Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, ja už budem naozaj len veľmi krátko k tejto téme. Myslím, že všetko podstatné už aj odznelo. Ja chcem len ako právnička, ktorá sa venuje ľudským právam, zdôrazniť práve ten ľudskoprávny aspekt tohto návrhu.
Pri poslednej novele sa odstránila diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom, ale znevýhodnení naďalej zostali vdovy a vdovci, ktorí deti nemajú. A už sa tu spomínalo vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Ono ešte v roku 2021 vydalo stanovisko, v ktorom konštatovalo, že súčasný legislatívny stav je v rozpore s ústavou. Konštatovali to vtedy vo vzťahu k tej situácii, kedy ani vdovy a vdovci s jedným dieťaťom nemali následne po dvoch rokoch nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ale rovnako konštatovali, že sa to týka aj situácie bezdetných ľudí.
Ide v zásade o porušovanie zákazu diskriminácie vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa nachádzajú naozaj v zraniteľnej životnej situácii, ako tu už odznelo aj z konkrétnych príbehov ľudí, ktorých sa to dotýka. Naozaj to zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje ich život a mohli by sme im pomôcť, mohli by sme zlepšiť ich kvalitu života, ich životnú situáciu a aj ekonomickú stabilitu, ktorá prispieva k tomu, aby sme viedli kvalitný život.
Máme teda možnosť spoločne pomôcť a ja chcem veľmi pekne poďakovať aj kolegom a kolegyniam z KDH, že sa pripájajú k tejto našej iniciatíve. Verím, pevne verím, že sa nájde podpora aj v ostatných opozičných, ale aj koaličných kluboch, pretože takýmto spôsobom môžeme naozaj jednoduchou malou novelou pomôcť mnohým ľuďom na Slovensku, ktorí sa ocitajú nie vlastným pričinením v zložitej životnej situácii. Naozaj sa to môže stať komukoľvek a my máme príležitosť týmto ľuďom pomôcť. A, samozrejme, v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako ešte tento návrh zlepšiť tak, aby sa tá právna úprava napríklad zjednotila podľa toho, ako tu odznelo.
Takže ja by som chcela na záver naozaj len opakovane apelovať na to, aj aby koaliční poslanci a poslankyne sa zamysleli nad podporou tohto návrhu zákona, ktorá môže naozaj pomôcť ľuďom v mimoriadne zložitej životnej situácii a máme tú príležitosť ich životy zlepšiť k lepšiemu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja by som chcela opäť zopakovať, že sme tu sekulárna krajina. Po roku 1989 sme sa mohli vrátiť naspäť k slobode vierovyznania a tak je to dobré, samozrejme. Avšak teraz sa dostávame do situácie, kde v tejto krajine ľudia s mocou vnucujú druhým, ako majú žiť podľa toho, ako povedal sám pán Vašečka pred chvíľou, presvedčenia. Čiže keď majú niektorí ľudia nejaké presvedčenie a majú moc, tak neviem, prečo majú zrazu pocit, že potrebujú vnútiť iným ľuďom ich spôsob života a ich presvedčenie. A to nie je správne.
My sme tu počuli viac príbehov, osobne poznáme mnoho transrodových ľudí, ktorí tu desiatky rokov aj s nami žijú. Tí nám hovoria, že im to ubližuje. V tej chvíli by sme ale my mali zahaltovať. Zahaltovať a počúvať, čo tí ľudia potrebujú a aký servis od tejto krajiny potrebujú, pretože okrem obyčajnej vzájomnej rovnosti tu napríklad aj platia dane, z ktorých sme platení my. My tu, my všetci. My by sme mali cítiť pokoru k ostatným ľuďom a ich potrebám a nielen teda k našim vlastným, tým osobným. My tu už máme byť tí, ktorí budú ľuďom naozaj pomáhať a nastavovať zákony tak, ako potrebujú, a nie teda im ubližovať, ako sa tu stále toto spomína. Tvorme pekné veci, dobrý servis, buďme príkladom v rešpekte. Keď chceme pomáhať, tak naozaj pomáhajme, ale toto pomoc nie je, toto je stále to spomínané slovo ubližovať. Prosím vás, neubližujme týmto ľuďom, pomôžme im. (Potlesk.)

