Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ja svoju pozornosť pri téme rozpočtu zúžim výlučne na problematiku miest a obcí a na problémy, ktoré čakajú, žiaľ, ľudí v našich regiónoch. Na niekoľkých bodoch budem plasticky ilustrovať, aké problémy si dedia naše samosprávy z tohto roka do roka 2025 a aké nové hrozby ich bezpochyby čakajú. Pokúsim sa ku každej z nich interpretovať, ako ste mohli reflektovať na tieto problémy pri tvorbe tohto nešťastného rozpočtu.
Po prvé, daňový bonus. Naše mestá a obce sú kvôli tomuto rozhodnutiu po celý rok v krízovej situácii. Počúvame to niekoľko mesiacov, že mnohým z nich hrozí nútená správa. Majú veľký problém financovať rozbehnuté projekty a, žiaľ, aj vo viacerých dokonca kúriť či svietiť. Zastupiteľské združenia ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8, celý rok apelovali na ministra financií, aby sa s nimi stretol a našiel riešenie vzniknutej situácie. Už v januári totiž bolo jasné, že výpadky podielovej dane spôsobia mnohomiliónové straty a najmä malé obce, malé samosprávy potrebovali okamžité riešenie. Minister financií sa s nimi na začiatku nielenže nestretol, ale úmyselne odkladal dofinancovanie na druhú polovicu roka. Naozaj veľmi dobrý taktický výkon, pretože práve vtedy na konci roka samosprávy zaznamenávali najnižšie výpadky, ono to tak vždy býva vzhľadom na rast platov a minister preto mal najlepšiu vyjednávaciu pozíciu na to, aby im na konci dňa, na konci roka mohol dať čo najmenej peňazí. Pričom argument o tom, že výpadky na dani z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí gro príjmov samospráv, sa majú porovnávať s predchádzajúcim príjmovým rokom, tento argument je od začiatku falošný. Mestá a obce majú dostávať každoročne viac peňazí, ako mali v predchádzajúcom roku, pretože jednoducho im rastú všetky náklady. Takže bolo veľmi, naozaj nedôstojné to, ako sa k nim minister financií zachoval. A to, že im potom na konci roka dofinancoval len 50 mil., ktoré zodpovedali úrovni predchádzajúceho roku, bolo naozaj málo. Lebo sme to potom aj videli, že na konci tá strata bola nie 50 mil. ale 81 miliónov.
Pán minister, neodpustím si, ale vy ste si zvýšili mzdy, pretože vám nestačili tie z minulého roka, prečo majú zamestnanci miest a obcí dostávať rovnakú mzdu, ako dostávali v predchádzajúcom roku? To používam len ako príklad, keďže mzdy tvoria najvyšší výdavok samospráv a každý starosta či primátor, starostka či primátorka sa snaží buď valorizovať platy, alebo aspoň uvoľniť jednorazové odmeny zamestnancom, keď má tú možnosť, pretože im taktiež rastú náklady na život. Tu premostím na rozpočet budúceho roka.
Všetci veľmi dobre vieme, že situácia sa zopakuje totižto aj v budúcom roku. A my to už aj dnes vidíme, že je to aj pán poslanec Ferenčák a je to strana HLAS, ktorá už pravidelne predkladá sem do Národnej rady zákony, s cieľom rozpustiť rezervné fondy miest a obcí. Nebolo to inak ani pred pár dňami, myslím, že to bolo v utorok, kedy sme o tom rokovali a hlasovali. Čiže vy sami priznávate, že tá situácia je katastrofická, pretože ak by nebola, tak by ste tým mestám a obciam nekázali roztápať si vlastné rezervné fondy.
Vy ste síce rodinný balíček okresali, ale samosprávam ste tie peniaze nevrátili, pretože druhou rukou ste im upravili podiel na dani z príjmu. Takže samosprávy budú zažívať opäť výpadky príjmu, aj budúci rok. To vy ste im s Robertom Ficom sľubovali , že im výpadky v budúcom roku opäť dofinancujete alebo nie? Môžem sa opýtať, kde v rozpočte sa tieto prostriedky nachádzajú? Pretože ja som tam takú položku nenašiel. Poďme ďalej.
V úvode svojej vlády ste mali plné ruky práce s presadzovaním amnestie na svoje trestné činy, potom boli prezidentské voľby, dali ste si tam prázdniny mesiac a pol, pretože Peter Pellegrini chcel mať kľud a až potom prišiel čas na riešenie reálnych problémov. Novelu, ktorá upravovala pôsobenie materských škôl, ste prijali pomerne neskoro s ohľadom na to, že platí už od nového roka a dnes nikto nevie presne určiť, že aké peniaze obce dostanú, a preto ste pokojne do rozpočtu mohli, ale neurobili ste to, mohli ste tam ukotviť prostriedky, ktoré by slúžili rizikovým obciam, pretože také dnes máme a sú aj identifikované, mohli by im slúžiť na prípadnú pomoc. Takéto zásadné zmeny, kedy v jednom roku stratia obce milióny na dani z príjmu, plus im niečo navyše zoberie konsolidačný balíček, nehovoriac o vyššej dépeháčke, nie sú bežné, takže možno by bolo legitímne od vás očakávať, že na prípadné krízové situácie sa rozpočtovo pripravíte. Nepripravili ste sa, čo už.
Po tretie by ma zaujímalo, akým spôsobom vysvetlíte samosprávam schválenie jednorazovej odmeny 800 eur bez ich súhlasu. Pretože podkopnúť samosprávam nohy tým, že im nenápadne zoberiete časť ich príjmu, je jedna vec, ale doraziť ich tým, že im prikážete vyplatiť odmeny, na ktoré kvôli tomu naozaj nemajú, je už alebo chce už iný žalúdok. A tu musíme prízvukovať, že pre svojich zamestnancov ste v rozpočte peniaze našli, prečo ste ich nenašli aj pre zamestnancov samospráv? Pretože v kapitole všeobecná pokladničná správa, pardon, verejná, sa uvádza len toľko, že tie prostriedky sú rozpočtové na zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu, to znamená len zamestnancov štátnej správy v tomto ponímaní. Ale budem rád, ak ma prekvapíte a ak poviete, že to tak nie je alebo je to len preklep. A základná otázka teda znie, či im pomôžete s úhradou 800 eur na zamestnanca alebo nie, či pomôžete mestám a obciam s úhradou tejto odmeny 800 eur pre zamestnancov alebo nie. Ono to na konci dňa bude až cirka 1 100 eur, lebo keď rátame super hrubú mzdu, tak to nebude len, samozrejme, 800 v hrubom. Vo všeobecnosti sa tak dá povedať, že pri príprave rozpočtu ste zameranie na samosprávy a regionálny rozvoj ako taký dosť podcenili. Nemyslím si, že niekto z predstaviteľov samospráv očakával zázraky, to určite nie, ale aspoň menšiu pozornosť v ich ťažkej situácii ste im naozaj venovať mohli. Z tohto miesta teda môžeme predpokladať, že krízová situácia v mestách a obciach bude pokračovať a rovnaký chaos, aký sprevádzal tento rok, bude aj v tom budúcom. Len s tým rozdielom, že ich čakajú nové opatrenia ako dépeháčka zvýšená na 23 %, ktorá ohrozí, zvýši všetky náklady, ktoré samosprávy majú, ale najmä ohrozí už schválené eurofondové projekty, kde zrazu budú musieť samosprávy hľadať nové veľké peniaze. A oni ich dnes, bohužiaľ, naozaj nemajú.
Zároveň transakčná daň postihne mestské podniky, či už teda údržby, resp. tie ako ich poznáme technické služby, ktoré nakupujú tovary, ale tiež napríklad dopravné podniky, ktoré nakupujú množstvo energií, materiálov, služieb a podobne. Takže zlá situáciu bude nie len pokračovať, ale určite sa zhorší. Takto, žiaľ, vládnu strany SMER, HLAS a SNS, ktoré nám vyčítajú, že my sme tí, ktorí nepoznajú problémy ľudí, ale keď majú v rukách moc, tak pomáhajú výlučne tým svojim ľuďom.
