Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

11.12.2024 o 11:29 hod.

Bc.

Igor Janckulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.12.2024 18:44 - 18:59 hod.

Majerský František Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zhrnula si podstatu všetkého, ale môj taký ani nie že odkaz, ale pán minister, oni vás v tom normálne že nechali samého. A to je aj na tom najhoršie, že vás naozaj nechali v tomto probléme, za ktorý vy nemôžete, lebo vy zaňho nemôžete, to vám otvorene hovorím, že vás v tom nechali samého. Vaši kolegovia, ktorí boli ministri, vás v tom nechali samého. Nechali vás v tomto probléme, ktorý tu dnes je a ten problém nie je že platy. Ja som to dnes otočil hore dole z Popradu, lebo som bol na vyšetrení, ale bavil som sa s lekárkou, ktorá nie je ani v LOZ-e. Pýtal som sa jej, že či tiež dala výpoveď a povedala mi, že áno, že dala som výpoveď. A ja hovorím, že prečo si dala výpoveď, veď máš dve malé deti, si sama, staráš sa o rodinu. Toto, čo spravila a pripravuje vláda je cez čiaru. Nám nikto nebude prikazovať čo máme a čo nemáme robiť. My tu roky rokúce zachraňujeme ľudí, bojujeme tu za lepšie zdravotníctvo, nemáme vysoké platy v tých štátnych nemocniciach, robíme od nevidím do nevidím a napriek tomu všetkému nám vláda nám chce prikazovať prácu. Mne je jedno, ja tie dva mesiace vydržím, ale ja stade idem preč. To je ten problém, že vás pán minister, to hovorím v dobrom, lebo vy za to nemôžete, lebo ten rok, čo tu teraz prebehol, to nebola vaša chyba, lebo my sme na tieto problémy tu rok ukazovali. Päť hodín sme riešili za rok zdravotníctvo. Päť hodín iba. Nie vašou chybou, vašich kolegov a vás v tom nechali samého sa vymáchať. Nezaslúžite si to pán minister. Nezaslúžite si to.
Skryt prepis
 

11.12.2024 11:29 - 11:29 hod.

Janckulík Igor
Ďakujem za slovo. Pozývam členov výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj na rokovanie výboru, výbor bude 15 minút po prerušení dopoludňajšieho rokovania Národnej rady. Bude v zasadačke pre financie a rozpočet č. 31a na prízemí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2024 19:44 - 19:59 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
povinnosť byť v lekárskej komore. U nás je to dobrovoľné. Komora má len dvanásťtisíc členov. Čiže aj keď sa nejaký lekár nespráva správne, môže nadávať, hrešiť, neviem čo všetko, na pacientov, tak nemá sa kto o tohto lekára postarať, pretože komora mu nedáva žiadnu licenciu, on nie je na ňu vôbec naviazaný.
Čiže my tu máme obrovské paradoxy, my tu máme obrovské paradoxy v tejto situácii a toto je len vyústenie toho celého paradoxu, v ktorom slovenské zdravotníctvo je, že odbory sú tu jediná organizácia, ktorá má silu, ktorá dokáže aj nátlakom, aj takou, takou, takým, takým silným tlakom spôsobiť určité, určité zmeny. No a áno, môžme sa na nich hnevať, z druhej strany treba povedať, že niektoré veci priniesli a boli, boli správne. Minimálne v roku 2011, keby neboli tieto tvrdé protesty zdravotníkov, tak by mali tak nízke mzdy, že by tu pokračoval exodus zdravotníkov, tak ako som odišiel ja v roku 2004, pretože ten plat bol na úrovni, ani nechcem hovoriť aký. Čiže sú tu určité pozitíva, pozitíva aj napriek tomu, že nám sa to dnes nezdá alebo niektorým sa to nezdá.
Ja by som ešte ďalej povedal, čo všetko bolo v tom memorande a kde sme, kde sme, kde to nie je pravda, že všetko je splnené. Teda financovanie nemocníc sme hovorili. Štandardizované zmluvy, dobre. teraz ste prišli s nejakými vecami, myslím si, že toto je v dobrom procese a bude to pokračovať.
DRG kóder. Je tu zákon 578, niečo sa upravilo, administratívny pracovník, fajn, súhlasím. To, čo bolo v memorande, je ale aj napríklad DRG arbiter, to, čo nám tu tiež chýba. Ak nemocnica, ak poisťovňa neuzná nejakú platbu napríklad nemocnici, že urobila určitý výkon a ak poisťovňa povie podľa svojho metra nie, ja ti to nezaplatím, no tak jednoducho to zariadenie nemá veľa možností, ako sa s tou poisťovňou naťahovať. Väčšinou v zahraničí opäť je určitý arbiter, ktorý ako nestranný súd rozhoduje, že či má právo poisťovňa škrtnúť tento výdaj, alebo nie. A tento bod napríklad z memoranda nie je splnený. Nie je splnený.