Pán Dostál, vďaka za vašu zmierlivosť vo vašom vystúpení. Takto, ja by som sa veľmi potešil, keby pán predkladateľ a pani predkladateľka sa osobne stretli zoči-voči s transrodovými osobami a keby sa ich spýtali, aký život dnes na Slovensku žijú vo svojej dennodennosti, keby sa predkladateľ a prekladateľka spýtali, akú konkrétnu pomoc potrebujú, keď špeciálne pani predkladateľka chce tak veľmi pomáhať, veď na tom má svoju politickú kariéru postavenú, že chce pomáhať. Tak keby sa to stalo, keby sa pýtali a keby pozorne počúvali, keby dali stranou všetko a naozaj by pozorne počúvali, tak na gigaliardu percent by sa tento návrh zákona v tomto pléne nikdy neobjavil. A tiež by sa tu nikto v tomto pléne neoháňal anecdotal evidence, že niekde v Nemecku si raz do roka niekto mení pohlavie, lebo na internetoch tak písali. To nie je argument do tohto pléna, pardon.
Transrodové osoby bez ohľadu na to, aká je legislatíva, aká bude, u nás na Slovensku boli a budú a žiaden zákon to nezmení. A svedectvá transrodových osôb vrátane mojich priateľov a priateliek potvrdzujú, že vstúpiť do toho procesu tranzície je náročné a ten proces je dlhý, že to nie je otázka toho, že v piatok sa rozhodnem a v pondelok idem, ale je to záťaž, ktorá je mimoriadna ako pre telo, tak pre psychiku, a tuto záťaž byť naozaj nikto dobrovoľne nepodstupoval z rozmaru, len tak a určite nie raz do roka.

Ďakujem pekne. Ďakujem za vaše vyjadrenia.
Začnem reakciou na pani poslankyňu Záborskú. Povedali ste to sama. V konečnom dôsledku Francúzsko umožňuje právnu tranzíciu. Má to možno inak usporiadané ako ten príklad z Nemecka, ktorý som uviedol, ale majú to nastavené tak, že je to možné. Zákon, ktorý vy predkladáte, to znemožní.
Budem pokračovať reakciou na pána poslanca Majerského. Áno, každá bunka vypovedá o tom, aké biologické pohlavie človek má. Lenže človek nie je len biologická veličina. Človek je čímsi viac. A keď budete hovoriť s lekármi alebo sa priblížite k transrodovým ľuďom, tak pochopíte, že to je reálny stav, že títo ľudia pociťujú nesúlad s tým, čo im príroda nadelila, a s tým, čo ako ľudia žijú. A toto chcú vyriešiť. Ak vy zdvihnete ruku za toto a znemožníte týmto ľuďom, aby mali občiansky preukaz, najprv teda rodné číslo, potom občiansky preukaz, ktorý je v súlade s ich rodovou identitou, tak ich vystavujete nekonečnému utrpeniu. Pri každom úradnom úkone budú musieť vysvetľovať, prečo majú v papieroch niečo iné, ako ich vníma ten úradník alebo spoločnosť naokolo. To je to, čím títo ľudia trpia. A my musíme týmto ľuďom pomáhať a nie im sťažovať život. Prosím vás, rozprávajte s lekármi, so sexuológmi, s psychiatrami. Toto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Navrhovatelia vo svojej dôvodovej správe aj zaznelo to tu pri predstavení návrhu, hovoria o tom, že cieľom je zvýšiť právnu istotu. V skutočnosti však tento návrh zásadne mení existujúcu právnu prax, ktorá transrodovým osobám umožňovala zmenu rodného čísla, a tým teda vytvára veľkú právnu neistotu a nie istotu. Skutočne, ak chcete vstúpiť do diskusie, pán Vašečka, tak by som vás prosil, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami, ktoré tento návrh v prípade prijatia bude mať pre transrodové osoby. A ten dôsledok je jednoznačný, z môjho pohľadu, z pohľadu mojich kolegov a kolegýň, a ten je znemožnenie právnej tranzície. A to je krok, ktorý je nesmierne dôležitý pre ľudí, ktorí si prajú zosúladiť právny stav so svojou rodovou identitou.
