Videokanál klubu

40-3
Ale ja nechcem, aby ste, aby vás to takto poškodilo. Vidíte, že to nechceme. Nikto z opozície nechce, aby tie škody boli obrovské, aby sa vám nedarilo, to o tom tu vôbec nie je. Ja to tak nechcem. Ja vôbec nechcem, aby ste to nezvládli. Ja práve, že chcem, aby ste to zvládli. Nie kvôli vám, ale kvôli tým ľuďom, kvôli tým farmárom, ktorí toľko úsilia do tých fariem dali. Toľko energie, toľko peňazí z vlastných zdrojov, veď naše poľnohospodárstvo je poddimenzované. Kvôli nim to chcem, aby ste to zvládli a nebudem vám podrážať nohy. A nebudem vám hovoriť, že to robíte zle, lebo opatrne ste sa rozhodli prijať, máte na to krízový štáb a odborníkov a chcete, aby boli funkčné.
Ale vy dnes budete hovoriť o tom, že to, čo robila predchádzajúca vláda je zlé, je zlé, lebo my sme to robili lepšie. Nie. Ja teraz vidím, teraz môžu vidieť aj vaši voliči, že by ste to robili takisto. Takisto by ste to robili, nič by ste nerobili inak, lebo my tu nemáme milióny lekárov, sestier a zdravotníkov. Aj keď sme v tej dobe, kolega Stachura si to pamätá, aj keď sme v tej dobe mali voľné, voľné dýchacie prístroje, ale nemal ich kto obsluhovať, to bol ten problém, že my sme nemali dostatok kvalitných lekárov, anesteziológov. Tie prístroje nemal kto obsluhovať, učili sa to internisti za pochodu. Ale to sa nedá naučiť, to je, to je atestácia päťročná, kde sa učíte o anesteziologických prístrojoch a o tom, ako uspávať a zaintubovať a mať pacienta na ventilácii. Preto nám aj niektorí ľudia zomierali, lebo sme nemali dostatok kapacít. To zdravotníctvo, vďakabohu, za to, ako to zdravotníctvo zvládlo. Lebo to boli nadľudské sily, čo predviedli tí lekári, sestry, záchranári v tej dobe. Nadľudské sily, nadľudské sily.
A ja zopakujem ešte raz, keď sa táto pandémia vráti alebo epidémia v budúcnosti vráti, a to je otázka naozaj možno 5, 10, 15 rokov, ten svet sa vyvíja, otepľuje sa, to všetko tu môže prísť. Máme tu údajne nejaké satanistické laboratória, ktoré, hovorí váš kolega, kde sa pripravujú ďalšie biologické zbrane a všetko možné. Ja neviem, ja len hovorím to, on ma určite lepšie informácie ako máme my, ja len hovorím to, že sa musíme pripravovať na budúcnosť. A to sa bude aj pripravovať tak, že budeme o tom hovoriť, že toto budeme robiť vtedy, toto budeme robiť neskôr. Ale nie že budeme hovoriť to, že nie, vy, čo ste dodržiavali opatrenia, vám čo to bolo jedno, vás odškodníme. Vás odškodníme a robte to aj naďalej, aj v budúcnosti. Nie, ja vás naozaj, nieže prosím, žiadam vás, stiahnite ten zákon. Ten zákon nie je dobrý, ničí budúcnosť. Naozaj vám hovorím, to už nie je o minulosti. Ten zákon nemá nič spoločné s minulosťou. To nie je zákon, ktorý hovorí o tom, čo sa na pandémii robilo zle, ktoré veci. Ja aj z tohto miesta poviem, že sa robilo veľmi veľa vecí zlých, ktorých v tej dobe, dnes by sa robili úplne inak.
Ale nikto to nevedel. Slovensko s tým nemalo, ani svet s tým nemal skúsenosti. My sme čerpali len veci, ktoré sme videli, počuli a tu sa zdieľali informácie z nemeckých nemocníc na slovenské, aby sme aspoň nejaké informácie mali. Kolega Stachura to určite potvrdí, že aj tá liečba na konci úplne inak postupovala ako na začiatku, lebo všetci sa na to pripravovali a učili. Nikto na to nebol takto nachystaný, že môže. Aj to nemecké zdravotníctvo, ktoré je silnejšie, robustnejšie ako naše, to ťažko zvládalo. Každé jedno, aj keď nám Nemci na konci dňa pomohli. Pomohli nám. Ako aj teraz vy chcete, aby nám pomohla Európska únia. Aj vtedy nám pomáhali. Lebo keby sa nerobili vtedy centrálne nakupovanie záchranných, ochranných rúšok, tak my nemáme ochranné rúška. Veď my sme mali, priatelia, prázdne sklady. Chápete, že tu boli ľudia, tu boli ľudia, ktorí mali lepšie filtre ochranné ako zdravotníci, ktorí zachraňovali ľudí, lebo si to vedeli vybaviť. Ale záchranári nechceli, lebo sestry chceli len ochranné rúško. Ani tie sme nemali v skladoch. Sklady boli prázdne. Tak sme boli pripravení na pandémiu, že sme nemali nič. A vďaka Európskej únii sa mohli nakupovať veci, ochranné pomôcky, rukavice, rúška. A zmiernilo sa to, len vďaka Európskej únii to bolo. A vy dnes zase žiadate Európsku úniu o pomoc. Tak tá Európska únia je náš priateľ, či je náš nepriateľ? Ja niekedy naozaj strácam sa, že či sme nepriatelia vtedy, keď nám je zle, ale keď je výborne, tak je náš nepriateľ a môžeme si doňho kopnúť. To je jediná cesta, priatelia. Jediná cesta je pomoc, spájanie sa. Sme európske spoločenstvo. Vtedy nás podržali, teraz nás zase podržali, ale to je iný príbeh.