Oddlženie nemocníc a ďalšie nezadlžovanie, ďalšia veľmi zásadná vec, ktorú hovorili, ktorý hovorili odborári. Oni už sa nechcú pozerať na to, že pracujú v nemocniciach, ktoré sa zadlžujú obrovským tempom a nikto to nejakým spôsobom nerieši. Malo tu byť centrálne riadenie nemocníc. Mali sme jedinečnú šancu urobiť možno z tých príspevkových organizácií možno nejakú verejnoprospešnú jednu organizáciu, ktorá by zastrešovala pod sebou možno nejako, či už to mohli byť eseročky alebo mohli byť to byť nejaké opäť verejnoprospešné organizácie, ale aby nebol tam ten silný politický vplyv, aby vy alebo iný minister, ktorý tu príde, nemohol len tak jednoducho vymeniť riaditeľa nemocnice, aby tam bola nejaká kontinuita, tak ako je v Banskej Bystrici kontinuita, že je tam pani Lapuníková dlhé roky a to vidieť, že ona má vzťah k tej nemocnici. Tak takýmto spôsobom treba odpolitizovať tie, tie nemocnice. Treba, aby tí nominanti, ktorí tam prídu, sa nebáli ísť aj do konfrontácie aj s odborovým zväzom, aj s lekármi, aby tam nebol určitý nadstav, aby sa nebáli hovoriť o kolektívnych zmluvách, o duplicitných úväzkoch. Teraz je to tak, že keď tam príde nominant, tak on vie, že jeho doba životnosti je zhruba ako doba životnosti ministra, no a on sa nebude do toho nejakým spôsobom hrabať. Čo by som ja tam robil? Veď minister keď vidí, že tu je, nie je tu sociálny zmier, no tak ma vymení, tak ako v Trenčíne, hej, že keď tam začne aj opozícia do toho vŕtať a všetci ostatní, no tak jednoducho aj ten riaditeľ padne. Čiže oni, oni nechcú. A čo by sa mali akože starať o nejakú efektivitu, zlepšovanie stavu a tak ďalej. Nie. Oni nebudú. Nebudú sa tuná s lekármi nejako doťahovať.
A chcel by som povedať ešte jednu dôležitú vec. Tie výpovede nepodali lekári, ktorí majú jednodňovky, alebo nepodali lekári, ktorí majú ambulancie a sú v podstate spokojní. To sú lekári, to sú lekári, ktorí pracujú, makajú, veľa mladých lekárov, oni chcú mať jednoducho lepšie podmienky. Oni chcú konečne vidieť, že sa bude stavať národná univerzitná nemocnica niekde. Oni chcú vidieť, že sa nemocnice nebudú ďalej zadlžovať. Oni chcú vidieť, že Robert Fico nájde miliardu v rozpočte, aby sa zaplatil ten dlh, ktorý sa ťahá pred nimi.
Toto sú, môžete sa smiať, ale to sú jednoducho veci, viete, ale, ale to sú, to je vec, to je vyjadrenie beznádeje, pretože oni v tomto systéme už dlhodobo žijú a nič sa s tým nedeje, hej? Urobia nejaký nátlak, sľúbia im všetko, aj nemožné, a potom akonáhle oni výpovede stiahnu, tak začne sa robiť tak na pol plynu a potom to po mesiacoch nejako zanikne. (Reakcia z pléna.) No vy nie. Ja som len povedal, že kde je Robert Fico? Kde je Robert Fico? Prečo vás necháva kúpať sa v tom samých? Samého? Kde je? Vy ste tam boli na tej tlačovke a mňa, mne bolo úprimne vás ľúto, pretože vy tam ste traja ministri za bývalý a jeden terajší za HLAS, urobili ste na druhú adventnú nedeľu jeden, jeden bod bol na rokovaní vlády a Robert Fico sa nepostaví za vás? Nepovie, že prepáčte, to je tak závažná vec, vy ste to trikrát spomínali, že to je absolútne závažná, dôležitá vec. A nepríde a nedrží vám stranu. Niektoré veci neviete vy vyriešiť. Jednoducho vy neviete si nájsť miliardu v rozpočte. Fico to vie. Však nech zoberie Kaliňákovi a nech to dá vám. Fico to vie. Ak to nezačne riešiť premiér tejto krajiny, tak sa nepohneme nikde. Toto tu, celé toto divadlo, ktoré tuná máme, je o dôvere. To je o ničom inom. Lekári jednoducho už neveria, že niekto ich problémy bude brať vážne a že ich nezametie pod koberec. A darmo vy sa môžete tu snažiť, môžete zvolávať jednu tripartitu, druhú tripartitu, volať si ich, hovoriť, že toto ešte splníme, hento splníme, oni nemajú tú dôveru. Ešte ani raz sa oficiálne, možno nejaké neoficiálne stretnutie bolo, ale ani raz sa oficiálne premiér nestretol s Lekárskym odborovým združením. On stále tvrdí, že zdravotníctvo preňho nie je priorita, zdravotníctvo preňho nie je vec, s ktorou by sa mal on zaoberať, na to má ministra zdravotníctva. Vy ste tam koľko? Dva mesiace? Bohužiaľ, ani tieto veci ste vy nespôsobili. Ale musíte sa tu kúpať sám. A toto nie je fér. Ja si myslím, že premiér musí konečne už do tejto problematiky vstúpiť. A to si podľa mňa uvedomujete aj vy.
Ale pokračujem ďalej. Národná univerzitná nemocnica. Národná univerzitná nemocnica, to divadlo, ktoré tuná hrala aj pani Dolinková, už musí skončiť. My sme opäť vyzývali, sadnime si, prosím vás, sadnime si strany spoločne, povedzme si, čo budeme robiť, aký je plán na desať rokov, akú máme víziu pre zdravotníctvo? Neudiala sa, ten okrúhly stôl sa neudial. Bolo tu rozhodnutie. Rozhodnutie, že teda nebudú Rázsochy, bude Ružinov. (Reakcia z pléna.) No nebol okrúhly stôl. My sme volali pána Fica, aby zvolal okrúhly stôl ohľadom národnej univerzitnej nemocnice. (Reakcia z pléna.) No máme plán, alebo nemáme plán? Ja stále neviem. (Reakcia z pléna.) No viete, že to, ja som sa vždy pýtal a pýtam sa znovu, či máme lepšie miesto, kde sa dá rýchlejšie a komplexnejšie postaviť nemocnicu, ako je na Rázsochách. A pokiaľ to nemáme, tak začnime na Rázsochách stavať. Otázka je, za čo? Lebo my nemáme peniaze. Sú tu v rozbehu dva veľké projekty, na každý z nich budete potrebovať ďalších +300-tisíc, určite na Banskú Bystricu plus a na Martin tiež, čiže neviem, odkiaľ tie peniaze budú. Ale, ale niečo treba urobiť, pretože bez toho to tu to bratislavské zdravotníctvo úplne zakape.
