Videokanál klubu

93-2
Ja toho, pochopiteľne, nie som fanúšik, pretože by som bol najradšej, keby bola doprava bezplatná, ale tak niekto to financovať musí. Tak toľko teda k tomu, k tej premise teda, že transakčná daň sa nedotkne miest, konkrétne teda samospráv, nie je to pravda. Transakčná daň už teraz, dnes má priamy dopad na samosprávy, ale ono sa to dá zvrátiť. Vieme to zvrátiť a vieme dať buď krok späť, spiatočku a vieme to spraviť tu a teraz pri najbližšom hlasovaní a vieme tu devastačnú Ficovu transakčnú daň zrušiť.
A ja pevne verím, že tento parlament je natoľko lucidný, že ho ešte neopustili posledné zvyšky triezveho úsudku a že pri najbližšej možnej príležitosti, či to už bude o 17.00 h, alebo zajtra o 11.00 h, tak pošleme Ficovu hlúpu transakčnú daň tam, kam patrí, na smetisko dejín. A ja verím, že občania a občianky, ktorí počúvajú túto rozpravu, či buď teraz, tu a teraz, alebo dlhšie, tak pochopili všetky dôvody, prečo túto Ficovu transakčnú daň musíme zrušiť a svoj podpis na www.hlupadan.sk už pridali a ak nie, tak to v horizonte niekoľkých sekúnd urobia, hlupadan.sk.
Ďakujem.
(Potlesk.)

Dobrý deň, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci, ktorý práve opustil sálu, pekný deň všetkým, nič nie je vzrušujúcejšie, ako vystupovať pre prázdnou sálou. Nie je to moje prvé rodeo, takže si to užijem v rámci možností. Ďakujem kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska, pani Lašákovej tiež za to, že mi venujete pozornosť. Dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu k dani z príjmov fyzických osôb pre samosprávy, a nielen to, ale aj tých pridružených záležitostí a jednou z nich je teda aj hlupadan.sk. Čiže tá hlúpa Ficova transakčná daň, ktorá s príjmami samospráv súvisí. Aj napriek tomu teda, že koalícia a nielen koalícia sa snaží a vynakladá naozaj veľa času a energie na to, aby nás, resp. aj vás, milí občania a drahé občianky, presvedčila o tom, že nie, a to hovorím v tomto momente ako komunálny poslanec, ako obyvateľ hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, a musím teda konštatovať, že tá transakčná daň bude mať dopad na mestské podniky. Čiže na konci dňa bude mať dopad na ľudí a keď to úplne do absolútneho prenesieme, tak to bude mať dopad na služby pre obyvateľov a obyvateľky.
V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je to mestský podnik OLO - odvoz a likvidácia odpadu, tiež Technické služby Starého Mesta Bratislavy, Komunálny podnik, Dopravný podnik, Správa ciest. Tieto všetky podniky absolvujú desiatky, ak nie stovky úhrad transakcií mesačne a nemajú tú možnosť, že by mohli ako nejaký malý podnikateľ, lebo aj toho sme svedkami, že utečú do nejakej sivej zóny, lebo raz je to samospráva, raz je to hlavné mesto, čiže musí hrať podľa platných pravidiel. Pre rozpočet hlavného mesta na tento rok platí kvôli rôznym a viacerým legislatívnym zmenám vlády vysoká miera neistoty, čo sa na konci roka, ale vlastne už aj teraz v realite prejavuje rastom výdavkov, ale aj výraznými rizikami na strane príjmov. Celkom prirodzene sa tieto riziká môžu prejaviť, ako som spomínal, na kvalite života obyvateľov nielen Bratislavy, ale tým, že rozprávame o hlavnom meste aj na kvalite služieb, ktoré sú poskytované návštevníkom a návštevníčkam tohto hlavného mesta. No a nielen Bratislava, ale aj ostatné samosprávy vplyvom týchto rôznych legislatívnych zmien budú nútené hľadať rezervy, ale, žiaľ, aj škrtať investície a tu sa rozprávame o škrtaní investície do opráv ciest, chodníkov, do starostlivosti o zelene, zatepľovanie a obnovy budov, škôl, verejných priestor a tak ďalej a tak ďalej.