Dnes v tejto situácii, ktorú zažívame na Slovensku, moji ľudia si to ani tak nejak neuvedomujú, tí, ktorí nemajú v rodine farmárov alebo nemajú nejaký vzťah, alebo to nejak nevnímajú, len vedia, že nejaká slintačka, krívačka je. Je to naozaj veľmi vážne ochorenie a bude to mať veľmi naozaj veľký dopad na slovenské hospodárstvo. Preto mne paradoxne najviac z toho všetkého tie posledné slová pána premiéra, ktoré zaznievali, budem ich citovať:
"Vyzývam opozíciu, aby sa v tejto pre Slovensko náročnej situácii, za ktorú nie je možné obviňovať vládu Slovenskej republiky, zdržala panických komentárov a zneužívania vážnej vírusovej krízy na politické účely."
Priatelia, toto povedal premiér pred dvoma týždňami. Toto povedal pán premiér pred dvoma týždňami. Premiér, ja s ním súhlasím. Ja to normálne musím povedať, že pán premiér, súhlasím s vami, máte pravdu. Tu nikto, kto tu sedí, nevytĺkava z toho žiadny politický kapitál, ale že žiadny. Ja som vám ešte raz a zopakujem to tu, aby to tu zaznelo, ja budem rád, keď tie opatrenia, ktoré ste dali, budú mať účinok a nenakazia sa ďalšie farmy.
Ale pomôžem si ešte jedným citátom, ktorý tiež povedal pán premiér ale v roku 2020: "Spomeňme si na rôzne pandémie. Nazvime to hocijako, napríklad SARS. Len čo sa našiel liek a zarobia na tom všetci miliardy, tak sa choroba vytratila. Sám si pamätám, ako nás prinútili nakúpiť veľké množstvo očkovacích látok v súvislosti s jednou pandémiou pred niekoľkými rokmi. Už neviem, o čo šlo. Novinár sa ho opýtal. Myslím, že máte na mysli prasaciu chrípku, pán Fico? Určite tie očkovacie látky expirovali v skladoch, neboli použité. Moje skúsenosti predsedu vlády a to, ako sa správajú farmaceutické firmy, ma oprávňujú takýto záver urobiť. Mňa neprinúti nikto, aby som si nechal pichnúť nejakú chémiu len tak, či si to želajú farmaceutické firmy, ktoré na tom chcú zarobiť. To, čo som videl na vlastné oči boli miliardy dolárov, ktoré išli do vreciek farmaceutických firiem na očkovacie látky, ktoré často neboli ani použité. Aj táto pandémia je celá veľmi podozrivá."
Pretočme si to o päť rokov dopredu. Ten istý pán premiér: "Zvolávam mimoriadne rokovanie vlády. Žiadam opozíciu, aby vzhľadom na vážnosť situácie pri nákaze krívačky a slintačky vážila slová. Vzhľadom na závažnosť informácií, ktoré dnes o šírení slintačky a krívačky na zvieratách na rokovanie vlády poskytol minister pôdohospodárstva a hlavný veterinár, zvolám zajtra mimoriadne rokovanie vlády. Cieľom bude vyhodnotenie účinných opatrení, prijatých krokov, spolupráce zodpovedných subjektov v súčinnosti s medzinárodnými organizáciami a návrh ďalšieho postupu. Vyzývam opozíciu, aby sa v tejto pre Slovensko náročnej situácii, za ktorú nie je možné obviňovať vládu Slovenskej republiky, zdržala panických komentárov a zneužívania vážnej vírusovej krízy na politické účely."
Nie je to paradox, priatelia? Ten istý premiér, rozdielne veci, rozdielne názory. Ten istý. To nie je, že iný premiér. Ten istý premiér, dve rozličné krízy, dve rozličné veci.
Ale prečo, sa pýtam. Priatelia, prečo? Kolegovia, prečo, prečo sa, prečo to tak teraz je? Veď zabráňme, robte opatrenia, zabráňme, robte opatrenia, ja som za. Ale tento zákon, ktorý ste tu dnes do parlamentu dali, nevyrieši nič. Hovorím vám, že bude horšie v tom, že sa nebudú dodržiavať protipandemické opatrenia. A to je jedno, kto bude pri moci, lebo si ľudia budú hovoriť, nie, nebudem to dodržiavať, aj tak ma na konci dňa štát odškodní. Nebudem sa očkovať, lebo sa ani môj kamarát, ktorý je na YouTube najznámejší tento... človek, povedal, že sa netreba očkovať. No tak to budem robiť, a to mi je jedno, že sa moje deti nebudú očkovať. To je jedno, že sa môžu nakaziť, lebo ja tomu človeku na tom internete verím.
Tak sme dopadli priatelia. Kríza, kríza osobnosti sa tomu hovorí. My neveríme, my sme tak devastovali našich odborníkov za tie štyri roky, my sme ich devastovali, že slovo odborník je nadávka na Slovensku už. Ľudia, ktorí roky venovali štúdiu, príprave, robili si práce, pracujú v laboratóriu, študujú, tak ich slovo dnes nič neznamená.
Dnes má slovo, väčšiu slova váhu slovo človeka, ktorý nemá ani páru o tom, ako funguje epidemiológia. Tak sme dopadli priatelia.
Na záver svojho vystúpenia poviem len to, pán minister, veľmi pekne by som vás požiadal, aby ste tento návrh zákona stiahli a ak ho nestiahnete, tak dávam k tomu pozmeňujúci návrh.
