Videokanál klubu

Vďaka za slovo, aj vám pán kolega Hazucha za vaše vystúpenie. Ja si to vážim, že ste vystúpili. Ja to beriem v podstate ako pamätný moment. Prvýkrát som vás tam videl za tým kecpultom.
Kolegyňa Plevíková bola možno aj v šoku, lebo si to musela odfotiť. Žartujem, žartujem.
Povedali ste, že konečne sa niečo začína robiť. No hurá, hej, je rok 2025. Ale ono tiež treba tlmiť nadšenie, pretože chcem pripomenúť, že nebolo to až tak dávno, čo enviromentálny fond navýšil úroky na úvery pre samosprávy. Najskôr to išlo na 2 %, potom to bolo stiahnuté na 0,5, lepšie, ale ešte stále je to päťkrát viac ako predtým, keď to bolo 0,1, hej. A ja to vnímam ako ďalšiu nezmyselnú bariéru pre obce a celkovo pre samosprávy na ceste za tým, aby sa rozvíjali, aby sa obnovovali a tie obce si naozaj prechádzajú tortúrou, keď budujú tie vodovody a kanalizácie. Veď to je jedna bariéra za druhou. Obstarávanie, projekty, dotácie, niekedy sa to opakuje ikskrát, to je olympijská disciplína, hej? A veď diskutujme, povedzme si, že tak je enviromentálny fond, je to banka, sú to monopoly, alebo je to prostriedok, ktorý vyberá od znečisťovateľov peniaze, aby ich dával na zlepšovanie životného prostredia. Povedzme si, ako vnímame enviromentálny fond. No ja si myslím, že 0,5 pre samosprávy, že pre mnohé je to nedosiahnuteľné. Ale diskutujme, že či naozaj takto chceme s tými peniazmi fungovať.

Vďaka, kolega, za vystúpenie. Len aby som trošku korigoval, hej, že ten začiatok, že nie sme nadšení, sme obozretní, preto som aj povedal, že v prvom čítaní tento návrh podporujeme, ale v tom druhom čítaní si budeme dávať o to väčší pozor na, presne z rovnakých dôvodov ako vy, na to, že sa nám tam môžu objaviť nejaké pozmeňovacie a doplňujúce návrhy a budeme k tomu naozaj citlivo a obozretne pristupovať.

22-2
Čiže obrovský rozdiel na rodinný rozpočet, ak má niekto a keď nemá vybudovanú kanalizáciu. Zodpovednosť ináč za budovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská, avšak odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia a vraj ministerstvo ich zase odkazuje na BVS-ku. Jediné, čo sa udialo, že teda sa vybudovala nejaká tá hlavná ulica, ale ostatní ľudia čakajú už približne 30 rokov. Ľudia sú naozaj doslova rukojemníci tejto situácie. A oni aj veľmi intenzívne komunikujú, dokonca sa snažili ako keby aj teraz cez, aktuálne čo je medzirezortné pripomienkové konanie otvorené k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, sa snažia docieliť to, aby sa aj žumpy stali, aby boli regulovanou činnosťou vodárenských spoločností, pretože naozaj ani vodárenská spoločnosť vraj im nedokázala povedať, že prečo je tá suma taká vysoká, aká aktuálne je a má to naozaj veľké dopady. Čiže to je aktuálna ich aktivita.
Posledné asi čo spomeniem, čo je možno také zaujímavé, mám tu ešte dva príklady, ale už asi posledný, aby som vás zase s tými situáciami životnými toľko nezahltila, posledné spomeniem okres Rimavská Sobota, kde sme boli aj teraz na výjazdovom rokovaní klubu, som išla povedať že vlády, nie ešte zatiaľ, zatiaľ len klubu.
V okrese Rimavská Sobota majú tam naozaj že obrovský problém s kvalitou pitnej vody a tá predstavuje aj zdravotné riziko, čo bolo teda zodpovednými úradmi potvrdené. Ide o 37 obcí v okrese a vláda im minulý rok počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. A tu by som možno tiež adresovala pánovi ministrovi, že možno by sa mohol spýtať na túto situáciu, že ako to vyzerá, alebo čo sa v tejto veci deje. Ďakujem veľmi pekne, budem rada, keď ma budete počúvať. Vláda im teda prisľúbila počas výjazdového rokovania pomoc. My ste teraz teda boli v okrese Rimavská Sobota, a teda asi si, keď si zodpovieme otázku, že čo sa zmenilo, hádajte, nič.
Pritom tento stav ako keby že ohrozuje fungovanie naozaj základných aj materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby. A ja si myslím, že keby toľko energie, ktoré dala vláda za posledné tri mesiace do riešenie osobných sporov a nejaké riešenia ambícií jednotlivcov, keby toľko energie dali do riešenia problémov ľudí na Slovensku, tak ja verím, že by sme možno, že by sme tu nemuseli o tých všetkých problémoch rozprávať. Nemyslím to teraz len za tri mesiace, ale možno dlhodobo keby tá energia sa presmerováva tam, kde to je naozaj potrebné.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a teším sa aj na diskusiu s pánom ministrom.

14-3
No tak nečudujme sa, keď to máme desaťročie po životnosti, že potom prichádzajú takéto prekvapenia a ľudia sú odkázaní na to, že cez deň nemôžu prať, fungovať, žiť normálne a musia si chodiť s vedierkom do cisterny pre vodu. Čiže preto potrebujeme presné dáta. Bez dát jednoducho to tak funguje, že nemôžeme riadiť ani systém, ani štát, ani prijímať vôbec nejaké funkčné alebo cielené, efektívne opatrenia a vonkoncom nie stanovovať priority, či účinne kontrolovať nejaké plnenie zákona ako takého.
