Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Števulová v podstate veľmi obsiahlo a podrobne vysvetlila tento náš návrh zákona, čiže ja by som už len krátko, vecne chcela zhrnúť jeho podstatu. Základnou podstatou je teda zmena toho kvóra, ktoré je potrebné na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi z troch pätín poslancov, poslankýň na jednu pätinu. Vychádzame v podstate z aplikačnej praxe, aj z požiadaviek odbornej verejnosti, keďže dnes môže iniciovať disciplinárne konanie len prezident alebo prezidentka a tri, tri pätiny poslancov a poslankýň, čiže my tu v pléne. Ale trojpätinová väčšina, ako už tu odznelo, robí tento inštitút prakticky nefunkčným, pretože je takmer nemožné takúto väčšinu dosiahnuť. Potom si kladieme otázku, že načo taký inštitút je, ktorý sa nedá vôbec uplatniť. Kvórum pre podanie disciplinárneho podania nesedí ani so skutočnosťou, že na zvolenie generálneho prokurátora postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov a poslankýň, čiže to je o dosť nižší počet ako pre podnet na disciplinárne konanie. A náš návrh teda smeruje k zmene, ktorá má zabezpečiť zreálnenie možnosti začatia disciplinárneho konania, ak je teda potrebné. Samozrejme, tam je potrebné splniť podmienky, o ktorých sa tu už hovorilo a takýto podnet riadne odôvodniť. Myslíme si, že je dôležité, aby pre prípady disciplinárneho previnenia generálneho prokurátora, tento nezostal zabetónovaný vo svojej funkcii bez akéhokoľvek postihu, ale aby existoval reálny nástroj na iniciovanie disciplinárneho konania, že aj funkčné obdobie generálneho prokurátora je naozaj dlhé, pokiaľ teda neodstúpi kvôli tomu, aby mal rentu. Tak, tak o to silnejší je ten argument preto, aby tak, takýto nástroj reálne mohol byť aj uplatniteľný.
Na záver už by som len zdôraznila, že ako už bolo tiež spomenuté, ide iba o návrhovú právomoc, to znamená, že o samotnej disciplinárnej zodpovednosti potom rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd v disciplinárnych senátoch. Už sme tu apelovali, aj kolegyňa, aj kolega, na to, aby ste sa naozaj zamysleli nad tým, či náš návrh nepodporiť, keďže odstraňuje v podstate akúsi blokáciu, ktorá tam dnes existuje a ktorá robí inštitút, ktorý reálne má svoj zmysel, nefunkčným. Nemám veľké ilúzie, že by ste tento návrh podporili, ale predsa tento apel adresujem aj do koaličných radov.
Ďakujem veľmi pekne.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu k Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 837 z 10. apríla 2025 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 798 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o tomto návrhu nerokoval z dôvodu neprítomnosti predkladateľov návrhu na schôdzi výboru dňa 21. mája 2025. Návrh rokovať o návrhu uznesenia bez prítomnosti navrhovateľov nezískal vo výbore pri hlasovaní väčšinu potrebnú na jeho schválenie. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v znení predloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady uznesenie poslancov Dubéciho, Mesterovej, Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem páni kolegovia a pani kolegyňa za reakcie. Musím povedať Marek, že ja zdieľam s tebou to rozhorčenie, pretože navyšovať počet okresov a znižovať im počet peňazí je naozaj smiešne v tom čase, keď sme prišli na to, že v podstate tie peniaze nijako nepomohli. Ale ja sa obávam, že to nebol problém v tom, že by tých peňazí bolo málo, pretože aj za to málo sa dá urobiť naozaj veľa. Máme príklady napríklad MAS-iek, ktoré si vedia pomôcť, pretože tie peniaze sú priamo v regióne, rozhodujú ľudia o tom, kam ich chcú