Čo sa týka dodržiavania Zákonníka práce, tam takisto sme spomínali tie, tie úväzky. V niečom naozaj ja by som nesúhlasil a by som hovoril, že toto nie je celkom správne a mali by sa zracionalizovať alebo zoptimalizovať a prehodnotiť.
Čo sa týka vzdelávania, tam si myslím, že je úplne legitímna požiadavka. Hovorili o tom, aby ste im dali napríklad prehľad v zahraničí a ako to je na Slovensku, že ktoré špecializačné štúdium trvá dlhšie ako, ako v zahraničí a podľa mojich informácií takáto analýza nebola urobená. Elektronický lockbook napríklad že nie je zavedený, že nie je zrušená práca (reakcia z pléna), okej, tak to sa teším na ten odpočet. Zrušenie práce tiež vybavené. Zrušenie atestačnej práce napríklad to bolo, hej? Databáza školiteľov a tak ďalej. Čiže toto sú veci, ktoré sú podľa mňa, podľa mňa uskutočniteľné.
No a k tomu DRG takisto už tu spomínal Marek Krajčí, že ja si zase naopak nemyslím, že to DRG tu bude všeliek a spasí nás. Vôbec nie (povedané so smiechom). Kým my tu ideme ešte postupne to DRG zavádzať, tak v Nemecku, ako som spomínal, už od DRG postupne čiastočne ustupujú, hovoria, že to nie je spravodlivá platba. Prečo nie je spravodlivá? Pretože nezohľadňuje napríklad výsledok, čiže ak to preženiem, ak babička 95-ročná má zlomeninu fibuly, teda rovnej kosti, ktorá nie je nejako trieštivá, tak je možné urobiť napríklad tradičnú sadru a poslať ju domov, alebo ju pekne zoperovať, nechať ju 3-4-5 dní v nemocnici. No a keďže tie fixné náklady sú rovnaké, tak pre nemocnicu je výhodnejšie urobiť napríklad tú operáciu, ako ju poslať domov so sadrou. A toto nie je fér. A ešte ak by aj babička, nedajbože, zomrela aj počas tej operácie, aj tak dostanú zaplatené tie peniaze za ten výkon. Čiže to DRG má veľmi veľa takýchto presahov, ktoré nie sú pre pacienta fér, čiže to DRG tiež nie je všeliek. A nie je všeliek a nie je celkom spravodlivé, pretože ošetrovateľské paušály sú napríklad jedna z inovácií, ktoré Nemci už zaviedli, aby tú nerovnosť jednotlivých nemocníc vyrovnávali, tak tie štátne koncové nemocnice, ktoré majú najťažších pacientov, tak majú ku DRG ešte tzv. ošetrovateľský paušál, aby sa vyrovnalo to, že menšie nemocnice, súkromné nemocnice vedia tých pacientov rýchlejšie prepustiť domov a tie koncové nemocnice ich prepustiť nemôžu a tam je ten ošetrovateľský paušál dôležitý.
Čiže kráti sa, kráti sa mi čas. Ja by som to ešte raz zovšeobecnil. Áno, súčasťou memoranda sú aj platy, nehovorme si, že nie, a podľa mňa netlačte tých lekárov do kúta, že aby to povedali oni sami, že im ide o tie platy. Súčasťou memoranda sú aj platy. Vaša vláda, vláda Roberta Fica sa rozhodla, že bude konsolidovať na úkor školstva, na úkor zdravotníctva a nebol to dobrý krok. Vidíte, že to spôsobilo veľkú vôľu nevôle a podľa mňa mohli ste to, mohli ste tomu predísť. A rovnako aj tie dlho neriešené problémy nemôžu chodiť, prichádzať na ministerstvo zdravotníctva neskúsení ľudia. Nič proti vám. Ja si vás vážim a si myslím, že robíte, čo viete a čo môžete, ale od začiatku od pani Dolinkovej prišla tam, nebola pripravená, nemala tím, nemala víziu, tak to aj dopadlo, a my sa točíme v takom bludnom kruhu a nemáme kontinuitu a preto, preto lekári strácajú trpezlivosť a preto majú tieto výpovede.
