Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia... A ja mám také šťastie na vás, pán Danko, keď idem k transakčnej dani, ale dúfam, že dneska to už neskončí tak ako minule, že ste ma poslal na svoje miesto.
A ja včera som pozerala taký, taký zaujímavý, zaujímavú reportáž, kde sa pýtali vlastne ľudí na Slovensku, či sú hrdí na to, že sú Slováci. A zaujalo ma to najmä preto, lebo sa nepýtali len mladých ľudí, ktorí asi pravdepodobne by odpovedali, že veľmi ani nie, ale boli to aj ľudia v zrelom veku a tí rovnako hovorili – že nie, a je to naozaj smutné. A musím povedať, že sa vôbec ani nedivím, pretože momentálne naozaj žijeme nielen v polarizovanej spoločnosti a rozdelenej a celkovo v hektickom politickom svete, ale, bohužiaľ, aj veľmi ekonomicky nepriaznivom svete. A hovoria o tom vlastne všetky štatistiky, hovoria o tom, že Slovensko sa prepadá na dno v Európskej únii vo všetkých kľúčových ukazovateľov, či už je to v kúpyschopnosti, v indexe globálnej konkurencieschopnosti, dokonca aj v stave verejných financií.
No a vláda? No tá namiesto podpory rastu ekonomiky, bohužiaľ, len škrtí podnikateľské prostredie. Kým ostatné krajiny majú verejné výdavky na úrovni 10-15 %, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok okolo 20-25 %. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením, ku ktorému sa priklonila, je, že potrebuje vytiahnuť peniaze, samozrejme, od podnikateľského prostredia a z peňaženiek obyvateľov. Bohužiaľ, veľmi ma mrzí, že táto vláda berie peniaze na úplne nesprávnom mieste ľuďom a firmám, ktorí tvoria hodnoty tejto krajiny. Bez silného podnikateľského prostredia a bez vyššej produktivity sa z tohto marazmu, v ktorom sa dneska nachádzame a kvôli ktorému sa ľudia necítia byť hrdými Slovákmi a Slovenkami, nedostaneme.
Konsolidácia, ktorú sme tu mali minulý rok a ktorú vláda uvalila na obyvateľov, nie je reformou a ja mám pocit že ani nie ozdravením tohto štátu, ale neskutočnou záťažou, ktorá Slovensko ešte viacej potápa, a to aj vďaka transakčnej dani, ktorá platí od 1. apríla. A ja by som sa veľmi rada vrátila aj k tomu, akým spôsobom bola vôbec prijímaná, pretože my na to nesmieme zabúdať a musíme tomu venovať pozornosť, a bola schválená naozaj rýchlosťou blesku bez odbornej prípravy. Osobne si myslím, že táto príprava nepresiahla ani úroveň priemerného príspevku na sociálnej sieti. A viete, čo je najhoršie? Že my sme sa už ani nepozastavili na tom, aké to bolo rýchle, pretože sa to v podstate stalo úplne bežnou normou schvaľovania zákonov v tomto pléne. No teda neodborného a chaotického prijímania zákonov, ktorá sa volá skrátené legislatívne konanie, sa dnes používa tak často a s takou pravidelnosťou, že si normálne zaslúži samostatný televízny sitkom.