Pán predsedajúci, poprosím vás o zastavenie času. Skončil som, budem čítať pozmeňujúci návrh.

40-2
V normálnej krajine, zopakujem ešte raz, v normálnej krajine by sa koalícia s opozíciou dohodla, že tadeto cesta nevedie, z tohto sa nebude vytlkávať politický kapitál a nebudeme ohrozovať zdravie ľudí. V normálnej krajine by to takto fungovalo, tak by sme sa k tomu postavili, ale my sme to urobili úplne naopak. Jedni hovorili opatrenia, lebo nemali inú možnosť, museli hovoriť ľuďom, že sa nestretávajte, nenavštevujte svojich slabých, chorých príbuzných, lebo vás, aj keď sa nakazíte, vy to prežijete, ale tí slabí, chorí zomrú. Tí slabí, chorí zomrú a zomreli. Počas pandémie COVID-19 zomrelo 20-tisíc ľudí, to je väčšie mesto ako Kežmarok. Dvadsaťtisíc ľudí, príbuzných, chorých. Ja si myslím, že aj v tejto sále sú ľudia, ktorí poznali niekoho, ktorý zomrel na covid, ktorí poznali ľudí, ktorí zomreli, ktorí sa nakazili a zomreli.
V normálnej krajine by sme sa dohodli, že opatrenia budeme dodržiavať všetci a budeme ich tlačiť a budeme hovoriť, že to je jediná cesta, ako sa z tejto pandémie dostať. Ale my nežijeme v normálnej krajine, to si tu treba povedať, my absolútne nežijeme v normálnej krajine. Vtedy sa vládni predstavitelia otočili ľuďom chrbtom, ja to teraz, to treba normálne povedať, otočili sa ľuďom chrbtom. Hovorili, aby ľudia nedodržiavali protipandemické opatrenia, dokonca robili verejné zhromaždenia. Robili zhromaždenia, kde prišli tisíce ľudí, ktorí nemali ochranné rúška a nakazili sa. Sú prípady, ktoré, o ktorých hovoria ich príbuzní, že vďaka týmto stretnutiam niektorí ľudia zomreli. Zomreli, nakazili sa. Prečo sa nakazili? Lebo sme z toho robili politiku.
Nikto z tých ľudí, ktorí hovorili, že pandémia je, že to je len chrípôčka, sa nebol pozrieť na urgentnom príjme. Nikto ani jedenkrát sa tam neboli pozrieť, nikto z nich. Nikto z nich sa nebol pozrieť na ARO, na oddeleniach, kde sestry, záchranári a lekári sa starali o pacientov a rozhodovali sa, koho napoja a koho nenapoja. Dodnes, dodnes majú títo ľudia z toho traumu, dodnes. Ja poznám kolegov, ktorí dodnes majú z toho traumu a nevedia sa s tým vysporiadať, že niekomu museli povedať, že nie, vás nenapojíme, vás napojíme. Dodnes majú títo ľudia traumu z toho všetkého a stále nerozumeli, keď sme sa rozprávali, že povedz mi, prosím ťa, prečo z toho niekto vytĺkuje politiku? Prečo sa nevieme ako krajina dohodnúť a zomknúť a povedať si nie, toto nie je správna cesta, na tomto politiku nebudeme robiť, tu ide o životy ľudí. Tu ide o životy ľudí. Nie, my sme chceli vytĺkať z toho politiku. Chceli sme ukazovať, že to je blbosť a ľudia zomierali. Oni zomierali v našich rozpadnutých nemocniciach, kde personál oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny padal, aj to tu môžem rovno povedať, padal na hubu. Tí ľudia v tých skafandroch, neviem, či niekto tu sedí, kto bol oblečený v tom oblečení, v tom skafandre, sú tu ľudia, ktorí sedeli 24 hodín, niekedy 12, niekedy 24 hodín bez výmeny sa starali o ťažko chorých pacientov, pacientov, ktorí zomierali na oddelení intenzívnej medicíny, na ARO. Tí pacienti za to nemohli. Nakazili sa a zomreli.
Ja chcem hovoriť, že týmto zákonom, ktorý vy ten absurdný zákon, o ktorom hovoríte, napľujete všetkým tým lekárom a záchranárom do úst, do tváre za to všetko, čo robili v tej pandémii, za to všetko, že sa starali o pacientov bez toho, aby videli svetlo na konci tunela, lebo boli dni, kde sme na konci svetlo tunela nevideli. Sme si povedali, že toto už nemôže skončiť, že to sa už nedá viacej zvládnuť, že sa to už nedá viacej preniesť tej ťarchy, toho ľudského utrpenia. Jednu hodinu by som vám doporučil každému len stáť na tom ARO a pozerať sa na tých pacientov, ako tam zomierali, a pozerať sa na ten personál, čo robia. Všetci, ktorí by ste tu boli, vám garantujem, že by ste zmenili svoj postoj k tomuto vládnemu návrhu zákona. Zmenili by ste postoj na ľudí, na záchranárov, na zdravotníkov, na sestry, ktorí tam padali na hubu a každý deň sa s tou traumou museli vyrovnávať, keď prišli domov a hovorili si, či to má zmysel. Má zmysel vôbec zachraňovať ľudí, keď niektorí vládni predstavitelia, v tej dobe už neboli vládni predstavitelia, hovoria, že to nemá zmysel, že sa ľudia nemajú chrániť, že sa ľudia nemajú stretávať? Malo to celé zmysel? Keď prídete domov a si poviete, že vám zomrelo dneska desať ľudí, keď vám bežne nezomrie ani jeden? Tí ľudia majú z toho traumu a budú ju mať celý život. Tá pandémia zanechala stopy na našich zdravotníkoch, zanechala stopy na našich lekároch, sestrách, záchranároch. Oni sa s tým budú musieť vysporiadať. A my dnes namiesto toho, zopakujem ešte raz, namiesto to, aby sme tu riešili, ako zdravotníctvu pomôcť do budúcnosti, lebo toto tu, tento zákon rieši budúcnosť, on už nerieši minulosť, prepáčte, on absolútne nerieši minulosť. On rieši budúcnosť, ako sa budeme pozerať na ďalšie krízy, ktoré nás postretnú. To rieši, to rieši.
