Videokanál klubu

Dobrý deň. Chcem ešte teda uzavrieť túto rozpravu niekoľkými možno vysvetľujúcimi vetami. V prvom rade asi je samozrejmé a jasné každému, že návrh tohto uznesenia sme podali v reakcii na zákon, ktorý sme tu schválili v stredu, ktorý sa volá o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám počas pandémie a hlavne preto, že o jednej, ak sa tu teda bavíme o tom, že komu bola počas pandémie spôsobená krivda, tak o jednej jedinej krivde sa tu doteraz naozaj nič nehovorilo a nerieši ju ani ten schválený zákon, a to je práve krivda, ktorou sa snažíme riešiť týmto uznesením, a teda plošná karantenizácia založená na etnickom základe v prípade Rómov a Rómiek. A chcela by som povedať, že neriešime to preto, lebo časťou toho zákona sa chce naprávať imaginárna krivda, ktorá sa podľa koalície stala ľuďom, ktorí vlastne platili pokuty za to, že nedodržiavali tie opatrenia. Nie. Dôležité je povedať, že jediná časť zákona, s ktorou som ja osobne súhlasila, bolo to odškodnenie za štátnu karanténu, o ktorej Ústavný súd povedal, že bola nezákonná a je to správne, pretože štát v žiadnom prípade nemôže slobodných ľudí len tak zavrieť, nedať im o tom rozhodnutie, nedať im možnosť odvolať sa a potom ešte vlastne od nich požadovať náhradu týchto nákladov. Ale keď, vážení kolegovia a kolegyne z koalície, máme tento názor o plošnej karanténe, teda o karanténe ľudí, ktorí prichádzali zo zahraničia a bola nútene na nich uvalená a keď aj Ústavný súd povedal, že takáto karanténa bola nezákonná, tak v takom prípade vy logicky musíte uznať, že aj tie plošné opatrenia, ktoré boli uvalené na Rómov a Rómky len preto, že žili v osadách, boli rovnako nesprávne a rovnakým spôsobom sa musíme týmto ľuďom ospravedlniť. A ja keď som sa bavila o tomto uznesení s vami, kolegyňami a kolegami, naprieč koalíciou, ale aj z radov opozície, ktorí boli vtedy pri tom, tak neboli nadšení, že toto podávame a mali pocit, že tým ideme proti predchádzajúcej vláde a že veď to bolo správne a padali všetky rôzne veci, ktorú tu už ako keby rôzne predsudky, dojmy, ktoré tu už moje kolegyne ako keby zvýrazňovali predo mnou, najmä teda to, že Rómovia a Rómky, ktoré žijú v tých osadách, sa nebudú vedieť izolovať, keďže žijú viacerí v tých chudobných malých priestoroch a podobne. Ale tu treba povedať dve veci.
Po prvé, to, akým spôsobom žijú, nemôže mať vplyv na to, že keď príde k najzlomovejšej udalosti v našich životoch, hraničnej situácii ako pandémia, tak my ich potrestáme za to, že ich naša spoločnosť vytesnila na okraj. Pretože my sme zodpovední ako väčšinová spoločnosť za tú generačnú chudobu, za tú stigmu, s ktorou žijú, za to, čo sa im všetko deje, za to, že nemajú dostatočnú lekársku starostlivosť, že ich ženy sterilizovali v rozpore s právom a milión ďalších vecí, ktoré by som tu mohla popísať. Čiže aj keby bola pravda to, z čoho tieto škandalózne opatrenia vychádzali, aj keby bola pravda, tak stále tvrdím, že tie opatrenia takéto byť nemali a že sme ich vlastne potrestali za život, ktorý im ale my nanucujeme našou spoločnosťou a tým, že ich dlhodobo ignorujeme a nechávame ich žiť na jej okraji. Čiže toto ako ospravedlnenie nikdy nebude stačiť. Nemôžme ich prosto potrestať za niečo, čo sme im sami spôsobili a v čom ich nechávame žiť.