No prečo by sme sa, samozrejme, obťažovali s nejakými odbornými, pripomienkami, diskusiami? Veď nám stačí, že tu máme 79 poslancov, ktorí jednoducho odhlasujú úplne všetko, len aby sa koalícia udržala pri moci a pri koryte. A potom sa nečudujem, že výsledkom sú právne predpisy, ktoré by sa aj na právnických fakultách mohli vyučovať ako ukážka toho, ako sa zákony nemajú pripravovať. No v každom legislatívnom prostredí ide skôr o zaužívaný štandard a takmer v každom ministerstve. Ficova transakčná daň ešte neprešla ani celým legislatívnym procesom a už sa hromadili desiatky pozmeňovacích návrhov a výnimiek. A presne toto svedčí o tom, že ten zákon vôbec nebol premyslený, ale že sa skôr prijímal chaoticky. A keď sme si už mysleli, že je hotový, no tak prišlo ďalšie kolo úprav, aby bol vôbec použiteľný v praxi. Akože fakt si myslím, že táto Národná rada je už ľuďom na smiech. Podnikatelia, samosprávy aj občania sa tak musia orientovať v nejakej právnej úprave, ktorá sa mení oveľa rýchlejšie, ako sa vôbec stihne uplatňovať. Nie je to, prosím vás, smiešne? Potom, samozrejme, sa nedivme, že výsledkom nie je stabilné a predvídateľné prostredie, ale neistota a prekážky, ktoré budú musieť všetci prekonávať. A to sme, vážení, iba na začiatku jej uplatňovania. Toto je krajina, kde sa zákony prijímajú na kolene, ale následky pociťujeme všetci vrátene vás. Veď je jasné a úplne to bolo jasné od začiatku, že všetky zvýšené náklady na finančné transakcie sa automaticky premietnu do cien služieb a tovarov. A je jasné, že firmy, ktoré majú zvýšené náklady, to dajú preplatiť komu? No občanom Slovenskej republiky. Kto asi teda zaplatí tie produkty a služby, zvýšené energie? Tí, ktorí sa tu na nás každý deň dívajú, tí, ktorým skladáme mandát, ktorí nám dávajú mandát, aby sme zodpovedne s ním nakladali. A je jasné, že to nebude mať vplyv len na občanov tejto krajiny, ale celkovo aj na ekonomický rast tejto krajiny. A je to navyše v čase, keď teraz by sme mali práve eliminovať tie dôsledky konsolidácie, inovovať ekonomiku a inovovať podnikateľský sektor, pomáhať im, aby sa vôbec udržali a aby sme mohli zabezpečiť nejaký ekonomický rast. My ich ešte viacej priškrtíme. Tak povedzme mi, ako potom môžeme očakávať záujem investorov o Slovensko. Krajina, ktorá prijíma nesystémové zákony a má tak vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, sa stáva ešte menej atraktívnou pre investorov ako domácich, tak aj zahraničných. Veď prečo by tu niekto na Slovensku mal rozvíjať biznis, keď vôbec ani nevie aké prekvapenie ho čaká o pár mesiacov a čo táto vláda prinesie, len aby opäť konsolidovala našu ekonomiku? A prečo by tu mali na Slovensku vôbec zostávať ľudia, keď si môže vybrať oveľa stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľskej prostredie niekde v susedných krajinách.
Ja už ani nehovorím o tom, že sme niekoľkokrát o tom tu diskutovali, varovali sme vás pred tým, dokonca sme hovorili aj, že tento zákon je v rozpore s princípmi EÚ. Veď aj samotná daňová asociácia upozornila, že tento zákon nielenže spôsobuje chaos, ale porušuje európske právo a narúša voľný pohyb kapitálu v Európskej únii. Tak ale načo by sme sa mohli takýto, alebo mali takýmito detailmi obťažovať, veď treba rýchlo plniť legislatívny plán a čo najrýchlejšie ožobráčiť ľudí, že? A toto je presne tá transparentná, odborná daňová politika, ktorú ste nám sľubovali? Lebo zatiaľ to vyzerá len tak, že ste tu narýchlo zbúchali nejaký zákon, ktorého dôsledky budú všetci v tejto krajine ešte dlho pociťovať a dúfam, že potom neskôr aj naprávať. Podnikatelia majú vyššie náklady, samosprávy majú menej zdrojov, občania drahší život a investori, tí majú len lepší dôvod, aby obchádzali Slovensko na míle ďaleko.