A kým ešte úplne to ukončím, možno minútka ešte na záver. My už dnes dokonca vidíme, že za ten istý čas na začiatku vládnutia, ktorý mal Igor Matovič vtedy v roku 2020, tá vláda Roberta Fica zatína do miest a obcí ešte vyššiu sekeru. Lebo za ten istý čas, čo mal Igor Matovič vtedy, tak tu už je tá sekera 327 miliónov, resp. bude zaťatá v tejto výške v tých najbližších mesiacoch. Je tam 60 miliónov na podielových daniach, to je prvé mínus.
Ďalšie je, 180 miliónov je odhad ZMOS-u, tie vezmete cez vyššiu 23 % dépeháčku a 87 miliónov bude tá jednorazová 800-eurová odmena. A to tu ešte nerátam tú transakčnú daň ako inšpiráciu z Venezuely a Maďarska a už teraz to máme 327 miliónov. Potom v 2026 tam bude mínus stovka za rodičovské dôchodky. Čiže naozaj toto naše obce, mestá a kraje nezvládnu, pán minister. Ja od vás očakávam a, prosím vás, naozaj o konštruktívnu diskusiu, konštruktívnu debatu, o možno odborné stretnutie za účelom hľadať prieniky, že ako s tou reformou a tak ďalej. Nestíha sa to.

Rovnaká otázka, pán predsedajúci. Ja som sa venoval téme rozpočtu a piatim miliónom eur, ktoré z neho unikli minulý týždeň cez ŠFRB. Bol som veľmi k veci, bol som normálny, slušný, príčetný. Z vašej strany ako nechápem naozaj, že prečo ste ma vypli, lebo nebol dôvod. (Potlesk.)

Je to skôr procedurálna otázka, že mňa by naozaj z hľadiska procedúry zaujímalo, že prečo ste vypli pána Lackoviča a nechali ste hovoriť pána Kalivodu, že či vám vadí, keď hovorí o kauzách tejto vlády, ale nevadí vám, keď pán Kalivoda hovorí presne to isté, že nerozumiem tomu, pán predsedajúci. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, môj kolega Štefan Kišš včera za klub Progresívne Slovensko povedal, že, že toto je rozpočet minulosti a on ten rozpočet hodnotil ako celok z pozície alebo teda z pohľadu celkovo verejných financií a ja vzhľadom na moje dlhodobo profesijne pôsobenie sa zameriam hlavne na oblasť školstva a na to, ako sa tento rozpočet pozerá na školstvo. A taktiež som presvedčená, že toto, žiaľ, je rozpočet, ktorý či je rozpočet minulosti, alebo minimálne je to rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť a nemyslí na to, aby sa táto krajina dlhodobo zlepšovala. A ako pre mňa, keď myslíme na to, že ako bude táto krajina vyzerať o desať, dvadsať, tridsať rokov, tak školstvo je jeden z tých najkľúčovejších rezortov, pretože tam vychovávame tú ďalšiu generáciu, ktorá dúfame, že tu bude žiť, lebo dúfame, že nejudú všetci, a práve to je ten jeden z tých kľúčových rezortov, ktorý rozhodne o budúcnosti tejto krajiny. A veľmi ma mrzí, že sa tak uchytilo vo verejnom priestore a dneska som sa dozvedela, že napríklad aj štátny tajomník ministerstva financií to hovoril na školskom výbore, že školstvo je teda vraj nejaký skokan roka, pokiaľ ide o tento rozpočet. Tak by som rada zdôraznila, že to je hrubé zavádzanie, že naozaj školstvo nie je žiadnym skokanom tohto rozpočtu a školstvo na svoje dlhodobé podfinancovanie by potrebovalo skutočné skokové navýšenie, ktoré ale nenastalo. Čiže najprv k tým číslam. Áno, papierovo to vyzerá, že rezort školstva sa navýšil, rozpočet rezortu školstva sa navýšil o približne miliardu eur, z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, iba nastal účtovnícky presun z toho, že už to teda nepôjde cez mestá a obce, ale pôjde to cez ministerstvo školstva. A my túto zmenu podporujeme, aj sme hlasovali za túto zmenu, bol to jeden z míľnikov plánu obnovy, čiže my oceňujeme, že materské školy sa presúvajú z originálnych kompetencií do prenesených, práveže kritizujeme, že táto zmena nenastala aj pre iné školské zariadenia, ako sú školské kluby detí alebo základné umelecké školy alebo centrá voľného času, ktoré momentálne finančne absolútne krvácajú, o tom včera hovorila moja kolegyňa Kosová. Ale upozorňujem na to teraz v kontexte toho, že naozaj tieto peniaze nie sú žiadne navýšenie pre školstvo, len sa účtovnícky do tých materských škôl dostanú cez nejakú inú kapitolu štátneho rozpočtu a verejného rozpočtu. Čiže to je, to je taká prvá vec.
Dostanem sa ešte, ešte konkrétnejšie k tomu rozpočtu, ale z nášho pohľadu, a tomu sa budem v mojej rozprave najviac venovať, skutočným porazeným tohto rozpočtu sú učitelia a celkovo všetci zamestnanci v školstve, to sa týka aj odborných zamestnancov, to sa týka aj nepedagogických zamestnancov a cez nich naše deti a my všetci a táto spoločnosť. A, mimochodom, upozornil na to aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vo svojej správe, kde hodnotí rozpočet, priamo uviedol, že citujem: "Navrhovaný rozpočet nepočíta so žiadnym opatrením, ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania a rozpočet ani nereflektuje na programové vyhlásenie vlády, kde je deklarovaný každoročný rast miezd pedagogických a odborných zamestnancov." Čiže k tomuto sa tiež ešte vrátim, že tento rozpočet je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, vašej vlády.
Čiže aby sme si zhrnuli také základné fakty. Po prvé, ako som už uviedla, kľúčová časť tých peňazí, ktoré sa zdajú byť ako navýšenie, konkrétne 560 mil. eur, v skutočnosti nie sú navýšenie pre školstvo, len sú zmenou, že idú na materské školy už nie cez, cez obce, ale odteraz cez ministerstvo školstva. Druhé dôležité upozornenie, keď sa pozeráme na ten rozpočet rezortu školstva, že aj veľká časť tých ďalších položiek, ktoré sú tam uvedené a nominálne vyzerajú ako nejaký nárast, nijako neprispejú k samotnej kvalite, k zvýšeniu samotnej kvality vzdelávacieho procesu. Napríklad je tam 31 mil., ktoré sú nevyhnutné z dôvodu nárastu počtu žiakov, keďže školstvo je financované normatívne, tak aj keď sa ten normatív nezvýši, tak vzhľadom na navýšenie počtu žiakov, tak tam bolo treba, treba isté, isté malé priliatie. Podobne 25 mil. je iba na zvýšenie výdavkov v súvislosti so zmenou výšky zdravotných odvodov zamestnávateľa z 10 na 11 %. Čiže sú to peniaze, ktoré cez ten rezort pretečú, ale rovno sa zase, zase vrátia do štátu cez zdravotné odvody. Podobne ten rozpočet zahŕňa to, že štát ide po mnohých rokoch prebrať zodpovednosť za niektoré pozície, ktoré dlhodobo boli financované z eurofondov, ide konkrétne o pozície asistentov na školách a školských podporných tímov, ako sú školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia. Toto sú pozície, ktoré sa tu kedysi zavádzali za pomoci eurofondov, vtedy sa to prezentovalo ako nejaká inovácia a ako to, žiaľ, u nás býva, že často čo sa raz zavedie z eurofondov ako inovácia, ako nejaký pilot, tak potom je veľký problém dostať to do štátneho rozpočtu. Čiže máme školy, ktoré vyše desať niektoré možno aj pätnásť rokov tieto pozície financovali projektovo cez eurofondy, boli okolo toho už aj súdne spory, pretože tým ľuďom už protiprávne vlastne v rozpore so Zákonníkom práce museli každé dva roky predlžovať zmluvu, lebo nikdy nemali istotu, či tie peniaze dostanú, tak vzhľadom na reformu podporných opatrení teraz sa niektoré tie peniaze konečne dostali do štátneho rozpočtu, lebo Európska komisia povedala, že od roku ´26 už naozaj tieto pozície financovať nebude. A o to väčšia je drzosť alebo o to viac, s o to väčším znepokojením pozeráme na to, keď z úst ministra školstva zaznieva, že no on už žiadne rezervy vo svojom rezorte nemá, ale tak teda možno, ak sa nebude diať inak, tak zobere z týchto peňazí na asistentov. Nie, tie peniaze, ktoré sú tam určené na asistentov a na školské podporné tímy, tie tam majú zostať, pretože to je, to sú tie pozície, ktoré tie deti potrebujú a my tých ľudí v školstve potrebujeme, len doteraz sme ich, sme ich sanovali cez eurofondy a to čo má ísť na navýšenie a budem hovoriť hlavne o platoch učiteľov, to je niečo, čo by malo prísť samostatne.