A teraz k tomu, že by to malo byť nejaké opatrenie, namierené proti nejakej konkrétnej vláde. To si tiež nemyslím, že treba takto vnímať, pretože je to väčšinová spoločnosť ako taká, ktorá ma zodpovednosť, hlavnú zodpovednosť za to, v akých podmienkach títo ľudia v tých osadách žijú. My sme to spôsobili, my to nechávame dopustiť a akákoľvek vláda, myslím si, že väčšina vlád, ktorá by sa ocitla v takejto situácii, ako bola teda táto celosvetová pandémia, by sa, žiaľ, práve z dôvodu, že tá stigma, v ktorej Rómovia a Rómky žijú, že tie predsudky, že tá diskriminácia idú prosto naprieč našou spoločnosťou, čo sme nakoniec mali možnosť počuť aj pred chvíľou tu v jednom príspevku, tak ja si myslím, že takmer všetky vlády by mali veľmi blízko k podobnému rozhodnutiu, ak by na Slovensku vládli.
A práve z toho ja vyvodzujem tú našu kolektívnu zodpovednosť, aj zodpovednosť terajšej vlády, aby sa ospravedlnila za to, o čom si možno myslí, že na tom nemá žiaden podiel viny. Ale my sa tu nebavím o tom, kto teraz má podiel viny, lebo to uznesenie má poukázať na to, že tu sme všetci vinní. Tu sme všetci zodpovední za to, akým spôsobom sme sa v zlomovej historickej situácii postavili voči najslabším a najostrakizovanejším ľuďom v našej spoločnosti a ja si jednoducho myslím, že by sme všetci rovnako vedeli zlyhať, a preto sa im teraz musíme ospravedlniť. A preto vás prosím, aby ste toto uznesenie podporili. Ďakujem.

58-2
Zároveň nikto nebol doteraz schopný preukázať, že či tieto opatrenia skutočne efektívne zabránili akémukoľvek šíreniu a ani vtedy vláda neprišla s menej reštriktívnymi opatreniami. Pretože áno, aj v kontexte pandémie, keď sa niečo takéto deje, tak, samozrejme, že sú obmedzenia, ktoré sa nielenže môžu, ale musia prijať, ale je na zodpovednosti tej vlády navrhnúť ich tak, aby čo najmenej obmedzovali tie ľudské práva dotknutých osôb, ale zároveň teda chránili aj ten všeobecný záujem, a síce v tomto prípade zdravie celej populácie. Táto nevyhnutnosť opatrení nebola preukázaná doteraz a nezohľadnili sa, samozrejme, ani špecifické potreby v tých daných lokalitách. A o tom hovorila aj kolegyňa Kosová, že jednoducho v tých skupinách, ktorých sa tieto opatrenia týkali, tak často chýbala voda, pretože vieme, aká je situácia vo vylúčených komunitách, samozrejme prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalšie, ďalšie obmedzenia. A jednoducho na to sa nejakým spôsobom vtedy nedbalo, tie osady sa jednoducho uzavreli.
Ja tiež spomeniem, že tento týždeň sme tu odškodňovali vraj krivdy, ktoré sa stali ľuďom, ktorí nedodržiavali pravidlá a, naopak, tu sa nevieme, lebo teda tak to vnímam, že koalícia toto uznesenie opäť raz nepodporí, tu sa nevieme vyhradiť voči skutočným krivdám, ktoré sa stali týmto ľuďom, pretože ako som už spomínala, tak jednoducho nijakým spôsobom nie je preukázané, že prečo sa toto muselo diať, či tam neexistovala iná možnosť a ako boli teda obmedzené tie ich ľudské práva. A ja súhlasím s tým, čo povedala aj pani poslankyňa Kosová, že jediné, čo sa týmito opatreniami dosiahlo, boli len ďalšie nenávistné prejavy voči rómskej menšine, pretože ja veľmi dobre na to spomínam, akú náladu to opäť vyvolalo v spoločnosti, keď sa začalo hovoriť o ohniskách nákazy, ktoré prichádzajú z osád a podobne. A namiesto toho, aby sa kompetentní venovali tomu, že odkiaľ skutočne ten vírus pochádza, kde máme tie ohniská, tak jednoducho iba takýmto spôsobom šírili hoaxy a predsudky o tom, že nám to tu dovliekli ľudia, ktorí cestovali z Británie, a teda určite to budú Rómovia a určite to donesú do tých osád a z tých osád sa to bude ďalej šíriť. Jediné teda, čo sa tým dosiahlo bolo ešte prehĺbenie, ešte väčšie prehĺbenie tejto nenávistnej rétoriky. A viete, ja by som vás tak chcela aj poprosiť, kolegovia, kolegyne, že v tom čase počas pandémie sme sa podľa mňa k rómskej menšine a nie je to ani prvý a, žiaľ, teda očividne ani posledný prípad, sme sa k ľuďom teda z rómskej menšiny správali, akoby boli nejaké zvieratá. Pretože skutočne a možno sú to silné slová, ale ja si neviem predstaviť, že by sa iní ľudia v inej krajine, kde fungujú nejaké demokratické princípy, právny štát atď., správali k časti populácie tak, že ideme vás zavrieť do klietky a dosť. To je skutočne, skutočne neľudské a ja si želám, aby sme aj my tu na pôde Národnej rady robili skutočne všetko pre to, aby sme, keď už chceme teda my sa pasovať tým veľkým slovom s veľkým písmenom Ľ ako ľudia, tak aby sme sa aj k iným ľuďom tak správali. To je také moje želanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja sa obávam, že ma začnete volať vegeta, lebo že sa miešam do všetkého, lebo som tu vystupovala aj predtým, ale nedá mi, ja si myslím, že ľudských práv by sme sa mali zastať všetci a všetky a že hlasom utláčanej diskriminovanej rómskej menšiny by nemali byť len samotní Rómovia a Rómky.
Aj keď teda, samozrejme, že ja som hrdá na to, že tu majú zastúpenie aj teda v Progresívnom Slovensku, ale myslím si, že hlavne my, zákonodarcovia a zákonodarkyne by sme mali dbať na to, aby sa ľudské práva všetkých dodržiavali a sme tu na to, aby sme ich hájili a nie naopak, aby sme ich potláčali.
Budem sa ale venovať tomu tvojmu uzneseniu, Ingrid, a skutočne som hrdá na to, že moje kolegyne a kolega s týmto prišli do Národnej rady. Ja by som ťa tak trošku poopravila, možno si hovorila, že sme boli jedinou krajinou, ktorá toto robila, robilo to aj Bulharsko. No tak čuduj sa svete, zrovna dve krajiny, ktoré sú známe tým, ako strašne diskriminujú rómsku menšinu, tak jednoducho aj počas pandémie sa opäť zamerali na takéto potláčanie základných ľudských práv a cielili na rómske komunity také opatrenia, ktoré nerobili voči majorite. Ja si vždy tak, keď sa niečo takéto deje, keď je nejaký takýto prípad, robím test Francúzskom, lebo som tam dlho žila a aj vás by som sa teda opýtala, kolegyne, kolegovia, že čo si myslíte, čo by sa stalo napr. vo Francúzsku, keby teda vláda tam počas pandémie rozhodla, že ide jednu štvrť, ktorá je teda štvrť, v ktorej žijú ľudia vo viacgeneračnej chudobe, že ich ide týmto spôsobom karantenizovať, viete si to predstaviť, že by sa niečo takéto udialo vo Francúzsku, v Paríži, v St.- Denis napríklad? No nie, lebo to, čo by nasledovalo, to si ani nechceme predstaviť.
A u nás sa to deje bežne a okrem teda kolegýň a kolegu, ktorí priniesli toto uznesenie a, samozrejme, vtedy verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej a ďalších ľudsko-právnych aktivistov, aktivistiek, tak v podstate všetkým je to aj naďalej jedno a mňa toto veľmi mrzí, a teda o to som radšej, že tu máme toto uznesenie. To, čo sa dialo počas pandémie a teraz hovorím špeciálne teda rómskej menšine, tak bolo, samozrejme, v rozpore s princípom nediskriminácie alebo teda rovnakého zaobchádzania, a to hneď v niekoľkých právach, samozrejme, že to obmedzenie slobody pohybu alebo aj obmedzenie, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, tak tam boli také markantné, že ja si neviem predstaviť, ako môže toto niekto obhajovať alebo ako predtým môžeme ako spoločnosť zatvárať oči? Je to v rozpore, samozrejme, s týmito právami, ku ktorým sme sa my ako Slovenská republika dobrovoľne, slobodne zaviazali, keď sme prijali napr. Európsky dohovor o ľudských právach alebo aj smernicu EÚ o, a ja strašne nemám rada to slovo, ale tak sa volá, rasovej rovnosti.
Takže my na jednej strane tu máme medzinárodné dohody, ku ktorým, ešte raz, sme sa dobrovoľne zaviazali a na druhej strane ich potom opäť raz dobrovoľne porušujeme. Toto, čo sa dialo, tak sa dialo za asistencie polície a niekedy aj armády, ale však, samozrejme, že plnili príkazy a ten, kto za to nesie zodpovednosť, tak je v prvom rade tá minulá vláda a tu vidíte, že my sme to kritizovali aj vtedy, kritizujeme to aj teraz, pretože celá tá karantenizácia vlastne sa diala bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov o tom, že práve v týchto osadách alebo vylúčených komunitách sa vírus šíri, alebo že by sa teda mohol rozšíriť aj za ich hranice.

Pán predseda, ja navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky ospravedlnila hosťom a hostkám na balkóne, ktorí museli mať pocit, že sú na trhu a nie v Národnej rade. A ja si myslím, že nie vždy to tak vyzerá, obzvlášť nie v piatok, keď tu vystupuje väčšinou teda iba opozícia a koaliční poslanci a poslankyne sa nejakým spôsobom nezapájajú, no tak, žiaľ, asi vychytali nejaký zlý deň. A zároveň som tam teda videla ľudí v uniformách, pravdepodobne teda z našej armády, neviem aký oddiel, tak by som im chcela teda poďakovať a môžeme teda to vyjadriť aj potleskom za ich prácu napr. aj počas pandémie, keď oni vlastne dohliadali na dodržiavanie pravidiel. A táto koalícia sa im zrovna tento týždeň vysmiala tak, že ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá, tak odškodňujú, tak poprosím aj o jeden potlesk pre našu armádu, zdravotníkov a vôbec všetkých, ktorí dbali na to, aby sa pravidlá dodržiavali na rozdiel od tejto koalície. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani Vaľová, ja som tiež veľmi rada, že ste vystúpili, lebo to prosto bolo zhrnutie v praxi vlastne všetkého toho, čo mala Ingrid predtým odborný príspevok. Povedala by som, že by bolo veľmi fajn, keby si ľudia neplietli pojmy s dojmami a tiež ešte musím dopovedať aj to, že my nechceme odškodňovať ľudí, ktorí boli podrobení nútenej karanténe, to nie je pravda. Po celý čas, keď sme sa bavili v rozprave o tom zákone, sme zdôrazňovali, že keby ten zákon bol venovaný len povinnej karanténe, o ktorej aj Ústavný súd povedal, že bola nezákonná, tak by sme s ním nemali problém. Ale veľká väčšina toho zákona a peňazí, ktoré sú na ten zákon naviazané, pôjde na odškodnenie ľudí, ktorí zámerne porušovali vtedy platné predpisy a dostali za to pokuty.
Takže si nemýľte pojmy s dojmami, radšej by som vám odporúčala si niektoré veci naštudovať, takisto ako si naštudovať poriadne to, o čom je naše uznesenie a možno potom ísť do rozpravy. A tiež teda by som uvítala, keďže poslanci a poslankyne v parlamente som si kedysi naivne myslela, že by mali reprezentovať aj nejaké hodnoty, tak by bolo fajn, keby aspoň v tomto pléne aspoň raz nezaznievali rasistické a diskriminačné reči na Rómov a Rómky, ktorým táto spoločnosť dlží viac, ako si vy viete predstaviť. (Potlesk.)

Pani Vaľová, vážená pani Vaľová, ja vám srdečne ďakujem za tento prierez vašich úspechov, ktoré ste mala ako primátorka. Reagovala som na vás práve kvôli tomu, pretože ste neurobili pre Rómov ani to základné, čo je potrebné pre život v 21. storočí a máte len kopu výhovoriek a takých tých typických rečí plných predsudkov a diskriminácie a ja to nemám rada a už to nebudem trpieť v mojej prítomnosti, to je po prvé.
Po druhé, ja by som vám veľmi odporúčala, keby ste počúvala s porozumením, pretože my nenavrhujeme týmto uznesením, aby Rómovia, ktorí boli plošne karantenizovaní, obklopení policajtami a armádou, páskami a plotom a nebolo im umožnené, aby vôbec mohli odtiaľ odísť ako v nejakom koncentráku, tak navrhujeme, aby sme sa my poslanci a poslankyne odškodnili. Bolo by to aspoň minimum za to, aká krivda bola na nich počas tohto obdobia spáchaná a v porovnaní s tým, že ideme odškodňovať ľudí, ktorí odmietali nosiť rúška, ktorí vykrikovali dezinformácie a hoaxy na námestiach, by to bolo minimum.
A apelovala som tu na vás, aby ste boli aspoň trošku veľkorysí a aspoň trochu srdeční a urobili niečo, čo naozaj za to stojí v porovnaní s tými zákonmi, ktoré tu predkladáte.
Takže ja som teraz strašne zvedavá, keď ste za to, aby všetci ľudia boli odškodnení vrátane Rómov, tak som strašne zvedavá, či za to zahlasujete. Ďakujem.

24-2
Nejdem teda opakovať to, čo hovorila kolegyňa Stohlová, vysvetlila presne, že čo v tom navrhujeme a ja by som iba spomenul jednu vec, na ktorej budeme trvať a myslím, že na ktorej by ste mali trvať aj vy, kolegovia zo SMER-u a kolega z HLAS-u, že proste Útvar hodnoty za peniaze, to nie je žiadna mimovládka, proti ktorej bojujete alebo nie je to ani Sorosova pobočka a nie je to, je to proste jeden veľmi kompetentný útvar, stále kompetentný útvar na ministerstve financií, teda pod tutelou SMER-u, ktorý vie posudzovať komplexne nejaký, nejaký výdavok zo štátneho rozpočtu, respektíve nejaké zadlženie do budúcnosti. A presne toto pri Málinci sa ukázalo ako ten, to posudzovanie chýba.
Takže ja by som len chcel podporiť a vás poprosiť o podporu. Myslím, že nič ako keby že nič sa vám nestane, ak za to zahlasujete, lebo vlastne my tam nijakým spôsobom neokypťujeme ten váš zákon, len sme sa poučili po roku fungovania, že akým spôsobom by sa to diať nemalo. A pripomínam, že to nie je žiadna hanba po roku, po nejakej skúsenosti zmeniť nejaký zákon, lebo vlastne vám sa to stáva veľmi často, keď v skrátenom legislatívnom konaní proste dáte nejaký zákon a vlastne už za mesiac, za dva mesiace, za tri mesiace ho niekoľkokrát novelizujeme.
My vám v tomto ponúkame spoluprácu. Ide nám o Slovensko, ide nám o občanov a občianky tejto krajiny a v tomto prípade napríklad ide nám o to, aby bezmocní občania Málinca a okolia mali svoje zbrane, obranné zbrane v rukách, keď na to príde. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda Národnej rady, ďakujem veľmi pekne mojej kolegyni Tamare Stohlovej, aj pánovi Galkovi, aj pani Jurík, je veľmi zložito rozprávať po takýchto vyčerpávajúcich a veľmi obsahovo správnych vyjadreniach, takže ja som vlastne odsúdený len na glosovanie viacerých vecí, ale veď to je výborné, lebo je super, keď máte kvalifikovanejších kolegov, ako ste vy. Ja som v prvom rade strašne rád, že takto ďalší týždeň v piatok, keď sme sa bavili pred týždňom v piatok o ústave, ktorú navrhol SMER, resp. KDH, tak je tu viac ľudí zo SMER-u ako pri zákone o ústave. Takže ďakujem vám veľmi pekne, drahí kolegovia zo SMER-u, že vám to takto záleží vlastne na životnom prostredí a na strategických investíciách, teda viac ako na dvoch pohlaviach a rôznych blbostiach, ktoré vlastne ste navrhovali. Takže vyjadrujem vám v tomto vďaku.
Zároveň by som chcel povedať, že my sme vlastne presne takto pred rokom sa bavili o strategických investíciách, bol to apríl, pamätám si ten apríl. Bol to taký, že trošku šialený apríl a my sme ako Progresívne Slovensko sa snažili ako povedzme nováčikovia v parlamente trošičku humornejšie rozprávať o tom, že prečo ten zákon o strategických investíciách je urýchlený, prečo by to nemalo byť cez skrátené legislatívne konanie. A upozorňovali sme minimálne na tri veci, ktoré sme si mysleli, že sa udejú a ja som tak trošku vtipkoval, že predstavte si, že možno SMER-u a HLAS-u, ktorí to berú trošičku vážnejšie túto Národnú radu ako ich koaličný partner SNS, ktorý to, samozrejme, vtedy nikto nebol, že čo keď napr. to SNS navrhne niekde na strednom Slovensku nejaký kolotoč a vyhlási to za strategickú investíciu, a tým pádom v rámci nejakých koaličných dohôd to budú musieť koaliční partneri akceptovať.
No a vlastne nebol som až tak úplne ďaleko od pravdy, lebo vlastne takýto kvázi kolotoč navrhli títo naši drahí členovia vládnej koalície zo strany SNS, alebo teda zo strany ŽIVOT, lebo vlastne navrhli niečo, čo ten región po prvé, nepotrebuje, po druhé, mu to vadí a po tretie, nie je infraštruktúra na to, aby sme to vedeli využívať.
Kolega Galko spomínal rôzne fakty alebo elementy, že prečo rôzne odborné inštitúcie sa vyjadrujú voči Málincu a prečo v zásade ten proces, ako sa posudzujú strategické investície, nie je dostatočný. A v zásade ja sa tu nechcem baviť o Málinci, len ten Málinec je trošičku taký lakmusový papierik toho, ako to bol zle napísaný a narýchlo napísaný zákon.
My sme hovorili, že my sme ochotní podporiť tento zákon, keď sa znova vráti posudzovanie nejakého kompetentnejšieho orgánu, v tomto prípade Útvaru hodnoty za peniaze a sme poprosili pána Ráža, že keby to tam vrátil, tak vlastne my by sme možno aj za to zahlasovali. Samozrejme, to tam nevrátili, a tým pádom si ako keby kvalifikovanosť tohoto návrhu posudzuje ministerstvo samo. A tým pádom, ako keď si posudzuje samo ministerstvo svoj vlastný návrh, tak viete si predstaviť, že by mali nejakú schizofréniu? Asi nie. Proste posúdia to pozitívne. To znamená, že si vlastne minister Taraba presadil svoju vlastnú hračku ako strategickú investíciu. A ja som to hovoril presne pred rokom, že keď je strategickou investíciou všetko, tak nie je strategickou investíciou nič. Keď je priorita všetko, tak potom priorita nie je nič. Momentálne máme na stole 30 strategických investícií.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, 30 strategických investícií. Každé ministerstvo chce mať svoju vlastnú strategickú investíciu. 30 strategických investícií za 11 mld. eur.
Vítam kolegu z HLAS-u, ďakujem veľmi pekne, že aj HLAS sa zaujíma o strategické investície a 11 mld. eur je vlastne znova niečo, čo zadlží túto krajinu na také dlhé obdobie, keby sa teda, samozrejme, všetky zrealizovali, že vlastne ďalšie vlády a ďalšie generácie budú platiť len faktúry. Nebudú rozhodovať o svojej budúcnosti, budú len platiť faktúry a na toto sme upozorňovali. My sme dokonca vlastne sa, ak sa dobre pamätám, zdržali pri tom zákone, lebo sme verili, že ten zákon nebudete nadužívať, resp. ho budete využívať zodpovedne. Samozrejme, sa to nestalo, a práve preto s kolegyňou Stohlovou a s pánom kolegom Galkom sme navrhli túto novelizáciu.