Hoci predkladaná novela je vážnym útokom na práva transrodových osôb, predkladatelia sa zmienke o transrodových ľuďoch v dôvodovej správe dôsledne vyhýbajú. Ani jedno slovo tam o transrodových ľuďoch nenájdete, ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe. Napriek tomu je jasné, že je to útok na práva transrodových ľudí. To pokladám za skutočne pokrytecké. Podľa predkladateľov ako keby transrodoví ľudia neexistovali. Slovenský právny poriadok chcú nastaviť tak, aby transrodové osoby ignoroval, a to je neprípustné, to nemôžeme dovoliť. Ak som hovoril o hodnotách Európskej únie, tak každý, kolegyne, kolegovia, každý, kto zodvihne ruku za tento návrh zákona, vzďaľuje Slovensko od Európskej únie a jej hodnôt.
Vážený pán kolega Vašečka, vážená pani kolegyňa Záborská, viete, čo týmto návrhom spôsobujete? Transrodovým ľuďom robíte peklo zo života. Vašu právomoc predkladať návrhy zákonov zneužívate, aby ste siahali na práva iných ľudí. Kde je vaša láska k blížnym? Kde je váš sľub konať v záujme občanov, ktorý ste tu pred tvárou celého Slovenska skladali na ústavu? Čo vlastne chcete vyriešiť týmto návrhom? Nič pozitívne. Iba negatívne zasiahnete do života niekoľkých ľudí, a pritom naozaj ide o menšinu menšín. Odborníci uvádzajú, že 0,2 až 0,5 % z nás, teda z populácie sú transrodoví ľudia. Vždy tu boli a v posledných desaťročiach konečne začali vyspelé spoločnosti rešpektovať práva týchto ľudí a umožňujú im aj právnu tranzíciu, teda zmenu osobných dokladov, a to je to najdôležitejšie pre týchto ľudí, aby ich spoločnosť aj v tom právnom ohľade rešpektovala takých, akými sú. A vy robíte krok presne opačným smerom.
A tu musím povedať niečo, čo ma zvlášť vyrušuje na tejto legislatívnej iniciatíve. Neviem, či si to uvedomujete, ale nadbiehate politikom, ktorí na Slovensku strašia tretími toaletami, hanebným spôsobom sa vyjadrujú o transrodových ľuďoch, zosmiešňujú ich, podnecujú voči nim nenávisť. Tú nenávisť, ktorá stála život Juraja Vankuliča, Matúša Horvátha a vážne zranila Radku Trokšiarovú. Áno, dotýkate sa životov konkrétnych ľudí. Niekoľkých z nich osobne poznám. Môžem povedať, že som s nimi vo veľmi častom písomnom kontakte, a môžem vám povedať, ako nesmierne citlivo vnímajú aj tento návrh. Tým, čo tu teraz navrhujete, veľmi necitlivo zasahujete do základného práva transrodových ľudí na sebaurčenie. A robíte to rafinovane. Robíte to odkazom na biológiu a prirodzenosť. Vaše argumenty sú v tomto však nepoctivé. Ignorujete vedecké poznanie o ľudskej sexualite. Navrhujete zákon, ktorý nikomu nepomôže, ale tisíckam ľudí zničí život. Uvedomujete si to?