Kde sa teda, kde sa teda nachádzame. Asi všetci vieme, že školstvo je dlhodobo podfinancované a za tejto vlády to ešte klesá, keď sa pozrieme na podiel HDP. V roku 2022 sme na vzdelávanie ako krajina dávali 4,5 % HDP, v roku 2025 to bude 4,45 %, čiže malý pokles o 0,5 %, ale podľa samotného rozpočtu to v roku 2027 bude už iba 4,06 % HDP, čiže približne o pol percenta HDP ešte klesáme v tom, čo do toho školstva dávame. Namiesto toho, aby sme sa snažili priblížiť okolitým krajinám, iné krajiny v Európskej únii často majú aspoň 5 % HDP, tie najúspešnejšie idú až k 6 %. Namiesto toho u nás to ešte klesá, čiže to je to, ako si táto vláda cení školstvo.
A teda k tomu najdôležitejšiemu a to sú učitelia, to sú tí nositelia toho školstva, to sú tí, ktorí každé ráno prídu, prídu do školy, aby, aby s deťmi pracovali, aby ich vzdelávali, a teda nielen učitelia, znovu to zdôrazním, ale aj odborní zamestnanci, aj nepedagogickí zamestnanci v školstve, im bol daný prísľub touto vládou, týmto parlamentom priamo v programovom vyhlásení vlády, že sa im každoročne budú zvyšovať mzdy a nedeje sa to.
Posledné navýšenie tabuľkových platov bolo v septembri 2023 a zaviedla to ešte predošlá vláda a v roku 2024 už za tejto vlády sa tabuľkové platy nezvyšovali a v roku 2025 podľa tohto rozpočtu sa zase nebudú zvyšovať.
To znamená, že napriek vysokej inflácii, napriek Ficovej drahote, napriek tomu, že vieme, že budúci rok bude asi o 5 %, budú všetky potraviny drahšie, bude všetko drahšie vrátane potravín, napriek tomu učiteľom a zamestnancom v školstve sa nezvyšujú tabuľkové platy, čiže ich reálna mzda, ich reálna kúpna sila ešte klesá. Namiesto toho, čo im vláda ponúka, sú dva typy jednorazových príspevkov.
Za prvé, je to jednorazový príspevok, ktorý sa ponúka všetkým zamestnancom v štátnej a verejnej správe, 800 euro na rok, naozaj žiadna veľká výhra a ešte aj tu je problém, pretože časť zamestnancov v školstve stále spadajú pod mestá a obce a mestá a obce hlásia, že tieto peniaze ani nebudú mať z čoho vyplácať. To znamená, že napr. vychovávateľka v školskej družine ani nemá istotu, že tých 800 euro dostane, pretože jej primátor alebo starosta zároveň upozorňuje na to, že oni nemajú odkiaľ tie peniaze vziať, lebo aj mestá a obce finančne krvácajú.
Čiže to je jeden typ jednorazového príspevku a druhý typ jednorazového príspevku alebo teda nestabilného príspevku je regionálny príspevok, tzv. teraz podľa zákona kompenzačný príspevok, o ňom sme tu rečnili asi pred dvoma mesiacmi, tiež som presne z tohto miesta upozorňovala na to, že kompenzačný príspevok je niečo, čo by mohla byť fajn vec navyše, keby sme v prvom rade dosiahli nejaké, nejakú únosnú úroveň tých platov pre všetkých. Ale nemôžme urobiť to, že zamrazíme tabuľkové platy, v čase vysokej inflácie zamrazíme tabuľkové platy učiteľom, a potom im povieme, že tak niektorí podľa toho, v akom meste žijú, zase jednorazovo dostanú nejaký príspevok, ale nemôžu sa na to ani spoľahnúť, pretože ten príspevok sa vždy určuje iba pre ten daný rok.
To znamená, že napr. mladá rodina, povedzme dvaja absolventi pedagogickej, ktorí sa rozhodujú, že či vstúpia do školstva ako do svojho zamestnania a zvažujú k tomu hypotéku, tak nevedia sa spoľahnúť na to, že ich platy budú rásť. Dokonca sa nevedia spoľahnúť ani na to, že ich platy nebudú ešte klesať, pretože jeden rok možno dostanú nejaký regionálny príspevok, ale ďalší rok ho už dostať nemusia. A do toho teda vláda povedala, že zvyšovanie tých tabuľkových platov bude až k januáru 2026 o 5 %. To znamená, že od septembra 2023 nezvyšujú sa, nezvyšujú sa, a potom v januári 2026 sa majú zvýšiť o 5 %, čo bude ďaleko pod infláciou, čiže naozaj kúpna sila ľudí v školstve nám ešte klesá.
Práve dnes ráno sme sedeli s predstaviteľmi školských odborov, oni sami si vyžiadali stretnutie so školským výborom Národnej rady, je to aj v kontexte toho, že práve tento týždeň prebehol tzv. tichý protest učiteľov, že učitelia prišli do škôl v čiernom oblečení, aby dali najavo svoj smútok nad školstvom. Je to naozaj jedna z tých najmiernejších foriem protestu a viem si veľmi dobre predstaviť, že by došlo aj k oveľa hlasnejším formám protestu alebo štrajku a odborári to tiež nevylučujú. Len si treba uvedomiť, že čo by to naozaj znamenalo pre túto krajinu, keď by sa zavreli školy a naozaj by tí ľudia neprišli do práce a my všetci ostatní rodičia môžme riešiť, že kde budú naše deti, ale musím úprimne povedať, že aj ako matka by som to plne podporila, lebo si uvedomujem, že tie podmienky v tom školstve nie sú dobré, je to istý typ časovanej bomby, kde naozaj nám ten domček z karát môže padnúť. Už teraz máme obrovský problém s nedostatkom učiteľov, podľa štatistík chýba okolo 1 200 učiteľov, bude to narastať, odhaduje sa, že o rok, o dva nám bude chýbať okolo 2-tisíc učiteľov, a to ešte k tomu musíme prirátať, že strašne veľa predmetov sa už teraz učí neodborne. Napr. nám zúfalo chýbajú fyzikári, ale keďže je to povinný predmet, no tak nakoniec to nechajú učiť niekoho iného, matikára alebo niekoho. Informatikári nám chýbajú, angličtinári nám chýbajú, ale nejako si to potom tie školy vykompenzujú, napriek tomu nám tu chýba vyše, vyše tisíc učiteľov. A nedá sa tomu čudovať, keď si vezmeme, že nástupný plat učiteľa je okolo 1 200 euro v hrubom, teda bavíme sa asi 900 v čistom a priemerný plat učiteľa na základnej alebo na strednej škole, všetko sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia je okolo 1 700 v hrubom, teda v čistom asi 1300 euro, priemerný plat učiteľa na základnej a na strednej škole. Tipujem, že priemerný vek budú nejakí štyridsiatnici, ak nie päťdesiatnici, teraz to neviem z hlavy a aj na nich dopadne to zdražovanie budúcoročné. Odborári teda, ako spomínam, práve dneska sedeli tuto na školskom výbore, následne išli na rokovanie s ministrom školstva, neviem, či to rokovanie už skončilo a aký bude výsledok. Ja by som aj tu v pléne rada spomenula tri hlavné podmienky, ktoré uvádzajú a ktoré aj plne podporujeme. Tá prvá je nárast platov o 10 % práve aj s ohľadom na to, aby to vykrylo infláciu a ešte nejakým spôsobom aj reálne pocítili, že si budú toho môcť dovoliť viac.