Keď spomínam kontrolu, tak to je tiež zaujímavá pasáž, napriek tomu, že už od minimálne roku 2019 sú na stole jasné pomenované dôvody a riešenia, a teda aj v čase prebratia ministerstva, pán minister vedel teda, že do čoho ide a čo ho čaká, pretože aj jemu, tak ako nám, aktuálnym poslancom, chodili správy od NKÚ na email, tak do dnešného dňa tá kontrola nebola pokrytá v tom návrhu dostatočne. Prečo je to dôležité? No dôležité je to preto, lebo to roztrieštenie funkcií alebo teda tej kontroly je tak naširoko, že už to ani širšie nemôže byť. Len schválne, anketová otázka, kolega Kalivoda, že vieš, kto kontroluje vodárenské spoločnosti? Zrazu sa držíme rokovacieho poriadku.
Tak kontroluje ministerstvo životného prostredia, kontrolujú okresné úrady, ktoré sú pod ministerstvom vnútra, samotné ministerstvo vnútra, ÚRSO, ktoré je pod ministerstvom hospodárstva a Úrad verejného zdravotníctva, ktoré je pod ministerstvom zdravotníctva. Čiže umbrella piatich organizácií, tak a potom to tak aj vyzerá, hej, že keď sú zodpovední všetci, tak nie je zodpovedný nikto.
A aj tu má Najvyšší kontrolný úrad veľmi dobrý point, budem citovať zo správy, tej z roku 2024: "Ministerstvo životného prostredia spolu s okresnými úradmi nevykonávajú v dostatočnej miere svoje povinnosti štátneho dozoru a dohľadu spojené s tvorbou a plnením plánu obnovy, finančnej rezervy a ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona. Za kontrolované obdobie ani jedna ich kontrola nesmerovala do oblasti preverovania stavu vo sfére obnovy vodárenských spoločnosti, teda vodárenskej infraštruktúry či tvorby a použitia účelovej finančnej rezervy", koniec citátu. A práve preto chcem využiť tento priestor, aby som aj vyzval pána ministra Tarabu, aby otvoril s ostatnými rezortmi, s ostatnými ministrami alebo štátnymi tajomníkmi, alebo v akom zložení to bude, to je v podstate jedno, ale aby sa otvorila tá debata na tému, ako dostať vodárenstvo pod, ako sa hovorí, jednu strechu. Aby sa zaistil stav, kedy budú kontroly naozaj účinné a komplexné a povedú k náprave toho zlého stavu, o ktorom sa rozprávame.
No a zároveň chcem vyzvať, aby, keď sme teda povedali, že toto je prvý nástrel, alebo teda prvý krok, noha vo dverách, tak aby sa dopracovala aj ďalšia potrebná legislatíva, pretože je potrebné vyriešiť aj precenenie majetku vodárenských spoločností aj spomínaná pasportizácia, zároveň je potrebné metodicky usmerniť vodárenské spoločnosti v tom, ako konkrétne majú účtovne riešiť povinnosť využívať zisk z regulovanej činnosti výhradne na túto činnosť. No a je tiež potrebné vypočuť hlas vodárenských spoločností a konečne zmeniť nastavenie, akým ministerstvo hospodárstva a ÚRSO pristupujú k vodárenským spoločnostiam ako takým, pretože na jednej strane ich škrtíme a na druhej strane kvôli poruchám a prestarnutej infraštruktúre máme, ako som hovoril, straty vody.
Tieto strany sú podľa štatistického úradu vo výške 92 125 900 m³ vody, čo pri priemernej cene znamená strata v hodnote 117 377 609 eur za jeden jediný rok.
Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa nie nadarmo nazývajú verejnými, hej? Ich vlastníkmi sme my všetci, obce ako akcionári vodárenských spoločností, ale pretože sa tu 20, 30 rokov pristupovalo k téme obnovy infraštruktúry absolútne macošsky, tak si to naozaj dnes žiada radikálne iný, aktívny postup štátu. Mám za to, že investičný dlh je príliš rozsiahly na to, aby si s ním vodárenské spoločnosti, teda obce, poradili samy. NKÚ, podľa nás, naozaj adekvátne poukazuje na viaceré problémy regulačnej politiky a tvorby regulovaných cien, a tu je tiež zmena potrebná čím skôr.
No a ďalšia vec, o ktorej sme sa už s pánom ministrom pri jednej príležitosti rozprávali a on vtedy naznačil, že má túto problematiku na radare a pevne verím teda, že príde ku zmene, tak problematická je právna forma. Z hľadiska právnej formy totižto sú vodárenské spoločnosti akciovkami. Akciovky sa logicky riadia Obchodným zákonníkom.
Na jednej strane sú obce akcionármi a ich akcionárske práva a povinnosti sú dané obchodným právom, no zároveň tie isté obce sú orgánmi verejnej správy, ktoré v oblasti zabezpečovania pitnej vody svojim občanom majú celý dlhý rad povinností, ktoré patria do originálnych kompetencií obce a vyplývajú teda zo zákona o obecnom zriadení.