dať a rozhodujú o tom spoločne a majú aj spoločnú kontrolu, preto sa vie, že tie peniaze sa urobia alebo minú efektívne a nedajú sa nejakým spôsobom stopiť. Ale povedzme si ako keď tá kontrola zlyháva, čo aj NKÚ konštatovalo, že kontrola zlyháva, tak vlastne keď tie peniaze nie sú kontrolované, tak sme počuli ako dopadli, nebudem to tu zase opakovať, haciendy a kombajny a kadečo iné. Takže je smutné, je naozaj smutné, že my sme dostali peniaze, ktoré nám spadli z neba a my sme nedokázali z tých peňazí pomôcť ľuďom v regiónoch a dostávame sa do špirály chudoby. A nielen v regiónoch. Trpí tým celé Slovensko. A ja som naozaj rozhorčená, nahnevaná a nechcem povedať čo ešte iné, lebo by som povedala asi aj iné slovo, ale sa to tu nehodí. Takže, neviem a nerozumiem tomu, prečo my nemôžme ako poslanci využiť nástroj kontroly, ktorý máme a ktorý je naozaj objektívny a ktorý poukáže na príčiny, čo zlyháva, na to, aby sme vedeli prijať lepšie zákony. Je to nehoráznosť, že za takéto niečo nechcete zahlasovať. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Ty si kládla takú rečnícku otázku pani poslankyňa, že kam sa podeli tie milióny, ktoré mali slúžiť na pomoc týmto najmenej rozvinutým okresom alebo regiónom, po novom sa budú teda volať prioritné, tak oni nielenže neposlúžili zjavne nato, načo mali, ale vlastne k týmto 19 najmenej rozvinutým okresom na Slovensku, sa pridáva ďalších šesť nových. Čiže vlastne tá situácia je tak plasticky zobrazená po 14 rokoch vlád SMER, že je ešte horšia než predtým, pretože vlastne tu platí, že čím dlhšie SMER vládne, tým rýchlejšie rastie počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Pretože máme tu vládny návrh zákona, mali sme tých okresov 19 a prvé čo prišlo od pána ministra Migaľa, ešte sa to robilo za Rašiho, že počet najmenej rozvinutých okresov sa zvyšuje z 19 na 25. Takto na konci roka 2027 ak dovládnete, tak bude počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku snáď 72. Lebo zvyšok budú tvoriť okresy Bratislavy a Košíc, tých sedem z tých 79. Čiže naozaj až také tragikomické mi to celé príde, no ale najtragikomickejšie na tom celom je to, že navyšujeme počet okresov, ale počet peňazí zostáva rovnaký. Tak keď doteraz bolo málo peňazí na 19 okresov, tak ako môže byť teraz dostatok peňazí na o šesť okresov viac, na 25 okresov, že to sú naozaj, to sú neviem čo to je, ale neuveriteľné čísla, neuveriteľné veci nám tu vznikli. Ten zákon o najmenej rozvinutých okresoch teda príde na budúci týždeň sem, myslím, že je termínovaný na jedenásteho, tam sa o tom asi pobavíme viac. Ešte raz opakujem, že cieľom tohto uznesenia bolo vlastne zistiť, že ako to presne tých ostatných desať rokov v týchto najmenej rozvinutých okresoch fungovalo. Ani to ste neboli schopní podporiť.

Ďakujem za slovo. Darinka, vďaka že si spomenula tú správu NKÚ, ktorá už bola urobená. Ja by som len chcela podotknúť, že podstatou tejto kontroly boli najmä ako keby procesy a presne ty si hovorila o tých odporúčaniach a to je to, že aby sme vyhodnotili aj tú efektivitu a tie dopady na tie prioritné okresy. A podľa mňa, že toto je dôležité, aby sa urobilo, aby sme my vedeli naozaj ten zákon čo najlepšie vylepšiť a mňa teda mrzí, že kolegovia zo strán SMER, HLAS, SNS najprv teda to uznesenie podporili minulú schôdzu, teraz ho už nepodporili, ale na druhej strane sa nečudujem, lebo asi by sa im ťažko počúvalo zase, že boli tu premárnené milióny tak, ako to počúvame aj teraz pri tých haciendach a rôznych iných eurofondoch, čiže asi sami rátajú s tým, že tieto peniaze asi nekončili tam, kde by skutočne mali. Ďakujem.