Samotná schválená konsolidácia má priame, ale aj nepriame vplyvy na oboch stranách rozpočtu, jednak na príjmoch je to predovšetkým rušenie princípu stopercentného rozdeľovania podielovej dane samospráve vrátane spoluúčasti na konsolidácii. No a mestá a obce pritom konsolidujú už minimálne od roku 2022, to je dôležité povedať, pretože vtedy sa výrazne zvýšil daňový bonus, čo malo a má aj priamy negatívny vplyv na podielové príjmy miest a obcí. Ďalším opatrením, čo znižuje podielové dane, je rozšírenie asignácie 2 % na oboch rodičov, pričom efekt sa prejaví aj na DPFO za rok 2026. Na strane výdavkov je hlavný vplyv zvýšenie DPFO na 23 % pre tovary a služby. Nepriamy negatívny vplyv konsolidačných opatrení je celkové zvýšenie inflácie, čo dodatočne tlačí na nárast faktúr, ktoré platí mesto. Nová transakčná daň sa nepriamo dotkne aj mesta, pričom zvýši náklady všetkým firmám vrátane mestských podnikov, ako som spomínal, no a toto sa môže odzrkadliť v náraste cien komunálnych služieb a zvýšiť aj tlak na financovanie týchto samotných podnikov. Ako som hovoril, rozprávame o technických službách, o odpadovej spoločnosti a tak ďalej. Percentuálne príjem z DPFO pre obce sa zníži a štát si ponechá približne 15 % z balíka určeného obciam, zo 70 % na 55, pričom reálny vplyv na hlavné mesto Bratislava závisí od výšky normatívu, ktoré dostanú mestské časti. Toto zníženie zahŕňa, samozrejme, zmenu financovania materských škôl prostredníctvom normatívu a spoluúčasť na konsolidácii kvôli zníženiu daňového bonusu. Na strane podielových daní poklesne príjem celej Bratislavy vrátane mestských častí, ale aj, a to cez normatív na chod materských škôl, pričom dôjde k finančnej kompenzácii. Novela, ktorá obsahuje zmenu financovania materských škôl, bola schválená, ako si spomínate určite, 30. októbra 2024. Na príjmoch by mal byť výnos z podielovej dane pre Bratislavu cirka 290 mil. eur v roku 2025, čo je pokles o 38 miliónov eur. Vzhľadom na proces zmeny štatútu je suma uvedená za celú Bratislavu, nakoľko samotné vplyvy na hlavné mesto budú závisieť od konkrétnych zmien štatútu hlavného mesta. Bratislava príde podľa predpokladov o dve tretiny dodatočných príjmov, ktoré by plynuli z úpravy daňového bonusu na deti od roku 2025. Zmena daňového bonusu znamená nárast príjmov o 10 mil. eur pre hlavné mesto. No vláda v reakcii na to zmenila prerozdeľovanie DPFO v prospech štátu, čiže tu sa očakáva výpadok mínus 6 mil. eur. Obidva tieto vplyvy sú už zarátané v poslednej prognóze príjmov od ministerstva financií. Spoluúčasť na konsolidácii opätovne znižuje príjmy, a to aj napriek tomu, že za roky 2024 a 25´ už došlo ku kumulatívnemu zníženiu príjmov Bratislavy z dôvodu zvýšeného daňového bonusu vo výške približne mínus 90 mil. eur.