Ja len taký dekurz do tej minulosti, aby sme sa vrátili, čo sa v tej dobe dialo. Je známa taká nahrávka, ktorá bola na YouTube, volalo sa to "chatári", jeden nemenovaný člen vlády povedal: prijme sa špeciálny zákon o porušovaní ľudských práv v časoch Igora Matoviča, všetky pokuty sa zrušia, čo ľudia dostali za covid. Všetky veci pôjdu do p... domyslite si ďalej, nebudem tu nadávať, nezaslúžite si to. To povedal vládny predstaviteľ súčasnej vlády. Pripraví sa, prijme sa špeciálny zákon.
Tak toto, priatelia, je ten špeciálny zákon, ktorý pomôže v budúcnosti tejto krajine. Nijak jej nepomôže. Stojí 3,5 milióna a pri riešení ďalších kríz nám zabezpečí to, že ľudia nebudú akceptovať žiadne opatrenia. Budú si hovoriť, nebudem to prijímať, lebo ja som čítal, počul, hovorí to predstaviteľ vlády, hovorí to nejaký dezinformátor, ktorých v tej dobe bolo veľa, veď dneska ich máme aj v parlamente, ľudia, ktorí sa priživovali na pandémii, ktorí hovorili o tom, aby opatrenia sa nedodržiavali, tak to nebudem robiť, to nevadí, že zomrie môj príbuzný, nevadí, že zomrie moja mama, ktorú môžem nakaziť, to absolútne nevadí, ja mám svoju pravdu, lebo to povedal človek, ktorý je známy, ktorý má na YouTube 200-tisíc sledovateľov.Toto sme chceli urobiť? Toto je tá cesta? Preto sme organizovali tie protesty? Ja sa pýtam. Preto sme organizovali tie protesty v tej dobe, aby sme sa dostali dnes k moci a prijali tento zákon? Nie! Priatelia, veď toto nie je cesta baviť sa o tom. Ja som si naozaj myslel, že vláda tu príde, aj jej splnomocnenec, ktorý tu teraz nesedí, jej splnomocnenec dnes príde a povie, kde v pandémii nastala chyba. Ako Slovensko, ľudia, ktorí mali na starosti pandémiu, krízové štáby, to robili zle a ako sa z toho poučíme do budúcnosti, do budúcnosti. Ako prijmeme opatrenia, ktoré, ktoré budú účinné, kto bude za čo zodpovedný, lebo v tej dobe to bol, ja to objektívne poviem, že bol vtedy chaos. Všetci sme v tej dobe mali chaos, ktorí sme pracovali v zdravotníctve. Bol tu chaos, lebo nikto, nikdy v živote Slovenská republika nezažívala, nezažívala takúto pandémiu. Nikdy v živote, treba to otvorene povedať, nikdy v živote sme takýto druh krízy na Slovensku nemali, kde sme mali zatvorené podniky, kde sme mali zatvorené reštaurácie, kde sa ľudia nemohli stretávať, neboli akcie, kde boli zatvorené školy.
Ale vezmite si ten paradox dnes. Dnes máme na Slovensku slintačku a krívačku. Čo robí vláda? Ja sa pýtam normálne, čo robí vláda v tých opatreniach? To isté, to isté. Zakazuje, uzatvára, uzatvára družstvá, zakazuje sa stretávať, zakazuje cudzí pohyb na družstvách a dobytok, ktorý je, zvieratá, ktoré sú nakazené, sú usmrtené. Dvetisícpäťsto kusov alebo tritisícpäťsto kusov bude v najbližších hodinách v Plaveckom Štvrtku utratených.
Ale je to opatrenie a ja ho nebudem kritizovať, lebo je to opatrenie, ktoré vláda sa rozhodla prijať na základe nejakej odbornosti a teraz mám vstať a sa mám ísť postaviť pred Plavecký Štvrtok a hovoriť, že, že nie, že tá cesta je dobrá? Ja neviem, či je dobrá, alebo zlá, ja nie som veterinár, ale je to opatrenie, ktoré ste sa rozhodli prijať a my ho akceptujeme. My nie sme opozícia, ktorá teraz príde a bude štrajkovať pred, nezabíjajte. Keď raz je takéto opatrenie treba prijať, tak ho treba prijať a treba to akceptovať. Ja s tým súhlasím. To je ten rozdiel, že keď sú opatrenia prijaté, tak ich akceptujeme, my ich musíme akceptovať všetci. Tak ste sa rozhodli, aby sme to šírenie tej, toho ochorenia zabránili. Inak sa vírusovým ochoreniam nedá zabrániť. Zvieratá vám nepovedia, očkovacia látka na to neexistuje. Jednoducho to je cesta, ktorá jednoducho, dneska máte, dneska máte tento problém vy ten istý. A my sa ideme vracať do minulosti. Ideme riešiť to, aby sme v budúcnosti nedodržiavali opatrenia.