Čiže ak by som vám mal ja poradiť, čo by sa, čo by ste mali urobiť alebo čo by som asi sa snažil urobiť ja, utekal by som za pánom Robertom Ficom, aby si túto tému zobral ako svoju absolútnu prioritu, aby vstúpil do rokovaní, prvá vec. Druhá vec, aby ste dorovnali mzdové potreby, ktoré majú nielen lekári, ale aj klinickí psychológovia, logopédi a ostatní, na ktorých ste zabudli. Toto nie je obrovské, to už sa nebavíme o nejakých stovkách miliónov, ako ste chceli 240 mil. ušetriť, nie, tu sa bavíme naozaj maximálne o desiatkach miliónov a na to sa musia nájsť peniaze. A po tretie, čo by som urobil, je, vy musíte nájsť stratenú dôveru zdravotníkov. Čiže vy ich musíte presvedčiť a teda tu by som naozaj chcel, aby tam bol aj Robert Fico, že vy ako tandem, Fico a Šaško, budete intenzívne pracovať na tom, ak oni tie výpovede stiahnu, tak sa bude bod po bode meniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu. Toto je jasný plán, ako by ste mali postupovať. Všetko ostatné je podľa mňa určitým spôsobom taká zákopová vojna a toto si naša spoločnosť naozaj nezaslúži.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2024 19:29 - 19:44 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, teda áno aj kolegyne, kolegovia, no, v prvom rade naozaj ma to neteší v akom stave sa momentálne nachádzame pretože sme to mali tuná pred dvoma rokmi a v roku 2011 tiež a opäť sme tam kde sme boli. A možno začnem trošku netradične tým, čo som si prečítal dnes na fórach pretože fóra dnes, hlavne tie lekárske horeli a zdravotníci, lekári sa vyjadrovali k tomu čo ide parlament prijať, teda tú mimoriadnu situáciu. A odcitujem jedného kolegu, ktorý povedal že: "Dokonca roka mám desať 24-hodinových služieb a tak sa mi zdá, že v tom lochu to nebude až také zlé, lebo si konečne oddýchnem." Toto povedal jeden z kolegov, ktorý to samozrejme myslel sarkasticky, ale možno začnem tým, že to čo ste priniesli do parlamentu naozaj nebude tú situáciu riešiť. Nebude tú situáciu riešiť a ja a dúfam, že rovnako vy a vy ste to už viackrát povedali, že dúfam, že k tomu naozaj nedôjde. My sme si zažili svoje a to nebola ani vojna, nebola teda, ale bol Covid. To znamená situácia, ktorá sa nedá predvídať, ktorej sa nedá nejakým spôsobom veľmi uhnúť. A mali sme chvíľu čas alebo stav, kedy v niektorých nemocniciach sme nevedeli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Naozaj boli niektoré nemocnice, kde nebolo dostatok lekárov, vyše 30% chýbalo a vtedy bolo naozaj veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa o našich pacientov mal kto starať. No a vtedy bola tá možnosť, ešte v rámci núdzového stavu, áno, v rámci núdzového stavu, že mohla byť tzv. uložená pracovná povinnosť cez okresné úrady ako ste spomínali pán minister, áno, presne tak to bolo a bol to jeden obrovský chaos. Pretože tie okresné úrady nemali žiadnu skúsenosť samozrejme, nemali najprv tie dáta, že ktorý lekár, ktorý zdravotník kde je, či mu môžu uložiť povinnosť alebo nie. V zákone sa hovorí o viacerých výnimkách. Hovorí sa o tom, že ak ma niekto napríklad nezaopatrené deti do 15 rokov tak sa ho takáto povinnosť netýka. Či daný lekár má hendikep alebo nie, či to náhodou nie je tehotná alebo na materskej dovolenke kolegyňa. Čiže bolo tam veľmi veľa výnimiek. Niektorí boli v zahraničí, ani o tom nemali informácie. Bol to jeden obrovský chaos, veľká nevôľa, každý deň sme boli v médiách a nefungovalo to. Naozaj to nefungovalo a ja som presvedčený, že ani ak by došlo k tejto mimoriadnej situácii, aj tu to nebude fungovať. Ja rozumiem, že ste prišli s niečím lebo niečo robiť musíte a musíte mať nejaký plán B. Ja tomu plne rozumiem. Z môjho osobného pohľadu ale to vnímam, minimálne načasovanie, veľmi nešťastne, že ste s tým prišli teraz počas horúcich rokovaní, kedy sa naozaj dohaduje o tom, že ako to tu bude od 1.1.2025 vyzerať. My sme vám aj povedali, že pre nás nie je problém zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, aspoň pre opozíciu a pre tú časť opozície, ktorá sa zdravotníctvom zaoberá a aby sme možno schválili niektoré veci, ktoré by ste nevyhnutne potrebovali. Ale či to bolo nevyhnutné urobiť teraz ešte, tri týždne predtým ako sa ukončí tento rok je naozaj otázne. A chcel by som povedať, že ani nie je šťastné akým spôsobom komunikujete, že je tu určitá politická snaha urobiť taký naratív, že v podstate v podstate splníme im všetky požiadavky, necháme tie platy a potom im ukážeme, pozrite sa, vidíte, aj tak vám išlo len o tie platy. Len o tie platy vám išlo, o nič iné. No a túto hru s vami lekári nebudú hrať. Ja som presvedčený o tom, že s tým s čím ste prišli do parlamentu, podľa mňa nešťastne a veľmi skoro, tak ste ich naštvali maximálne ako sa dalo. Ja mám informáciu, že lekári dokonca dávajú výpovede. Máme o 40 výpovedí viac, čiže momentálne podľa mojich informácii je výpovedí 3340 a podotýkam, že také číslo tu ešte nikdy nebolo. Ani v roku 2011, ani v roku 2022 tu toľko lekárov výpovede nedalo. A potom sa musíme pýtať, prečo to tak je. Prečo lekári sú vo výpovediach. Oni sú to ani nevymysleli, ani nechceli, ale ten dôvod je ten, že tu sa systematicky neriešia choroby slovenského zdravotníctva. Toto naozaj nie