Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť sa dotknúť diskutovaného zákona. Chcem sa pripojiť k mojim predrečníkom za KDH, § 94 je dôležitý. Celý tento zákon dáva normy, technické normy, ktoré má kontrolovať úrad verejného zdravotníctva na to, aby mohol povedať, či je poskytovaná tá činnosť správne, alebo nie. Pokiaľ tieto normy nemá, nemá čo hodnotiť. Nemá čo vytknúť danému poskytovateľovi alebo danému podnikateľovi.
Myslím si, že už dlhšie vieme, že tento pozmeňujúci zákon teda alebo paragraf príde a bolo dosť času na to vykomunikovať si to spolu a urobiť takú úpravu, ktorá by vedela prejsť už v tomto, na tejto schôdzi. Naozaj si myslím, že pokiaľ § 94 prejde, nebude vyhodený, KDH s čistým svedomím podporí tento zákon.
Mám ale malú výtku a toto je vlastne výtka k tomu zákonu, ktorá sa týka celkovej stratégie zdravotníctva a pohľadu, ako, a možno aj dôvodu, prečo nám nefunguje. Celý tento zákon je postavený ako zákon o normách pre prevenciu infekčných ochorení, aby nás podnikatelia takpovediac nenakazili svojou činnosťou. Problémom je, že svet a Slovenská republika teraz neodoláva infekčným ochoreniam a priori, ale neinfekčným, a tobôž preventabilným ochoreniam. O týchto ochoreniach tento zákon nehovorí takmer vôbec. Poviem príklad.
Slovenská republika je na popredných negatívnych priečkach v onkologických chorobách. Stále nemáme screeningovú vyhlášku. Aby ste vedeli, o čom hovorím, Česká republika prijala screeningovú vyhlášku pre karcinóm krčku maternice už pred piatimi rokmi. Za tých päť rokov sú na úrovni karcinómu krčku maternice v priebehu roka v takom istom počte, u takého istého počtu žien ako Slovenská republika, pričom Slovenská republika má dvakrát menší počet obyvateľov a tým pádom aj žien. Pokiaľ nebudeme mať tieto preventívne a screeningové programy, ktoré práve sú, prevencia je v kompetencii aj verejného zdravotníctva, screening, samozrejme, už u lekárov. Pokiaľ do tohto nebudeme investovať svoju energiu, na konci nám zostáva veľmi drahá starostlivosť, o akej sa budeme baviť napríklad v zákone o lieku 363 o chvíľočku. Máme obrovskú, obrovský počet kardiovaskulárnych ochorení. Slovensko má nejakú stratégiu, plán Zdravé srdce, Zdravé Slovensko 2030, ktoré je na podklade európskych partnerov, ale tento zákon o tom nehovorí ani jednou vetou, pričom, a toto nemá byť zákon na kontrolu podnikateľov, toto má byť zákon, ktorý chráni verejné zdravie. Mám taký slogan: všetci budeme starí a bude nás stále viac, ale je lepšie byť zdravý starý ako chorý starý. A pre toto v tomto Slovenská republika robí veľmi málo. Chýba mi tu stratégia, ako zdolať kardiovaskulárne ochorenia na Slovensku, ako predchádzať onkologickým ochoreniam, ako predchádzať neurologickým ochoreniam, ako s nimi bojovať, a to má priame dôsledky na finančné náklady na zdravotnú starostlivosť, lebo keď nezaintervenujete lacno na začiatku, vypomstí sa vám to v záchrankách a v nemocniciach za veľmi draho a ešte s neistým výsledkom.
Preto, pán minister, chcem poprosiť uvažovať už o novele tohto zákona, kde bude rozšírená oblasť prevencie neinfekčných ochorení.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, treba uznať gesto aj pána podpredsedu parlamentu, že sa ospravedlnil. To sa v dnešnom parlamente už len tak nevidí, takže treba to uznať.