Ja tomu nerozumiem, kolegovia. Prečo je tento zákon pre vás takýto dôležitý? Vy zabránite tomu, vy zabránite tomu, aby v budúcnosti ľudia rešpektovali opatrenia. Už dnes máme prípady, že sa mladí, mladí rodičia nechcú očkovať svoje deti na ochorenia, ktoré sme doteraz nemali. Už dnes to tu máme. A kto bude, ja sa pýtam ešte raz, kto bude brať za to zodpovednosť? Kto bude brať za to zodpovednosť, keď sa prestanú ľudia očkovať? Budú nám zomierať deti, starí ľudia, lebo nebudú veriť medicíne. Veď to je cesta do pekla. To je cesta do pekla, keď prestaneme veriť odborníkom a medicíne. Očkovanie zachránilo milióny ľudí na celom svete v histórii. Milióny ľudí. Vďaka tomu, že sa ľudia očkovali, sú dnes neni niektoré ochorenia a my napriek tomu tu hazardujeme, hazardujeme s dôverou občanov. Ale prečo? Ja sa pýtam. Kvôli čomu? Kvôli čomu to robíme? Všetko sa nám vráti ako bumerang. Tak sa nám to vráti. Už teraz sa vám to vracia, to, čo ste rozprávali pred troma rokmi. Teraz sa vám to vracia pri ochorení slintačky a krívačky. Nevidíte, čo musíte všetko robiť, aby ste tomu zabránili, tomu šíreniu? Veď to sami všetci vidíte. Musíte robiť opatrenia, ktoré sa robili aj predtým. Tie isté opatrenia musíte robiť.
Ale nie, my dnes ideme odškodňovať ľudí, máme v štátnom rozpočte pri konsolidácii 3,5 milióna euro, ktoré sa mohli použiť na úplne niečo iné. Mohli sme ich viete kde použiť? Na vedu a výskum. Tam sme tie peniaze mohli dať, ak ich máme v štátnom rozpočte, dajme ich tým ľuďom, ktorí dennodenne pozerajú do tých mikroskopov a hľadajú lieky, onkologické, očkovacie, hocijaké iné pre budúcnosť medicíny, pre záchranu ľudstva. Dajme to radšej im ako ľuďom, ktorí nedodržiavali opatrenia. Ako ľuďom, ktorí nedodržiavajú opatrenia, zopakujem to ešte raz. Týmto ideme teraz dať tých 3,5 milióna eur. Máme? Máme na to peniaze? Keď máme, tak dajme ich radšej im, ale tento zákon neprijímajme. Nie kvôli, nie kvôli minulosti, kvôli budúcnosti. Kvôli budúcnosti tento zákon je absurdný, lebo on nerieši minulosť, on rieši budúcnosť, ako sa na tú krajinu, ako sa na opatrenia budú pozerať občania tejto krajiny.
A verte tomu, že oni to sledujú a pozerajú sa na to. Keď nemusia jedni, tak nebudem ani ja. Nebudem dodržiavať žiadne opatrenia, nebudem dodržiavať nič.
Čo by bolo, keby si to dneska hovorili farmári? Kašľať na to, idem s kra... idem, zoberiem si kravy a idem do druhého družstva, chcem predať kravu alebo čo. To isté, nebudem dodržiavať opatrenia. Ale vy dnes musíte zastaviť to šírenie slintačky a krívačky, lebo to bude mať devastačné, devastačné účinky na našu krajinu, na jej hospodárstvo. Ja sa naozaj, z tohto miesta poviem, že modlím za tých farmárov, aby sa ich statky nenakazili ďalšie, aby nemuseli utrácať svoje, svoje kravy, svoj dobytok, aby to nemuseli robiť, lebo to niektorí roky budovali svojou krvou, svojím potom, svojím úsilím budovali roky svoje statky. A ja im držím palce, že by táto farma bola posledná, aby sa naozaj tá pandémia alebo epidémia nerozšírila do všetkých našich fariem. To bude mať devastačné následky pre našu krajinu.
A vidíte, z tohto miesta ja vám nehovorím, že to robíte zle. Ja vám poviem, že to robíte neskoro. Ale chcem, aby ste tie opatrenia, ktoré ste zaviedli, boli dodržiavané. Chcem, aby polícia dodržiavala, strážila, chránila, takisto vojsko, tak ako to bolo predtým, lebo iná cesta neexistuje. Jednoducho ten vírus musíte zastaviť tam, kde je. Ale vy keď ste si čítali o slintačke a krívačke nejaké informácie, tak ten vírus má, vie preletieť aj niekoľko kilometrov, dokonca sa hovorí až o tristo kilometroch. Má dlhú životnosť. Čiže naozaj je ľahké ho preniesť do druhej farmy, ako sa to stalo z Maďarska, je ľahké. Má veľmi vysokú nákazlivosť, sto %. Ako vidíte, všetky zvieratá sa budú musieť utratiť.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som dnes trošku porozprával o tej absurdnosti, o ktorej tento zákon naozaj je a čo vlastne spôsobí v budúcnosti. To, že tento zákon tu vôbec nemal byť, to je hádam nám všetkým jasné. Ten zákon tu do parlamentu vôbec by nemal byť ani prednesený nie kvôli minulosti, ale kvôli budúcnosti. Minulosť už nevieme zmeniť, minulosť sa už zmeniť nedá, z minulosti sa dá len poučiť. Vieme sa z nej poučiť, vieme nájsť veci, ktoré sme robili zle, ktoré sa môžu robiť lepšie, vieme sa z nej poučiť. Ale tento zákon hovorí o tom, čo bude v budúcnosti a my v budúcnosti nebudeme vedieť dodržiavať opatrenia. Ak tento zákon prijmeme, nebudeme vedieť dodržiavať opatrenia, ak príde v budúcnosti ďalšie ochorenie, ďalšia pandémia, ďalšie iné veci, veď pozrieme sa aj do súčasnosti pri mojom prejave, na ktoré dnes budete ukazovať a ja ten váš absurdný, lebo to poviem, že to je absurdný návrh zákona, dám k nemu pozmeňujúci návrh, ktorý je tiež absurdný, ktorý bude hovoriť o tom, že ľudia, ktorí dnes nedodržiavajú opatrenia pri slintačke a krívačke, tiež nech sú odškodnení. Tiež nech sú odškodnení, keď nebudú dodržiavať... lebo to je to isté, čo hovoríte vy, to je to isté, úplne to isté to je.