je o platoch, toto je o tom aká nálada a aká dôvera je v zdravotníctve a musím povedať, že tu nesú zodpovednosť naozaj všetci ministri, všetky predchádzajúce vlády a musíme objektívne povedať, že najviac rokov mala strana SMER rezort zdravotníctva vo svojich rukách. A toto je ten hlavný dôvod. Toto je ten hlavný dôvod prečo zdravotníci dávajú výpovede. Ak by sme ešte chceli povedať konkrétne, lebo hovoríte niekedy pán minister, že teda vy ste splnili skoro všetko a neviete čo ďalej čo oni chcú, tak skúsme si povedať, čo bolo v memorande a čo sa nedialo. Na druhej strane, a to vám chcem otvorene povedať, že nezávidím vám, na vás sa to všetko zvalilo, ale tú zodpovednosť naozaj nesú iní ministri pred vami. Lebo bol tu pán Lengvarský, ktorý mal riešiť memorandum, bol tu pán Palkovič, ja ho nazývam vašim nominantom pretože ho máte na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čiže je to váš človek. Bola tu pani Dolinková vyše roku a bohužiaľ, na vás sa to zviezlo a vy tu teraz ste a musíte to riešiť. Ale naozaj tých vecí, ktoré v memorande neboli riešené je veľmi veľa. Financovanie nemocníc. Áno, niektoré veci sa ani mne nepáčia, to vám hovorím otvorene. Ekonomicky oprávnené náklady. Vieme obidvaja, vy ste ekonóm ešte lepší asi ako ja, viete že to je dosť relatívne čo je ekonomicky oprávnený náklad, hej. Že ak v nemocnici, kde mám fixné náklady na lekára, sestru, kúrenie, infraštruktúru, pôžičky a neviem čo všetko. Ak tam urobím jednu operáciu alebo urobím tri operácie, tak čo sú ekonomicky oprávnené náklady, hej. Vieme robiť pomaly a tváriť sa, že ten ekonomicky oprávnený náklad je takýto vysoký, hoci možno sme mohli urobiť tri operácie. Čiže ja to rešpektujem a chápem, že aj LOZ musí niektoré veci pochopiť, hej že aj oni sú súčasťou toho problému. Rovnako mne sa nepáči tá hmotná zodpovednosť lebo ja viem ako problematické bolo vôbec nájsť nejakého manažéra, ktorý by vôbec prišiel riadiť naše nemocnice, aby boli kvalitní. Ja som sa niekedy hanbil. Bol som v tých výborových komisiách, oni nevedeli čo je DRG alebo čo je Case mix index. To ani nevedeli základné veci a hlásila sa za riaditeľa veľkej štátnej nemocnice. Čiže tu sú naozaj veľké problémy a nemyslím si, že tá hmotná zodpovednosť by niečo pozitívne priniesla. Rovnako personálne normatívy. No viete, ak si nastavíme personálny normatív tak, že bude napríklad na intenzívke, a ja som anesteziológ, na intenzívnom oddelení jedna sestra k jednému intenzívnemu pacientovi, no to je neuskutočniteľné. To nemajú ani v západných bohatých krajinách. To nemajú ani v Nemecku, to nemajú ani v Rakúsku. Jednoducho klasicky model je 1:2. Vtedy je zabezpečená zdravotná starostlivosť kvalitne. Sú nemocnice, kde to je 1:3. Čiže o troch pacientov sa, intenzívnych pacientov, sa stará sestra a tam už je to na úkor kvality. Čiže, aj čo sa týka tých personálnych normatívov, tam treba diskutovať a hovoriť. Ak je tu požiadavka, trebárs LOZ-u, že my chceme, aby tu boli stanovené personálne normatívy, tak nech sú racionálne. Nemôžu byť len tak nastavené a tvárime sa, že toto je naša požiadavka. Čiže ja rozumiem aj týmto veciam. Ja rozumiem aj tomu, že v normálnej krajine, kde fungujú procesy lekárske odborové združenie nemá takú silu ako je na Slovensku. Väčšinou je to lekárska komora. Lekárska komora, ktorá zastupuje všetkých lekárov, tak tá je tým partnerom, ktorý diskutuje napríklad s ministrom zdravotníctva ako zlepšiť, ako nastaviť, ako riešiť zdravotnú politiku. Nie sú to odbory. Odbory sa venujú pracovným podmienkam, venujú sa mzdám, ale netvoria, netvoria politiku. Ale bohužiaľ, niekto tu spôsobil, že my nemáme povinné členstvo v komore. Áno, komora je v takej situácii v akej je. Veľa lekárov a právom je na komoru nahnevaná, ale myslím si a vo svete je to naozaj stavovská česť a povinnosť byť v lekárskej komore. U nás je to dobrovoľné. Komora má len 12-tisíc členov. Čiže aj keď sa nejaký lekár nespráva správne, môže nadávať, hrešiť, neviem čo všetko na pacientov, tak nemá sa kto o tohto lekára postarať pretože komora mu nedáva žiadnu licenciu, on nie je na ňu vôbec naviazaný. Čiže my tu máme obrovské paradoxy, my tu máme obrovské paradoxy v tejto situácii a...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2024 11:14 - 11:29 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
Ja by som chcel tiež ctené plénum upovedomiť o tom, že začal tento zákon veľmi dobre, je tam veľmi veľa pozitívnych vecí, ale, žiaľ, namiešali sa tam aj veci, ktoré dobré nie sú, o ktorých sme rozprávali dlhodobo. Okrem iného spomeniem aj to, že týmto zákonom odsúhlasíte vznik anestéziologických ambulancií, to znamená anestéziológovia z nemocníc budú môcť si vytvárať eseročky, chodiť do jednodňoviek ešte viac, ako chodia teraz a obávam sa, že ústavná zdravotná starostlivosť a dostupnosť napríklad operácií bude horšia a viacero vecí, na ktoré už nie je teraz čas. Takto sa zákony nerobia, dobrý úmysel sa, žiaľ, zmenil na legislatívne harakiri, prichádzali rôzne pozmeňováky a ten zákon naozaj vcelku, žiaľ, potom ten úmysel, ktorý bol dobrý, teda nespĺňa, preto sme sa zdržali. Za KDH ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.12.2024 17:59 - 18:05 hod.