Preto je naozaj viac než žiadúce, aby vodárenské spoločnosti ako akciové spoločnosti získali osobitnú definíciu a samostatnú legislatívnu úpravu v obchodnom práve, ktorá zohľadní ich činnosť ako subjektu verejného práva, ktoré konajú vo verejnom záujme. Ono totižto prax ukázala, že rovnaká právna úprava pre vodárenské akciové spoločnosti ako pre hocijakú inú akciovku naozaj nie je vhodná, pretože inak sa bude naďalej opakovať jav, na ktorý Najvyšší kontrolný úrad pravidelne upozorňuje, a síce, že vodárenské spoločnosti sú akciovky, a potom je iba a len na rozhodnutí akcionárov, či disponibilné zdroje spoločnosti použijú v plnej miere na to, na čo ich používať majú, čiže do verejného záujmu a na jeho plnenie, ktorým je teda bezpečná, spoľahlivá infraštruktúra verejných vodovodov a kanalizácií, alebo nie, a to alebo nie sa nám stáva dosť často. A potom sme svedkami toho ako verejné vodárenské spoločnosti platia dary, reklamy, propagáciu spoločností a míňajú približne taký istý objem peňazí, ktoré boli použité z plánu obnovy na piár. Tak ja sa pýtam, že čo je dôležitejšie, čo je väčšou prioritou vodárenskej spoločnosti, funkčné vodovody a kanalizácie alebo reklama v médiách, kde dokonca tá vodárenská spoločnosť ani nefiguruje, hej, že máme vodárenskú spoločnosť z východu, ktorá si platí reklamu na západnom Slovensku, tak potom to má aký zmysel? Budem končiť.
Popravde som veril teda, že bude tu väčšie zastúpenie koaličných kolegov a kolegýň, ale tak aspoň pre verných a správnych chcem povedať aj vzhľadom na to, že s kolegyňou Hanuliakovou sa tejto téme venujeme veľmi dlho a máme príliš veľa návštev rôznych obcí o rôznych častiach a okresoch a regiónoch Slovenska, že oblasť vodárenstva naozaj potrebuje zásadnú zmenu prístupu, nielen tú legislatívnu, o ktorej dnes rozprávame, legislatívnu rekonštrukciu, ale naozaj zmenu paradigmy a naozaj nestačí iba hodiť povinnosti na vodárenské spoločnosti, preniesť to teda na obce a na mestá. Je potrebné obciam aj pri tom momente, keď sa trápia s tým budovaním základnej infraštruktúry, poskytnúť z pozície štátu naozaj najväčšiu možnú pomoc, či už finančnú, neklásť im zbytočné nezmyselné bariéry, napr. pri čerpaní prostriedkov z envirofondu, poskytnúť im odbornú, metodickú, personálnu pomoc, aby si dokázali plniť tú povinnosť, ktorá im zo zákona vyplýva.
Opäť sa vrátim k jednému tomu citátu, ktorý som videl aj nedávno, keď bol teda svetový deň vody, jeden kolega, z týchto radov to bolo, napísal na Facebook, že bezpečný prístup k pitnej vode, inak použil náš slogan, lebo my často hovoríme o bezpečnom prístupe k pitnej vode, je základné ľudské právo, tak ja verím v to, že je to naozaj základné ľudské právo, ale na Slovensku je ohrozené toto základné ľudské právo nielen tam, kde ľudia už sú pripojení na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu, ale, žiaľ, sme v takom stave, že toto základné ľudské právo je ohrozené aj tam, kde už vodovody a kanalizácie vybudované sú.
A opakujem, že áno, súhlasím s tým, že tento návrh je prvý krok, s ktorým sa ale netreba uspokojiť, pretože toto je len, nechcem to prehnať, ale 0,0 nič, my musíme ísť oveľa ďalej, oveľa ďalej a vo väčšej spolupráci. A treba si čím skôr po prijatí tohto zákona, ak teda nebude, s prepáčením, zbastardený nejakými prílepkami besnými, tak si sadnúť za stôl a pripraviť naozaj komplexný plán, poviem to možno expresívne, záchranu kritickej infraštruktúry a tá legislatívna stránka veci bude naozaj iba jednou čiastočkou tej záchrany.
Ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšiu diskusiu.

14-2
A tá najnovšia bola v auguste minulého roka doručená sem do Národnej rady Slovenskej republiky a do dnešného dňa nebola prerokovaná gestorským výborom, čiže výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ak sa pýtate prečo, tak lebo Huliak. A tu chcem touto cestou opätovne vyzvať nového predsedu agro- a envirovýboru, aby si tú správu našiel vo svojej zásuvke alebo na poličke, alebo kdekoľvek sa tá správa nachádza, aby jej venoval patričnú pozornosť, pretože to je v popise jeho práce aktuálne a ideálne, aby ju zaradil na prerokovanie, aby pán predseda Andrassy mohol opäť prísť do tejto inštitúcie a detailne informovať poslancov a poslankyne o tom, čo Najvyšší kontrolný úrad vo svojich zisteniach, vo svojich kontrolách zistil a čo zosumarizoval do svojej správy.
Podľa alarmujúcich zistení, pretože z môjho pohľadu sú naozaj alarmujúce, NKÚ investičný dlh v kritickej infraštruktúre dosahuje aktuálne odhadovanú sumu, ktorá prevyšuje 10 miliárd eur, slovom desať miliárd eur.