Čiže ja na konci potom prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť to isté. Ja sám normálne keď som si ten pozmeňujúci návrh pripravoval s kolegami, sme hovorili, že som neveril, že v Národnej rade pripravím takúto absurditu. Ale akože ako chcete bojovať s absurditou tohto zákona, keď nepripravíte absurditu? Lebo my sa dnes budeme baviť o absurdnosti tohto zákona tým, že pripravili sme pozmeňujúci návrh, ktorý je takisto absurdný. A ak to myslíte vážne, čo teraz ste pripravili, tak zahlasujte za náš pozmeňujúci návrh, ktorý je takisto absurdný, ako váš absurdný zákon. V roku 2020 sme mali prvý prípad na Slovensku, prvý prípad, prvý prípad potvrdeného covid ochorenia. Tú tlačovku si pamätáte všetci dodnes, kde stála pani ministerka Saková a kde stál terajší pán prezident Pellegrini, kde nevedeli, že majú zapnuté mikrofóny a povedali, že bude to drahé, že bude to drahé, ale zaplatia to oni. To vtedy povedali na tlačovke vládni predstavitelia, ktorí zatvorili celú krajinu a zatvorili hranice. Keď bol jeden prípad potvrdený na Slovensku, vtedy sme zatvorili hranice a krajinu. Ja si myslím, že to bolo správne opatrenie, lebo jediná cesta, ako sme vtedy mohli znížiť, znížiť počet nakazených, ochorených, bola nestretávať sa, dodržiavať protipandemické opatrenia. Iné neboli, nemali sme vtedy očkovaciu látku, nemali sme vtedy očkovanie. Mali sme možnosť len nestretávať sa, nezhromažďovať sa a chrániť tých najslabších. Tých ľudí, ktorí sú slabí, chorí, majú oslabenú imunitu. Tí ľudia boli najslabší.

Ďakujem kolegovi Škripekovi za jeho vystúpenie, za komplexný pohľad na našu politiku. Chcel by som sa dotknúť toho, čo tam spomínal, naše kontakty s Azerbajdžanom, v súvislosti s tým, že vieme dobre veľmi, že minulý rok v septembri Azerbajdžan vyčistil prakticky celý Náhorný Karabach, vysťahoval, vysídlil 120-tisíc Arménov, všetkých, teraz mení tie kostoly, prapôvodné arménske kostoly mení na moslimské nejaké svätyne a podobne. Ale čo je kľúčové a ja som sa v tom obrátil aj s pani europoslankyňou Lexmann na predsedu vlády, že väzní osem predstaviteľov Náhorného Karabachu a jednoducho je našou povinnosťou ako člena Európskej únie proste zastať sa týchto ľudí. Sú väznení, nehovoriac o tom, že vlastne ten Karabach je, to je druhá genocída. Veď ten ich prapôvodný kraj zostal úplne vyčistený. Čiže chcel som len doplniť pána poslanca Škripeka, že aj toto patrí do politiky našej krajiny v rámci Európskej únie, že nemôžeme dovoliť, aby nejaká krajina tuná jednoducho bezdôvodne väznila a súdila týchto predstaviteľov krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, pán predsedajúci a kolegyne a kolegovia, no, ja... (Krátka pauza.) To sa mi už stalo v tejto sále. Hovorím za seba, áno? (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.)
Pán minister, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, pred nami je 50-stranová správa, ktorú ste nám priniesli, pán minister Blanár, ale teda nemohli ste, nedokázali ste prísť minulý týždeň na výbor a, pochopiteľne, keď máte bohatý pracovný program, tak sa takéto momenty prekrývajú, ale bol tam, bol tam váš štátny tajomník pán Chovanec.
Správa je obsiahla, dočítal som sa veľa zaujímavých vecí, ktoré hovoria zoširoka o množstve, množstve angažovaných oblastí alebo oblastí, v ktorých sa angažujeme. A možno častokrát to ani naša verejnosť všetko nevie, ale predsa len by sme potrebovali aj vedieť a dozvedieť sa, dozvedieť sa ešte niektoré pohľady, ktoré hodnotíme možno aj z pohľadu opozície. Ale je tu jedna otázka na to, akým spôsobom hodnotíte ten rok 2024, či sme ako Slovensko úspešní v obhajovaní našich ekonomických záujmov. Hovoríme konkrétne o konkurencieschopnosti našich automobiliek. Za posledný rok vlastne nevieme celkom jasne, aká je stratégia Slovenskej republiky, našej vlády, na podpore našich automobilových výrobcov, teda na podporu a ako pomôcť konkurencieschopnosti našich firiem. Nevieme celkom presne, čo rokoval alebo čo priniesol pán premiér pred dvoma týždňami, čo prezentoval v Bruseli, ako hovoril o záujmoch našich firiem v autopriemysle a výrobcov áut, pretože teraz povedal pán premiér, že sa budúci týždeň stretne s automobilkami, ale ich požiadavky mal vravieť na samite už pred dvoma týždňami, takže otázka je, že čo vyrokoval pre nich. A toto je, viete, že pre nás kľúčové, o tom teda, samozrejme, vôbec nemusíme hovoriť.