Čaučík Marián
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám procedurálny návrh, v mene troch poslaneckých klubov PS, SLOVENSKO a KDH, aby sme aj tlač 245 neziskových organizáciách presunuli na ďalšiu schôdzu so začiatkom 4. 2. Ďakujem.
Skryt prepis
 

9.12.2024 15:59 - 16:14 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
verejnoprávne i neverejnoprávne inštitúcie a som vďačný za to, že si naznačil, koniec koncov, hovorí to aj pán prezident, že s najväčšou pravdepodobnosťou toto znenie zákona bude v rozpore s ústavou, a potom sa vládni poslanci budú musieť vysporiadať s tým, že tento zákon vráti Ústavný súd a je na škodu, že tu nie sú, nediskutujú a nesnažíme sa nájsť také riešenie, ktoré by bolo priechodné naprieč politickým spektrom, pretože ide o tak vážnu vec a ešte chcem povedať, že som si s veľkým záujmom vypočul príbeh novinára aj s Fondom národného majetku a o tom ako sa novinár dokáže dostať k veľmi citlivým informáciám, ktoré na dve, tri desaťročia potom slúžia pri riešení rôznych káuz, rôznych novinárskych aktivít a som veľmi rád, že takého človeka máme medzi sebou, pán Hajko, ešte raz vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2024 15:44 - 15:59 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Ja som si s veľkým záujmom vypočul vystúpenie kolegu Hajka z viacerých dôvodov. Som rád, že to opakovane otváraš, že Rada STVR, ktorá má mať deväť členov, už má štyroch nominantov z ministerstva kultúry a s najväčšou pravdepodobnosťou si ďalších päť stoličiek podelia nominanti vládnej koalície a potom takto bude, takto bude vyzerať kontrola verejnoprávnej, neverejnoprávnej inštitúcie a som vďačný za to, že si naznačil, koniec koncov hovorí to aj pán prezident, že s najväčšou pravdepodobnosťou toto znenie zákona bude v rozpore s ústavou a potom sa vládni poslanci budú musieť vysporiadať s tým, že tento zákon vráti Ústavný súd ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2024 15:44 - 15:59 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Pán kolega Hajko, rovnako ako si povedal, som presvedčený aj ja a je to v zmysle toho zákona, ktorý bol pred 24-mi rokmi prijatý, že tento zákon o slobodnom prístupe k informáciám by mal vychádzať v ústrety občanom. Novela, ktorú presadila vládna koalícia, ale nevychádza v ústrety občanovi, nechráni jeho, ale toho, kto by mal poskytnúť informáciu občanovi, v podstate sťažuje a komplikuje získavanie informácií pre občanov. Pekne si to ilustroval aj na príklade novinárov ako špeciálnej kategórie občanov a vďaka za túto ilustráciu, lebo je to dôležité pre výkon ich povolania aj fungovanie novinárov v našej spoločnosti. Som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s ústavou, lebo umožňuje svojvôľu. Čo si tiež spomenul. Svojvôľu ako možnosť uplatňovať svoj pohľad a obmedziť právo občanov na informácie vzhľadom na mocenské postavenie toho, kto tú informáciu má poskytovať a toto je aj v komunikácii pána prezidenta, ktorú tu máme, prezident a prezidentská kancelária takisto hovoria o tom, že schválený zákon vytvára priestor pre svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a hovorí o tom, že zákaz svojvôle ako ústavný princíp predstavuje kategoricky imperatív, ktorý zaväzuje všetkých verejných činiteľov najmä vtedy, keď ide o konanie v rozpore s verejným záujmom, ktoré uprednostňuje osobný záujem alebo skupinové záujmy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2024 15:44 - 15:59 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
... tak veľmi dôležitá, dôležité slovo. My sme ho tiež použili, ja som ho tiež použil pri kritike toho návrhu pri schvaľovaní zákona. Svojvôľa je v podstate, v podstate možnosť uplatňovať si len z titulu, že ste v nejakej pozícii vynucovacie alebo uplatňovať si nejaké mocenské postavenie voči ostatným občanom a to nad rámec, nad rámec tej svojej, tej svojej pozície a ja si rozhodnem, že čo môžem použiť, ako môžem použiť a s akým dosahom na toho človeka to môžem použiť. Takže som rád, že to prezident presne používa túto formuláciu, je to skutočne svojvôľa, čo je, čo je neúnosné, aby to bolo v zákone. My sme vtedy navrhovali, že ak existujú ozaj problémy a chcem veriť úprimnému úmyslu zákonodarcu, zákonotvorcu v tomto prípade, že ak skutočne existujú prípady, že to je cielená činnosť, ktorá má zahlcovať úrady, no tak potom ich, prosím pekne, riešme individuálne alebo ak vyslovene chceme, že nejakým spôsobom sa nad tým zamyslíme, no tak potom sa poďme zamyslieť nad tým možnože ako novelizovať ten zákon, ale nie takýmto spôsobom pochopiteľne. Tak a teraz, teraz skúsim tú druhú časť svojho vystúpenia a môžem si dovoliť povedať, že mám takú tú pozíciu unikátnu, pretože bol som aj novinárom a som politikom. Takže vidím tie, tie postupy alebo vidím tie postupy môžem povedať zákon vidím ho z dvoch strán. Ja sa vrátim do 90-tych rokov, vtedy som pôsobil niekoľko rokov