A ten dlh, keby sa niekomu núkala tá ľahká argumentácia, veď čo ste robili za minulej vlády, za Ódora, za neviem koho, tak tento dlh, samozrejme, nevznikol z noci do rána, to si hádam všetci uvedomujeme. A ten dlh narastá a systémové opatrenia neprichádzajú a dnes ani len nie sú k dispozícii nejaké konkrétne verifikované dáta o tom, v akom stave sa naše siete nachádzajú. Vzhľadom na už spomínaný veľmi špecifický spôsob transformácie štátnych podnikov, vodární a kanalizácií na obecné vodárenské spoločnosti ani jeden, ani jeden jediný orgán štátnej správy neplní funkciu zakladateľa a tým ani funkciu dohľadu nad výkonom prác vo verejnom záujme. V dôsledku toho, že nám absentuje zakladateľ, napríklad nie je možné vo vodárenských spoločnostiach vyžadovať uplatňovanie dôležitých aspektov výkonu práce vo verejnom záujme a to i napriek tomu, že zásobovanie vodou je bezpochyby, a hádam sa na tom zhodneme, prácou vo verejnom záujme. Ako už aj pán Andrassy hovoril, straty vody z objemu vody určenej na realizáciu sa v prípade štyroch kontrolovaných subjektov pohybovali na rozmedzí niekde od 25 do 33 percent. V praxi to znamená stratu vyše 51 miliónov kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale ku spotrebiteľovi sa tá voda nedostala. 51 miliónov kubíkov vody. Toto poukazuje na to, v akom stave máme našu infraštruktúru, naše rúry, naše siete, aká je tá sieť vodovodná zastaraná a aké úniky sa nám tu dejú dennodenne pod našimi nohami a, prosím pekne, deje sa to za tie peniaze, ktoré takto vsiakli do zeme, za tie peniaze už sa mohla realizovať v čase, v priestore časť opráv a obnovy, ktorú tak veľmi potrebujeme.
No a my sa nachádzame teda v parlamente, ktorý tieto zistenia je len schopný akceptovať a vôbec nejako vstrebať na priestore, ktorý na to je vytvorený, ale ani ich vziať na vedomie.
Dobre, poďme k tomu bodu programu, o ktorom sa tu rozprávame a povedzme si aj pozitíva, aj negatíva, ale stále platí to, že klub Progresívneho Slovenska tento návrh zákona podporuje. Máme tu teda návrh novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách a tiež o zmene a doplnení zákona o regulácii v sieťových odvetviach, hovorím konečne, dlho sme na to čakali. Čo prináša. Prináša, ako už bolo povedané, zákonné predkupné právo štátu k majetkovej účasti subjektov verejného práva v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo kanalizácie a k cenným papierom, ktoré sú vydané takouto právnickou osobou alebo právnickou osobou prevádzkujúcou verejný vodovod, alebo verejnú kanalizáciu. To je citácia z návrhu. Áno. Tento krok sa javí byť ako nevyhnutný, ak štát chce ochrániť svoju kritickú infraštruktúru v čase, kedy nie každá obec musí mať bezprostredne záujem na tom, aby vykonávala svoje zákonné práva. Jednoducho nie každá obec má kapacitu, chuť, prostriedky uplatňovať si svoje práva ako akcionár vodárenských spoločností a je to úplne v poriadku, ale v tom prípade, ak teda nemá ten záujem, tak štát by mal mať ten priestor na to, aby tú obec zastúpil.
Ale zároveň ja sa pýtam, prečo by štát mal platiť za to, čo bezodplatne odovzdal, respektíve sa vybudovalo z verejných zdrojov. Preto si myslím, že je na mieste hľadať akýkoľvek iný nástroj, ako je odkup akcií štátom, ktoré by zabránili privatizácii časti alebo aj celej, celej spoločnosti. Verejné vodovody a kanalizácie definitívne musia ostať verejnými hej, na tom sa zhodneme hádam všetci a teda by mali ostať v rukách samospráv alebo štátu ako subjektov verejného práva, lebo to sa tak často aj pri príležitosti rôznych medzinárodných dní alebo svetových dní vody napríklad hovorí, že voda znamená život, áno, je to pravda. Ale pre štát to neznamená len fotografie na sociálnych sieťach, ale pre štát to znamená aj povinnosť zabezpečiť pre obyvateľstvo naozaj bezpečný prístup k zdravotne nezávadnej vode. Preto je právna úprava toho predkupného práva štátu naozaj dôležitá.
Rovnako v tomto návrhu chcem pochváliť aj nový odsek č. 16 v § 3, kde je navrhnutá zmena zákona s cieľom zabezpečiť, aby vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi sú obce a mestá využívali príjmy z regulovanej činnosti výlučne na účely spojené s touto regulovanou činnosťou. Ako bolo spomínané, je to veľmi dôležitá pasáž, napokon nemusíme ísť úplne do detailov, lebo to odznelo aj z úst pána ministra, aj z úst pána predsedu Andrassyho, vodárenské spoločnosti spravujú strategický a najmä verejný majetok, a príjmy z regulovanej činnosti sú najmä príjmy vodného a stočného, teda príjmy z činnosti, ktorá je jednoznačne verejným záujmom. Je preto správne žiadať, aby zisky z tejto činnosti neboli používané na žiadne iné aktivity, iba na to, na čo sú určené. Toto, samozrejme, chválime, ale zároveň podotýkam, že nie je v poriadku, že tento návrh, to je taká malá výčitka, že tento návrh neprešiel riadnou odbornou diskusiou, že neprešiel pripomienkovaním. Pri ďalšom pokuse verím, že, že to absolvujeme.