Hoci tá správa bola obšírna a zaoberala sa rôznymi oblasťami, tak zároveň musím povedať, že nehovorí veľa aj o tom, alebo nedotýka sa aj tej otázky, že ako sme sa dostali do istej medzinárodnej izolácie ako Slovensko, že voči zahraničiu máme množstvo zahraničných krokov a doma to je podávané ako politika na štyri svetové strany. A tak sme videli vo vianočný týždeň pána premiéra a niektorých kolegov v Moskve a ešte pretým bol v Číne, máme kontakty s Azerbajdžanom a viacerými podobnými krajinami, ale pán premiér dokázal prejsť až do Washingtonu na konzervatívny kongres a ešte bol aj vo Vatikáne. No ale zároveň vidíme, že nás Slovensko ani Maďarsko nikto nepozval na stretnutie skupiny ochotných štátov do Bruselu a možno práve preto, že ostatní premiéri EÚ27 nemajú dôveru voči nášmu premiérovi Ficovi. Ani Slovensko nenavštevujú nejakí podstatní zahraniční politici, ktorí by legitimizovali zahraničnú politiku premiéra Fica. Jednoducho si tu kľučky nepodávajú, a dokonca k nám veľmi nechcú ani naši najbližší susedia, ani z Českej republiky. V4 je zmrazená a my proste vidíme málo tej zahraničnej politiky.
Vy ste, pán minister, boli dvakrát za ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie pánom Lavrovom, a predsa stále máme problémy s plynom. Síce sa náš premiér stretol v Spojených štátoch s pánom Muskom, ale on nie je ani minister, ani vlastne zahraničný činiteľ, ale je to určitá postava akejsi americkej politiky, ale aj tak sme dostali importné clá na naše výrobky nášho automobilového priemyslu. Čiže hovoríme o nejakých úspechoch našej zahraničnej politiky?
Častokrát vidíme veľmi rozporné výroky. Náš premiér hovorí o tom, že nebude podporovať žiadnym spôsobom žiadnu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ale predsa len nedávno bol na samite v Bruseli a súhlasil so závermi, ktoré sa tam urobili a aj s tou vojenskou podporou pre Ukrajinu. Takže pýtame sa aj na veci, ktoré sú pre nás zvláštne, a určite by sme chceli vedieť, ako, aká je naša cesta von z medzinárodnej izolácie.
A otázka, ktorá naozaj mnohých prekvapila, lebo cesta pána podpredsedu SMER-u, pána Blahu a jeho stretnutie s pánom Naryškinom, predstaviteľom ruských tajných služieb, asi môžeme povedať, že v komunistickom Československu by za stretnutie politika s predstaviteľom tajných služieb znepriatelenej krajiny dostal asi 30 rokov väzenia. A dnes sa s tým môže pýšiť na sociálnych sieťach a jednoducho hovoriť, že to bola dobrá cesta, pofotil sa tam na mnohých zákutiach Ruskej dumy, porozprával sa s rôznymi ľuďmi. Prispieva to k rastu našej dôveryhodnosti?
Takže také najlepšie kontakty pravdepodobne máme s Moskvou, ale životná úroveň Slovenska nerastie, naopak, dostali sme sa na posledné miesta v Európskej únii v časti kúpnej parity obyvateľstva. Takže takéto mierové rokovania, ktoré vytvárajú politiku na štyri svetové strany.
Máme otázku aj, aký postoj zaujmeme ku Ruskej federácii a medzinárodnej situácii, ak výsledkom mierových rokovaní bude potvrdenie anexie samozvanej Doneckej ľudovej republiky aj Luhanskej ľudovej republiky, ako sa k tomu budeme stavať, pretože v našej správe je, že zdôrazňujeme, že trváme na medzinárodných záväzkoch, na zvrchovaných právach, na suverenite Ukrajiny aj na jej územnej celistvosti. Takže toto sú otázky, ktoré sme tam nenašli a sú pre nás dôležité.
Pán kolega Ferenčák práve pred chvíľou hovoril o tom, ako sa mení geopolitické nastavenie sveta, a tak máme otázky o tom, ako sa budú posilňovať a formovať naše vzťahy a posilňovať vzťahy so Spojenými štátmi na strategickej úrovni a ako sme v súlade s EÚ27.
V správe sa hovorí, že máme konzistentnú pozíciu voči Arménsku a Azerbajdžanu. A akým spôsobom sme konzistentní voči Arménsku, keď vieme, že politickí oponenti sú perzekvovaní, zatváraní a naše firmy fakticky dodávajú výzbroj Azerbajdžanu? Takže mnoho rozporov, ktoré tam vidíme a zdajú sa nám nekonzistentné.
Zároveň sa tam hovorí, že Slovenská republika sa zúčastňovala na tvorbe iniciatív Európskej únie, zameraný na posilnenie odolnosti voči hybridným hrozbám, a na Slovensku prežívame intenzívnu hybridnú vojnu zo strany Ruskej federácie. Pred nejakým časom sme videli videozáznam stretnutia ruského špióna s redaktorom nejakého našeho denníka, ktorý mu dokonca odovzdal finančný obnos. Vec bola dokonca aj vyšetrená a obnos, teda trest pre pána redaktora bol mimoriadne nízky. Ja si myslím, že to malo vyzerať úplne inak. A takmer takéto veci prechádzame ako nejaké drobnosti, ktoré sa len tak stali. Ale zasiahlo ministerstvo zahraničných vecí voči takýmto veciam? A teda napríklad aj, aká bola reakcia na cestu pánu podpredsedu Blahu do Moskvy? Nie je práve pán riaditeľ FSB, ruských tajných služieb, pán Naryškin autorom takýchto hybridných hrozieb, ktoré sa týkajú aj Slovenska? Že ono sa nám tu niečo deje pred otvorenými očami, z tváre do tváre a takáto návšteva pána Blahu asi neprispeje k zníženiu úrovne hybridnej vojny na Slovensku. Komunikovalo ministerstvo zahraničných vecí takéto veci voči našim euroatlantickým partnerom, alebo pýtajú sa nás na to vôbec, alebo radšej mlčia?