v ekonomickom týždenníku Trend a posledné roky som bol v tomto týždenníku šéfredaktorom. Bolo to veľmi vzácne obdobie, pretože sa transformovala celá spoločnosť na Slovensku, boli to skutočne veľmi zaujímavé časy a novinári mali v tomto čase veľmi dôležitú úlohu. Riešili sa problémy typu, ja som novinár od 91. roku, takže nemal som s tým obdobím predtým ako novinár nič spoločné, aj keď ľudia, aj s ktorými som pracoval, boli často novinári, ktorí pochádzali z toho predchádzajúceho obdobia a jednoducho špina bola zažratá aj v mnohých, v mnohých prípadoch, ale boli aj novinári, ktorí skutočne úprimne chceli ísť do toho a pomôcť pri tej transformácii spoločnosti a môžem povedať, že v Trende som takých ľudí našiel. Ja som mal na starosti, keď som tam prišiel, na starosti jednu oblasť, ešte mám osem minút, tak možno vám to rozpoviem, ktorá sa týkala privatizácie. Privatizácia bola veľmi zvláštna vec, pretože v podstate išlo o to, akým spôsobom ten majetok štátu, ktorý tu bol, tak akým spôsobom ho distribuovať možno iným, ktorí ho budú vedieť spravovať lepšie. Za týmto účelom vzniklo špeciálne ministerstvo pre privatizácie, ktoré fungovalo niekoľko rokov, ale keď nastúpil Vladimír Mečiar a rozhodol sa, bola vtedy, možno si mnohí spomínate, bola vtedy rozbehnutá druhá vlna kupónovej privatizácie a on si povedal, že z druhej vlny nebude nič, pretože mal svoje vlastné zámery a jedným z tých, jedným z tých spôsobom ako tie svoje zámery naplniť, bolo rozbehnúť, takzvanú veľkú privatizáciu svojským spôsobom a robil to cez Fond národného majetku. To znamená, tomu neborákovi čo mal zo Združenia robotníkov Slovenska na starosti ako minister privatizáciu, to normálne zobral, ten si to nevšimol viac menej a dal to na Fond národného majetku a ten začal rozhodovať inštitúcia, ktorá nevychádza z volieb z ničoho a ten Fond národného majetku začal rozhodovať o tom, čo sa s tým majetkom bude robiť a možno si spomínate, keď, keď Mečiar nastúpil v tejto snemovni alebo to bolo ešte v starom parlamente, tuším tu, bola takzvaná Noc dlhých nožov, vtedy za jednu noc sa more zákonov zmenilo a jeden z tých zákonov bol aj ten, ktorý prehadzoval tú privatizáciu z ministerstva, špeciálne určeného ministerstva na Fond národného majetku. Takže si tam sadol, nejakých 10, 12 ľudí tam bolo, ktorí, ktorí boli vo vedúcich pozíciách toho fondu a teda rozbehla sa privatizácia s cieľom vytvoriť takzvanú kapitálotvornú vrstvu. Bolo to búrlivé obdobie spojené s kadečím, nejdem to opisovať, ale chcem povedať jednu vec. Ja ako novinár, ktorý v podstate len začínal, som robil dva, tri roky, tak som začal chodiť na ten Fond národného majetku a hovorím, dajte mi informácie. Choďte preč. Čo aké informácie vám budeme dávať? No ste, ste zástupcovia štátnej inštitúcie a máte povinnosť voči občanom, aby ste ich informovali a budete ich informovať tak, že to budete robiť cez novinárov. Takže, ale ja som bol neodbytný. Ja som tam chodil, ja neviem, niekoľko mesiacov a keď už som bol taký neodbytný ako sa píše v Biblii, klopte a otvorí sa vám. Otvorilo sa. A ten, ten šéf toho Fondu národného majetku mi povedal. Tak, keď to chcete, tak zavolal si toho šéfa odboru a hovorí, dajte mu tam nejaké informácie. No a ten šéf odboru mi dal, vtedy boli ešte diskety, takú disketu, tu máte a choďte. A ja som si to otvoril v tom Trende a neveril som vlastným očiam. On mi dal komplet všetko. On mi dal zoznam všetkých spoločností na Slovensku, ktoré mali v databáze, dali mi tam podiel, že koľko percent sa komu predalo a za koľko, oni iba strohé informácie vypúšťali a on mi to dal všetko. A raz keď som prišiel do tej redakcie, sa pozerám, oni si neuvedomili, že komu dali do rúk tieto informácie. Dali ich novinárovi. Tak som šiel za šéfredaktorom a hovorím, čo mám aký poklad. A on. Spravíme špeciálnu prílohu a vtedy v tom veľkom Trende vychádzal ako Financial Times dnes, v tom Trende sme urobili špeciálnu prílohu, mala, ja neviem, 16 strán alebo koľko a tá príloha bola len jedna obrovská tabuľka, v ktorej boli všetky firmy a všetko to tam takto bolo zverejnené. To ste mali vidieť, keď to vyšlo, čo prišlo z Fondu národného majetku. To bola pre nich katastrofa. Nejako to ustáli, ale roky, roky sa z tejto tabuľky čerpali iní novinári, keď chceli, išli do nejakej firmy a zisťovali, že sú tam nejaké problémy, že ako tam, ako tam bežala tá privatizácia a kto to vlastne získal a za akých podmienok a odtiaľ sa vyťahovali tie informácie. Dostali sme do rúk rodinné striebro doslova by som povedal v Trende. Preto sa k tomu vraciam k tomuto príbehu, že toto je práca novinára a vy, keď prácu, prácu, keď novinárovi zviažete ruky, tak v podstate ho odstavíte od dôležitých informácií. Od informácií, ktoré majú ľudia poznať. Neviem, možno sme takým maličkým dielom prispeli aj k tomu, že napokon tá, tá búrlivá divoká privatizácia, ktorá, ktorá bežala vtedy a potom ona mala