desiatimi, pätnástimi rokmi som išla autom, alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigačke tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo. Len nápisy na dedinách a na budovách. Teraz? Minulý rok sme išli zase do Maďarska na letisko, prejdete tým kukuričným poľom po hroznej ceste na Slovensku a zrazu štvorprúdovka v Maďarku, ktorá vás dovedie na diaľnicu a tá diaľnica vás donesie až na letisko. Takže aj Maďarsko je už dávno pred nami. A to ešte nehovorím o Poľsku, ktoré je blízko tam, kde bývam, kde stačí prejsť cez hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy sme sa na Poľsko pozerali zvrchu. Ja Čechy radšej už ani nespomínam, pretože tie myslím si, že nemáme už ani šancu dobehnúť. A v tomto si často spomeniem na svojho kolegu Kišša, ktorý rozpráva jednu takú anekdotu, ako z tatranského tigra stala zdochnutá mačka. A to ma pri prechode hranicami naozaj stále napadne. Takže je tu na mieste otázka, čo sa stalo s tými stovkami miliónov eur, za ktoré sme mali dobehnúť životnú úroveň západu. S peniazmi, ktoré nám prileteli ako staré známe pečené holuby priamo do úst. O tom by sa dalo hovoriť veľmi dlho, sú na to aj dôkazy. Ja to zhrniem v pár bodoch. Tie dôvody, prečo to nefunguje. Je to nesystematickosť, amatérstvo, klientelizmus a korupcia a podvody. Moje slová sú podporené a potvrdené aj vyjadreniami členov misie výboru európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá tu bola minulý mesiac. Zazneli viaceré ostré slová, kritizujúce nakladanie s eurofondami. Natvrdo a žiaľbohu pravdivo boli pomenované príčiny nášho zaostávania a konkrétne prípady zneužívania eurofondov. Ja mám aj výsledky z dokumentu Hodnotenie implementácie zákona podpory najmenej rozvinutých okresov, ktorá hodnotila akčné plány konkrétnych okresov, ako sú Kežmarok, Michalovce, Sobrance, Snina a Bardejov. To neurobila európska misia, ktorá tu bola, ale to sa robilo tuná na Slovensku. Obsahuje tiež odporúčania pre zlepšenie efektívnosti regionálnej politiky a podporu marginalizovaných rómskych komunít. Pretože si povedzme pravdu, najmenej rozvinuté okresy sú práve tam, kde žije najväčšia časť vylúčených komunít. Toto hodnotenie veľmi jasne hovorí o nízkej efektivite investovaných prostriedkov. V mnohých okresoch, napríklad Michalovce, Sobrance a Snina sa ukazuje, že reálne dopady na zamestnanosť sú minimálne alebo ťažko overiteľné. V prípade Sobraniec sa napríklad nevie, koľko pracovných miest bolo vytvorených, ani či boli zamestnaní dlhodobo nezamestnaní. V okrese Snina boli síce naplánované opatrenia, ale realizácia zaostáva, alebo nie je vôbec nejako podchytená. Táto správa konštatuje aj neplnenie cieľov a chýbajúcu koordináciu. Akčné plány často obsahujú ambiciózne ciele, no chýba im konkrétna realizácia, kontrola výsledkov a koordinácia medzi aktérmi. V Michalovciach sa deklarovala silná účasť miestnych skupín, ale výsledky v čase analýzy žiadne. Zavádzajúce interpretácie údajov o úspešnosti. A v tomto prípade o tom naozaj nepochybujem, pretože v čase, keď sa implementovali tieto peniaze práve v regióne Michalovce, som bola často v jednaní s prednostkou okresu a bola som svedkom toho, ako vyslovene prosí podnikateľov, aby prijali túto pomoc. Ale táto pomoc nebola nastavená dobre, bola nezaujímavá a neperspektívna pre zamestnávateľov ako aj pre podnikateľov a nechceli ju vôbec prijať. Takže aká úspešnosť, keď to ani sami podnikatelia v tom regióne nechcú. V okrese Kežmarok sa síce deklarovalo vytvorenie viac ako 2000 pracovných miest do roku 2018, ale išlo aj o práve financovanie z rôznych iných zdrojov mimo akčného plánu. V iných okresoch nebolo jasné, aký typ zamestnanosti vznikol, dlhodobá alebo dočasná, súkromná alebo verejná a aké boli z toho vytvorené pracovné návyky práve v marginalizovaných skupinách. Dá sa povedať, že dôvodom, vlastne už asi nebudem mať dosť času, takže troška to skrátim. Takže čo my navrhujeme, aby sa vlastne, aby sme obišli tieto problémy a aby sa ten navrhovaný zákon o prioritných okresoch dal implementovať do praxe tak, aby pomohol regiónom. Takže dnes predkladáme návrh, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal komplexnú kontrolu efektivity systému podpory tzv. prioritných okresov za celé obdobie od roku 2016. Správa NKÚ musí obsahovať jasné odporúčania, konkrétne ukazovatele, zhodnotenie dopadov a návrhy na systémové zmeny. Každá ďalšia zmena zákona, každé ďalšie euro do regiónov, musí byť podložené dátami, nie politickými záujmami. Preto vás vyzývam kolegovia a kolegyne, aby ste podporili uznesenie, na základe ktorého nám poslancom, ale aj ministerstvám môže Najvyšší kontrolný úrad zabezpečiť odborné a objektívne informácie, nevyhnutné pri prijímanie dobrých rozhodnutí, ktoré pomôžu Slovensku ale aj všetkým občanom. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja chcem doplniť slová mojich kolegov, ktorí rozprávali o dôležitosti regionálnej pomoci, ale o tom, aby tá regionálna pomoc bola efektívna a riadená. Ja tu vystupujem nielen ako predkladateľka a spolupredkladateľka návrhu na uznesenie, ale aj ako poslankyňa, ktorá žije na východe, dokonale pozná celý východ, bývam tam, žijem tam a sledujem, že za tie roky sa na východe nič nemení. Normálne sa napĺňajú asi slová premiéra, že na východe nič nie je. Od roku 2016, odkedy platí zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, sme ako krajina investovali desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov do okresov, kde si ľudia nevedia nájsť prácu a je tam preto najnižšia životná úroveň. Tieto peniaze sa mali investovať s cieľom znižovať regionálne rozdiely a zvyšovať zamestnanosť. Po takmer desaťročí je však na mieste jedna otázka: "Čo sa za tieto peniaze reálne zmenilo?" Je nutné uviesť fakty, ktoré sa nedajú ignorovať. Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2020 mal alarmujúce zistenia a vykonal kontrolu tohto zákona a tie slová, ktoré sú napísané v jeho správe sú nielen výstrahou, ale sú na rovinu a presne pomenovanou pravdou o systéme, ktorý má pomáhať, ale často len plytvá peniaze a kryje zlyhania. Ja uvediem niekoľko faktov. V 12 z 18 okresov v roku 2020, ktoré boli v systéme od začiatku došlo k poklesu podielu zamestnaných osôb. Opakujem, po štyroch rokoch podpory nezamestnanosť narástla. V 12 okresov z 18. Neboli nastavené ukazovatele dopadu. Ako je možné, že štát financoval projekty bez toho, aby vôbec vedel, či sú úspešné? Neexistovali žiadne merateľné ciele. Tie neexistujú samozrejme ani dnes. Financie idú do regiónov bez toho, aby sme vedeli, čo presne majú dosiahnuť. Napriek tomu, že boli vytvorené akčné plány, neexistujú merateľné ciele. Nie je žiaden centralizovaný mechanizmus hodnotenia výsledkov, neexistujú dáta. Čo sa teda sleduje? Čo chceme zlepšiť? Aký výsledok chceme dosiahnuť a kto je za to zodpovedný? Toto sa naozaj nedozvieme a nevieme to vyhodnotiť. Projekty sa vykazovali bez jasného prehľadu, čo sa vlastne dosiahlo a to je len širší rámec, ale boli tam aj reálne konkrétne zistenia. Mnohé okresy vykazovali duplicitou projektov. Rovnaké alebo podobné aktivity boli financované viackrát. Transparentnosť výberu projektov bola pochybná, spolupráca medzi samosprávou a štátom slabá alebo žiadna. Pomoc často dostávajú stále tie isté subjekty. (Reakcia z pléna.) To je na mňa? Aha, môžete sa prihlásiť potom. V praxi sa podpora obmedzila napríklad len na jeden traktor, malú čističku, či drobnú rekonštrukciu. Čo takáto pomoc zmení na ekonomike regiónu? Aký je teda multiplikačný a rozvojový efekt? Žiadny. Systémové dopady minimálne. Pracovné miesta dočasné alebo neidentifikovateľné. Na Slovensku sa minuli stovky miliónov eur z eurofondov, ktoré v regióne nie je vidieť. Ja som presvedčená, milí kolegovia a kolegyne, že chodievate do regiónov. Dokonca vy z koalície sa tým vyslovene pýšite, že poznáte regióny a že im pomáhate. Tak sa pýtam, ako im reálne pomáhate? Čo vidíte? Aké zmeny v týchto regiónoch vidíte? Lebo ja vidím čoraz smutnejší obraz. V dedinách v zaostávajúcich regiónoch, chátrajúce budovy, kde už dávno nefungujú žiadne potraviny alebo krčma. Vidím spustnuté poľnohospodárske objekty. Vidím spustnuté domy a prázdne okná. A čo je najsmutnejšie, v tých oknách a za tými oknami nikto nebýva, pretože ľudia odchádzajú z regiónov. Sú to často pohraničné územia pri Maďarsku alebo pri Poľsku a dnes stačí prejsť hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy to bolo inak. Možno pred 10, 15 rokmi som išla autom alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam, sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo, v Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála, kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigácii tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo...

Žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument ktorý by atestoval vykonanie tej stáže. A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Za to z tých 500 opýtaných 262 student jobs alebo teda platenú študentskú brigádu. Nepomer osôb, ktoré stážovali a osôb, ktoré brigádovali môžeme vysvetliť aj tým, že stáže nie sú na Slovensku platené. A to nie je len problém len Slovenska, ale aj problém ďalších členských štátov v Európe. Zároveň tie dohody o brigádach, ako som už spomínal, často nekorešpondujú so zameraním štúdia, alebo teda s tým na čo sa študenti a študentky pripravujú. Že jednoducho musia pracovať, pretože z niečoho si musia zaplatiť byť, cestovné alebo ďalšie náklady na život, ale jednoducho zároveň musia nastúpiť na vyučovanie a nemôžu si dovoliť popritom mať ešte aj neplatenú stáž.
Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra, tentokrát z roku 2023, 7 z 10 mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú alebo neplatenú, do 6 mesiacov od ukončenia stáže. Ono často to tak býva, že človek, keď stážuje napríklad v nejakej firme alebo v nejakej organizácii, tak samozrejme že potom, keď je to teda človek, ktorý sa ukáže v dobrom svetle, tak často si ho tam v tej organizácii aj nechajú.
Zároveň iba 6 % trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Čiže to skutočne potvrdzuje to, že práve takáto stáž môže byť tými dverami, ktoré sa otvárajú mladým ľuďom na trh práce. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že my čo navrhujeme, tak je vlastne rozdeliť tie dohody o stážach na dve rozdielne situácie. Prvá situácia je situácia, kde je zamestnávateľom štát. A vtedy určujeme povinnosť platiť, teda uzavrieť dohodu o platenej stáži v podstate od prvej chvíle keď tam ten študent, študentka nastúpi. Pretože máme za to, že štát si skutočne, ak teda sa jedná o sociálny štát, a opäť sa tak k vám s nádejou obraciam, sociálny štát by si skutočne mal plniť tú povinnosť a dodávať ľuďom podmienky na dôstojný život a nie naopak ich vykorisťovať napríklad tak, že v rôznych inštitúciách alebo na rôznych pozíciách, ktoré sú teda v štáte tak využíva mladých práve na neplatenú prácu. A ja som ešte v roku 2023 rozposlala infožiadosti na ministerstvá a pýtala som sa, že či teda berú stážistov, stážistky a či im aj riadne platia. A prestavte si, že áno, niektoré mali takého stáže, ale žiadna z nich nebola platená. Máme to, že koľko to bude stáť aj vypočítané. A ja by som nerada skĺzla do takého populizmu, že porovnať to s tým, že koľko momentálne sme dali napríklad Jednote, teda vy ste dali, Jednote dôchodcov a že či sme za to nemohli napríklad, ale časti, alebo rovnako dať napríklad aj mladým ľuďom. Ale cieľom teda tejto našej úpravy a to čo hovoríme je, že štát by mal na to nájsť.
Napriek tomu, že sme momentálne v období konsolidácie, však vieme, že šetriť sa dá všelikde. Napríklad keď nebudeme míňať tam kde sa nemá a takto inak konsolidujú aj iné členské štáty, že začínajú si v prvom rade uťahovať opasky tam, kde sú zdroje, ktoré sa míňajú neefektívne, ale na takého veci by sme jednoducho peniaze mali nájsť. A opäť by som tu využila aj to slávne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou, tak aj investícia do nich investíciou do budúcnosti, ale zároveň aj do tej prítomnosti.
V prípade iných zamestnávateľov, a teda keď zamestnávateľom nie je štát, ale napríklad súkromný sektor, alebo nejaká nezisková organizácia, tak sme stanovili tú povinnosť uzavrieť dohodu o stáži až od dvoch mesiacov. Takáto úprava napríklad existuje vo Francúzsku a ja sama som túto možnosť počas štúdia využila, že som pracovala v centre pre osoby zažívajúce násilie. Ale iba prvé dva mesiace som vlastne nebola platené a potom už sme sa dohodli iným spôsobom. Ale práve týmto rozdielom sa snažíme nezaťažiť či už teda súkromný sektor alebo aj neziskové organizácie, ktoré často ani nemajú na výber a mladých ľudí takýmto spôsobom na stáže aj potrebujú a teda aj radi zamestnajú.