No a tretí dôvod prečo hodnotíme predložený návrh zákona pozitívne, je tá snaha vlády zaviesť zákonnú povinnosť vlastníka verejného vodovodu alebo kanalizácie, realizovať obnovu infraštruktúry v súlade s plánmi obnovy a predkladať ministerstvu každoročné správy o plnení tohto plánu. Ono je to taký nešvár našej verejnej správy, že, a nielen verejnej správy, ale celkovo, že my tu máme kopec plánov, koľko, koľko strategických dokumentov, koľko vízií a občas sa stáva, že s každou ďalšou garnitúrou príde ďalšia vízia, ďalší strategický plán a potom sa nám tie strategické plány a vízie nejako zbierajú na tých, na tých poličkách a nič z toho. V tomto prípade teda ide o snahu riešiť problém, ktorý identifikoval aj Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe.
Budem citovať, ak dovolíte: "Tvoriť a realizovať plány obnovy verejných vodovodov a verejnej kanalizácie majú vodárenské spoločnosti zo zákona. Vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä realizácia plánov výrazne zaostáva za cieľmi. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky 21´ až 23´ investovať do obnovy 470 miliónov eur, skutočnosť bola však na úrovni viac ako 78 miliónov eur, to je necelých 17 % z celkového plánu." Sekundu. (Rečník sa napil.)
Takže ešte raz opakujem, že zmenu zákona, tak ako nám bola predložená v prvom čítaní, podporujeme, ale jedným dychom chcem dodať, že ju vnímame a vlastne ono to tu dnes aj odznelo, že ju vnímame ako taký prvý krok, taký nástrel, nohu do dverí pred tým, ako sa bude pokračovať ďalej a my pevne veríme a vnímame to, že pokračovať ďalej musíme. A teraz si dajme v troch odrážkach, že prečo to tak vnímame. Pretože tento návrh, ja chápem to, že musel prejsť aj kompromismi, lebo rôzne politické tlaky, tomu všetkému rozumiem, ale vnímame tento návrh, že ešte stále, slušne to povedať, že kĺže po povrchu a možno aj kvôli, ja neviem, teraz hádam, ťahám to tak nejak z päty, že možno aj kvôli chýbajúcim kapacitám na MŽP, že to mohlo byť trošku komplexnejšie, možno bol, bol problémom ten obmedzený čas, predsa tam bolo len uznesenie vlády, ktoré zaviazalo ministerstvo do nejakého dátumu vypracovať ten návrh. Neviem, nebudem po tom pátrať, každopádne je tam priestor na to, aby ten návrh bol komplexnejší, aby, aby ten objem, ktorý ten návrh v budúcnosti obsiahne, bol, bol komplexnejší a aby teda obnova verejných vodovodov a kanalizácií bola naozaj realizovaná dostatočne.
Samotný navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že chýbajúce definície pojmov obnova, oprava a údržba spôsobovali ich nejednotný výklad orgánmi dohľadu štátnej správy nad rôznymi aktivitami v oblasti právnej úpravy verejných vodovodov a kanalizácií. Tiež sa tvrdí, že, citujem, v súčasnosti je pojem obnova interpretovaný rôznymi spôsobmi, čo môže viesť k nejednoznačnosti pri aplikácii zákona a pri vykonávaní rozhodnutí týkajúcich sa financovania povinností prevádzkovateľov a vlastníkov infraštruktúry. Jasná definícia pomáha zjednotiť prax a zabezpečiť konzistentnosť interpretácií, aplikácií, právnych predpisov, precizovaním pojmu obnova do príslušnej legislatívy sa odstráni šedá zóna, čím sa proces obnovy jasne oddelí od prevádzkových nákladov na opravu a údržbu. No, ale keď sa pozrieme na to, ako navrhovateľ zadefinoval obnovu a opravu, tak vidíme, že navrhované znenie v podstate prehlbuje možnosť rôznych výkladov. Pretože ak je oprava, citujem, odstránenie úplného fyzického opotrebovania, tak pýtam sa, že aký je rozdiel medzi opravou a obnovou. Obnovu, ako som už spomenul, je povinný realizovať a financovať vlastník, teda vodárenská spoločnosť, ale o tom, kto je povinný realizovať a financovať opravu, tak o tom som sa v návrhu zákona nedočítal. Možno aj to je dôvod tej nejasnej formulácie pojmov. Nevedno, možno aj pán predkladateľ v nadväznosti na tento príhovor spresní, že ako to bolo myslené.