Druhá podmienka je nejaký typ spoľahlivého, predvídateľného systému. Ja to zjednodušene nazvem nejaký typ platového automatu, o ktorom tiež sa tu už dlhodobo hovorí v tejto krajine, zaviedol sa pre zdravotníkov, ale v školstve stále nie je a ako som aj teraz uviedla, tie platy nielenže sa nezvyšujú, ale ich reálna kúpna sila sa ešte znižuje.
A tretie, a to mi príde obzvlášť zaujímavé a netýka sa to učiteľov, ale týka sa to nepedagogických zamestnancov v školstve a súvisí to práve aj veľmi silne s krokmi tejto tzv. sociálno-demokratickej vlády, táto vláda síce zdvihla minimálnu mzdu a aj my sme to podporili, lebo áno, myslíme si, že každý kto je na plný úväzok zamestnaný, si zaslúži nejakú mieru finančnej istoty, lenže naďalej nám platí, že mnohé tabuľkové platy zamestnancov tohto štátu, zamestnancov vo verejnom záujme, začínajú hlboko pod minimálnou mzdou. Tak konkrétne napr. tu mám vytlačené, priamo odborári nám to dneska doniesli, základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, to sú napr. upratovačky, nielen ale aj v školstve, ich tabuľka začína na úrovni 694 eur 50 centov, čo znamená, že aby dosiahli aspoň tú minimálnu mzdu 816 euro od budúceho roka, tak im ešte zamestnávateľ musí asi 120 eur priplácať. A keď sa tu rokovalo o zákone o minimálnej mzde, tak my sme za Progresívne Slovensko predložili pozmeňujúci návrh, aby ako prvý zodpovedný k tej minimálnej mzde sa prihlásil štát a aby aspoň tieto tabuľkové platy začínali úrovni na minimálnej mzdy. Tak nech tú minimálnu mzdu má tá upratovačka a potom to stúpa, lebo teraz napr. nie, to nie sú len upratovačky, ale napr. ekonómky na školách tiež začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy. Naozaj aká je toto motivácia pre ľudí ísť pracovať do tohto štátu, a zároveň to sú potom zase peniaze, ktoré tým školách chýbajú, pretože keď aj zoženú niekoho, aby im išiel upratovať alebo napr. na vrátnicu, minule som mala konzultáciu na školách práve o bezpečnosti a oni nám hovorili, nie kamery, my potrebujeme stabilných zamestnancov na vrátnicu, ale aj to je problém človeka zohnať, pretože pri týchto platoch im nikto ani len na tú vrátnicu nejde pracovať.
To znamená, že naozaj sme v situácii, kedy nielenže nám chýbajú učitelia, chýbajú nám kuchári, chýbajú nám vrátnici a toto všetko sa potom odzrkadľuje aj na kvalite toho školstva. Ako naozaj obdivujem každého nielen učiteľa, ale každého riaditeľa v tejto krajine, ktorý za tie peniaze si to berie ešte celé na seba, aby aj v tom rozpočte naškrabal na výplaty všetkým a potom teda ešte aj našiel zamestnancov, aj ich tam udržal, aj si písal projekty, a potom, samozrejme, ešte má dohliadať na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu.
Naozaj ak nám záleží aspoň trochu na budúcnosti tejto krajiny, tak toto by mala byť jedna z tých priorít. Udržať a navyšovať ten rozpočet pre školstvo a nie tváriť sa, že sme skokani kvôli tomu, že sme účtovnícky niečo prehodili z jednej kôpky na druhú.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)

vymazať

Ďakujem. Ale chýba nám tu pán minister. Nemôžem povedať, že by nie. Na úvod som mal preňho pripravený taký tip, pretože keď som počúval pána poslanca Huliaka s jeho požiadavkami, je to taký úradnícky vtip, priznám sa, ale úradníci vedia, že teda v rozpočte je jedna taká kapitola, ktorá sa volá že zadné vrecko, ale odborný názov má že VPS, všeobecná pokladničná správa. A teda by som možno odporúčal pánovi ministrovi, aby si teraz túto pokladničnú správu premenoval, pretože po príhovore pána Huliaka by som to premenoval už na všeobecnú poslaneckú správu. Čiže to bude to zadné vrecko, z ktorého budú musieť kolegovia plniť všetky požiadavky poslancov, ktorí zrovna budú mať nejaký, nejaký dobrý nápad a budú sa cítiť silní, keďže vládnu so sedemdesiat šestkou, presne takéto situácie bude, bude prinášať. Poviem mu to neskôr, keď príde.
Dobre. Ja by som sa chcel venovať v svojej rozprave dvom okruhom. Ten prvý je okruh, ktorému sa venujem niekoľko rokov, je to informatizácia, takže výdavkom na informatizáciu, špeciálne z toho pohľadu, o čom sme sa rozprávali v čase, keď sa prijímal konsolidačný balíček, či táto vláda bude, alebo nebude šetriť. A ten rozpočet je svojím spôsobom dôkaz, kde si môžme overiť, či tie naše predpovede sa naplnili, alebo nenaplnili, či teda sme zbytočne upozorňovali, že vláda nešetrí, alebo sa ukazuje, že vláda by zrazu začala šetriť. Takže k tomu sa budem vyjadrovať.
A potom druhá časť sú eurofondy, pretože tam tiež veľa závisí od toho, akým spôsobom budeme schopní eurofondy čerpať, pretože najlepšia konsolidácia v skutočnosti je ekonomický rast a zatiaľ táto krajina pokiaľ ide o investície, tak funguje najmä z európskych investícií a tie podporujú náš ekonomický rast, takže má zmysel sa pýtať na to, ako na tom sme s čerpaním európskych investícií.
Takže IT. V posledných rozpravách sa to aj celkom stalo témou, aj vo faktických poznámkach viacerí sa tomu venovali, špeciálne v rezorte pôdohospodárstva, aj k tomu sa na chvíľku, na chvíľku dostanem, ale pre kontext, koľko dávame ročne na štátne IT, tak je to približne 0,5 mld., 0,5 mld. eur každý rok zo štátneho rozpočtu, k tomu ešte takých 200-300 mil. sú investície z plánu obnovy a eurofondov dohromady. Čiže nejakých 700... ďakujem, pán minister, rád vás vidím, že ste sa mi ohlásili, ...čiže takých 700-800 ml. ročne dávame do informatizácie, z toho asi 500 mil. ide priamo zo štátneho rozpočtu. V tom je započítaná jednak prevádzka systémov, ktoré si už štát kúpil, lebo tie sa nedajú platiť z eurofondov, tá prevádzka sa musí platiť zo štátneho rozpočtu a aj nejaký rozvoj týchto systémov, ktorý nerobíme z eurofondov, ale niektorý teda robíme aj zo štátneho rozpočtu.
Prvá zaujímavá vec je, že to, čo je napísané v rozpočte, sa zrejme nepodarí dosiahnuť, pretože aj v minulom roku rozpočet na IT výdavky štátu bol 586 mil., ale skutočne spotrebované výdavky boli 610 mil., čiže nárast o približne 25 mil., čo sú nejaké 4 % z tejto sumy.
Najväčšími hriešnikmi tohto navyšovania výdavkov oproti plánovanému rozpočtu vtedy bolo ministerstvo cestovného ruchu o 100 %, 100 % viac výdavkov minuli ako mali narozpočtované, na čo sme ich upozorňovali, že toto nebude nejaké efektívnejšie riadenie agendy športu a cestovného ruchu. Jednoducho nové ministerstvo znamená nové výdavky, tu sa to ukazuje, napríklad v IT. Alebo úrad vlády alebo ministerstvo školstva, ktoré prekročili svoj minuloročný rozpočet asi o polovicu.