Cieľom je samozrejme neobmedziť v žiadnom prípade ten počet stáží ktoré sú momentálne ponúkané. Ak keď sa teda skutočne nenazývajú stáže, ale naopak motivovať tých zamestnávateľov, či už teda štát, alebo aj zvyšný sektor k tomu, aby takýto stáže poskytovali.
Obdobný zákon, ktorý podporuje mladých ľudí a zabezpečuje dôstojné podmienky na život formou platených stáži zaviedli napríklad v roku 2018 v Rumunsku. Tam to nastavenie, tie podmienky sú trochu iné. My sme sa rozhodli ísť cestou, že splníme vlastne všetky podmienky, ktoré momentálne po ktorých volajú európske inštitúcie, alebo aj európske mládežnícke organizácie, ale nestanovujeme teda úplne rovnaké podmienky ako je tu v Rumunsku.
Zároveň sme presvedčení, spolu s kolegom Trubanom, že štát by mal ísť aj iným zamestnávateľom príkladom a to, že on má povinnosť vlastne od uzavretia tej dohody a iní zamestnávatelia až po dvoch mesiacoch. Tak to neznamená, že napríklad v súkromnom sektore firma by nemohla zamestnať stážistu alebo stážistku na takúto dohodu a začať jej platiť ihneď, že iba tá povinnosť by vlastne platila od dvoch mesiacov, ale je to možnosť a je teda možné, že súkromná firma, ktorá na to má, tak by uzavrela takúto platenú stáž hneď od začiatku.
Neplatené stáže sú, ako som už hovorila, aj faktorom prehlbovania sociálnych nerovností a teda aj iných, pretože kvalitnú stáž bez hodnotenia, teda neplatenú stáž, si môžu dovoliť iba tí, ktorí na to majú, respektíve ktorých rodiny na to majú. Pretože mladý človek, ktorý študuje a chce sa popritom zamestnať, a chce teda vykonávať stáž, tak musí z niečo ho žiť. A jednoducho tí, ktorých si môžu dovoliť napríklad im zaplatiť nielen štúdium ale aj ubytovanie, stravu a ďalšie potrebné veci k životu, tak takí si môžu dovoliť ísť napríklad popri štúdiu aj na tú neplatenú stáž.
Naopak, tí, ktorých rodiny na to skrátka nemajú, pretože žijú do výplaty do výplaty, tak tí sa musia rozhodnúť. A často odznieva taký argument, že ísť na stáž je právo, je to slobodné rozhodnutie. No nie je to slobodné rozhodnutie pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť zabezpečiť životné podmienky inak, a teda pracovať bez pláce. A tým pádom vlastne tie stáže sú momentálne, tým že sú neplatené, rezervované výlučne pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. A tak vychovávame tú časť tejto mladej generácie, ktorá jednoducho na to má. A to neznamená, že sú v niečom lepší, že sú šikovnejší, že sa viac uplatnia, alebo lepšie uplatnia na tom trhu práce, ale jednoducho budú mať bohatší životopis, pretože vďaka rodičom, a to absolútne teda nechcem odsudzovať, však je normálne že rodičia pomáhajú a každý rodič chce samozrejme pomôcť svojmu dieťaťu ako najviac sa dá. Len zároveň proste tí čo na to nemajú tak jednoducho na stáž ísť nemôžu. A toto je mimochodom veľmi problematické aj vo veľkých medzinárodných organizáciách, ktoré rovnako svojim stážistom neplatia. A ja napríklad som poznala hneď niekoľko ľudí, ktorí pracovali, pracovali bez pláce na Európskom súde pre ľudské práva a ktorých vlastne sudcovia pre ktorých pracovali, tak brali mesačne neskutočné peniaze a pritom tí ich stážisti a stážistky vypracovávali drvivú väčšinu aj rozhodnutí, aj vyjadrení, všetko čo potrebovali a oni za to neboli platení. A zároveň to boli ľudia, ktorí si museli zobrať napríklad pôžičku, alebo pracovali celý rok na to, aby potom mohli ísť na mesačnú alebo dvojmesačnú stáž, že jednoducho nemali na výber.