Ak dovolíte, keďže sa prioritne zaoberám aj témou školstva, tak sa pristavím aj pri probléme, ktorý tento fušerský zákon spôsobil neštátnym školám a školských zariadeniam, podotýkam, nielen súkromným, ale aj cirkevným, a ktorý tak trochu trvá aj dodnes. A ja som na tento problém dlhodobo upozorňovala oboch ministrov – aj ministra financií, aj ministra školstva. Minister školstva, ten radšej pre istotu ani vôbec neodpovedal, ako by sa ho to netýkalo. A ešte v decembri minulého roka to bolo, keď som pána ministra financií požiadala na hodine otázok o odpoveď, či teda budú neštátne zariadenia platiť transakčnú daň, a on mi odpovedal, že nebudú, pokiaľ nedosahujú zisk a majú status neziskovej organizácii. Lenže viete, v praxi vôbec nie je dôležité, čo povie minister tu v pléne Národnej rady, ale dôležité je to, čo je explicitne uvedené v zákone. A tak keď som požiadala finančné riaditeľstvo o komentár k tomuto problému, tak tam mi jasne povedali, že súkromné a cirkevné školy so statusom neziskových organizácií transakčnú daň platiť budú. Týka sa to súkromných materských škôl, základných umeleckých škôl, ktoré sú financované nielen z verejných zdrojov ale aj z podielových daní a nemajú ziskový charakter, tak takéto zariadenia by mali platiť dvojité zdaňovanie. Takže sme v situácii, keď už aj tak vďaka tejto vláde a jej konsolidácie zápasia tieto školy s nedostatkom financií, a ešte ich dvojito zaťažíme. Ja asi nemusí ani hovoriť, že čím viac budeme škrtiť aj školy a školské zariadenia, ktoré už aj tak nemajú peniaze, tak to bude mať dopad aj na kvalitu vzdelávania a potom sa nečudujme, že máme katastrofálne výsledky PISA testoch.
Ono je to také, ako keby štát zaviedol daň na knihy a potom sa čudoval, že ľudia menej čítajú. A v tomto prípade je iróniou to, že namiesto podpory vzdelávania, namiesto investície do budúcnosti my úplne hádžeme polená pod nohy v podobe ďalších administratívnych a finančno-ekonomických prekážok.
Ak by sme chceli pána ministra podpichnúť, mohli by sme povedať, že asi predpokladali, že súkromné školy alebo neštátne školy vznikajú na základe nejakého vyššieho vesmírneho poriadku, a nie podľa konkrétnej legislatívy, a preto sa ten zákon, podľa ktorého vznikajú, ani do legislatívy nedostal. Ale podľa môjho názoru, myslím si, že jednoducho pán minister ani netuší, v akej právnej forme školy hospodária a ako sú financované. Je pravdou, že po našich interpeláciách, po medializácii, samozrejme, aj po kritike rôznych asociácií minister v druhom kole zaradil školy a školské zariadenia medzi výnimky. A teraz sme sa dostali do súčasného stavu, na ktorom je najlepšie, že školám nie sú poskytované finančné prostriedky priamo, ale prostredníctvom zriaďovateľov a tento fakt asi pánovi ministrovi úplne unikol, pretože aj zriaďovatelia, ktorým teda tieto finančné prostriedky posielame, sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré poskytujú, teda verejnoprospešný účel, sú to neziskové organizácie niekedy rôzneho typu, ale sú to aj napríklad SZČO, lebo majú inú obchodnú formu zriadenia. A napriek tomu, že teda poskytujú verejnoprospešný účel a posielajú v celej výške tieto finančné prostriedky školských zariadeniam, tak títo zriaďovatelia transakčnú daň platiť musia. No nie je tu Hurvínkovo? Veď je to úplná blbosť. Čiže opäť sa tam v zákone nedostalo to, čo sme pripomienkovali a chceli. Miesto toho, aby tam pán minister dal zákon, tak jednoducho sucho napísal školy a školské zariadenia a na zriaďovateľov zabudol. Tak takto sa u nás robia zákony.
V prvom rade by štát mal jasne deklarovať, že školy, školské zariadenia aj ich zriaďovatelia, ktoré plnia verejnoprospešný účel, musia byť od tejto dane oslobodené. A to rovnako patrí nielen aj pre zriaďovateľov, ktorí sú neziskové organizácie, ale aj iní, ako SZČO, pretože sú to väčšinou súkromné osoby, ktoré len posielajú všetky finančné prostriedky týmto školám.
Ja si myslím, že by bolo ideálne, keby sme možno do prípravy zákonov zaradili aj rodičov, pretože v konečnom dôsledku celý tento marazmus a výsledky tejto legislatívnej šarády budú mať dopad len na rodičov, ktorí budú musieť tento nedostatok finančných prostriedkov nejakým spôsobom doplatiť. A myslím si, že rodičia by tejto vláde veľmi rýchlo vysvetlili, aký dopad to má na ich legislatívne úpravy.
Osobne si myslím, že najlepším spôsobom, ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť je tento, túto transakčnú daň úplne zrušiť, pretože toto nie je len príbeh o jednom zlom zákone, toto je príbeh absolútne systémového zlyhávania, ktorá podkopáva dôveru ľudí v právny štát. A ak budeme zákony prijímať v zhone, bez odborných analýz a konzultácií, tak čaká nás len ďalší chaos – a povedzme si pravdu – aj hanba pred celým národom. A ten si Slovensko, ktoré už teraz zápasí s nedostatkom kvalitného vzdelávania a podfinancovaním predseda nemôže dovoliť. Je načase – a to je výzva pre všetkých zákonodarcov –, aby sme prestali robiť legislatívu na poslednú chvíľu, aby sme ju začali naozaj pripravovať tak, aby slúžila občanom tejto krajiny. Akože znie to naivne? (Reakcia z pléna.) Strašne, hej, pani Vaľová, dobre. Lebo ak budeme pokračovať v tomto štýle prípravy zákonov, ešte šťastie, že to nerobíte vy, pani Vaľová, možno sa raz dočkáme takého zákona, že nás bude zdaňovať ešte aj za to, že sme nevzdali snahu o lepšie Slovensko.
Z môjho pohľadu je zákon o transakčnej dani absolútne neopraviteľný, je vyslovene deravý, a keď zaplátate jednu dieru, tak sa objaví nová, preto najlepším spôsobom, ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť, je daň zrušiť.
A pozerám, že mám ešte nejaký čas, ktorý mi zostáva, tak chcela by som, vážení kolegovia, kolegyne, na vás apelovať aj na ďalšie chyby, ktoré sa tu dejú v oblasti školstva, a jednou z nich je 800-eurová odmena ktorá tento týždeň bola schválená pre všetkých zamestnancov pedagogických a nepedagogických. Ak si spomínate, samosprávy kričali, že nemajú peniaze na túto odmenu ani na zvyšovanie miezd. A preto vláda sľúbila, že táto 800-eurová odmena bude samosprávam, ktoré peniaze nemajú, prefinancovaná. V praxi sa ale, bohužiaľ, stalo to, že učitelia, ktorí pracujú vo verejných školách a školských zariadeniach, 800-eurovú odmenu dostanú a tí, ktorí pracujú v neštátnych zariadeniach, v súkromných a cirkevných, túto 800-eurovú odmenu nedostanú.
Pokiaľ viem, tak zákon jasne hovorí o tom, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Tak sa pýtam, ako je možné, že súkromné základné umelecké školy, súkromné centrá voľného času, súkromné školské jedálne, súkromné súkromné školské kluby detí peniaze nedostanú. Je to len ďalšia legislatívna chyba, alebo je to zámer tejto vlády? Škrtiť školy a školské zariadenia, ktoré vychovávajú naše aj vaše deti?
Ďakujem za pozornosť.