Na strane výdavkov vznikajú pre hlavné mesto negatívne vplyvy z vyššej DPH. Zvýšenie cien kvôli vyššej DPH má vplyv, a to plný vplyv na vyššie mestské výdavky, keďže mesto nie je platcom DPH a nemá si ako zarátať vyššiu DPH na vstupe na rozdiel od firiem, platcov DPH. Vplyv vo výške 2 mil. eur odzrkadľuje zvýšenie DPH pre ostatné tovary odhadovaný na základe plnenia 2024. Zníženie DPH z elektriny sa viac-menej vyrovná s nárastom DPH pre plyn a centrálne zásobovanie teplom. Negatívny vplyv sa očakáva aj z celkového zvýšenia cien tovarov a služieb z dôvodu vyššej inflácie. Presný vplyv inflácie teraz ešte nevieme kvantifikovať, nakoľko priemerná inflácia nevie zachytiť špecifiká jednotlivých hospodárskych sektorov, kde môže byť úprava cien rozdielna. Zároveň inflácia už čiastočne zahŕňa vplyv zvýšenej DPH a iných konsolidačných opatrení, na základe týchto obmedzení predpokladá Bratislava zvýšenie celkových bežných výdavkov o približne 4 mil. eur pre rok 2025 a zvýšenie sa dotkne aj kapitálových výdavkov.
No a teraz k tej spomínanej transakčnej dani, ktorá aj napriek tomu teda na začiatku, že sme boli presviedčaní ako zástupcovia a zástupkyne samospráv, že sa nedotkne mesta, tak pravda je taká, že sa dotkne aj mesta, teda miest a obcí, ale špeciálne aj Bratislavy, aj našich mestských častí. Skrátka dotkne sa všetkých samospráv, pretože sa priamo týka firiem, s ktorými, ako som hovoril, má mesto obchodný styk. Firmám sa logicky zvýšia náklady, čo teda prenesú do svojich cien. Na rozdiel od DPH, ktorú platí koncový spotrebiteľ len raz na výstupe, daň z transakcií si môže zarátať do ceny každý jeden článok v reťazci, čo konečnú cenu pre mesto môže zvýšiť, a to hneď viacnásobne. A tento efekt spôsobí čiastočne aj vyššiu očakávanú infláciu na rok 2025.
Výnimka neuplatňovania transakčnej dane sa nevzťahuje na mestské podniky, kde je nová daň spojená s dodatočnými nákladmi vzhľadom na to, že mestské podniky zamestnávajú veľký počet zamestnancov, konkrétne teda dopravný podnik Bratislavy, je to 2 600 ľudí, Bratislavská vodárenská spoločnosť je to 1 100 ľudí, OLO zamestnáva okolo 600 ľudí, tak významná časť vplyvu plynie z mesačne platených miezd, z ktorých sa 0,4 % bude po novom odvádzať štátu. Pri mestských podnikoch treba teda zvlášť zvažovať aj vplyvy zvýšenej DPH na 23 %.
Pri Dopravnom podniku mesta Bratislavy a pri nezmenenej výške cestovného by došlo k zníženým tržbám dopraveného podniku vo výške približne 1 200 000 eur. Ako isto viete, možno ste zaregistrovali v médiách, tak Dopravný podnik mesta Bratislavy cestovné musí pod vplyvom tohto zmeniť, teda navýšiť, čo je teda v priamom rozpore so stratégiou odklonu ľudí z áut do udržateľnej dopravy, ale, žiaľ, ako sa po anglicky hovorí it is, what it is.
Ja chcem len pripomenúť, že Dopravný podnik mesta Bratislavy naozaj veľmi razantne inovuje svoj vozový park, rekonštruuje trate, napríklad električkové. Petržalka dostane novú električkovú trať, čiže ťažko Dopravnému podniku mesta Bratislavy vyčítať neaktivitu alebo teda že by nezveľaďovala svoj vozový park alebo svoje služby. No len tá myšlienka je, pochopiteľne, robiť služby aj kvalitné, aj dostupné, ale keď je dotlačený dopravný podnik do situácie, že to nemá z čoho platiť, tak, bohužiaľ, musí aj navýšiť cestovné.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ďakujem, kolegovia, za vaše pripomienky, absolútne sa stotožňujem so všetkým, čo tu bolo povedané. Možno že by som ešte pridal, že ako tu bolo spomenuté, že tie samosprávy by mohli čerpať viac peňazí z rôznych európskych fondov, ale ešte ani tento systém tu nemáme tak dobre nastavený, aby mali to zjednodušené čerpanie, minimálne aspoň podľa pravidiel na takej úrovni, ako má Poľsko. Lebo Poľsko, opravte ma, ak sa mýlim, tak má 51 % čerpaní eurofondov v rámci samospráv a my sme úplne ďaleko v tomto.