Po druhé, obnovu je vlastník povinný realizovať z účelovej finančnej rezervy, ktorú musí podľa zákona 442/2002 Z. z. § 16a vytvárať vo výške ročných odpisov. Ale moja otázka je, že aké sú ročné odpisy z majetku, ktorý je v hodnote jedno euro. Preto opakovane a dlhodobo tvrdím, že tento návrh chcel byť síce ambiciózny, ale nerieši a neodstraňuje tie prapôvodné príčiny problémov, pretože jednou z nich je aj spôsob účtovnej evidencie vodárenskej infraštruktúry, ktorá je vybudovaná obcou a ktorá bola odovzdaná do prevádzky vodárenskej spoločnosti za jedno euro. Čiže prečo je to problém. Lebo obec buď z európskych zdrojov, alebo zo zdrojov environmentálneho fondu a z vlastného spolufinancovania vybudovala po tortúrach, ktoré, ktoré obce absolvujú, lebo byrokratické prekážky, nedostatočné kapacity, nejasné výzvy, zamietnuté výzvy, jednoducho tá tortúra je pestrá a dlhá od obce k obci, a teda keď sa podarilo obci vybudovať ten verejný vodovod alebo kanalizáciu, tak potom v tom momente po tej dlhej tortúre odovzdáva majetok za jedno euro vodárenskej spoločnosti. Avšak vodárenské spoločnosti neoceňujú takto nadobudnutý majetok reálnou hodnotou. Aj preto vlastne vytvárajú účelovú finančnú rezervu síce vo výške ročných odpisov, ako káže zákon, ale opakujem otázku, aké sú ročné odpisy z majetku v hodnote jedno euro? To jednoducho nie je ťažká matematika. Aký odpis tam môže z jedného eura človek vytvoriť? To je druhá výčitka.
No a dôležité je tiež povedať, že veľká časť našej kľúčovej infraštruktúry je už dávno odpísaná. No a k tomuto majetku, ktorý už je odpísaný, tak tam sa netvorí žiadna finančná rezerva, ale jeho obnova si tiež žiada nemalé, práveže o to väčšie, lebo je to staré, hej, že o to väčšie sú tie finančné náklady, ktoré sú potrebné na obnovu alebo opravu. A práve takýmto spôsobom narastá ten investičný dlh, o ktorom sa rozprávame a spoločnosti nebudú vedieť v budúcnosti obnoviť majetok práve z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov. Bez toho, aby vláda legislatívne vyriešila to precenenie majetku vodárenských spoločností, o ktorom rozprávame a bez toho, aby s ohľadom na reálnu situáciu stanovila jasný postup pri vytváraní účelovej finančnej rezervy na už odpísaný majetok, tak bez toho nebude možné v budúcnosti realizovať obnovu kritickej infraštruktúry v potrebnom rozsahu.
No a tu mi nedá nespomenúť dosť kľúčovú vec, a to, že naše verejné vodovody a kanalizácie sú vo veľkej časti vybudované v 60. až 80. rokov 20. storočia, čiže keď si to dáte do kalkulačky, vlastne ani nemusíte, lebo to je jednoduchá matematika, niektoré sú aj 15 až 30 rokov po dobe životnosti, no a práve stav infraštruktúry, jej opotrebovanie, práve ten stav a tento fakt, že sú staré, stoja za vysokými stratami, ktoré som už spomínal, a nielen ja.
No a do toho prichádza fakt, že nemáme presné dáta o tom, v akom stave sa naša kritická infraštruktúra nachádza, lebo tie dáta jednoducho chýbajú. Slovensko do dnešného dňa nemá realizovanú pasportizáciu verejných vodovodov a kanalizácií, a preto je ich stav stále iba odhadom. To je to taká tipovačka, hej, že ako sú vlastne na tom a potom nás to niekedy prekvapí, hej, keď niektoré, napríklad na východe sme minulý rok s kolegyňou Hanuliakovou sledovali situáciu, že tam v jednej konkrétnej obci vybuchovalo potrubie každý deň na inom mieste a vodárenská spoločnosť chodila, hľadala, že kde to bude asi dnes.

Ďakujem za slovo.
Pán podpredseda, ja som sa už premiestnil k pultíku, aby som teda bol efektívny časovo.
Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pán minister, dobrý deň, kolegyne, kolegovia, skôr, než sa dostanem k samotnému návrhu zákona, chcem povedať hneď na úvod, že za klub Progresívneho Slovenska hovorím, že v prvom čítaní tento návrh podporíme.
Chcem sa v úvode tým, že nadväzujem na úvodné slovo pána Andrassyho, vrátiť aj k Najvyššiemu kontrolnému úradu a povedať, že prácu tejto inštitúcie si osobne veľmi vážim, pretože ju dlhodobo sledujem, aj sme v kontakte, spolupracujeme. Vaše správy a zistenia rád študujem, pretože sa vždy niečo nové dozviem, čo aj s kolegyňou Hanuliakovou nás v rámci našej práce posúva a prináša nám to do našej každodennosti pracovnej poslaneckej veľa nových vnemov, ktoré vieme spracovávať aj v rámci našich výjazdov po celom Slovensku.
Na druhej strane musím povedať, že ma mrzí, že táto práca, táto kvalitná odborná práca je touto inštitúciou, konkrétne teda Národnou radou Slovenskej republiky menej docenená ako docenená, a je skôr prehliadaná ako rešpektovaná. Čoho dôkazom je napríklad aj včerajšie hlasovanie, keď sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktorým sme chceli vytvoriť priestor tu v parlamente spolu s kolegyňou Hanuliakovou na to, aby sa konkrétne vytvoril priestor na prerokovanie spomínanej správy Najvyššieho kontrolného úradu. Žiaľ, musím konštatovať, že zástupcovia a zástupkyne koalície, keď sa teda povznesiem nad to, že sa zdržali alebo teda, že nezahlasovali za to uznesenie, v poriadku, je to politické stanovisko. Ale to, že tu v piatok bolo prázdne plénum, to ma naozaj zamrzelo.