Zároveň sa na Slovensku a teda aj v iných krajinách často deje, že práve tí, ktorí na to nemajú ale ktorí sa nechcú zmieriť s tým, že by nemali ísť na stáž len kvôli tomu, že to ich finančná situácia nedovoľuje, tak kumulujú hneď tri aktivity. Študujú, brigádujú a ešte idú aj na tú stáž. A to si myslím, že vytvára skutočne na mladých ľudí neudržateľný tlak a často teda aj sa vyjadrujú tak, že to ich ohrozuje ich mentálne zdravie, pretože asi všetci uznáme, že kumulovať takýmto spôsobom tri aktivity a utekať vlastne zo školy hneď do práce, kde napríklad fyzicky vykladáte nejaký tovar a podobne, a na druhý deň máte ísť ešte na stáž, ja neviem, do advokátskej kancelárie, tak je to skutočne niečo čo je veľmi, veľmi náročné. A takto by nikto nemal žiť v 21. storočí v srdci Európy, aby jednoducho musel utekať z jednej práce do druhej a za tú jednu samozrejme nebyť platený.
Pre všetky tieto dôvody neplatené stáže dlhodobo kritizujú aj európske inštitúcie. Napríklad máme rozhodnutie Európske výboru pre sociálne práva, ktorý v roku 2022 rozhodol, že Belgicko porušuje Európsku sociálnu chartu a práva v nej zakotvené, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii takzvaných falošných stáží. A to je vlastne to maskovanie zamestnávania keď zamestnávateľ siahne po neplatenej stáži aby suploval absenciu alebo teda to, že jednoducho na ten, na to pracovné miesto momentálne alebo často aj dlhodobo nemá skutočne zamestnanca.
Zároveň Európsky parlament hneď v niektorých svojich rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na členské štáty aby ich ukončili.
Európsky parlament sa taktiež vyjadril, že neplatené stáže prestavujú formu zneužívanie práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. A ja sa skutočne podpisujem k tomu a vravím, nemali by sme sa báť použiť ani ten termín vykorisťovanie, pretože čo iné toto je keď niekoho doslova nútite zobrať si tú stáž, pracovať, hoci teda mu za to nedáte plat.
Aj preto v uznesení z februára 2022 Európsky parlament vyzval Európsku komisiu aby pripravila legislatívu na teda európskej pôde, ktorá by mala zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie pre mladých ľudí za stáže a samozrejme s cieľom zamedziť týmto vykorisťovateľským praktikám. Zároveň v júni 2023 drvivou väčšinou odhlasoval zákaz neplatených stáží. Áno, rezolúcia, ale keď sa na tom vedeli zhodnúť naprieč tým demokratickým spektrom, predpokladám že extrémisti vtedy za to nehlasovali, ale teda tá drvivá väčšina bola skutočne naprieč sociálnymi demokratmi, liberálmi, zelenými, aj konzervatívcami, tak myslím si, že aj my v tomto pléne by sme to mohli dokázať. A vidím, že pán poslanec Majerský bol rád, že som spomenula aj konzervatívcov. Takže, áno, aj vy by ste to mali. A už mi bola sľúbená podpora od vás takže.
Zároveň teda momentálne je pripravovaná smernica práce na pôde Európskej komisie o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, to je to po čom vlastne volal Európsky parlament, a bola predstavená v marci 2024 a teraz je v celkom tom európskom procese. A je cieľom je zlepšenie týchto pracovných podmienok napríklad tým, že sa zavádza tam taký pojem zástupcov pracovníkov odborov, alebo teda zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály kde stážujúce osoby môžu nahlasovať porušenie svojich pracovných práv. Čiže stáž skutočne bude považovaná za prácu a mala by obsahovať všetky tie garancie ostatných pracovnoprávnych vzťahov.
Zároveň teda veľkou súčasťou, alebo teda veľkou témou tejto smernice je aj boj proti vydávaniu priadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže napríklad tým, že by sa museli riadne označovať. No ja mám skutočne za to, že my nemusíme čakať na to kedy bude táto európska smernica dokončená a potom následne nejaké tie dva roky na implementáciu, ale že môžme prijať takýto zákon, minimálne teda v tom prvom čítaní a rozprávať sa o tom, že čo tam chýba, čo tam vieme zlepšiť. V tom našom návrhu napríklad nájdete aj to, čo by mala obsahovať konkrétne písomná dohoda o stáži, ale to najdôležitejšie je samozrejme, aby tento pojem bol zahrnutý do Zákonníka práce, aby už teda mladí ľudia mohli konečne žiť dôstojný život a aby za prácu dostávali plácu, pretože dúfam, že na to sa zhodneme, že keď niekto pracuje tak by mal byť za to aj zaplatený. Ďakujem pekne a ešte raz dúfam vo vašu podporu.

Ďakujem pekne za prejavenie dobrej vôle, tak aj ja prejavím dobrú vôľu a budem sa snažiť čo najkonštruktívnejšie vystúpiť, ale tak aj doteraz bola tá rozprava, si myslím, pomerne konštruktívna. Ja by som len tak na záver zhrnula, že tu mám dva návrhy. Jeden taký, aby sme sa už nehrali na to, že kto je tu konzervatívnejší a kto progresívnejší, hlavne keď teda sa jedná o hnutie Slovensko a hnutie Progresívne Slovensko, ale nazvem ich, že jeden je realistickejší a jeden komplexnejší. To znamená, že obidva majú svoje výhody. Každopádne cieľom oboch týchto návrhov je zvýšiť účasť vo voľbách, a teda dúfam, že sa zhodneme na tom, že aj zvýšiť demokraciu, pretože čím viac ľudí participuje na tom rozhodnutí, tak o to väčšia je vlastne sila toho rozhodnutia. A ja verím, že na tom sa zhodneme naprieč teda koalíciu aj opozíciou. Naopak čo ma mrzí a spomínal to aj kolega Dubovický je to, že v koalícii sa očividne začína hovoriť o presnom opaku a síce o obmedzení, ale dokonca zákaze voľby zo zahraničia, a tým pádom aj o obmedzení demokracie, lebo o tom ako znížiť tú jej mieru a ja sa tak pýtam sama seba, že o čo iné môže ísť v takomto prípade ako o nejakú vôľu ovplyvniť tie výsledky volieb, pretože niektorým, a to nehovorím, že všetkým v rámci koalície, ale niektorým sa očividne nepáči, že práve tú jeho, alebo ich stranu voliči v zahraničí nevolia, ale ja si myslím, že dať ľuďom právo rozhodnúť, znamená aj skutočne férovú a spravodlivú súťaž, pretože tak ako my sa môžme napr. v Progresívnom Slovensku, čo nám je často vyčítané, že teda neoslovujeme napr. tú staršiu vekovú generáciu, však je to na nás, aby sme sa im prihovárali, aby sme sa zaujímali o ich problémy. Rovnako ako je teda na iných stranách, napr. čo už tú cieľovku majú medzi staršími ľuďmi, aby ponúkli niečo mladým a aby sa o nich zaujímali. To je, to je niečo férové a nepredkladáme tento návrh počas kampane, že by sme tu menili spôsob ako voliť, keď už je rozbehnutá tá súťaž, ale všetci a všetky sa môžme na to pripraviť a ja si myslím, že toto skutočne posilní demokraciu na Slovensku.
Nehovoriac teda o tom, že ja sa tak pýtam, že čo je cieľom obmedzenia, akéhokoľvek obmedzenia volebného práva, ktoré by teda malo byť napr. čo sa týka tých volieb zo zahraničia, takýmto spôsobom znížené, alebo teda obmedzené, pretože opäť by sme sa raz vydali a vo veľa prípadoch sa to tak deje a vy to veľmi dobre viete, úplne opačným smerom ako ide väčšina krajiny, že vo väčšine krajín sa teraz rozprávajú ako zaviesť voľby on line, u nás predpokladám, že to zatiaľ, že nie je témou, ale nikto si to ani neviem predstaviť, že s tou informatizáciou, ktorú momentálne máme na Slovensku, že ako by sme niečo takéto zaviedli a pritom je to bežná súčasť niektorých napr. pobaltských krajín, alebo že iné krajiny, v ktorých doteraz bola obmedzená voľba zo zahraničia, takže práve robia ten opak a snažia sa ju nejakým spôsobom viac neobmedzovať, alebo teda rozšíriť aj na iné typy volieb. A mňa teda mrzí, že namiesto toho, aby sme sa skutočne konštruktívne bavili o tom ako rozširovať tú demokraciu, takže opäť sú tu nejaké návrhy na to ako ju zúžiť a ja verím tomu, že sú to len také populistické výstrely jednej menšej, menšej koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú

=====