ani tieto veci ste vy nespôsobili. Ale musíte sa tu kúpať sám. A toto nie je fér. Ja si myslím, že premiér musí konečne už do tejto problematiky vstúpiť. A to si podľa mňa uvedomujete aj vy.
Ale pokračujem ďalej. Národná univerzitná nemocnica. Národná univerzitná nemocnica, to divadlo, ktoré tuná hrala aj pani Dolinková, už musí skončiť. My sme opäť vyzývali, sadnime si, prosím vás, sadnime si strany spoločne, povedzme si, čo budeme robiť, aký je plán na desať rokov, akú máme víziu pre zdravotníctvo? Neudiala sa, ten okrúhly stôl sa neudial. Bolo tu rozhodnutie. Rozhodnutie, že teda nebudú Rázsochy, bude Ružinov. (Reakcia z pléna.) No nebol okrúhly stôl. My sme volali pána Fica, aby zvolal okrúhly stôl ohľadom národnej univerzitnej nemocnice. (Reakcia z pléna.) No máme plán, alebo nemáme plán? Ja stále neviem. (Reakcia z pléna.) No viete, že to, ja som sa vždy pýtal a pýtam sa znovu, či máme lepšie miesto, kde sa dá rýchlejšie a komplexnejšie postaviť nemocnicu, ako je na Rázsochách. A pokiaľ to nemáme, tak začnime na Rázsochách stavať. Otázka je, za čo? Lebo my nemáme peniaze. Sú tu v rozbehu dva veľké projekty, na každý z nich budete potrebovať ďalších +300-tisíc, určite na Banskú Bystricu plus a na Martin tiež, čiže neviem, odkiaľ tie peniaze budú. Ale, ale niečo treba urobiť, pretože bez toho to tu to bratislavské zdravotníctvo úplne zakape.
Čo sa týka dodržiavania Zákonníka práce, tam takisto sme spomínali tie, tie úväzky. V niečom naozaj ja by som nesúhlasil a by som hovoril, že toto nie je celkom správne a mali by sa zracionalizovať alebo zoptimalizovať a prehodnotiť.
Čo sa týka vzdelávania, tam si myslím, že je úplne legitímna požiadavka. Hovorili o tom, aby ste im dali napríklad prehľad v zahraničí a ako to je na Slovensku, že ktoré špecializačné štúdium trvá dlhšie ako, ako v zahraničí a podľa mojich informácií takáto analýza nebola urobená. Elektronický lockbook napríklad že nie je zavedený, že nie je zrušená práca (reakcia z pléna), okej, tak to sa teším na ten odpočet. Zrušenie práce tiež vybavené. Zrušenie atestačnej práce napríklad to bolo, hej? Databáza školiteľov a tak ďalej. Čiže toto sú veci, ktoré sú podľa mňa, podľa mňa uskutočniteľné.
No a k tomu DRG takisto už tu spomínal Marek Krajčí, že ja si zase naopak nemyslím, že to DRG tu bude všeliek a spasí nás. Vôbec nie (povedané so smiechom). Kým my tu ideme ešte postupne to DRG zavádzať, tak v Nemecku, ako som spomínal, už od DRG postupne čiastočne ustupujú, hovoria, že to nie je spravodlivá platba. Prečo nie je spravodlivá? Pretože nezohľadňuje napríklad výsledok, čiže ak to preženiem, ak babička 95-ročná má zlomeninu fibuly, teda rovnej kosti, ktorá nie je nejako trieštivá, tak je možné urobiť napríklad tradičnú sadru a poslať ju domov, alebo ju pekne zoperovať, nechať ju 3-4-5 dní v nemocnici. No a keďže tie fixné náklady sú rovnaké, tak pre nemocnicu je výhodnejšie urobiť napríklad tú operáciu, ako ju poslať domov so sadrou. A toto nie je fér. A ešte ak by aj babička, nedajbože, zomrela aj počas tej operácie, aj tak dostanú zaplatené tie peniaze za ten výkon. Čiže to DRG má veľmi veľa takýchto presahov, ktoré nie sú pre pacienta fér, čiže to DRG tiež nie je všeliek. A nie je všeliek a nie je celkom spravodlivé, pretože ošetrovateľské paušály sú napríklad jedna z inovácií, ktoré Nemci už zaviedli, aby tú nerovnosť jednotlivých nemocníc vyrovnávali, tak tie štátne koncové nemocnice, ktoré majú najťažších pacientov, tak majú ku DRG ešte tzv. ošetrovateľský paušál, aby sa vyrovnalo to, že menšie nemocnice, súkromné nemocnice vedia tých pacientov rýchlejšie prepustiť domov a tie koncové nemocnice ich prepustiť nemôžu a tam je ten ošetrovateľský paušál dôležitý.
Čiže kráti sa, kráti sa mi čas. Ja by som to ešte raz zovšeobecnil. Áno, súčasťou memoranda sú aj platy, nehovorme si, že nie, a podľa mňa netlačte tých lekárov do kúta, že aby to povedali oni sami, že im ide o tie platy. Súčasťou memoranda sú aj platy. Vaša vláda, vláda Roberta Fica sa rozhodla, že bude konsolidovať na úkor školstva, na úkor zdravotníctva a nebol to dobrý krok. Vidíte, že to spôsobilo veľkú vôľu nevôle a podľa mňa mohli ste to, mohli ste tomu predísť. A rovnako aj tie dlho neriešené problémy nemôžu chodiť, prichádzať na ministerstvo zdravotníctva neskúsení ľudia. Nič proti vám. Ja si vás vážim a si myslím, že robíte, čo viete a čo môžete, ale od začiatku od pani Dolinkovej prišla tam, nebola pripravená, nemala tím, nemala víziu, tak to aj dopadlo, a my sa točíme v takom bludnom kruhu a nemáme kontinuitu a preto, preto lekári strácajú trpezlivosť a preto majú tieto výpovede.
Čiže ak by som vám mal ja poradiť, čo by sa, čo by ste mali urobiť alebo čo by som asi sa snažil urobiť ja, utekal by som za pánom Robertom Ficom, aby si túto tému zobral ako svoju absolútnu prioritu, aby vstúpil do rokovaní, prvá vec. Druhá vec, aby ste dorovnali mzdové potreby, ktoré majú nielen lekári, ale aj klinickí psychológovia, logopédi a ostatní, na ktorých ste zabudli. Toto nie je obrovské, to už sa nebavíme o nejakých stovkách miliónov, ako ste chceli 240 mil. ušetriť, nie, tu sa bavíme naozaj maximálne o desiatkach miliónov a na to sa musia nájsť peniaze. A po tretie, čo by som urobil, je, vy musíte nájsť stratenú dôveru zdravotníkov. Čiže vy ich musíte presvedčiť a teda tu by som naozaj chcel, aby tam bol aj Robert Fico, že vy ako tandem, Fico a Šaško, budete intenzívne pracovať na tom, ak oni tie výpovede stiahnu, tak sa bude bod po bode meniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu. Toto je jasný plán, ako by ste mali postupovať. Všetko ostatné je podľa mňa určitým spôsobom taká zákopová vojna a toto si naša spoločnosť naozaj nezaslúži.
Ďakujem veľmi pekne.