Pán premiér na výbore pre európske záležitosti oznámil, že o svojej ceste vopred informoval, do Moskvy, vopred informoval pani Leyen aj pána Costu, a opýtali sa ho na to aj kolegovia ostatní premiéri, že čo tam bude robiť a povzbudili ho? Mne sa zdá, že všetci mlčali, jednoducho preto, že sa asi za to aj hanbia.
Takže myslíme si, že v tejto správe chýbajú niektoré oblasti a vyvolávajú množstvo pochybností v občanovi, ktorý sa pozerá na našu politiku v zahraničí a na to, že aj keď to neznie dobre, ja viem, že tento výrok sa nepáči našim predstaviteľom, ale Slovensko v určitej medzinárodnej izolácii je. Za posledné dva roky tejto novej vlády, alebo necelé dva roky, sa skutočne neobjavuje u nás a v našich vzťahoch plejáda zahraničných politikov a je to chyba, nie je to dobré.
Takže ďakujeme za správu, bola obsiahla, bola v rôznych oblastiach zaujímavá, a predsa sme sa niektoré dôležité veci nedozvedeli.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv krátka oprava, je to elektrotechnická škola, ďakujem.
A chcel by som poprosiť, alebo chcel by som vyjadriť poľutovanie nad tým, že po chodbách tohto parlamentu sa prechádza obvinený extrémista. Apelujem na všetkých kolegov Národnej rady, aby dôsledne zvážili, koho si volajú do Národnej rady, pretože je to dôležité, chodia tu ľudia, chodia tu študenti, tak vás prosím, všetkých vás prosím, aby ste zvážili, koho do týchto priestorov Národnej rady pozývate.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani kolegyňa, ja sa pripájam k tomu plamennému vystúpeniu voči násiliu, nielen voči ženám a nielen voči násiliu, ale aj akejkoľvek nespravodlivosti a neúcty voči ženám, ale rozšíril by som to aj voči násiliu, nespravodlivosti a neúcty voči mužom, seniorom, deťom, voči každému človeku. A zvlášť dnes, dnes, keď si pripomíname deň učiteľov, z ktorých mnohé sú ženy, a chcem, chcem dnes sa pripojiť k vám a povedať, že táto spoločnosť si nectí ženy, nectí si učiteľov a táto vláda, minister školstva a aj odborári sa voči učiteľom a voči ženám v školstve postavili chrbtom. A pripájam sa k tomu a vyzývam, aby sme si nielen ženy, ale každého človeka ctili, aby sme si dnes uctili učiteľov, ktorí formujú nielen charakter, ale aj intelekt, aj budúcnosť tejto spoločnosti.
Ďakujem

Ďakujem za slovo. Zareagujem na všetkých troch kolegov, pani kolegyňu a kolegov. Jednoducho predkladáme návrh zákona, ktorý je nielen motivovaný, teda pozmeňujúci návrh, ktorý je nielen motivovaný celosvetovým trendom, že ich začleniť zdravotne znevýhodnených športovcov do bežných zväzov, ale aj praxou zdola. Je veľmi efektívne, keď zdieľajú športoviská, keď majú prienik v tom, čo potrebujú pre svoju činnosť, keď môžu koexistovať vedľa seba, vzájomne sa inšpirovať a podporovať. Vidíme to aj v iných oblastiach, nielen v oblastiach športu, že to prináša úžitok. Nerobíme to nasilu, iba vytvárame podmienky, aby to tak bolo.
Samozrejme, ako opoziční poslanci, teraz reagujem na kolegu, pána poslanca Pročka, nemáme v rukách väčšinu a môžeme len ako konštruktívna opozícia robiť svoju prácu, to znamená prispievať k zlepšovaniu kvality legislatívy, ale najmä života našich občanov, v tomto prípade športovcov. Týmto návrhom aj posúvame peniaze od štruktúr smerom k jednotlivým športovcom, v tomto prípade zdravotne znevýhodneným, z dôvodov, ktoré som predtým podrobnejšie popísal. Ďakujem za vaše reakcie a nádejám sa, že tento pozmeňujúci návrh môže byť prijatý. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán kolega Horecký, ďakujem za tvoje vystúpenie a hlavne za tento pozmeňujúci návrh, lebo dobre vieme, že zdravotne znevýhodnení športovci to majú veľmi ťažké, a pritom nám robia neskutočnú reklamu v zahraničí a určite si zaslúžia väčšiu pozornosť od štátu, ale hlavne vytvorenie lepších podmienok. Ja viem, že to je opozičný návrh, ale ten návrh si myslím, že je dobrý a, pán minister, nič by sa nestalo, ak by ste si ho potom možno aj osvojili, poprípade niečo doplnili, zmenili, ale venujme pozornosť týmto ľuďom, lebo v živote to majú veľmi ťažké a ako som spomenul, že robia nám neskutočnú reklamu v zahraničí a našou povinnosťou je vytvoriť im lepšie podmienky. Ďakujem.