Ale v skratke, aby sme si teda povedali, aby sme vedeli, o čom rozprávame, o čom hovorí NKÚ vo svojej správe, tak Najvyšší kontrolný úrad opakovane vykonal kontroly v slovenských vodárenských spoločnostiach. Na stole máme jednak správu z roku 2019, nasledujúcu z roku 2021, aj tú najnovšiu z roku 2024.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Majerský, ty si zopakoval niekoľkokrát slovo absurdnosť, podľa mňa aspoň toľkokrát, koľko poslanci a poslankyne SNS hovoria za tým pultíkom slovo liberalizmus. Ale máš v tom možno pravdu, ja by som možno šla aj ďalej, lebo toto nie je len totálna absurdnosť, ale je to, aby som zostala teda v tom zdravotníckom žargóne, je to choré a je to nebezpečné, čo sa momentálne tu snažia spraviť.
A ja sa tak pýtam sama seba, že v akej krajine tu žijeme, keď sa na nejakej poľovníckej chate píše PVV a šla by som ďalej, ako šiel pán poslanec Mikloško, v tom, že toto nie je len o amnestii alebo nejakej forme amnestie pre Roberta Fica, toto je aj určitá forma volebnej korupcie, pretože tu jednoducho niekto sľúbil ľuďom, ktorí nedodržiavali pravidlá, že potom budú za to odmenení. A ja sa tak pýtam, keď niečo takéto momentálne prejde, tak čo bude ďalšie. Čo keď tu niekto príde, nejaká strana s tým, že sľúbi ľuďom, ktorí, ja neviem, nedodržiavajú pravidlá cestnej premávky, ktorí proste nedodržujú rýchlosť a dostanú za to pokuty, no tak viete čo? My vás potom odmeníme, keď my prídeme k moci. To je, to je absolútne tá istá absurdita a vravím, ono to nie je len o tom, že by to bol nejaký nezmysel, však tých nezmyslov tu už schválila táto koalícia niekoľko, ale toto je vyslovene choré a nebezpečné.
A ja sa tak aj pýtam sama seba, že ako môžte ísť až tak ďaleko, že prejavujete takúto formu nielen nerešpektu, ale aj neľudskosti ku všetkým tým obetiam, ktoré, ktoré prišli o život aj kvôli tomu, že iní ľudia sa správali nezodpovedne. A vy týchto ľudí idete odmeniť. To je, to je skutočne až neľudské.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ako už odznelo v príspevku kolegyne Števulovej, tak považujeme za mimoriadne nevkusné, že súčasťou tohto návrhu je aj odškodnenie ľudí, ktorí boli nezodpovední a svojou nezodpovednosťou ohrozovali ľudí na zdraví a živote. A ja by som v tomto kontexte chcela aj požiadať o to, aby sa koalícia pri tomto návrhu vrátane ministra nezastrešovali verejným ochrancom práv, pretože pani profesorka Patakyová, ktorá vtedy bola verejnou ochrankyňou práv, nikdy určite nežiadala amnestiu pre ľudí, ktorí nezodpovedne porušovali nariadenia covidové.
A to mi príde naozaj nevkusné takýmto spôsobom sa zaštiťovať ešte aj verejným ochrancom práv.
Ale v tomto kontexte je aj teda zaujímavé, že tu sa odvolávate na verejného ochrancu práv, ale keď tu máme mimoriadnu správu, ktorá sa týka policajnej brutality a porušovania ľudských práv, tak ju nedokážete ani podporiť, jej zaradenie na prebiehajúcu schôdzu, takže toto pokrytectvo je v tomto kontexte tiež veľmi smutné.

vymazať

Ja budem mať potom na konci aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak vám poviem, že kedy zastaviť čas.
V prvom rade by som sa ale teda chcela vyjadriť k tomuto vládnemu návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Už ako som vystúpila aj v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, my v klube PS považujeme tento zákon za nesprávny v jeho časti, ktorý sa týka, ale teda tej tzv. priestupkovej covidovej amnestie a z môjho osobného pohľadu aj vzhľadom na všetko, čo sa udialo jednak počas pandémie covidu, aj čo teraz vidíme v rámci vlastne teda šírenia slintačky a krívačky, mi príde táto časť tohto vládneho návrhu zákona aj v rozpore s morálkou a dobrými mravmi.