Kolegovia, kolegyne, ja ďakujem pekne za vaše faktické poznámky, určite sa zhodneme, a to verím, že aj s koaličnými poslancami, ktorí tu sedia, že my tie strategické investície potrebuje. Problém, samozrejme, je, že to musí byť komunikované aj s dotknutými ľuďmi, pretože to práve spomínala aj pani kolegyňa Stohlová, že musíme budovať dôveru tých ľudí. A teraz vôbec by sme nemali akože nad týmto prípadom rozmýšľať, ibaže problém je jedine to, že tí ľudia sú nespokojní, lebo mali dostať informácie a však ich dostanú teraz, ale to nie je proste o tom. Tam mala prebehnúť riadna analýza, mali chodiť za tými ľuďmi, samozrejme, za tými samosprávami, mali to, že prečo potrebujeme túto danú strategickú investíciu, im v prvom rade odkomunikovať aj na základe nejakých analýz niečoho a nie že potom príde minister životného prostredia a povie, že to, však ja začnem aj komunikačnú kampaň s dotknutými obcami a potom prídu aj nejaké analýzy. Nie, to sa má spraviť ešte predtým, ex ante a nie ex post, a to je ten problém. A myslím si, že toto teda rieši aj tento návrh zákona od kolegov a kolegyne.
Áno, jeden z tých pseudoargumentov pána antiministra životného prostredia bol turizmus. No v prvom rade si myslím, že keby ste išli teda aj za tými ľuďmi, a to tam aj odznievalo na tom obecnom zastupiteľstve, tak ak chceme rozvíjať turizmus, tak by bolo dobré, aby sa tam tí turisti mali ako dostať. A po tých cestách, ktoré tam momentálne vedú, tak sa tam rozhodne žiadny turista nedostane, nehovoriac teda o tom, že ako tu už aj bolo spomenuté, tak žiadna prečerpávačka turizmus nejakým spôsobom nepodporuje, lebo aj momentálne, aj som sa tam bola pozrieť na tej vodnej nádrži, aj kolegyňa tam bola, tak okolo máte vlastne vyhradenú oblasť, do ktorej sa vôbec nemôžte dostať, tak aký turizmus, čo sa tam budú ľudia a, mimochodom, tam sú medvede na Látkach, takže neviem, či turizmus je veľmi dobrý.

Ďakujem za slovo.
Bea, určite si spomenieš, že pán Taraba okrem iného, teda aj kolegyňa Stohlová to spomínala, pán Taraba povedal, že vybudovanie prečerpávacej vodnej elektrárne pozdvihne turizmus v regióne. Lebo veď hrady a pamiatky sa nám tu rozpadávajú, musia ich svojvoľne opravovať občianski aktivisti, občianske združenia, ktoré sú ocejchované a táto vláda im kladie pod nohy jednu prekážku za druhou, pričom v kategórii obnovy pamiatok je najväčšou brzdou aktuálne ministerka Šimkovičová, kamarátka Tomáša Tarabu. Opäť pohľad do hlavy Tomáša Tarabu, povie si, že vlastne my to najviac, čo v rámci turizmu a kultúry vieme na Slovensku turistom ponúknuť, je prečerpávačka.
Poďte sa všetci pozrieť na prečerpávačku, wau, hej, úžasné. A spomínajúc Palcmanskú Mašu, ja som tam bol pred pár týždňami, pretože mám tam detstvo, veľa spomienok, v rámci nášho regionálneho výjazdu som sa bol pozrieť v obci Dedinky, no a teda je to pravda, že je tam úžasná priehrada, ale ten turizmus teda nejako nenapreduje za roky a práve miestni podnikatelia v turizme, aj pán starosta hovorí, že vie si predstaviť, že vláda by trošku viacej pomohla tomuto regiónu. A opäť ďalšia prekážka, chcú tam nanovo sprevádzkovať zanedbaný, aktuálne nefunkčný svah, urobiť tam napr., ja neviem, lyžiarsku školu a narážajú na Slovenský pozemkový fond, pretože ten povedal, že môžete si žiadať o to, aby sme vám to povolili, obnoviť tento svah, ale nám sa to nehodí teraz, ozvite sa niekedy nabudúce, alebo vôbec neodpovedajú.
Takže my tu máme priestor, kde môžeme podporovať turizmus, ten, ktorý kedysi prosperoval a bol úspešný a vplyvom rôznych historických udalostí je aktuálne zanedbaný. My na čom máme stavať, len tomu treba venovať energiu a neprichádzať s týmito úžasnými nápadmi ako "poďme zaliať päť chatiek".