Aby sme prešli k veciam, ktoré naozaj Peťo Sachura v podstate vystihol, že ten návrh zákona, ktorý ste, pán minister, pripravili, je dobrý. A ja si myslím, že keby tam nebol ten návrh na to vypustenie tohto paragrafového znenia, by sme ho asi aj celá opozícia podporili. Čiže nemusíte sa, pán minister, báť. To dopredu vám hovorím, že keby náhodou ten pozmeňovák pána Lučanského neprešiel, tak vám zákon neprejde. Prejde vám, my v KDH za to určite zahlasujeme. Takže nemusíte sa toho báť. Naozaj, lebo nám ide o dobrú vec a tá vec, ten váš návrh zákona, je dobrá vec. A ja si myslím, že to ustanovenie, ktoré ste tam predtým mali, nemali ste ho len tak pre srandu, ale je to dôležitá vec.
K pánovi podpredsedovi Dankovi poviem teda iba jednu vec, že súhlasím s vami, že tu nikto nemá z nás hovoriť o tom, že čo je zlé v kozmetických salónoch, alebo nie je zlé. Myslím si, že tá profesia je ťažká a tie ženy, ktoré to robia, si myslím, že si zaslúžia aj úctu, aj pochopenie. To rovno poviem. Ale poviem aj B, že sa to, čo Oskar Dvořák hovoril, naozaj na Slovensku deje. Ale je to trestné. Ja s vami súhlasím, ale deje sa to. Deje sa to a jednoducho my na to nemáme možnosti to kontrolovať, lebo ministerstvo zdravotníctva, úrad pre dohľad na to nemá, nemá kapacitu, aby takéto možnosti v týchto salónoch robil. Čiže sa to deje. To, čo Oskar hovoril, to sú reálne fakty, ktoré sa v kozmetických salónoch dejú. A jednoducho deje sa aj to, čo hovoril takisto Oskar, že tu príde, teraz nechcem povedať, že kozmetička, príde niekto, ktorý sa tvári, že to robiť môže, ale na to nemá vzdelanie. To si treba jednoducho povedať ako holý fakt.
A práve týmto návrhom zákona, keď ho stadiaľ vyhodíte, tak to vlastne zlegalizujete, že takáto kontrola nad tým nebude. A toto jednoducho nemôžeme dopustiť, hej? Kľudne, veď toto je prvé čítanie, že poďme sa o tom baviť, aby sme to upravili, aby ten návrh zákona mal hlavu a pätu. Veď tých možností je veľa, ale nevypúšťajte to stadiaľ, pán podpredseda, nechajte to v takom znení, ako to je, nech sa pripraví pravdepodobne aj vyhláška, aby bolo jasne dané.
My sme za to, aby to napríklad nerobili len lekári, ale aby to robili aj zdravotné sestry, ale aby sa na to vytvorilo aj certifikované štúdium estetickej medicíny, že by mali na to napríklad kompetenciu sestry to robiť samostatne. V tom nevidím žiadny problém. Lebo pán Lučanský tu splietal dve veci. On tu hovoril prvé o kozmetických salónoch, potom tu hovoril o zdravotných sestrách. To sú dve rozdielne veci, lebo zdravotnícky pracovník je človek, ktorý má vzdelanie a má kompetenciu na to, aby daný výkon mohol robiť alebo nemusel. A môže to byť kľudne aj sestra, môže to byť kľudne aj lekár. V tomto sa zhodneme, ale vy to idete úplne vypustiť tým, že nad tým nebude žiadna kontrola. A tam ja vidím veľký problém, pán podpredseda, a preto vám hovorím, že poďme z tejto kratšej cesty naspäť. Vráťme ten návrh zákona, ako je, len doprecizujte vyhlášku tak, aby bolo jasne dané z toho, čo chceme a čo nechceme urobiť. Nech kozmetičky kľudne podnikajú v tom, čo robia. Tu myslím, že nikto z nás nie je, aby tu teraz bojoval proti živnosti, ktorá tu na Slovensku funguje a roky robí, ale nemôžeme sa dostať do takého štádia, že budeme robiť výkony, ktoré nemôžu robiť zdravotnícki alebo nezdravotnícki pracovníci, hej, lebo to sú nezdravotnícki pracovníci, že si tu bude niekto niekde robiť, tak ako ste povedali, lebo je to trestný čin, ale kto to reálne skontroluje? Kým sa tej pacientke nič nestane alebo nebude mať nejaké zdravotné problémy, tak ona to nikde nenahlási, lebo tí ľudia častokrát nevedia, že ten výkon, to podanie, tú injekciu alebo ten chirurgický zákrok nemôže robiť nezdravotnícky pracovník. Lebo ona povie, že ona to robiť vie, že má nejaké certifikačné štúdium alebo bola na nejakom školení a už tým pádom je to pre tú ženu alebo toho pacienta alebo toho človeka dané, že si to dá urobiť.
Čiže tam vidím ten problém a z tohto miesta by sme, pán minister, boli, aby ste sa za to postavili, že to nevyhadzujte z tohto návrhu. Vôbec, nechajte to tam a radšej to doprecizujte vo vyhláške alebo v nejakom podobnom predpise. Je to z tohto dôvodu, že ak to vyhodíme, ten stav, ktorý je teraz, bude pokračovať a vy sám, pán minister, takisto viete, že sa to deje, lebo vy na to kompeten..., nieže kompetenciu, kompetenciu na to máte, ale nemáme na to kapacitu, ani úrad pre dohľad a už vôbec nie ministerstvo, aby kontroloval salóny alebo živnosti, ktoré proste túto činnosť jednoducho na Slovensku robia. Nebudeme si hovoriť, že sa to nedeje. Deje sa to a začína to pribúdať.
Takže ja sa z tohto miesta chcem opýtať, že aké riešenie na to navrhujete, lebo vyhodiť to nie je cesta. Nie je cesta, aby sa to z toho vyhodilo, a preto vám vravím, že nechajte to ustanovenie, nech pánovi Lučanskému ten pozmeňujúci návrh neprejde. Ja hovorím za seba aj za náš klub KDH, že, ak to nevyhodíte stadiaľ, necháte to tam, tak za návrh zákona zahlasujem, aby prešiel, lebo je dôležitý, lebo je tam veľmi veľa dobrých ustanovení, ktoré môžu pomôcť v slovenskom zdravotníctve.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko k tomuto zákonu. Najprv mi dovoľte povedať pár pozitívnych vecí, ktoré si myslím, že sú zmysluplné. Jednak, že sa definuje pojem pandémia, aj keď tu chcem poznamenať, že kolega Kotlár už mi signalizoval, že možno prídu s nejakým novým návrhom, ako má pandémia vyzerať, takže na to si počkáme. Ja si myslím, že to, čo je teraz v zákone 355, je úplne definícia, ktorá je medzinárodná, medzinárodne uznaná a myslím si, že tak je správna. Tak očakávam a dúfam, že teda nedôjde ku žiadnej zmene, pán minister.
Čo sa týka toho bodu, ktorý nás zaujíma, zotavovacie podujatia, mení sa tu na minimálne teda schvaľovanie zotavovacieho podujatia. Už nebude musieť sa nahlasovať, ale bude, teda tá oznamovacia povinnosť sa vynecháva. To je v poriadku. To, čo sme sa my rozprávali a za čo som aj vďačný, že prebehli nejaké interné stretnutia, tak dúfam, dúfam, že sa to pohne ďalej vpred, že ten vykonávací predpis, tá vyhláška potom bude obsahovať aj tie námietky, námietky mládežníkov, ktorí namietali, to si pamätáte asi tých skautov a všetko, čo sme my hovorili, nebudem sa opakovať. Takže očakávame a budeme to intenzívne sledovať, či teda tá vyhláška skutočne uzrie svetlo sveta a či tam budú naozaj akceptované tie podmienky, o ktorých sme sa rozprávali. Verím, že áno.
No a čo som chcel vlastne pochváliť v druhom čítaní, ale teraz predpokladám, že teda už to chváliť nemôžem (povedané so smiechom), je, že vlastne chcete vypustiť bod 94, to, čo hovoril tu kolega Lučanský práve teraz ohľadom starostlivosti o ľudské telo. Myslím si, že bolo načase nejakým spôsobom zaregulovať túto oblasť, pretože je to také pole neorané a naozaj nie sú tam jasne oddiferencované úkony, výkony, ktoré má kto vykonávať a ja ako lekár to vnímam z toho pohľadu ochrany zdravia a vnímam to ako veľmi dôležité, aby sme jednoznačne manipuláciu s jazvami, manipuláciu s materskými znamienkami alebo výkony na očnej spojovke, sklére, rohovke, zuboch nechali odborníkom, ľuďom, ktorí sa tomu naozaj venujú a uvedomujú si, čo môže spôsobiť napríklad aplikácia nejakej látky v blízkosti alebo, nedajbože, priamo do týchto, do týchto miest kože. Takisto že bolo zadefinované v tom bode c) vykonávať činnosť, pri ktorých je porušená integrita ľudskej kože. Asi o to ide. Toto spôsobilo aj ten pozmeňujúci návrh pána Lučanského, okrem piercingu, nastreľovania náušníc, tetovania, permanentného mejkapu a keď som teda dobre pána Lučanského počúval, tak jeho argument je hlavne, že teda bude zakázaná mezoterapia, čo je mikroaplikácia rôznych látok do kože, respektíve použitie laseru bez terapeutického účinku, ale tu chcem opäť apelovať na to, že aj takéto zásahy do integrity kože môžu spôsobiť vážne zdravotné poškodenie. Čiže nemyslím si, že je správne, aby sme takýmto spôsobom kompletne vypustili tento užitočný a zmysluplný bod 94.
To, čo hovoril pán Lučanský, okrej, s tým sa dá povedzme aj diskutovať. Hovoril o tom, že teda poďme sa baviť o certifikácii, možno niektorých certifikovaných špecialistiek. Len to, čo hovorí on, je teraz niečo úplne iné. On to chce komplet celé vypustiť. On tuná nehovorí o žiadnej certifikácii, komplet vypustiť celý bod 94, čiže vrátime sa späť do toho stavu, kde sme teraz. To znamená, nie je zadefinované nič. No a s tým, samozrejme, my súhlasiť nemôžeme. Takže tu by som takisto apeloval na pána ministra, že ak teda schválite tento pozmeňovák, tak treba naozaj pracovať na tom, aby sa to potom zapracovalo.
No a potom by som chcel ešte pochváliť, pochváliť by som chcel aj niektoré body, ktoré sú v tomto, v tomto zákone, napríklad povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení vykonávať dohľad nad nozokomiálnymi nákazami. Toto je veľmi pozitívny, pozitívny bod. Dúfam, že teda to nebude len Potemkin, a že tie nahlasovania aj kontrola bude lepšia, ako je doteraz. A rovnako aj z dôvodu toho, že teraz v mnohých zdravotníckych zariadeniach dochádza ku rekonštrukčným prácam, tak si myslím, že je zmysluplné aj toto nahlasovanie, nahlasovanie odboru alebo orgánu verejného zdravotníctva, že sa tuná takáto rekonštrukčná práca vykonáva.
Mám v živej pamäti napríklad situáciu v Národnom onkologickom ústave, kde naozaj tie rekonštrukčné práce išli veľmi na úkor aj kvality zdravotnej starostlivosti v rámci, v rámci bežného chodu celej nemocnice, ale však v poriadku, len treba sa na to pripraviť a možno treba hľadať alternatívy, aby nebol narušený zdravotný proces. Nedá sa búrať, zbíjať, zvárať, neviem čo všetko a pod vami na ďalšom poschodí má prebiehať zdravotná starostlivosť, zvlášť napríklad na oddelení paliatívnej medicíny alebo niekde inde, kde naozaj je potrebný kľud. Takže toto vítam.
Takisto rovnako pozitívne hodnotím aj napríklad, že postupujete v zmysle nejakých našich medzinárodných záväzkov, definujete kontaktné miesto pre komunikáciu v rámci európskeho systému včasného varovania, že ním má byť ÚVZ. Toto sú pozitívne veci.
Čiže z môjho pohľadu je tam viacero technických zmysluplných vecí. Nerieši to celkový problém Úradu verejného zdravotníctva, ktorý je takou veľkou hygienou, ktorý možno by sa mohol viac zamerať na prevenciu a budúcnosť ako a, alebo smerovanie celkovo tej preventívnej starostlivosti, ale v poriadku, aspoň tieto technické veci môžu niekde pomôcť. Takže za mňa asi takéto zhodnotenie.
Kvôli týmto drobným nedostatkom sa KDH pri tomto návrhu zdrží hlasovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem zmenu programu v tom, aby sme predradili číslo parlamentnej tlače 1336, čo je štátny záverečný účet, a číslo parlamentnej tlače 1364, čo je uznesenie k systémovému zlyhávaniu riadenia verejných financií, na štvrtý a piaty bod tejto schôdze, čiže hneď za tie technikálie, ktoré sú v úvode schôdze, aby sme sa začali zaoberať verejnými financiami, pretože zo štátneho záverečného účtu jasne vyplýva, že minister financií prepadol vo všetkých ukazovateľoch pri zodpovednom riadení verejných financií. Máte zhoršené ratingy, zadlžujete Slovenskú republiku, deficit vám neklesá pod 6 miliárd, ženiete dlh vysoko do neba, je na trajektórii k stám miliardám. Máme tu podnikateľské prostredie, ktoré zažíva exodus do zahraničia. Naproti tomu si dalo ministerstvo hospodárstva vypracovať za 700 000 z PP, z POO, antibyrokratický balíček, ktorý rok nevie zaviesť. Zlyhávate, zastavili ste rast. Navrhujem to okamžite na začiatku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Podľa § 30 ods. 1 rokovacieho poriadku v mene dvoch poslaneckých klubov KDH a hnutia SLOVENSKO podávam návrh na predĺženie dĺžky času rozpravy o parlamentnej tlači č. 1312, ktorým je návrh nového Občianskeho zákonníka, na dvojnásobok.
Zdôvodnenie: Občiansky zákonník má takmer dvetisíc paragrafov. Upravuje podstatné situácie, ktorými prechádza každý občan Slovenskej republiky. Občiansky zákonník by mal posilniť právnu istotu, sprehľadniť a zjednodušiť nevyhnutné procesy, ktorými občania prechádzajú. Mal by rešpektovať celospoločenskú dohodu, stáť na pilieroch konsenzu, odbornosti v záujme občanov Slovenskej republiky. Na prerokovanie jedného z najdôležitejších zákonov je potrebný dlhší čas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačovou 971. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1016 z 26. augusta 2025 v znení neskorších, rozhodnutí predsedu Národnej rady, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja by som sa chcel napriek tejto takej ťaživé atmosfére, chcel by som sa oficiálne poďakovať poslancom vládnej koalície. Ja som ich ešte nevidel za dva a pol roka tak poctivo tu sedieť stále, aj navrhovateľa, aj spravodajcu, takže ďakujem... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem vám všetkým za vaše pripomienky, návrhy a takisto aj ďakujem za privítanie školskému výboru. Všímam si, že tak čas od času tu v pléne je nejaká taká roztržka a taká nejaká kultúrna vložka, ono to je tak dobre celkom na oživenie, ale malo by to mať aj svoje isté hranice. Verím tomu, že my v školskom výbore budeme hľadať konštruktívne riešenia, pretože vysoké školy ako priestor, kde sa buduje naša nová generácia, ktorá tu raz zasadne do týchto lavíc, si vyžaduje veľkú pozornosť. Tak veľmi pekne ďakujem za privítanie.
K tej transparentnosti chcem povedať, že už mám niekedy v tej časti alebo v tom prostredí mimo parlament vonku to slovíčko ako za nadávku, že keď je niekto transparentný, tak to už je skoro nadávka. Tak, prosím, majme v úcte to slovo transparentnosť a pristupujme k nemu naozaj s veľkou úctou, lebo toto nám všetko bude spočítané raz a raz budeme podľa toho aj súdení. Takže aby sa toto nevytratilo, tak buďme k sebe navzájom úctiví a hľadajme spôsob, ako veci urobiť, nie dôvod, prečo ich neurobiť. Lebo aj celé dnešné dopoludnie, aj predchádzajúce dni, keď som tu čakal na rozpravu o tomto zákone, som videl kopec nepochopenia a mnohých invektív a ako keby jeden nevedel, čo hovorí druhý, ako keby sme rozprávali úplne iným jazykom, nie slovenským.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne a teším sa na spoluprácu aj pri tomto a ďalších zákonoch. Všetko dobré.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Kolega Gabi Paľa, takto si presne predstavujem vystúpenie, keď sa bavia školáci. Je veľkou škodou, že tak dôležité témy ako je školstvo, zdravotníctvo v podstate prichádzajú na rad na konci schôdze a riešime tu tri dni nepodstatné veci, ktoré absolútne našim deťom ani našim ľuďom nepomáhajú. Ja by som trošku bol taký obozretnejší, pán kolega Habánik, ja si vašu prácu veľmi vážim, ale ja keď vidím, že niečo pripravuje strana HLAS, ja už, tak mi tak kontrolka bliká, že čo to zase bude. Lebo ja som zažil tender, ako keď hovoríte, že nejaký transparentný a že všetko sa hodnotí transparentne, veď zažili sme najväčší tender tejto vlády, tender na záchrannú zdravotnú službu v hodnote 2 miliardy eur. Čiže ja by som bol veľmi obozretný s tým, že keď má niekto niečo hodnotiť a ešte takým spôsobom, že sa to pripravuje táto koalícia, mám z toho rešpekt, preto vítam, čo ste povedali, že to chcete prepracovať, lebo ja si myslím, že tie peniaze, keď sú to európske peniaze alebo sú to naše peniaze, to je jedno, sú to peniaze daňových poplatníkov, tak majú byť transparentne rozdelené medzi všetkých. Tie projekty, ako hovoril kolega Gabi Paľa, sú dôležité aj pre mladú generáciu, ktorá, ak ich nebude robiť tu, tak ich bude robiť pre zahraničné firmy a tie peniaze potom pôjdu do zahraničného štátneho rozpočtu.
Čiže ak vieme ešte niektoré veci upraviť, poďme vybaviť, ale takto si predstavujem diskusiu o dôležitých veciach v školstve. Je škodou, že to prichádza vždycky až po nejakých bombách časovaných, ktoré tu už tri dni riešime. Či to je chyba koho? Naša chyba to nie je, my sme pripravení rokovať, takže pevne verím, že druhé čítanie prinesie pozitívnejšie zmeny.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tak som sa dočkal, prichádzam z terénu, z akademickej pôdy a teda je mi cťou, že môžem vystúpiť práve k vysokoškolskému zákonu a jemu príslušným zákonom. A chcem povedať, že naozaj prichádzam z terénu, v ktorom sa veci kazia a sú pokazené, a teší ma, že aj keď sa niektoré veci vo vysokoškolskom zákone pokazili, že ich teraz ideme opravovať a že im dávame novú nádej a šancu na úpravu. Dotknem sa vo svojej rozprave zákona č. 172 a potom aj zákona autorského č. 185.
Cieľom toho zákona 172/2005, ktorý je príslušný vysokoškolskému zákonu, je zabezpečiť, aby podpora výskumu a vývoja na Slovensku bola efektívna, transparentná a prispievala k inováciám a konkurencieschopnosti našich vysokých škôl a našej krajiny zároveň. Navrhovaná úprava § 19 ods. 4 zákona prináša zmenu, ktorá si zaslúži svoju pozornosť. Už kolegyňa predo mnou v rozprave vystúpila a podobne to namietala, ja sa k tomu vyjadrím podobne, pretože som priamo zainteresovaný aj do projektovej činnosti ako vysokoškolský pedagóg. Zavedenie pravidla, že projekty do 200-tisíc eur môžu byť posudzované výlučne domácimi hodnotiteľmi síce môže pôsobiť ako administratívne zjednodušenie, no otvára otázku dôveryhodnosti celého tohto procesu. My sme na Slovensku veľmi malá komunita, odborníci sa poznajú navzájom, na pracoviskách spolupracujú v rámci projektov a teda je tam veľké riziko, že vznikne konflikt záujmov alebo že si tak, poviem to jednoducho, sami sebe si. A práve toto vnímam ako nie celkom férový prístup, zvlášť ak jedným z dôležitých faktorov a bodov vysokého školstva do budúcnosti je internacionalizácia, ktorá má práve vťahovať zahraničných odborníkov do našich procesov, aby sme my mohli verifikovať svoje procesy s Európou a so svetom a zároveň aby aj svet videl, na akých princípoch pracujeme my.
Nejde teda o to, že chceme spochybniť našich odborníkov, vedcov, hodnotiteľov, ide skôr o to, aby sme tú nezávislú externú perspektívu zapojili a vnímali ich pripomienky a návrhy, ktoré nás môžu potom posunúť a zabránime tým klientelizmu. Skúsenosti zo zahraničia nám ukazujú, že riešením nie je voľba medzi domácimi a zahraničnými hodnotiteľmi, ale ich kombinácia. V Nemecku napríklad aj pri menších grantových programoch sa kladie dôraz na peer review, nezávislé odborné panely, čím sa posilňuje aj dôvera v kvalitu a férovosť rozhodovania. Veď apropo, ak si zoberieme periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a tvorivej činnosti vysokej školy, ktoré každá vysoká škola absolvuje raz za šesť rokov, si tiež na hodnotenie týchto výstupov kontrahujeme a voláme zahraničných odborníkov, ktorí posudzujú tieto naše výstupy. Ak to robia tam, nevidím dôvod, aby sme toto nemohli mať aj v rámci projektov, a preto si myslím, že úplne vylúčiť nie je celkom správne riešenie, skôr by som povedal, že poďme riešiť kombináciu. Napríklad do 50-tisíc eur stačí jeden zahraničný odborník, nad 50-tisíc dvaja zahraniční odborníci. Čiže cieľom by teda nemalo byť len zrýchliť proces, ale aj zachovať dôveru v to, že verejné prostriedky sú prideľované férovo, odborne a bez pochybnosti. Toľko k tomu prvému zákonu.
Ten ďalší zákon, autorský zákon č. 185. Navrhuje sa v ňom vyňatie počítačového programu zo špecifického režimu zamestnaneckého diela vytvoreného zamestnancom verejnej vysokej školy a Slovenskej akadémie vied a jej organizácii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu o právnej ochrane počítačových programov. Takto znie dikcia tejto zmeny. Navrhovaná úprava v § 89 sa môže na prvý pohľad javiť ako iba technická zmena, no ide však v skutočnosti o zásadnú zmenu postavenia autorov počítačových programov. Vylúčením autorov softvéru v pôsobnosti § 90 ods. 10 ich pripravujeme o právo napríklad na dodatočnú odmenu v prípade, že sa ich dielo ukáže ako mimoriadne úspešné. Inými slovami, ak dnes autor predá svoje dielo pod cenu a to následne prinesie vysoké zisky, zákon mu dáva možnosť domáhať sa spravodlivejšej odmeny. Po novom by táto možnosť pre programátorov zanikla, čo vnímam ako diskriminačné. Rozumiem argumentu, že chceme mať právnu istotu pre firmu, pre investora a že softvér je často produktom tímovej práce, ale vzniká aj v rámci pracovnoprávnych vzťahov a tie môžu prinášať rôzne anomálie. To neznamená, že by sme mali rezignovať na základný princíp spravodlivého odmeňovania autorov.
Najväčší problém tejto úpravy vidím v nerovnováhe. Silnejšie postavenie majú firmy, slabšie majú tí jednotlivci, najmä tí freelanceri, mladí vývojári. Práve tí sa môžu ľahko dostať do situácie, keď za svoj podiel na úspešnom projekte dostanú iba jednorazovú odmenu bez akýchkoľvek možnosti podieľať sa na jeho budúcom zisku. A vieme, že softvérové produkty sú veľmi zaujímavé v dnešnej dobe. Zahraničná prax ukazuje, že podpora inovácií a ochrana autorov sa nemusia vylučovať. Napríklad v Nemecku, v Česku existujú mechanizmy, ktoré zohľadňujú špecifiká softvéru, no zároveň sa snažia zachovať primeranú rovnováhu medzi investorom a tvorcom. Preto by sme mali zvážiť naozaj, či úplne vylúčime z tejto ochrany práve týchto autorov. Cieľom by nemalo teda byť len zjednodušiť podnikanie, ale aj zachovať dôveru, že úspech sa delí spravodlivo medzi tých, ktorí ho vytvorili. Ak to tak neurobíme, opäť to vyzerá tak, že títo ľudia, mladí ľudia budú odchádzať preč a budú tvoriť softvér pre zahraničné firmy, kde sa domôžu spravodlivého rozdelenia nielen na autorských právach, ale aj na zisku z podielu pri tomto vývoji.
Pri tejto diskusii o autorskom zákone chcem ešte pripomenúť, že nemali by sme zabudnúť ešte na jednu dôležitú vec, a to je postavenie univerzít a výskumných inštitúcií. Súčasný model autorského zákona posilní postavenie autora tak, že autorské práva k dielu vzniknutému na pôde univerzity patria v plnom rozsahu jemu. To je pochopiteľné z pohľadu ochrany tvorcu. Teraz to otočím. Tvorca je chránený, lebo má sto percent. Ale čo z pohľadu univerzity a férovosti opäť, keď univerzita poskytuje nielen priestor, poskytuje piár, poskytuje background, poskytuje všetky možné veci, ktoré tento výskumník má k dispozícii a nemá z toho táto univerzita, fakulta nič. Čiže napriek tomu všetkému hľadajme spôsob, aby toto rozdelenie bolo win-win. Nejde o to brať práva autorom, ale opäť o nastavenie rovnováhy, ktorá umožní mať minimálne, ak nie podiel na autorstve, autorstvo nech pokojne ostane u autora, ale nech je podiel na výnosoch. Nech tá inštitúcia, univerzita, fakulta má podiel na výnosoch a nech je tam ešte rozdelený alebo pridelený, alebo zahrnutý do toho aj investor. Nech sa toto takýmto spôsobom delí, aby sa neudialo to, že budeme mať stopercentný podiel autorstva u autora a to bude proautorský systém, ktorý ale systémovo je slabší, alebo sto percent bude mať inštitúcia to autorstvo a vtedy je tento model síce možno efektívny pre univerzitu, ale demotivujúci pre tvorcov. Hľadajme zmiešaný model, ktorý presne v rovnováhe rozdelí nie práva, ale výnosy. Výnos z tohto nejakého autorského, nejakého nového modelu prinesie pre univerzitu nové prostriedky na to, aby ten vývoj, výskum mohol ďalej pokračovať.
Chcem povedať, že po dohode s KDH a s kolegami sme sa rozhodli, že v prvom čítaní toto, tento zákon alebo túto novelu, alebo pri tejto novele sa zdržíme a do druhého čítania predložíme vlastný pozmeňujúci návrh. Verím, že bude rovnomerný, spravodlivý a k dispozícii tak, aby bol aj baran celý, aj vlk sýty a bude to win-win.
Ďakujem veľmi pekne, prajem ešte pekný deň.