Pokiaľ ide o budúci rok, tak vláda predkladá návrh rozpočtu, v ktorom rozpočtuje sumu 549 mil. na IT výdavky, čo by bolo o 9 % menej ako, ako očakávané výdavky tohto roku, čo by tak evokovalo, že vláda sa naozaj rozhodla šetriť. Za chvíľu ukážem, že to tak úplne nie je. Pretože za prvé, ako sme si ukázali na príklade roku 2024, tak predpokladám, že aj v roku 2025 tá suma v skutočnosti bude vyššia, že tie rozpočtové výdavky sa prekročia, čiže to nám už časť tej potenciálnej, toho potenciálneho zníženia výdavkov zje.
A po druhé, po druhé, viacero výdavkov, ktoré by v skutočnosti mohli byť nižšie, v tom budúcoročnom rozpočte nižšie, žiaľ, nie sú, rozoberiem to do detailu. Pokiaľ ide teda o budúci rok, tak najväčšími víťazmi IT rozpočtu sú Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dostane o 50 % vyššie výdavky alebo 50 % viac financií na IT.
MIRRI, ministerstvo informatizácie, môj teda rezort, na ktorom som pôsobil v minulosti, 45 % navýšenie. ministerstvo kultúry 30 %, Kancelária Národnej rady 30 % navýšenie, pôdohospodárstvo 25 % navýšenie a ostatné kapitoly približne 19 % navýšenie. Zaujímavé je napríklad ministerstvo kultúry, pretože v roku 2024 im výdavky narástli o 16 % oproti rozpočtu, čiže prečerpali svoj rozpočet o 16 % a v roku 2025 dostanú ešte o 31 % viac ako to, čo vyčerpali v roku 2024, čiže na ministerstve kultúry naozaj to IT-čko, tam to šľape. Peňazí, peňazí dostávajú pomerne, pomerne veľa. A druhá tá zaujímavosť je, ako som povedal, že napríklad ministerstvo informatizácie dostane o polovicu výdavkov viac ako v poslednom roku.
No, a teraz že prečo, prečo tvrdím, že ten pokles medziročný medzi rokom 2024 a 2025 v skutočnosti nie je dôkazom toho, že by vláda šetrila. Pretože ak by šetrila a systémovo šetrila, ten pokles by mal byť oveľa, oveľa, oveľa väčší. Ukážem to na takých troch kategóriách.
Prvá je, koľko zbytočných výdavkov dávame do prevádzky štátnych systémov, prevádzky a licencií.
Tá druhá kategória je, koľko zbytočných výdavkov dávame do nákupu externých služieb, aj keď keby sme najali tých istých ľudí, tak sú oveľa lacnejší. A tá tretia kategória sú predražené projekty.
Začnem teda tou prvou kategóriou, pretože tá má priamy súvis so štátnym rozpočtom, a to je prevádza IT systémov. Keď sme sa tu rozprávali o konsolidačnom balíčku, tak som poukazoval na to, že vládni analytici, analytici ministerstva financií na ÚHP vypočítali, že prevádzka je v slovenských štátnych organizáciách predražená približne o 30 %, na prevádzku dávame z tej pol miliardy asi 300 miliónov. Čiže ak by sme týchto 30 % dokázali ušetriť, je tam ročná úspora 100 mil. na prevádzke štátnych systémov. Ja v návrhu budúcoročného rozpočtu žiadnu úsporu 100 mil. nevidím, jednoducho tie výdavky nešli, nešli dole. Stačí si pozrieť, ako sa obstarávajú prevádzkové zmluvy, tie, tie odporúčania, ktoré dávali vládni analytici sa jednoducho vôbec na rezortoch neujali, jednoducho stále nakupujeme aj veci, ktoré nepotrebujeme, aj, aj nejakú pohotovostnú službu pri IT systémoch, ktorú nepotrebujeme a jednoducho to všetko robí tú vatu, ktorá by sa dala, dala dnes odstrániť.
Tá druhá kategória, kde štát mrhá peniazmi, je nákup externých kapacít. Štát mal dlhodobo za minulej vlny informatizácie, o ktorej dnes sú tie súdne pojednávania, kauza Mýtnik alebo aj kauza pána Kažimíra, ktorá, žiaľ, vďaka Trestnej novele tejto vlády je očividne teda premlčaná. To sú, to je, to sú dôsledky toho, ako tu sa bačovalo v informatizácii a vtedy štát vydával veľké, veľké sumy na externé konzultačné služby a z toho systémového hľadiska to nebolo dobré. Je v poriadku nakúpiť si sem tam nejakú externú výpomoc, veď to, to všetci asi chápeme, ale štát je naozaj príliš veľmi závislý od externých dodávateľov a najmä pokiaľ ide o konzultačné služby. Za tej minulej vlády sme sa snažili robiť presný opak. Sme sa snažili vytvoriť priestor na to, aby sme tých istých odborníkov vedeli najať na strane štátu a tá ekonomická logika je veľmi jednoduchá.
Poviem to na troch príkladoch. Keď si zoberiete takého IT-architekta, to je rola, tak bežný IT-architekt podľa portálu platy.sk má priemernú mzdu na Slovensku približne 4-tisíc eur. Sú aj drahšie, sú aj lacnejšie, ale priemerná je okolo štyri tisíc eur. To znamená, že keby sme ho najali na ministerstvo, tak za neho super hrubú mzdu zaplatíme 5,5-tisíc. 5,5-tisíc euro by nás stál, ak by sme si tohto architekta kúpili, respektíve najali ako zamestnanca. Čo ale štát robí je, že tieto externé kapacity si kupuje od konzultačných firiem a priemerný, priemerná sadzba za konzultanta a IT architekta je od 450 po 570 eur na deň. Keď to vynásobím 20 dňami, akoby, keby to bol teda plnohodnotný zamestnanec, ale kupujem si od konzultačnej firmy, tak nás to vyjde 9 až 11-tisíc euro. 9 až 11-tisíc od konzultačnej firmy verzus 5-tisíc, ak si toho istého človeka kúpim ako, respektíve najmem ako interného zamestnanca na ministerstvo. Čiže dvoch architektov by sme si mohli kúpiť, ak by sme ho nekupovali od externých konzultačných firiem, ale radšej by sme posilňovali interné kapacity. A to je nielen tá ekonomická otázka. To je aj o tom, že títo odborníci, pokiaľ sú z konzultačnej firmy, tak jednoducho prídu a potom odídu. Pokiaľ ho máte ako zamestnanca, tak know-how sa udržiava na strane štátu, štát má väčšiu kontrolu nad tým, čo si reálne kupuje, čo si chce kupovať, jednoducho štát vie, čo chce, pretože tam má kvalitných odborníkov. Dlho sa hovorilo, že štát ich nevie zaplatiť, aj toto už neplatí. Štát vie zaplatiť kvalitných odborníkov. Napriek tomu len minulý rok vláda a rôzne rôzne ministerstvá, teda ministerstvo vnútra, ministerstvo investícií a tak ďalej nakúpili externých konzultantov za, počúvajte, 50 mil. eur. To už je naozaj nákupná horúčka, mám taký pocit, sa tu roztrhlo vrece s nakupovaním konzultantov. Úplne sme sa vrátili o 10 rokov dozadu, za 50 mil. eur externých konzultantov. Čiže keby tých istých ľudí namiesto nakupovania od konzultačných služieb sme najali ako interné kapacity, tak tam je potenciál úspory polovica, 25 mil. euro. Dal som príklad IT architekta. Napríklad programátor superhrubá mzda 3 600 eur. Ak si ho kupujem od konzultačnej firmy, 8 až 10-tisíc eur, čiže mohol by som si kúpiť takmer troch programátorov do interného, do interných zamestnaneckých pomerov alebo mohol by som najať troch programátorov namiesto, namiesto jedného, ktorého si kupujem od konzultačnej firmy. To isté analytik, 3 500 eur superhrubá mzda, od konzultačnej firmy 8 800 až 11-tisíc eur. Čiže namiesto jedného analytika od konzultačnej firmy by som mohol mať dvoch IT analytikov ako zamestnancov. Jednoducho tá ekonomika tam funguje. Popri tej ekonomickej výhode z toho vyplývajú aj, aj výhody v oblasti nejakého vlastníctva toho, čo si, čo si reálne, čo si reálne na ministerstvo kupujem, ako spravujem svoje IT.
Čiže vláda touto cestou nejde, nešetrí na externých kapacitách, práve naopak, roztrhlo sa tu vrece s kontraktami na externých konzultantov, ako som povedal, v júni a v júli bola nejaká letná horúčka. V skutočnosti to nemalo nič s letom, v skutočnosti, pravda je taká, že vtedy končila tá rámcová zmluva, z ktorej to mohli nakúpiť, tak rýchlo sa všetci, všetci zbesilo nakupovali len konzultantov ako, ako odtrhnutí, ktorých budú môcť využívať ešte aj tie ďalšie roky po skončení tejto rámcovej zmluvy, ale vtedy už mali termín, tak rýchlo museli by vystaviť objednávky, tak sa nakúpili konzultanti za 50 mil. euro. Čiže tam je úspora. Keby sme nenakupovali externých konzultantov, ktorí sú drahí, tak by sme mohli mať viac kvalitných odborníkov na strane štátu a ešte by sme aj ušetrili. Okrem iného je to jedno z odporúčaní revízie výdavkov na IT od analytikov pána ministra, ktoré ale opäť nejakým spôsobom sa ignorujú. No a tá tretia kategória, v ktorých by sme sme mohli ušetriť a pre korektnosť poviem, že toto nie sú výdavky štátneho rozpočtu, ale to sú výdavky, ktoré idú z eurofondov, ale mám pocit, že niekedy sa k eurofondom správame tak macošsky, že z cudzieho krv netečie, tak rozhadzujeme ich láry-fáry, tak to sú výdavky na nové IT projekty z eurofondov. Ale argument je tam taký, že teda ak by sme nepremrhali tie peniaze na tieto zbytočné projekty alebo predražené projekty, tak ich môžeme minúť na nejaké zmysluplné veci. To asi všetci rozumieme, že eurofondy sú rovnaké peniaze ako štátny rozpočet.
Tak dáme si pár príkladov, aké projekty sa tu chystajú. Teda hneď prvú vec poviem, že tu nemáme žiadnu koncepciu alebo nejaký dlhodobý investičný plán v oblasti IT. Tu si každý nakupuje láry-fáry ako sa mu zapáči, a pod 10 mil. euro podľa mňa už ani nikto sa nezdvihne ráno z postele. Pokiaľ ten projekt neni 10 miliónový, tak sa ani, ani sa nad ním iba mávne rukou. Jednoducho opäť sme sa vrátili do doby obrovských, megalomanských a drahých projektov. Čiže napríklad Národný integrovaný cestovný lístok, to bude cestovný lístok, s ktorým môžete cestovať kade-tade po Slovensku na rôznych druhoch dopravy. Investičné náklady plánované, 20 mil. eur.
Podľa analytikov pána ministra financií potenciálna úspora 8 mil. eur. Nemuselo by to stáť 20 mil., mohlo to stáť 12 mil. eur., ale nie, my to chceme kúpiť za 20. IS FARMÁR, to sa stáva teraz veľmi populárny, tento projekt. IS FARMÁR, do značnej miery zbytočný projekt, investičné výdavky približne 18 mil. eur, potenciálna úspora podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil., polovica. Polovicu tých výdavkov by sme mohli usporiť. Rozširovanie IT aktív, takzvaný projekt ITAM, celkové náklady 30 mil. eur, potenciálne úspory podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil. eur. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, to je systém, ktorý ja teda mám obzvlášť v srdiečku, v úvodzovkách, pretože vraj umelá inteligencia nám bude hovoriť, že aká legislatíva sa ide prijímať. Náklady 15 mil. eur, potenciálna úspora podľa ÚHP 5 mil. euro. A okrem toho si ešte nakupujeme aj drahé licencie jedného konkrétneho produktu, nebudem ho menovať, ale na tejto veľkej rámcovej zmluve je potenciálna úspora ďalších 7 mil. euro. Čiže cakompráskom všetko dohromady na projektoch, ktoré sú zbytočne nafúknuté a mohli by sa zmenšiť, by bolo ďalšia potenciálna úspora 40 mil. eur z eurofondov a pre korektnosť udávam, že toto sú eurofondové, eurofondové peniaze.
Čiže keď to dám všetko dohromady, čo hovoria analytici pánovi ministrovi, ale, žiaľ, ani na ministerstve ich možno nepočúvajú dostatočne, určite ich nepočúvajú dostatočne tie ostatné ministerstvá, je, že na prevádzke by sme mohli usporiť 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu ročne. Na drahých konzultačných službách by sme mohli usporiť 25 mil. eur, či už zo štátneho, alebo z eurofondov a na predražených a zbytočne nafúknutých projektoch je ďalší potenciál úspory 40 mil. euro. Ak dobre rátam, je to nejakých 165 mil. euro, ktoré by sa dali usporiť, keby táto vláda reálne chcela šetriť a keby ministerstvá počúvali odborníkov, napríklad odborníkov od pána ministra Kamenického.
A keby ich počúval pán Kamenický, to by bolo tiež fajn.
No a druhá téma, toľko k IT-čku. Čiže myslím, že nemusíme sa baviť o tom, že či vláda naozaj šetrí na sebe, alebo nešetrí na sebe. Nešetrí na sebe, to sú konkrétne príklady, ako nešetrí na sebe, a preto ľudia budú platiť drahšie diaľničné známky, preto bude vyššia dépeháčka. Preto tu zavádzame transakčnú daň, pretože všetko to bremeno, všetko to bremeno konsolidácie sa hodilo na ľudí a štát si povedal, že my na sebe šetriť nebudeme, my budeme ďalej rozhadzovať. To nám hovoria tieto dáta.
Druhá téma, ku ktorej sa v krátkosti vyjadrím, to je čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov je dôležité preto, čo som povedal na začiatku, že eurofondy, to sú dnes tie hlavné investičné peniaze. Vďaka eurofondom môže rásť naša ekonomika a ekonomický rast, to je tá najlepšia forma konsolidácie, pretože ak vaša ekonomika rastie, tak podiel dlhu ku HDP sa zmenšuje. My eurofondy dnes čerpáme najhoršie z celej V4, najhoršie zo všetkých krajín V4. Máme čerpanie niekde na úrovni 1,4 %, ako bolo správne poznamenané z celkovej alokácie 12 miliárd na to najbližšie programové obdobie, čo je približne 150 miliónov. Čiže zatiaľ sme vyčerpali 150 mil., no a kde je problém? Problém je taký, že na konci budúceho roka sa prvýkrát bude prehodnocovať, že ako čerpáme voči Európskej komisii. A ak nesplníme nejaké finančné míľniky, ktoré máme sľúbené, teda ktoré sme sľúbili komisii, tak nám tie peniaze prepadnú už na konci budúceho roka. A na to, aby sme ten sľub splnili, tak musíme vyčerpať, počúvajte, 1,4 miliardy eur do konca budúceho roka. Čiže zatiaľ sme za niekoľko rokov vyčerpali 150 mil., do konca budúceho roka musíme vyčerpať ešte 1,4 miliardy, čiže 100 mil. mesačne, každý mesiac, inak nám tie peniaze prepadnú. Najväčší hriešnici tohto nečerpania dnešného, ministerstvo hospodárstva 0 %, SIEA 0 %, ministerstvo životného prostredia 0 %, ministerstvo vnútra 0 %, MIRRI ako koordinátor eurofondov 0,4 %. To sú údaje ku koncu septembra, lebo to sú posledné, ktoré máme oficiálne z vlády. No a čo s tým robí táto vláda, no na začiatku programového obdobia je veľmi dôležité vyhlasovať výzvy, aby ste teda dali tie peniaze tým subjektom, aby, aby, aby sa mohli uchádzať o tieto eurofondy.
Tak sme sa pozreli, že ako vláda vyhlasuje výzvy. Tak vlastný plán vyhlasovania výziev táto vláda splnila, prosím pekne, na 50 %, na polovicu. Čiže ministri za dvojnásobné platy robia polovičný výkon pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Niežeby viac výziev vyhlasovali, aby viac eurofondov sa dostalo medzi podnikateľov, medzi žiadateľov, aby sme to čerpanie rozbehli, presný opak sa deje. To sú vlastné ciele tejto vlády, to nie sú ciele minulej vlády, to tu naozaj nie je že Hegerov, Ódorov, Matovičov problém. Táto vláda povedala, že urýchli čerpanie, dali si nejaký cieľ a podľa vlastného dokumentu ten istý cieľ splnili na 50 %. Neviem, dokedy sa plánujú ešte vyhovárať na bývalú vládu, ale teda po roku vládnutia tento cieľ mal svietiť na zeleno, krikľavo zeleno ako splnený, pritom svieti na červeno ako nesplnený, splnený na polovicu. A toto je naozaj problém a pamätajte na moje slová, že na konci budúceho roka to bude naozaj problém, pretože čo sa stane? Buď nám tie peniaze prepadnú, alebo sa tu budú vymýšľať kadejaké podivné spôsoby, ako rýchlo ich niekde prečerpať, s prepáčením, na hlúposti. Hej, že zase začne panika, že kto dokáže čerpať, rýchlo, kto vie čerpať? Ideme liať do betónu, tak to nalejeme do betónu tie peniaze namiesto toho, aby sme ich investoval tam, kam sme si predsavzali, len preto, aby sa čerpalo. Je to zlý prístup, je to nekoncepčný prístup a myslím si, že žiadne výhovorky v tejto oblasti na bývalú vládu už naozaj neobstoja. Áno, možno ste zdedili slabé čerpanie, ale pokiaľ ide o vašu snahu urýchliť to čerpanie, tak vaša snaha je polovičatá za dvojnásobné platy a myslím si, že je to problém.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, a teda len pre kompletnosť dodám, že tento rozpočet nepodporíme. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a aj teba, Tamara, za to, že si pripomenula ten bizarný výbor, na ktorom bol prezentovať rozpočet, teda návrh rozpočtu pán Kuffa starší. A ja pri tejto príležitosti chcem tak zosumarizovať, že minister Taraba má pod sebou troch štátnych tajomníkov, hej? Prvý je Kuffa starší, ktorý teda v rámci svojej agendy má potrebu vysväcovať chodby na ministerstve a pasienky, druhý, Kuffa mladší, ten si plní svoj chlapčenský mokrý sen a chodí sa preháňať na štvorkolke alebo na vrtuľníku, či čo to bolo ponad národný park. A potom je tam pani Matečná, ktorá väčšinou, keď sa jej niečo spýtate, tak je prekvapená, že sa jej niečo pýtate. No a pri tomto chcem pripomenúť, že pán Taraba pri tomto mozgovom truste, ktorým už teda disponuje na ministerstve, lebo veď odborníkov vyhodil a odborníčky tiež, tak si nabrnkne poradcu pre odkanalizovanie Žitného ostrova, ktorý po nástupe do funkcie, hovoril som to aj vo svojom vystúpení, je prekvapený z toho, že Žitný ostrov nie je odkanalizovaný.
Tak ja sa naozaj aj na základe toto, čo si povedala, na základe všetkých tých bodov, kde Taraba fatálne zlyháva pri vedení ministerstva, ktoré nikdy v živote viesť nemal, tak čakám, že kedy premiérovi tejto krajiny zabliká kontrolka a kedy si uvedomí, že je asi lepšie ísť od toho.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."
Takže, no a teda ešte nám pripomenul, že on vo svojom živote tiež nemal vždy zaplatené za svoju prácu.
Takže toto vám povie štátny tajomník pri rokovaní o štátnom rozpočte.
Čiže stratégiu na zabezpečenie plnenia základných úloh rezortu nemáme, na dôstojné zaplatenie zamestnancov nemáme, a to je dlhodobý fakt. Keď sa pozriete, ak niekto viete, aké sú tam platy, či na štátnej ochrane prírody, na národných parkoch aj na ministerstve veľmi často, tak dôstojné to nie je. Ale na tajomníka, na štátneho tajomníka, ktorý je teda, ich je, oni sú traja, on je jeden z nich, na štátneho tajomníka, ktorý k rozpočtu, ktorý príde obhajovať, nevie povedať nič a ľudí vyzýva, aby neboli rozmaznaní a neskučali, robili za dobrý pocit, tak na toho tie 10-tisíce eur ročne máme. No, tak ja hovorím, že keby aspoň nasledoval ten svoj vlastný príklad a tej odmeny sa vzdal. Takže zhrňme si vlastne, čo vidíme v tom rezorte. Minister Taraba úplne bez problémov pristupuje k tomu, že ide šetriť na vlastných zamestnancoch, že organizáciám berie prostriedky, a zároveň ako som už povedala, nevie čerpať peniaze, ktoré má k dispozícii. Nevie čerpať milióny, stovky miliónov, ktoré má k dispozícii, ale nemá problém ušetriť tam, kde naozaj živoria a pracujú s prostriedkami, z ktorých nezvládajú plniť tie úlohy, ktoré máme.
A povedzme si to aj veľmi konkrétne. Pozrime sa najprv na plán obnovy. Už v lete sme počuli, že minister Taraba má absolútne najhorší výkon, čo sa týka plánu obnovy. On bol z toho veľmi dotknutý, ale jednoducho fakty nepustia. A dnes sa blížime k piatej platbe, k žiadosti o piatu platbu, ktorú by sme si mali žiadať v polovici decembra.
No a jeden zo zásadných míľnikov, v ktorom minister Taraba zlyhával, sú výkupy pozemkov súkromných vlastníkov v chránených územiach. No a čo sme sa dočítali v materiáloch samotného ministerstva, čo nám aj minister hovorí vlastne, že tak ako pred rokom, ony sú stále predmetom revízie. On teda má stále záujem to nejakým spôsobom zmeniť, ale za tej rok jediné, čo vedel, je, zrušiť už pripravený projekt, zrušiť už pripravené zmluvy, ktoré boli nachystané na podpisy s konkrétnymi ľuďmi, kde štát mohol dostať do obhospodarovania pozemky v chránených územiach a rozhodovať o tom, čo sa na nich má robiť. Toto zvládol zrušiť, ale za ten rok nezvládol prísť s nejakou víziou, za čo by to chcel nahradiť. A blíži sa ten deadline a je to obrovský problém nielen pre ministerstvo životného prostredia, je to obrovský problém pre celú vládu. Je to obrovský problém pre celé Slovensko, ohrozuje tým prostriedky z celého plánu obnovy.
Rovnako sa môžeme pozrieť na krajinné plánovanie, čo bola druhá veľká téma, druhý veľký prúser ministra Tarabu. A tam teda naveľa to zvládol po svojom, najprv nám predložil zákon, tak ako teda taký bol pôvodne plán, predložil zákon, ktorý nebol veľmi kvalitný. Bol v podstate obratý tak nejako o svoju podstatu, ale on tú situáciu ešte zhoršil. Nakoniec reformu plánu obnovy, reformu v podobe krajinného plánovania predložil na poslednú chvíľu ako prílepok, jednostranový prílepok k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo by bola hanba samé o sebe. Lenže tento zákon prezident Pellegrini vetoval, pretože ten zákon nebol dobrý, a táto koalícia, namiesto toho, aby pristúpila zodpovedne k plánu obnovy, minister namiesto toho, aby trval na tom, že haló, tu je dôležitý míľnik plánu obnovy, tak poďme riešiť to veto, tak oni si to z minulej schôdze bez problémov posunuli na túto.
