Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som do dôvodov, ktoré ste, pán kolega Čaučík, veľmi presne a správne pomenovali, pridala aj fakt, že sa často jedná o sexistické reklamy obsahujúce zobrazenia, ktoré ponižujú, dehonestujú, zosmiešňujú alebo znevažujú ľudí na základe ich rodu, a to najmä používaním takých tých stereotypných obrazov a spredmetňovaním osôb. A jedná sa teda prevažne o ženské telá, ktoré bývajú zneužívané ako objekty na priťahovanie pozornosti a zatraktivizovanie tohto sektora, a takéto sexistické a sexualizované... pán predsedajúci, vám je to smiešne? Nie? Zobrazovanie ženských tiel ako akýchsi objektov hazardu samozrejme považujem za dehonestujúce a ponižujúce voči ženám. A kolega Stachura mi zobral slová z úst, keď povedal, že vedome ovplyvňujú podvedomie ľudí, a preto by sme sa mali zamyslieť nad škodlivými efektami takýchto reklám na spoločnosť. No skutočne takýto typ reklám prehlbuje tie stereotypné predstavy a upevňuje rodové rozdiely a aj preto podporujem tento váš návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi Martinovi Dubécimu za to, že dal k tomu aj ten kontext, ako sme s týmto návrhom v podstate prišli, kde sme to počuli, na akých konkrétnych miestach. Bolo to v Jelšave pri stretnutí, ale, samozrejme, je to relevantné pre celý región Gemeru, ale rovnako sme to počuli aj pri našom výjazde na Spiš, ktorý je rovnako veľmi zaťažený aj banskou činnosťou, aj environmentálnymi záťažami a rovnako sa tam, rovnako ako v Jelšave, ktorá má obrovský problém so znečistením ovzdušia, tak rovnako aj na Spiši sa opakuje ten vzorec, že štát neskúma dopady týchto, tohto environmentálne znečistenia na miestnych obyvateľom, na ich zdravie, na ich kvalitu života. A teda ja len dodám, že v tomto, možno je to o to jednoduchšie potom neriešiť tie dopady, keď nemáme dáta, ktoré by nám donekonečna pripomínali, aký veľký efekt to má a v tejto veci sme sa okrem iného obrátili na ministra zdravotníctva, čo s touto situáciou ohľadom nedostatku dát plánuje urobiť. Tak ja budem zvedavá aj na odpoveď od neho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa len pridám teda k spolupredkladateľke Stohlovej v tejto veci. Ja si myslím, že každý, kto mal možnosť vidieť dopady environmentálnych zaťažení na Slovensku, a je to teda také ťažké dedičstvo slovenské, tak si dokáže predstaviť tie dopady na tie komunity. A teda konkrétne tento návrh vychádza aj z mojej dlhoročnej skúsenosti, myslím, že pánovi predsedajúcemu Jelšavu nemusím predstavovať a dopady na Jelšavu, ktoré predstavuje miestny lom, ale takisto, neviem, v Košiciach, tí z vás, ktorí ste boli, žijete dlhšie, viete, že napríklad tam dopady z priemyslu sú takisto veľké a tých lokalít je naozaj mnoho. A ja to považujem za vec naozaj elementárnej spravodlivosti, ktorá tak na nás vyskočila na našom ostatnom stretnutí v Jelšave s pánom primátorom, ktorý to len tak medzi rečou povedal teda, že vlastne však oni tam vyberú tie peniaze, celkom nejaké substantívne z pohľadu Jelšavy, ale tie peniaze idú niekam preč, do spoločného mešca, nevrátia sa do tej komunity nejako priamo. Jednoducho tí ľudia tam žijú v tých ťažkých podmienkach, trpí tým životné prostredie. My z toho ako celkom nejakým spôsobom čerpáme a do tých komunít sa nevracia vôbec nič.
A čo je ešte druhá vec, na ktorú by som upozornil a k nej sa možno vrátime v budúcnosti, je fakt, že dnes ani netušíme, aké sú presne dopady environmentálne na tie komunity. Napríklad na zdravie, na verejné zdravie v takýchto lokalitách, vec, ktorá sa kedysi v minulosti, najmä za predošlého režimu veľmi prísne sledovala, alebo teda minimálne nejaké pokusy o tom boli, dnes, v súčasnosti dohľadať napríklad dáta o tom, aký je dopad na respiračné choroby, na nejaké iné zdravotné indikátory v týchto lokalitách je veľmi ťažký. Už ani, ako keby sme na to úplne zabudli, tie komunity sme nechali tak. Ja si myslím, že bolo by vecou elementárnej spravodlivosti takéto pravidlá, tak ako sú v Českej republike, vo Fínsku, vo Švédsku, nastaviť tak, aby tam tá spätná väzba pre komunity bola.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia.
Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike.
Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť.
Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.