Ale my urobíme ten pravý opak, lebo sa nevieme dostať k týmto fondom. My si musíme zobrať úvery, a tým pádom zadlžujeme občanov, nie samosprávy, občanov, lebo v konečnom dôsledku to všetko sú občania, ich dane. My spravujeme ich dane, ich peniaze a robíme to teraz zle. A áno, pri tej transakčnej dani, ako to bolo povedané, je to hlúpa daň, lebo spôsobuje škody, ekonomické škody nielen podnikateľom, ale už aj samosprávam a čo sa týka toho ostatného, čo bolo povedané, samozrejme, v rámci konsolidácie. Niekto si žije v luxuse. Niekto kupuje tryskáče.
35 štátnych tajomníkov, a v porovnaní s minulými vládami, opravte ma, ak sa mýlim, ale za čias súčasnej vlády, kde bol premiér Robert Fico, ich vždycky bolo viac. A ak sa nemýlim, tak za vlády pani Radičovej ich bolo 13, takže a teraz ich máme 35. Takže my, resp. vy, vláda, v rámci tejto konsolidácie sa smejete tým občanom do tváre. Nič iné ste pre nich neurobili za tento rok, nič ste neurobili pre samosprávy, len ten život tým občanom, podnikateľom a samosprávam komplikujete.

Ďakujem ti, Rišo, za to, že si prehovoril z pozície nielen poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj komunálneho poslanca, ja na teba o chvíľku nadviažem. A ono vždy, keď počúvam niekoho, kto má skúsenosť so samosprávou, či si to ty, alebo to bola kolegyňa Kleinert, tak vlastne mňa udivuje to, že ako sa v tejto krajine cyklíme v mnohých veciach, ale špeciálne v tom, že stále tak bedákame o tom, že tie samosprávy sú podfinancované a majú málo peňazí a celé je to neefektívne a nie sú ľudia, nie sú peniaze, nie sú ľudia, nie sú peniaze a poďme to nejako vyriešiť a tie systémové kroky neprichádzajú. A keby aj samosprávy mali nejakú nádej, že niečo môže fungovať v tejto krajine v prospech samospráv, tak potom sa napríklad stane to, že v Enviromentálnom fonde na budovanie, veď aj o tom sme sa rozprávali minulý týždeň, že potrebujeme dobudovať a obnovovať vodovody a kanalizácie, tak keď majú nádej na to, že majú 0,0 nanometra od seba možnosť čerpať úver z Enviromentálneho fondu, tak ešte táto vláda aj to skomplikuje a tie úroky na úvery z Enviromentálneho fondu dvihne. Tak ja sa pýtam, že kde tie samosprávy vlastne sa majú učiť, že či ich pošleme do nejakej čarodejníckej školy, aby si sa naučili primátori a primátorky, starostovia a starostky čarovať tie peniaze, aby nemuseli sme stále riešiť to, že sú podfinancované, a že ich treba nejakou injektážou stále dofinancovať a vybaviť im nejaký ten, ten príspevok. No a do toho ešte sa potom stane situácia, že sa tu schváli a začne platiť tá hlúpa transakčná daň. A koalícia sa tvári, že to nebude mať dopad na samosprávy, pričom je to lož. Ten dopad je síce nepriamy, ale bude mať. Bude mať dopad na komunálne podniky, na odpadové podniky, na dopravné podniky, na správu ciest a koalícia sa tvári, že vlastne samospráv sa to netýka, a pritom samosprávy dennodenne platia faktúry za svoje služby, ktoré na konci hlúpou transakčnou daňou zhoršujú len servis pre občana.