korekcie, takže možno, možnože sme maličkým dielom prispeli k tomu, že nastúpila iná vláda v roku 1998, ktorá mala úplne iný prístup aj k novinárom. Zhodou okolností potom ma na Fond národného majetku zavolali, či im nepôjdem robiť hovorcu. No nešiel som, lebo som chcel ostať novinárom. Tak a teraz tá situácia dnes. Jednoducho novinári nech sú akýkoľvek, tak tí novinári pochopiteľne sú pre spoločnosť dôležitý. Môžem si dovoliť hodnotiť s odstupom času, už dnes s odstupom času aj kvalitu práce novinárov, ako, ako, ako tí novinári pracujú od toho 90-teho roku až do dnes, čo sa zmenilo. Veľmi veľa vecí sa zmenilo, ale nezmenila sa jedna vec. Ak máme demokratickú spoločnosť a chceme si ju uchovať, tak jednoducho nikdy nedokážeme, nech sme akákoľvek politická moc s novinármi bojovať. Nedá sa to. S novinármi nikto nenabojuje a to nám môžu tí novinári, teraz už hovorím ako politik, to nám tí novinári môžu liezť dobre na nervy a môžu dokonca o nás rozširovať informácie, ktoré nie sú pravdivé alebo skresľovať informácie, ale jednoducho ten novinár je svojim spôsobom zvláštna postava, ak hovoríme o, o nejakom, o nejakej trojjedinej moci, ktorá spravuje tento štát, to znamená, výkonná, vládna a súdna moc a ja by som pokojne pridal k tomu ešte aj tá moc, ktorá súvisí s informáciami, narábanie s informáciami. Jednoducho informácie a sprostredkovanie informácií je mimoriadne dôležité pre spoločnosť a nie je iná cesta ako aj tých novinárov, ktorí robia chyby pochopiteľne alebo sú umienení jednoducho, že chcú niekomu poškodiť alebo sú možno zaplatení, aj to sa už deje, nie je iná možnosť s nimi nabojovať, len ako jednoducho, ak neporušili zákon pochopiteľne, tak jednoducho len im len pokračovať ďalej v tom, že ja ako politik pôsobím a jednoducho do nich tlačím tie informácie, o ktorých si myslím, že tie informácie by mal odo mňa dostať. Nie jediná cesta. Ak dnes ideme zväzovať novinárom ruky a ideme ich triediť na takých, hentakých, myslím si, že je to, je to zbytočná, zbytočná snaha, ktorá sa minie účinkom až na jednu jedinú možnosť a to je jednoducho, že tým novinárom začneme prikazovať, ako môžu robiť, čo môžu robiť, ale ak sa dostaneme až do tohto bodu, že novinárov budeme napríklad ako v Rusku, tak ja spomínam Rusko, že novinárov budeme likvidovať fyzicky alebo budeme ich biť alebo ich budeme vyháňať, tak to už je fáza, že to už nehovorím o demokracii. Takže, ak si chceme zachovať demokraciu, tak musíme mať prijateľné zákony a musíme mať pochopiteľne aj, aj vyvážený vzťah, vzťah s médiami. Ja skutočne si prajem, aby sme ten vzťah mali veľmi dobrý a preto, keď sa vrátim k tomuto zákonu, tak poviem toľko, že ak sme chceli ozaj, ak tu bol, stále verím, dobrý úmysel ľudí, ak tu bol ozaj úmysel niečo skvalitniť, tak potom prosím vás, nerobme to tým, že príde poslanec s nejakým návrhom. Aké je, také je to ministerstvo kultúry a ja som za to, aby bolo obsadené na tom vrchole iným človekom, ale aké je, také je, tak rezortne mu táto vec patrí. To znamená, vláda musí prísť s návrhom, musí identifikovať, kde sú problémy, prísť s návrhom, dať ten návrh zákona do riadneho pripomienkového konania a riadny legislatívny proces, potom sa o nás, teda o tom zákone s nami všetkými v parlamente rozprávať, poriadne to nechať prejsť cez výbor a potom možno o tom zákone hlasovať. Toto je normálny štandardný proces, ktorý v takejto citlivej otázke, ako je pôsobenie médií a práca s informáciami je mimoriadne dôležité práve, aby tu nastal, aby tu sme využili presne to, čo nám vlastne zažitá prax pri tvorbe zákonov na Slovensku za posledných 30 rokov ponúka. Jednoducho musíme to takto spraviť a ja si myslím, že, že ak by sme pristúpili k tomu takýmto spôsobom, tak aj tie reakcie, ktorý tento návrh zákona vyvolal v médiách zase tento zákon v médiách, tak by boli iné tie informácie. Ja si dokonca viem predstaviť, že by sa s tými médiami komunikovalo. Hovorím, teraz som na druhej strane, som politik, ale ja nevidím dôvod, prečo by sme si my ako politici nemohli na jednej veľkej konferencii sadnúť za jeden stôl s novinármi, s vydavateľmi a prečo by sme o tom nemohli diskutovať. Ja si myslím, že, že bola by to zhodná cesta a bola by to skutočne príležitosť na, príležitosť na to, aby, aby nám aj tie deformácie, ktoré v tom novinárskom prostredí máme, skutočne sú tie deformácie, tak aby sme ich odstraňovali. Ja som viackrát bol na zasadnutí Rady slovenskej televízie, teda Rozhlasu a televízie Slovenska vtedy ešte a sedel som tam medzi tými ľuďmi v tom rade a boli tam problémy. Jednoducho v tej inštitúcii boli problémy, ale videl som ich riešiteľné práve na zasadnutiach tej Rady a ak nedostačovali kompetencie tej Rady na to, aby sa riešili problémy, tak nech sa páči, ale vy v tej Rade skúste navrhnúť vy, ako by sa mal zmeniť zákon. Takto by sme mali postupovať aj v tejto oblasti. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis