Nuž čo ešte povedať k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu, ktorý sa... a ktoré sa týka zásadnej zmeny v trestnom konaní a rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, čo ešte nebolo povedané, je to naozaj veľmi ťažké a je zároveň veľmi smutné, že tak ako my tu rokujeme už koľký, tuším Tomáš Szalay povedal, jedenásty deň, alebo koľký to vyrátali, že zatiaľ stále rokujeme sami so sebou a že sa snažíme vyzývať vládnu koalíciu, ministra Suska alebo kohokoľvek z nich, kto by nám chcel s nami konfrontovať ten náš názor, a že vlastne dôvody, ktoré sú prezentované, jednak pre to skrátené legislatívne konanie, ale aj pre celkovú zásadnú novelu Trestného zákona, ktorá vlastne depenalizuje tie majetkové trestné činy vrátane korupcie a ktorá ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, nie sú, no stále je to ako keby hrach a hádzanie hrachu o stenu a ja som tak rozmýšľala, že s čím ešte prísť, ako tú vládnu koalíciu vyburcovať a... (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Aha, ale my nemáme predsedajúceho... Aha, máme, dobre, O. K., vymenili... (Reakcie z pléna.) Á, dobre, pardon.
... a ako tú vládnu koalíciu vyburcovať, aby sme sa dostali do polemiky, a keď teda nefunguje argumentácia, tak ja by som skúsila možno odporúčať nejakú literatúru.
Dostalo sa mi pred Vianocami tej cti byť jednou z prvých, ktorá dostala novú knižku od ústavnej právničky – a váženej ústavnej právničky – Lucie Berdisovej, volá sa Ludwig Wittgenstein a kopernikovský obrat v práve. Táto knižka bola vydaná na pôde Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied tesne pred Vianocami a pani Berdisová sa tam venuje práve tomu, akým spôsobom, vlastne to, ako my právnici a právničky, alebo teda môžeme to stiahnuť aj na celý zákonodarný zbor, aj na ten koalično-opozičný súboj, vlastne vnímame tvorbu a jazyk a tvorbu právnych noriem, ako premýšľame vlastne o práve, a opiera sa tam práve o filozofiu toho významného právneho filozofa 20. storočia Ludwiga Wittgensteina, ktorý hovoril, že hranice myslenia ovplyvňujú vlastne hranice sveta, v ktorom žijeme a existujeme.
Tiež tam píše, že na každé okuliare, ktoré máme na nose, časom zabudneme. Paradigmy, v ktorých žijeme, cez ktoré myslíme sú tiež bežne nepovšimnuté, hoci samy určujú, čo a ako vidíme. Výmenou paradigiem dochádza k zmene videnia sveta. Wittgensteinovo nahrádzanie obrazov a uvádzanie do nových analógií je tak vlastne istou zmenou spôsobu videnia sveta, výmenou miniparadigmy, ktorá nás držala v zajatí, za inú. A v tejto súvislosti parafrázuje aj povolanie právnika, to je práve dôležité pre tých z nás, ktorí sme napr. ministrami spravodlivosti alebo predsedami a podpredsedami parlamentu a vyštudovali sme právo, alebo poslancami a poslankyňami vládnej koalície, a budeme raz hlasovať za toto slovenské... za toto skrátené legislatívne konanie a hovorí o právnickej práci.
Právnická práca je rovnako ako všestranná práca architekta skôr prácou na sebe, na vlastnom názore, na tom, ako človek vidí veci a čo od nich žiada.
V tomto kontexte mi tak napadlo, že by bolo úplne skvelé, keby sa poslanci vládnej koalície pokúsili si zložiť tie koaličné okuliare, cez ktoré vlastne vy vnímate tie naše argumenty z rôznych strán, ktoré tu prezentujeme, cez ktoré vnímate argumenty pani prezidentky, rady prokurátorov, Európskeho parlamentu, Európskej prokuratúry, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vrátane jej vedenia a mnohých, mnohých ďalších právnych aj neprávnických autorít, ktorí vám tu už odkedy bol vlastne tento návrh novely zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom predložený, pretože dnes sa tu už nebavíme o nejakom holom súboji medzi koalíciou a opozíciou.
My sa tu vlastne bavíme o úplných základoch trestného práva o tom, akým spôsobom bude tento štát nielen voči vašim kamarátom a voči ľuďom, ktorí sú z vášho okruhu momentálne trestne stíhaní, presadzovať vlastne tú trestnú politiku, ale voči všetkým obyvateľom aj voči vašim voličom a voličkám, voči ľuďom, ktorí možno budú okradnutí, prepadnutí, ktorí sa budú uchádzať o nejakú štátnu... (Rečníčka si odkašlala.) Pardon. ... o nejakú štátnu zákazku a budú vlastne dúfať, že sa zúčastnia nejakého transparentného verejného obstarávania, kde ich nepredbehne niekto, kto zneužije vlastne svoje postavenie a svoje vzťahy. Čiže my sa tu už nebavíme a nesnažíme sa vám argumentovať, a tým „my“ nemyslím teraz len túto polovicu sály, ale aj všetkých tých mimo tejto sály, ktorí s nami nemajú nič spoločné, ktorým ide o to, aby si tento štát naplnil svoju vlastnú funkciu, ktorou je presadzovanie spravodlivosti a zabezpečenie spravodlivosti pre všetkých obyvateľov tejto krajiny vrátane tej spravodlivosti v rámci trestného práva. Títo všetci vám hovoria, že nemáte dôvody na skrátené legislatívne konanie, a to ani prerušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ani pre takú zásadnú reformu trestného práva, na ktorú sa chystáte.
A preto, prosím vás, skúste si prečítať to, čo píše tá Lucia Berdisová alebo čo hovorí Wittgenstein ešte, možno niektorých z vás možno viac bude zaujímať filozofia, a skúste sa zamyslieť nad tým, že či celé toto, čo sa tu teraz deje, nevnímate práve a len cez tie vaše vlastné koaličné okuliare, skúste si ich zložiť a pozrite sa na tie argumenty, ktoré pán minister Susko či už tu predniesol v ústnej rozprave, alebo prezentoval v dôvodovej správe, a skúste sa na ne pozrieť naozaj odborne a nezávisle a zistíte, že nesedia.
Ja som v predchádzajúcom vlastne svojej rozprave, v tej písomnej rozprave poukazovala na to, že nesedia argumenty Európskym súdom pre ľudské práva, pretože tie štyri rozsudky, ktoré tam sú, sa nijakým spôsobom netýkajú toho, resp. nenavádzajú ani nenabádajú, neodporúčajú štátu, aby sme takýmto spôsobom valcovali naše trestné právo. Jediný vzťah by tam bol k tomu spolupracujúcemu obvinenému a posilneniu vlastne tej kontroly. A potom tu mám celú tabuľku, z ktorej som včera citovala, tých 27 nálezov Ústavného súdu, o ktorých teda tvrdí minister Susko, že podporujú tento návrh, ale vlastne, ktoré nám nikdy nedal, tak sme si ich prácne, a teda nejakým spôsobom dali dokopy a z tých 27 nálezov väčšina sa týka toho, že nebola dostatočne odôvodnená väzba a že pri tom pochybil Najvyšší súd. Ten sa neruší.
Tých 4-5-6 nálezov, ktoré sa týkajú Úradu špeciálnej prokuratúry, tie sa v podstate týkajú nejakých procesných pochybení, toho, že nebola povolená návšteva notára, že bola zadržiavaná korešpondencia, že boli, že sa príliš dlho rozhodovalo o nejakom prieskume prijatého opatrenia a podobne, čo sú všetko vážne výtky vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry, ale je to viac-menej k nejakému jednotlivcovi, prokurátorovi, ktorý v danom konaní pochybil, ale nie je to nič v žiadnom z týchto nálezov, Ústavný súd ani nepovedal, že tu dochádza k systémovému zlyhávaniu Úradu špeciálnej prokuratúry, ani nepovedal, že by mala byť právna úprava týkajúca sa Úradu špeciálnej prokuratúry nejakým spôsobom zmenená alebo preskúmaná, alebo prosto niečo by sa s ňou malo takéto radikálne diať, a už vôbec v tých nálezoch Ústavného súdu ani v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva a ani v tom jednom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie týkajúceho sa Bulharska nie je žiaden podklad pre takú radikálnu depenalizáciu majetkových trestných činov.
A to je v príkrom kontraste s tým, že Generálna prokuratúra minulý týždeň vydala tú správu o deťoch v resocializačných zariadeniach, kde poukazuje na systémové zlyhanie celého systému ochrany vlastne týchto detí od dozorového prokurátora, sociálnych pracovníkov až po súdy, ktoré o tom rozhodujú, ale generálny prokurátor včera povedal, že tu netreba hľadať vinníka, tu sa musíme pozrieť na riešenia.
Tak, prosím vás, zložte si tie koaličné okuliare, porovnajte tieto dve situácie, systémové zlyhanie na pôde detí v reedukačných centrách a pár nálezov Ústavného súdu, ktoré hovoria o procesných pochybeniach, a povedzte, že čo je dôležitejšie a podstatnejšie riešiť a kde by tie dôvody na skrátené legislatívne konanie boli.
Ešte raz prečítam ten, to... tú parafrázu Wittgensteinovho citátu: „Právnická práca“ – a podľa mňa aj práca zákonodarcov, nás – „je rovnako ako všestranná práca architekta, skôr prácou na sebe, na vlastnom názore, na tom, ako človek vidí veci a čo od nich žiada.“
Skúste sa zamyslieť. Lucia Berdisová, Ludwig Wittgenstein... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