Európsky parlament v roku 2018 vydal publikáciu, v ktorej podrobne rozoberá iniciatívy smerujúce k obmedzeniu sexuálnych a reprodukčných práv v Európe. Tá publikácia má názov Obnova prirodzeného poriadku. Možno ju poznáte. Podtitul znie Vízia náboženských extrémistov na mobilizáciu európskej spoločnosti proti ľudským právam v oblasti sexuality a reprodukcie. Súčasťou tejto vízie je aj manifest, ktorý má 134 strán, je anonymný a bez dátumu, ale poskytuje veľmi podrobný právny pohľad na sexuálne a reprodukčné práva. Stráni sa toho, aby používal náboženský jazyk.
Predsa však vychádza zo selektívneho chápania kresťanského etického konceptu známeho ako prirodzený poriadok alebo prirodzený zákon. Anonymný autor manifestu uvádza, citujem: "Naším cieľom je preto prostredníctvom tohto dokumentu ponúknuť ucelený prehľad životných a rodinných problémov, vysvetliť, ako spolu súvisia, a sledovať možnú politickú agendu s cieľom obnoviť právny poriadok, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou a prirodzeným zákonom."
Všetko nasvedčuje tomu, že navrhovaná novela, s ktorou prichádzate, je súčasťou tejto širšej stratégie, ktorej cieľom je zvrátiť dosiahnutý ľudskoprávny štandard v Európe. Rád by som však poukázal na to, že prirodzený zákon, ktorý je výtvorom stredovekej scholastiky, nemôže byť výlučným prameňom nášho etického rozhodovania. Absolutizovanie prírody a jej zákonitostí pre naše etické rozhodovanie má svoje hranice. Nie vždy to, čo vidíme v prírode, čo sú prírodné zákonitosti, je aj dobré a môže byť inšpiráciou a prameňom nášho etického rozhodovania. Takýto prístup zbavuje človeka slobody a zodpovednosti pri jeho etickom rozhodovaní. V dejinách práve s odvolávaním sa na koncept prirodzeného zákona často dochádzalo k ospravedlňovaniu sociálnych, patriarchálnych, mocenských štruktúr a záujmov a práve poukazom na ich prirodzený charakter. Inde išlo napríklad o zdôvodňovanie otroctva podľa prirodzeného poriadku, či v súčasnosti mnohí, ktorí sa odvolávajú na prirodzený zákon, tým odôvodňujú podriadenosť žien mužom, keď argumentujú, že niektoré roly žien sú prirodzené a iné nie. Návrat k takémuto prirodzenému poriadku by teda určite nemal byť cieľom ani východiskom pri tvorbe legislatívy. Vy to však robíte, lebo hovoríte o tom, čo je biológia, čo je prirodzené, a neberiete do úvahy to, čo je v duši človeka, čo človeka robí človekom. Veď to je kresťanské a to si vôbec pri tomto návrhu nevšímate.
Na záver prečítam niekoľko citátov z nedávno vydanej knihy Niečo ti chcem povedať, ktorá je zbierkou pätnástich príbehov rodičov LGBTI ľudí, a tú knihu vám aj rád venujem.
Je tu uvedených niekoľko mýtov a potom odpovedí na tieto mýty, ktoré sa týkajú transrodových ľudí. Ten prvý. Mnohí hovoria, že hrozí, že deti si budú masovo meniť pohlavie. To je to, čo spomínal pred chvíľočkou pán poslanec Mikloško. Faktom je, že žiadne masové menenie pohlavia nehrozí. Deti si len tak z roztopaše nevyberajú, či budú, alebo nebudú transrodovým človekom. Nikto okrem transrodových ľudí logicky nemá záujem podstúpiť tranzíciu. Na Slovensku je proces zisťovania rodového nesúladu odborníkmi dlhý. Navyše hormonálna substitučná terapia a blokátory puberty sú dostupné až od 18 rokov. V niektorých krajinách sú blokátory dovolené aj adolescentom, pretože nie sú trvalým zásahom do tela, nie sú teda nezvratné.