Je potrebné na úvod povedať, že nebol by žiaden problém, ak by vláda schválila nápravu krívd, ku ktorej došlo práve uplatňovaním tej povinnej karantény, pretože tá jednoznačne bola Ústavným súdom vyhlásená ako nezákonná a vieme, že verejný ochranca práv navrhol vláde a ministerstvu vnútra, aby sa vysporiadala s tými nákladmi, ktoré tí ľudia s tým mali, najmä teda s tým stravným a podobne. A ak by sa tento návrh zákona týkal iba tejto veci, naozaj by sa dalo hovoriť, že ide o nápravu krívd. Keďže sa však týka toho, že sa ľuďom budú vracať a budú sa amnestovať ako keby priestupky, ktoré títo ľudia spáchali vedome počas pandémie covidu, ktorá bola najhoršou pandémiou, akú sme kedy v našich životoch za generácie zažili, pri ktorej tu zomrelo dvadsaťtisíc ľudí, a teda ten vírus v podstate naďalej ako keby v populácii prežíva a kde jediným nástrojom, ktorý voči nemu máme, boli v tom čase, pred tým, ako prišlo očkovanie, dodržiavanie tých bezpečnostných opatrení, tak si myslím, že ten návrh tohto zákona je v tomto smere veľmi nesprávny. A zároveň aj nemorálny a neetický, pretože vynucovanie opatrení zo strany štátu, ktorých cieľom je ochrana verejného zdravia a verejnej bezpečnosti a ktorých dôsledkom je aj uloženie pokuty za spáchaný priestupok ,nemôže byť v žiadnom prípade pomenovaná teda tá neskoršia amnestia, ako náprava krivdy. Pretože v skutočnosti krivda sa tu diala na ľuďoch, ktorí v dôsledku toho, že nejaká časť populácie nedodržiavala a iná časť populácie hecovala ľudí k tomu, aby nedodržiavali nariadené opatrenia, tak tá skutočná krivda sa stala na ľuďoch, ktorí v dôsledku tohto či už prišli o život, alebo majú ťažké zdravotné následky vlastne z toho, že dostali krivdu a nie na ľuďoch, ktorí vedome porušovali covidové opatrenia. To si myslím, že rozhodne nie je krivda a že rozhodne títo ľudia nemajú dôvod, aby boli odškodňovaní, navyše sa tu bavíme o náklade, ktorý podľa teda toho, čo predkladateľ prezentuje, môže vo svojej sume dosiahnuť až sumu 3,2 alebo aj viac milióna eur. Túto sumu chce dať vláda na odškodnenie ľudí, ktorí dostali priestupky v čase konsolidácie, čo je úplne perfídne z môjho pohľadu, keďže sa tu bavíme o tom, že štát musí šetriť, zavádzajú sa, zvyšujú sa dane, zavádza sa transakčná daň, zvýšili sa všetky poplatky, ale zároveň na druhej strane tu ideme vracať ľuďom peniaze za spáchané priestupky. Zároveň aj sú do toho zarátané náklady na prípadné exekučné konanie, trovy súdneho konania a podobne, ktoré s tým mohli byť spojené. To mi naozaj príde vo vzťahu k tomu, ako sme v tej pandémii boli všetci ohrození a akým spôsobom bolo potrebné zabezpečiť, aby sa ten vírus naozaj medzi zraniteľnou populáciou, neočkovanou populáciou nešíril tak dramaticky, ako sa šíril, mimoriadne neprimerané a mimoriadne neetické.
Zároveň nie je možné toto konanie vlády nevidieť aj v súvislosti s ďalšími vecami, ktoré sa tu dejú. Ja by som chcela vyjadriť mimoriadne kritický postoj k podpore rôznych ľudí, ktorí spochybňujú a spochybňovali očkovanie. Doteraz vidíme tie následky, máme tu dnes epidémiu čierneho kašľa. Vieme, že zomrel na to novorodenec začiatkom roka v Banskej Bystrici. Máme tu už aj prípad osýpok, máme tu prípad záškrtu a ďalších vecí. To sú všetko choroby, ktoré sme tu roky nemali a kde odborníci tvrdia, že vlastne ich výskyt je spôsobený tým, že klesá podpora očkovania medzi ľuďmi, a to je spôsobené tým, že priestor vo verejnej diskusii tu dostávajú ľudia, ktorí očkovanie spochybňujú, ktorí nie sú vedci a lekári, ktorí prosto aj počas pandémie a aj v súčasnosti tvrdia, že sa z nás stávajú nejaké modifikované kukurice a podobne. Má to reálny dosah na ľudské životy.
Napríklad mne včera písala, keďže ja som sa dala zodpovedne zaočkovať počas tehotenstva, aby moje dieťa malo protilátky aj proti čiernemu kašľu, keďže do troch mesiacov, kým sa nezačne to povinné očkovanie, by mohlo byť ohrozené. Písali mi ženy na sociálnych sieťach, že ich lekári ich odmietajú očkovať, lebo nepoznajú odporúčania ministerstva zdravotníctva, ktoré odporúčajú tehotným ženám aj očkovanie proti covidu, aj chrípke, aj čiernemu kašľu, aj RSV vírusu. A to všetko je dôsledkom politiky vládnych predstaviteľov, ktorí počas pandémie ľudí hecovali k tomu, aby porušovali opatrenia, ktorí momentálne podporujú činnosť vládneho splnomocnenca na prešetrenie pandémie, ktorý teda uvádza absolútne nevedecké informácie o očkovaní proti covidu.
A tým, vážený pán minister, aj vážená koalícia, poslanci, poslankyne, vy vážne ohrozujete životy ľudí, v súčasnosti najmä podľa mňa novorodencov a tehotných žien, ktoré majú veľký problém sa momentálne dostať k očkovaniu, ktoré by im mohlo pomôcť. A to ja považujem za mimoriadne zarážajúci prístup k verejnému zdraviu a k verejnej bezpečnosti, lebo to s tým súvisí. A k tomu, ako my všetci vlastne ako populácia sme schopní odolávať takýmto chorobám, ktoré sú či už nové, môžu prísť aj v budúcnosti, alebo chorobám, ktoré sme tu desiatky rokov nemali.
A myslím si, že takýto postoj je neospravedlniteľný a tak isto neospravedlniteľné je podporovanie takýchto postojov v populácii, či už ide o spochybňovanie očkovania, alebo spochybňovania všeobecných opatrení počas covidu namierených na to, aby sme všetci boli v bezpečí. Preto vlastne nemôžeme podporiť návrh zákona v časti, ktorý sa týka práve tej covidovej amnestie na priestupky. Nesúhlasíme s ním a podávame preto pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vypúšťa práve túto časť. Pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)