Čiže, ešte stále nám teraz s touto nestabilnou koalíciou, kde nevieme, ako ktorékoľvek hlasovanie dopadne, visí reforma plánu obnovy akokoľvek vykuchaná, nám tu visí do poslednej chvíle, lebo však načo, hej? Načo sú nám tie prostriedky z plánu obnovy?
No a pristavím sa jednoznačne aj pri U.S. Steel Košice, kde vieme, že minister nastúpil už do situácie, keď hrozilo, že tie peniaze 300 mil., ktoré mali byť využité na dekarbonizáciu v U.S. Steel Košice, že je to ohrozené, že tá situácia je nejakým spôsobom problematická. On to veľmi dlho popieral. Ako potom chceme niečo riešiť, keď to popierame? Nakoniec teda priznal, že z toho nič nebude. Povedal, že on pripraví teda výzvu, aby sa mohli iné priemyselné podniky do toho zapojiť, že všetko bude v poriadku, on to porieši a napraví. Samozrejme, nestalo sa tak. Priznal, že ani tento jeho návrh nefunguje. Tak ako druhú alternatívu povedal, že vybudujeme úložisko alebo projekty na zachytávanie uhlíka, čo je teda vedecky veľmi pofidérne riešenie. Na svete nemáme veľa príkladov, ktoré by nám v tomto dodávali sebavedomie, že to je to, do čoho máme ísť, ešte špeciálne my tu na Slovensku.
No a odvtedy sme o tom nič nepočuli. A pokiaľ by na to mali byť čerpané tie obrovské prostriedky z plánu obnovy, tak to musí byť dokončené do polovice roku 2026 s tým, že už len povoľovanie takéhoto projektu, čo sa nijakým spôsobom nezačalo, by trvalo dlhšie. Takže opäť je tu niečo, čo mala byť vlajková loď tohto ministra, ktorý tu chcel byť partnerom pre priemysel. No namiesto toho jediné, čo vlastne zvládol, zrušiť, čo bolo a zostať ticho a dúfať, že to asi nejako prehrmí.
Rovnako sa takto môžeme pozrieť aj na čerpanie prostriedkov z envirofondu, ktoré opäť vieme využiť na investície, ktoré nám zlepšia životné prostredie, zlepšia život ľuďom. Dobrým príkladom je ovzdušie, kde si pripomeňme, že tam je teda obrovský problém najmä z toho zdravotného hľadiska. Spôsobuje to vyše 5 000 predčasných úmrtí ročne a čelíme kvôli tomu žalobe Európskej komisie s hrozbou obrovských pokút. To je aj taký veľmi priamy a jasne čitateľný aj pre pána Tarabu ekonomický rozmer. No a opäť sa prejavuje ten vzorec, on v tejto téme nebol schopný urobiť nič, iba zrušiť to, čo už bolo. Príkladom je mesto Jelšava alebo situácia v regióne Jelšava, kde bol dva roky pripravovaný projekt, dva roky, hej? To si vieme predstaviť, aké náklady už do toho išli, koľko energie na tom bolo strávených a bol so samosprávou pripravený projekt, tak aby fungoval. Pretože samosprávy sú tie, ktoré si poznajú situáciu vo svojom meste, vo svoje obci. Mala sa tam vybudovať briketáreň na to, aby vznikalo vhodné palivo, ktoré potom neprodukuje také škodliviny, ktoré sa vypúšťajú do ovzdušia a takisto malo dôjsť k výmene kotlov v individuálnych domácnostiach. No, minister sa ešte v decembri minulého roka týmto projektom chválil. On ho schválil a hovoril, ako Jelšava konečne bude dýchať čistý vzduch. No a takmer rok potom znenazdajky prišiel s tým, vlastne len na vláde sme si zrazu prečítali, že toto bolo zrušené, že tento projekt bol zrušený, opäť bez vízie, bez náhrady, len tak. Veď načo o tom hovoriť zo samosprávou, tá o tom nevedela. Načo o tom hovoriť s obyvateľmi, veď dúfajme, že možno to prehrmí, možno si to nikto nevšime. To sa nestalo a minister bol nútený prísť aspoň s nejakým teda náhradným načrtnutím riešenia, ktoré absolútne nedáva zmysel. Lebo on by chcel vybudovať zdroj v podobe, veľký zdroj vykurovania, v ktorom sa bude spaľovať biomasa, na ktorý sa jednoducho, teda to nebudú individuálne malé zdroje, ale na ktoré by sa mali pripojiť napríklad bytovky. Ale načo, keď bytovky v Jelšave, ktoré by mohli byť súčasťou takéhoto systému ústredného vykurovania, už dnes sú napojené na plyn. Tak ja neviem, ak minister, mám pocit, že si nepozná ani základné podmienky v tých oblastiach, kam chce akože prinášať svoje riešenia.
Ďalším dobrým príkladom je čerpanie eurofondov. Tam si povedzme veľmi rýchlo príklad Vrakune, opäť sa opakuje ten istý vzorec. Roky, myslím, že to bolo osem rokov, čo bol pripravovaný projekt, ktorý mal ochrániť Žitný ostrov pred ďalším znečisťovaním. Minister Taraba znenazdajky prišiel v apríli, že on to ruší. On to ruší. Potom nás nechával teda mesiace v napätí, aby naveľa, naveľa si akože splnil svoju úlohu a povedal, že aká iná technológia by tam mohla byť použitá, čo jednoznačne nie je žiaden ekvivalent riešenia, ktoré tu predtým bolo. Takže môžeme si rovno povedať, že to zrušil bez náhrady, veď čo.
No a takým bonusom pre mňa v tomto celom, v tejto debate o ministrovej neschopnosti čerpať tieto investičné prostriedky na niečo benefitné, je modernizačný fond, kde minulý rok bolo narozpočtovaných 340 mil. eur. na pomoc priemyslu, na pomoc s dekarbonizáciou, ktorá by mohli zvýšiť jeho konkurencieschopnosť do budúcnosti. Minister z tohto bol schopný vyčerpať 50 miliónov.
Čiže toto je za mňa trestuhodné, jeho neschopnosť čerpať prostriedky, ktoré už má. A potom sa zamýšľam, čo môže byť motiváciou biznismena a technokrata, robiť toto? A aj si odpovedám. Potom ak zrušíte pripravené projekty, máte svojvôľu ich či presmerovať, alebo minimálne prerozdeliť iným firmám, našim ľuďom, kam sa hodí. S tým sa stretávame koniec-koncov aj na našich výjazdoch po Slovensku, kde ľudia hovoria, že projekty sú pripravené, ale stoja, pretože boli vlastne nachystané s firmami, so subjektami, ktoré tejto vládnej koalícii nevyhovujú.
Ja môžem jedine na to povedať, že určite to budeme veľmi ostro sledovať a tento rozpočet nepodporíme.

To sú emócie, pán predsedajúci, viete, to sú emócie.
Pán Huliak, my sme si túto tému nevšimli len teraz. My tému vodovodu a kanalizácie riešime dlhodobo a vodaprevšetkých.sk je naša stránka, kde si môžete prečítať aj veľmi podrobnú históriu, stačí len gúglovať.
Ja len tak, že svoje boliestky s pánom Budajom si, prosím, riešte s pánom Budajom, ja si rovnako ako vy myslím, že bol katastrofálny minister. A v rámci tej iniciatívy voda pre všetkých s kolegyňou Hanuliakovou my sme docielili v predchádzajúcom období aspoň to, aby v envirofonde oprávnené náklady boli projektové dokumentácie.
Takže riešime to dlhodobo, venujeme sa tej téme, pán Hazucha, vám hovorím to isté, nezneužívame túto tému.
My sa jednoducho rozprávame s ľuďmi a počúvame, čo ich trápi, a zároveň chcem dodať, že sa asi nečudujem, že krajina je v takom stave, v akom sa nachádza, keď ju vedú ľudia, ktorí majú rovnako neambiciózny prístup k riešeniu problematike, ako vy vo svojej faktickej poznámke. Ďakujem.