Ďalším mýtom, transrodovosť je duševné ochorenie, ktoré treba liečiť. Faktom je, transrodovosť nie je choroba. V roku 2019 Svetová zdravotnícka organizácia vyradila transrodovosť zo zoznamu duševných chorôb a porúch. Definuje ho ako rodový nesúlad. Ten predstavuje rozdielnosť prežívanej rodovej identity a rodu, ktorý bol človeku pripísaný pri narodení. Liečenie, v úvodzovkách, v kontexte tohto mýtu znamená snahy o zmenu rodovej identity takzvanými konverznými praktikami. Tie nielenže nie sú schopné zmeniť rodovú identitu človeka, ale často vedú k trvalým následkom ako na fyzickom, tak aj na psychickom zdraví človeka. Organizácia Spojených národov volá roky po ukončení týchto nehumánnych praktík, ktoré považuje za formu mučenia.
A tretí mýtus, transrodové ženy môžu ohrozovať ostatné ženy v priestoroch, ako sú verejné toalety, prezliekarne na plavárňach, v športových kluboch a podobne. Tento mýtus ste spomínali v odôvodnení vášho návrhu. Faktom je, že to tak nie je. Výskumy ukazujú, že práve transrodové ženy sú jedny z najohrozenejších skupín spoločnosti. Všetky ženy, transrodové ženy nevynímajúc, by mali byť chránené pred násilím, ktorého páchateľmi sú v drvivej väčšine prípadov cisrodoví muži, najčastejšie ich partneri alebo manželia. Z tohto dôvodu by mali byť opatrenia, ktoré majú za cieľ chrániť ženy, sústredené na cisrodových mužov. Legislatíva, ktorá chráni transrodových ľudí pred diskrimináciou a umožňuje im prejsť právnou tranzíciou, nemala v žiadnej z krajín, v ktorých bola prijatá, vplyv na zvýšenie prípadov násilných činov páchaných na ženách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Neviem teda, kedy som manažoval rezort, ale tak dobre. Ale aby som reagoval na pána Stachuru. Ja, ono to ide v tom duchu, čo som ja hovoril, že tu sú určité technické návrhy, ktoré niektoré sa môžeme na nich zhodnúť. Neskôr príde, aj už teda vieme, že nejaký pozmeňovací návrh o pediatrii, ale rieši tiež iba ordinačné hodiny na pohotovostiach, u detských pohotovostí, ale absolútne nedostávame odpoveď na to, ako zabezpečíme starostlivosť a v tých návrhoch pozmeňovacích to je aj napísané potom neskôr, ako zabezpečíme starostlivosť v bežných ambulanciách. Je tam napísané, že polku pediatrov máme v dôchodkovom veku. Vôbec tu nedostávame odpovede na veľké otázky a to je práve ten problém, čo tu my hovoríme. My sa vieme na technickej úrovni zhodnúť a povedať, že niečo je dobré. Ale táto technická úroveň, ktorú tu my riešime, to by nemalo prebiehať v parlamente. Toto by malo prebiehať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa budeme baviť o tom, ako určiť tabuľky, ako majú byť nastavené hodiny a podobne. Tu v tomto parlamente by sme mali dostávať odpovede na veľké otázky.
Ja keď si pozriem hocijaké prieskumy, už z 2018. tu mám otvorený prieskum, ktorý sme robili vtedy s Českou lekárskou komorou, alebo keď si pozerám prieskum sestier, čo im prekáža, ony tu naozaj hovoria o veľkých problémoch: šikana na pracovisku, neschopnosť na pracovisku, nemožnosť cirkulovať, žiadna praktická výučba, iba teoretická výučba, im chýba, im chýba množstvo veľkých vecí. A ja si myslím, že musíme si povedať akože naozaj úprimne tuto, že toto, čo tu teraz tlačíme v zrýchlenom konaní, absolútne neadresuje tie veľké problémy. Ja by som chcel počuť nejakú víziu, ako zmeníme to vzdelávanie koncepčne, kedy uvidíme niečo, komu sa chceme podobať? Čo sú tie veľké veci, čo tam chceme urobiť? My tu namiesto toho vedieme naozaj technickú debatu o tom, že či teda hodina hore-dole, či sa prihlási tam alebo onam, ale nevieme, ako vlastne stabilizujeme ten personál celkovo.

Ďakujem. Ja budem teda primárne reagovať na kolegu Baláža. Nerozumiem niektorým poznámkam, napríklad o tom oportunizme, lebo ja som práve povedal, že my v Progresívnom Slovensku budeme v tomto konštruktívni, že práveže budeme vedieť podporiť niektoré tie veci, tie veci, ktoré si myslíme. Ale zároveň ten proces mi prekáža. Je dôležité spomenúť tú Slovenskú lekárnickú komoru, sú to síce dve slová, ale to nám poukazuje na to, že naozaj prebehol ani nie týždeň, odkedy sa tento zákon dostal do parlamentu, to znamená, ja sa pýtam, koľko je takých organizácií, ktoré môžu mať problém a neozvali sa, alebo náhodou prijmeme ten zákon a potom zistíme, že niečo sme tu naozaj prevalcovali, a potom budeme zase narýchlo opravovať niečo. Práve preto treba rešpektovať ten štandardný proces.
A zároveň čo sa týka toho samotného skráteného legislatívneho konania. Ja, no, neprediskutovali sme to, pretože pani ministerka tu nebola na skrátené legislatívne konanie a nevysvetlila nám to. A zároveň videli sme to aj pri ostatných skrátených legislatívnych konaniach, ktoré sme mali v tomto parlamente, že ono je dôležité diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní o tých dôvodoch a o obsahu spolu, pretože ten obsah určuje, že či môžeme ísť skráteným legislatívnym konaním. A teraz, keď sme v obsahovej debate, tak ja by som rád počul, ktorý z tých obsahov naozaj definuje ten proces, že prečo sa tu takto naháňame a prečo možno zistíme, aj ako sme videli pri tej Slovenskej lekárnickej komore, že niečo sme vynechali, zabudli alebo sa niekto nemohol ozvať a potom zase, potom sa dostávame do kolobehu. Niečo sa tu pokazí skráteným legislatívnym konaním, potom zase skráteným legislatívnym konaním to budeme musieť rýchlo opravovať. Tomuto by sme mali predchádzať.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja budem teda reagovať k tomu zákonu o medveďoch, lebo mne to tak dáva zmysel, že by sme sa držali aj trošku rámcovo tých tém, kvôli ktorým sme tu, lebo ony sú samé osebe dosť komplikované.
Ďakujem, pán poslanec Hlina, za to rozobratie situácie s vlkmi. Myslím, že ste použili výborné argumenty presne, prečo tá situácia je odlišná. Presne, ak toto je riešenie pre medvede, tak to nijakým spôsobom nesedí, nesúvisí s vlkmi, nemá to v tom zákone čo hľadať.
Chcela by som akurát podotknúť ešte, vyjadriť sa k tomu, čo ste vy na začiatku nazvali kalibráciou, čo mali byť akoby nejaké, niečo, z čoho vychádzame a na čom sa všetci zhodneme. Ja naozaj chcem mať vecnú diskusiu, lebo bez toho som presvedčená, že sa nikam nepohneme. A tak teda si dovolím opätovne opraviť to, že my jednoducho nemáme dáta, nemáme argument, kvôli ktorému by sme mohli povedať, že situácia, alebo teda že populácia medveďov je premnožená, alebo žeby rástla. Nemáme, nemáme o tom tie dôkazy, nemáme o tom, na to tie argumenty a ja si myslím, že by sme tým pádom, nemali by sme si to stanovovať na začiatku diskusie ako nejaký fakt. Jediná štúdia, ktorú máme k dispozícii, nám hovorí, že tá populácia je stabilizovaná. Voči jej metodika bola nejaká kritika, okej. Tá metodika bola pomerne podobná ako štúdia, ktorá bola vypracovaná desať rokov predtým, ktorá je akceptovaná, ale okej, ak je tu voči nej kritika, nedôvera, urobme ďalšiu. Aj tak by sme takéto, takýto monitoring mali robiť v prípade chránených živočíchov. Ale, a to je kľúčové, aj tak to pre riešenie situácie so stretmi nie je to najdôležitejšie, pretože, ako sme si aj na historických údajoch ukázali, tie strety tu máme aj pri populácii 500 a ten samotný počet nie je to najdôležitejšie, čo potrebujeme riešiť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, koalícia opäť v tom zlom prípade porušuje zákon a v tom ešte horšom prípade porušuje aj ústavu, a to v tak dôležitej veci, akým je odvolávanie členov Súdnej rady. Tento návrh obsahuje vymyslený, neférový, nečestný dôvod, pričom celou motiváciou nie je dať preč zo Súdnej rady ľudí, ktorí nejakým spôsobom závažne pochybili alebo vykonávali svoju funkciu v rozpore so zákonom, ale jednoducho neboli nominovaní touto koalíciou a nespolupracovali by na tom cieli, ktorý koalícia má, teda ovládnutie Súdnej rady.
Ten dôvod, ktorý navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu na odvolanie týchto dvoch členov Súdnej rady pána Mazáka a pána Majerníka, je navyše na hrane osočovania. Uvádza sa nesvedomitý výkon funkcie. Pričom ten konkrétny dôvod bol, že nekonali v prípade zmeny ústavy takým spôsobom, ako si predstavoval navrhovateľ. Toto bolo vyvrátené tromi vetami pánom Majerníkom na ústavnoprávnom výbore. Pán Majerník verejne aj v rámci Súdnej rady bol napríklad proti zavedeniu trestného činu ohýbania práva, ale každopádne tá zmena ústavy, voči ktorej sa oni mali ohradiť, bola dodatočne vlastne schválená, lebo teda nebol Ústavným súdom nájdený žiadny dôvod, prečo by nemala byť v súlade s ústavou. Čiže čo mali robiť títo dvaja členovia Súdnej rady, keď dnes vieme, že tá zmena ústavy jednoducho bola podľa, aj podľa Ústavného súdu v poriadku.
Toľko k porušeniu zákona, keďže, samozrejme, ak máte niekoho, chcete niekoho odvolať a máte uviesť dôvod a vy ho uvediete a tento dôvod nie je v súlade s realitou, je vymyslený, navyše nečestný, tak to nemôže byť v súlade so zákonom. Nepomôže ani to, keď potom na ústavnoprávnom výbore, keď zistíte, že teda ten váš dôvod je nanič, tak začnete prinášať iné dôvody, ktoré nie sú v tom návrhu napísané, na ktoré sa nemohli ani pripraviť tí členovia Súdnej rady. Navyše sú to nuansy, sú to veci, ktoré, ktoré vôbec nesvedčia o tom, že by porušili nejaké svoje povinnosti alebo nesvedomito vykonávali svoju, svoju funkciu. Čiže to je v rozpore so zákonom, to je jedna možnosť.
No a potom tá druhá možnosť, že je to v rozpore s ústavou, pretože ide o dvoch členov Súdnej rady, ktorí boli, ktorí boli menovaní ešte v čase, kedy bol platný a účinný iný zákon, iné znenie, podľa ktorého ich nemožno odvolať takýmto spôsobom, ako postupujete. A teda mňa by zaujímala v tej dôvodovej správe alebo odôvodnení toho návrhu vaša analýza pre tento parlament, pre poslancov a poslankyne, na základe čoho sa domnievate, že je to v poriadku. Lebo keď tu je takáto pochybnosť a to nie je len moja pochybnosť, to je, to je pochybnosť mnohých ústavných právnikov, tak by bolo viac ako vhodné mať takúto analýzu v tom odôvodnení, že to je teda v poriadku a nie je to v rozpore, nie je to v rozpore s ústavou. Toto sa však nestalo, samozrejme, a už si na to zvykáme pri návrhoch tejto koalície. Ale toto určite nie je štandard, ktorý by tu mal vládnuť.
A ešte k pánovi Majerníkovi osobná poznámka. Ja sledujem dianie v Súdnej rade pätnásť rokov zhruba a chcem povedať, že si nepamätám svedomitejšieho člena Súdnej rady ako je pán Majerník a pracovitejšieho. Čiže toto aj na osobnej úrovni je naozaj niečo, za čo by ste sa mali pánovi Majerníkovi ospravedlniť, pretože to nielenže je lož, ten váš dôvod, ale je to, je to naozaj niečo, čo zasahuje aj do jeho osobných práv, osobnostných práv. Takže, takže vás vyzývam, aby ste ho nielenže neodvolali, ale ešte sa mu aj ospravedlnili.
No a tá tretia vec, ktorej sa chcem venovať, je, že tu máme jasný cieľ koalície, ktorý bol deklarovaný aj teda priamo mne do očí v televíznom štúdiu pred kamerami. Pán poslanec Huliak jasne povedal, že majú v rámci koalície sľúbené jedno miesto v Súdnej rade. To nie je normálne. To tak nesmie fungovať. Je to neslýchané. Žiadna strana nesmie mať miesto v Súdnej rade. Tam majú byť právnici, ktorí sú autoritami vo svojej oblasti a ktorí budú svoju funkciu vykonávať nezávisle od pokynov nejakej politickej strany alebo kohokoľvek iného, oligarchov a tak ďalej. To jednoducho takto nemôžete robiť. A to, že to tak je, na to je jasný dôkaz, kde to pán Huliak tvrdí, že to tak je. Nemáte hanbu? Veď to je Súdna rada. Najdôležitejší orgán v rámci celej justície. Tam nemajú čo robiť stranícke záujmy alebo osobné záujmy predstaviteľov koalície.
Nehovoriac o tom, že oni v oficiálnej komunikácii oznámili všetkým, celému Slovensku, že ich nominantom bude pán Harabin. Človek, človek, ktorý je zodpovedný za najtemnejšie obdobie slovenskej justície. Volalo sa to harabinizácia justície. To, čo on tam robil, tie jeho praktiky, to je niečo, na čo všetci spomínajú veľmi zle. Aj teraz v Súdnej rade sa všetci boja, všetci, že tam príde, pretože ja som teda aj musel sledovať to, čo rozprával v tej televízii, lebo bol pred nami, v tej diskusii, to bolo niečo neuveriteľné. On okrem toho, že je toto toxická nominácia z hľadiska minulosti toho nominanta, pretože jeho praktiky boli také, že ak mu niekto nešiel po ruke, tak jednoducho on išiel po ňom. Disciplinárne konania, šikanózne, žiadne odmeny, dával ľudí do rôznych kutíc bez okien, do pivnice, kade-tade, proste robil im zle. Je na to množstvo svedectiev. Tento človek nemá čo robiť ani vrátnika na súde, nie ešte ako člen Súdnej rady. Nehovoriac o tom, že to, čo on hlása, dáva jasne najavo, že on je nielen nástrojom hybridnej vojny, on je ešte aj obeťou tej hybridnej vojny, pretože on tomu verí, tým blbostiam, čo rozpráva. Jednoducho takéto veci príčetný človek nemôže rozprávať a takýto človek jednoducho nemá čo robiť v Súdnej rade.
Tento návrh je podľa všetkého, čo som povedal, veľmi zlý. Je buď v rozpore so zákonom, alebo priamo v rozpore s ústavou a vy by ste ho mali stiahnuť a začať rozmýšľať nad tým, že kto, čo robí v tej Súdnej rade, na čo je Súdna rada a podľa toho aj pristúpiť k prípadnému odvolávaniu alebo ďalšiemu menovaniu alebo voleniu nových členov. Je najvyšší čas na to.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)